Výsledky vyhľadávania

súťaž

súťaž 2 (verejne organizované súťaženie)

racing /rejsing/

race /rejs/ angl. šport.

konkurz (s., súbeh, výboreové konanie na obsadenie pracovného miesta al. na vykonanie určitých prác) lat.

casting /kást-/ (konkurz modeliek, hercov a pod.) angl.

tender (verejná ponuková s., konanie, výzva na podanie návrhu) angl. ekon.

adjudikácia (verejná s. na dodávku tovaru) lat. ekon.

submisia (upisovanie štátnej pôžičky, cenných papierov a pod. formou verejnej s.) lat. peňaž.

kvalifikácia (vyraďovacia s.) lat.

finále (vylučovacia s., záverečná časť, stretnutie o prvé miesto) tal.

semifinále lat. + tal.

demifinále (vylučovacia s., predposledná časť, polofinále) franc. + tal. šport.

liga (dlhodobá s. najlepších oddielov, klubov, družstiev) tal. špan. šport.

extraliga (najvyššia ligová s. v niektorých športoch) lat. + angl. šport.

profiliga (ligová s. športovcov, kt. majú šport ako zamestnanie) lat.-angl. + tal.

divízia (majstrovská s. nižšia ako liga) lat. šport.

turnaj (krátkodobá súvislá s. viacerých hráčov al. družstiev) franc. šport.

olympiáda (vrcholná medzinárodná s. konaná raz za 4 roky šport.; vrcholná medzinárodná s. pren.) vl. m.

paraolympiáda (olympiáda zdravotne, telesne postihnutých športovcov) gréc. + vl. m.

prix /pri/ (s. o cenu) franc.

grand prix /granpri/ (významná medzinárodná športová al. umelecká s. o cenu) franc.

cup /kap/ (s. o pohár) angl. šport.

majstrovstvá nem.-lat. pomn.

šampionát (vrcholná s.) franc.

worlcup /-kap/ (majstrovstvá sveta v určitej disciplíne, svetový pohár) angl. šport.

univerziáda (vrcholná medzinárodná s. vysokoškolákov) lat. šport.

mundiál (majstrovstvá sveta (vo futbale)) rom. šport.

rely

rallye /reli/ (s. motorových vozidiel s nutnosťou dodržať predpísaný časový limit) angl.

enduro (medzinárodná šesťdenná terénna motocyklová s.) šport.

military (jazdecká s. všestrannej spôsobilosti) angl. šport.

Grand Slam

grandslam /grentslem/ (štyri hlavné svetové tenisové súťaže) angl. šport.

agonistika (amatérske pretekanie v starom Grécku) gréc. hist.

ajtys (verejná recitačná a spevácka s. v Kazachstane a Kirgizsku) turk. porovnaj pretekystretnutie 2

stretnutie

stretnutie 2 (zápolenie, zápas)

konflikt

konfrontácia (bojové s. protikladných síl, zrážka) lat.

kolízia (narazenie, zrazenie) lat.

incident (zrážka vojsk dvoch štátov bez vzniku vojny) lat.

finále (vylučovacie s. o prvé miesto, záverečná časť súťaže) tal.

semifinále lat. + tal.

demifinále (šport. vylučovacie s., predposledná časť súťaže) franc. + tal. šport.

kvalifikácia (vyraďovacia súťaž) lat.

baráž (vylučovací, vyraďovací zápas, rozboj vo futbale, rozstrel v streľbe, rozskakovanie v jazdectve) franc. šport.

play-off /plejof/ (vylučovací, rozhodujúci zápas o konečného víťaza v kolektívnych športoch, hraný tak, že o víťazovi súťaže sa v záverečnej fáze rozhoduje vyraďovacím spôsobom) angl. šport.

play-out /plejaut/ (vylučovací, rozhodujúci zápas, kt. víťaz ostáva v skupine, séria takých zápasov) angl. šport.

derby (zápas, s. tradičných, najmä miestnych, súperov v šport. hrách, najmä vo futbale) angl. vl. m.

meč

match /meč/ (šport. s., zápas) angl. porovnaj spor 1hra 3zápas 3

posudzovanie

kvalifikácia (hodnotenie, najmä odb.) lat.

klasifikácia (hodnotenie školských výsledkov, výkonov, známkovanie) lat.

kritika (hodnotenie, napr. umeleckých al. vedeckých diel, vytýkanie chýb, poukazovanie na nedostatky, vyčítanie) gréc.

pranier (ostrá verejná kritika, odsudzovanie) nem. pren.

recenzovanie

recenzenstvo (hodnotenie umeleckého al. vedeckého diela) lat.

cenzúra (kontrola a dozor nad informáciami určenými na zverejnenie, najmä z hľadiska polit. a mravného) lat.

autocenzúra (p. vlastného diela z hľadisla polit. al. mravnej prípustnosti) gréc. + lat.

rating /rejt-/ (hodnotenie postavenia, schopností, vlastností, stavu, kvality podľa stanovených pravidiel) angl. odb.

oponentúra (hodnotenie vedeckej al. odb. práce) lat.

moralizovanie (poučovanie, napomínanie z hľadiska mravných zásad, najmä prehnané) lat. aj pejor.

mentorstvo (časté a nevhodné poučovanie, napomínanie, karhanie) vl. m.

skúsenosť

empíria (s. ako zdroj poznania) gréc.

prax (obatnosť, šikovnosť, zručnosť, vynachádzavosť, zbehlosť) gréc.

kvalifikácia (súbor vedomostí, skúseností a pod. potrebných na vykonávanie určitej práce al. funkcie, spôsobilosť) lat.

erudícia (dôkladné, vedecké vzdelanie, znalosť, zbehlosť, šikovnosť) lat.

autopsia (vlastná, osobná s., vlastné poznanie) gréc. kniž. a odb.

know-how (súbor výrobných, tech. a obch. znalostí a postupov ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.

fakt (overiteľná s., skutočná udalosť, skutočnosť, jav, výsledok, pravdivý poznatok, danosť) lat.

fakticita

faktickosť (overiteľná skutočnosť výskytu, vecnosť) lat. odb.

a posteriori /-rió-/ (na základe s., zo s.) lat. kniž. a filoz.

schopnosť

potencialita

potenciálnosť lat.

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.

potencia (s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.) lat.

energia (s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc. porovnaj sila 2

vitalita

vitálnosť (životná s., sila, životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.

produktivita

produktívnosť (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.

kapacita (s. niečo obsiahnuť, prijať, pojať do seba, niečo vyrábať) lat.

sociabilita (náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.

inteligencia (s. chápania a samostatného myslenia, rozumové nadanie, chápavosť, súdnosť) lat.

intelekt (s. myslenia, rozumové schopnosti) lat. porovnaj rozum

kvalifikácia

kvalifikovanosť (spôsobilosť, s. vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.

kompetencia

kompetentnosť (spôsobilosť, oprávnenie rozhodovať, odbornosť) lat.

disponovanosť (s. niečo konať) lat.

dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie) lat.

talent (s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy) gréc.-lat.

majstrovstvo (s. na vynikajúci, dokonalý výkon) lat.-nem.

charizma (s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.) gréc.

fond (zdatnosť, nadanie) franc. hlasový f.

fantázia gréc.

imaginácia (s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť) lat. kniž.

hypermnézia (zvýšená s. zapamätávania a reprodukcie na úkor iných schopností) gréc. lek.

elokvencia (s. plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.

fluencia (s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu) lat. psych.

eristika (s. hľadať pravdu cestou sporu, umenie viesť spor) gréc. filoz.

perceptibilita

perceptívnosť (s. vnímania, vnímavosť) lat. psych.

senzibilita

senzitivita

senzitívnosť (s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.

sagacita (s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť) lat. lek. porovnaj vnímavosťcitlivosť 1

empatia (s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa) gréc. psych.

asertivita (s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.

zicflajš (s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.) nem. hovor.

reaktibilita lat. biol.

reaktivita

reaktívnosť (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.

kompatibilita (s. zlučovať sa, spájať sa, zlučiteľnosť, spájateľnosť, znášanlivosť) lat.-franc. odb.

plasticita

plastickosť (s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.) gréc. tech.

elasticita

elastickosť (miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť) gréc.-lat. odb.

adaptabilita

adaptabilnosť lat. kniž. a odb.

adaptívnosť

adaptivita (s. prispôsobenia, prispôsobovania, prispôsobivosť) lat. odb.

flexibilita

flexibilnosť (ohybnosť, prispôsobivosť, pružnosť) lat.

autoregulácia (s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie) gréc. + lat. odb. porovnaj prispôsobivosť

rezistencia (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolnosť) lat.

imunita (odolnosť organizmu proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek.

aptitúda (s. dosiahnuť určitý výkon) lat. psych.

mobilita

mobilnosť (s. pohybu, pohyblivosť) lat. kniž. a odb.

motilita (s. pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.

hypomobilita

hypomotilita gréc. + lat. lek.

hypokinéza (znížená pohyblivosť) gréc. lek.

hypermobilita

hypermotilita gréc. + lat. lek.

hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) gréc. lek.

trichromázia (normálna s. rozoznávať tri základné farby, normálne farebné videnie) gréc. lek.

vízus (ostrá rozlišovacia s. oka) lat. lek. fyziol.

monochromatopsia (s. vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.

hemeralopia (znížená s. vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek. porovnaj videnie

ambidextria (s. rovnako používať obe ruky)

stereognózia (s. zistiť pohmatom základné priestorové vlastnosti predmetu) gréc. lek.

mimetizmus (s. napodobňovať) gréc. kniž.

proskopia (s. predvídať budúcnosť, jasnovidnosť, mimozmyslové vnímanie) gréc.

lucidita (s. predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti, jasnovidnosť) lat. psych.

telekinéza

psychokinéza (neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.

telepatia (s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.

telegnózia (s. rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.

divinácia (veštecká s.) lat. kniž.

serendipita (s. nachádzať stratené predmety) lat.

eidetizmus /ej-/ (s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.

magnetizmus (s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom) gréc.

fertilita (s. rozmnožovať sa pohlavným spôsobom, plodnosť) lat. biol.

interfertilita (s. oplodnenia medzi dvoma rôznymi formami organizmov) lat. biol.

fekundita (s. plodiť al. rodiť potomstvo, plodnosť) lat. ekol. biol.

natalita lat. zool.

nativita (vrodená s. populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.

solvencia

solventnosť (s. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.

likvidita

likvidnosť (s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.

ubikvita (s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.

excitabilita (s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť) lat. biol.

autotómia (s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života) gréc. zool.

regenerácia (s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom) lat. biol.

navigácia (s. živočíchov určiť polohu a smer pri ťahoch a presunoch) lat. zool.

endotermia (s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela) gréc. odb.

homoiotermia (s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť) gréc. biol.

ektotermia (s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku) gréc. biol.

fototrofia

fotoautotrofia (s. organizmov prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.

mutabilita

mutabilnosť (s. tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.

modifikabilita (s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami) lat. biol.

organotropizmus (s. látky pôsobiť na určité ústroje al. tkanivá) gréc. biol.

toxigenita (s. mikroorganizmov produkovať jedy) gréc. biol.

patogenita (s. mikroorganizmov vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodnosť) gréc. biol.

invazivita

inváznosť (s. mikroorganizmov prenikať do hostiteľa a poškodzovať ho) lat. biol.

solubilita

solubilnosť (s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť) lat. chem.

afinita (s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami) lat. chem.

valencia (s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.) lat.

rádioaktivita (s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie) lat. chem. fyz.

dimorfizmus

dimorfia (s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť) gréc. odb.

trimorfizmus

trimorfia (s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť) gréc. odb.

hygroskopia

hygroskopickosť (s. látok pohlcovať a udržiavať vlhkosť z prostredia) gréc. odb.

oligodynamia (s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy) gréc. chem. biol.

monokarpia (s. rastlín raz za života vykvitnúť a priniesť plody) gréc. bot.

xeromorfizmus

xeromorfia (s. rastlín rásť na suchých miestach, prispôsobivosť nedostatku vody) gréc. bot.

autogenéza (s. nehmotných síl spôsobiť vznik života, samovznik, samozrodenie) gréc. biol.

brizancia (s. výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.

znalosť

informovanosť (z. vecí) lat.

orientácia

orientovanosť (z. vecí, rozhľad, prehľad) lat.-franc.

horizont (z. vecí, rozsah znalostí, duševný obzor, rozhľad) gréc. pren.

rudimentum (základné znalosti, vedomosti) lat. kniž.

gramotnosť (z. čítania a písania; vzdelanosť v určitom odbore) gréc.

profesionalita

profesionálnosť

profesionalizmus (odbornosť) lat. odb.

suverenita

suverénnosť (dokonalé ovládanie niečoho) franc.

majstrovstvo (dokonalosť, zručnosť, odbornosť) lat.-nem.

bravúra

bravúrnosť (vynikajúca, nápaditá, dokonalá, okázalá zručnosť, obratnosť) franc.

brilantnosť franc.

virtuozita

viruóznosť (vynikajúca, skvelá, oslňujúca zručnosť) tal. expr.

erudícia (dôkladné vzdelanie, najmä vedecké, skúsenosť, zbehlosť, šikovnosť) lat.

polyhistória (z. mnohých vedných odborov) gréc.

pansofia (súhrn, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecnej vedy, všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.

kvalifikácia

kvalifikovanosť (schopnosť, spôsobilosť vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.

špecializácia (zameranie na určitý užší úsek, oblasť, činnosť, odbornosť) lat.

diletantstvo

diletantizmus (povrchná z. odboru, neodbornosť, neodborný prístup) lat. aj pejor.

bilingvizmus (aktívne používanie dvoch jazykov, dvojjazyčnosť) lat.

biglotizmus lat. lingv.

diglosia (ovládanie dvoch jazykov, dvojjazyčnosť) gréc. lingv.

polyglotizmus

polyglotickosť

polyglotnosť

polyglotstvo (ovládanie viacerých jazykov, mnohojazyčnosť, viacjazyčnosť) gréc. kniž. a lingv.

know-how (súbor výrobných, tech. a obchodných znalostí a postupov ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.

kulinárstvo (z. použitia potravín pri príprave jedál, kuchárstvo) lat.

ezoterizmus

ezoterika (vedomosti a znalosti určené len zasväteným, tajnosť, utajenosť, uzavretosť) gréc. kniž.

spôsobilosť

kvalifikácia

kvalifikovanosť (schopnosť vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.

aprobácia (s. vyučovať na určitom stupni školy na základe skúšok) lat. škol.

predispozícia (vrodená al. získaná s. na niečo, sklon, náklonnosť, náchylnosť, najmä na choroby) lat. kniž. a odb.

posúdenie

kvalifikácia (zhodnotenie, najmä odb.) lat.

klasifikácia (zhodnotenie školských výsledkov, výkonov, oznámkovanie) lat.

cenzúra (kontrola a dozor nad informáciami určenými na zverejnenie, najmä z hľadiska polit. a mravného) lat.

autocenzúra (p. vlastného diela z hľadisla polit. al. mravnej prípustnosti, vlastná cenzúra) gréc. + lat.

pranier (ostrá verejná potupa, pokarhanie, odsúdenie) nem. pren.

rating /rejt-/ (hodnotenie postavenia, schopností, vlastností, stavu, kvality podľa stanovených pravidiel) angl. odb.

habilitácia (udelenie al. dosiahnutie docentúry na základe obhajoby a p. predloženej práce vedeckou radou) lat.

súbor

súbor 1 (zoskupenie súvisiacich vecí, javov a pod. tvoriacich celok, sústava)

-téka gréc. v zlož. sl.

komplex (s. zložený zo súvisiacich, prepojených častí; s. pocitov, predstáv, myšlienok, postojov, kt. ovplyvňujú správanie človeka) lat. psych.

kolekcia (s. druhovo rovnakých predmetov, zbierka) lat.

garnitúra (s. predmetov tvoriacich určitý celok, súprava, zostava) franc. angl.

servis (s. náčinia na podávanie jedál a nápojov, jedálna súprava, riad) franc.

album (s. básní, piesní, obrazov, vydaných spoločne) lat.

komplet (súprava, celok zložený z viacerých častí) lat.-franc.

inštrumentár

inštrumentárium (s. nástrojov, najmä lek.) lat.

mechanizmus

mechanika (pohyblivá sústava stroja, strojové zariadenie, stroj) gréc.

aparatúra (s. nástrojov, prístrojov) lat.

batéria (zostava rovnakých zariadení na zvýšenie účinku al. výkonu) franc.

objektív (s. šošoviek al. zrkadiel vo fotografickom, film. al. inom opt. prístroji, spojná opt. sústava) lat. opt. porovnaj objektív

technika (súhrn prostriedkov, postupov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt; súhrn strojov, nástrojov, vybavenia pre výrobnú a pod. činnosť) gréc.

park (súhrn dopr. prostredkov, strojov a pod.) angl.-franc.

korpus (s. skúmaných prvkov, vecí, javov) lat.

repertoár (zásoba prostriedkov na výber) lat. odb.

mašinéria (zložitá, mechanicky presne fungujúca sústava) franc. hovor. pejor.

problematika (s. zložitých úloh, sporných, nevyriešených otázkok) gréc.

plénum (súhrn všetkých členov) lat.

profil (súhrn vlastností, čŕt, ráz) franc.

charakter (s. duševných, morálnych vlastností vytvárajúcich osobnosť, povaha) gréc.

individualita (súhrn vlastností typických pre určitú osobu al. vec, osobitosť, svojráznosť) lat.

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.

habitus (celkový vonkajší vzhľad, súhrn vonkajších znakov organizmov vrátane človeka) lat. odb.

systém (s. prvkov, jednotlivín navzájom spojených vymedzenými vzťahmi, sústava) gréc.

séria lat.

šnúra (s. vecí, činností rovnakého druhu) nem. slang.

koncepcia (s., sústava názorov na niečo spôsob chápania, poňatia, nazerania na niečo) lat.

doktrína (súhrn al. sústava zásad, názorov, poučiek, pravidiel, učenie) lat.

teória (systém názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.

kvalita (s. vlastností, kt. sa jav, vec odlišuje od iných) lat. filoz. porovnaj akosť

kvalifikácia (s. vedomostí, skúseností a pod. potrebných na vykonávanie určitej práce al. funkcie, spôsobilosť) lat.

terminológia (s. odborných názvov v sústave pojmov určitého odboru, odb. názvoslovie) lat. + gréc.

nomenklatúra (s. vedeckých názvov, pomenovaní vychádzajúci z medzinárodne platného lat. názvoslovia) lat.

kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.

flóra vl. m.

vegetácia (súhrn rastlinných organizmov na určitom území, porast, kvetena, rastlinstvo) lat. bot.

fauna (súhrn živočíšnych druhov na určitom území, zvieratstvo, živočíšstvo) vl. m.

ekotop (s. neživých podmienok stanovišťa pôsobiacich na živé organizmy) gréc. biol.

taxón (s. jedincov, kt. sa znakmi a vlastnosťami líšia od iných jedincov) gréc. biol.

populácia (s. jedincov rovnakého druhu žijúcich v spoločnom prostredí, prípadne aj čase) lat. biol.

kolónia (s. spoločne žijúcich jedincov, najmä rovnakého druhu) lat.

biota (s. všetkých živočíchov, rastlín a mikroorganizmov na určitom území) gréc. ekol.

oikumena /oj-/ (s. oblastí trvalo obývaných ľuďmi) gréc. geogr.

karyotyp (s. chromozómov v jadre telesnej bunky) gréc. biol.

edafón (s. živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.

fytoedafón (s. rastlinných organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.

zooedafón (s. živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.

psamón (s. organizmov žijúcich v piesočnatých oblastiach) gréc.

ichtyofauna (s. druhov rýb obývajúcich určitú oblasť) gréc.

sestón (s. nerozpustených živých a neživých častíc vznášajúcich sa vo vode) gréc. biol.

tripton (sestón z neživých častíc) gréc. biol.

planktón (sestón zo živých častíc) gréc. biol.

fytoplanktón (rastlinný plaktón) gréc. biol.

zooplanktón (živočíšny planktón)

syndróm (s. príznakov choroby) gréc. lek.

etiopatogenéza (s. príčin vzniku choroby) gréc. lek.

stres (s. podnetov nadmerne zaťažujúcich organizmus, nadmerná záťaž organizmu) angl. lek.

organizmus (s. telesných ústrojov, ústrojenstvo, živé telo) gréc. biol.

motorika (s. pohybových činností živého organizmu, hybnosť) lat. lek.

genotyp (s. všetkých faktorov dedičnosti uložených v chromozómoch, génov organizmu) gréc. biol.

fenotyp (s. všetkých pozorovateľných vlastností a znakov organizmu ako výsledok vzájomného pôsobenia genotypu a prostredia, vonkajší vzhľad organizmu) gréc. biol.

psychika gréc.

psychično (súhrn duševných javov, duševno, vnútro) gréc. kniž.

mentalita (súhrn duševných pochodov a vlastností charakteristický pre jedinca al. skupinu) lat.

habitus (súhrn vlastností považovaných za návyk) lat. psych.

farmakopea (s. liekov a liečiv v lekárni, liekopis) gréc. farm.

dentika (s. všetkých zubov, chrup) lat. anat.

dentícia (s. zubov v ústnej dutine stavovcov, ozubenie) lat. lek.

filozofia (súhrn názorov na život a svet; chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) gréc.

pansofia (súhrn, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecnej vedy, všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.

etika gréc.

morálka lat. filoz.

moralita lat. kniž.

morálnosť (sústava mravných zásad a noriem, pravidiel správania, mravnosť) lat.

ideológia (sústava myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc. porovnaj názorsmer 1

tradícia (súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, zvyk, obyčaj) lat.

mytológia (s. vymyslených príbehov s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, bájoslovie) gréc.

teogónia (s. bájí o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.

judikatúra (s. súdnych rozhodnutí) lat. práv.

acquis communautaire /aki kominotér/ (s. práv. a pod. pravidiel Európskej únie) franc.

kánon (s. textov, kníh, uznaných, vyhlásených za záväzné, napr. cirkvou; s. pravidiel, predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.

(diplomatický) protokol (s. pravidiel styku s diplomatmi) gréc.

talmud (s. poučiek a výkladov žid. učencov, zbierka žid. náb. zákonov a práv. predpisov) hebr. náb.

mišna (s. zásad náb. práva a zvykov judaizmu) hebr. náb.

rituál

rítus (s. obradov, predpisov a zvyklostí na výkon bohoslužieb) lat. cirk.

liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk. porovnaj obrad

katechizmus (s. článkov kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.

kúria (s. najvyšších vatikánskych úradov, ktorými pápež spravuje rímskokatolícku cirkev, pápežský dvor) lat.

agenda (s. bohoslužobných kníh v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.

hadís (s. výrokov a činov proroka Mohameda) arab. náb.

šaría

šaria

šariá (s. práv. noriem, pravidiel a zásad správania, náb. života a konania moslimov) arab.

inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.

etiketa (s. pravidiel spoločenského správania) franc.

reglemet (s. predpisov, nariadení) franc. admin. voj. zastar.

ceremoniál (s. pravidiel a zvyklostí stanovených pre slávnostné príležitosti) lat.

Hippokratova prísaha (s. etických noriem pre konanie lekára, sľub, kt. skladajú lekári pri promócii,) vl. m. porovnaj pravidlo 1

aktíva (súhrn majetku a pohľadávok) lat. ekon.

pasíva (súhrn dlhov a záväzkov) lat.

fond franc.

fundácia (s. hmotných a fin. prostriedkov na určitý účel, základina) lat. zastar.

nadácia (fond na dobročinné a pod. ciele) slov. + lat.

inventár (s. predmetov patriacich do určitého majetkového celku) lat.

fundus (inventár v podniku, hnuteľné zariadenie) lat.

valor

valeur /valor/ (súhrn cenných papierov a peňažných prostriedkov v prevádzke banky) lat. ekon.

portfólio (zásoba cenných papierov, zmeniek, akcií a pod.) franc.-angl. fin.

sortiment (súhrn druhovo príbuzných výrobkov, tovaru) franc.

ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.

infraštruktúra (s. odvetví ekonomiky umožňujúcich toky medzi výrobou a spotrebou, vytvárajúcich predpoklady pre rozvoj ekonomiky, najmä doprava, spoje, energetika a pod. ekon.; s. stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu apod. stav.) lat.

kataster (s. pozemkov, územie patriace k jednej obci, chotár) lat.

agrokomplex (spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.

literatúra (súhn slovesných, písomných prejavov, umeleckých a odb. diel, slovesnosť, písomníctvo; s. diel, lit. prác o istej otázke) lat.

poetika (súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl, spôsob umeleckej lit. tvorby autora) gréc.-lat.

tematika (okruh základných umeleckých, odborných a pod. myšlienok, námetov, predmetov diela) gréc.

fabula (s. udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej) lat. lit.

korešpondencia (súhrn listov, listy) lat.

dokumentácia (s. písomností, listín, dokladov) lat.

kartotéka (s. lístkov so záznamami usporiadaný podľa určitých zásad, napr. podľa abecedy, lístkovnica) gréc.

epištolár (s. listov, listinár) gréc.-lat. lit.

kopiár (s. kópií, odpisov hist. listín o výsadách, právach) lat. hist.

regestár (s. krátkych, stručných výťahov z listín) lat. hist.

chrestomatia (s. vybraných textov, výber textov, čítanka) gréc. porovnaj zbierka 1zbierka 2

prozódia (s. zvukových vlastností jazyka, prízvuk, intonácia, kvantita) gréc.

topika (s. pravidiel slúžiacich na argumentáciu) gréc. log.

reálie (s. údajov o určitej dobe, kultúre, krajine, niekoho živote, diele) lat.

hermeneutika (postup, s. pravidiel výkladu textov, jazyka, diel) gréc. filoz.

gramatika (s. pravidiel a zákonitostí platných pre slovné tvary, morfológiu, a tvorbu viet, syntax, stavba jazyka) gréc. lingv.

ortografia (s. pravidiel o používaní graf. znakov, písmen, znamienok na zaznamenanie jaz. prejavu, pravopis) gréc. lingv.

frazeológia (s. ustálených slovných spojení, zvratov) gréc. lingv.

paradigma (s. tvarov ohybného, skloňovaného al. časovaného slova) gréc. lingv.

idiolekt (súhrn zvláštností charakteristických pre reč určitého jedinca) gréc. lingv.

onymia (s. vlastných mien na určitom území v určitom jazyku v určitom období) gréc. lingv.

font (s. písmen, graf. znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.

album (s. známok, fotografií a pod. v podobe knihy) lat.

morzeovka (s. značiek zostavených z bodiek a čiarok, kt. sú priradené písmenné, číslicové a iné znaky, používaný v telegrafii) vl. m. hovor.

agenda (s. úradných prác, úloh) lat.

klávesnica

klaviatúra lat.

tastatúra (s. klapiek na hud. nástroji a pod.) lat. odb.

manuál (ručná klávesnica organu, harmónia) lat. hud.

notácia (s. graf. značiek zaznamenávajúcich hudbu) lat. hud.

tabulatúra (staršia inštrumentálna notácia používajúca najmä písmená, číslice) lat. hud.

produkcia (súhrn výrobkov al. umeleckých výtvorov) lat.

grafika (s. výtv. diel vytvorených technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.

akropola

akropolis (s. stavieb v antických gréc. mestách, opevnené návršie) gréc. hist.

kurz

seminár (s. prednášok z určitého odboru, školenie) lat.

gastronómia (s. pravidiel o úprave jedál a kultúre stolovania) gréc.-franc.

erbovník nem.

armoriál (s. zobrazení erbov s uvedením ich držiteľov, najmä rukopisný) lat.

kimenokata (ukážkový s. chvatov v džude, základ sebaobrany) jap.

klientela (s. zakazníkov používajúcich služby právnika, lekára, banky a pod.) lat.

generácia (s. osôb, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe, spojených názormi a pod., pokolenie) lat. porovnaj skupina 2

atlas (s. zemepisných máp al. vyobrazení z iných odborov) vl. m.

kaskáda (s. priehrad na jednom toku na využitie vodnej energie) tal.-franc.

drenáž (s. podzemných kanálikov na odvodňovanie al. zavlažovannie pôdy) angl.-franc.

know-how (s. výrobných, tech. a obch. znalostí a postupov ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.

mnemotechnika gréc. psych. ped.

mnemonika (s. metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.

expozícia (s. vystavovaných predmetov) lat.

program (s. príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech. porovnaj program 4

file /fajl/ (s. informácií uložených v počítači) angl. výp. tech.

kód (s. pravidiel, predpisov al. znakov na prenášanie informácií) franc.

banka tal.

databanka (s. údajov, dát k určitej téme a v použiteľnom usporiadaní) lat. + tal. inform. slang. b. dát

báza gréc.

databáza (s. údajov v logickom vzťahu) lat. + gréc. inform. slang. b. dát

paket (s. údajov prenášaných sieťou vcelku) angl. výp. tech.

website /vebsajt/ (s., dokument, stránka v internete) angl.

repertoár (s. hraných hier, skladieb, úloh) franc.

seriál (s. článkov, obrázkov, hier, filmov a pod. s niekoľkými časťami zverejňovaný na pokračovanie) lat.

sitkom

sitcom /-kom/ (situačná veselohra v podobe televízneho seriálu) angl.

soap-seriál /soup-/

soap-opera /soup-/ angl. + tal.

soap /soup/ (dojímavý lacný mnohodielny televízny seriál) angl.

komiks

comics /komiks/ (obrázkový komický al. dobrodružný seriál) angl.

manga (jap. komiks) jap.

práv. noriem pozri právo 2

súprava odevov pozri úbor porovnaj sústavazoskupenie

odbornosť

profesionalita

profesionálnosť

profesionalizmus lat. odb.

špecializácia (zameranie na určitý užší úsek, oblasť, činnosť) lat.

kvalifikácia

kvalifikovanosť (schopnosť, spôsobilosť vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.

kompetencia

kompetentnosť (schopnosť, spôsobilosť a oprávnenie rozhodovať) lat.

suverenita

suverénnosť (dokonalé ovládanie niečoho) franc.

hodnotenie

kvalifikácia (posudzovanie, zhodnotenie, najmä odb.) lat.

klasifikácia (h. školských výsledkov, výkonov, známkovanie) lat.

estimácia (ohodnotenie, ocenenie, oceňovanie) lat.

evalvácia (určenie, vyčíslenie hodnoty, ceny, ocenenie, ohodnotenie) lat. práv.

taxácia

taxatúra

taxovanie (určenie, vyčíslenie hodnoty, ceny, ocenenie, ohodnotenie, odhad) lat.-franc. odb.

bilancia (súhrnné h. výsledkov určitej činnosti, porovnanie kladov a nedostatkov) lat.

ranking /ren-/ (h. v športe) angl.

utilitarizmus (h. javov podľa ich užitočnosti) lat.

kritika (posúdenie, posudzovanie, napr. umeleckých al. vedeckých diel, vytýkanie chýb, poukazovanie na nedostatky, vyčítanie) gréc.

pranier (ostrá verejná kritika, verejná potupa, pokarhanie, odsúdenie) nem. pren.

anotácia (krátke h. lit. diela s údajmi o autorovi, zameraní a pod., opis podstatných faktov) lat.

recenzovanie

recenzenstvo (posudzovanie umeleckého al. vedeckého diela) lat.

screening /skríning/ (h. súladu, zlučiteľnosti práva kandidátskej krajiny s pravidlami Európskej únie) angl.

rating /rejt-/ (posúdenie, posudzovanie stavu, kvality, vlastností, postavenia, schopností podľa stanovených pravidiel odb.; h. stavu a spôsobilosti ekon., najmä štátu, banky, firmy, splniť svoje záväzky ekon. a fin.) angl.

objektivita

objektívnosť (nestranné, nezaujaté h., nestrannosť, nezaujatosť) lat.

subjektivita

subjektívnosť (osobné, zaujaté h. podmienené osobnými pocitmi a postojmi, zaujatosť, jednostrannosť) lat.

optimizmus (sklon nazerať na život, ľudí z lepšej stránky, nádejne, priaznivo, radostne, nádejné posudzovanie, radostné naladenie, náhľad) lat.

pesimizmus (sklon nazerať na život, ľudí z horšej stránky, beznádejne, nepriaznivo, smutne, beznádejné posudzovanie, smutné naladenie, náhľad) lat.

degustácia lat.

koštovka (h. kvality potravín zmyslami, zisťovanie chuti, ochutnávanie, ochutnávka) nem. hovor. potrav.

someliérstvo (degustácia vína)

organoleptika (zmyslové posudzovanie kvality potravín) gréc. potrav.

kazuistika (sústavné a podrobné h. správania z hľadiska náb. prikázaní) lat. teol.

haló-efekt

halóefekt (h. druhého človeka podľa nápadnej, ale nepodstatnej vlastnosti, podľa prvého povrchného dojmu) angl. + lat.

egoizmus (nekritické h. vlastnej osoby, sebapresadzovanie) lat.

oponentúra (posúdenie vedeckej al. odbornej práce) lat.

habilitácia (udelenie al. dosiahnutie vedecko-pedagogickej hodnosti, docentúry na základe obhajoby a posúdenia predloženej práce vedeckou radou) lat.

atestácia (skúška, h. kvalifikácie, schopností al. spôsobilosti, napr. lekára) lat.

bonitácia (zisťovanie akosti, oceňovanie) lat. porovnaj skúška 1