Výsledky vyhľadávania

smer

smer 3 (súhrn zásad, názorov a pod. v umení, vede, politike atď.)

doktrína lat.

izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.

línia (prúd) lat.-nem.

mainstream /mejnstrím/ (hlavný, stredný prúd vo vede, hudbe a pod.) angl.

avantgarda (s. zasadzujúci sa o nové myšlienky, skupina priekopníkov pokroku, predvoj, priekopníci) franc.

fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľný voči iným názorom, pravovernosť, napr. v islame) lat.

náb. a cirk. smery

montanizmus (starokresťanský sektársky s. očakávajúci koniec sveta a druhý príchod Krista, zdôrazňujúci prísnu mravnosť, 2. – 6. st.) vl. m. cirk.

pelagianizmus (kresťanský s. odmietajúci dedičnosť hriechu, zdôrazňujúci slobodnú vôľu človeka nehrešiť, 4. – 5. st.) vl. m. cirk.

nazaréni (kresťanský s., sekta uznávajúca záväznosť Starého zákona, 4. a 5. st.) vl. m.

donatizmus (kresťanský s. namierený proti biskupom, kt. zlyhali pri prenasledovaní, severná Afrika, 4. – 7. st.) vl. m.

adamitstvo

adamitizmus

adamiti (pôvodne stredoveký kresťanský s. a sekta hlásajúca návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti) hebr.-gréc.

chiliazmus (stredoveký kresťanský s. hlásajúci druhý príchod Krista a jeho tisícročnú vládu na zemi) gréc. náb.

pauliciánstvo

paulikánstvo (kresťanský s. hlásajúci večný boj dobra a zla, Malá Ázia a Balkán, 7. – 12. st.) vl. m. hist. cirk.

ikonoklazmus (náb., sociálne a polit. hnutie vyvolané zákazom uctievať obrazy svätých, Byzancia, 8. – 9. st.; zavrhovanie uctievania obrazov svätých a ich ničenie, obrazoborectvo) gréc. hist.

valdénstvo (stredoveké protestné a nápravné hnutie v západnej cirkvi presadzujúce chudobu, jednoduché obrady, kazateľstvo, od 12. st.) vl. m.

galikanizmus (hnutie za nezávislosť franc. katolíckej cirkvi od pápeža, od 14. st.) vl. m. hist.

husitstvo

husitizmus (náb., národné a sociálne hnutie, Čechy, 1402 – 1485) vl. m.

utrakvizmus lat. hist.

kališníctvo (kališnícka viera hlásajúca prijímanie pod obojakým spôsobom, kališníctvo) lat.-nem.

triteizmus (starokresťanský sektársky s. neuznávajúci Trojicu, ale tri odlišné božstvá) gréc.-lat. cirk.

socinianizmus

sociniáni (kresťanská sekta odmietajúca Svätú trojicu, božstvo Kristovo, dedičný hriech, od 16. st.) vl. m. náb.

unitarizmus

unitárstvo (kresťanský s. odmietajúci náuku u svätej trojici, uznávajúci len jednu Božskú osobu) lat. náb.

sabellianizmus (kresťanský s., podľa kt. Boh vystúpil najprv ako Otec, potom ako Syn a nakoniec Duch Svätý, 3. a 4. st.) vl. m. náb.

doketizmus (kresťanský s. popierajúci, že Kristus mal ľudské telo) gréc.-lat. cirk. hist.

monoteletizmus (starokresťanský s. o riadení ľudskej aj božskej prirodzenosti Ježiša Krista jedinou vôľou, 7. st.) gréc.-lat. náb.

arianizmus

ariánstvo

arianisti (kresťanský s. popierajúci božstvo Kristovo) vl. m. hist. náb.

albigénci (kresťanský s. vychádzajúci z arianizmu, neuznávajúci rímskokatolícku cirkev, južné Francúzsko, 12. a 13.st.) vl. m.

antitrinitárstvo (kresťanský s. odmietajúci učenie o božskej trojjedinosti) gréc. + lat. náb.

monofyzitizmus (kresťanský s., podľa kt. má Ježiš len božskú prirodzenosť, od 5. st.) gréc. cirk. hist.

katari (kresťanský s. zdôrazňujúci odriekanie, Francúzsko a Taliansko, 11.-13.st.) gréc.

anabaptizmus (kresťanský s. odmietajúci krstenie nemluvniat, novokrstenectvo, 16.a 17. st.) gréc. náb.

habáni (pôvodne nem. anabaptizmus, kt. prívrženci sa usadili na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberali sa remeslami, najmä výrobou keramiky) nem.

hutteriti (pôvodne tirolský anabaptizmus, kt. prívrženci sa pre prenasledovanie presídlili na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky) vl. m.

jansenizmus (opozičné náb. a filoz. hnutie v rímskokatolíckej cirkvi, Francúzsko a Holandsko, 17. – 18. st.) vl. m.

ekumenizmus (hnutie usilujúce sa o zblíženie, spoluprácu a jednotu cirkví, najmä kresťanských) gréc. cirk.

episkopalizmus (katolícky s. presadzujúci prevahu biskupov nad pápežom) gréc. hist.

papizmus (s. priznávajúci všetku cirk. moc hlave rímskokatolíckej cirkvi, Svätému otcovi) gréc.-lat. cirk.

jehovizmus

jehovisti (kresťanský s., sekta založená v 70. rokoch 19. st. v USA, predpovedajúca druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva) vl. m. náb.

pentekostalizmus (kresťanský s. zdôrazňujúci prijatie Ducha svätého ako doložiteľnú skúsenosť, USA, od 1900) gréc. cirk.

mormóni (severoamer. sekta s kresťanskými prvkami, kladúca dôraz na doslovný výklad Biblie, Kristova cirkev svätých posledných dní, od 30. rokov 19. st.) vl. m. náb.

moonisti (sekta Cirkev zjednotenia, hlásajúca, že rodina je základom šťastného sveta, založená Kórejcom Moonom) vl. m.

katolicizmus (základný kresťanský s. uznávajúci pápeža ako hlavu cirkvi) gréc.

ortodoxia (učenie pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

raskoľnictvo (hnutie odštiepené od pravoslávnej cirkvi v Rusku) rus.

fedojesevci (náb. sekta odmietajúca štát, pravoslávnu cirkev a manželstvo, Rusko, 17. st.) vl. m. hist.

kacírstvo gréc.-nem.

heréza (s. odchylný od časti oficiálnej kresťanskej viery) gréc.

bogomilstvo (stredoveký kacírsky s. v gréc. ortodoxnej cirkvi zavrhujúci cirkev a štát, juhovýchodná Európa) vl. m.

reformácia (hnutie usilujúce sa o nápravu rímskokatolíckej cirkvi a obmedzenie jej moci, 16. st.) lat. hist.

protestantizmus lat.

luteránstvo

luterstvo

luteranizmus

kalvinizmus

kalvínstvo vl. m.

helvetitizmus lat. vl. m.

zwinglianizmus

zwingliánstvo /cvi-/

anglikanizmus

anglikánstvo (základný kresťanský reformačný s.) vl. m. náb.

konformisti (anglikánska cirkev) lat.

puritanizmus

puritánstvo (angl. reformačný s. usilujúci sa o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť) lat.-angl. náb.

kvakeri (angl. protestantská sekta, Spoločnosť priateľov, odmietajúca kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st.) angl. cirk.

metodizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci osobné obrátenie a posvätený život, usilujúci sa o dôsledné dodržiavanie náb. Predpisov) gréc. cirk.

pietizmus (hnutie zdôrazňujúce osobnú zbožnosť, činorodú lásku v protestantských cirkvách, 17. a 18. st.) lat. náb.

baptizmus

baptisti (protestantský kresťanský s. uznávajúci len krst v dospelosti) gréc.-lat. náb.

viklefizmus

viklefstvo (reformačné učenie zavrhujúce pápežstvo a niektoré sviatosti) vl. m. hist. náb.

independentizmus (s. v protestantskej anglikánskej cirkvi usilujúci sa o nezávislosť náb. obcí a vytvorenie republiky, 17. st.) lat.-angl. cirk.

kongregacionalizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci plnú samostatnosť a nezávislosť cirk. obcí) lat. cirk.

scientizmus lat.

scientológia (hnutie hlásajúce možnosť odstránenia všetkých negatívnych zážitkov z mysle, rozšírenie duševných schopností jedinca a dosiahnutie úplnej slobody) lat. + gréc.

satanizmus (hnutie uctievajúce protivníka Boha, vládcu pekla, diabla) hebr.

chasidizmus (východoeurópske žid. hnutie zdôrazňujúce radosť zo služby bohu, prostú vieru, pokoru, 2.polovica 18.st.) hebr.

terapeuti (asketická žid. sekta neuznávajúca otroctvo, vlastníctvo, manželstvo a zaoberajúca sa liečením, 1.st.) gréc. hist.

farizeji (stará žid. náb.-polit. skupina) hebr. hist.

zelóta (žid. radikálna sekta za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne) gréc. hist. náb.

esejci

eséni (žid. náb. spoločnosť organizovaná ako náb. rád) lat. náb.

šiiti

(islamský s. uznávajúci za jediného oprávneného nástupcu Mohameda jeho zaťa Alího) arab. náb.

suniti

sunniti (islamský s. vyznávajúci popri koráne aj sunnu, t.j. právne a morálne predpisy z výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov) arab. náb.

izmailovci

izmaeliti

imámovci (islamská sekta, odnož šíitskeho islámu) arab. náb.

drúzovia arab. vl. m.

muwwahhidún

mustadžibún (islamská šíitska sekta hlásajúca učenie o prevteľovaní, Sýria, Libanon, Palestína) arab.

sanúsijovia

sanúsija (islamská sunitská s. hlásajúca návrat k pôvodnému islamu a svätú vojnu) vl. m. náb.

sufizmus (mystický islamský s. usilujúci o úplnú podriadenosť božej vôli) arab. filoz.

sikhovia (náb. hnutie v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu) sanskrit-hind.

manicheizmus (s., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla, a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st.) vl. m. porovnaj náboženstvovyznanie 2

teizmus (s. založený na viere v existenciu boha ako stvoriteľa sveta) gréc. filoz. náb.

ateizmus (myšlienkový s. odmietajúci existenciu al. poznateľnosť boha) gréc.

idealizmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za duchovnú) gréc.-lat. filoz.

spiritualizmus (idealistický s. považujúci bytie za výtvor ducha) lat. filoz.

materializmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za hmotnú) lat. filoz.

dualizmus (s. založený na dvoch samostatných, neodvolateľných až vylučujúcich sa princípoch, hmota a duch, dobro a zlo a pod.) lat. filoz.

monizmus gréc. filoz.

singularizmus (s., podľa kt. je základom sveta jediná podstata, materiálna al. duchovná) lat. filoz. zried.

psychomonizmus (s. vyhlasujúci, že duševno je základom skutočnosti, že všetko má dušu) gréc.

kreacionizmus (s. , podľa kt. organizmy boli stvorené vyššou silou, bohom) lat. filoz.

scholastika (stredoveké učenie o kresťanských dogmách a ich výklade) gréc.-lat. filoz.

tomizmus (základný s. kresťanskej filozofie vychádzajúci zo zásady, že rozumové a zjavené poznanie si vzájomne neodporujú) vl. m. filoz. náb.

fenomenalizmus (s. založený na názore, že človek poznáva skutočnosť tak, ako sa mu bezprostredne javí, a nie aká je) gréc. filoz.

fideizmus (s. založený na názore, že viera stojí nad rozumovým poznaním) lat. filoz.

deizmus (s. uznávajúci boha ako stvoriteľa, ale popierajúci jeho ďalšie pôsobenie na svet) lat. filoz.

panteizmus (s. hlásajúci jednotu boha a sveta, stotožňujúci boha a svet, <i>boh je vo svete</i>) gréc. filoz.

panenteizmus (s. hlásajúci, že svet existuje v bohu) gréc. filoz.

racionalizmus (s. považujúci rozum za najvyšší al. jediný prostriedok poznania pravdy) lat. filoz.

iracionalizmus (s. považujúci rozumové al. vedecké poznanie za nedostatočné, vykladajúci svet ako rozumom nepochopiteľný) lat. filoz.

empirizmus (s. považujúci skúsenosť za jediný zdroj poznania) gréc. filoz.

finalita (s. považujúci účel za prvotný pred javom samotným, vysvetľujúci jav z jeho účelu) lat. filoz.

hedonizmus (s. považujúci slasť za najvyššie dobro, v antickej etike) gréc.

utilitarizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium mravnosti) lat. filoz.

pragmatizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium pravdy) gréc. filoz.

voluntarizmus (s. považujúci vôľu za základ bytia alebo poznania) lat. filoz.

senzualizmus (s. pokladajúci zmyslové poznanie za hlavnú al. jedinú formu poznania) lat. filoz.

skepticizmus (s. pochybujúci o možnosti pravdivého poznania) gréc. filoz.

gnosticizmus

gnóza (s. považujúci bezprostredné poznanie za vyšší stupeň ako poznanie rozumové, považujúci hmotu za zdroj zla) gréc. filoz.

teozofia (gnosticizmus založený na poznaní Boha, tajomstva al. poznania sveta) gréc. filoz.

agnosticizmus (s. popierajúci možnosť poznania sveta, podstaty vecí) gréc. filoz.

iluzionizmus (s. pokladajúci vonkajší svet len za predstavu, zdanie) lat. filoz.

pozitivizmus (s. obmedzujúci poznanie a skúmanie na opis a triedenie faktov získaných bezprostredným pozorovaním) lat. filoz.

empiriokriticizmus (s. považujúci každý jav za súbor subjektívnych pocitov, forma pozitivizmu) gréc. filoz.

reizmus (s., podľa kt. existujú iba veci a samostatne neexistujú ich vlastnosti a vzťahy) lat. log.

realizmus (stredoveký s., podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami) lat. filoz.

nominalizmus (stredoveký s. pokladajúci pojmy len za mená vecí) lat. filoz.

terminizmus (s. pokladajúci všeobecné pojmy iba za značky a nie odrazy vecí) lat. filoz.

dynamizmus (s. pokladajúci za prvotnú podstatu sveta nemateriálnu silu) gréc. filoz.

existencializmus (s. ponímajúci ľudské bytie ako individuálny duchovný život, zameraný na ľudskú osobnosť, osobnú slobodu) lat. filoz.

hylozoizmus (s. považujúci hmotu za živú, oduševnelú, citlivú) gréc. filoz.

finitizmus (s. považujúci nekonečno za neprípustné zovšeobecnenie skúsenosti, kt. je vždy len konečná) lat. filoz.

eleati (starogréc. s., učenie o jedinom nemennom bytí) vl. m.

antropocentrizmus (s., podľa kt. je človek centrom i cieľom sveta a vesmíru) gréc. + lat. filoz. náb.

kvietizmus (s. hlásajúci pasívny vzťah k svetu, podriadenosť bohu, ľahostajnosť k dobru a zlu, 17.st.) lat.

pyrrhonizmus (s. hlásajúci krajnú nedôverčivosť, pochybovačnosť) vl. m. filoz.

cynizmus

kynizmus (starogréc. s. hlásajúci prirodzenosť človeka a odmietajúci civilizáciu) gréc.

epikureizmus (starogréc. materialistický s. zdôrazňujúci cnosť, blaženosť, duševný pokoj, rozumné užívanie slasti) vl. m. filoz.

stoicizmus (staroveký s. usilujúci sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov) gréc. filoz.

pytagorizmus

pytagoreizmus (učenie vyznávajúce tézu, že základom všetkého je číslo) vl. m. filoz.

determinizmus (učenie uznávajúce vzájomnú príčinnú podmienenosť javov a dejov) lat. filoz.

teleologizmus (s. založený na učení o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.

kazualizmus (učenie, podľa ktorého dianie je určené náhodami) lat. filoz.

platonizmus (s. založený na Platónovom učení o ideách ako pravzoroch vecí) vl. m. filoz.

atomizmus

atomistika (s. založený na predstave o pretržitej skladbe hmoty, látok) gréc. filoz.

holizmus (s. zdôrazňujúci celkovosť, celostnosť, považujúci celok za nerozložiteľný a nepoznateľný) gréc. filoz.

personalizmus (s. zdôrazňujúci jedinečnosť ľudskej osoby a ľudských vzťahov) lat. filoz.

kabala (stredoveké žid. učenie pestujúce obrazný výklad Starého zákona ako cestu k objasneniu jeho pravého zmyslu) hebr.

védanta (staroind. Idealistický s. vychádzajúci z výkladu, upanišád k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam) sanskrit filoz.

brahmanizmus

brahmanstvo

budhizmus (staroind. učenie) sanskrit

lamaizmus (tibetská forma budhizmu) tib. náb.

zen

zenbudhizmus

zen-budhizmus (jap. budhizmus) jap. filoz. náb.

mahájána (jeden z dvoch hlavných smerov budhizmu) sanskrit

njája (ind. s. založený na poňatí atomizovanej pralátky a božskej príčiny ich pohybu) sanskrit filoz.

mímánsa (ind. ortodoxná škola presadzujúca ideál spravodlivého života) ind. filoz.

hinduizmus (spojenie brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.

sánkhja (najstarší staroind. hinduistický s. deliaci súcno na prírodu a vedomie) sanskrit filoz.

joga (ind. s. poskytujúci súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy) ind.

rádžajoga (kráľovská joga) ind.

hathajoga (telesná joga) ind.

taoizmus (staročín. s. založený na pojme cesty, tao, ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. – 3. st. pr. n. l.) čín. filoz.

konfucianizmus (filoz., sociálny a polit. s. založený na spoločenskej povinnosti a zladení záujmov jednotlivca a spoločnosti) vl. m. filoz. náb.

hermetizmus

hermetika (tajné učenie o podstate a príčinách vecí určené výhradne zasväteným, rozšírené v neskorej antike a renesancii) vl. m.

eklekticizmus

eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.

solidarizmus (s. založený na princípe súdržnosti, vzájomnosti, spoluúčasti medzi jednotlivcom a spoločnosťou) lat.

polit., ekon. a pod. smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.

reformizmus (hnutie usilujúce sa o reformu, zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu; s. v robotníckom hnutí uprednostňujúci reformy) lat.

revizionizmus (hnutie za preskúmanie niečoho s cieľom zmeny, úpravy; s. usilujúci sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu) lat. polit.

fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom) lat.

moderantizmus

moderatizmus (umiernený s.) lat. kniž.

radikalizmus (s. usilujúci sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.

liberalizmus (s. presadzujúci slobodu jednotlivca a súkromného podnikania s práv. zárukami) lat. polit. ekon.

neoliberalizmus (s. odmietajúci štátne zásahy do hospodárstva a existenciu monopolov, uznávajúci úlohu štátu pre zaistenie trhového mechanizmu) gréc. + lat. polit. ekon.

konzervativizmus (s. presadzujúci voľné podnikanie a nízke zdanenie podnikateľov) lat. polit. ekon.

komunizmus (ideológia a hnutie za presadenie beztriednej spoločnosti založenej na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb) lat.

boľševizmus (komunizmus radikálnej sociálnej demokracie orientovanej na prevzatie moci a odstránenie kapitalizmu) rus.

socializmus (ideológia a hnutie vychádzajúce z učenia o spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a usilujúceho sa o spravodlivý spoločenský poriadok, rovnosť všetkých ľudí) lat.-franc.

marxizmus (sociálnoekonomická teória K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy) vl. m.

leninizmus (ideológia naväzujúca na marxizmus, vytvorená Leninom a použitá v komunistickom hnutí) vl. m. polit.

stalinizmus (s. spájajúca marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby, despotizmus, vytvorená Stalinom) vl. m.

maoizmus (sociálnopolit. učenie a radikálne ľavicové polit. hnutie spojené s Mao Ce-tungom) vl. m. polit.

eurokomunizmus (s. v niektorých západoeurópskych komunistických stranách, 60. a 70. roky 20. st.) vl. m. + lat.

antikomunizmus (hnutie proti komunizmu) gréc. + lat.

mccarthizmus /mekkar-/ (s. v politike USA po 2. svetovej vojne namierený proti komunizmu) vl. m. polit.

fašizmus (ideológia a hnutie obhajujúce a hlásajúce útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.

nacizmus (nem. forma fašizmu) lat.-nem.

hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.

frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.

perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.

antifašizmus (hnutie proti fašizmu) gréc. + tal. polit.

nacionalizmus (s. jednostranne zdôrazňujúci význam národa, vychádzajúci z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa) lat.

ultranacionalizmus (krajný nacionalizmus) lat.

šovinizmus (krajný nacionalizmus spojený s nenávisťou k iným národom, slepé presvedčenie o nadradenosti vlastného národa) vl. m.

kozmopolitizmus (s. podceňujúci al. popierajúci samobytnosť národov a vlastenectvo, zdôrazňujúci nadnárodné hodnoty, príslušnosť jednotlivcov a národov k ľudstvu, svetoobčianstvo) gréc. filoz.

anarchizmus (s. odmietajúci organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúci neobmedzenú slobodu jednotlivca) gréc.

pacifizmus (s. odmietajúci vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúci sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.

pacifizmus (hnutie odmietajúce vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúce sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.

militarizmus (politika zbrojenia, prípravy na útočnú vojnu) lat.

antimilitarizmus (hnutie proti militarizmu) gréc. + lat.

populizmus (páčivý, bezzásadový s. zameraný na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, používajúci prázdne heslá a sľuby: lat.)

monarchizmus gréc.

rojalizmus (hnutie prívržencov vlády, štátu na čele s panovníkom) franc.

feminizmus (hnutie za zrovnoprávnenie žien s mužmi) lat.

machiavelizmus (bezohľadná politika, bez ohľadu na morálne princípy) vl. m. polit.

avanturizmus (dobrodružná, nezodpovedná, bezohľadná politika) franc.

revanšizmus (hnutie hlásajúce odplatu, odvetu za porážku) franc.-nem.

tolstojovstvo

tolstojizmus (s. hlásajúci zásadu neodporovať zlu násilím) vl. m.

gándhizmus (učenie a hnutie hlásajúce nenásilné spôsoby polit. boja, pôvodne v odpore voči brit. kolonializmu v Indii, a vytrvalosť v pravde) vl. m. hist.

ultramontanizmus (uplatňovanie nárokov, záujmov pápeža a katolíckej cirkvi voči európskym štátom, najmä 19. st.) lat. cirk. polit.

antiklerikalizmus (hnutie proti využitiu náboženstva na polit. ciele, proti cirkvi a duchovenstvu) gréc.

internacionalizmus (s. usilujúci sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.

sionizmus (žid. nacionalistické hnutie usilujúce sa o jednotu Židov a vybudovanie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.

antisemitizmus (hnutie proti Židom založené na rasovej, národnostnej a náb. neznášanlivosti) gréc. + vl. m.

panrusizmus gréc. + vl. m. polit.

panslavizmus (hnutie za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára a vytvorenie všerus. pravoslávnej monarchie) gréc. + vl. m. polit.

slavianofilstvo (hnutie vyzdvihujúce spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.) rus. + gréc.

narodnictvo (s. a hnutie snažiace sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúce sa o roľníctvo, Rusko) rus. hist.

menševizmus (umiernený menšinový s. sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus. polit.

boľševizmus (radikálny väčšinový smer sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus.

hungarizmus (s. snažiaci sa o splynutie nemaď. obyvateľstva v rámci Uhorska, myšlienka jednonárodnostného Uhorska) lat. hist.

ilyrizmus (hnutie za zjednotenie južných Slovanov, 30. a 40. roky 19. st.) vl. m. hist.

pangermanizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie Nemcov vo svete a vytvorenie silného nem. štátu) gréc. + vl. m.

paneuropeizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie európskych štátov, o vytvorenie Spojených štátov európskych, medzi svetovými vojnami) gréc. + vl. m.

panturkizmus (hnutie za zachovanie tur. ríše a zjednotenie všetkých národov hovoriacich turkotat., od Bajkalu po Balkán, zač. 20. st.) gréc. + vl. m. polit.

panarabizmus (hnutie usilujúce sa o hosp. spoluprácu a polit. zjednotenie všetkých arab. krajín) gréc. + vl. m.

panislamizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie moslimských národov a štátov proti kolonializmu, 2. polovica 19. st.) gréc. + arab.-lat.

panafrikanizmus (hnutie časti nebelošského obyvateľstva Afriky, Severnej Ameriky a Karibiku za oslobodenie spod útlaku) gréc. + vl. m.

panamerikanizmus (hnutie usilujúce sa o spoluprácu a spolupatričnosť všetkých národov a krajín Severnej a Južnej Ameriky) gréc. + vl. m. polit.

risorgimento /-dži-/ (hnutie za slobodu a zjednotenie Talianska, 19. st.) tal. hist.

enosis /-zis/ (hnutie Grékov za zjednotenie v spoločnom štáte) gréc.

fenianizmus (tajné hnutie za slobodu Írska, 1858 – 1922) ír.

sinnfeinizmus (protibrit. hnutie za ír. nezávislosť, zač. 20. st.) ír. hist. polit.

iredenta

iredentizmus (hnutie národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa polit.; tal. nacionalistické hnutie za pripojenie území obývaných Talianmi k Taliansku, koniec 19. st. hist.) tal.

svadéší (hnutie v Indii podporujúce domáci priemysel a bojkotujúci brit. tovar, od 1905) sanskrit hist. polit.

taliban (militatné islamské hnutie v Afganistane) ?

reúnia (franc. politika pripájania rím. nem. miest a lén, 17. st.) franc. hist.

fronda (odboj šľachty a meštianstva proti absolutizmu kardinála Mazarina, Francúzsko, 1648 – 1653)

chartizmus (prvé masové hnutie robotníkov, Veľká Británia, 30. – 50. roky 19. st.) gréc.-angl. hist.

luddizmus (hnutie robotníkov proti zavádzaniu strojov, Anglicko, 1. polovica 19. st.) vl. m. hist.

abolicionizmus (hnutie za zrušenie zákona a pod.; hnutie za zrušenie otroctva, USA, 1. polovica 19. st.) lat.

beatnici /bít-/

bítnici

beat generation /bít dženerejšn/ (sociálne a lit. hnutie časti amer. mládeže, 50. a 60. roky) angl.

skinhead /-hed/

skinhed (hnutie mládeže vyjadrujúcej krajné postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii) angl.

punk /pank/ (hnutie mládeže prejavujúce protispoločenský postoj, nesúhlas v hľadaní nových hodnôt a životného štýlu najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov) angl.

hippies /-pis/ (únikové protestné hnutie západnej, najmä amer. mládeže vyznačujúce sa výstredným oblečením, správaním, príp. používaním drog, 2. polovica 60. rokov) angl.

maltuzianizmus (s. hlásajúci, že obyvateľstvo rastie geometrickým radom, ale ponuka potravín rastie aritmetickým radom) vl. m. polit. ekon.

neomaltuzianizmus (s. usilujúci sa obmedzovať populačný rast) gréc.-vl. m. polit. ekon.

merkantilizmus (s. považujúci za zdroj bohatstva výmenu a obchod, 15.-17.st.) tal.-franc. hist. ekon.

proudhonizmus /prudo-/ (s. s utopickými predstavami o spoločnosti malovýrobcov s výmenou bez peňazí a úvermi bez úrokov, 19. st.) vl. m. filoz. polit.

monetarizmus (s. presadzujúci samoregulačný vývoj ekonomiky a odmietajúca štátne zásahy do ekonomiky) lat. ekon.

nominalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí určená cenami bez ohľadu na ich kovový obsah) lat. ekon.

metalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí priamo závislá na ich kovovom obsahu) gréc. ekon.

freetradizmus /frítrej-/ (hosp. politika požadujúca slobodu obchodu bez zásahov štátu) angl. + lat. polit. ekon.

separatizmus (politika presadzujúca územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.

izolacionizmus (politika presadzujúca neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierená proti aktívnej zahraničnej politike) tal.-franc.

autarkia (politika s cieľom získania hosp. nezávislosti a vytvorenia uzatvoreného hosp. celku v krajine) gréc. ekon.

splendid isolation /ajsolejšn/ (brit. politika spočívajúca v neúčasti v paktoch a konfliktoch na kontinente, 19. st.) angl. hist. polit.

sakoku (politika odlúčenia, oddelenia Japonska, zákaz výjazdu Japoncov z krajiny a obmedzenie vstupu cudzincov, 17. – 19. st.) jap.

appeasement /epíz-/ (politika uzmierovania a ústupkov, najmä voči nacistickému Nemecku) angl. polit.

protekcionizmus (politika zameraná na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod.) lat.-franc. ekon.

imperializmus (dobyvačná, utláčateľská, rozpínavá politika štátu voči cudzím územiam) lat.

NEP rus.

Nep (tzv. nová ekonomická politika v sov. štáte umožňujúca niektoré kapitalistické prvky pri zachovaní vedúcej úlohy štátu, 1921 – 24) rus. hovor. polit.

syndikalizmus (s. v robotníckom hnutí pokladajúci odbory za najvyššiu formu organizácie robotníkov) gréc.-lat. polit.

tradeunionizmus /trejdjun-/ (s. v robotníckom, odborovom hnutí zameraný na ekon. a sociálne požiadavky) angl. polit.

technokratizmus

technologizmus (sociologický s. zdôrazňujúci úlohu výroby a techniky vo vývoji spoločnosti, vládu technikov a najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.

biologizmus (sociologický s. uplatňujúci biol. zákonitosti na spoločenské javy) gréc.

human relations /hjúmen rilejšnz/ (sociologický s. vnútropodnikovej sociálnej a personálnej politiky zdôrazňujúci medziľudské vzťahy) angl. odb.

behaviorizmus /bihej-/ (psych. s. zameraný na skúmanie správania a odmietajúci štúdium vnútorných podmienok) angl. psych.

reflexológia (psych. s. vysvetľujúci konanie a myslenie mechanicky na základe spätného pôsobenia organizmu na vonkajšie podnety, Rusko, zač. 20. st.) lat.

freudizmus /frojd-/ (psych. s. hľadajúci príčiny správania v raných skúsnostiach, sexuálnom a agresívnom pude) vl. m. psych.

glosátori (tal. práv. škola podávajúca pomocou poznámok výklad Justiniánovej kodifikácie rím. práva, 11. st.) gréc.-lat. práv. hist.

logicizmus (matem. s. chápajúci matematiku ako súčasť logiky) gréc. mat.

umelecké smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.

humanizmus (európske kultúrne hnutie nadväzujúce na antickú vzdelanosť a obracajúce pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16. st.) lat.

secesia (s. konca 19. a začiatku 20. st. zdôrazňujúci ozdobnosť) lat.

moderna (s. konca 19. a začiatku 20. st.; novodobý, novoveký s.) franc.

funkcionalizmus (archit. s. presadzujúci, že forma má byť odrazom funkcie, úlohy) lat. archit.

konštruktivizmus (archit. a umelecké hnutie zdôrazňujúce dynamizmus, Rusko, po 1917)

artizmus

formalizmus

lartpourlartizmus /lárpúrlár-/ (estetický s. hlásajúci samoúčelnosť umenia, zdôrazňujúci formu) franc.

sentimentalizmus (európsky lit. s. vyznačujúci sa nadmernou citovosťou, 18. st.) franc. lit.

romantizmus (s. zdôrazňujúci osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.

nazarenizmus (nem. romantický maliarsky s. zobrazujúci náb. námety, 1. polovica 19. st.) vl. m. výtv.

parnasizmus (lit. s. vo franc. poézii usilujúci sa o formálnu dokonalosť, 2. polovica 19.st.) vl. m.-franc. lit.

naturalizmus (s. usilujúci sa o zachytenie skutočnosti bez príkras a bez hodnotenia, 2.polovica 19.st.) lat.

fin de sićcle /fen d sjekl/ (lit. a umelecké smery konca 19.st.) franc. kniž.

impresionizmus (s. usilujúci sa o zachytenie okamžitých zmyslových vnemov a osobných dojmov, koniec 19.st.) lat.-franc.

neoimpresionizmus gréc. + lat.-franc.

pointilizmus /poen-/ franc. výtv.

divizionizmus (impresionizmus na konci 19. st.) lat. výtv.

verizmus (taliansky výtvarný, lit., hud. s. usilujúci sa o verné vystihnutie skutočnosti, koniec 19. st.) tal.

realizmus (s. usilujúci sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19.st.) lat.

symbolizmus (s. usilujúci sa o vyjadrenie vnútorného zážitku z mnohovýznamovej skutočnosti pomocou znakov, značiek, koniec 19. st. a zač. 20. st.) gréc. lit. výtv.

expresionizmus (s. zdôrazňujúci subjektívnu výrazovú stránku formy i obsahu, začiatok 20. st.) lat.

futurizmus (s. usilujúci sa o vytvorenie netradičného dynamického umenia, vyzdvihujúci techniku, civilizáciu, silu a čin, začiatok 20. st.) lat.

kubizmus (maliarsky s. usilujúci sa o zobrazenie predmetu z viacerých uhlov súčasne, prevádzajúci predmet do geom. tvarov)

orfizmus (maliarsky s. usilujúci sa skladbou línií a farebných plôch vyvolať hudobné dojmy, Francúzsko, začiatok 20. st.) vl. m.

unanimizmus (estetický s. hlásajúci prostotu, pravdivosť a súdržnosť ľudí, Francúzsko, začiatok 20. st.) lat. lit.

suprematizmus (abstraktný výtvarný s. založený na geom. tvaroch, Rusko, začiatok 20. st.) lat. výtv.

fauvizmus (maliarsky s. uplatňujúci čisté svietivé farby na väčších plochách, začiatok 20. st.) franc.

dada

dadaizmus (výtv. a lit. s. odmietajúci tradície a uznávané hodnoty a hlásajúci slobodu tvorby založenú na náhodnosti, 1916 – 1924) franc.

Bauhaus (archit. a umeleckopriemyslová škola, Nemecko, 1919 – 1933) nem. archit.

surrealizmus /süre-, sure-/ (avantgardný s. snažiaci sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920) lat.-franc. lit. výtv. div.

poetizmus (s. čes. veršovanej literatúry, poézie zdôrazňujúci fantáziu a hravosť, 20. roky) gréc.-lat. lit.

lettrizmus (lit. a výtv. s. vychádzajúci z tvaru písmen, založený v Paríži 1945) franc.

tachizmus /-ši-/

tašizmus (maliarsky s. zdôrazňujúci najmä proces tvorby, prejavujúci sa v automatickom kladení farieb, škvŕn bez zámeru, Francúzsko, 50. roky) gréc. výtv.

signal-art (výtv. s. využívajúci žiarivé farby na veľkých plochách, 60. roky) angl.

muralizmus (maliarsky s. zameraný na veľké nástenné maľby s hist. a revolučnými námetmi, Mexiko, 20. st.) špan. výtv.

pop-art

popart (výtv. s. nachádzajúci zdroj v modernej mestskej civilizácii) angl. výtv.

underground /andergraund/ (hnutie protestujúce proti prispôsobivosti v umení) angl.

paganizmus (s. hlásajúci návrat k pohanstvu) lat. kniž.

primitivizmus (s., najmä výtv., usilujúci sa o prostosť, jednoduchosť) lat. odb.

regionalizmus (hnutie usilujúce sa o poznanie a povznesenie určitého kraja, o zachovanie jeho osobitostí) lat.

purizmus (výtv. s. požadujúci jednoduchosť, štýlovú čistotu v architektúre) lat. výtv. archit.

ruralizmus (s. zaoberajúci sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou) lat. lit.

eklekticizmus

eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.

hudobný s. pozri hudba porovnaj sloh 1

súbor

súbor 1 (zoskupenie súvisiacich vecí, javov a pod. tvoriacich celok, sústava)

-téka gréc. v zlož. sl.

komplex (s. zložený zo súvisiacich, prepojených častí; s. pocitov, predstáv, myšlienok, postojov, kt. ovplyvňujú správanie človeka) lat. psych.

kolekcia (s. druhovo rovnakých predmetov, zbierka) lat.

garnitúra (s. predmetov tvoriacich určitý celok, súprava, zostava) franc. angl.

servis (s. náčinia na podávanie jedál a nápojov, jedálna súprava, riad) franc.

album (s. básní, piesní, obrazov, vydaných spoločne) lat.

komplet (súprava, celok zložený z viacerých častí) lat.-franc.

inštrumentár

inštrumentárium (s. nástrojov, najmä lek.) lat.

mechanizmus

mechanika (pohyblivá sústava stroja, strojové zariadenie, stroj) gréc.

aparatúra (s. nástrojov, prístrojov) lat.

batéria (zostava rovnakých zariadení na zvýšenie účinku al. výkonu) franc.

objektív (s. šošoviek al. zrkadiel vo fotografickom, film. al. inom opt. prístroji, spojná opt. sústava) lat. opt. porovnaj objektív

technika (súhrn prostriedkov, postupov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt; súhrn strojov, nástrojov, vybavenia pre výrobnú a pod. činnosť) gréc.

park (súhrn dopr. prostredkov, strojov a pod.) angl.-franc.

korpus (s. skúmaných prvkov, vecí, javov) lat.

repertoár (zásoba prostriedkov na výber) lat. odb.

mašinéria (zložitá, mechanicky presne fungujúca sústava) franc. hovor. pejor.

problematika (s. zložitých úloh, sporných, nevyriešených otázkok) gréc.

plénum (súhrn všetkých členov) lat.

profil (súhrn vlastností, čŕt, ráz) franc.

charakter (s. duševných, morálnych vlastností vytvárajúcich osobnosť, povaha) gréc.

individualita (súhrn vlastností typických pre určitú osobu al. vec, osobitosť, svojráznosť) lat.

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.

habitus (celkový vonkajší vzhľad, súhrn vonkajších znakov organizmov vrátane človeka) lat. odb.

systém (s. prvkov, jednotlivín navzájom spojených vymedzenými vzťahmi, sústava) gréc.

séria lat.

šnúra (s. vecí, činností rovnakého druhu) nem. slang.

koncepcia (s., sústava názorov na niečo spôsob chápania, poňatia, nazerania na niečo) lat.

doktrína (súhrn al. sústava zásad, názorov, poučiek, pravidiel, učenie) lat.

teória (systém názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.

kvalita (s. vlastností, kt. sa jav, vec odlišuje od iných) lat. filoz. porovnaj akosť

kvalifikácia (s. vedomostí, skúseností a pod. potrebných na vykonávanie určitej práce al. funkcie, spôsobilosť) lat.

terminológia (s. odborných názvov v sústave pojmov určitého odboru, odb. názvoslovie) lat. + gréc.

nomenklatúra (s. vedeckých názvov, pomenovaní vychádzajúci z medzinárodne platného lat. názvoslovia) lat.

kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.

flóra vl. m.

vegetácia (súhrn rastlinných organizmov na určitom území, porast, kvetena, rastlinstvo) lat. bot.

fauna (súhrn živočíšnych druhov na určitom území, zvieratstvo, živočíšstvo) vl. m.

ekotop (s. neživých podmienok stanovišťa pôsobiacich na živé organizmy) gréc. biol.

taxón (s. jedincov, kt. sa znakmi a vlastnosťami líšia od iných jedincov) gréc. biol.

populácia (s. jedincov rovnakého druhu žijúcich v spoločnom prostredí, prípadne aj čase) lat. biol.

kolónia (s. spoločne žijúcich jedincov, najmä rovnakého druhu) lat.

biota (s. všetkých živočíchov, rastlín a mikroorganizmov na určitom území) gréc. ekol.

oikumena /oj-/ (s. oblastí trvalo obývaných ľuďmi) gréc. geogr.

karyotyp (s. chromozómov v jadre telesnej bunky) gréc. biol.

edafón (s. živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.

fytoedafón (s. rastlinných organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.

zooedafón (s. živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.

psamón (s. organizmov žijúcich v piesočnatých oblastiach) gréc.

ichtyofauna (s. druhov rýb obývajúcich určitú oblasť) gréc.

sestón (s. nerozpustených živých a neživých častíc vznášajúcich sa vo vode) gréc. biol.

tripton (sestón z neživých častíc) gréc. biol.

planktón (sestón zo živých častíc) gréc. biol.

fytoplanktón (rastlinný plaktón) gréc. biol.

zooplanktón (živočíšny planktón)

syndróm (s. príznakov choroby) gréc. lek.

etiopatogenéza (s. príčin vzniku choroby) gréc. lek.

stres (s. podnetov nadmerne zaťažujúcich organizmus, nadmerná záťaž organizmu) angl. lek.

organizmus (s. telesných ústrojov, ústrojenstvo, živé telo) gréc. biol.

motorika (s. pohybových činností živého organizmu, hybnosť) lat. lek.

genotyp (s. všetkých faktorov dedičnosti uložených v chromozómoch, génov organizmu) gréc. biol.

fenotyp (s. všetkých pozorovateľných vlastností a znakov organizmu ako výsledok vzájomného pôsobenia genotypu a prostredia, vonkajší vzhľad organizmu) gréc. biol.

psychika gréc.

psychično (súhrn duševných javov, duševno, vnútro) gréc. kniž.

mentalita (súhrn duševných pochodov a vlastností charakteristický pre jedinca al. skupinu) lat.

habitus (súhrn vlastností považovaných za návyk) lat. psych.

farmakopea (s. liekov a liečiv v lekárni, liekopis) gréc. farm.

dentika (s. všetkých zubov, chrup) lat. anat.

dentícia (s. zubov v ústnej dutine stavovcov, ozubenie) lat. lek.

filozofia (súhrn názorov na život a svet; chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) gréc.

pansofia (súhrn, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecnej vedy, všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.

etika gréc.

morálka lat. filoz.

moralita lat. kniž.

morálnosť (sústava mravných zásad a noriem, pravidiel správania, mravnosť) lat.

ideológia (sústava myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc. porovnaj názorsmer 1

tradícia (súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, zvyk, obyčaj) lat.

mytológia (s. vymyslených príbehov s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, bájoslovie) gréc.

teogónia (s. bájí o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.

judikatúra (s. súdnych rozhodnutí) lat. práv.

acquis communautaire /aki kominotér/ (s. práv. a pod. pravidiel Európskej únie) franc.

kánon (s. textov, kníh, uznaných, vyhlásených za záväzné, napr. cirkvou; s. pravidiel, predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.

(diplomatický) protokol (s. pravidiel styku s diplomatmi) gréc.

talmud (s. poučiek a výkladov žid. učencov, zbierka žid. náb. zákonov a práv. predpisov) hebr. náb.

mišna (s. zásad náb. práva a zvykov judaizmu) hebr. náb.

rituál

rítus (s. obradov, predpisov a zvyklostí na výkon bohoslužieb) lat. cirk.

liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk. porovnaj obrad

katechizmus (s. článkov kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.

kúria (s. najvyšších vatikánskych úradov, ktorými pápež spravuje rímskokatolícku cirkev, pápežský dvor) lat.

agenda (s. bohoslužobných kníh v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.

hadís (s. výrokov a činov proroka Mohameda) arab. náb.

šaría

šaria

šariá (s. práv. noriem, pravidiel a zásad správania, náb. života a konania moslimov) arab.

inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.

etiketa (s. pravidiel spoločenského správania) franc.

reglemet (s. predpisov, nariadení) franc. admin. voj. zastar.

ceremoniál (s. pravidiel a zvyklostí stanovených pre slávnostné príležitosti) lat.

Hippokratova prísaha (s. etických noriem pre konanie lekára, sľub, kt. skladajú lekári pri promócii,) vl. m. porovnaj pravidlo 1

aktíva (súhrn majetku a pohľadávok) lat. ekon.

pasíva (súhrn dlhov a záväzkov) lat.

fond franc.

fundácia (s. hmotných a fin. prostriedkov na určitý účel, základina) lat. zastar.

nadácia (fond na dobročinné a pod. ciele) slov. + lat.

inventár (s. predmetov patriacich do určitého majetkového celku) lat.

fundus (inventár v podniku, hnuteľné zariadenie) lat.

valor

valeur /valor/ (súhrn cenných papierov a peňažných prostriedkov v prevádzke banky) lat. ekon.

portfólio (zásoba cenných papierov, zmeniek, akcií a pod.) franc.-angl. fin.

sortiment (súhrn druhovo príbuzných výrobkov, tovaru) franc.

ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.

infraštruktúra (s. odvetví ekonomiky umožňujúcich toky medzi výrobou a spotrebou, vytvárajúcich predpoklady pre rozvoj ekonomiky, najmä doprava, spoje, energetika a pod. ekon.; s. stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu apod. stav.) lat.

kataster (s. pozemkov, územie patriace k jednej obci, chotár) lat.

agrokomplex (spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.

literatúra (súhn slovesných, písomných prejavov, umeleckých a odb. diel, slovesnosť, písomníctvo; s. diel, lit. prác o istej otázke) lat.

poetika (súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl, spôsob umeleckej lit. tvorby autora) gréc.-lat.

tematika (okruh základných umeleckých, odborných a pod. myšlienok, námetov, predmetov diela) gréc.

fabula (s. udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej) lat. lit.

korešpondencia (súhrn listov, listy) lat.

dokumentácia (s. písomností, listín, dokladov) lat.

kartotéka (s. lístkov so záznamami usporiadaný podľa určitých zásad, napr. podľa abecedy, lístkovnica) gréc.

epištolár (s. listov, listinár) gréc.-lat. lit.

kopiár (s. kópií, odpisov hist. listín o výsadách, právach) lat. hist.

regestár (s. krátkych, stručných výťahov z listín) lat. hist.

chrestomatia (s. vybraných textov, výber textov, čítanka) gréc. porovnaj zbierka 1zbierka 2

prozódia (s. zvukových vlastností jazyka, prízvuk, intonácia, kvantita) gréc.

topika (s. pravidiel slúžiacich na argumentáciu) gréc. log.

reálie (s. údajov o určitej dobe, kultúre, krajine, niekoho živote, diele) lat.

hermeneutika (postup, s. pravidiel výkladu textov, jazyka, diel) gréc. filoz.

gramatika (s. pravidiel a zákonitostí platných pre slovné tvary, morfológiu, a tvorbu viet, syntax, stavba jazyka) gréc. lingv.

ortografia (s. pravidiel o používaní graf. znakov, písmen, znamienok na zaznamenanie jaz. prejavu, pravopis) gréc. lingv.

frazeológia (s. ustálených slovných spojení, zvratov) gréc. lingv.

paradigma (s. tvarov ohybného, skloňovaného al. časovaného slova) gréc. lingv.

idiolekt (súhrn zvláštností charakteristických pre reč určitého jedinca) gréc. lingv.

onymia (s. vlastných mien na určitom území v určitom jazyku v určitom období) gréc. lingv.

font (s. písmen, graf. znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.

album (s. známok, fotografií a pod. v podobe knihy) lat.

morzeovka (s. značiek zostavených z bodiek a čiarok, kt. sú priradené písmenné, číslicové a iné znaky, používaný v telegrafii) vl. m. hovor.

agenda (s. úradných prác, úloh) lat.

klávesnica

klaviatúra lat.

tastatúra (s. klapiek na hud. nástroji a pod.) lat. odb.

manuál (ručná klávesnica organu, harmónia) lat. hud.

notácia (s. graf. značiek zaznamenávajúcich hudbu) lat. hud.

tabulatúra (staršia inštrumentálna notácia používajúca najmä písmená, číslice) lat. hud.

produkcia (súhrn výrobkov al. umeleckých výtvorov) lat.

grafika (s. výtv. diel vytvorených technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.

akropola

akropolis (s. stavieb v antických gréc. mestách, opevnené návršie) gréc. hist.

kurz

seminár (s. prednášok z určitého odboru, školenie) lat.

gastronómia (s. pravidiel o úprave jedál a kultúre stolovania) gréc.-franc.

erbovník nem.

armoriál (s. zobrazení erbov s uvedením ich držiteľov, najmä rukopisný) lat.

kimenokata (ukážkový s. chvatov v džude, základ sebaobrany) jap.

klientela (s. zakazníkov používajúcich služby právnika, lekára, banky a pod.) lat.

generácia (s. osôb, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe, spojených názormi a pod., pokolenie) lat. porovnaj skupina 2

atlas (s. zemepisných máp al. vyobrazení z iných odborov) vl. m.

kaskáda (s. priehrad na jednom toku na využitie vodnej energie) tal.-franc.

drenáž (s. podzemných kanálikov na odvodňovanie al. zavlažovannie pôdy) angl.-franc.

know-how (s. výrobných, tech. a obch. znalostí a postupov ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.

mnemotechnika gréc. psych. ped.

mnemonika (s. metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.

expozícia (s. vystavovaných predmetov) lat.

program (s. príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech. porovnaj program 4

file /fajl/ (s. informácií uložených v počítači) angl. výp. tech.

kód (s. pravidiel, predpisov al. znakov na prenášanie informácií) franc.

banka tal.

databanka (s. údajov, dát k určitej téme a v použiteľnom usporiadaní) lat. + tal. inform. slang. b. dát

báza gréc.

databáza (s. údajov v logickom vzťahu) lat. + gréc. inform. slang. b. dát

paket (s. údajov prenášaných sieťou vcelku) angl. výp. tech.

website /vebsajt/ (s., dokument, stránka v internete) angl.

repertoár (s. hraných hier, skladieb, úloh) franc.

seriál (s. článkov, obrázkov, hier, filmov a pod. s niekoľkými časťami zverejňovaný na pokračovanie) lat.

sitkom

sitcom /-kom/ (situačná veselohra v podobe televízneho seriálu) angl.

soap-seriál /soup-/

soap-opera /soup-/ angl. + tal.

soap /soup/ (dojímavý lacný mnohodielny televízny seriál) angl.

komiks

comics /komiks/ (obrázkový komický al. dobrodružný seriál) angl.

manga (jap. komiks) jap.

práv. noriem pozri právo 2

súprava odevov pozri úbor porovnaj sústavazoskupenie

stavba

stavba 1 (budova al. technické dielo)

objekt lat.

realita (nehnuteľnosť) lat.

barak (jednoduchá s., najmä drevená, určená na spoločné ubytovanie; rodinný dom, domček hovor. expr.; stará, ošarpaná s., búda, chatrč expr.) špan.-franc. expr.

kotáž (rodinný dom, domček) angl.

štokovec (poschodový dom) nem. hovor. zastar.

činžiak (nájomný obytný dom) nem. hovor.

panelák (s. montovaná z veľkých plošných dielcov z betónu) lat.-hol. stav. hovor.

rezidencia (prepychové obydlie pren.; sídelná s. hlavy štátu al. iného vysokého hodnostára) lat.

palác (veľká reprezentatívna verejná, mestská, šľachtická al. meštianska s.; hlavná obytná s. na hrade hist.) tal.

palota (palác) gréc. zastar. al. expr.

vila (väčší výstavnejší rodinný obytný dom) lat.

villegiatura /-džatú-/ (vidiecka vila na letný pobyt, letovisko) tal. archit.

dača (rus. vila na vidieku používaná najmä v lete) rus.

báb

bab (šľachtický dom na Blízkom východe) arab.

dominanta (prevládajúca, hlavná s. v určitom celku, meste) lat.

kolos (s. s obrovskými rozmermi) gréc.

monolit (s. vytvorená z jedného kusa staviva, najmä kameňa, betónu) gréc. stav.

monoblok (jednoduchá kockovitá s. tvoriaca uzavretý prevádzkový celok) gréc. + franc. stav.

hala (veľká priestranná s., veľký krytý priestor) franc.-nem.

hangár (hala na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.

pavilón (samostatná menšia účelová prízemná s. v stav. celku, v súbore budov, najmä vyzdobená) franc.

trianón (pavilón vzdialený od hlavnej budovy, vo franc. parku) franc. archit.

hacienda (dom na vidieku v Južnej a Strednej Amerike s farmou) špan.

barabizeň

barabizňa (bezcenná, chatrná, spustnutá, zanedbaná s.) tal. expr.

hajloch (domček, búda vo vinohrade) nem. nár.

šopa nem.

pajta (jednoduchá hosp. s., kôlňa) maď.

veranda (zastrešený otvorený al. presklený prístavok pri dome používaný ako chodba, predsieň a pod.) hind.-angl.

čardak (veranda na 1. poschodí balkánskych rodinných domov) tur.

cottage /kotidž/ angl.

hacienda (dom na vidieku, chata na prázdniny) špan. pren. expr.

bungalov (s. z ľahkého staviva, drevený rekreačný domček, chata) ind.-angl.

trullo (juhotal. vidiecky dom s kužeľovou strechou z ploských kameňov) tal.

nurag (kamenná vežovitá kupolovitá s. na Sicílii a Sardínii) tal. hist.

kuča (chatrč, chalupa) srb. zried.

kotáž (chatrč brit. robotníka v 19. st.) angl.

pueblo (pôvodne indián. s. vzniknutá stupňovitým pristavovaním, v niektorých južných štátoch USA) špan.

rančo (roľnícka chatrč v Južnej Amerike) špan.

palafit (s. založená na zvislých koloch, na kt. sú drevené plošiny nad terénom) gréc. archeol.

altán

altánok

filagória tal.

kiosk (domček v záhrade al. parku, besiedka) tur.

salet (murovaná s. na prechodné bývanie al. odpočinok) tal. archit.

pergola (ľahká otvorená s. so samostatnými, hore spojenými stĺpmi, porastená okrasnými popínavými rastlinami) tal. archit.

glorieta (otvorená malá s. s vyhliadkou) franc. archit.

belvedér tal. archit.

bellevue /belvi/ (reprezentačná neobytná s., spravidla v strede záhrady s vyhliadkou, letohrádok) franc. archit.

eremitáž (osamelý belvedér v romantickom parku) gréc.-franc. kniž.

sala terrena /-ré-/ (veľká slávnostná samostatná s. pri zámku, paláci, otvorená do parku, záhrady) tal. archit.

belaria (okrasná vyhliadková s. v parku) tal. archit.

rondel (s. na pôdoryse kruhu al. oválu) franc. archit.

rotunda (s. s okrúhlym pôdorysom) lat. archit.

oktogón (s. na pôdoryse osemuholníka) gréc. archit.

tholos

tolos (s. s kruhovým pôdorysom a kužeľovitou strechou slúžiaca na rôzne účely, napr. ako hrobka, chrám) gréc. archit.

pylón (okrasná vežovitá s., ozdobný stĺp, veža v tvare zrezaného ihlana, pôvodne v staroegypt. architektúre) gréc. archit.

megarón (s. na pravouhlom pôdoryse s miestnosťou a otvorenou stĺpovou predsieňou) gréc. archit.

domurbia (s. s viacerými funkciami popri funkcii obytnej) lat. archit.

villa rustica /-ka/ (starorím. obytný dom na vidieku) lat.

villa suburbana (starorím. obytný dom pred mestom) lat. hist.

villa urbana (starorím. obytný dom v meste) lat. hist.

inzula (starorím. viacposchodový dom bez átria) lat.

tembe (východoafr. štvorboková s.) bant. geogr.

hotel (s. na prechodné ubytovanie a stravovanie) franc.

ubikácia (budova na spoločné, hromadné ubytovanie, ubytovňa) lat.-tal.

hospic

hospitál (útulok pre pocestných, pútnikov) lat. hist.

xenodochium (útulok pre deti, chorých a starých) gréc. hist.

fakulta (s., kde je umiestnená samostatná časť vysokej školy) lat.

internát lat.

intrák (s. na ubytovanie, stravovanie, prípadne výchovu žiakov, študentov al. učňov) lat. slang.

konvikt (internát na ubytovanie a stravovanie študentov pod kláštorným dozorom) lat.

burza (internát na ubytovanie študentov; stredoveký študentský domov) lat. hist.

sororita (internát na ubytovanie a stravovanie študentiek vysokých škôl v USA) lat. zastar.

college /kolidž/ lat.-angl.

kolégium (vysoká škola v USA a stredná al. vysoká škola vo Veľkej Británii poskytujúca aj ubytovanie) lat.

kampus (budovy a pozemok väčšej školy) angl.

kasárne

kasáreň (s. na ubytovanie vojakov) franc.-nem.

pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.

squat /skvot/ (opustená s. určená na zbúranie, ale neoprávnene obsadená skupinou ľudí, bezdomovcami) angl.

pauperia (s. pre chudobných a chorých pri stredovekých kláštoroch) lat. hist.

izolácia (s. na osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie chorých al. väzňov) tal.-franc.

galéria tal.

pinakotéka (s., v kt. sa nachádza zbierka obrazov, sôch, umeleckých predmetov, obrazáreň) gréc.

kino gréc.

biograf (s. pre film. predstavenia pre verejnosť) gréc. zried.

multikino lat. + gréc.

multiplex (kino s viacerými sálami) lat.

reduta (s. na usporadúvanie plesov a pod.) franc.

odeón (koncertná, div. al. zábavná s.) gréc. zried.

archív (s. na zhromaždovanie, spracovanie a úschovu písomných dokumentov) gréc.

bibliotéka (budova na zbierku kníh, knižnica) gréc.

univerzitka (knižnica vysokej školy, univerzity) lat. hovor.

skéna

skéné (div. s. pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium, časť antického divadla) gréc. hist.

ódeion (s. pre recitačné a hud. prednesy s pravouhlým pôdorysom a stupňovitým hľadiskom v starom Grécku) gréc.

štadión (s. pre šport. súťaže, veľké šport. ihrisko s hľadiskom) gréc.

koloseum (starorím. kruhová s. na hry, zápasy gladiátorov a pod.) lat.

palaistra

palaestra

palestra (s. slúžiaca ako zápasisko pre päťboj v starogréc. mestách; súčasť verejných kúpeľov v starom Ríme so štvorcovým voľným priestranstvom v strede, stĺpovými arkádami a priliehajúcimi miestnosťami okolo, napr. telocvične, šatne a pod.) gréc. hist.

naumachia (s., v kt. sa konali hry napodobujúce veľké námorné bitky) gréc. odb.

hipodróm (dostihová dráha, budova s jazdiarňou, so stajňami a pod.) gréc.

parlament (s., v kt. zasadá zhromaždenie poslancov vykonávajúce zákonodarnú moc, zákonodarný, zastupiteľský zbor) franc.

Kapitol (budova Kongresu vo Washingtone v USA) lat.

ekléziasterion

ekkléziasterion (s. na konanie snemov v antických Aténach) gréc.

supermarket angl. obch.

univermag (samoobslužná veľkopredajňa, obchodný dom) rus. skr. zastar.

hypermarket angl.

magazín (veľký obchodný dom, veľkopredajňa) arab.-angl.

megastore /-stór/ (veľký obchod) angl.

macellum (s. slúžiaca na predávanie, tržnica v starom Ríme) lat. archit.

burza (s. na obchodovanie s cennými papiermi al. tovarom) lat.

colnica nem.

douane /duan/ (s. na kontrolu tovaru prevážaného cez hranicu) franc.

hiparchion (starogréc. s. pre voj. úrady) gréc. archit.

bazilika (starorím. obchodná al. súdna s. s bočnými loďami) gréc.-lat. archit.

inžinierska s. (doprav., vodná a špeciálna s., cesta, most) franc. stav.

infraštruktúra (súbor stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu a pod.) lat. stav.

komunikácia (s. určená na pohyb doprav. prostriedkov, dopravu surovín, tovaru, energie, správ a pod. po zemi, pod zemou, vo vzduchu, po vode i v potrubiach) lat.

radiála (komunikácia smerujúca od stredu mesta k jeho obvodu) lat. stav.

estakáda (pozemná komunikácia uložená na stĺpoch al. pilieroch, mostná konštrukcia; ochranná vodná s. z pilót) franc. stav.

rampa (zvislá al. šikmá komunikácia spájajúce rôzne výškové úrovne pre chodcov al. vozidlá) franc.

tunel (podpovrchová pozdĺžna komunikácia slúžiaca na spojenie dvoch miest na povrchu zeme) angl.

subway /sabvej/ (tunel v USA a Veľkej Británii) angl.

eurotunel (tunel medzi Francúzskom a Veľkou Britániou) vl. m. + angl.

remíza (s. na odstavenie vozňov, najmä verejnej dopravy, vozovňa) franc.

depo (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.

garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.

viadukt (vyvýšená dopravná s. vedúca ponad údolie, vodný tok, iné cesty a pod., najmä s oblúkmi) lat.-angl.

akvadukt (rím. oblúkový most na privádzanie vody samospádom) lat.

akvapolis (s. vybudovaná na vodnej hladine, napr. vrtná plošina, letisko) lat.

planetárium (s. so zariadením na znázornenie pohybov nebeských telies) gréc.-lat. astron.

kláštor lat.-nem.

münster nem. archit.

skit (sídlo rehoľného spoločenstva, spoločné obydlie rehoľníkov) gréc. zastar.

kapitula (sídlo zboru kanonikov) lat. cirk.

baptistérium (samostatná starokresťanská a stredoveká s., najmä osemuholníková, s nádržou na krstenie uprostred) gréc.-lat. archit.

edikula (malá samostatná s. na umiestnenie sochy, s podporami a štítom, výklenok) lat. archit.

krematórium (s. na vykonávanie spopolnení mŕtvych a smútočný obrad) lat.

castrum doloris /kastrum dolóris/ (dom smútku, bolesti, s vystavenou rakvou) lat.

kolumbárium (s. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.

westwerk (samostatná s. pre vladára predstavaná na západnej strane ranokresťanskej baziliky s mohutnou strednou vežou) nem. archit.

mešita (moslimská chrámová s., moslimská modlitebňa) arab.

vihára (ind. kláštorná s. vytesaná v sklalách, skalný kláštor) sanskrit archit.

pagoda (budhistická vežovitá chrámová s. s obrysom stupňovito sa nahor zužujúcim, juhovýchodná Ázia) hind.-port.

stúpa sanskrit

dágoba

dagop

tope (budhistická náb. s. v podobe pohrebnej mohyly so schránkou na pozostatky al. pamätníka) sinhal. archit.

ášram (obydlie hinduistického kajúcnika) sanskrit náb.

panteón (s. na pochovávanie al. posmrtné uctievanie významných osobností) gréc.

pompeion (starogréc. s. na prípravu slávnostného sprievodu a uloženie pohrebného náčinia) gréc. archit.

nymfeum (s. zasvätená vílam, bohyniam prameňov) gréc.-lat. archit.

trilit (megalitická s. v tvare brány z troch zviských a jedného vodorovného kameňa) gréc. archeol.

zikkurat (kultová vežovitá stupňovitá staroveká s. v Mezopotámii) semit. archit.

pyramída (obrovská ihlanovitá s. v starom Egypte a Amerike, hrobka egyptských kráľov) egypt.-gréc.

megalit (veľká kamenná kultová al. pohrebná s.) gréc. archeol.

Stonehenge (megalit vo Veľkej Británii) vl. m.

kromlech (s. z hrubo opracovaných a zvisle postavených veľkých kameňov usporiadaných najmä do kruhu, hore spojených vodorovným kameňom, kultový význam) kelt.

trilit (megalitická s. v tvare brány z troch zviských a jedného vodorovného kameňa) gréc. archeol. porovnaj obydliesídlo 2hoteldivadloškolapaláchradzámok 1pevnosťopevnenievežaúrad 2kostolkaplnkakláštorchrámhrobkapomníkhrádza 1 a pod.

schopnosť

potencialita

potenciálnosť lat.

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.

potencia (s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.) lat.

energia (s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc. porovnaj sila 2

vitalita

vitálnosť (životná s., sila, životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.

produktivita

produktívnosť (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.

kapacita (s. niečo obsiahnuť, prijať, pojať do seba, niečo vyrábať) lat.

sociabilita (náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.

inteligencia (s. chápania a samostatného myslenia, rozumové nadanie, chápavosť, súdnosť) lat.

intelekt (s. myslenia, rozumové schopnosti) lat. porovnaj rozum

kvalifikácia

kvalifikovanosť (spôsobilosť, s. vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.

kompetencia

kompetentnosť (spôsobilosť, oprávnenie rozhodovať, odbornosť) lat.

disponovanosť (s. niečo konať) lat.

dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie) lat.

talent (s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy) gréc.-lat.

majstrovstvo (s. na vynikajúci, dokonalý výkon) lat.-nem.

charizma (s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.) gréc.

fond (zdatnosť, nadanie) franc. hlasový f.

fantázia gréc.

imaginácia (s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť) lat. kniž.

hypermnézia (zvýšená s. zapamätávania a reprodukcie na úkor iných schopností) gréc. lek.

elokvencia (s. plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.

fluencia (s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu) lat. psych.

eristika (s. hľadať pravdu cestou sporu, umenie viesť spor) gréc. filoz.

perceptibilita

perceptívnosť (s. vnímania, vnímavosť) lat. psych.

senzibilita

senzitivita

senzitívnosť (s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.

sagacita (s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť) lat. lek. porovnaj vnímavosťcitlivosť 1

empatia (s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa) gréc. psych.

asertivita (s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.

zicflajš (s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.) nem. hovor.

reaktibilita lat. biol.

reaktivita

reaktívnosť (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.

kompatibilita (s. zlučovať sa, spájať sa, zlučiteľnosť, spájateľnosť, znášanlivosť) lat.-franc. odb.

plasticita

plastickosť (s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.) gréc. tech.

elasticita

elastickosť (miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť) gréc.-lat. odb.

adaptabilita

adaptabilnosť lat. kniž. a odb.

adaptívnosť

adaptivita (s. prispôsobenia, prispôsobovania, prispôsobivosť) lat. odb.

flexibilita

flexibilnosť (ohybnosť, prispôsobivosť, pružnosť) lat.

autoregulácia (s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie) gréc. + lat. odb. porovnaj prispôsobivosť

rezistencia (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolnosť) lat.

imunita (odolnosť organizmu proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek.

aptitúda (s. dosiahnuť určitý výkon) lat. psych.

mobilita

mobilnosť (s. pohybu, pohyblivosť) lat. kniž. a odb.

motilita (s. pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.

hypomobilita

hypomotilita gréc. + lat. lek.

hypokinéza (znížená pohyblivosť) gréc. lek.

hypermobilita

hypermotilita gréc. + lat. lek.

hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) gréc. lek.

trichromázia (normálna s. rozoznávať tri základné farby, normálne farebné videnie) gréc. lek.

vízus (ostrá rozlišovacia s. oka) lat. lek. fyziol.

monochromatopsia (s. vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.

hemeralopia (znížená s. vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek. porovnaj videnie

ambidextria (s. rovnako používať obe ruky)

stereognózia (s. zistiť pohmatom základné priestorové vlastnosti predmetu) gréc. lek.

mimetizmus (s. napodobňovať) gréc. kniž.

proskopia (s. predvídať budúcnosť, jasnovidnosť, mimozmyslové vnímanie) gréc.

lucidita (s. predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti, jasnovidnosť) lat. psych.

telekinéza

psychokinéza (neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.

telepatia (s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.

telegnózia (s. rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.

divinácia (veštecká s.) lat. kniž.

serendipita (s. nachádzať stratené predmety) lat.

eidetizmus /ej-/ (s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.

magnetizmus (s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom) gréc.

fertilita (s. rozmnožovať sa pohlavným spôsobom, plodnosť) lat. biol.

interfertilita (s. oplodnenia medzi dvoma rôznymi formami organizmov) lat. biol.

fekundita (s. plodiť al. rodiť potomstvo, plodnosť) lat. ekol. biol.

natalita lat. zool.

nativita (vrodená s. populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.

solvencia

solventnosť (s. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.

likvidita

likvidnosť (s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.

ubikvita (s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.

excitabilita (s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť) lat. biol.

autotómia (s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života) gréc. zool.

regenerácia (s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom) lat. biol.

navigácia (s. živočíchov určiť polohu a smer pri ťahoch a presunoch) lat. zool.

endotermia (s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela) gréc. odb.

homoiotermia (s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť) gréc. biol.

ektotermia (s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku) gréc. biol.

fototrofia

fotoautotrofia (s. organizmov prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.

mutabilita

mutabilnosť (s. tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.

modifikabilita (s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami) lat. biol.

organotropizmus (s. látky pôsobiť na určité ústroje al. tkanivá) gréc. biol.

toxigenita (s. mikroorganizmov produkovať jedy) gréc. biol.

patogenita (s. mikroorganizmov vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodnosť) gréc. biol.

invazivita

inváznosť (s. mikroorganizmov prenikať do hostiteľa a poškodzovať ho) lat. biol.

solubilita

solubilnosť (s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť) lat. chem.

afinita (s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami) lat. chem.

valencia (s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.) lat.

rádioaktivita (s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie) lat. chem. fyz.

dimorfizmus

dimorfia (s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť) gréc. odb.

trimorfizmus

trimorfia (s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť) gréc. odb.

hygroskopia

hygroskopickosť (s. látok pohlcovať a udržiavať vlhkosť z prostredia) gréc. odb.

oligodynamia (s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy) gréc. chem. biol.

monokarpia (s. rastlín raz za života vykvitnúť a priniesť plody) gréc. bot.

xeromorfizmus

xeromorfia (s. rastlín rásť na suchých miestach, prispôsobivosť nedostatku vody) gréc. bot.

autogenéza (s. nehmotných síl spôsobiť vznik života, samovznik, samozrodenie) gréc. biol.

brizancia (s. výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.

tkanina

textil lat.

textília lat.

štof (výrobok vyrobený z tkaniny, pletením, spriadaním, tkaním) nem. hovor. zastar.

bavlnená t.

piké (tuhá t. s plastickým vafľovým vzorom, na blúzky, šaty) franc.

velveton (t. s krátkym hustým a jemným vlasom na lícnej strane, na šport. odevy) tal.

brilantín (biela, lesklo vzorkovaná t.) franc. text.

glot (hladká lesklá jednofarebná t. na podšívky a plášte) angl.

moleskin (hladká pevná nohavicová t.) angl.

safari (t. hnedozelenej al. pieskovej farby, na oblečenie do prírody) svahil.

barchet arab.-nem.

švonepaj (hrubá t. v keprovej väzbe, česaná na rube) nem. hovor.

kanafas (hrubšia t., najmä pásikovaná, na posteľnú bielizeň) franc.-nem.

piket (hrubšia t., najmä jednofarebná, s plastickým vzorom) franc.

kotón (hrubšia t. v plátnovej väzbe) arab.-franc.

kaliko (hustá t.) franc. text.

inlet (hustá t. v plátnovej väzbe, na vankúše a pod., sypkovina) nem.

nankin (hustá t. v plátnovej väzbe s bielou osnovou a farebným útkom) vl. m.

perkál (jemná hustá t. v plátnovej väzbe, na bielizeň a vreckovky) perz.-franc.

tetra (mäkká t., najmä biela, s vtkanými štvorcami v plátnovej väzbe, na plienky a pod.) gréc.

cajg (pevná t.) nem. text.

kretón (pestro vzorkovaná t. v plátnovej väzbe, na závesy, poťahy) franc. vl. m. text.

oxford (pevná pórovitá pruhovaná al. kockovaná t. v panamovej väzbe, na košele, blúzky, zástery a šaty) vl. m.

denim vl. m.

džínsovina

riflovina angl.

texaskovina (pevná t. v keprovej väzbe, farbená indigom, na nohavice a pod.) vl. m.

diftín (počesaná t. s hodvábnym leskom, podobná zamatu) franc.

etamín (redšia tuhšia priesvitná t. v plátnovej väzbe, na letné dámske šaty) franc. text.

tarlatán (riedka priesvitná t. s votkanými kovovými niťami, na lacné div. šaty a pod.) franc.

organdy

organdi

organtín (riedka jemná t. v plátnovej väzbe, na zástery a div. kostýmy) franc.

stramín (riedka prelamovaná t. na vyšívanie) lat.-hol.

mul (riedka t. v plátnovej väzbe) ind.-angl.

kanava (riedka t. na ručné vyšívanie) lat.-franc.

éponž (riedka t. s drobnými uzlíčkami, na dámske letné šaty, ručníky a pod.) franc.

floridas (riedka t. v plátnovej väzbe, z mäkkých hrubších priadzí, na podšívky) tal. text.

mezulán (t. v keprovej väzbe) tal. hist.

froté franc.

frotír (t. so slučkami al. s uzlíčkami na povrchu, na uteráky a pod.) franc. hovor.

kartún (t. v plátnovej väzbe, na zástavy, pracovné košele a pod.) arab.

širting (t. v plátnovej väzbe zo stredne jemnej priadze) angl. text.

menčester (vlasová t. s pozdĺžnymi pruhmi, na pracovné a šport. odevy) vl. m. text.

dušester (t. vo väzbe útkového atlasu, na pracovné odevy) angl.

šifón (t. v plátnovej väzbe, na bielizeň) franc. text.

molino (zrebná t. v plátnovej väzbe, na lôžkoviny) tal.

tyl (drobno sieťovaná, riedko tkaná t. na záclony, závoje a pod.) vl. m.

šaržán (pestrá t. s meňavým povrchom) franc.

chintz (t. s hladkým povrchom a mimoriadnym leskom, na dámske plášte) sanskrit

twil (hladká jemná t. v keprovej väzbe) angl.

zamat franc.

aksamiet gréc. zastar.

baršún (matná t. s nízkym jemným vlasom) maď. zastar.

silk (tenká jemná t.) angl. text.

flór (ľahká tenká priesvitná riedka a veľmi jemná t. na závoje) hol. text.

gáza (riedka jemná t.) orient.-franc.

serž (t. vo väzbe vytvárajúcej riadky, na podšívky) lat.-franc. text.

popelín

pupelín

puplín (hladká mäkká hustá t. na košele, blúzky, šaty) franc.

véba (t. v plátnovej väzbe, na posteľnú bielizeň) nem.

grádel (vo väzbe v pozdĺžnych prúžkoch) nem.

damask vl. m.

damašek (jednoosnovná jednofarebná t. v atlasovej väzbe, s vtkaným lesklým vzorom) vl. m. star. nespis. text.

elastik (t. so zatkanými kaučukovými niťami, na traky) gréc.

batist franc.

kment (veľmi jemná a mäkká t.) nem. poľ.

dril

drilich

cvilich (t. vo väzbe štvorväzbového osnovného kepra) nem.

krís (veľmi pevná t. na plachty a obrusy) angl.

zefír (pestrá jemná t. v plátnovej väzbe, na košele, šaty a pod.) gréc.-franc.

štruks (hrubšia t. s oblými vrúbkami, na kostýmy, obleky a pod.) angl.

mušelín (jemná polopriesvitná mäkká t. na dámske šaty) vl. m.-franc.

delén (ľahká mäkká t. z krútenej česanej priadze v plátnovej väzbe, najmä potlačená, na dámske letné šaty) franc.

panama (t. v dvakrát zväčšenej plátnovej väzbe) vl. m.

flanel (teplá mäkká t. s obojstranným vlasom) angl.-franc.

molton (t. s dlhým vlasom, v plátnovej väzbe, na spoločenské odevy) vl. m.

muliné (t. z bavlnenej priadze z dvoch nití rôznej farby) franc.

trikot (pružná pletená t.) franc. text.

trikotáž (pružné pletené tkaniny) franc. text.

satén (lesklá hladká t. v atlasovej väzbe, na posteľnú bielizeň, dámske šaty a pod.) arab.-franc.

kalmuk (dvojútková t. s hustým vlasom) vl. m.

krizet (t. na pánsku spodnú bielizeň) franc.

atlas (t. s hladkým lesklým povrchom) text.

liberty (ľahký atlas na podšívky) angl. text.

tvíd

tweed /tvíd/ (mäkká pevná t. z hrubej česanej al. mykanej priadze, s uzlíkmi, obyčajne dvojfarebná) vl. m.

otoman (priečne rebrovaná t. v plátnovej al. ripsovej väzbe, na dámske plášte) arab.

gabardén (obleková t. so šikmými vrúbikmi z česanej priadze) franc. vl. m.

vlnená t.

zefír (jemná pestrá t. v plátnovej väzbe, na košele, šaty a pod.) gréc.-franc.

štruks (hrubšia t. s oblými vrúbkami, na kostýmy, obleky a pod.) angl.

serž (t. vo väzbe vytvárajúcej riadky, na podšívky) lat.-franc. text.

popelín

pupelín

puplín (hladká mäkká hustá t. na košele, blúzky, šaty) franc.

mušelín (jemná polopriesvitná mäkká t. na dámske šaty) vl. m.-franc.

delén (ľahká mäkká t. z krútenej česanej priadze v plátnovej väzbe, najmä potlačená, na dámske letné šaty) franc.

panama (t. v dvakrát zväčšenej plátnovej väzbe) vl. m.

flanel (teplá mäkká t. s obojstranným vlasom) angl.-franc.

molton (t. s dlhým vlasom, v plátnovej väzbe, na spoločenské odevy) vl. m.

žoržet (lesklá t. v plátnovej väzbe) franc.

valúr (t. s krátkym hustým vlasom) franc.

papilon (mäkká jemná t. v plátnovej väzbe, na dámske šaty) franc.

frizé (t. s niťou s mierne špirálovitým zriaseným povrchom, na dámske odevy) franc. text.

muliné (t. z vlnenej priadze z dvoch nití rôznej farby) franc.

trikot (pružná pletená t.) franc. text.

trikotáž (pružné pletené tkaniny) franc. text.

koverkot (vlnená al. polovlnená ťažká pevná obleková t.) angl.

doeskin /dos-/

doskin (vlnená al. polovlnená ľahká mäkká t. v atlasovej väzbe, z česanej al. mykanej priadze) angl. text.

cibelín (mäkká t. v keprovej väzbe s dlhým a lesklým vlasom) franc.

kamelhár (objemná mäkká t. s jemným vlasovým povrchom vo farbe ťavej srsti, na zimné plášte) angl.

lister (pružná lesklá t. s mierne drsným povrchom, na obleky) franc.

loden (hrubá pevná t. s rôzne dlhým vlasom, na šport. plášte) angl.

marengo (čiernosivá t. s votkanými svetlejšími vláknami, na obleky) vl. m.

ševiot (hrubá drsná t. v keprovej al. plátnovej väzbe, na obleky, šaty, plášte) vl. m.

ulster (hrubá t. s jemným vlasom, na zimné plášte) vl. m.

homespun /houmspan/ (hrubá t. na šport. odevy a plášte) angl.

hubertus

hubertusovina (hrubá t. s dlhým vlasom ležiacim v jednom smere, na šport. kabáty) vl. m.

dubel (hrubá tuhá dvojitá t. na kabáty) lat. text.

haras (hrubá tvrdá a lesklá t. na koberce a oblekové látky) franc. vl. m.

lodén (hrubá valchovaná t., niekedy česaná, na rovnošaty, obleky, zimníky) nem.

anglia (hustá t. s hladkým povrchom, jemné súkno, pôvodne z Anglicka) vl. m.

drap (jemná t. s hladkým povrchom, na obleky, kostýmy a kabáty) franc.

tibet (jemná mäkká t. s matným povrchom) vl. m. text.

tropikal gréc.-angl.

tropiko (ľahká priedušná t. v plátnovej väzbe, na letné obleky a šaty) gréc.

liste (lesklá hladká t. na letné šaty, kabáty) franc.

kasinet (letná t.) um.? text.

shetland /šetlend/ (mäkká t. z česanej al. mykanej priadze) vl. m.

flauš (mäkká hrubá kabátová t. s dlhým a na líci česaným vlasom) angl.

okonel (mäkká hustá t. s krátkym vlasom na líci, na pánske obleky a uniformy) um. text.

kamel (jemná mäkká t. farby ťavej srsti) angl. text.

afgalén (mäkká splývajúca t. v plátnovej väzbe, s vtkaným pásikom) gréc.

flokoné (mäkká t. s reliéfnym vlasovým povrchom, na pánske a dámske kabáty) franc. text.

kašmír (mäkká jemná t. z ovčej vlny al. srsti kašmírskej kozy) vl. m.

kazan (mäkká obojstranná t. v plátnovej väzbe, na detské šaty) vl. m.

džersej

jersej /dže-/

jersy /džerzi/ (mäkká pružná t.) angl. vl. m.

cibelín (mäkká t. v keprovej väzbe) um.

ratiné (mäkká t. so skučeraveným lícnym vlasom, na kabáty) franc. text.

šarmelén (mäkká splývavá t. s jemným zrnitým povrchom a vysokým leskom na rube, na dámske šaty, kostýmy) franc.

adria (kvalitná obleková t.) vl. m.

tartan (pestro kockovaná t., pôvodne škót.) angl.

donegal (pevná drsná t. na plášte, saká a šport. úbory) vl. m.

palmerston (pevná lesklá t. s hustým krátkym vlasom, na pánske zimníky) vl. m.

kord (pevná t. v keprovej väzbe) angl. text.

fresko (redšia obleková t. v plátnovej väzbe, z ostro krútených mykaných priadzí) tal. text.

voál (riedka ľahká závojová t. v plátnovej väzbe, na dámske šaty, záclony) franc. text.

melton (t. z mykanej priadze, mierne splstená) vl. m.

merino (t. z veľmi jemnej vlny oviec) špan.

kamelot (t. z vlny angorskej kozy) franc.

filc (netkaná lisovaná t. zo živočíšneho vlásia, plsť) nem. hovor.

síl (plstená závesová t.) angl. text.

mohér arab.-angl.

angora (t. zo srsti angorskej kozy al. králika) vl. m.

šamlat

šamlot (t. z ťavej srsti al. jej napodobenina z vlny) rom.-nem.

tvíd

tweed /tvíd/ (mäkká pevná t. z hrubej česanej al. mykanej priadze, s uzlíkmi, obyčajne dvojfarebná) vl. m.

otoman (priečne rebrovaná t. v plátnovej al. ripsovej väzbe, na dámske plášte) arab.

gabardén (obleková t. so šikmými vrúbikmi z česanej priadze) franc. vl. m.

trikotín (hladká jemná mäkká t.) franc.

epinglé /epen-/ (rebrovaná t. v plátnovej al. ripsovej väzbe, na poťahy, plášte a pod.) franc.

brynel (atlasová t. používaná na zvršky obuvi) franc. zried.

krúl (t. so slučkovým povrchom z ozdobných nití) nem.

hodvábna t.:

tyl (drobno sieťovaná, riedko tkaná t. na záclony, závoje a pod.) vl. m.

šaržán (pestrá t. s meňavým povrchom) franc.

chintz (t. s hladkým povrchom a mimoriadnym leskom, na dámske plášte) sanskrit

twil (hladká jemná t. v keprovej väzbe) angl.

zamat franc.

aksamiet gréc. zastar.

baršún maď. zastar.

transparent (matná t. s nízkym jemným vlasom) lat.

silk (tenká jemná t.) angl. text.

flór (veľmi jemná ľahká tenká priesvitná riedka t. na závoje) hol. text.

gáza (jemná riedka t.) orient.-franc.

serž (t. vo väzbe vytvárajúcej riadky, na podšívky) lat.-franc. text.

popelín

pupelín

puplín (hladká mäkká hustá t. na košele, blúzky, šaty) franc.

kloké (dvojitá, dutinová tkanina s plastickým dutým vzorom) franc.

naté

natté (t. z hrubých a jemných priadzí tvoriacich pravidelný plastický vzor) franc.

lampas (bohato vzorkovaná t.) franc. tech.

luxor (jednofarebná hustá t. na dámske šaty) vl. m. text.

flamengo

flamenga (jednofarebná t. s ľahko zvlneným ripsovým povrchom, na dámske letné šaty) port. text.

felba (jednofarebná t. s mäkkým priliehajúcim vlasom, na poťahovanie klobúkov) tal. text.

taft tal.-nem.

dykyta (jemná t.) perz. kniž.

levantín (hladká jemná t.) lat.-tal.

balón (hustá jemná t.) tal.-franc. text. hovor.

ponž (jemná hustá nepriehľadná jednofarebná t. na dámske odevy) franc. text.

fulár (jemná ľahká pestrá t. na dámske šaty, kravaty) franc.

japan

japon (jemná t. v plátnovej väzbe) vl. m. text.

marokén (krepová t.) vl. m.

romén (ťažká krepová t.) franc.

fleuron (ľahká t.) franc.

marcelín (ľahká hladká t., najmä čierna) franc. text.

krepón (ľahká jemná zvrásnená t.) franc. text.

grenadín (ľahká mriežkovaná t.) vl. m. text.

imprimé (ľahká potlačená t.) franc.

tusor

tuzor (mäkká hustá t. v plátnovej väzbe, na dámske odevy) ind.

šarmé

šarméz (mäkká jednofarebná t., najmä s drobným vzorom, na dámske odevy) franc.

brokát (t. pretkávaná zlatými al. striebornými niťami al. s bohatým tkaným vzorom) tal.

lamé (t. s kovovými vláknami) franc. text.

buret (jednofarebná t. s hrubým drsným povrchom bez lesku) franc. text.

krepdešín (jemná t. so zrnitým, zvlneným povrchom, na dámske šaty) franc.

dišes (pevná hustá t. v atlasovej väzbe) ? text.

surah (pevná mäkká t. v keprovej väzbe) vl. m. text.

ombré (t. s dúhovo farebným tieňovaním) franc. text.

maskot (t. s jemnou osnovou, na záclony a dámske šaty) franc.

armiér (t. s matným leskom, na dámske šaty, podšívky) lat.-franc. text.

dupión (t. s nepravidelným zrnitým povrchom, nerovnomernou priadzou) um.

piket (t. so štukovou väzbou s listovými al. žakárovými vzormi) franc.

grogrén (ťažká hustá t. v ripsovej väzbe) franc.

taft perz.-tal.

tafata (tuhá hustá lesklá t. v plátnovej väzbe, na dámske šaty) perz.-tal. zastar.

fajé (tuhšia, mierne lesklá t. s priečnym ripsovým rebrovaním, na dámske šaty) franc. text.

nankin (t. v plátnovej väzbe) vl. m.

šantung (t. v plátnovej väzbe, na dámske šaty) vl. m. text.

parizien (zlatom a striebrom jemne pretkávaná t.) vl. m. text.

tussah (t. z planého prírodného hodvábu s hrubším vláknom) ind.

žoržet (lesklá t. v plátnovej väzbe) franc.

valúr (t. s krátkym hustým vlasom) franc.

papilon (mäkká jemná t. v plátnovej väzbe, na dámske šaty) franc.

frizé (t. s niťou s mierne špirálovitým zriaseným povrchom, na dámske oblečenie) franc. text.

atlas (t. s hladkým lesklým povrchom) text.

liberty (ľahký atlas na podšívky) angl. text.

otoman (priečne rebrovaná t. v plátnovej al. ripsovej väzbe, na dámske plášte) arab.

trikotín (hladká jemná mäkká t.) franc.

epinglé /epen-/ (rebrovaná t. v plátnovej al. ripsovej väzbe, na poťahy, plášte a pod.) franc.

organza

organzín (jemná priesvitná t. z prírodného al. umelého hodvábu, v plátnovej väzbe, na dámske šaty) franc.

krimplen angl.

slotera (t. z polyesterového hodvábu) um. text.

kristalín (farebná t. z umelého hodvábu, na tan. šaty) um.

mongol (t. z umelého hodvábu) vl. m.

flamizol (t. z umelého hodvábu v plátnovej väzbe a s krepovým útkom) franc.

multifil lat.

polyfil (viacvláknový chem. hodváb) gréc. + lat. odb.

ľanová t.

véba (t. v plátnovej väzbe, na posteľnú bielizeň) nem.

grádel (t. s väzbou v pozdĺžnych prúžkoch) nem.

damask vl. m.

damašek (jednoosnovná jednofarebná t. v atlasovej väzbe, s vtkaným lesklým vzorom) vl. m. star. nespis. text.

elastik (t. so zatkanými kaučukovými niťami, na traky) gréc.

batist franc.

kment (veľmi jemná a mäkká t.) nem. poľ.

dril

drilich

cvilich

cvilink (t. vo väzbe štvorväzbového osnovného, obojlícneho kepra; hrubé ľanové plátno vo dvojniťovej rypsovej väzbe) nem.

krís (veľmi pevná t. na plachty a obrusy) angl.

linón (jemne bielené hladké a lesklé plátno, na bielizeň) franc. text.

crash /kreš/ (t. na ručníky, obrusy a pod.) angl.

elastik (riedka t. apretovaná želatínou, na vystuženie golierov) gréc.

jutová t.

bagging /beging/ (hrubé plátno, najmä na vrecia, vrecovina) angl.

hesián (t. v plátnovej väzbe, na vrecia) angl. text.

sacking /sak-/ (t. vo väzbe trojväzbového kepra) angl. text.

padding (t. na vložky do pánskych oblekov) angl.

konopná t.

krís (veľmi pevná t. na plachty a obrusy) angl.

dril

drilich

cvilich

cvilink (t. vo väzbe štvorväzbového osnovného, obojlícneho kepra) nem.

iná t.

satén (zmesová lesklá hladká t. v atlasovej väzbe, na posteľnú bielizeň, dámske šaty a pod.) arab.-franc.

organdy

organdi

organtín (zmesová riedka jemná t. v plátnovej väzbe, s tuhou úpravou, na zástery a div. kostýmy) franc.

kalmuk (zmesová dvojútková t. s hustým vlasom) vl. m.

krizet (zmesová t. na pánsku spodnú bielizeň) franc.

zefír (zmesová jemná pestrá t. v plátnovej väzbe, na košele, šaty a pod.) gréc.-franc.

kamgarn (t. z česanej priadze) nem. text.

jaspé /ža-/

žaspé (t. z priadzí spriadených z dvoch rôznofarebných predpriadzí) franc.

fulé (riedko tkaná t. vo väzbe trojväzbového kepru, na lícnej strane mierne česaná) franc.

plyš (t. s dlhším hrubším hustým a mäkkým vlásím) franc. text.

ondé (t. s jemným priečnym rebrovaním zo špirálovitej nite zloženej zo základnej a efektnej nite) franc. text.

šanžán (t. s meniacim sa farebným leskom, na balónové plášte) franc.

kloké (dvojitá, dutinová t. s plastickým dutým vzorovaním) franc.

velvet (mäkká t. s krátkym hustým vlasom, na dámske šaty a plášte) tal.

lavábel (jemná t. z chem. vláken, na bielizeň) franc. text.

ševrón (t. z mäkkej česanej al. mykanej priadze, na obleky a plášte) franc.

treillis /treji/ (hrubá t. v trojväznej keprovej väzbe, na vrecia a pod.) franc.

trilich (pevná t. v štvorväznej osnovnej keprovej väzbe) nem.

šerž (podšívková t. v keprovej väzbe) franc.

tirtey /terti/ (polovlnená pánska obleková t.) angl.

madras (jemná prúžkovaná t. na záclony) vl. m. text.

moaré

moiré (lesklá t. so vzorom pripomínajúcim letokruhy na dreve, oblaky a pod., na podšívky) franc.

matlasé (mäkká dvojitá t. s hodvábnym lícom a bavlneným rubom) arab.-franc.

krep (pružná t. so zvlneným povrchom, z rôznych materiálov) franc.

montagnac /-taňak/ (mäkká t. so skučeraveným povrchom, na zimníky) franc. text.

leskimo (t. napodobujúca kožušinu dlhším vlasom na líci) um.

vikslajvant (voskované plátno) nem. zastar. hovor.

celtovina (nepremokavá stanová t.) nem.

ségel (pevná t. v plátnovej väzbe, plachtovina) nem. text.

waterproof /uóterprúf/ (nepremokavá t. na plášte do dažďa) angl.

crimp /krimp/ (veľmi pružná nylonová chĺpkovitá t.) angl.

cvilink

cvilich (hrubšia zrebná al. pásikovaná t. na poťahy) nem.

jutovina (hrubá t. z lykových vlákien z tropického stromu) ind.-angl.

kovral (kobercová t. z umelých vláken) um.

rips (t. s pozdĺžnymi, priečnymi al. šikmými vrúbkami, z rôznych druhov priadze) nem.-angl. text.

rayé /rajé/ (t. s pozdĺžnymi pásikmi vytváranými tkaným vzorom) franc. text.

travér (t. s priečnymi pásikmi) franc. text.

keper hol.-nem.

serž (t. s väzbou vytvárajúcou šikmé riadky, najmä bavlnená) lat.-franc.

naté (t. z hrubých a jemných priadzí tvoriacich pravidelný plastický vzor) franc.

lurex (t. so zatkaným syntetickým kovovolesklým vláknom ako ozdobou) um. text.

purpur gréc.-lat.

šarlát (sýtočervená t. s nádychom do fialova, ako znak hodnosti, nach) lat.-nem.

buklé (šatová t. v plátnovej väzbe, z hrubých efektných priadzí) franc. text.

lastex (pružná t. vystužená gumovými niťami opradenými priadzou) angl.

imprimé (t. vzorovaná potlačením) franc. text.

lamé (vysoko lesklá, kovovlesklá t.) franc.

milanéz (hladká jemná dvojitá pletenina na rukavice) vl. m. text.

petinet (jednolícna pletenina s prelamovaným dierkovým vzorom) franc.

vatelín (riedka osnovná pletenina používaná ako tepelná vložka do kabátov) nem. text.

moket (vzorovaná nábytková t. s vlasom) franc. text.

nylon

nylón (t. zo syntetického polyamidového vlákna) angl.

dederon

dederón (t. zo syntetického polyamidového vlákna vyrábaného v NDR) nem. um. text.

tesil (t. zo syntetického polyesterového vlákna) um. text.

terylén (t. zo syntetického polyesterového vlákna brit. pôvodu) um. text.

diolén (t. z polyesterového vlákna, na jemnú bielizeň) lat.-gréc.

silon

silón (t. z syntetického polyamidového vlákna) um.

krepsilon

krepsilón (silon s krepovým, zvlneným vzhľadom) franc. um.

trevira (t. z umelého polyesterového vlákna) um.

sidara (ľahká vzorovaná t. z umelých vláken, na ženské letné šaty) um.

flís

fleece /flís/ (umelá t. podobná vlne) angl.

batik

batika (t. zafarbená za studena pomocou vosku) malaj. text.

pepita

pepito (t. s drobnými štvorcami al. kosoštvorcami) špan. vl. m.

káro (t. so kockovaným vzorom) franc. text.

patchwork /pečverk/ (t. so vzorom pripomínajúcim zošité malé kúsky látok rôznych veľkostí, vzorov a farieb) angl.

metráž (t. predávaná na metre) franc. slang. hovor.

drapéria (okrasne zriasená t., záves, pokrývka) franc.

tapiséria (ozdobná závesná t., tkaný nástenný koberec) gréc.-franc.

pareo (t. prehodená cez postavu a upravená ako odev pomocou uzla) franc. krajč.

koltra (prenosná závesná okrasná t. používaná ako opona, záves, prikrývka) tal.

gáza orient.-franc. lek.

mul (jemný riedky obväzový materiál) ind.-angl.

korporále lat.

chrismale (plátno kladené pri omši pod kalich) gréc. cirk. porovnaj vlákno

spôsob

spôsob 1 (postup, ktorým sa niečo deje, povaha, ráz deja)

modus (s. prevádzky prístroja; slovesný s. lingv.; s. všeobecne kniž.) lat. tech.

režim (s. fungovania, usporiadania niečoho) franc.

systém (s. usporiadania určitého celku) gréc. porovnaj sústava

metóda (s. uplatnený na dosiahnutie cieľa) gréc.

technika (s. vykonávania určitej činnosti) gréc.

forma (s. spracovania, podania, prejavu) lat.

stratégia (premyslený s. plánovania a riadenia činností vedúcich k dosiahnutiu určeného cieľa; s. vedenia vojny, vojnových operácií voj.) gréc.

taktika (s. vedenia a riadenia boja) gréc.

šablóna (ustálený, otrepaný, bezduchý s. práce) hol.-nem. pejor.

štýl (s. činnosti, vyjadrovania, myslenia, správania, ráz činnosti, veci al. javu; s. výberu a používania umeleckých prostriedkov charakteristický pre určitú dobu alebo človeka, umelecký smer, sloh; s. výberu a využitia jaz. prostriedkov, sloh) lat. porovnaj rázsloh 1sloh 2

typ (ráz, sloh, charakter) gréc. porovnaj ráz

koncepcia (s. chápania, poňatia, nazerania na niečo, súbor názorov na niečo) lat.

manier

maniera (ustálený, vyhranený, opakujúci sa s. práce, tvorby) franc.

modalita (možný s.) lat. kniž.

realizmus (s. myslenia a konania založený na triezvom, vecnom poznávaní skutočnosti, zmysel pre skutočnosť, vecnosť) lat.

poetika (s. umeleckej lit. tvorby autora, súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl) gréc.-lat.

mnemotechnika gréc. psych. ped.

mnemonika (súbor metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.

modus vivendi (s. života; s. spolužitia, spolunažívania) lat. kniž.

modus operandi (s. činnosti) lat. kniž.

modus procedendi (s. postupu) lat. kniž.

omni modo (každým s., všetkými spôsobmi) lat. kniž.

optima forma (najlepším s.) lat. kniž.

à la /ala/ (na s., podľa) franc.

katexochén (vynikajúcim s.) gréc. kniž.

stesso (tým istým s.) tal. hud.

s. úpravy pozri úprava 3

s. výroby pozri výroba 1

s. obchodu pozri obchod 1

s. vlády pozri vláda 2

s. myslenia pozri myslenie

s. nazerania pozri nazeraniehľadisko 1

s. vnímania pozri vnímanie

s. konania pozri konanie 1postup 1

s. reči pozri reč 3

s. výslovnosti pozri výslovnosť

s. vyjadrovania pozri vyjadrovanie

s. písania pozri rukopis 1

s. výživy pozri výživa

s. obliekania, úpravy, správania pozri vkus

s. rozmnožovania pozri rozmnožovanie 1rozmnožovanie 2

s. tlače pozri . tlač

s. liečenia pozri liečenie

s. hlasovania pozri hlasovanie

s. dopravy, prepravy pozri doprava 1

s. spevu pozri spev 1

s. hry pozri viazanesilnopevnehra 4 a pod.

s. maľovania pozri maľba 1kresba 1drevorytmediryt

s. sochárstva pozri sochárstvo

s. merania pozri meranie

s. zisťovania pozri zisťovanie

s. zobrazovania pozri zobrazenie

s. fotografovania pozri záber

s. skoku pozri skok

s. plávania pozri plávanie

s. zlatníctva pozri zlatníctvo

s. viazania pozri viazanie

slovesné spôsoby

faktív

indikatív (oznamovací s.) lat. lingv.

imperatív (rozkazovací s.) lat. lingv.

konjunktív (s. vyjadrujúci vzťah závislosti al. subjektívnosti deja) lat. lingv.

expektatív (s. vyjadrujúci očakávaný dej) lat. lingv.

optatív (s. vyjadrujúci želanie al. podmienený dej) lat. lingv.

subjunktív (s. vyjadrujúci splniteľné želanie) lat. lingv.

irrealis (s. vyjadrujúci nesplniteľnú podmienku) lat. lingv.

dubitatív (s. vyjadrujúci pochybnosť o deji) lat. lingv.

adhortatív (s. vyjadrujúci nabádanie, povzbudenie) lat. lingv. porovnaj postup 1

skladba

skladba 1 (hud. al. lit. dielo)

sólo (s. al. jej časť pre jedného speváka, hudobníka, tan.) tal.

ária (s. pre sólový spev so sprievodom hud. nástrojov) tal. hud.

a cappella /á ka-/ (s. pre spev, najmä zborový, bez nástrojov) tal. hud.

duo

dueto (s. pre dva hlasy al. nástroje) tal. hud.

trio (s. pre tri hlasy al. nástroje) tal. hud.

trio

tercet

terceto (s. pre tri hlasy al. nástroje) tal. hud.

tricínium (trojhlasová s., 16. a 17. st.) lat. hud.

kvartet

kvarteto lat. hud.

tetrafónia (s. pre štyri hlasy al. nástroje) gréc. hud.

kvinteto (s. pre päť hlasov al. nástrojov) tal. hud.

sexteto (s. pre šesť hlasov al. nástrojov) lat. hud.

septeto (s. pre sedem hlasov al. nástrojov) lat. hud.

okteto (s. pre osem hlasov al. nástrojov) tal. hud.

noneto (s. pre deväť hlasov al. nástrojov) tal. hud.

kondukt (viachlasová stredoveká s.) hud.

etuda /-tü-/ (cvičná hud. s.; náročná virtuózna koncertná s.) franc. hud.

ouvertúra /uv-/ (úvodná s. k väčšiemu hud. dielu, najmä opere, baletu a pod., predohra) franc. hud.

prelúdium (úvodná s. k cyklickej skladbe, predohra) lat. hud.

antelúdium (predohra) lat. hud.

koncert (väčšia s. pre sólový nástroj a orchester) franc.-nem.

concerto grosso /končer-/ (barokový inštrumentálny koncert; koncert pre komorný súbor a orchester) tal. hud.

symfónia (orchestrálna s., spravidla so štyrmi kontrastnými časťami, vetami) gréc. hud.

symfonieta (malá symfónia) gréc. hud.

sonáta (inštrumentálna s. s tromi al. štyrmi časťami, vetami) tal. hud.

sonatína (sonáta menšieho rozsahu) tal. hud.

kantáta (oslavná s. pre sólový a zborový spev s orchestrom) lat.

rapsódia (inštrumentálna s. s voľnou formou a dram. obsahom) gréc. hud.

rondo (inštrumentálna s. založená na návratoch hlavnej myšlienky, témy) franc. hud.

sinfonia (inštrumentálna viachlasová s., od 15. st.; tal. druh predohry) gréc.-tal. hud.

suita franc.

partita (cyklická s. zložená z niekoľkých voľne zoradených viet) tal. hud. zried.

serenáda (lyrická inštrumentálna s. s ľúbostnou témou) tal.-franc. hud.

romanca (piesňová al. inštrumentálna lyrická s., najmä ľúbostná) franc.-špan. hud.

balada (lyricko-epická s. s ponurým dejom a smutným koncom) franc. hud.

madrigal (svetská vokálna al. vokálno-inštrumentálna polyfónna s.) tal. hud.

marcia /marča/ tal. hud.

marš (pochodová s., pochod) franc.-nem. zastar. hovor.

divertimento (komorná al. orchestrálna s., najmä ľahšia, zábavná) tal. hud.

arabeska (drobná nenáročná s.) tal.-franc. hud.

bagatela (drobná s., najmä klavírna, od 18. st.) tal.

impromptu /empromptü/ (menšia jednoduchšia trojdielna s., najmä klavírna) franc. hud.

tokáta

toccata /-ká-/ (s. pre klávesové nástroje s voľnou formou) tal. hud.

tokatína

toccatina /-ka/ (malá tokáta) tal. hud.

fúga (trojdielna viachlasná s., v kt. tému uvedenú na začiatku prvým hlasom postupne preberajú hlasy ostatné) tal. hud.

siciliána (inštrumentálna al. vokálna s., 17. – 18. st.) vl. m. hud.

sarabanda (stará špan. trojdobová s. s voľným tempom) perz.-špan.

kasácia (skladba s viacerými vetami, najmä pre dychové nástroje) lat.

air /ér/ (kratšia baroková inštrumentálna s.) franc.

ricercar /-čerka-/ (polyfónna inštrumentálna s. imitačne spracúvajúca jeden al. niekoľko motívov, 16. a 17. st.) tal. hud.

pastorála tal.

pastorále tal.

pastorela tal. lit.

ekloga (s. s motívmi z pastierskeho života; krátka idylická inštrumentálna s.) gréc.

balletto (tan. s. pre spev al. nástroje, Taliansko, 16. st.) tal. hud.

scherzo /skerco/ (rozmarná, hravá, žartovná s., najmä ako stredná, tretia veta v symfónii a pod.) tal. hud.

capriccio /kapričo/ (s. s humorným, rozmarným rázom) tal. hud.

badinage /-náž/

badinerie /-ri/ (veselá, hravá s., 18. st.) franc. hud.

humoreska (veselá, rozmarná s.) nem. hud.

burleska (hrubá, drsná, nevyberaná s. vysmievajúca sa vážnym témam) tal.-franc.

fantázia (voľná s.) gréc. hud.

andante (s. s voľným, miernym, pomalým tempom) tal. hud.

largo (s. s pomalým, širokým tempom) tal. hud.

allegro (s. so živým, rýchlym tempom) tal. hud.

nokturno (s. vyjadrujúca pokojnú nočnú náladu) tal. hud.

fanfára (krátka slávnostná s. pre plechové nástroje, znelka, slávnostné trúbenie) franc.

tuš (krátka slávnostná fanfára na počesť, privítanie a pod.) angl.

intráda (fanfára pri otváraní slávností) tal. hud.

halali (slávnostná lovecká fanfára trúbená pri zakončení lovu) franc.

hymnus (s. vznešeného, oslavného rázu, chválospev) gréc.

oratórium (rozsiahla vokálno-inštrumentálna s. s náb. a neskôr svetským námetom) lat. hud.

missa solemnis (s. pre sóla, zbor a orchester ako slávnostná omša) lat. cirk.

antifóna (zborová bohoslužobná s.) gréc. cirk. hud.

anthem /antem, ensem/ (zborová s. v anglikánskej cirkvi) gréc.-angl. hud.

intonácia (krátka organová s. udávajúca tóninu bohoslužobného spevu, 16. – 18. st.) tal. hud.

rekviem

requiem (smútočná s. hraná na zádušnej omši) lat. hud.

stomp (rýchla džezová s.) angl. hud.

remix (nová s. vytvorená spojením častí iných skladieb, najmä úspešných) angl. porovnaj pieseňspevbáseň

strach

rešpekt lat.

horor (hrôza, zdesenie) angl. hovor.

tréma (napätie, neistota, nervozita pred vystúpením na verejnosti, skúškou a pod.) lat.-tal.

panika (zdesenie, najmä masové, pred skutočným al. zdanlivým nebezpečenstvom, vyvolávajúce zmätok) gréc.-franc.

defetizmus (s. z porážky, neúspechu, nedostatok sebadôvery, porazenectvo, malovernosť, malodušnosť, bojazlivosť) franc.

fóbia gréc. lek.

-phobia /fó-/

-fóbia (chorobný s. z predmetu, osoby, udalosti) gréc. v zlož. sl.

pavor nocturnus /nok-/ (nočný s., náhle, vyľakané prebudenie u detí) lat. lek. psych.

horror vacui /vákuí/ (s. z prázdnoty, názor, že príroda neznáša prázdny priestor) lat. kniž.

panfóbia

pantofóbia (s. zo všetkého, prestrašenosť) gréc. lek.

xenofóbia (s. zo všetkého cudzieho, neznámeho) gréc. kniž.

antropofóbia (s. z ľudí) gréc. lek.

skoptofóbia

autoostrakizmus (s. z ľudí, ťažké samotárstvo) gréc. lek.

monofóbia (s. z osamelosti) gréc. lek.

eremofóbia (s. zo samoty, osamotenia) gréc. lek.

kleptofóbia (s. pred krádežou, okradnutím) gréc.

tanatofóbia (neodvôvodnený neurotický s. zo smrti) gréc. lek.

nekrofóbia (s. z mŕtvol) gréc. lek.

tafefóbia (s. pred pochovaním zaživa) gréc. lek.

teofóbia (s. z božieho trestu, hnevu) gréc. lek. psych.

onomatománia (s. z vyslovenia určitého slova) gréc. lek.

akribofóbia (s. pisateľa, že niečo napísal nesprávne) gréc. lek.

logofóbia (neurotický s. pred vlastným jaz. prejavom) gréc. lek.

fonofóbia (s. z rozprávania, prejavom kt. je zajakavosť) gréc. lek.

lalofóbia (s. z hovorenia u ľudí s rečovou chybou) gréc. lek.

ergofóbia (s. z práce, konania, vystupovania) gréc. lek.

skoptofóbia (s. zo zosmiešnenia, hanby, spojený s pocitom menejcennosti) gréc. lek.

ereutofóbia (s. zo začervenania pred ľuďmi) gréc. lek.

pseudofóbia (s. zo lži al. pristihnutia pri lži) gréc. lek.

hamartofóbia (s. z omylov al. hriechov) gréc. lek.

androfóbia (s. z mužov) gréc. lek.

gynekofóbia (s. zo žien) gréc. lek.

kyezofóbia (s. z oťarchavenia, ťarchavosti) gréc. lek.

tokofóbia (s. ženy pred pôrodom) gréc. lek.

dromofóbia (s. z cestovania) gréc. lek.

siderodromofóbia (s. zo železnice, z cestovania vlakom) gréc. lek.

dysmorfofóbia (s. z nápadnosti) gréc. lek.

neofóbia (s. z nových vecí, nových názorov) gréc. kniž.

topofóbia (s. z určitého miesta) gréc. lek.

agorafóbia (s. z veľkého priestranstva a z verejného vystúpenia, úzkosť) gréc. lek.

megalofóbia (s. z veľkých vecí, priestorov) gréc. lek.

nyktofóbia (s. z noci a tmy) gréc. lek.

skotofóbia (s. z tmy, hmly a pod.) gréc. lek.

fotofóbia (s. zo svetla) gréc.

heliofóbia (s. zo slnečného svetla) gréc.

termofóbia (s. z tepla) gréc. lek.

pyrofóbia (s. z ohňa) gréc. lek.

astrofóbia (s. z búrky) gréc. lek.

hydrofóbia (s. z vody) gréc. lek.

aerofóbia (s. z prúdiaceho vzduchu, prievanu) gréc. lek.

akrofóbia

batofóbia (s. z hĺbky) gréc. lek.

kremnofóbia (s. z pohľadu do hĺbky) gréc. lek.

hypsofóbia (s. z výšky) gréc. lek.

vertogofóbia (s. zo závratov) lat. + gréc. lek.

klaustrofóbia (s. z uzavretých tesných priestorov) gréc. lek.

akustofóbia (s. z hluku, pred hlukom)

aichmofóbia (s. z ostrých predmetov, hrotitých nástrojov) gréc. lek.

chromatofóbia (s. z určitej farby) gréc. lek.

trichofóbia (s. z vlasov v pokrmoch a pod.) gréc. lek.

cibofóbia

sitofóbia

sitiofóbia (s. z jedla) gréc. lek.

zoofóbia (s. zo zvierat) gréc. lek.

kynofóbia (s. pred psami) gréc. lek.

arachnofóbia (s. z pavúkov) gréc. lek.

vermifóbia (s. pred červami) lat. + gréc. lek.

pedikulofóbia (s. zo zavšivavenia) lat. + gréc. lek.

parazitofóbia (s. pred cudzopasnými organizmami, cudzopasníkmi) gréc. lek.

bacilofóbia lat. + gréc.

bakteriofóbia (s. z nákazy, mikróbov) gréc. lek.

nozofóbia

patofóbia (s. z choroby, ochorenia a jeho následkov) gréc. lek. psych.

myzofóbia (s. z nečistoty, špiny, nákazy) gréc. lek.

toxikofóbia (s. z otrávenia, pred otrávením) gréc. psych.

farmakofóbia (s. z liekov) gréc. lek.

hematofóbia (s. z krvi) gréc. lek.

koprofóbia (s. z vlastných výkalov) gréc. lek. porovnaj úzkosť

stroj

mašina franc.-nem. hovor. zastar. al. expr.

mechanizmus gréc.

mechano- gréc. v zlož. sl.

aparát (technické zariadenie) lat.

aparatúra (sústava nástrojov, prístrojov, zariadenie) lat.

verk

verkeľ

vergeľ (s., najmä starý) nem. pejor. zastar.

kraksňa (starý, nepotrebný, nefunkčný s.) nem. hovor. pejor.

veterán (starší s., najmä pre zberateľov) lat.

perpetuum mobile (neuskutočniteľný s. pracujúci bez dodávania energie) lat.

kombajn (s. vykonávajúci postupne rôzne pracovné úkony) franc.-angl.

automat (s. vykonávajúci určitú činnosť bez ľudskej obsluhy, samočinne) gréc. tech.

robot (automat podobajúci sa človeku a vykonávajúci ľudskú prácu, umelý človek) um.

android (umelá mechanická napodobenina človeka) gréc.

replikant (robot s ľudskou podobou a inteligenciou) lat.-angl.

motor (s. meniaci dodanú energiu na mechanickú prácu) lat. tech.

diesel(motor) /dízel/ (motor) vl. m. tech.

dízel

dízlák

dýzlak (naftový motor) vl. m. slang.

turbína (rotačný lopatkový motor) lat. tech.

booster /buster/

buster (prídavný raketový m.) angl.

šramačka (dobývací s., s kt. sa vytvárajú brázdy al. záseky v hornine, pneumatické kladivo) nem. ban. slang.

pulverizátor (s. na mletie hmoty na jemný prášok) lat. tech.

holender (s. na mletie papieroviny) vl. m. tech.

hoper (plávajúci s. s vlastným pohonom a priestorom na vyťaženú zeminu) angl. tech.

melanžér (s. na miešanie hmôt, látok) franc. odb.

kompresor (s. na stláčanie plynov a pár) lat. tech.

granulátor (s. na výrobu zrnitého materiálu, drvič) lat. tech.

falcovačka (s. na zahýbanie, žliabkovanie, drážkovanie, skladanie plechu, papiera, dreva a pod.) nem. odb. slang.

frézka

frézovačka (obrábací s.,, kt. hlavnou časťou je otáčavý nástroj na obrábanie kovových al. drevených plôch, s niekoľkými ostriami) franc. tech.

šeping

shapping /šeping/ (obrábací s., vodorovná obrážačka) angl. tech.

horizontka (obrábací s., vodorovná vyvrtávačka) gréc.-lat. tech.

sloter (papiernický s. na presekávanie priesekov na hárkoch lepenky pri výrobe škatúľ) angl. tech.

finišer (cestný stav. s. vytvárajúci vrchnú vrstvu vozoviek) angl. stav.

rooter /rú-/ (stav. s. na rozrývanie povrchu cesty) angl.

exkavátor lat. tech.

bager hol. hovor.

skrejper

skraper /skrej-/

scraper /skrej-/ (stav. s. na zemné práce, naberanie a nakladanie zeminy, rýpadlo, škrabák) angl. stav.

buldozér (stav. s. na zemné práce s mohutnou prednou vodorovnou zdvíhateľnou radlicou postavenou kolmo na os stroja) angl. tech.

turnadozér (pluhový stav. s. na zemné práce s radlicou obdĺžnikového tvaru umiestnenou pod strojom) angl. stav.

angldozér

angledozér (stav. s. na zemné práce s radlicou odklonenou v pôdorysnej rovine) angl. tech.

tiltdozér (stav. s. na zemné práce s radlicou otáčateľnou vo zvislej rovine) angl.

grader /grejder/

grejder (stav. s. na zemné práce s radlicou otáčateľnou okolo vodorovnej aj zvislej osi, kt. môže dvíhať a urovnávať, zrovnávač) angl. tech.

fréza (s. na úpravu pôdy, zemné práce, odstraňovanie snehu a pod.) franc.

kultivátor (s. na drobenie a kyprenie pôdy) lat. poľnohosp.

rotavátor (s. na obracanie pôdy, rotačný kyprič) lat. poľnohosp.

triér (s. na čistenie a triedenie semien podľa dĺžky) franc. poľnohosp.

tarár (s. na čistenie a triedenie obilia prúdom vzduchu) franc. poľnohosp.

šrotovník (s. na drvenie, mletie zrna a pod.) nem. poľnohosp.

reforma (mlynský s. na čistenie múky a krupice) lat.-franc. potrav.

pasírovačka

pasírka (s. na pretláčanie ovocia, zeleniny a pod.) franc.-nem. hovor.

žakár (tkáčsky s. na vytváranie zložitých väzieb a vzorov, mechanické krosná) vl. m. text.

selfaktor (starší tkáčsky dopriadací s.) lat.-angl.

valcha

valchovačka (s. na spracúvanie vlnených tkanín splstňovaním vláken tlakom, nárazmi a pod.) nem. text.

rašel (s. na výrobu vzorovanej pleteniny) nem. text.

fulár (s. na farbenie a impregnáciu tkanín) franc. text.

singerka /zin-/ (šijací s.) vl. m. hovor.

underwood /andervúd/

underwoodka /andervúdka/ (amer. písací s.) vl. m. hovor.

perlička (písací s. s menším písmom) román. admin.

remington

remingtonka (prvý použiteľný písací s.) vl. m.

adrema (kancelársky s. na tlač krátkych textov, napr. adries) nem. skr.

varitiper /veritajper/ (sádzací s. na princípe písacieho s.) angl. polygr.

monotyp (sádzací s. odlievací jednotlivé písmená) gréc. typ.

linotyp (sádzací riadkový s.) angl. typ.

ofsetka (s. na tlač z plochy, pri kt. sa obraz prenáša z kovového valca na gumový valec a z neho na papier) angl. polygr.

rotaprint (rozmnožovací al. tlačiarenský ofsetový s.) vl. m.

rotačka (tlačiarenský s. tlačiaci z otáčavej valcovitej formy) lat. polygr.

perfektor (s. umožňujúci súčasnú tlač na papier po oboch stranách) lat. polygr.

perforátor

perforovačka (s. na dierkovanie, dierkovač) lat.

paginovačka (s. na číslovanie stránok, číslovačka) lat. odb.

holerit (počítací, účtovací s. na dierne štítky) vl. m.

frankotyp (výplatný s. zlučujúci potvrdenie o zaplatení poštovného a poštovú pečiatku) vl.m. pošt. filat.

komputer angl.

personal computer [PC] angl.

pécéčko

písíčko (s. na spracúvanie informácií, počítač) angl. hovor.

server (počítač riadiaci počítačovú sieť a poskytujúci služby ostatným používateľom siete) angl. výp. tech.

mainfram

mainframe /mejnfrem/ (výkonný riadiaci strediskový počítač) angl. výp. tech.

macintosh /mekintoš/ (osobný počítač určený na polygrafické práce a spracovávanie iných ako písomných údajov) angl. výp. tech.

pentium (veľmi výkonný počítač s procesorom piatej generácie) angl. výp. tech.

portable /-tejbl/ (prenosný počítač) angl.

notepad /noutped/ (prenosný miniatúrny osobný počítač) angl.

notebook /noutbuk/ (prenosný osobný počítač veľkosti A4) angl.

laptop (prenosný osobný počítač veľkosti kufríka) angl. výp. tech.

palmtop

pentop (veľmi malý prenosný osobný počítač do dlane) angl.

penbook /-búk/ (veľmi malý prenosný osobný počítač schopný rozoznávať písmo rukou) angl.

tower (počítač so skriňou konštruovanou na výšku) angl.

desktop (počítač so skriňou konštruovanou vodorovne) angl.

noname

no-name /nounejm/ (neznačkový počítač s predpokladanou nižšou kvalitou) angl.

periakt (div. trojboký pohyblivý s. umiestnený pri bočných vchodoch na scénu, používaný v starom Grécku a renesancii na zmeny dekorácie) gréc. div.

automatofón (hud. hrací mechanický s.) gréc.

verkeľ

verklík nem. hovor.

flašinet (hracia skrinka hrajúca pri otáčaní kľukou) franc.-nem. hovor.

manopan (flašinet, koniec 19. st.) gréc. hud.

orchestrión (flašinet napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.) gréc.

rolba (s. na úpravu ľadovej plochy ihriska) um.

vojnový, voj. s. pozri zbraň

deus ex machina /-chíná/ („boh zo s.“ spustený zariadením na javisko antického divadla, aby vyriešil zložitú situáciu) lat. kniž. porovnaj zariadenie 1

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)

logos gréc. kniž. a filoz.

logo-

-lóg gréc. v zlož. sl.

onomato- gréc. v zlož. sl.

lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.

synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.

homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.

antonymum gréc.

opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.

tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.

homofón

homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.

homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.

dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.

paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.

palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.

heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.

ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.

hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.

hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.

autosémantikum

autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.

synsémantikum

synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.

definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.

definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.

archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.

neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.

pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.

eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.

melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.

augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.

deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.

dialektizmus (nárečové s.) gréc.

regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.

okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.

kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.

disfemizmus

dysfemizmus

vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.

trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.

slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.

argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.

expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.

hypokoristikon

hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.

onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.

expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.

profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.

žurnalizmus franc.

publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.

prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.

solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.

fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.

idióm

idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.

klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.

klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.

parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.

poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.

radif

redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.

lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.

kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.

akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.

logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.

anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.

juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.

indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.

indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.

simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.

kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.

derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.

desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.

denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.

deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.

formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.

proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.

enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.

oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.

parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.

vokabulum

vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.

reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.

paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.

mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.

abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.

incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.

razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.

hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.

amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.

biblicizmus

biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.

tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.

responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.

europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.

jazykový prvok v inom jazyku

slavizmus (slovan.) lat.

slovakizmus (slov.) lat.

bohemizmus

bohemikum (čes.) lat.

moravizmus (moravský) vl. m.

polonizmus (poľ.) lat.

ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.

rusizmus (rus.) vl. m.

slovenizmus (slovinský) lat.

bulharizmus (bulh.) vl. m.

hungarizmus lat.

maďarizmus (maď.) vl. m.

rumunizmus (rum.) vl. m.

grécizmus (gréc.) vl. m.

latinizmus (lat.) vl. m.

hebreizmus

hebraizmus (hebr.) vl. m.

germanizmus

germanikum (nem.) lat.

romanizmus (románskych jazykov) lat.

italizmus

italianizmus

talianizmus (tal.) vl. m.

galicizmus (franc.) vl. m.

hispanizmus (špan.) lat.

lusitanizmus (port.) vl. m. lat.

anglicizmus (angl.) lat.

amerikanizmus (amer.) vl. m.

arabizmus (arab.) vl. m.

indianizmus (indián.) vl. m.

japonizmus (jap.) vl. m.

orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.

ad verbum

de verbo ad verbum (od s. do s.) lat. porovnaj označenie 2prostriedok 1

strata

privácia lat. kniž.

deprivácia (zbavenie niečoho dôležitého, odstránenie, nedostatok) lat.

deficit (prevaha výdajov nad príjmami al. potrieb nad zdrojmi, nerovnováha, schodok, nedostatok, chýbanie) lat. ekon.

prejudícia (premeškanie lehoty splatnosti zmenky al. iných úkonov a z toho vyplývajúca s. nárokov) lat. kniž. a odb.

dezilúzia (s., zbavenie ilúzií, rozčarovanie, vytriezvenie, sklamanie) franc.

expatriácia (s., zbavenie štátneho občianstva) lat. práv.

denaturalizácia (s., zbavenie, pozbavenie, vzdanie sa štátneho občianstva, prepustenie zo štátneho zväzku) lat. práv.

atímia (s. občianskych práv v starogréc. obciach) gréc. hist.

derelikcia (vzdanie sa vlastníctva veci, opustenie veci so stratou vlastníctva veci) lat. práv.

dehumanizácia (s., zbavenie ľudského rozmeru, práv, vlastností, odľudštenie) lat.

desikácia lat. poľnohosp. lek.

eksikácia gréc. + lat.

exsikóza (vysúšanie, vysušenie, vysychanie, s. vody v pôde, organizme) lat. lek.

akvaplaning (s. riaditeľnosti vozidla na mokrej vozovke z dôvodu tenkej vrstvy vody medzi pneumatikou a vozovkou) lat. + angl. dopr.

draft (s., úbytok hmotnosti alebo kvality tovaru počas prepravy a náhrada, vyrovnanie, zľava zaň) angl. obch.

fusti (draft spôsobený primiešaním cudzích látok, znečistením) tal. obch.

besemschon (draft spôsobený uviaznutím tovaru na obale) ?

calo /ka-/

kalo

decalo /deka-/

dekalo (draft spôsobený vysypaním) gréc.

coulage /kuláž/

kuláž lat.-tal.

leakage /likidž/

lekáž (draft spôsobený vytečením, vyparením kvapalín cez netesnosti obalu) angl. obch.

degenerácia (s. al. zoslabenie funkcií, schopností, výkonnosti, vývojový úpadok) lat. biol.

depravácia (s. ľudských citov, návykov a hodnôt, úpadok, spustnutosť, zvrátenosť, zvrhlosť) lat. lek.

depresia lat. lek. psych.

depresívnosť (citový stav prejavujúci sa stratou záujmov, smutnou náladou, pocitom menejcennosti, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť, stiesnenosť) lat.

invalidita (s. al. pokles schopnosti práce pre následky choroby al. úrazu) lat.

narkotizácia

narkóza (umelé uspanie a znecitlivenie pacienta spojené so stratou vedomia, citlivosti, pomocou omamných látok, umelý spánok) gréc. lek.

analgézia

analgia (s. vnímania bolesti z dôvodu prerušenia al. poškodenia nervových vláken) gréc. lek.

anodýnia (s. vnímania bolesti, bezbolestnosť) gréc. lek.

anestézia (s., zbavenie citlivosti) lek.

dezorientácia (porucha vedomia, myslenia, pamäti, prejavujúca sa nedostatkom al. stratou orientácie v čase, mieste a pod.) franc. + lat.

kataplexia (s. napätia kostrových svalov v dôsledku šoku) gréc. lek.

atónia (s. napätia, ochabnutosť, chabosť) gréc. lek.

plégia gréc. lek.

-plégia (úplná s. pohyblivosti, úplná obrna, spôsobená poruchou centrálnej nervovej sústavy) gréc. v zlož. sl.

paréza gréc. lek.

-paréza (čiastočná s. pohyblivosti, najmä svalu, končatiny, obrna) gréc. v zlož. sl.

amimia (s. premenlivých pohybov tváre al. výrazu tváre odrážajúcich citový stav ako príznak nervovej choroby) gréc. lek.

amencia (s. pamäti, orientácie, chorobná zmätenosť, roztržitosť) lat. lek.

amnézia (s. pamäti v dôsledku choroby al. úrazu) gréc. lek.

mnemasténia (duševná porucha prejavujúca sa s., ochabovaním pamäti) gréc. lek. psych.

pseudomnézia (s. pamäti pri hystérii al. duševnej poruche) gréc. lek.

deteriorácia (s. rozumových schopností, úbytok pamäti, úsudku) lat. lek.

agnózia (s. schopnosti chápania) gréc. lek.

afekt (s. sebakontroly vôľou, prudká krátkodobá citová reakcia nezodpovedajúca podnetu, pohnutie mysle, porušenie duševnej rovnováhy, prchkosť, podráždenosť, rozčúlenie, vzplanutie) lat.

afekcia (citový záchvat) lat. psych.

depersonalizácia (s. pocitu vlastnej osobnosti, svojho ja, odosobnenie) lat. psych.

absencia (náhla krátka s. vedomia al. pamäti) lat. lek.

kóma (s. vedomia, hlboké bezvedomie) gréc. lek.

agónia (s. vedomia, pred smrťou, dokonávanie, skonávanie) gréc. lek.

abúlia

dysbúlia (chorobná s. vôle, slabá vôľa, nerozhodnosť, ľahostajnosť) lat. lek.

palifemia (porucha reči prejavujúca sa stratou plynulosti reči spôsobenou prechodnou neschopnosťou nájsť vhodný výraz) gréc. lek.

afázia (s. reči, čiastočná al. úplná chorobná porucha reči vzniknutá narušením rečových oblastí mozgu) gréc. lek.

paralexia (s. schopnosti čítať ako dôsledok poruchy mozgovej kôry, prejavujúca sa zamieňaním slov, získaná porucha čítania) gréc. lek. psych.

logamnézia (s. schopnosti hovoriť) gréc. lek.

surdomuitizmus (náhla s. schopnosti hovoriť a počuť, hluchonemota) lat. lek.

akalkúlia (s. schopnosti počítať) gréc. + lat. lek.

agrafia (s. schopnosti písania spôsobená poškodením časti mozgu) gréc. lek.

afónia (s. hlasu) gréc. lek.

anorexia

dyzorexia gréc. lek.

inapetencia (s. chuti do jedla, nechuť do jedla, nechutenstvo) lat. lek.

ageuzia (celková s. chuťových pocitov) gréc. lek.

anosmia (úplná s. čuchu) gréc. lek.

black-out /blekaut/ (dočasná s. zraku pri vedomí; dočasná s. vedomia al. pamäti, okno) angl. lek.

ablepsia

amauróza (trvalá a nevyliečiteľná s. zraku, slepota) gréc. lek.

depigmentácia (s. kožného farbiva z tkaniva) lat. lek.

madaróza (úplná s. rias) gréc. lek.

psilóza (s. vlasov, rias) gréc. lek.

akómia (chorobná s. vlasov) lek.

deflorácia (s., zbavenie panenstva porušením, natrhnutím panenskej blany) lat. lek.

agalakcia (s. schopnosti vylučovať materské mlieko) gréc. lek. vet.

amúzia

dysmúzia (s. zmyslu pre hudbu) gréc. + vl. m. lek. porovnaj poruchapozbaveniehluchotaslepota a pod.

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 2325. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.