postavenie

postavenie 1 (rozmiestnenie, poloha)

štelung nem. voj. slang.

situácia (poloha, umiestnenie vo vzťahu k času) lat.

pozícia (poloha, umiestnenie vo vzťahu k okoliu) lat.

lokalizácia (umiestnenie, určenie miesta) lat.

lokácia (umiestnenie v priestore al. čase) lat. odb.

in situ (vo svojej polohe) lat. kniž.

orientácia (p. predmetu, najmä stavby, vzhľadom na svetové strany) lat.-franc.

kolokabilita (umiestnenie na tom istom mieste, v tom istom priestore) lat.

interpozícia (p. medzi dvoma časťami) lat. odb.

opozícia (protiľahlé al. protikladné p., umiestnenie, uloženie) lat. odb.

superpozícia (p., umiestnenie, uloženie nad niečím) lat. kniž. a odb.

antepozícia (p., umiestnenie, uloženie vpredu, pred niečím) lat. odb.

postpozícia (p., umiestnenie, uloženie vzadu, za niečím) lat. odb.

retropozícia (p., umiestnenie, uloženie vzadu) lat. lek.

dystopia (nesprávna poloha, uloženie orgánu) gréc. lek.

heterotaxa

heterotaxia (p. orgánu na nesprávnej strane) gréc. biol.

interpozícia (nenormálne uloženie orgánu medzi iné) lat. anat.

ektopia gréc. lek.

protrúzia (poloha, umiestnenie orgánu na iné miesto tela, vysunutie orgánu, vrodená porucha) lat. lek.

dextrokardia (p. srdca vpravo) lat. + gréc. lek.

sinistrokardia (p. srdca vľavo, normálna poloha) lat. + gréc. lek.

kontraktúra (trvalé, vynútené p. kĺbu s obmedzením pohyblivosti) lat. lek.

ortofória (správna poloha očí, pri kt. sú obe osi súbežné pri pohľade dopredu) gréc. lek.

exoftalmus (vysunutie oka z očnice) gréc. lek.

syntopia (p. tela voči okoliu) gréc. anat. lek.

juxtapozícia (položenie vedľa seba, o veciach, najmä porovnávaných textoch) lat. odb.

centralita (p. jednotlivca v komunikačnej štruktúre malej skupiny) lat.

konštelácia (p., zoskupenie nebeských telies) lat. astron.

aspekt (významné p. nebeského telesa na oblohe) lat. astron.

konjunkcia (stretnutie dvoch nebeských telies, zdanlivé priblíženie, aspekt s hodnotou 0º) lat. astron.

opozícia (vzájomná poloha dvoch telies, najmä planéty a Slnka vzhľadom k Zemi, keď sú v jednej priamke so Zemou uprostred) lat. astron.

kvadratúra (vzájomná poloha dvoch telies, najmä planéty a Slnka vzhľadom k Zemi, pri kt. uhol planéta-Zem-Slnko je 90 st.) lat. astron.

efemerida (vypočítané p. nebeského telesa, predpoveď jeho polohy) gréc. astron.

horoskop (p. planét a hviezd, z kt. sa predpovedá budúcnosť, osud) gréc.

fix (skutočná poloha lietadla vzhľadom na zem) lat. let.

ofsajd (p. hráča mimo hry v kolektívnych športoch) angl. šport.

palpost (palebné p.) rus. voj. slang.

príma (p. zbrane, vrchná poloha zbrane v šerme ako výzva al. kryt) lat. šport.

sekonda (p. zbrane, spodná sklopná poloha zbrane v šerme ako výzva al. kryt) franc. šport.

neutrál (pokojová poloha rýchlostnej páky motorového vozidla) lat. hovor.

opak

para-

par- gréc. v zlož. sl.

kontrapozícia

opozícia lat.

antipól (protiklad) gréc. + lat. kniž.

kontrast (úplná odlišnosť, nepodobnosť, nápadný rozdiel) tal.

de- (opak, zápor) lat. v zlož. sl.

dez- (zápor, zrušenie al. neplatnosť významu základného slova) franc. v zlož. sl.

a-

di-

dis-

i-

in-

im-

ir-

non- lat. v zlož. sl.

a-

an- (vyjadruje o., protiklad, zápor, rozpor, nesúlad) gréc. v zlož. sl.

skupina

skupina 2 (viac jednotlivcov spojených záujmami)

grupa franc.-nem. hovor.

manšaft

mančaft nem. slang.

kolektív lat.

ansámbl

ansámbel

ensemble /ansámbl/ (s. ľudí spojená prácou, záujmami al. cieľom) franc.

team /tím/

tím (kolektív ľudí úzko spolupracujúcich na spoločnej úlohe) angl. publ.

redakcia (kolektív osôb riadiaci obsahovú stránku oznamovacích prostriedkov, kníh, vydavateľskej činnosti) lat.-franc.

brigáda franc.

parta nem. subšt.

partia (s., najmä pracovná) nem. hovor.

štáb (s. spolupracovníkov, pomocných síl a pod.) špan.-nem.

kompánia (družina) franc. hovor. expr.

avantgarda (s. priekopníkov pokroku, predvoj, priekopníci) franc.

kotéria (s. kamarátov, najmä so sebeckými záujmami) franc. zastar.

triumvirát (s. troch ľudí spojených priateľstvom, záujmami, cieľom, trojica) lat. pren. kniž.

nácia (s. ľudí al. zvierat so spoločnými záujmami, vlastnosťami, spoločnosť) lat. hovor. expr.

cercle /serkl/ (uzavretá s., krúžok, spoločnosť) franc.

eklézia (uzavretá vyhranená spoločnosť) gréc. zastar.

kolégium (združenie osôb spojených spoločnými záujmami v starom Ríme) lat.

bohéma (svetácka, neviazaná, ľahkomyseľná s. al. spoločnosť, najmä umelecká) franc.

republika (s. ľudí nárokujúca si osobitné práva, postavenie, výhody, výnimky) franc.-lat. pren.

garnitúra (s. ľudí spojená určitou činnosťou) franc. hovor.

tábor (s. ľudí al. organizácií spojená rovnakým zmýšľaním, orientáciou, najmä polit.) hebr.

ekipa franc.

falanga (s. ľudí spojená spoločnou úlohou, úsilím) gréc. kniž.

klika (s. ľudí spojená spoločnými, najmä nečestnými záujmami, ktorí sa vzájomne podporujú) franc.

banda (s. násilníkov, výtržníkov, tlupa) germ.-franc.

horda (s. nájazdných, lúpežných kočovníkov; s. násilníkov, výtržníkov, tlupa pejor. expr.) tur.

gang (s. ľudí páchajúcich nedovolenú, trestnú činnosť, organizovaná zločinecká banda) angl.

underground /andergaund/ (tajná, podzemná, nepovolená, zakázaná, protizákonná, nezákonná, protiprávna s. ľudí) angl.

piata kolóna (tajná podvratná s. činná v tyle nepriateľa) franc.

kamarila (zákulisná, tajná s. s rozhodujúcim vplyvom na panovníka al. vládu) špan.

socio- (spoločnosť) lat. v zlož. sl.

generácia (súbor osôb, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe, spojených názormi a pod., pokolenie) lat.

sukrescencia (nová generácia, dorast) lat.

antecedencia (generácie, kt. v rodine predchádzajú) lat.

kolónia (skupina príslušníkov iného národa sídliacich v cudzom etnickom prostredí) lat.

diaspóra (národnostná, etnická al. náb. skupina rozptýlená v cudzom prostredí, v inom spoločenstve) gréc. odb.

garda (s. ľudí spojená príslušnosťou k určitej generácii, hnutiu, spoločnými záujmami) franc. hovor.

delegácia (s. vyslaných, zmocnených, vybraných zástupcov) lat.

deputácia (s. zástupcov vyslaná na vybavenie určitej záležitosti) lat.

kúria (s. voličov, kt. volí oddelene od iných skupín voličov pri nerovnom hlasovacom práve; s. rodov s vlastným kultom a spoločným majetkom v starom Ríme) lat.

komitét (s. zvolených ľudí, kt. voličov zastupuje a vedie, výbor) franc. kniž.

komisia (s. ľudí poverených osobitnou úlohou) lat.

subkomisia (nižšia, užšia, menšia komisia) lat.

duoviri (dvojčlenná komisia v starom Ríme pôsobiaca v rôznych oblastiach) lat.

iniciatíva (s. ľudí usilujúca sa presadiť svoje názory) lat.

opozícia (s. ľudí prejavujúca opačný názor, nesúhlas s vládou, vládnucim názorom) lat.

sekta (oddelená, odštiepená polit., idelogická al. náb. s. ľudí) lat.

platforma (s. ľudí s rovnakými názormi a záujmami v rámci určitej politiskej strany) franc.

frakcia (s. členov polit. strany s odlišným programom, líniou, názormi; s. členov polit. strany, napr. poslancov, v inštitúcii, napr. v parlamente) lat. polit.

menševici (umiernená frakcia sociálno-demokratického hnutia v Rusku) rus. polit.

montagnard /-taňár/ (revolučná parlamentná frakcia v Konvente, Franc. revolúcia) franc. hist.

lobby

loby

lobi (s. ľudí ovplyvňujúca poslancov, pričom presadzuje určité záujmy, sleduje určitý spoločenský záujem) angl. polit.

misia

misie (s. vykonávajúca hlásanie kresťanstva medzi inovercami, šírenie kresťanstva na nových územiach, utvrdzovanie veriacich vo viere) lat.

s. odborníkov, poradcov pozri rada 2

hud., umelecká s. pozri zbor 2 porovnaj spoločnosť 1zbor 1

nesúhlas

afront (ostrý odpor) franc. kniž.

negácia (odmietanie, odmietnutie, popretie, popieranie) lat.

šprajc (odmietanie, odpor, odporovanie, priečenie sa, vzdor) nem. slang.

protest (prejav odporu, námietka) lat.

reakcia (odpor, odlišný názor) lat.

veto (prejav nesúhlasu, kt. môže znemožniť vykonanie niečoho) lat. kniž. a odb.

opozícia (opačný názor, nesúhlas s vládou, vládnucim názorom, odpor) lat.

disent (nesúhlasný postoj k vládnemu, najmä totalitnému režimu) lat. polit.

rezistencia (prejav n., odporu) lat. porovnaj odpor 2

strana

strana 4 (polit. organizácia)

partaj franc.-nem. expr. hovor. aj pejor.

opozícia (s. prejavujúca opačný názor, nesúhlas s vládou, vládnucim názorom) lat.

kongres (polit. s. v niektorých krajinách, napr. v Indii) lat.

Labour Party /lejbr pár-/ (brit. ľavicovo orientovaná robotnícka socialistická s.) angl.

Kuomitang (čín. polit. s. založená 1912, od 1949 v Taiwane) čín.

Falanga (špan. fašistická s., 1933 – 1977) gréc. polit.

jakobinizmus

jakobínstvo (polit. klub za Veľkej franc. revolúcie, radikálni revolucionári) franc. vl. m.

uloženie

uloženie 1 (danie, umiestnenie niekoho, niečoho niekam)

orientácia (postavenie predmetu, najmä stavby, vzhľadom na svetové strany) lat.-franc.

interpozícia (postavenie medzi dvoma časťami) lat. odb.

opozícia (protiľahlé al. protikladné postavenie, umiestnenie) lat. odb.

superpozícia (postavenie, umiestnenie nad niečím) lat. kniž. a odb.

antepozícia (postavenie, umiestnenie vpredu, pred niečím) lat. odb.

postpozícia (postavenie, umiestnenie vzadu, za niečím) lat. odb.

retropozícia (postavenie, umiestnenie vzadu) lat. lek.

dystopia (nesprávna poloha orgánu) gréc. lek.

heterotaxa

heterotaxia (postavenie orgánu na nesprávnej strane) gréc. biol.

interpozícia (nenormálne u. orgánu medzi iné) lat. anat.

repozícia (u. vychýleného orgánu na pôvodné miesto, vrátenie na pôvodné miesto) lat. kniž.

depozit

depozitum (úschova hnuteľných vecí, peňazí al. cenných papierov v banke, na súde a pod., vklad, najmä do banky) lat.

imobilizácia (u. peňazí, kapitálu, kt. nedovoľuje rýchlu premenu na hotovosť) lat. ekon. porovnaj postavenie 1umiestnenie

stanovisko

moment lat.

perspektíva (hľadisko) lat.

aspekt lat.

prizma (s., hľadisko pri posudzovaní niečoho) gréc. mat. hľadieť cez p. doby

komentár (výklad, vysvetlenie, poznámka, vysvetlivka) lat.

konsenzus (súhlasné s., zhodný názor, názorová zhoda, súhlas, privolenie) lat. kniž.

opozícia (opačné s., opačný názor, opačná mienka, nesúhlas s vládou, vládnucim názorom, odpor) lat. porovnaj hľadisko 1názor

odlišnosť

diferencia lat.

dištinkcia (rozdiel, rozdielnosť, nezhoda) lat. kniž.

antipól gréc. + lat. kniž.

kontrapozícia

opozícia (úplná o., pravý opak, protiklad) lat.

kontrast (úplná o., protiklad, nepodobnosť, opak, nápadný rozdiel) tal. porovnaj rozdiel

odpor

odpor 2 (nesúhlas, odlišný názor)

reakcia lat.

afront (ostrý o., nesúhlas) franc. kniž.

perhorescencia (rozhodný o., rozhorčenie) lat. kniž.

negácia (odmietanie, odmietnutie, popretie, popieranie) lat.

šprajc (odmietanie, odporovanie, priečenie sa, vzdor) nem. slang.

protest (prejav o., nesúhlas, námietka) lat.

demarš (diplomatický zákrok ako p., upozornenie al. výstraha) franc.

remonštrácia (námietka, protest, rozklad) lat. práv. hist.

veto (prejav nesúhlasu, kt. môže znemožniť vykonanie niečoho) lat. kniž. a odb.

opozícia (opačný názor, nesúhlas s vládou, vládnucim názorom) lat.

oponovanie (prejav nesúhlasu) lat.

kontra lat. kart.

flek (oponovanie v kartách, zdvojnásobenie sadzby ohlásením predpokladanej výhry) nem. kart.

re

rekontra lat.

sub lat.

tuti (opätovné oponovanie, zdvojnásobenie predpokladanej výhry) tal. kart.

supra (opätovné oponovanie, ohlásenie osemnásobného zvýšenia vkladu) lat. kart.

resupra (opätovné oponovanie, ohlásenie zdvojnásobenia supra) lat. kart. porovnaj odmietanie

názor

koncepcia (chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) lat.

doktrína (učenie, súhrn al. sústava zásad, názorov, poučiek, pravidiel) lat.

filozofia (súhrn názorov na život a svet; chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) gréc.

ideológia (sústava myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc. polit. porovnaj názor|súhrn-názorovsmer

atitúda (postoj, vzťah) franc. sociol.

teória (systém názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.

hypotéza (vedecký predpoklad, odvodený, ale nedokázaný n., domnienka, dohad) gréc.

metateória (teória zaoberajúca sa inou teóriou) gréc.

konsenzus (zhodný n., súhlasné stanovisko, názorová zhoda, súhlas, privolenie) lat. kniž.

opozícia (opačný n., opačné stanovisko, opačná mienka, nesúhlas s vládou, vládnucim názorom, odpor) lat.

votum separatum (odlišný n.) lat. kniž.

signál (priamo nevyslovený n.) lat.-franc.

fórum (verejná mienka) lat.

imidž

image /imidž/ (zámerne vytváraná predstava s cieľom získať úspech, prospech; n. verejnosti na výrobok, firmu, dojem, predstava o výrobku, firme, dobré meno výrobku, firmy ekon.) angl. porovnaj povesť 1

mýtus (nekriticky prijímaná, uctievaná predstava o niekom al. niečom) gréc. m. solidarity

radikalizmus (rázny, rozhodný n. uprednostňujúci rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.

anachronizmus gréc.

paseizmus (zastaraný n., prežitok) franc. kniž.

stereotyp (ustálená, opakovaná, navyknutá predstava) gréc. psych.

heterostereotyp (predstava spoločenskej skupiny o inej skupine) gréc. sociol.

optimizmus (n. zdôrazňujúci klady života a veriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.

pesimizmus (zdôrazňujúci zápory života a neveriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.

imágo (nevedomá predstava o iných osobách vytvorená v detstve) lat. psych. porovnaj smer 3viera 1presvedčeniepredstava 2postoj 1hlas 4

protiklad

kontrapozícia lat.

antipól gréc. + lat. kniž.

opozícia lat.

kontrast (úplná odlišnosť, nepodobnosť, opak, nápadný rozdiel) tal.

antagonizmus (hlboký, nezmieriteľný p., protichodnosť, protirečenie) gréc. kniž. a odb.

kontradikcia (protirečenie, rozpor, spor) lat.

paranómia (kontradikcia v zákonoch) gréc. práv.

antinómia (protirečenie dvoch zdôvodniteľných výrokov, protichodnosť, rozpor kniž. a odb.; protirečenie v zákone práv.) gréc.

paradox gréc.

paradoxia gréc. kniž.

paradoxon (prekvapujúce, protirečivé, zdanlivo protizmyselné tvrdenie odporujúce všeobecne uznávaným zásadám, protirečenie, rozpor) gréc. zastar.

antitéza (tvrdenie, kt. je v protiklade s iným) gréc. kniž. a odb.

antitetón (zámerné spojenie slov opačného významu, protikladných myšlienok a pod.) gréc. lit.

kádeš (p. všetkého svetského, najhlavnejší znak boha a jeho vlastností) hebr. náb.

de- (vyjadruje opak, zápor) lat. v zlož. sl.

dez- (vyjadruje opak, zápor, zrušenie al. neplatnosť významu základného slova) franc. v zlož. sl.

a-

di-