Výsledky vyhľadávania

sídlo

sídlo 2 (umiestnenie významnej inštitúcie, osobnosti)
rezidencia (s. hlavy štátu al. iného vysokého hodnostára) lat.
White House /uajt haus/ (s. amer. prezidenta) angl.
Downing Street /dau- strít/ (s. predsedu brit. vlády a ministerstva zahraničia) angl.
Wall Street /volstrít/ (s. bánk a fin. inštitúcií v New Yorku) angl.
konzulát (s., úrad konzula, zastupiteľstvo štátu vo veľkých mestách iného štátu chrániace najmä hosp. a práv. záujmy) lat.
ambasáda (veľvyslanectvo, zastupiteľstvo, zastupiteľský úrad) franc. dipl.
aula (s. panovníka, v starom Ríme) gréc.-lat. archit.
curtis /kur-/ (panské s., dvor v ranom stredoveku) lat. hist.
kaštieľ (vidiecke s. šľachty vo väčšom dome) lat.-maď.
kúria (s. nižšej šľachty, zemanov, zemiansky dvor) lat.
falc (opevnené s. na dočasný pobyt franských a rímsko-nem. panovníkov, 9. – 12. st.) nem. hist. archit.
alcazar /-kas-/
alkazár (opevnený maurský, prípadne špan. palác, s. špan. panovníka) arab.-špan.
Alhambra (hrad maurských vládcov nad špan. Granadou) arab.
kasba (opevnený zámok tur. sultánov v Maroku) arab.
badija (zámok islamského vládcu na okraji púšte) arab. archit.
konak (zámok vysokého hodnostára na Balkáne) tur. hist. porovnaj zastupiteľstvo

súbor

súbor 1 (zoskupenie súvisiacich vecí, javov a pod. tvoriacich celok, sústava)
-téka gréc. v zlož. sl.
komplex (s. zložený zo súvisiacich, prepojených častí; s. pocitov, predstáv, myšlienok, postojov, kt. ovplyvňujú správanie človeka) lat. psych.
kolekcia (s. druhovo rovnakých predmetov, zbierka) lat.
garnitúra (s. predmetov tvoriacich určitý celok, súprava, zostava) franc. angl.
servis (s. náčinia na podávanie jedál a nápojov, jedálna súprava, riad) franc.
album (s. básní, piesní, obrazov, vydaných spoločne) lat.
komplet (súprava, celok zložený z viacerých častí) lat.-franc.
inštrumentár
inštrumentárium (s. nástrojov, najmä lek.) lat.
mechanizmus
mechanika (pohyblivá sústava stroja, strojové zariadenie, stroj) gréc.
aparatúra (s. nástrojov, prístrojov) lat.
batéria (zostava rovnakých zariadení na zvýšenie účinku al. výkonu) franc.
objektív (s. šošoviek al. zrkadiel vo fotografickom, film. al. inom opt. prístroji, spojná opt. sústava) lat. opt. porovnaj objektív
technika (súhrn prostriedkov, postupov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt; súhrn strojov, nástrojov, vybavenia pre výrobnú a pod. činnosť) gréc.
park (súhrn dopr. prostredkov, strojov a pod.) angl.-franc.
korpus (s. skúmaných prvkov, vecí, javov) lat.
repertoár (zásoba prostriedkov na výber) lat. odb.
mašinéria (zložitá, mechanicky presne fungujúca sústava) franc. hovor. pejor.
problematika (s. zložitých úloh, sporných, nevyriešených otázkok) gréc.
plénum (súhrn všetkých členov) lat.
profil (súhrn vlastností, čŕt, ráz) franc.
charakter (s. duševných, morálnych vlastností vytvárajúcich osobnosť, povaha) gréc.
individualita (súhrn vlastností typických pre určitú osobu al. vec, osobitosť, svojráznosť) lat.
potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
habitus (celkový vonkajší vzhľad, súhrn vonkajších znakov organizmov vrátane človeka) lat. odb.
systém (s. prvkov, jednotlivín navzájom spojených vymedzenými vzťahmi, sústava) gréc.
séria lat.
šnúra (s. vecí, činností rovnakého druhu) nem. slang.
koncepcia (s., sústava názorov na niečo spôsob chápania, poňatia, nazerania na niečo) lat.
doktrína (súhrn al. sústava zásad, názorov, poučiek, pravidiel, učenie) lat.
teória (systém názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.
kvalita (s. vlastností, kt. sa jav, vec odlišuje od iných) lat. filoz. porovnaj akosť
kvalifikácia (s. vedomostí, skúseností a pod. potrebných na vykonávanie určitej práce al. funkcie, spôsobilosť) lat.
terminológia (s. odborných názvov v sústave pojmov určitého odboru, odb. názvoslovie) lat. + gréc.
nomenklatúra (s. vedeckých názvov, pomenovaní vychádzajúci z medzinárodne platného lat. názvoslovia) lat.
kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.
flóra vl. m.
vegetácia (súhrn rastlinných organizmov na určitom území, porast, kvetena, rastlinstvo) lat. bot.
fauna (súhrn živočíšnych druhov na určitom území, zvieratstvo, živočíšstvo) vl. m.
ekotop (s. neživých podmienok stanovišťa pôsobiacich na živé organizmy) gréc. biol.
taxón (s. jedincov, kt. sa znakmi a vlastnosťami líšia od iných jedincov) gréc. biol.
populácia (s. jedincov rovnakého druhu žijúcich v spoločnom prostredí, prípadne aj čase) lat. biol.
kolónia (s. spoločne žijúcich jedincov, najmä rovnakého druhu) lat.
biota (s. všetkých živočíchov, rastlín a mikroorganizmov na určitom území) gréc. ekol.
oikumena /oj-/ (s. oblastí trvalo obývaných ľuďmi) gréc. geogr.
karyotyp (s. chromozómov v jadre telesnej bunky) gréc. biol.
edafón (s. živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.
fytoedafón (s. rastlinných organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.
zooedafón (s. živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.
psamón (s. organizmov žijúcich v piesočnatých oblastiach) gréc.
ichtyofauna (s. druhov rýb obývajúcich určitú oblasť) gréc.
sestón (s. nerozpustených živých a neživých častíc vznášajúcich sa vo vode) gréc. biol.
tripton (sestón z neživých častíc) gréc. biol.
planktón (sestón zo živých častíc) gréc. biol.
fytoplanktón (rastlinný plaktón) gréc. biol.
zooplanktón (živočíšny planktón)
syndróm (s. príznakov choroby) gréc. lek.
etiopatogenéza (s. príčin vzniku choroby) gréc. lek.
stres (s. podnetov nadmerne zaťažujúcich organizmus, nadmerná záťaž organizmu) angl. lek.
organizmus (s. telesných ústrojov, ústrojenstvo, živé telo) gréc. biol.
motorika (s. pohybových činností živého organizmu, hybnosť) lat. lek.
genotyp (s. všetkých faktorov dedičnosti uložených v chromozómoch, génov organizmu) gréc. biol.
fenotyp (s. všetkých pozorovateľných vlastností a znakov organizmu ako výsledok vzájomného pôsobenia genotypu a prostredia, vonkajší vzhľad organizmu) gréc. biol.
psychika gréc.
psychično (súhrn duševných javov, duševno, vnútro) gréc. kniž.
mentalita (súhrn duševných pochodov a vlastností charakteristický pre jedinca al. skupinu) lat.
habitus (súhrn vlastností považovaných za návyk) lat. psych.
farmakopea (s. liekov a liečiv v lekárni, liekopis) gréc. farm.
dentika (s. všetkých zubov, chrup) lat. anat.
dentícia (s. zubov v ústnej dutine stavovcov, ozubenie) lat. lek.
filozofia (súhrn názorov na život a svet; chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) gréc.
pansofia (súhrn, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecnej vedy, všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.
etika gréc.
morálka lat. filoz.
moralita lat. kniž.
morálnosť (sústava mravných zásad a noriem, pravidiel správania, mravnosť) lat.
ideológia (sústava myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc. porovnaj názorsmer 1
tradícia (súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, zvyk, obyčaj) lat.
mytológia (s. vymyslených príbehov s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, bájoslovie) gréc.
teogónia (s. bájí o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.
judikatúra (s. súdnych rozhodnutí) lat. práv.
acquis communautaire /aki kominotér/ (s. práv. a pod. pravidiel Európskej únie) franc.
kánon (s. textov, kníh, uznaných, vyhlásených za záväzné, napr. cirkvou; s. pravidiel, predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.
(diplomatický) protokol (s. pravidiel styku s diplomatmi) gréc.
talmud (s. poučiek a výkladov žid. učencov, zbierka žid. náb. zákonov a práv. predpisov) hebr. náb.
mišna (s. zásad náb. práva a zvykov judaizmu) hebr. náb.
rituál
rítus (s. obradov, predpisov a zvyklostí na výkon bohoslužieb) lat. cirk.
liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk. porovnaj obrad
katechizmus (s. článkov kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.
kúria (s. najvyšších vatikánskych úradov, ktorými pápež spravuje rímskokatolícku cirkev, pápežský dvor) lat.
agenda (s. bohoslužobných kníh v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.
hadís (s. výrokov a činov proroka Mohameda) arab. náb.
šaría
šaria
šariá (s. práv. noriem, pravidiel a zásad správania, náb. života a konania moslimov) arab.
inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.
etiketa (s. pravidiel spoločenského správania) franc.
reglemet (s. predpisov, nariadení) franc. admin. voj. zastar.
ceremoniál (s. pravidiel a zvyklostí stanovených pre slávnostné príležitosti) lat.
Hippokratova prísaha (s. etických noriem pre konanie lekára, sľub, kt. skladajú lekári pri promócii,) vl. m. porovnaj pravidlo 1
aktíva (súhrn majetku a pohľadávok) lat. ekon.
pasíva (súhrn dlhov a záväzkov) lat.
fond franc.
fundácia (s. hmotných a fin. prostriedkov na určitý účel, základina) lat. zastar.
nadácia (fond na dobročinné a pod. ciele) slov. + lat.
inventár (s. predmetov patriacich do určitého majetkového celku) lat.
fundus (inventár v podniku, hnuteľné zariadenie) lat.
valor
valeur /valor/ (súhrn cenných papierov a peňažných prostriedkov v prevádzke banky) lat. ekon.
portfólio (zásoba cenných papierov, zmeniek, akcií a pod.) franc.-angl. fin.
sortiment (súhrn druhovo príbuzných výrobkov, tovaru) franc.
ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.
infraštruktúra (s. odvetví ekonomiky umožňujúcich toky medzi výrobou a spotrebou, vytvárajúcich predpoklady pre rozvoj ekonomiky, najmä doprava, spoje, energetika a pod. ekon.; s. stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu apod. stav.) lat.
kataster (s. pozemkov, územie patriace k jednej obci, chotár) lat.
agrokomplex (spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.
literatúra (súhn slovesných, písomných prejavov, umeleckých a odb. diel, slovesnosť, písomníctvo; s. diel, lit. prác o istej otázke) lat.
poetika (súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl, spôsob umeleckej lit. tvorby autora) gréc.-lat.
tematika (okruh základných umeleckých, odborných a pod. myšlienok, námetov, predmetov diela) gréc.
fabula (s. udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej) lat. lit.
korešpondencia (súhrn listov, listy) lat.
dokumentácia (s. písomností, listín, dokladov) lat.
kartotéka (s. lístkov so záznamami usporiadaný podľa určitých zásad, napr. podľa abecedy, lístkovnica) gréc.
epištolár (s. listov, listinár) gréc.-lat. lit.
kopiár (s. kópií, odpisov hist. listín o výsadách, právach) lat. hist.
regestár (s. krátkych, stručných výťahov z listín) lat. hist.
chrestomatia (s. vybraných textov, výber textov, čítanka) gréc. porovnaj zbierka 1zbierka 2
prozódia (s. zvukových vlastností jazyka, prízvuk, intonácia, kvantita) gréc.
topika (s. pravidiel slúžiacich na argumentáciu) gréc. log.
reálie (s. údajov o určitej dobe, kultúre, krajine, niekoho živote, diele) lat.
hermeneutika (postup, s. pravidiel výkladu textov, jazyka, diel) gréc. filoz.
gramatika (s. pravidiel a zákonitostí platných pre slovné tvary, morfológiu, a tvorbu viet, syntax, stavba jazyka) gréc. lingv.
ortografia (s. pravidiel o používaní graf. znakov, písmen, znamienok na zaznamenanie jaz. prejavu, pravopis) gréc. lingv.
frazeológia (s. ustálených slovných spojení, zvratov) gréc. lingv.
paradigma (s. tvarov ohybného, skloňovaného al. časovaného slova) gréc. lingv.
idiolekt (súhrn zvláštností charakteristických pre reč určitého jedinca) gréc. lingv.
onymia (s. vlastných mien na určitom území v určitom jazyku v určitom období) gréc. lingv.
font (s. písmen, graf. znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.
album (s. známok, fotografií a pod. v podobe knihy) lat.
morzeovka (s. značiek zostavených z bodiek a čiarok, kt. sú priradené písmenné, číslicové a iné znaky, používaný v telegrafii) vl. m. hovor.
agenda (s. úradných prác, úloh) lat.
register (s. tónov rovnakého zafarbenia) lat. hud.
klávesnica
klaviatúra lat.
tastatúra (s. klapiek na hud. nástroji a pod.) lat. odb.
manuál (ručná klávesnica organu, harmónia) lat. hud.
notácia (s. graf. značiek zaznamenávajúcich hudbu) lat. hud.
tabulatúra (staršia inštrumentálna notácia používajúca najmä písmená, číslice) lat. hud.
produkcia (súhrn výrobkov al. umeleckých výtvorov) lat.
grafika (s. výtv. diel vytvorených technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.
akropola
akropolis (s. stavieb v antických gréc. mestách, opevnené návršie) gréc. hist.
kurz
seminár (s. prednášok z určitého odboru, školenie) lat.
gastronómia (s. pravidiel o úprave jedál a kultúre stolovania) gréc.-franc.
erbovník nem.
armoriál (s. zobrazení erbov s uvedením ich držiteľov, najmä rukopisný) lat.
kimenokata (ukážkový s. chvatov v džude, základ sebaobrany) jap.
klientela (s. zakazníkov používajúcich služby právnika, lekára, banky a pod.) lat.
generácia (s. osôb, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe, spojených názormi a pod., pokolenie) lat. porovnaj skupina 2
atlas (s. zemepisných máp al. vyobrazení z iných odborov) vl. m.
kaskáda (s. priehrad na jednom toku na využitie vodnej energie) tal.-franc.
drenáž (s. podzemných kanálikov na odvodňovanie al. zavlažovannie pôdy) angl.-franc.
know-how (s. výrobných, tech. a obch. znalostí a postupov ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.
mnemotechnika gréc. psych. ped.
mnemonika (s. metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.
expozícia (s. vystavovaných predmetov) lat.
program (s. príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech. porovnaj program 4
file /fajl/ (s. informácií uložených v počítači) angl. výp. tech.
kód (s. pravidiel, predpisov al. znakov na prenášanie informácií) franc.
banka tal.
databanka (s. údajov, dát k určitej téme a v použiteľnom usporiadaní) lat. + tal. inform. slang. b. dát
báza gréc.
databáza (s. údajov v logickom vzťahu) lat. + gréc. inform. slang. b. dát
paket (s. údajov prenášaných sieťou vcelku) angl. výp. tech.
website /vebsajt/ (s., dokument, stránka v internete) angl.
repertoár (s. hraných hier, skladieb, úloh) franc.
seriál (s. článkov, obrázkov, hier, filmov a pod. s niekoľkými časťami zverejňovaný na pokračovanie) lat.
sitkom
sitcom /-kom/ (situačná veselohra v podobe televízneho seriálu) angl.
soap-seriál /soup-/
soap-opera /soup-/ angl. + tal.
soap /soup/ (dojímavý lacný mnohodielny televízny seriál) angl.
komiks
comics /komiks/ (obrázkový komický al. dobrodružný seriál) angl.
manga (jap. komiks) jap.
práv. noriem pozri právo 2
súprava odevov pozri úbor porovnaj sústavazoskupenie

zámok

zámok 1 (väčšia výstavná budova)
kaštieľ (vidiecke sídlo šľachty vo väčšom dome) lat.-maď.
kúria (sídlo nižšej šľachty, zemanov, zemiansky dvor) lat.
terem (drevený z., panské sídlo v rus. prostredí) rus. zastar.
kasba (opevnený z. tur. sultánov v Maroku) arab.
badija (z. islamského vládcu na okraji púšte) arab. archit. porovnaj hrad

skupina

skupina 2 (viac jednotlivcov spojených záujmami)
grupa franc.-nem. hovor.
manšaft
mančaft nem. slang.
kolektív lat.
ansámbl
ansámbel
ensemble /ansámbl/ (s. ľudí spojená prácou, záujmami al. cieľom) franc.
team /tím/
tím (kolektív ľudí úzko spolupracujúcich na spoločnej úlohe) angl. publ.
redakcia (kolektív osôb riadiaci obsahovú stránku oznamovacích prostriedkov, kníh, vydavateľskej činnosti) lat.-franc.
brigáda franc.
parta nem. subšt.
partia (s., najmä pracovná) nem. hovor.
štáb (s. spolupracovníkov, pomocných síl a pod.) špan.-nem.
kompánia (družina) franc. hovor. expr.
avantgarda (s. priekopníkov pokroku, predvoj, priekopníci) franc.
kotéria (s. kamarátov, najmä so sebeckými záujmami) franc. zastar.
triumvirát (s. troch ľudí spojených priateľstvom, záujmami, cieľom, trojica) lat. pren. kniž.
nácia (s. ľudí al. zvierat so spoločnými záujmami, vlastnosťami, spoločnosť) lat. hovor. expr.
cercle /serkl/ (uzavretá s., krúžok, spoločnosť) franc.
eklézia (uzavretá vyhranená spoločnosť) gréc. zastar.
kolégium (združenie osôb spojených spoločnými záujmami v starom Ríme) lat.
bohéma (svetácka, neviazaná, ľahkomyseľná s. al. spoločnosť, najmä umelecká) franc.
republika (s. ľudí nárokujúca si osobitné práva, postavenie, výhody, výnimky) franc.-lat. pren.
garnitúra (s. ľudí spojená určitou činnosťou) franc. hovor.
tábor (s. ľudí al. organizácií spojená rovnakým zmýšľaním, orientáciou, najmä polit.) hebr.
ekipa franc.
falanga (s. ľudí spojená spoločnou úlohou, úsilím) gréc. kniž.
klika (s. ľudí spojená spoločnými, najmä nečestnými záujmami, ktorí sa vzájomne podporujú) franc.
banda (s. násilníkov, výtržníkov, tlupa) germ.-franc.
horda (s. nájazdných, lúpežných kočovníkov; s. násilníkov, výtržníkov, tlupa pejor. expr.) tur.
gang (s. ľudí páchajúcich nedovolenú, trestnú činnosť, organizovaná zločinecká banda) angl.
underground /andergaund/ (tajná, podzemná, nepovolená, zakázaná, protizákonná, nezákonná, protiprávna s. ľudí) angl.
piata kolóna (tajná podvratná s. činná v tyle nepriateľa) franc.
kamarila (zákulisná, tajná s. s rozhodujúcim vplyvom na panovníka al. vládu) špan.
socio- (spoločnosť) lat. v zlož. sl.
generácia (súbor osôb, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe, spojených názormi a pod., pokolenie) lat.
sukrescencia (nová generácia, dorast) lat.
antecedencia (generácie, kt. v rodine predchádzajú) lat.
kolónia (skupina príslušníkov iného národa sídliacich v cudzom etnickom prostredí) lat.
diaspóra (národnostná, etnická al. náb. skupina rozptýlená v cudzom prostredí, v inom spoločenstve) gréc. odb.
garda (s. ľudí spojená príslušnosťou k určitej generácii, hnutiu, spoločnými záujmami) franc. hovor.
delegácia (s. vyslaných, zmocnených, vybraných zástupcov) lat.
deputácia (s. zástupcov vyslaná na vybavenie určitej záležitosti) lat.
kúria (s. voličov, kt. volí oddelene od iných skupín voličov pri nerovnom hlasovacom práve; s. rodov s vlastným kultom a spoločným majetkom v starom Ríme) lat.
komitét (s. zvolených ľudí, kt. voličov zastupuje a vedie, výbor) franc. kniž.
komisia (s. ľudí poverených osobitnou úlohou) lat.
subkomisia (nižšia, užšia, menšia komisia) lat.
duoviri (dvojčlenná komisia v starom Ríme pôsobiaca v rôznych oblastiach) lat.
iniciatíva (s. ľudí usilujúca sa presadiť svoje názory) lat.
opozícia (s. ľudí prejavujúca opačný názor, nesúhlas s vládou, vládnucim názorom) lat.
sekta (oddelená, odštiepená polit., idelogická al. náb. s. ľudí) lat.
platforma (s. ľudí s rovnakými názormi a záujmami v rámci určitej politiskej strany) franc.
frakcia (s. členov polit. strany s odlišným programom, líniou, názormi; s. členov polit. strany, napr. poslancov, v inštitúcii, napr. v parlamente) lat. polit.
menševici (umiernená frakcia sociálno-demokratického hnutia v Rusku) rus. polit.
montagnard /-taňár/ (revolučná parlamentná frakcia v Konvente, Franc. revolúcia) franc. hist.
lobby
loby
lobi (s. ľudí ovplyvňujúca poslancov, pričom presadzuje určité záujmy, sleduje určitý spoločenský záujem) angl. polit.
misia
misie (s. vykonávajúca hlásanie kresťanstva medzi inovercami, šírenie kresťanstva na nových územiach, utvrdzovanie veriacich vo viere) lat.
s. odborníkov, poradcov pozri rada 2
hud., umelecká s. pozri zbor 2 porovnaj spoločnosť 1zbor 1

úrad

úrad 2 (verejné (administratívne) zariadenie, jeho budova)
byro- franc. v zlož. sl.
inštancia (ú. určitého stupňa, najmä súd) lat.
aparát (výkonný administratívny ú. a jeho pracovníci) lat.
ministerstvo lat.-franc.
ministérium lat. zastar.
rezort (ústredný správny ú. v určitom odbore štátnej správy) franc.
(štátny) department /dipá-/ (štátny) franc.-angl.
State Department /stejt dipá-/ (ministerstvo zahraničných vecí USA) angl.
Pentagón (ministerstvo obrany USA) gréc.
magistrát (mestský správny ú.) lat.
municipalita (samosprávny ú., najmä obecný, miestny, mestský) lat. práv.
hajtmanstvo (okresný, krajinský územný správny ú. v čes. krajinách, za Rakúska) nem. hist.
prefektúra (správny ú. v niektorých krajinách, napr. Francúzsko, Taliansko, Japonsko) lat.
inšpektorát (dozorný ú.) lat.
dikastérium (krajinský súdny ú.) gréc.-lat. zastar.
gubernium (vrcholný správny krajinský, zemský orgán v Prahe a Brne, 1763 – 1848) lat. hist.
colnica nem.
douane /duan/ (ú. na konanie o dávkach al. poplatkoch za prepravu tovaru cez hranicu) franc.
rektorát (ú. na správu vysokej školy) lat. škol.
dekanstvo
dekanát (ú. na správu fakulty vysokej školy) lat. škol.
konzulát (zastupiteľstvo štátu vo veľkých mestách iného štátu, chrániaci najmä hosp. a práv. záujmy, ú., sídlo konzula) lat.
ambasáda (zastupiteľský ú., zastupiteľstvo, veľvyslanectvo) franc. dipl.
misia (ú. s istým poslaním, najmä zastupovanie štátu) lat.
nunciatúra (sídlo zástupcu Svätej stolice, Vatikánu) lat.
polícia (ú. bezpečnostných orgánov štátu) gréc.-nem.
komisariát franc.
komisárstvo (ú. al. ustanovizeň vedený osobou poverenou osobitnými, najmä voj. úlohami) lat.
komandatúra franc. hovor.
komando lat.-nem. zastar.
načalstvo (veliteľstvo, najmä voj.) rus. zastar.
admiralita (veliteľstvo vojnového loďstva) arab.
ofícium (cirk. ú.) lat. cirk.
fara (cirk. ú. spravujúci najmenšiu cirk. správnu jednotku) gréc.-lat.-nem.
ordinariát (pomocný biskupský ú. na správu diecézy) lat. cirk.
generálny vikariát (ordinariát vybavujúci správnu agendu) lat.
oficialát (ordinariát vybavujúci súdnu agendu) lat. cirk.
kúria (súbor najvyšších vatikánskych úradov, ktorými pápež spravuje rímskokatolícku cirkev, pápežský dvor) lat.
kongregácia (ú. pápežskej kúrie s presne vymedzenou právomocou) lat. cirk.
Sancta sedes /sankta sédes/ (pápežský ú., Svätá stolica) lat.
pastorát (protestantský farský ú. v Rakúsko-Uhorsku) lat. cirk. hist. porovnaj úradovňa

radnica

radnica
ratúz
ratuš ? hovor. zastar.
buleutérion (starogréc. mestská r.) gréc. archit.
kúria (r. na stretnutia rím. senátu) lat.

palác

palác
palota gréc. zastar. al. expr.
kúria (sídlo nižšej šľachty, zemanov, zemiansky dvor) lat.
kaštieľ (vidiecke sídlo šľachty vo väčšom dome) lat.-maď.
faraon (kráľovský p. v Starej a Strednej ríši starého Egypta) egypt.-lat.
Kvirinál (kráľovský p. na jednom zo siedmich pahorkov v starom Ríme) lat.
konak (p. panovníka na Balkáne) tur. hist.
alcazar /-kas-/
alkazár (sídlo špan. panovníka) arab.-špan.
serail /-rajl/ (moslimský sultánsky p.) perz.-franc.
kasba (opevnený zámok tur. sultánov v Maroku) arab.
badija (zámok islamského vládcu na okraji púšte) arab. archit.
potala (p. dalajlámu v Lhase) tib.

dvor

dvor 1 (sídlo panovníka al. úradu)
kúria (pápežský d., sídlo najvyšších vatikánskych úradov, kt. pápež spravuje rímskokatolícku cirkev) lat.
curtis /kur-/ (d. v ranom stredoveku, panské sídlo) lat. hist. porovnaj súd 1