Výsledky vyhľadávania

spojenie

spojenie 1 (čo vznikne, keď sa z častí urobí celok)

oklúzia lat. odb.

zygo- gréc. biol. v zlož. sl.

integrovanie (spájanie, scelenie, sceľovanie, zjednotenie, zjednocovanie) lat.

reintegrácia (opätovná integrácia) lat. kniž.

agregát (spájanie, zoskupenie, zoskupovanie bez vnútornej jednoty, združenie, združovanie, stmelenie, stmeľovanie, nahromadenie) lat.

konglomerát (s. rôznorodých častí, nesúrodá zmes, zmiešanina, zlepenina, zhluk) lat. porovnaj zmes

kombinácia (spájanie, zostava, zostavovanie rozličných prvkov, jednotlivostí do celku) lat.

ambo (kombinácia dvoch čísel, dvojica) lat.

unifikácia (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie do jedného celku) lat.

junktúra (spájanie, pripojenie, pripájanie) lat.

synkretizmus

synkréza (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, zlúčenie, zlučovanie, zmiešanie, miešanie, skríženie, kríženie, splynutie, splývanie rôznorodých, najmä myšlienkových, prvkov, názorov, smerov) gréc. kniž. a odb.

eklekticizmus

eklektizmus (vyberanie a spájanie rôznych, aj protichodných názorov, predpokladov a hodnotení bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.

totalizácia (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, najmä násilné) lat.

sociabilita (spájanie, združovanie organizmov jedného druhu do spoločenstiev v súvislosti s rozmnožovaním, hľadaním potravy zool.; spájanie, združovanie, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť kniž. a odb.) lat.

aliancia (príležitostné, dočasné a pre všetkých výhodné s., spájanie, združenie, združovanie jedincov rôznych druhov) lat.-franc. ekol.

kontakt (styk, tesný vzťah predmetov al. ľudí) lat.

syntéza (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, zhrnutie jednotlivých častí do celku; spájanie, zlučovanie, postup získavania zložitých chem. látok z jednoduchších chem.) gréc.

oxidácia

oxidovanie (spájanie, zlučovanie látok s kyslíkom, okysličovanie) gréc. chem.

adícia (zlúčenie dvoch častíc do jednej) lat. chem.

hydratácia (adícia molekuly vody k inej látke) gréc. chem.

montáž (spájanie, zostavenie, zostavovanie z hotových častí do celku) franc. m. stroja, zariadenia

ligatúra (s. dvoch al. viacerých písmen na jednom odliatku, zliatok) lat. polygr.

fotomontáž (s. rôznych fotografií al. ich častí do jedného celku, obrazu) gréc. + franc.

kontrapunkt (vedenie, pohyb, s. najmenej dvoch melodicky a rytmicky samostatných hlasov súčasne) lat. hud.

orchestika (s. hudby, spevu a tanca do jedného celku, v starom Grécku) gréc. hist.

foršpán (s. dvoch lodí pri plavbe cez zložitý úsek) nem. lod. slang.

abordáž (s. lodí na mori na boj muža proti mužovi) franc. hist.

oklúzia (s. studeného frontu s pomalšie sa pohybujúcim teplým frontom) lat. meteor.

dial-up /dajlap/ (pripojenie počítača k internetu prostredníctvom modemu a telefónnej siete) angl.

syngamia (splynutie dvoch pohlavných buniek) gréc. biol.

anastomóza (prirodzené al. chirurgické s. dvoch dutých orgánov) gréc. lek.

kolenterostómia (chirurgické s. hrubého a tenkého čreva) gréc. lek.

adhézia lat.

synechia (s. dvoch častí orgánov a pod., kt. sú normálne voľné, zrast tkanív) gréc. lek.

junktúra (s., napr. kostí) lat. anat.

kopula lat.

symfýza (pevné s. dvoch kostí, spona) gréc. anat.

synchondróza (chrupkové s. kostí) gréc. anat.

syndesmóza (s. kostí väzivom) gréc. anat.

artikulácia (kĺbové s. kostí) lat. anat.

synartróza (nekĺbové s. kostí väzivom al. chrupkou, pevný kĺb) gréc. lek.

sakralizácia (s. driekového stavca s krížovou kosťou, zrast) lat. lek.

fontanela

fontikulus (s. lebečných kostí novorodenca, väzivová blana, lupienok) lat. anat.

istmus (úzke s.; ústie) gréc. lek.

kohabitácia

koitus

kopulácia lat. lek.

pareunia (s. pohlavných orgánov, súlož) gréc.

asociácia (s. organizácií rovnakého druhu, združenie ekon.; spájanie, združenie, združovanie, napr. predstáv, pojmov psych.) lat. kniž. a odb.

federácia (zväzok dvoch al. viacerých štátov do jedného spoločného štátu s ústrednou vládou) lat. polit.

konfederácia (voľný zväzok, združenie zvrchovaných štátov na základe medzinárodnej zmluvy) lat. polit.

únia (zjednotenie, združenie štátov a pod., zväz, spolok) lat.

dualizmus (s. dvoch štátov pri zachovaní určitej samostatnosti) lat.

trializmus (s. troch štátov pri zachovaní značnej samostatnosti) lat. polit.

koalícia (obranné al. útočné volebné al. vládne zoskupenie, spojenectvo polit. strán al. štátov) lat.

konfederácia (s. organizácií, združenie, zväz, zväzok, spolok) lat.

koncern (zoskupenie, zduženie práv. samostatných podnikov do ekon. a fin. celku) lat.-angl. ekon.

únia (zjednotenie, združenie organizácií, inštitúcií, štátov a pod., zväz, spolok) lat.

fúzia (zlúčenie, splynutie, napr. podnikov, pri kt. zlučované podniky zanikajú) lat.

konglomerát (s. firiem zaoberajúcich sa nesúvisiacou činnosťou) lat. ekon.

a metà (príležitostné s. dvoch firiem s rovnakým dielom na zisku, na spoločný účet) tal. obch.

kombinát (s. závodov a prevádzok rôznych výrobných odvetví) lat.

agrokombinát (veľký poľnohosp. kombinát s pridruženými odvetviami) gréc. + lat.

agrokomplex (s. poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.

chabrus (s. účastníkov dražby, dohoda o nezvyšovaní ceny v dražbe obch.; s. pre nečestné obch. al. polit. konanie) hebr.

konfúzia (splynutie oprávnenej a povinnej osoby, napr. veriteľa a dlžníka, najmä dedením) lat. práv.

komasácia (spájanie, sceľovanie pozemkov, najmä kúpou, výmenou) lat.

arondácia (spájanie, zaokrúhlenie, zaokrúhľovanie, scelenie, sceľovanie pozemkov, vyrovnanie, vyrovnávanie ich hraníc) franc.

kolektivizácia (spájanie, zlúčenie, zlučovanie, združenie, združovanie samostaných hospodárstiev, zavedenie, zavádzanie spoločného hospodárenia, najmä v poľnohospodárstve, po 1948) lat.

konciliácia

rekonciliácia (spájanie, zlučovanie, napr. účtovných položiek) lat.

juxtapozícia (s. dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.

hypotaxa (s. výrazov, viet do súvetí podľa ich závislosti) gréc. lingv.

asyndeton (bezspojkové s. slov al. viet) gréc. lingv. lit.

polysyndeton (opakovanie spojky pri všetkých členoch) gréc. lit.

antitetón (zámerné s. slov opačného významu, protikladných myšlienok a pod., protiklad) gréc. lit.

syntagma (s. dvoch al. viacerých vetných členov, sklad, vetná skladbová dvojica) gréc. lingv.

kontaminácia (spájanie k sebe nepatriacich väzieb al. tvarov slov, zmiešanie, miešanie, skríženie, kríženie) lat. lingv.

katachréza (s. logicky nespojiteľných slov, napr. malý obor) gréc. štyl.

fráza gréc.

frazeologizmus gréc.

frazéma (ustálené slovné s., zvrat, úslovie) gréc. lingv.

idióm

idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.

zeugma (s. slovesa s niekoľkými predmetmi al. naopak väzbou, kt. patrí len jednému z nich, odchýlka od správnej stavby vety) gréc.

oxymoron (slovné s., kt. časti sa vylučujú, aj zdanlivo, sú v rozpore, napr. guľatá kocka, živá mŕtvola, verejné tajomstvo) gréc. porovnaj prostriedok|básnický 1

polyftong (s. viacerých samohlások v jednej slabike) gréc. lingv.

diftong (dvojhláska) gréc. lingv.

triftong (trojhláska) gréc. lingv.

ligatúra (spájanie dvoch susedných písmen pre urýchlenie písania) lat. odb.

panglotia (všeobecné s., spájanie, zjednotenie, zjednocovanie jazykov) gréc. kniž. porovnaj spoj 1spojka

súbor

súbor 1 (zoskupenie súvisiacich vecí, javov a pod. tvoriacich celok, sústava)

-téka gréc. v zlož. sl.

komplex (s. zložený zo súvisiacich, prepojených častí; s. pocitov, predstáv, myšlienok, postojov, kt. ovplyvňujú správanie človeka) lat. psych.

kolekcia (s. druhovo rovnakých predmetov, zbierka) lat.

garnitúra (s. predmetov tvoriacich určitý celok, súprava, zostava) franc. angl.

servis (s. náčinia na podávanie jedál a nápojov, jedálna súprava, riad) franc.

album (s. básní, piesní, obrazov, vydaných spoločne) lat.

komplet (súprava, celok zložený z viacerých častí) lat.-franc.

inštrumentár

inštrumentárium (s. nástrojov, najmä lek.) lat.

mechanizmus

mechanika (pohyblivá sústava stroja, strojové zariadenie, stroj) gréc.

aparatúra (s. nástrojov, prístrojov) lat.

batéria (zostava rovnakých zariadení na zvýšenie účinku al. výkonu) franc.

objektív (s. šošoviek al. zrkadiel vo fotografickom, film. al. inom opt. prístroji, spojná opt. sústava) lat. opt. porovnaj objektív

technika (súhrn prostriedkov, postupov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt; súhrn strojov, nástrojov, vybavenia pre výrobnú a pod. činnosť) gréc.

park (súhrn dopr. prostredkov, strojov a pod.) angl.-franc.

korpus (s. skúmaných prvkov, vecí, javov) lat.

repertoár (zásoba prostriedkov na výber) lat. odb.

mašinéria (zložitá, mechanicky presne fungujúca sústava) franc. hovor. pejor.

problematika (s. zložitých úloh, sporných, nevyriešených otázkok) gréc.

plénum (súhrn všetkých členov) lat.

profil (súhrn vlastností, čŕt, ráz) franc.

charakter (s. duševných, morálnych vlastností vytvárajúcich osobnosť, povaha) gréc.

individualita (súhrn vlastností typických pre určitú osobu al. vec, osobitosť, svojráznosť) lat.

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.

habitus (celkový vonkajší vzhľad, súhrn vonkajších znakov organizmov vrátane človeka) lat. odb.

systém (s. prvkov, jednotlivín navzájom spojených vymedzenými vzťahmi, sústava) gréc.

séria lat.

šnúra (s. vecí, činností rovnakého druhu) nem. slang.

koncepcia (s., sústava názorov na niečo spôsob chápania, poňatia, nazerania na niečo) lat.

doktrína (súhrn al. sústava zásad, názorov, poučiek, pravidiel, učenie) lat.

teória (systém názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.

kvalita (s. vlastností, kt. sa jav, vec odlišuje od iných) lat. filoz. porovnaj akosť

kvalifikácia (s. vedomostí, skúseností a pod. potrebných na vykonávanie určitej práce al. funkcie, spôsobilosť) lat.

terminológia (s. odborných názvov v sústave pojmov určitého odboru, odb. názvoslovie) lat. + gréc.

nomenklatúra (s. vedeckých názvov, pomenovaní vychádzajúci z medzinárodne platného lat. názvoslovia) lat.

kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.

flóra vl. m.

vegetácia (súhrn rastlinných organizmov na určitom území, porast, kvetena, rastlinstvo) lat. bot.

fauna (súhrn živočíšnych druhov na určitom území, zvieratstvo, živočíšstvo) vl. m.

ekotop (s. neživých podmienok stanovišťa pôsobiacich na živé organizmy) gréc. biol.

taxón (s. jedincov, kt. sa znakmi a vlastnosťami líšia od iných jedincov) gréc. biol.

populácia (s. jedincov rovnakého druhu žijúcich v spoločnom prostredí, prípadne aj čase) lat. biol.

kolónia (s. spoločne žijúcich jedincov, najmä rovnakého druhu) lat.

biota (s. všetkých živočíchov, rastlín a mikroorganizmov na určitom území) gréc. ekol.

oikumena /oj-/ (s. oblastí trvalo obývaných ľuďmi) gréc. geogr.

karyotyp (s. chromozómov v jadre telesnej bunky) gréc. biol.

edafón (s. živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.

fytoedafón (s. rastlinných organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.

zooedafón (s. živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.

psamón (s. organizmov žijúcich v piesočnatých oblastiach) gréc.

ichtyofauna (s. druhov rýb obývajúcich určitú oblasť) gréc.

sestón (s. nerozpustených živých a neživých častíc vznášajúcich sa vo vode) gréc. biol.

tripton (sestón z neživých častíc) gréc. biol.

planktón (sestón zo živých častíc) gréc. biol.

fytoplanktón (rastlinný plaktón) gréc. biol.

zooplanktón (živočíšny planktón)

syndróm (s. príznakov choroby) gréc. lek.

etiopatogenéza (s. príčin vzniku choroby) gréc. lek.

stres (s. podnetov nadmerne zaťažujúcich organizmus, nadmerná záťaž organizmu) angl. lek.

organizmus (s. telesných ústrojov, ústrojenstvo, živé telo) gréc. biol.

motorika (s. pohybových činností živého organizmu, hybnosť) lat. lek.

genotyp (s. všetkých faktorov dedičnosti uložených v chromozómoch, génov organizmu) gréc. biol.

fenotyp (s. všetkých pozorovateľných vlastností a znakov organizmu ako výsledok vzájomného pôsobenia genotypu a prostredia, vonkajší vzhľad organizmu) gréc. biol.

psychika gréc.

psychično (súhrn duševných javov, duševno, vnútro) gréc. kniž.

mentalita (súhrn duševných pochodov a vlastností charakteristický pre jedinca al. skupinu) lat.

habitus (súhrn vlastností považovaných za návyk) lat. psych.

farmakopea (s. liekov a liečiv v lekárni, liekopis) gréc. farm.

dentika (s. všetkých zubov, chrup) lat. anat.

dentícia (s. zubov v ústnej dutine stavovcov, ozubenie) lat. lek.

filozofia (súhrn názorov na život a svet; chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) gréc.

pansofia (súhrn, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecnej vedy, všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.

etika gréc.

morálka lat. filoz.

moralita lat. kniž.

morálnosť (sústava mravných zásad a noriem, pravidiel správania, mravnosť) lat.

ideológia (sústava myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc. porovnaj názorsmer 1

tradícia (súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, zvyk, obyčaj) lat.

mytológia (s. vymyslených príbehov s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, bájoslovie) gréc.

teogónia (s. bájí o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.

judikatúra (s. súdnych rozhodnutí) lat. práv.

acquis communautaire /aki kominotér/ (s. práv. a pod. pravidiel Európskej únie) franc.

kánon (s. textov, kníh, uznaných, vyhlásených za záväzné, napr. cirkvou; s. pravidiel, predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.

(diplomatický) protokol (s. pravidiel styku s diplomatmi) gréc.

talmud (s. poučiek a výkladov žid. učencov, zbierka žid. náb. zákonov a práv. predpisov) hebr. náb.

mišna (s. zásad náb. práva a zvykov judaizmu) hebr. náb.

rituál

rítus (s. obradov, predpisov a zvyklostí na výkon bohoslužieb) lat. cirk.

liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk. porovnaj obrad

katechizmus (s. článkov kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.

kúria (s. najvyšších vatikánskych úradov, ktorými pápež spravuje rímskokatolícku cirkev, pápežský dvor) lat.

agenda (s. bohoslužobných kníh v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.

hadís (s. výrokov a činov proroka Mohameda) arab. náb.

šaría

šaria

šariá (s. práv. noriem, pravidiel a zásad správania, náb. života a konania moslimov) arab.

inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.

etiketa (s. pravidiel spoločenského správania) franc.

reglemet (s. predpisov, nariadení) franc. admin. voj. zastar.

ceremoniál (s. pravidiel a zvyklostí stanovených pre slávnostné príležitosti) lat.

Hippokratova prísaha (s. etických noriem pre konanie lekára, sľub, kt. skladajú lekári pri promócii,) vl. m. porovnaj pravidlo 1

aktíva (súhrn majetku a pohľadávok) lat. ekon.

pasíva (súhrn dlhov a záväzkov) lat.

fond franc.

fundácia (s. hmotných a fin. prostriedkov na určitý účel, základina) lat. zastar.

nadácia (fond na dobročinné a pod. ciele) slov. + lat.

inventár (s. predmetov patriacich do určitého majetkového celku) lat.

fundus (inventár v podniku, hnuteľné zariadenie) lat.

valor

valeur /valor/ (súhrn cenných papierov a peňažných prostriedkov v prevádzke banky) lat. ekon.

portfólio (zásoba cenných papierov, zmeniek, akcií a pod.) franc.-angl. fin.

sortiment (súhrn druhovo príbuzných výrobkov, tovaru) franc.

ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.

infraštruktúra (s. odvetví ekonomiky umožňujúcich toky medzi výrobou a spotrebou, vytvárajúcich predpoklady pre rozvoj ekonomiky, najmä doprava, spoje, energetika a pod. ekon.; s. stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu apod. stav.) lat.

kataster (s. pozemkov, územie patriace k jednej obci, chotár) lat.

agrokomplex (spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.

literatúra (súhn slovesných, písomných prejavov, umeleckých a odb. diel, slovesnosť, písomníctvo; s. diel, lit. prác o istej otázke) lat.

poetika (súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl, spôsob umeleckej lit. tvorby autora) gréc.-lat.

tematika (okruh základných umeleckých, odborných a pod. myšlienok, námetov, predmetov diela) gréc.

fabula (s. udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej) lat. lit.

korešpondencia (súhrn listov, listy) lat.

dokumentácia (s. písomností, listín, dokladov) lat.

kartotéka (s. lístkov so záznamami usporiadaný podľa určitých zásad, napr. podľa abecedy, lístkovnica) gréc.

epištolár (s. listov, listinár) gréc.-lat. lit.

kopiár (s. kópií, odpisov hist. listín o výsadách, právach) lat. hist.

regestár (s. krátkych, stručných výťahov z listín) lat. hist.

chrestomatia (s. vybraných textov, výber textov, čítanka) gréc. porovnaj zbierka 1zbierka 2

prozódia (s. zvukových vlastností jazyka, prízvuk, intonácia, kvantita) gréc.

topika (s. pravidiel slúžiacich na argumentáciu) gréc. log.

reálie (s. údajov o určitej dobe, kultúre, krajine, niekoho živote, diele) lat.

hermeneutika (postup, s. pravidiel výkladu textov, jazyka, diel) gréc. filoz.

gramatika (s. pravidiel a zákonitostí platných pre slovné tvary, morfológiu, a tvorbu viet, syntax, stavba jazyka) gréc. lingv.

ortografia (s. pravidiel o používaní graf. znakov, písmen, znamienok na zaznamenanie jaz. prejavu, pravopis) gréc. lingv.

frazeológia (s. ustálených slovných spojení, zvratov) gréc. lingv.

paradigma (s. tvarov ohybného, skloňovaného al. časovaného slova) gréc. lingv.

idiolekt (súhrn zvláštností charakteristických pre reč určitého jedinca) gréc. lingv.

onymia (s. vlastných mien na určitom území v určitom jazyku v určitom období) gréc. lingv.

font (s. písmen, graf. znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.

album (s. známok, fotografií a pod. v podobe knihy) lat.

morzeovka (s. značiek zostavených z bodiek a čiarok, kt. sú priradené písmenné, číslicové a iné znaky, používaný v telegrafii) vl. m. hovor.

agenda (s. úradných prác, úloh) lat.

klávesnica

klaviatúra lat.

tastatúra (s. klapiek na hud. nástroji a pod.) lat. odb.

manuál (ručná klávesnica organu, harmónia) lat. hud.

notácia (s. graf. značiek zaznamenávajúcich hudbu) lat. hud.

tabulatúra (staršia inštrumentálna notácia používajúca najmä písmená, číslice) lat. hud.

produkcia (súhrn výrobkov al. umeleckých výtvorov) lat.

grafika (s. výtv. diel vytvorených technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.

akropola

akropolis (s. stavieb v antických gréc. mestách, opevnené návršie) gréc. hist.

kurz

seminár (s. prednášok z určitého odboru, školenie) lat.

gastronómia (s. pravidiel o úprave jedál a kultúre stolovania) gréc.-franc.

erbovník nem.

armoriál (s. zobrazení erbov s uvedením ich držiteľov, najmä rukopisný) lat.

kimenokata (ukážkový s. chvatov v džude, základ sebaobrany) jap.

klientela (s. zakazníkov používajúcich služby právnika, lekára, banky a pod.) lat.

generácia (s. osôb, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe, spojených názormi a pod., pokolenie) lat. porovnaj skupina 2

atlas (s. zemepisných máp al. vyobrazení z iných odborov) vl. m.

kaskáda (s. priehrad na jednom toku na využitie vodnej energie) tal.-franc.

drenáž (s. podzemných kanálikov na odvodňovanie al. zavlažovannie pôdy) angl.-franc.

know-how (s. výrobných, tech. a obch. znalostí a postupov ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.

mnemotechnika gréc. psych. ped.

mnemonika (s. metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.

expozícia (s. vystavovaných predmetov) lat.

program (s. príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech. porovnaj program 4

file /fajl/ (s. informácií uložených v počítači) angl. výp. tech.

kód (s. pravidiel, predpisov al. znakov na prenášanie informácií) franc.

banka tal.

databanka (s. údajov, dát k určitej téme a v použiteľnom usporiadaní) lat. + tal. inform. slang. b. dát

báza gréc.

databáza (s. údajov v logickom vzťahu) lat. + gréc. inform. slang. b. dát

paket (s. údajov prenášaných sieťou vcelku) angl. výp. tech.

website /vebsajt/ (s., dokument, stránka v internete) angl.

repertoár (s. hraných hier, skladieb, úloh) franc.

seriál (s. článkov, obrázkov, hier, filmov a pod. s niekoľkými časťami zverejňovaný na pokračovanie) lat.

sitkom

sitcom /-kom/ (situačná veselohra v podobe televízneho seriálu) angl.

soap-seriál /soup-/

soap-opera /soup-/ angl. + tal.

soap /soup/ (dojímavý lacný mnohodielny televízny seriál) angl.

komiks

comics /komiks/ (obrázkový komický al. dobrodružný seriál) angl.

manga (jap. komiks) jap.

práv. noriem pozri právo 2

súprava odevov pozri úbor porovnaj sústavazoskupenie

podnik

podnik 1 (organizácia vykonávajúca hosp. činnosť)

firma tal.

business /biznis/

biznis (podnikanie vo väčšom rozsahu) angl.

organizácia (združenie osôb al. inštitúcií so spoločným programom, cieľom, záujmami) gréc.-lat.

kompánia (obchodná spoločnosť) franc. hovor. expr.

akciová spoločnosť lat.

akciovka (účastinná spoločnosť) lat. hovor.

corporation /korporejšn/ angl.

korporácia (obchodná spoločnosť v USA, najmä akciová spoločnosť) lat.

incorporated company [Inc.] /korporej- kompe-/ (akciová spoločnosť v USA) angl.

compagnie /kompaňi/ (obchodná spoločnosť vo Francúzsku) franc.

company /kompany/ (obchodná spoločnosť vo Veľkej Británii) angl.

limited /-tid/ (spoločnosť s ručením obmedzeným, uvádza sa pri mene firmy) angl. obch.

société /-sieté/ (akciová spoločnosť, najmä banková al. poisťovacia) franc. kniž.

koncern (spojenie, zoskupenie, združenie práv. samostatných podnikov do ekon. a fin. celku) lat.-angl. ekon.

holding (obchodná spoločnosť, kt. svojím kapitálom ovláda a kontroluje iné spoločnosti) angl. fin.

kombinát (spojenie závodov a prevádzok rôznych výrobných odvetví) lat.

konglomerát (spojenie firiem zaoberajúcich sa nesúvisiacou činnosťou) lat. ekon.

afilácia (obchodná spoločnosť zriadená materským podnikom v zahraničí, s vlastnou práv. subjektivitou) lat. ekon.

joint venture /džoint venčr/ (spoločnosť založená na kapitálovej a technologickej spoluúčasti samostatných subjektov, najmä z rôznych krajín) angl. ekon.

a metà (príležitostné spojenie dvoch firiem s rovnakým dielom na zisku, na spoločný účet) tal. obch.

asociácia (združenie, spojenie organizácií rovnakého druhu) lat. ekon.

konfederácia (spojenie organizácií, združenie, zväz, zväzok, spolok) lat.

konzorcium (príležitostné združenie podnikateľov, najmä bánk, na vykonanie určitého obchodu na spoločný účet) lat. ekon.

kartel (združenie práv. samostatných podnikov na obmedzenie al. vylúčenie konkurencie vo vzájomných vzťahoch) tal.-franc.-angl. ekon.

monopol (združenie podnikov ovládajúce výrobu al. odbyt určitého odvetvia) gréc.-franc. ekon.

trust /trast/

trast (združenie podnikov toho istého odboru; monopol, v kt. podniky strácajú výrobnú, obchodnú a práv. samostatnosť) angl. ekon.

syndikát (monopol so spoločným odbytovým a nákupným orgánom) gréc.-lat. ekon.

pool /púl/ (združenie podnikateľov, bánk, poisťovní a pod. v angloamer. práve na vykonávanie určitých obchodov) angl. ekon.

etablissement /etablismá/ (priemyselný, obchodný a pod. p., závod) franc. kniž.

komunál (p. v právomoci obce al. mesta) lat. hovor. hist.

sponzor (p., kt. fin. a pod. podporuje určitú činnosť na základe dohody) lat.

komúna (združenie ľudí so spoločným, najmä kolektívnym vlastníctvom majetku) lat.

gigant

kolos (p. obrovských rozmerov, napr. hutnícky závod) gréc.

arzenál (p. na výrobu zbraní a munície, aj so skladmi) arab.-tal.

rafinéria (p. vykonávajúci čistenie s odstraňovaním nežiaducich, cudzích prímesí) franc. odb.

mincovňa (p. na razenie kovových peniazov) lat.-nem.

gáter (p. na rezanie dreva, píla) nem. tech. slang.

paneláreň (p. na výrobu veľkých plošných dielcov z betónu pre montované stavby) lat.-hol. stav.

planografia (p. na fotochem. rozmnožovanie plánov, výkresov na priesvitných podkladoch) lat. + gréc. polygr.

hotel (p. na prechodné ubytovanie a stravovanie) franc.

hospic (hotel skromnejšieho typu) lat. porovnaj hotel

špedícia

špeditérstvo (p. zaoberajúci sa prepravou tovaru, zasielateľstvo) tal.-nem.

aerolínia

aerolinka (letecký p., p. pravidelnej leteckej dopravy) gréc. + lat.-nem.

rejdárstvo (p. prevádzkujúci dopravu nákladov, vykonávajúci námornú dopravu, na vlastných al. prenajatých lodiach lodiach) hol. lod.

pošta (p. zaobstarávajúci dopravu správ, doručovanie písomností, peňazí, balíkov, v minulosti aj osôb) tal.

cursus publicus /kurzus publikus/ (štátna pošta zabezpečovaná poslami v starom Ríme) lat.

agentúra lat.

agencia (spoločnosť vykonávajúca určité služby, napr. zbierajúca informácie pre oznamovacie prostriedky) franc. zastar.

agrokomplex (spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.

agrokombinát (veľký poľnohosp. p. s pridruženými odvetviami) gréc. + lat.

farma (väčší súkromný poľnohosp. p. zaoberajúci sa živočíšnou výrobou, chovom jedného druhu zvierat; pôvodne väčšie hospodárstvo v anglosaských krajinách) angl. hosp.

ranč (amer. dobytkárska farma) špan.-angl.

rancho /-čo/ (latinskoamer. dobytkárska farma) špan.

latifundium (veľké pozemky v súkromnom vlastníctve, statok, veľkostatok) lat.

plantáž (poľnohosp. p. na pestovanie úžitkových rastlín na veľkých plochách, najmä v trópoch) franc.

hacienda (poľnohosp. p. v Južnej a Strednej Amerike a Španielsku) špan.

estancia (poľnohosp. p. v Latinskej Amerike) lat.-špan.

fazenda (poľnohosp. p. v Brazílii, usadlosť) port.

sovchoz (štátny poľnohosp. p. v bývalom ZSSR, štátny majetok) rus. skr.

kooperatív (družstvo, najmä svojpomocné) lat.

kolchoz (poľnohosp. výrobné družstvo v bývalom ZSSR) rus.

artel (jedna z foriem družstva v bývalom ZSSR) tal.-rus.

konzum (nákupné a spotrebné družstvo) lat. hovor. zastar.

kibuc (družstvo v Izraeli, poľnohosp. veľkopodnik) hebr.

realitka (p. zaoberajúci sa sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľností) lat. hovor.

lotéria (p. organizujúci verejné stávkové hry, pri kt. vyhrávajú vlastníci vytiahnutých žrebov) tal.

cirkus (zábavný p. s vystúpeniami zvierat a artistov, najmä v stane) lat.

servis

service /-vis/ (p. na poskytovanie opravárskych služieb) angl.

multiservis (p. poskytujúci mnohoraké služby, najmä prenájom prístrojov vrátane vykonávania opráv) lat. + franc.

franchisor /frenčajzor/ (p. poskytujúci práv. samostatným príjemcom skúsnosti, značku, reklamu, technológiu a pod. za poplatok) angl. obch.

franchisista /frenčajzista/

franchisant /frenčizant/ (práv. samostatný p. prijímajúci od poskytovateľa skúsnosti, značku, reklamu, technológiu a pod. za poplatok) angl. obch.

faktor (obchodná spoločnosť, kt. odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.

forfaitér (p. kupujúci dlhodobú pohľadávku voči zahraničnému dovozcovi od tuzemského vývozcu, najmä banka) angl. obch.

VEB /fauébé/ (štát., národný p. v bývalej NDR) nem. skr.

bonanza špan.

klondike /-dajk/

klondajk (výnosný, vysoko ziskový p., ako objavenie zlatej žily) vl. m. hovor.