Výsledky vyhľadávania

školenie

kurz

seminár (súbor prednášok z určitého odboru) lat.

šnelkurz (rýchly kurz) nem. + lat. hovor.

workshop /-šop/ (seminár s voľnou diskusiou, tvorivá dielňa) angl.

univerzita (kurz náročných prednášok pre dospelých) lat.

inštruktáž (krátke odborné š., poučenie, rada) lat.

šoferák

šoférak

šoférák (vodičský kurz) franc. slang. porovnaj vyučovanie

hodnota

hodnota 1 (meradlo potrebnosti, užitočnosti a ocenenia, cena, význam)

minimum (najmenšia možná h.) lat.

maximum (najväčšia možná h.) lat.

optimum (v daných podmienkach najlepšia, najvhodnejšia, najpriaznivejšia, najvýhodnejšia h.) lat. kniž. a odb.

inferiorita (nižšia h.) lat. kniž.

superiorita (vyššia h.) lat. kniž.

extrém (krajná, hraničná h.) lat. odb.

bagateľ (veľmi malá, nepatrná h. al. cena) tal.-franc. hovor.

aproximácia (približná h., priblíženie, približovanie, približnosť) lat. kniž. mat.

valér (estetická h., v umení) franc. kniž. a odb.

ekvivalent (rovnaká, zodpovedajúca h., tovar, kt. vyjadruje hodnotu iného tovaru) lat. ekon.

kurz (h. peňazí a cenných papierov) lat.-franc. peňaž.

notícia (posledný kurz cenného papiera počas obchodného dňa) lat. ekon.

floating (pohyblivý, pružný kurz meny vznikajúci voľne na trhu pod vplyvom ponuky a dopytu) angl. fin.

nominále lat. ekon.

nominál (menovitá h. cenného papiera, bankovky, známky a pod.) lat. hovor.

al pari tal.

au pair /o pér/ franc.

pari (h. cenného papiera, keď sa nominálna a kurzová h. kryje) tal. fin. obch.

notícia (posledný kurz cenného papiera počas obchodného dňa) lat. ekon.

ad valorem (podľa h., ceny) lat. ekon.

pretium affectionis /préci- -kcio-/ (citová h. prikladaná niečomu na základe osobných citových dôvodov) lat. kniž.

cena

cena 1 (hodnota tovaru vyjadrená v peniazoch)

bagateľ (malá, nepatrná c., hodnota) franc. hovor.

ordiner (predajná c. v drobnom) angl. obch.

tarifa (sadzba,určený poplatok, úhrada) arab.-tal.

réžijná c. (c., v kt. sú zohľadnené len náklady, nie zisk) franc.

dumpingová c. /dam-/

dampingová c. (stratová c. pri vývoze tovaru) angl. ekon.

kurz (c. určitej meny vyjadrená v inej mene, c. cenného papiera a pod.) lat. fin.

notícia (posledný kurz cenného papiera počas obchodného dňa) lat. ekon.

floating (pohyblivý, pružný kurz meny vznikajúci voľne na trhu pod vplyvom ponuky a dopytu) angl. fin.

nominále lat. ekon.

nominál (menovitá hodnota cenného papiera, bankovky, známky a pod.) lat. hovor.

al pari tal.

au pair /o pér/ franc.

pari (hodnota cenného papiera, keď sa nominálna a kurzová hodnota kryje) tal. fin. obch.

notícia (posledný kurz cenného papiera počas obchodného dňa) lat. ekon.

fustage (c. obalu, kt. platí kupujúci, ak nevráti obal) lat.-franc. obch.

au courant /ó kurán/ (v bežnej c.) franc. obch.

à tout prix /tu pri/ (za každú c., stoj čo stoj) franc.

ad valorem (podľa hodnoty, ceny) lat. ekon.

all inclusive

all-inclusive /ól inklúziv/ (c., v kt. sú zahrnuté všetky služby) angl. porovnaj poplatok

rozdiel

diferencia (odlišnosť, rozpor, nezhoda, nesúlad) lat.

dištinkcia (rozdielnosť, odlišnosť, nezhoda) lat. kniž.

diskrepancia (nezhoda, nezrovnalosť, rozpor, odchýlka) lat. kniž.

divergencia (rozpor, rozdielnosť, rôznosť, nezhoda) lat. odb.

kontrast (nápadný r., úplná odlišnosť, nepodobnosť, opak, protiklad) tal.

nuansa /nüansa/ (jemný r., odtieň, odtienok) franc. kniž.

saldo (r. medzi príjmami a výdavkami, konečný stav pohľadávky al. záväzku, zostatok účtu) tal. účt. obch.

marža (cenové, kurzové, úrokové rozpätie medzi kúpnou a predajnou cenou) franc. odb.

manko (r. medzi údajmi v účtoch a skutočným stavom, schodok) tal. účt.

ážio (r. medzi nižšou nominálnou a vyššou trhovou hodnotou cenného papiera) tal. fin.

report

prémia lat.

ážio (r. v cene cenných papierov al. kurze dvoch mien, ak je cena, kurz v deň platby nižšií ako pri uzatvorení obchodu, prirážka) tal. fin.

disážio (r. medzi vyššou nominálnou a nižšou trhovou hodnotou cenného papiera) tal. fin.

deport

diskont lat.

disážio (r. v cene cenných papierov al. kurze dvoch mien, ak je cena, kurz v deň platby vyššií ako pri uzatvorení obchodu, zrážka) tal. fin.

écart /ekár/ (r. medzi kurzom cenného papiera v deň uzatvorenia obchodu a v deň plnenia pri prémiových obchodoch) franc. obch.

tara arab.-tal. obch.

fastáž (r. medzi hrubou a čistou hmotnosťou, hmotnosť obalu tovaru) angl.

trim (r. medzi ponorom lode na korme a na čele, výchylka plavidla) angl. lod.

polynóm (súčet al. r. niekoľkých členov, mnohočlen) gréc. mat.

gender /džen-/ (rozdielnosť pohlaví podmienená sociálne, kultúrne a pod.) angl. porovnaj protikladnezhoda

smer

smer 2 (zameranie, náklonnosť)

trend (zameranie, celkový s. vývinu) angl.

tendencia (s. vývoja určitého javu, zameranie, sklon, náchylnosť) lat.

kurz lat.

línia (s. vývoja, napr. politiky) lat.-nem.

orientácia (zameranie, zacielenie, smerovanie, usmernenie) lat.-franc.

intencia (úmysel, zámer, zameranie, smerovanie) lat. kniž. a odb. konať v intenciách

-tropia

tropo- (zameranie) gréc. v zlož. sl. porovnaj zameranie

súbor

súbor 1 (zoskupenie súvisiacich vecí, javov a pod. tvoriacich celok, sústava)

-téka gréc. v zlož. sl.

komplex (s. zložený zo súvisiacich, prepojených častí; s. pocitov, predstáv, myšlienok, postojov, kt. ovplyvňujú správanie človeka) lat. psych.

kolekcia (s. druhovo rovnakých predmetov, zbierka) lat.

garnitúra (s. predmetov tvoriacich určitý celok, súprava, zostava) franc. angl.

servis (s. náčinia na podávanie jedál a nápojov, jedálna súprava, riad) franc.

album (s. básní, piesní, obrazov, vydaných spoločne) lat.

komplet (súprava, celok zložený z viacerých častí) lat.-franc.

inštrumentár

inštrumentárium (s. nástrojov, najmä lek.) lat.

mechanizmus

mechanika (pohyblivá sústava stroja, strojové zariadenie, stroj) gréc.

aparatúra (s. nástrojov, prístrojov) lat.

batéria (zostava rovnakých zariadení na zvýšenie účinku al. výkonu) franc.

objektív (s. šošoviek al. zrkadiel vo fotografickom, film. al. inom opt. prístroji, spojná opt. sústava) lat. opt. porovnaj objektív

technika (súhrn prostriedkov, postupov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt; súhrn strojov, nástrojov, vybavenia pre výrobnú a pod. činnosť) gréc.

park (súhrn dopr. prostredkov, strojov a pod.) angl.-franc.

korpus (s. skúmaných prvkov, vecí, javov) lat.

repertoár (zásoba prostriedkov na výber) lat. odb.

mašinéria (zložitá, mechanicky presne fungujúca sústava) franc. hovor. pejor.

problematika (s. zložitých úloh, sporných, nevyriešených otázkok) gréc.

plénum (súhrn všetkých členov) lat.

profil (súhrn vlastností, čŕt, ráz) franc.

charakter (s. duševných, morálnych vlastností vytvárajúcich osobnosť, povaha) gréc.

individualita (súhrn vlastností typických pre určitú osobu al. vec, osobitosť, svojráznosť) lat.

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.

habitus (celkový vonkajší vzhľad, súhrn vonkajších znakov organizmov vrátane človeka) lat. odb.

systém (s. prvkov, jednotlivín navzájom spojených vymedzenými vzťahmi, sústava) gréc.

séria lat.

šnúra (s. vecí, činností rovnakého druhu) nem. slang.

koncepcia (s., sústava názorov na niečo spôsob chápania, poňatia, nazerania na niečo) lat.

doktrína (súhrn al. sústava zásad, názorov, poučiek, pravidiel, učenie) lat.

teória (systém názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.

kvalita (s. vlastností, kt. sa jav, vec odlišuje od iných) lat. filoz. porovnaj akosť

kvalifikácia (s. vedomostí, skúseností a pod. potrebných na vykonávanie určitej práce al. funkcie, spôsobilosť) lat.

terminológia (s. odborných názvov v sústave pojmov určitého odboru, odb. názvoslovie) lat. + gréc.

nomenklatúra (s. vedeckých názvov, pomenovaní vychádzajúci z medzinárodne platného lat. názvoslovia) lat.

kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.

flóra vl. m.

vegetácia (súhrn rastlinných organizmov na určitom území, porast, kvetena, rastlinstvo) lat. bot.

fauna (súhrn živočíšnych druhov na určitom území, zvieratstvo, živočíšstvo) vl. m.

ekotop (s. neživých podmienok stanovišťa pôsobiacich na živé organizmy) gréc. biol.

taxón (s. jedincov, kt. sa znakmi a vlastnosťami líšia od iných jedincov) gréc. biol.

populácia (s. jedincov rovnakého druhu žijúcich v spoločnom prostredí, prípadne aj čase) lat. biol.

kolónia (s. spoločne žijúcich jedincov, najmä rovnakého druhu) lat.

biota (s. všetkých živočíchov, rastlín a mikroorganizmov na určitom území) gréc. ekol.

oikumena /oj-/ (s. oblastí trvalo obývaných ľuďmi) gréc. geogr.

karyotyp (s. chromozómov v jadre telesnej bunky) gréc. biol.

edafón (s. živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.

fytoedafón (s. rastlinných organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.

zooedafón (s. živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.

psamón (s. organizmov žijúcich v piesočnatých oblastiach) gréc.

ichtyofauna (s. druhov rýb obývajúcich určitú oblasť) gréc.

sestón (s. nerozpustených živých a neživých častíc vznášajúcich sa vo vode) gréc. biol.

tripton (sestón z neživých častíc) gréc. biol.

planktón (sestón zo živých častíc) gréc. biol.

fytoplanktón (rastlinný plaktón) gréc. biol.

zooplanktón (živočíšny planktón)

syndróm (s. príznakov choroby) gréc. lek.

etiopatogenéza (s. príčin vzniku choroby) gréc. lek.

stres (s. podnetov nadmerne zaťažujúcich organizmus, nadmerná záťaž organizmu) angl. lek.

organizmus (s. telesných ústrojov, ústrojenstvo, živé telo) gréc. biol.

motorika (s. pohybových činností živého organizmu, hybnosť) lat. lek.

genotyp (s. všetkých faktorov dedičnosti uložených v chromozómoch, génov organizmu) gréc. biol.

fenotyp (s. všetkých pozorovateľných vlastností a znakov organizmu ako výsledok vzájomného pôsobenia genotypu a prostredia, vonkajší vzhľad organizmu) gréc. biol.

psychika gréc.

psychično (súhrn duševných javov, duševno, vnútro) gréc. kniž.

mentalita (súhrn duševných pochodov a vlastností charakteristický pre jedinca al. skupinu) lat.

habitus (súhrn vlastností považovaných za návyk) lat. psych.

farmakopea (s. liekov a liečiv v lekárni, liekopis) gréc. farm.

dentika (s. všetkých zubov, chrup) lat. anat.

dentícia (s. zubov v ústnej dutine stavovcov, ozubenie) lat. lek.

filozofia (súhrn názorov na život a svet; chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) gréc.

pansofia (súhrn, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecnej vedy, všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.

etika gréc.

morálka lat. filoz.

moralita lat. kniž.

morálnosť (sústava mravných zásad a noriem, pravidiel správania, mravnosť) lat.

ideológia (sústava myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc. porovnaj názorsmer 1

tradícia (súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, zvyk, obyčaj) lat.

mytológia (s. vymyslených príbehov s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, bájoslovie) gréc.

teogónia (s. bájí o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.

judikatúra (s. súdnych rozhodnutí) lat. práv.

acquis communautaire /aki kominotér/ (s. práv. a pod. pravidiel Európskej únie) franc.

kánon (s. textov, kníh, uznaných, vyhlásených za záväzné, napr. cirkvou; s. pravidiel, predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.

(diplomatický) protokol (s. pravidiel styku s diplomatmi) gréc.

talmud (s. poučiek a výkladov žid. učencov, zbierka žid. náb. zákonov a práv. predpisov) hebr. náb.

mišna (s. zásad náb. práva a zvykov judaizmu) hebr. náb.

rituál

rítus (s. obradov, predpisov a zvyklostí na výkon bohoslužieb) lat. cirk.

liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk. porovnaj obrad

katechizmus (s. článkov kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.

kúria (s. najvyšších vatikánskych úradov, ktorými pápež spravuje rímskokatolícku cirkev, pápežský dvor) lat.

agenda (s. bohoslužobných kníh v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.

hadís (s. výrokov a činov proroka Mohameda) arab. náb.

šaría

šaria

šariá (s. práv. noriem, pravidiel a zásad správania, náb. života a konania moslimov) arab.

inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.

etiketa (s. pravidiel spoločenského správania) franc.

reglemet (s. predpisov, nariadení) franc. admin. voj. zastar.

ceremoniál (s. pravidiel a zvyklostí stanovených pre slávnostné príležitosti) lat.

Hippokratova prísaha (s. etických noriem pre konanie lekára, sľub, kt. skladajú lekári pri promócii,) vl. m. porovnaj pravidlo 1

aktíva (súhrn majetku a pohľadávok) lat. ekon.

pasíva (súhrn dlhov a záväzkov) lat.

fond franc.

fundácia (s. hmotných a fin. prostriedkov na určitý účel, základina) lat. zastar.

nadácia (fond na dobročinné a pod. ciele) slov. + lat.

inventár (s. predmetov patriacich do určitého majetkového celku) lat.

fundus (inventár v podniku, hnuteľné zariadenie) lat.

valor

valeur /valor/ (súhrn cenných papierov a peňažných prostriedkov v prevádzke banky) lat. ekon.

portfólio (zásoba cenných papierov, zmeniek, akcií a pod.) franc.-angl. fin.

sortiment (súhrn druhovo príbuzných výrobkov, tovaru) franc.

ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.

infraštruktúra (s. odvetví ekonomiky umožňujúcich toky medzi výrobou a spotrebou, vytvárajúcich predpoklady pre rozvoj ekonomiky, najmä doprava, spoje, energetika a pod. ekon.; s. stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu apod. stav.) lat.

kataster (s. pozemkov, územie patriace k jednej obci, chotár) lat.

agrokomplex (spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.

literatúra (súhn slovesných, písomných prejavov, umeleckých a odb. diel, slovesnosť, písomníctvo; s. diel, lit. prác o istej otázke) lat.

poetika (súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl, spôsob umeleckej lit. tvorby autora) gréc.-lat.

tematika (okruh základných umeleckých, odborných a pod. myšlienok, námetov, predmetov diela) gréc.

fabula (s. udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej) lat. lit.

korešpondencia (súhrn listov, listy) lat.

dokumentácia (s. písomností, listín, dokladov) lat.

kartotéka (s. lístkov so záznamami usporiadaný podľa určitých zásad, napr. podľa abecedy, lístkovnica) gréc.

epištolár (s. listov, listinár) gréc.-lat. lit.

kopiár (s. kópií, odpisov hist. listín o výsadách, právach) lat. hist.

regestár (s. krátkych, stručných výťahov z listín) lat. hist.

chrestomatia (s. vybraných textov, výber textov, čítanka) gréc. porovnaj zbierka 1zbierka 2

prozódia (s. zvukových vlastností jazyka, prízvuk, intonácia, kvantita) gréc.

topika (s. pravidiel slúžiacich na argumentáciu) gréc. log.

reálie (s. údajov o určitej dobe, kultúre, krajine, niekoho živote, diele) lat.

hermeneutika (postup, s. pravidiel výkladu textov, jazyka, diel) gréc. filoz.

gramatika (s. pravidiel a zákonitostí platných pre slovné tvary, morfológiu, a tvorbu viet, syntax, stavba jazyka) gréc. lingv.

ortografia (s. pravidiel o používaní graf. znakov, písmen, znamienok na zaznamenanie jaz. prejavu, pravopis) gréc. lingv.

frazeológia (s. ustálených slovných spojení, zvratov) gréc. lingv.

paradigma (s. tvarov ohybného, skloňovaného al. časovaného slova) gréc. lingv.

idiolekt (súhrn zvláštností charakteristických pre reč určitého jedinca) gréc. lingv.

onymia (s. vlastných mien na určitom území v určitom jazyku v určitom období) gréc. lingv.

font (s. písmen, graf. znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.

album (s. známok, fotografií a pod. v podobe knihy) lat.

morzeovka (s. značiek zostavených z bodiek a čiarok, kt. sú priradené písmenné, číslicové a iné znaky, používaný v telegrafii) vl. m. hovor.

agenda (s. úradných prác, úloh) lat.

klávesnica

klaviatúra lat.

tastatúra (s. klapiek na hud. nástroji a pod.) lat. odb.

manuál (ručná klávesnica organu, harmónia) lat. hud.

notácia (s. graf. značiek zaznamenávajúcich hudbu) lat. hud.

tabulatúra (staršia inštrumentálna notácia používajúca najmä písmená, číslice) lat. hud.

produkcia (súhrn výrobkov al. umeleckých výtvorov) lat.

grafika (s. výtv. diel vytvorených technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.

akropola

akropolis (s. stavieb v antických gréc. mestách, opevnené návršie) gréc. hist.

kurz

seminár (s. prednášok z určitého odboru, školenie) lat.

gastronómia (s. pravidiel o úprave jedál a kultúre stolovania) gréc.-franc.

erbovník nem.

armoriál (s. zobrazení erbov s uvedením ich držiteľov, najmä rukopisný) lat.

kimenokata (ukážkový s. chvatov v džude, základ sebaobrany) jap.

klientela (s. zakazníkov používajúcich služby právnika, lekára, banky a pod.) lat.

generácia (s. osôb, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe, spojených názormi a pod., pokolenie) lat. porovnaj skupina 2

atlas (s. zemepisných máp al. vyobrazení z iných odborov) vl. m.

kaskáda (s. priehrad na jednom toku na využitie vodnej energie) tal.-franc.

drenáž (s. podzemných kanálikov na odvodňovanie al. zavlažovannie pôdy) angl.-franc.

know-how (s. výrobných, tech. a obch. znalostí a postupov ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.

mnemotechnika gréc. psych. ped.

mnemonika (s. metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.

expozícia (s. vystavovaných predmetov) lat.

program (s. príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech. porovnaj program 4

file /fajl/ (s. informácií uložených v počítači) angl. výp. tech.

kód (s. pravidiel, predpisov al. znakov na prenášanie informácií) franc.

banka tal.

databanka (s. údajov, dát k určitej téme a v použiteľnom usporiadaní) lat. + tal. inform. slang. b. dát

báza gréc.

databáza (s. údajov v logickom vzťahu) lat. + gréc. inform. slang. b. dát

paket (s. údajov prenášaných sieťou vcelku) angl. výp. tech.

website /vebsajt/ (s., dokument, stránka v internete) angl.

repertoár (s. hraných hier, skladieb, úloh) franc.

seriál (s. článkov, obrázkov, hier, filmov a pod. s niekoľkými časťami zverejňovaný na pokračovanie) lat.

sitkom

sitcom /-kom/ (situačná veselohra v podobe televízneho seriálu) angl.

soap-seriál /soup-/

soap-opera /soup-/ angl. + tal.

soap /soup/ (dojímavý lacný mnohodielny televízny seriál) angl.

komiks

comics /komiks/ (obrázkový komický al. dobrodružný seriál) angl.

manga (jap. komiks) jap.

práv. noriem pozri právo 2

súprava odevov pozri úbor porovnaj sústavazoskupenie

zameranie

trend (celkový smer vývinu) angl.

tendencia (smer vývoja určitého javu, sklon, náchylnosť) lat.

orientácia (zacielenie, smerovanie, smer, usmernenie) lat.-franc.

kurz lat.

línia (smer vývoja, napr. politiky) lat.-nem.

intencia (úmysel, zámer, smerovanie) lat. kniž. a odb. konať v intenciách

idea

téma (zameranie umeleckého al. vedeckého diela) gréc.

-tropia

tropo- (smer) gréc. v zlož. sl.

koncentrovanosť (sústredenie, z. pozornosti, pozornosť) lat.

intencionalita (z. ľudského snaženia na určitý cieľ) lat.

finalita (zameranosť na cieľ, účelovosť) lat.

špecializácia

špecializovanie (sústredenie na určitý užší úsek, oblasť, činnosť) lat.

introvertnosť (zameranosť na vlastný vnútorný duševný svet, ťažšia prispôsobivosť, uzavretosť do seba) lat. psych.

extroverzia

extraverzia (zameranosť na vonkajší svet a prostredie, spoločenskosť, ľahšia prispôsobivosť, otvorenosť) lat. psych.

hypochondria (prehnané z. na vlastný zdravotný stav, presvedčenie o vážnej, v skutočnosti neexistujúcej chorobe, sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu) gréc. lek.

komercializácia

komercionalizácia (z. na obchod, predaj v rôznych oblastiach) lat. aj pejor.

entelechia (vnútorný účel, smerovanie veci k cieľu, u Aristotela) gréc. filoz. porovnaj náchylnosťráz

smer

smer 1 (myslená čiara k určitému miestu)

kurz lat.

línia (s. pohybu, napr. dopravy) lat.-nem.

trasa (vytýčený s. pohybu al. komunikácie, vytýčenie cesty al. komunikácie) franc.

maršruta (s. pochodu) franc.-nem.

kibla (s. k Mekke, kde musí byť moslim otočený pri modlitbe) arab.

zrážka

zrážka 4 (zrazená suma a pod.)

remisia (zvýhodnenie, zľava) lat. obch. práv.

diskont (z. úrokov pri nákupe pohľadávky al. zmenky bankou pred jej splatnosťou) lat. peňaž.

diskont lat.

disážio tal.

deport (rozdiel v cene cenných papierov al. kurze dvoch mien, ak je cena kurz v deň platby vyššia ako pri uzatvorení obchodu) lat. fin.

dont (z. al. prirážka k dennému kurzu, kt. umožňuje ustúpiť od burzového obchodu) franc. obch.

rabat (z. z predajnej ceny poskytovaná dodávateľom tovaru odberateľovi) tal. obch.

skonto (z. z hodnoty účtu pri platení v hotovosti, urýchlenej platbe alebo ako množstevná zľava) tal. obch.

refakcia (z. z ceny al. hmotnosti chybného tovaru) lat. obch.

dekort (zľava, odpočet z ceny v dôsledku horšej kvality tovaru) franc. obch.

draft (prívažok al. z. z hmotnosti tovaru ako náhrada za úbytok) angl. obch.

calo /ka-/

kalo

decalo /deka-/ (draft za úbytok spôsobený vysypaním) gréc.

coulage /kuláž/

kuláž lat.-tal.

leakage /likidž/ (draft za úbytok vytečením, vyparením kvapalín) angl. obch.

fusti (draft za úbytok primiešaním cudzích látok, znečistením) tal. obch.

besemschon (draft za úbytok uviaznutím tovaru na obale) ? obch. porovnaj zvýhodnenie

prirážka

prémia lat.

ážio tal. fin.

report (rozdiel v cene cenných papierov al. kurze dvoch mien, ak je cena, kurz v deň platby nižšia ako pri uzatvorení obchodu) lat.

dont (p. al. zrážka k dennému kurzu, kt. umožňuje ustúpiť od burzového obchodu) franc. obch.

surtaxa /sür-/ (p. k clu, dani al. dávke) franc. + lat. fin.

malus (p. k poistnému vyberaná pri opakovanom al. nadmernom výskyte poistných udalostí, znevýhodnenie) lat. ekon.

surcharge /sürčárdž/ (p. k sadzbe dopravného) franc. + angl.

primáž (p. k námornému dopravnému stanovená percentom zo základného dopravného) franc. dopr.

pohyblivý

pohyblivý 1 (schopný pohybovať sa)

ambulatný

mobilný (prenosný, prevozný, chodiaci) lat.

flexibilný (nestály) lat. ekon. f. kurz

fluktuačný (nestály, kolísavý) lat. odb. f. pásmo

verzatilný (nestály, menlivý, menivý, vrtkavý) lat. kniž. a odb.

vagilný (potulný) lat. zool. v. zver

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 16. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.