ciachovadlo
(prístroj na označovanie predmetov úradnou značkou ako potvrdenie vykonanej kontroly, premerania ich správnosti a použiteľnosti, značkovačka)
nem.
siréna
(z. na oznamovanie, ohlasovanie, upozornenie prenikavým zvukom, húkačka)
gréc. vl. m.
eidofor
/ej-/
(z. na premietanie televízneho obrazu na veľkú plochu)
gréc.
stroboskop
(prístroj na pozorovanie obrázkov rozloženého pohybu al. na meranie frekvencie obrátok, založený na zotrvačnosti vnímania ľudského oka)
gréc.
tónoskop
(prístroj na zaznamenávanie ľudského hlasu v podobe obrazu)
gréc.fon.
mixér
(z. na úpravu zvuku vo filme a pod., na miešanie zvukov)
angl.
anténa
(z. na vysielanie al. príjem elektromagnetických vĺn)
lat.-franc.ozn.tech.
monitor
(z. na sledovanie a kontrolu vysielaných signálov al. prevádzky zariadenia odb.; z. na zobrazenie hlásenia o stave výp. systému a jeho činnosti výp. tech.)
lat.
tachogenerátor
(generátor na prevod otáčavej rýchlosti na elektrický prúd)
gréc. + lat.eltech.
kvantový generátor
(generátor na vytváranie elektromagnetického žiarenia pomocou vynútenej emisie medzi vhodnými energetickými hladinami v atómoch, molekulách al. pevných látkach)
lat.
solarimeter
(prístroj na meranie celkového slnečného žiarenia)
lat. + gréc.geofyz.
reflektor
(z. na odrážanie svetelných lúčov, žiarenia)
lat.
senzor
(z. na premenu fyzikálnej veličiny na elektrický signál, snímač)
lat.fyz.
konektor
(z. na prepojenie káblov a ich pripojenie k prístroju, súčiastka na spájanie častí elektonických prístrojov, spojka kábla, vidlica a zásuvka)
lat.eltech.
port
(vstupný al. výstupný konektor)
angl.výp. tech.
elektrónka
(banka s elektródami na riadenie toku elektrónov)
gréc.eltech.
dióda
(elektrónka al. polovodičová súčiastka s dvoma elektródami)
gréc.eltech.
pluviograf
(prístroj na meranie množstva atmosférických zrážok spadnutých za určité obdobie, zrážkomer na kvapalné zrážky, dažďomer)
lat. + gréc.meteor.
chionograf
(zrážkomer na tuhé zrážky, sneh)
gréc.meteor.
totalizátor
(zrážkomer za dlhšie obdobie, najmenej jeden rok)
lat.meteor.
ombrograf
(prístroj na zaznamenávanie časového priebehu množstva spadnutých zrážok)
gréc.meteor.
drozograf
(prístroj na meranie množstva rosy, rosomer)
gréc.
hygrostat
(z. na udržiavanie stálej vlhkosti)
gréc.
eupateoskop
(prístroj na meranie ochladzovacieho účinku okolia)
gréc.fyz.
frigorimeter
(prístroj na zisťovanie chladiaceho účinku okolia)
lat. + gréc.tech.
psofometer
(prístroj na meranie sily hluku, hlukomer)
gréc.tech.
impinger
(prístroj na meranie prašnosti, prachomer)
angl.
klinometer
(prístroj na meranie sklonu zemského povrchu, sklonomer, svahomer)
gréc.
eklimeter
(prístroj na určovanie výškových rozdielov, na vytyčovanie uhla sklonu terénu)
gréc.geod.
variometer
(prístroj na určovanie časových zmien fyz. veličiny, napr. geomagnetického poľa Zeme)
lat. + gréc.
pasimeter
(prístroj na meranie vnútorných rozmerov)
gréc.tech.
boroskop
(prístroj na kontrolu vnútorných povrchov)
gréc.opt.
teodolit
(optický prístroj na meranie a vytyčovanie vodorovných a zvislých uhlov)
gréc.geod.
tachymeter
(teodolit v teréne, aj na meranie vzdialeností)
gréc.geod.
goniometer
(prístroj na meranie uhlov, uhlomer)
gréc.
astroláb
(z. na meranie uhlov v rovine v staroveku a stredoveku)
gréc.geod.
kvadrant
(z. na meranie vertikálnych, zvislých uhlov používané v stredoveku)
lat.
buzola
(z. na meranie vodorovných uhlov od magnetického severu)
tal.geod.
astroláb
(prístroj na určovanie polohy kozmických telies, zemepisných súradníc al. času používaný v staroveku a stredoveku)
gréc.astron. geod.
kompas
(prístroj na určovanie svetových strán al kurzu pomocou magnetickej strelky)
tal.-franc.
gyrokompas
(kompas na princípe zotrvačníka s voľnou osou)
gréc.tech.
rádiokompas
(kompas určujúci smer pohybujúceho sa dopr. prostriedku k pozemnej rádiovej stanici)
lat. + tal.
sextant
(prístroj na meranie uhlovej vzdialenosti dvoch bodov al. výšky kozmického telesa nad obzorom a tým na určovanie zemepisnej polohy)
lat.geol. astron.
gnómon
(najstarší astron. prístroj, zvislá tyč al. stĺp so sústrednými kružnicami na určovanie uhlovej výšky Slnka a pod.)
gréc.astron.
cirkumzenitál
(prístroj na určovanie zemepisnej polohy z merania pohybu hviezdy)
lat. + arab.astron.
oktant
(starý prístroj na meranie zenitových vzdialeností kozmických telies astron.; astronavigačný prístroj na určovanie polohy lietadla let.)
lat.
triquertum
/-kve-/
(staroveký prístroj na meranie zenitových vzdialeností)
lat.astron.
teleran
(radar na pristávanie pri zlej viditeľnosti)
angl.let.
gyroskop
(zotrvačníks voľnou osou, súčasť leteckých navigačných prístrojov ako umelý horizont)
gréc.tech.
odograf
(vyhodnocovacie z. na let podľa prístrojov udávajúce polohu lietadla)
gréc.let.
sonar
(z. na zisťovanie polohy predmetu pod vodnou hladinou založené na princípe odrazu veľmi krátkych vĺn)
angl.skr. lod.
protraktor
(navigačný prístroj na určovanie polohy lode zložený z kruhu a troch ramien, na zakresľovanie polohy lode do mapy)
lat.námor.
lokátor
(prístroj poskytujúci nevidiacemu informácie o polohe predmetov)
lat.tech.
noktovízia
(z. umožňujúce vidieť predmety za tmy al. obmedzenej viditeľnosti a tento obraz prenášať pomocou infračerveného svetla)
lat.tech.
katalyzátor
(z. na znižovanie škodlivosti výfukových plynov áut)
gréc.
karburátor
(z. na prípravu zápalnej zmesi pre benzínové a plynové motory)
franc.tech.
štartér
(z. na spúšťanie motora, zariadenia do chodu, spúšťač tech.; z. na zapaľovanie žiarivky, zapaľovač eltech.)
angl.
akcelerátor
(z. na urýchľovanie elektricky nabitých častíc, urýchľovač fyz.; z., kt. vodič motorového vozidla riadi prívod palivovej zmesi do motora, plyn)
lat.
diferenciál
(z. na vyrovnávanie rôznych rýchlostí otáčania poháňaných kolies auta a pod., prevodový mechanizmus, prevod)
lat.stroj.
linka
(z. na premiestňovanie výrobku al. iného predmetu podľa sledu výroby al. iného postupu, pás, dopravník a pod.)
lat.-nem.tech.
trasportér
(z. na plynulú dopravu sypkého al. kusového materiálu, dopravník)
lat.-franc.tech.
konvejer
(z. na nepretržitú hromadnú dopravu materiálu a predmetov, článkový dopravník)
angl.tech.
elevátor
(z. na nepretržitú dopravu materiálu zvislým al. šikmým smerom, dopravník)
lat.tech.
redler
(z. na dopravu, reťazový dopravník na sypké hmoty)
vl. m.tech.
elfa
(z. na vykladanie repy a pod. z vagónov al. áut prúdom vody pod tlakom)
um. tech.
paletizátor
(z. na vyberanie, ukladanie, prepravu a premiestňovanie drevených al. kovových podložiek, plošín s normalizovanými rozmermi)
tal.-franc.dopr.
skelet
(nosná časť, s., napr. stavby, kostra)
gréc.stav.
konštrukcia
(s., zloženie, zostrojenie, zostavenie, napr. navrhnutie a zhotovenie častí v celok, tech. riešenia, geom. útvaru; s. tela, telesná s.)
lat.
heliocentrická s.
(svetová s., systém, v kt. je Slnko stredom planetárnej s.)
gréc. + lat.
disperzia
(nerovnorodá s. obsahujúca aspoň dve látky, z kt. jedna je spojitá, napr. voda, a aspoň jedna je v nej rozptýlená, napr. latex)
lat.fyz. chem.
koloid
(viaczložková látka, v kt. je rozptýlená iná látka, častice od 5 do 1 000 nm)
gréc.chem.
abstrahovanie
(p. poznávania, tvorby pojmov, pri kt. sa odhliada od odlišností a zvláštností javov a zisťujú sa ich všeobecné a podstatné vlastnosti a vzťahy, zovšeobecnenie, zovšeobecňovanie)
lat.
generalizácia
(metóda tvorby všeobecných pojmov z menej všeobecných alebo jedinečných, zovšeobecňovanie)
lat.-franc.kniž.
redukcionizmus
(metodologický p. využívajúci prevedenie zložitých, vyšších javov na jednoduchšie, nižšie)
lat.filoz.
heuristika
(metóda a spôsob riešenia a objasňovania problémov)
gréc.
synkríza
(metóda poznania sveta u Komenského)
gréc.filoz.
štrukturalizmus
(vedecká metóda skúmajúca javy ako usporiadanie prvkov al. zložiek celku)
lat.
batéria
(zostava rovnakých zariadení na zvýšenie účinku al. výkonu)
franc.
objektív
(s. šošoviek al. zrkadiel vo fotografickom, film. al. inom opt. prístroji, spojná opt. sústava)
lat.opt.
porovnaj
objektív
technika
(súhrn prostriedkov, postupov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt; súhrn strojov, nástrojov, vybavenia pre výrobnú a pod. činnosť)
gréc.
park
(súhrn dopr. prostredkov, strojov a pod.)
angl.-franc.
stres
(s. podnetov nadmerne zaťažujúcich organizmus, nadmerná záťaž organizmu)
angl.lek.
organizmus
(s. telesných ústrojov, ústrojenstvo, živé telo)
gréc.biol.
motorika
(s. pohybových činností živého organizmu, hybnosť)
lat.lek.
genotyp
(s. všetkých faktorov dedičnosti uložených v chromozómoch, génov organizmu)
gréc.biol.
fenotyp
(s. všetkých pozorovateľných vlastností a znakov organizmu ako výsledok vzájomného pôsobenia genotypu a prostredia, vonkajší vzhľad organizmu)
gréc.biol.
tradícia
(súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, zvyk, obyčaj)
lat.
mytológia
(s. vymyslených príbehov s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, bájoslovie)
gréc.
teogónia
(s. bájí o pôvode božstiev a sveta)
gréc.náb.
ekonomika
(súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo)
gréc.
infraštruktúra
(s. odvetví ekonomiky umožňujúcich toky medzi výrobou a spotrebou, vytvárajúcich predpoklady pre rozvoj ekonomiky, najmä doprava, spoje, energetika a pod. ekon.; s. stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu apod. stav.)
lat.
kataster
(s. pozemkov, územie patriace k jednej obci, chotár)
lat.
agrokomplex
(spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví)
ekon.
literatúra
(súhn slovesných, písomných prejavov, umeleckých a odb. diel, slovesnosť, písomníctvo; s. diel, lit. prác o istej otázke)
lat.
poetika
(súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl, spôsob umeleckej lit. tvorby autora)
gréc.-lat.
tematika
(okruh základných umeleckých, odborných a pod. myšlienok, námetov, predmetov diela)
gréc.
fabula
(s. udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej)
lat.lit.