Výsledky vyhľadávania

protiklad

antipól gréc. + lat. kniž.

opozícia lat.

kontrast (úplná odlišnosť, nepodobnosť, opak, nápadný rozdiel) tal.

antagonizmus (hlboký, nezmieriteľný p., protichodnosť, protirečenie) gréc. kniž. a odb.

kontradikcia (protirečenie, rozpor, spor) lat.

paranómia (kontradikcia v zákonoch) gréc. práv.

antinómia (protirečenie dvoch zdôvodniteľných výrokov, protichodnosť, rozpor kniž. a odb.; protirečenie v zákone práv.) gréc.

paradox gréc.

paradoxia gréc. kniž.

paradoxon (prekvapujúce, protirečivé, zdanlivo protizmyselné tvrdenie odporujúce všeobecne uznávaným zásadám, protirečenie, rozpor) gréc. zastar.

antitéza (tvrdenie, kt. je v protiklade s iným) gréc. kniž. a odb.

antitetón (zámerné spojenie slov opačného významu, protikladných myšlienok a pod.) gréc. lit.

kádeš (p. všetkého svetského, najhlavnejší znak boha a jeho vlastností) hebr. náb.

de- (vyjadruje opak, zápor) lat. v zlož. sl.

dez- (vyjadruje opak, zápor, zrušenie al. neplatnosť významu základného slova) franc. v zlož. sl.

di-

dis-

in-

im-

ir-

non- lat. v zlož. sl.

an- (vyjadruje zápor, rozpor, nesúlad, opak, ne-, bez-) gréc. v zlož. sl. porovnaj protikladnosť

rozpor

konflikt

konfrontácia lat.

kontroverzia (spor, nezhoda) lat. kniž.

kolízia (nezhoda, nesúlad, nezrovnalosť) lat.

kontradikcia (protiklad, protirečenie, spor) lat.

paranómia (kontradikcia v zákonoch) gréc. práv.

antinómia (protirečenie dvoch zdôvodniteľných výrokov, protichodnosť, protiklad kniž. a odb.; protirečenie v zákone práv.) gréc.

antagonizmus (hlboké, nezmieriteľné protirečenie, protiklad, protichodnosť) gréc. kniž. a odb.

disjunkcia (protirečnie) lat. log.

diskrepancia (nezhoda, nezrovnalosť, rozdiel, odchýlka) lat. kniž.

divergencia (nezhoda, rozdielnosť, rôznosť) lat. odb.

diferencia (nezhoda, nesúlad) lat.

paradox gréc.

paradoxia gréc. kniž.

paradoxon (prekvapujúce, protirečivé, zdanlivo protizmyselné tvrdenie odporujúce všeobecne uznávaným zásadám, protirečenie, protiklad) gréc. zastar.

absurdita

absurdnosť (logický vnútorný r.) lat.

apória (ťažký al. neriešiteľný r. v logike, matematike al filozofii) gréc. filoz.

di-

dis-

in-

im-

ir-

non- lat. v zlož. sl.

an- (vyjadruje zápor, nesúlad, opak, protiklad, ne-, bez-) gréc. v zlož. sl. porovnaj spor 1protikladnezhoda

opak

para-

par- gréc. v zlož. sl.

kontrapozícia

opozícia lat.

antipól (protiklad) gréc. + lat. kniž.

kontrast (úplná odlišnosť, nepodobnosť, nápadný rozdiel) tal.

de- (opak, zápor) lat. v zlož. sl.

dez- (zápor, zrušenie al. neplatnosť významu základného slova) franc. v zlož. sl.

di-

dis-

in-

im-

ir-

non- lat. v zlož. sl.

an- (vyjadruje o., protiklad, zápor, rozpor, nesúlad) gréc. v zlož. sl.

tvrdenie

téza (základná myšlienka, zásada, poučka) gréc. kniž. a odb.

teoréma gréc. kniž.

axióma gréc. kniž. a odb.

postulát (prijatý predpoklad, výrok, veta, poučka, zásada prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.

antitéza (t., kt. je v protiklade s iným, protiklad) gréc. kniž. a odb.

paradox gréc.

paradoxia gréc. kniž.

paradoxon (prekvapujúce, protirečivé, zdanlivo protizmyselné t. odporujúce všeobecne uznávaným zásadám, protiklad, protirečenie, rozpor) gréc. zastar.

premisa (predpoklad, súd, úsudok, z ktorého sa vyvodzuje iný súd, úsudok al. záver) lat. log.

truizmus (často opakované, všedné, otrepané t., všednosť) angl. + lat. kniž.

afirmácia (kladné t., potvrdenie, uistenie, ubezpečenie, prisvedčenie) lat. kniž. a odb.

konštrukcia (t. bez skutkového podkladu, základu, výmysel) lat.

dogma (ustrnutá myšlienka al. t. nárokujúce si platnosť bez dôkazu, poučka; t. cirkvi prehlásené za Bohom zjavenú pravdu cirk.) gréc. porovnaj výpoveď 1

protirečenie

disjunkcia lat. log.

antagonizmus (hlboký, nezmieriteľný protiklad, protichodnosť) gréc. kniž. a odb.

kontradikcia (protiklad, rozpor, spor) lat.

paranómia (kontradikcia v zákonoch) gréc. práv.

antinómia (p. dvoch zdôvodniteľných výrokov, protichodnosť, rozpor kniž. a odb.; p. v zákone práv.) gréc.

paradox gréc.

paradoxia gréc. kniž.

paradoxon (prekvapujúce, protirečivé, zdanlivo protizmyselné tvrdenie odporujúce všeobecne uznávaným zásadám, rozpor) gréc. zastar. porovnaj protiklad

protichodnosť

polarita (protikladnosť, rozpornosť, vyhrotenie, napätie) gréc.-lat. kniž.

antinómia (protirečenie dvoch zdôvodniteľných výrokov, protiklad, rozpor) gréc. kniž. a odb.

kontrárnosť (protikladnosť, protirečivosť) lat.

ambivalencia

ambivalentnosť (protikladnosť v citoch al. postojoch k tomu istému objektu) lat. kniž. a odb.

antagonizmus (hlboký, nezmieriteľný protiklad, protirečenie) gréc. kniž. a odb. porovnaj protikladnosť

odlišnosť

diferencia lat.

dištinkcia (rozdiel, rozdielnosť, nezhoda) lat. kniž.

antipól gréc. + lat. kniž.

kontrapozícia

opozícia (úplná o., pravý opak, protiklad) lat.

kontrast (úplná o., protiklad, nepodobnosť, opak, nápadný rozdiel) tal. porovnaj rozdiel

vzťah

relácia lat. kniž. a odb.

filiácia (súvislosť, závislosť, postupnosť) lat. kniž.

korelácia (vzájomný v., väzba al. závislosť medzi dvoma al. viacerými znakmi, súvzťažnosť) lat.

kontakt (spojenie, styk, dotyk, tesný v. predmetov al. ľudí) lat.

nexus (súvislosť, spojitosť) lat. kniž. a odb.

atitúda (postoj, názor) franc. sociol.

referencia (v. poukazujúci na určitý pomer javov) lat. kniž. a odb.

korešpondencia (súladný v. medzi javmi, súlad, zhoda) lat.

relativita

relatívnosť (v. dvoch al. viacerých vecí, javov, pomernosť, vzťažnosť, podmienenosť) lat. kniž. a odb.

dialektika (vzájomné vzťahy a boj protikladov, protirečení) gréc.

indiferencia (v. dvoch sústav, ktoré sa navzájom neovplyvňujú) lat. fyz.

inklúzia (v. podradenosti medzi triedami, pojmami a pod.) lat.

nihilizmus (záporný v. k hodnotám, neuzávanie, popieranie všetkých hodnôt, najmä mravných, spoločenských a pod.) lat.

izomorfia

izomorfizmus (v. medzi objektami, medzi kt. je úplná zhoda al. podobnosť ich štruktúry) gréc. odb.

protektorát (v. dvoch štátov s nadvládou silnejšieho štátu nad slabším, podriadená závislosť jedného štátu druhému štátu) lat. práv.

suzerenita (protektorát, kt. základom je feudálny, lénny v. medzi vladármi ovládajúceho a závislého štátu) franc. hist.

identita (v. príslušnosti jedinca k spoločenstvu, organizácii, národu, štátu) lat. sociol.

ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.

kompetícia (súťaživosť, súperenie, napr. v. dvoch organizmov súperiacich o totožné zdroje) lat.

trading (obchodný v., najmä výmenný obchod) angl. ekon.

obligácia (v. medzi dlžníkom a veriteľom, záväzok) lat. práv.

faktoring (v. medzi výrobcom, dodávateľom a špecializovanou obchodnou spoločnosťou, kt. od neho odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.-angl. fin. obch.

synergizmus (kladný vzájomný v. dvoch druhov organizmov) gréc. biol.

probióza (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, v. užitočnosti) lat. + gréc. biol.

parekia (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, keď jeden druh vyhľadáva susedstvo druhého najmä na svoju ochranu) gréc. biol.

komenzualizmus (vzájomný v., vzájomné pôsobenie dvoch al. viacerých druhov, z kt. jeden má výhody bez vplyvu na hostiteľa) lat. biol.

forézia gréc. ekol.

symfória (komenzualzmus, keď jeden druh využíva druhý na premiestnenie) gréc. zool.

amenzualizmus (v. dvoch organizmov, keď jeden vytvára jedovaté látky pôsobiace na druhý) lat. biol.

implikácia (v. dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.

ekvivalencia (v. dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.

funkcia (závislý v. dvoch veličín, vzájomná závislosť dvoch veličín) lat. mat.

sínus

kosínus

tangens

kotangens

sekans

kosekans (goniometrická funkcia) lat. mat.

inklúzia (v. medzi množinami, keď jedna množina je obsiahnutá v inej, je jej podmnožinou) lat. mat.

stechiometria (v. medzi hmotnostným zložením molekuly látky a jej chem. vzorcom) gréc. chem.

dyáda (v. medzi dvoma osobami so znakmi, kt. nie možné pozorovať vo väčších skupinách) gréc. psych. sociol.

sympatia (kladný citový v., priaznivý pomer, postoj k niekomu al. niečomu, náklonnosť, priazeň) gréc.

partnerstvo (priateľský v., spolupráca) franc.-angl.

sociabilita (družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.

kolegialita

kolegiálnosť (družnosť, svornosť, súdržnosť, spolupatričnosť, priateľskosť) lat.

familiarita

familiárnosť (dôvernosť, nenútenosť, domáckosť) lat.

intímnosť

intimita (dôvený citový v., súkromnosť, blízkosť) lat.

human relations /hjúmen rilejšnz/ (ľudské vzťahy) angl. sociol.

expresivita

expresívnosť (vyjadrenie citového al. vôľového stavu al. postoja, citový v. hovoriaceho, citové zafarbenie, citovosť) lat.

platonizmus (nenaplnený citový v. bez zmyselnosti, sexuality) vl. m. zried.

sex (pohlavný v.) lat.-angl.

konkubinát (spolužitie muža a ženy manželským spôsobom bez sobáša, súložnictvo) lat.

heterizmus (v. medzi mužom a ženou založený na častom striedaní partnerov) gréc. hist.

techtle-mechtle (ľúbostný v., pomer, najmä zatajovaný) tal. hovor.

maternita (materstvo) lat. odb.

paternita (v. medzi otcom a dieťaťom, otcovstvo) lat. práv.

paternalizmus (ochranársky v. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.

hostilita (citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský v. k ľuďom, nepriateľstvo) lat. psych.

sociopatia (chorobný, nenormálny v. k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.

inštitúcia lat.

inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.

public relations /pablik rilejšnz/ angl.

PR angl. skr.

píár

pí ár (odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou na základe jej cieľavedomého ovplyvňovania so zámerom vytvorenia al. zachovania pozitívneho vzťahu verejnosti k osobe al. organizácii) angl. hovor.

antonymia (v. medzi jaz. jednotkami založený na protiklade, opaku) gréc. lingv.

paronymia (v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na formálnej, zvukovej podobe a významovej odlišnosti) gréc. lingv.

heteronymia (významový v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na rodovom protiklade, napr. koza-cap) gréc. lingv.

homonymia

homonymita (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú al. sa píšu, ale významovo sú odlišné, rovnozvučnosť) gréc. lingv.

homofónia (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú, ale graficky sú odlišné, inak sa píšu) gréc. lingv.

homografia (v. medzi slovami, kt. rôzne znejú, ale graficky sú rovnaké, rovnako sa píšu) gréc. lingv.

synonymia

synonymita (v. medzi slovami al. slovnými spojeniami s rovnakým al. blízkym významom) gréc. lingv.

predikácia (prisudzovací, vetnotvorný v. medzi podmetom a prísudkom) lat. lingv.

subordinácia (podraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, podraďovanie) lat. lingv.

koordinácia (priraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, priraďovanie) lat. lingv.

adjunkcia (vetný v., keď tvar závislého člena nie je určovaný riadiacim členom, pripájanie) lat. lingv.

rekcia (v. slov, v kt. jeden člen určuje pád druhého člena, väzba) lat. lingv.

parentéza (vetný v., slovo al. veta vložená do inej vety bez vetného v., vsuvka) gréc. lingv.

parataxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe nezávislých, priraďovací pomer vetných členov, priradenosť) gréc. lingv.

hypotaxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe závislých, podraďovací pomer vetných členov, podradenosť) gréc. lingv.

hyperonymia (v. založený na nadradenosti jaz. jednotky nad podradenými jaz. jednotkami) gréc. lingv.

hyponymia (v. založený na podradenosti jaz. jednotky vzhľadom na nadradenú jaz. jednotku) gréc. lingv.

denotácia (v. medzi výrazom a tým, čo výraz označuje) lat. lingv.

modalita

modálnosť (v. obsahu výpovede ku skutočnosti vyjadrujúci postoj hovoriaceho k obsahu výpovede) lat. lingv. porovnaj pomer 1pomer 2láska 1láska 2spolužitie

dvojstranný

bilaterálny (obojstranný) lat.

ambivalentný (zahrnujúci aj protiklad) lat.

amfotérny (dvojaký, obojaký, prejavujúci sa vo dvoch podobách) gréc. kniž. a odb. a. látky

obojstranný

para-

par- gréc. v zlož. sl.

ambi-

amb- lat. v zlož. sl.

bilaterálny (dvojstranný) lat.

ambivalentný (zahrnujúci aj protiklad) lat.

recipročný (vzájomný) lat. kniž. a odb.

rozdiel

diferencia (odlišnosť, rozpor, nezhoda, nesúlad) lat.

dištinkcia (rozdielnosť, odlišnosť, nezhoda) lat. kniž.

diskrepancia (nezhoda, nezrovnalosť, rozpor, odchýlka) lat. kniž.

divergencia (rozpor, rozdielnosť, rôznosť, nezhoda) lat. odb.

kontrast (nápadný r., úplná odlišnosť, nepodobnosť, opak, protiklad) tal.

nuansa /nüansa/ (jemný r., odtieň, odtienok) franc. kniž.

saldo (r. medzi príjmami a výdavkami, konečný stav pohľadávky al. záväzku, zostatok účtu) tal. účt. obch.

marža (cenové, kurzové, úrokové rozpätie medzi kúpnou a predajnou cenou) franc. odb.

manko (r. medzi údajmi v účtoch a skutočným stavom, schodok) tal. účt.

ážio (r. medzi nižšou nominálnou a vyššou trhovou hodnotou cenného papiera) tal. fin.

report

prémia lat.

ážio (r. v cene cenných papierov al. kurze dvoch mien, ak je cena, kurz v deň platby nižšií ako pri uzatvorení obchodu, prirážka) tal. fin.

disážio (r. medzi vyššou nominálnou a nižšou trhovou hodnotou cenného papiera) tal. fin.

deport

diskont lat.

disážio (r. v cene cenných papierov al. kurze dvoch mien, ak je cena, kurz v deň platby vyššií ako pri uzatvorení obchodu, zrážka) tal. fin.

écart /ekár/ (r. medzi kurzom cenného papiera v deň uzatvorenia obchodu a v deň plnenia pri prémiových obchodoch) franc. obch.

tara arab.-tal. obch.

fastáž (r. medzi hrubou a čistou hmotnosťou, hmotnosť obalu tovaru) angl.

trim (r. medzi ponorom lode na korme a na čele, výchylka plavidla) angl. lod.

polynóm (súčet al. r. niekoľkých členov, mnohočlen) gréc. mat.

gender /džen-/ (rozdielnosť pohlaví podmienená sociálne, kultúrne a pod.) angl. porovnaj protikladnezhoda

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 18. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.