Výsledky vyhľadávania

stroj

mašina franc.-nem. hovor. zastar. al. expr.

mechanizmus gréc.

mechano- gréc. v zlož. sl.

aparát (technické zariadenie) lat.

aparatúra (sústava nástrojov, prístrojov, zariadenie) lat.

verk

verkeľ

vergeľ (s., najmä starý) nem. pejor. zastar.

kraksňa (starý, nepotrebný, nefunkčný s.) nem. hovor. pejor.

veterán (starší s., najmä pre zberateľov) lat.

perpetuum mobile (neuskutočniteľný s. pracujúci bez dodávania energie) lat.

kombajn (s. vykonávajúci postupne rôzne pracovné úkony) franc.-angl.

automat (s. vykonávajúci určitú činnosť bez ľudskej obsluhy, samočinne) gréc. tech.

robot (automat podobajúci sa človeku a vykonávajúci ľudskú prácu, umelý človek) um.

android (umelá mechanická napodobenina človeka) gréc.

replikant (robot s ľudskou podobou a inteligenciou) lat.-angl.

motor (s. meniaci dodanú energiu na mechanickú prácu) lat. tech.

diesel(motor) /dízel/ (motor) vl. m. tech.

dízel

dízlák

dýzlak (naftový motor) vl. m. slang.

turbína (rotačný lopatkový motor) lat. tech.

booster /buster/

buster (prídavný raketový m.) angl.

šramačka (dobývací s., s kt. sa vytvárajú brázdy al. záseky v hornine, pneumatické kladivo) nem. ban. slang.

pulverizátor (s. na mletie hmoty na jemný prášok) lat. tech.

holender (s. na mletie papieroviny) vl. m. tech.

hoper (plávajúci s. s vlastným pohonom a priestorom na vyťaženú zeminu) angl. tech.

melanžér (s. na miešanie hmôt, látok) franc. odb.

kompresor (s. na stláčanie plynov a pár) lat. tech.

granulátor (s. na výrobu zrnitého materiálu, drvič) lat. tech.

falcovačka (s. na zahýbanie, žliabkovanie, drážkovanie, skladanie plechu, papiera, dreva a pod.) nem. odb. slang.

frézka

frézovačka (obrábací s.,, kt. hlavnou časťou je otáčavý nástroj na obrábanie kovových al. drevených plôch, s niekoľkými ostriami) franc. tech.

šeping

shapping /šeping/ (obrábací s., vodorovná obrážačka) angl. tech.

horizontka (obrábací s., vodorovná vyvrtávačka) gréc.-lat. tech.

sloter (papiernický s. na presekávanie priesekov na hárkoch lepenky pri výrobe škatúľ) angl. tech.

finišer (cestný stav. s. vytvárajúci vrchnú vrstvu vozoviek) angl. stav.

rooter /rú-/ (stav. s. na rozrývanie povrchu cesty) angl.

exkavátor lat. tech.

bager hol. hovor.

skrejper

skraper /skrej-/

scraper /skrej-/ (stav. s. na zemné práce, naberanie a nakladanie zeminy, rýpadlo, škrabák) angl. stav.

buldozér (stav. s. na zemné práce s mohutnou prednou vodorovnou zdvíhateľnou radlicou postavenou kolmo na os stroja) angl. tech.

turnadozér (pluhový stav. s. na zemné práce s radlicou obdĺžnikového tvaru umiestnenou pod strojom) angl. stav.

angldozér

angledozér (stav. s. na zemné práce s radlicou odklonenou v pôdorysnej rovine) angl. tech.

tiltdozér (stav. s. na zemné práce s radlicou otáčateľnou vo zvislej rovine) angl.

grader /grejder/

grejder (stav. s. na zemné práce s radlicou otáčateľnou okolo vodorovnej aj zvislej osi, kt. môže dvíhať a urovnávať, zrovnávač) angl. tech.

fréza (s. na úpravu pôdy, zemné práce, odstraňovanie snehu a pod.) franc.

kultivátor (s. na drobenie a kyprenie pôdy) lat. poľnohosp.

rotavátor (s. na obracanie pôdy, rotačný kyprič) lat. poľnohosp.

triér (s. na čistenie a triedenie semien podľa dĺžky) franc. poľnohosp.

tarár (s. na čistenie a triedenie obilia prúdom vzduchu) franc. poľnohosp.

šrotovník (s. na drvenie, mletie zrna a pod.) nem. poľnohosp.

reforma (mlynský s. na čistenie múky a krupice) lat.-franc. potrav.

pasírovačka

pasírka (s. na pretláčanie ovocia, zeleniny a pod.) franc.-nem. hovor.

žakár (tkáčsky s. na vytváranie zložitých väzieb a vzorov, mechanické krosná) vl. m. text.

selfaktor (starší tkáčsky dopriadací s.) lat.-angl.

valcha

valchovačka (s. na spracúvanie vlnených tkanín splstňovaním vláken tlakom, nárazmi a pod.) nem. text.

rašel (s. na výrobu vzorovanej pleteniny) nem. text.

fulár (s. na farbenie a impregnáciu tkanín) franc. text.

singerka /zin-/ (šijací s.) vl. m. hovor.

underwood /andervúd/

underwoodka /andervúdka/ (amer. písací s.) vl. m. hovor.

perlička (písací s. s menším písmom) román. admin.

remington

remingtonka (prvý použiteľný písací s.) vl. m.

adrema (kancelársky s. na tlač krátkych textov, napr. adries) nem. skr.

varitiper /veritajper/ (sádzací s. na princípe písacieho s.) angl. polygr.

monotyp (sádzací s. odlievací jednotlivé písmená) gréc. typ.

linotyp (sádzací riadkový s.) angl. typ.

ofsetka (s. na tlač z plochy, pri kt. sa obraz prenáša z kovového valca na gumový valec a z neho na papier) angl. polygr.

rotaprint (rozmnožovací al. tlačiarenský ofsetový s.) vl. m.

rotačka (tlačiarenský s. tlačiaci z otáčavej valcovitej formy) lat. polygr.

perfektor (s. umožňujúci súčasnú tlač na papier po oboch stranách) lat. polygr.

perforátor

perforovačka (s. na dierkovanie, dierkovač) lat.

paginovačka (s. na číslovanie stránok, číslovačka) lat. odb.

holerit (počítací, účtovací s. na dierne štítky) vl. m.

frankotyp (výplatný s. zlučujúci potvrdenie o zaplatení poštovného a poštovú pečiatku) vl.m. pošt. filat.

komputer angl.

personal computer [PC] angl.

pécéčko

písíčko (s. na spracúvanie informácií, počítač) angl. hovor.

server (počítač riadiaci počítačovú sieť a poskytujúci služby ostatným používateľom siete) angl. výp. tech.

mainfram

mainframe /mejnfrem/ (výkonný riadiaci strediskový počítač) angl. výp. tech.

macintosh /mekintoš/ (osobný počítač určený na polygrafické práce a spracovávanie iných ako písomných údajov) angl. výp. tech.

pentium (veľmi výkonný počítač s procesorom piatej generácie) angl. výp. tech.

portable /-tejbl/ (prenosný počítač) angl.

notepad /noutped/ (prenosný miniatúrny osobný počítač) angl.

notebook /noutbuk/ (prenosný osobný počítač veľkosti A4) angl.

laptop (prenosný osobný počítač veľkosti kufríka) angl. výp. tech.

palmtop

pentop (veľmi malý prenosný osobný počítač do dlane) angl.

penbook /-búk/ (veľmi malý prenosný osobný počítač schopný rozoznávať písmo rukou) angl.

tower (počítač so skriňou konštruovanou na výšku) angl.

desktop (počítač so skriňou konštruovanou vodorovne) angl.

noname

no-name /nounejm/ (neznačkový počítač s predpokladanou nižšou kvalitou) angl.

periakt (div. trojboký pohyblivý s. umiestnený pri bočných vchodoch na scénu, používaný v starom Grécku a renesancii na zmeny dekorácie) gréc. div.

automatofón (hud. hrací mechanický s.) gréc.

verkeľ

verklík nem. hovor.

flašinet (hracia skrinka hrajúca pri otáčaní kľukou) franc.-nem. hovor.

manopan (flašinet, koniec 19. st.) gréc. hud.

orchestrión (flašinet napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.) gréc.

rolba (s. na úpravu ľadovej plochy ihriska) um.

vojnový, voj. s. pozri zbraň

deus ex machina /-chíná/ („boh zo s.“ spustený zariadením na javisko antického divadla, aby vyriešil zložitú situáciu) lat. kniž. porovnaj zariadenie 1

zrovnávač

grader /grejder/

grejder (stavebný stroj na zemné práce s radlicou otáčateľnou okolo vodorovnej aj zvislej osi, kt. môže dvíhať a urovnávať) angl. tech.

buldozér (stavebný stroj na zemné práce s mohutnou prednou vodorovnou zdvíhateľnou radlicou postavenou kolmo k ose stroja) angl. tech.

turnadozér (pluhový stavebný stroj na zemné práce s radlicou obdĺžnikového tvaru umiestnenou pod strojom) angl. stav.

angldozér

angledozér (stavebný stroj na zemné práce s radlicou odklonenou v pôdorysnej rovine) angl. tech.

tiltdozér (stavebný stroj na zemné práce s radlicou otáčateľnou vo zvislej rovine) angl.

nástroj

nástroj 2 (prostriedok na tvorenie tónov)

inštrument lat.

organum gréc.-lat. hist.

bicie nástroje

membránofón (bicí n.; blanový n., v kt. tón vzniká chvením blany) lat. + gréc.

drums /drams/ angl.

perkusie

percussion /-kašn/ (sústava bicích nástrojov v džezovom orchestri) lat.-angl.

tympan

tympany (ladený n., medená pologuľa potiahnutá kožou) gréc.

triangel (samoznejúci neladený kovový n. v tvare trojuholníka) lat.

vibrafón (samoznejúci ladený n. v podobe kovových platničiek, zvonkohra) lat. + gréc.

tubafón (samoznejúci ladený n., zavesené kovové rúrky, zvonkohra v džeze) gréc. + lat.

činel (neladený kovový kotúč) tal.

flexatón (dve guľôčky rozoznievajúce oceľový pás, v modernej hudbe) lat. + gréc.

xylofón (sústava drevených doštičiek rozoznievaných paličkami) gréc.

cymbalum (starorím. n., zvonec a kovové pologule) gréc.-lat.

celesta /če-/

čelesta (klávesový n., oceľové doštičky rozoznievané plstenými kladivkami) tal.

kastanety (špan. neladený n., dve malé drevené misky) špan.

maracas /-kas/ (dve duté drevené gule naplnené kamienkami) špan.

claves /kla-/ (dve oblé paličky z tvrdého dreva dlhé 20 cm) špan.

tamburína (špan. a tal. ľudový neladený n., malý bubon s hrkálkami a so zvončekmi) arab.-franc.

tulumbas (starý n., bubon) tur.

nakír (perz.-arab. ľudový n., téglik potiahnutý kožou, na kt. sa udiera dvoma paličkami) arab.

kabraro (egypt. a etióp. malý bubon, na kt. sa udiera rukou) ?

marimba

marimbafón (xylofónový n. černošského pôvodu na princípe vibrafónu) afr.-špan.

menzan (africký n., Kongo) afr.

tamtam (bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou) ind.

bongo (afrokubánsky bubienok) špan.

kajrak (uzb. ľudový n.) uzb.

ču (čín. ľudový n.) čín.

tom-tom (čín. neladený drevený n.) čín.

dabu (čín. n. s malými kovovými tanierikmi) čín.

čango (kór. ľudový n., dvojitý bubon) kór.

vadaiko

vadajko (jap. tradičný n., veľký ťažký zvislý bubon) jap.

todaiko (jap. n., obrovský tradičný bubon) jap.

taiko

šóko

kakko (jap. tradičný n.) jap.

cuzumi (jap. bubienok) jap.

gender (indonéz. n., dvanásť zavesených kovových platní) indonéz.

gong (ladený kovový n. tvaru taniera rozoznievaný paličkou) malaj.

gandang (malaj. a jávsky bubon) ?

kendang (jávsky ľudový n., dlhý bubon vydlabaný z dreva a potiahnutý kožou) indonéz.

huehuetl (aztécky vojnový n. hist., veľký n. mexických Indiánov) indián.

dychové a vzduchové nástroje

aerofón (dychový, vzduchový n., v kt. tón vzniká chvením vzduchového stĺpca) gréc.

flauta (drevený al. kovový n. s vysokým tónom) nem.

pikola (malá flauta, o oktávu vyššia) tal.

flažolet (malá zobcová flauta)

klarinet (drevený jazýčkový n. s valcovitou trubicou) tal.

hoboj (drevený n. s dvojitým plátkom) franc.

fagot (drevený n. s hlbokým tónom) tal.

saxofón (plechový n. s jednoduchým plátkom používaný najmä v džeze) vl. m. + gréc.

altsaxofón (altový saxofón) lat. + vl. m. + gréc.

tuba (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom) lat.-franc.

bombardón (plechový nátrubkový n., najmä voj., basová tuba) franc.

heligón gréc.

suzafón (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom, stočený do kruhu) vl. m.

pozauna franc.-nem.

trombón (plechový nátrubkový n. s predĺženou trúbkou, vydávajúci mohutný a slávnostný zvuk) tal.

bomhart lat.-franc.

pumort

pommer (starý drevený n. s dvojitým plátkom) tal.-nem.

barytón gréc.-tal.

eufónium (náustkový plechový n. podobný basovej krídlovke) gréc.

serpent (starý drevený n., až dva metre dlhá trubica hadovitého tvaru) lat.

rifovka (drevená píšťalka) nem.

kornet (kovový nátrubkový n. z poštového rohu, Francúzsko, 19. st.) franc.

piston (kornet s ventilmi) franc.

ofiklejda (nátrubkový n. s klapkami, 19. st.) franc.

šalmaj (starý európsky píšťalový n., pastierska dvojplátková drevená píšťala) franc.-nem.

lura (bronzový trúbkový n., sever Európy, mladšia doba bronzová) nem.

horna (plechový nátrubkový n. používaný pri love, lesný roh) nem. slang.

fistola (pastierska píšťala) tal.

okarína (n. vajcovitého tvaru z pálenej hliny) tal.

olifant (stredoveký signalizačný vyrezávaný roh zo slonoviny) franc. + gréc.

tíbia (starorím. n. s dvojitým plátkom) lat.

clarino /kla-/ (renesančný n., trúbka s jasným zvukom) špan.

trembita

trombita (dlhý pastiersky n.) rum.

fujara (drevený fúkací n.) rum.

bucium (rum. n., dlhá drevená pastierska trúba) rum.

tárogató (balkánsky rómsky ľudový drevený n.) maď.

svirba (srb. píšťalový n. na sprevádzanie pri tanci) srb.

cyrla (alb. n., drevená píšťalka) alb.

syrinx (starogréc. ľudový n. zložený z radu spojených píšťal s rôznou dĺžkou, Panova píšťala) gréc.

aulos (starogréc. n. s dvojitým plátkom) gréc.

svireľ (rus. a ukraj. ľudová flauta) rus.

pikula (pastierska trúba, Zakarpatská Ukrajina) ukraj.

košnaj (uzb. ľudový fúkací n., dvojitá trsťová píšťala) uzb.

surma

surmita (starý n., poľnica) tur.-perz. hist.

zurna (stredoázijský drevený n. s prenikavým zvukom) perz.

nafír (perz.-arab. n., druh trúbky) arab.

agada (egypt. flauta) egypt.

šofar (žid. n. z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách) hebr.

šeng (čín. starý mnohohlasový n. rozozvučovaný dychom) čín.

čeng (čín. n., 13 – 24 píšťal rôznej veľkosti) čín.

kuan (čín. fúkací n., hoboj) čín.

feng-šeng (čín. starý n.) čín.

šó (jap. tradičné ústne varhany) jap.

hičiriki (jap. tradičný hoboj) jap.

fue (jap. starý n., krátka flauta) jap.

šakuhači (jap. pozdĺžna bambusová flauta) jap.

rjúteki (jap. priečna flauta) jap.

manvavaka (indián. ľudový n.) indián.

organ (n. ovládaný klávesnicou, pričom zvuk sa vytvára sústavou píšťal, do kt. je vháňaný prúd vzduchu z mechov) gréc.

hydraulis (klávesový vodný organ, 3. st. pr. n. l.) gréc.

portatív (malý prenosný vodný organ) lat.

magrefa (mystický semitský organ) hebr.

pozitív (pevne umiestnený malý organ s jedným manuálom, bez pedálov) lat.

regál (malý prenosný skladací organ s jazýčkovými píšťalami, 15. st.) tal.-nem.

harmónium (skriňový klávesový n., v kt. prúd mechanicky vháňaného vzduchu rozoznieva kovové jazýčky) gréc.

melódium (predchodca harmónia) gréc.

harmonika (n., v kt. prúd vzduchu z úst al. mechov rozoznieva kovové jazýčky) gréc.-nem.

koncertína (druh fúkacej harmoniky) tal.

bandoneón

bandónium

bandonika (ťahacia harmonika) vl. m. zastar.

akordeón lat.-franc.

chromatika (chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou) gréc. hovor.

heligónka (diatonická ťahacia harmonika) gréc. hovor.

garmoška (ťahacia harmonika v rus. prostredí) rus. expr.

mirlitón (blanový n., trubica zakončená papierovou membránou, do kt. sa hovorí al. spieva) franc.

idiofón (samoznejúci n. rozoznievaný vzduchovým prúdom) gréc.

sistrum (staroegypt. samoznejúci n., kovový rám v tvare podkovy s voľne uloženými priečkami) gréc.-lat.

gajdy (ľudový n., kožený mech s piskorom) tur.

musette /mizet/ (franc. ľudový n. podobný gajdám) franc.

gora (krovácky ľudový n. v podobe luku rozozvučaného saním pripevneného pštrosieho pera) afr.

anklung (starý organ z bambusových píšťal, Jáva) indonéz.

buccina /bukcí-/ (starorím. a stredoveký plechový nástrubkový n.)

strunové nástroje

chordofón (strunový n., v kt. tón vzniká chvením strún) gréc.

klavír lat.-franc.

piano tal. hovor.

fortepiano

pianoforte (klávesový úderový n. s kladivkovou mechanikou) tal. zastar.

fonola (mechanický klavír hrajúci podľa záznamu na dierovanom páse) gréc.

pianíno (menší klavír so zvislo vedenými strunami) tal.

clavichord /kla-/

klavichord (predchodca klavíra, 14. st.) lat. + gréc.

cembalo /čem-/

čembalo (klavír s trsacou mechanikou) tal.

cembalo /čem-/

čembalo (predchodca klavíra) tal.

adiafón (klavír, začiatok 19. st.) gréc.

spinet tal.-nem.

virginal /verdžinel/ (menšie čembalo so strunami rovnobežnými s klaviatúrou) angl.

gravicembalo lat. + tal.

clavecin /klafsen/ (väčšie čembalo so strunami kolmo na klaviatúru) franc.

pianola (mechanický klavír schopný meniť tempo a silu tónu) tal.-angl.

cimbal (ľudový n. bez klávesnice, s natiahnutými strunami rozoznievanými údermi paličiek) gréc.-lat.

violína (sláčikový n., husle) tal. zastar. kniž.

kremonky

guarnerky

amatovky (husle z tal. mesta Cremony) vl. m.

stradivárky (husle vyrábané v dielni rodiny Stradivariovcov, 17. – 18. st.) vl. m.

viola (sláčikový n. väčší ako husle) tal.

gamba (stará viola pridržiavaná kolenami) tal.

violončelo

čelo (väčší sláčikový n. držaný pri hre medzi kolenami) tal.

kontrabas

basa tal.

barbora (najväčší ľudový sláčikový n. s hlbokým tónom) vl. m.

gitara gréc.

španielka (brnkací n.) vl. m.

dobro (rezofonická gitara, USA) vl. m.

gibson

gibsonka (väčšia gitara s kovovými strunami) vl. m.

bendžo (brnkací n. s dlhým hmatníkom a okrúhlym telom potiahnutým kožou) špan.-angl.

mandolína (menší brnkací n. hruškovitého tvaru) tal.

mandola (mandolína s nižším ladením) tal.

bisernica (južnoslovan. ľudový brnkací n.) srb. chorv.

lutna arab.-nem.

teorba (starý brnkací n. s oválnym tvarom a výrezom uprostred) tal.-franc.

angelika (lutna, Francúzsko a Anglicko) lat. hist.

lýra (starogréc. brnkací rámový n.) gréc.

dekachordón (starogréc. desaťstrunový n., lýra) gréc.

barbitón (starogréc. brnkací n.) gréc.

varyto (domnelý n. na spôsob harfy) gréc.

forminga

forminx (starogréc. n.) gréc.

dodekachordón (n. s dvanástimi strunami) gréc.

monochord (n. s jednou strunou a jednoduchou rezonančnou doskou) gréc.

žaltár gréc.-nem.

psaltérium (stredoveký brnkací n.) gréc.

harfa (veľký rámový brnkací n. bez hmatníka) nem.

trumšajt tal.-nem.

tromba marina (stredoveký ľudový jednostrunový sláčikový n. s prenikavým tónom) tal.

hackbrett /hak-/ (n. s ozvučnou skriňou a asi 20 strunami rozozvučovanými paličkami, Rakúsko a Nemecko) nem.

citara (alpský doskový n.) gréc.-nem.

chrotta

rotta

rota (ír. stredoveký brnkací, neskôr sláčikový n.) kelt.

cruth /kchrjút/ (sláčikový, pôvodne brnkací n., 8. st.) kelt.

fidula (predchodca violy, sláčikový n. s trojdielnou plochou ozvučnou skriňou, Európa, 9. – 16. st.) lat.

giga (stredoveký sláčikový n. hruškovitého tvaru) franc.

tambura

tamburica (balkánsky brnkací n.) arab.-srb.

gusle

guzla

guzlica (južnoslovan. ľudový jednostrunový n.) srb.

bugaria (chorv. brnkací n.) chorv.

brač (južnoslovan. ľudový brnkací n.) tal.-srb.

kobza (slovan. ukraj., rum. ľudový brnkací n.) turk.-ukraj.

organistrum (trecí mechanizovaný n. zložený z ozvučnej skrine a 3 až 6 strún rozochvievaných kožou potiahnutým kolesom otáčaným kľukou) gréc.-lat.

trautónium (elektrický strunový n.) vl. m.

bandura (ukraj. brnkací n. s okrúhlou skriňou a krátkym krkom) gréc.-ukraj.

gudok (rus. ľudový sláčikový n.) rus.

gusli

gusle (rus. brnkací viacstrunový n. s plochou skrinkou) rus.

balalajka (rus. ľudový trojstrunový n. s trojuholníkovou skriňou a dlhým krkom) tat.-rus.

domra (rus. n. podobný balalajke) tur.-rus.

tar (kaukazský ľudový n.) perz.

komuz (kirgiz. ľudový n.)

čonguri (gruz. ľudový n.) gruz.

gusan (armén. starý strunový sláčikový n. používaný ľudovými spevákmi) armén.

dutar (stredoázijský brnkací n. s dlhým krkom) uzb.

keman (tur. n. podobný husliam) tur.

pandora (egypt. a arab. starý brnkací n.) vl. m.

santur

santir (egypt. n.) arab.

kemandže (sláčikový n. z polovice kokosového orecha) perz. hist.

rebáb

rebec

rubeba (perz.-arab. sláčikový n. s dvoma al. troma strunami) arab.

rehab (sláčikový jednostrunový n. so štvorhrannou rezonančnou skrinkou) arab. hist.

tanbur (arab. brnkací n. dlhým krkom) arab.

santur

santir (arab. n.) arab.

sitár

sitar (ind. sláčikový al. brnkací n. s dlhým krkom) ind.

ravanastron (ind. sláčikový n. s jednou al. dvoma strunami, z bambusu) sanskrit

vína (ind. lutna) sanskrit

kunhou (čín. brnkací n., druh harfy) čín.

hunbuši (čín. brnkací n. s dlhým krkom a so štyrmi strunami) čín.

pechi-pa (čín. lutnový n.) čín.

šamisen

šamizen (jap. brnkací trojstrunový n.) jap.

biwa (jap. ľudový trojstrunový n.) jap.

biwa (jap. hruškovitá štvorstrunová lutna) jap.

koto (jap. starý n., stolová citara s trinástimi strunami) jap.

ukulele (havajský ľudový brnkací štvorstrunový n.) polynéz.

slendag (jávsky n. z trstinovej rúrky) indonéz.

bandola (severoamer. n. s desiatimi strunami) tal.

kora (afr. ľudový n. s 21 strunami) ?

elektronické a iné nástroje

melódium (elektrofonický klávesový n.) gréc.

keybord /kejbord/ (elektronický klávesový n.) angl.

syntezátor

syntetizátor gréc.

synťák (n. s elektronickým tvorením tónov) gréc. slang.

automatofón (hrací mechanický stroj) gréc.

verkeľ

verklík nem. hovor.

flašinet (prenosný mechanický hrací stroj, najmä s kľukou, hracia skrinka s kľukou) franc.-nem. hovor.

manopan (mechanický hrací stroj, koniec 19. st.) gréc.

orchestrión (mechanický hrací stroj napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.) gréc.

aristón (mechanický jazýčkový n. s meniteľným kotúčom) gréc.

bas (n. s hlbokým tónom) tal.

pleno /plé-/ (všetkými nástrojmi, všetkými hlasmi) tal.

ripieno /-pjé-/

tutti (všetky nástroje, hlasy, v plnom obsadení) tal.

miešač

miešač 2 (miešací stroj)

mixér (kuchynský prístroj na drvenie a miešanie potravín) angl.

melanžér (stroj na miešanie hmôt, látok) franc. odb.

zbraň

bodná, sečná, vrhacia z.

pugio (dýka rím. legionárov pešiakov) lat. hist.

sax (dýka s krátkou jednostrannou čepeľou a dlhou rukoväťou používaná Germánmi v čase sťahovania národov) germ. hist.

skramasax (krátky franský nôž s jednostranným ostrím a dlhou rukoväťou) germ. hist.

stilet (dýka s tenkou čepeľou a niekoľkými ostriami) tal. hist.

tulich (dýka s krátkou rovnou čepeľou) nem. hist.

kindžal (orient. nôž so zakrivenou čepeľou) perz.-tur.

kris (malajská dýka so zvlnenou čepeľou) malaj.

spata (ťažký dlhý meč s bohato zdobenou rukoväťou a pošvou a obojstranným ostrím) gréc. hist.

machaira (jednosečný meč s rovnou al. zakrivenou čepeľou, 30 až 50 cm dlhý) gréc. archeol.

gladius (krátky dvojsečný meč rímskych legionárov pešiakov) lat.

akinakes (skýtsky krátky dvojsečný meč z bronzu al. železa) perz.-gréc. archeol.

falcata (iberský krátky meč s prehnutou čepeľou) iberčina archeol.

korduláč (široký ťažký dvojsečný meč, Čechy 15.-16.st.) lat.-nem.

špadón (dvojsečný obojručný meč, 16. st.) gréc.-tal. hist.

šabľa (sečná a bodná zbraň s jednostranným ostrím) orient.

frangia (druh šable) ? hist.

paloš (ťažká jazdecká šabľa) tur.-maď.

karabela (ťažšia šabľa so širokou čepeľou, 16. – 18. st.) poľ.-tat.

šaška (kozácka al. kaukazská šabľa bez koša) rus.

saracénka (zakrivená moslimská šabľa) vl. m. hist.

jatagan (tur. bodná a sečná z. so zahnutou čepeľou) tur.

handžár (balkánsky názov jataganu) perz. hist.

kord (bodná z. s dlhou úzkou čepeľou) perz.-tur.

fleuret (ľahká ohybná šermiarska bodná z.) franc. šport.

rapír

rapier (dlhá a úzka bodná a sečná súbojová z., 16. a 17. st.) franc.-nem.

halapartňa (bodná a sečná z. so sekerou, hrotom a hákom na dlhej rúčke) nem. hist. voj.

sponton (ozdobná halapartňa) tal. hist.

tomahavk (indián. bojová sekera) indián.-angl.

franciska (ľahká, esovite prehnutá sekera s krátkym toporom, sečná a vrhacia z., 7. – 8. st. u Frankov) lat.-tal.

banderila

banderilla /-iľa/ (krátka kopija so stuhami používaná pri býčích zápasoch) špan.

pika (kopija s 3 až 6 m dlhou rukoväťou, 15. – 17.st.) franc. hist.

partizána (pechotná kopija s dlhým hrotom a dvoma krátkymi polmesiačikovitými hrotmi na stranách, 17. st.) franc.

sandžak (kopija s konským chvostom ako odznak tur. vojska) tur. hist.

asagaj (ľahký drevený černošský oštep s oceľovým hrotom) berber.-port.

harpúna (železný oštep pripojený k lanu, používaný na lov veľkých rýb) franc.

pilum (starorím. vrhacia z.) lat. hist.

bumerang (drevená vrhacia lovecká z. austrál. domorodcov) austrál.

makana (dlhá drevená z. juhoamer. Indiánov) indián. hist.

katapult (staroveká a stredoveká vrhacia z.) gréc. hist.

totach (ťažký stredoveký stroj na vrhanie veľkých kameňov) ? hist.

balista (antická z. na vrhanie kameňov, vrhač kameňov, kameňomet) lat. + gréc. hist. voj.

palintonon (starogréc. vojnový stroj vrhajúci kamenné gule) gréc. hist.

torment (starorím. obliehací prak) lat. porovnaj nôžsekera

bola

bolas (gule spojené lasom, povrazom, z. juhoamer. Indiánov) špan.

strelná z.

puška gréc.-lat.-nem.

flinta nem. hovor.

gver

kver

kvér nem. hovor. zastar.

štuc (ručná strelná z., ručnica) nem. hovor. zastar.

brokovnica (poľovnícka p. na brokové náboje) nem.

lankasterka (lovecká puška s kohútikmi na bokoch) vl. m.

gyrojet /-džet/ (jednohlavňová poľovnícka strelná zbraň s hladkým vrtom na lov veľkej ťažkej zveri) gréc. + angl.

hamerleska (poľovnícka strelná zbraň so sklopnými hlavňami a s kohútikmi vnútri lôžka hlavne) angl. poľov.

lefoška (poľovnícka puška so sklopnými hlavňami, postavená na náboje, roznecovaná kolíčkovou nákovkou) vl. m.

banditka (lupičská, zbojnícka puška) tal. zastar.

terčovnica (puška na streľbu do cieľa) román.-nem.

repetírka (staršia voj. opakovacia puška, opakovačka) lat. hovor.

dupľovka (dvojhlavňová puška) lat. hovor.

karabína (ľahká puška so skrátenou hlavňou, od 18. st.) franc. zastar.

vintovka (staršia voj. opakovacia puška) nem.-rus. hist. voj.

arkebúza (hákovnica, stredoveká strelná zbraň, 15. – 17. st.) franc. hist.

mušketa (puška nabíjaná spredu, 16. – 17. st.) franc. hist. voj.

trombón (mušketa s kresadlovou zámkou) tal. hist.

šaspotka (franc. ihlovka so zdokonaleným záverom, 19. st.) vl. m. hist.

vendlovka

verndlovka (rak. voj. puška, zadovka) vl. m. hist.

venclovka (rak. voj. puška upravená z predovky na zadovku) vl. m. hist.

berdanka

berdanovka (rus. voj. jednorazová zadovka, 1868 – 1890) vl. m. hist. voj.

flobertka (strelná zbraň s dlhou hlavňou a hladkým vývrtom na náboje s okrajovým zápalom) vl. m.

remingtonka (puška nabíjaná zozadu) vl. m.

mauzerovka (opakovacia lovecká a voj. puška s drážkovým vývrtom hlavne a valcovým otáčavým záverom) vl. m. voj.

mitrailleusa /-trajéza/ (opakovacia puška, predchodkyňa guľometu) franc. zastar.

winchestrovka /vinče-/ (voj. opakovacia puška) vl. m. voj. hist.

henryovka (ručná jednohlavňová voj. opakovačka) vl. m. hist. voj.

manlicherovka (staršia voj. opakovacia puška) vl. m. voj.

tarasnica (puška s priebojnými nábojmi na ničenie tankov a pod.) lat.-nem.

falkoneta (ľahká strelná stredoveká z. s malým kalibrom) vl. m.

magnum (lovecká strelná z. s väčším výkonom strely než zodpovedá ráži zbrane) lat.

pištoľ

pištoľa (ručná strelná z. s krátkou hlavňou, s nábojovou komorou v zadnej časti hlavne) franc.-čes.

parabelum (automatická pištoľ nem. výroby) lat.-nem.

tercerol

tercerola

trombón (malá vrecková pištoľ, najmä s dýkou) tal. hist.

bambitka (stará pištoľ, od 14. st.) tal.

brovning

browning (samočinná pištoľ so zásobníkom v rukoväti) vl. m.

signálka (pištoľ na podávanie znamení, najmä svetelných) lat.-franc. voj. slang.

revolver angl.

kolt (viacranová ručná strelná zbraň s krátkou hlavňou a otáčavým bubiebkom) vl. m.

automat (samopal) gréc.

mašingver (guľomet) nem. zastar. voj. slang.

maxim (ťažký starší guľomet) vl. m. voj.

pancierovka (ručná reaktívna strelná z. na ničenie obrnených vozidiel, tankov a pod.) tal.-nem. voj.

bazuka (prenosná protipancierová strelná z.) amer. voj.

kanón (delo) tal.-nem. voj.

húfnica (delo s krátkou hlavňou; ťažké obliehacie delo hist.) nem. voj.

tarasnica (ľahké husitské delo s dlhou hlavňou, na búranie opevnení) lat.-nem. hist.

harcovnica (ľahké delo ťahané jedným koňom) nem.-maď. hist.

falkón (delo s plochou dráhou strely, 16. a 17. st.) vl. m.

bombarda (stredoveké ťažké delo na kamenné gule) franc. hist.

tučná berta (ďalekonosné delo, 1. svetová vojna) voj. slang. publ.

kaťuša (strelná zbraň na odpaľovanie rakiet, sov. raketomet, 2. svetová vojna) rus. voj. slang.

raketa (reaktívna strela, najmä ako z.) tal.-nem. voj. porovnaj strela 1

palcát (krátka úderná stredoveká z. tvorená dreveným držadlom, rukoväťou, zakončenou kovovou hlavicou) maď. hist.

budzogáň

buzogáň (tur. veliteľská palica podobná palcátu) tur. hist.

nunčak (šport. z., bojové náčinie, reťaz) azij. hovor.

boxer (z. na zosilnenie úderu päsťou, spojené kovové prstene) angl.

taran (staroveká z. na búranie pevností) gréc.-rus. hist.

spólium (ukoristená z. v starom Ríme) lat. hist.

militáriá (zbierka dokladov, predmetov k dejinám vojenstva, najmä zbrane, voj. technika, rovnošaty, vyznamenania a pod.) lat. odb.

inter arma silent musae /múzé/ (za hluku zbraní, medzi zbraňami mlčia múzy, odpočíva umenie i veda, Cicerov výrok) lat.

ad arma! (do zbrane!) lat.

ničiť sa

rapľovať (kaziť sa) nem. hovor. expr. stroj r.

humpľovať sa (kaziť sa, poškodzovať sa) nem. expr. porovnaj trápiť sa 1

kaziť sa

humpľovať sa (ničiť sa, nivočiť sa) nem. expr.

rapľovať (ničiť sa) nem. hovor. expr. stroj r.

spojiť

spojiť 1 (z viacerých častí urobiť (hmotný) celok)

zmontovať (zostaviť z hotových častí do celku) franc. z. stroj, zariadenie

komasovať (sceliť pozemky kúpou, výmenou) lat.

arondovať (zaokrúhliť, sceliť pozemky, vyrovnať ich hranice) franc.

kolektivizovať

skolektivizovať (zospoločenštiť, zaviesť spoločné hospodárenie, najmä v poľnohospodásrtve, zlúčiť, združiť samostané hospodárstva, po 1948) lat.

zostaviť

zmontovať (spojiť, zložiť z hotových častí do celku) franc. z. stroj, zariadenie

remontovať (opätovne, opakovane zmontovať) lat. + franc.

skonštruovať (zložiť, zostrojiť, z. časti v celok) lat.

skombinovať (spojiť, zložiť rozličné prvky, jednotlivosti do celku) lat.

koncipovať

skoncipovať (vypracovať prvý návrh, navrhnúť, načrtnúť) lat. s. list

zoštylizovať (z. určitý text, zoslohovať, vyjadriť) lat.-franc.

textovať (vyjadriť, vytvoriť jaz. prejav) lat.

inventarizovať

inventovať (vyhotoviť, z. zoznam a opis predmetov patriacich do určitého majetkového celku) lat.

stolica

stolica 5 (stroj na opracúvanie)

ponk (hobľovacia s., stolársky pracovný stôl, hoblica) nem. slang.

slabing (na ploché odliatky, ingoty) angl. hut.

duo (valcovacia s. s dvoma valcami) tal. hut.

spájať

spájať 1 (z viacerých častí robiť (hmotný) celok)

montovať (zostavovať z hotových častí do celku) franc. m. stroj, zariadenie

kombinovať (zostavovať, skladať rozličné prvky, jednotlivosti do celku) lat.

komasovať (sceľovať pozemky kúpou, výmenou) lat.

arondovať (zaokrúhľovať, sceľovať pozemky, vyrovnávať ich hranice) franc.

kolektivizovať (zospoločenšťovať, zavádzať spoločné hospodárenie, najmä v poľnohospodárstve, zlučovať, združovať samostané hospodárstva, po 1948) lat.

nitovať (s. nitmi) nem. tech.

letovať (s. kovy roztavenou zliatinou s nižou teplotou topenia, spájkovať) nem.

cinkovať (s. drevené výrobky na ozub, čap, zubovať) nem. stol.

šnurovať (sťahovať, zväzovať, viazať, upevňovať prevliekaním krátkych a úzkych povrázkov) nem.

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 30. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.