Výsledky vyhľadávania

skupina

skupina 2 (viac jednotlivcov spojených záujmami)
grupa franc.-nem. hovor.
manšaft
mančaft nem. slang.
kolektív lat.
ansámbl
ansámbel
ensemble /ansámbl/ (s. ľudí spojená prácou, záujmami al. cieľom) franc.
team /tím/
tím (kolektív ľudí úzko spolupracujúcich na spoločnej úlohe) angl. publ.
redakcia (kolektív osôb riadiaci obsahovú stránku oznamovacích prostriedkov, kníh, vydavateľskej činnosti) lat.-franc.
brigáda franc.
parta nem. subšt.
partia (s., najmä pracovná) nem. hovor.
štáb (s. spolupracovníkov, pomocných síl a pod.) špan.-nem.
kompánia (družina) franc. hovor. expr.
avantgarda (s. priekopníkov pokroku, predvoj, priekopníci) franc.
kotéria (s. kamarátov, najmä so sebeckými záujmami) franc. zastar.
triumvirát (s. troch ľudí spojených priateľstvom, záujmami, cieľom, trojica) lat. pren. kniž.
nácia (s. ľudí al. zvierat so spoločnými záujmami, vlastnosťami, spoločnosť) lat. hovor. expr.
cercle /serkl/ (uzavretá s., krúžok, spoločnosť) franc.
eklézia (uzavretá vyhranená spoločnosť) gréc. zastar.
kolégium (združenie osôb spojených spoločnými záujmami v starom Ríme) lat.
bohéma (svetácka, neviazaná, ľahkomyseľná s. al. spoločnosť, najmä umelecká) franc.
republika (s. ľudí nárokujúca si osobitné práva, postavenie, výhody, výnimky) franc.-lat. pren.
garnitúra (s. ľudí spojená určitou činnosťou) franc. hovor.
tábor (s. ľudí al. organizácií spojená rovnakým zmýšľaním, orientáciou, najmä polit.) hebr.
ekipa franc.
falanga (s. ľudí spojená spoločnou úlohou, úsilím) gréc. kniž.
klika (s. ľudí spojená spoločnými, najmä nečestnými záujmami, ktorí sa vzájomne podporujú) franc.
banda (s. násilníkov, výtržníkov, tlupa) germ.-franc.
horda (s. nájazdných, lúpežných kočovníkov; s. násilníkov, výtržníkov, tlupa pejor. expr.) tur.
gang (s. ľudí páchajúcich nedovolenú, trestnú činnosť, organizovaná zločinecká banda) angl.
underground /andergaund/ (tajná, podzemná, nepovolená, zakázaná, protizákonná, nezákonná, protiprávna s. ľudí) angl.
piata kolóna (tajná podvratná s. činná v tyle nepriateľa) franc.
kamarila (zákulisná, tajná s. s rozhodujúcim vplyvom na panovníka al. vládu) špan.
socio- (spoločnosť) lat. v zlož. sl.
generácia (súbor osôb, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe, spojených názormi a pod., pokolenie) lat.
sukrescencia (nová generácia, dorast) lat.
antecedencia (generácie, kt. v rodine predchádzajú) lat.
kolónia (skupina príslušníkov iného národa sídliacich v cudzom etnickom prostredí) lat.
diaspóra (národnostná, etnická al. náb. skupina rozptýlená v cudzom prostredí, v inom spoločenstve) gréc. odb.
garda (s. ľudí spojená príslušnosťou k určitej generácii, hnutiu, spoločnými záujmami) franc. hovor.
delegácia (s. vyslaných, zmocnených, vybraných zástupcov) lat.
deputácia (s. zástupcov vyslaná na vybavenie určitej záležitosti) lat.
kúria (s. voličov, kt. volí oddelene od iných skupín voličov pri nerovnom hlasovacom práve; s. rodov s vlastným kultom a spoločným majetkom v starom Ríme) lat.
komitét (s. zvolených ľudí, kt. voličov zastupuje a vedie, výbor) franc. kniž.
komisia (s. ľudí poverených osobitnou úlohou) lat.
subkomisia (nižšia, užšia, menšia komisia) lat.
duoviri (dvojčlenná komisia v starom Ríme pôsobiaca v rôznych oblastiach) lat.
iniciatíva (s. ľudí usilujúca sa presadiť svoje názory) lat.
opozícia (s. ľudí prejavujúca opačný názor, nesúhlas s vládou, vládnucim názorom) lat.
sekta (oddelená, odštiepená polit., idelogická al. náb. s. ľudí) lat.
platforma (s. ľudí s rovnakými názormi a záujmami v rámci určitej politiskej strany) franc.
frakcia (s. členov polit. strany s odlišným programom, líniou, názormi; s. členov polit. strany, napr. poslancov, v inštitúcii, napr. v parlamente) lat. polit.
menševici (umiernená frakcia sociálno-demokratického hnutia v Rusku) rus. polit.
montagnard /-taňár/ (revolučná parlamentná frakcia v Konvente, Franc. revolúcia) franc. hist.
lobby
loby
lobi (s. ľudí ovplyvňujúca poslancov, pričom presadzuje určité záujmy, sleduje určitý spoločenský záujem) angl. polit.
misia
misie (s. vykonávajúca hlásanie kresťanstva medzi inovercami, šírenie kresťanstva na nových územiach, utvrdzovanie veriacich vo viere) lat.
s. odborníkov, poradcov pozri rada 2
hud., umelecká s. pozri zbor 2 porovnaj spoločnosť 1zbor 1

štát

štát lat.
res publica /rés públika/ lat.
impérium (veľký š., veľká ríša, veľmoc) lat.
monarchia (š. na čele s panovníkom) gréc.
cisárstvo (š. na čele s neobmedzeným vládcom, cisárom) lat.
republika (š. s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.
protektorát (krajina podriadená inému štátu, závislá od iného štátu) lat. práv.
satelit (formálne samostatný š., ale polit. a hosp. podriadený inému štátu, závislý od veľmoci) lat. polit.
vazal (polit. al. hosp. závislý š.) kelt.-franc. pejor.
totalita
totalitarizmus
totalizmus lat. polit.
totáč (š. s násilím zavedenou a udržovanou jednotou) lat. slang.
Absurdistan
absurdistan (š., v kt. neplatia zákony, kde nič nie je normálne, nič nefunguje) um. expr.
erár (š. ako subjekt majetkových práv) lat.
offshore /ofšor/ (krajina, kt. poskytuje osobitné daňové úľavy a iné obchodné a pod. zvýhodnenia) angl. ekon.
état commerçant /éta komersan/ (š. vystupujúci v medzinárodných vzťahoch ako podnikateľ, obchodník) franc. obch. práv.
polis (mestský š. v starom Grécku) gréc.
politeiá (š. v starom Grécku) gréc. hist. práv.
civitas (mestský š. v Rím. ríši, štát) lat.
imperium Romanum (rímska ríša, jej územie) lat.
Senatus Populusque Romanus [S. P. Q. R.] /-ná- - kve- -má-/ (rím. štát, antický názov) lat. hist.
dominát (štátna forma Rím. ríše, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.
principát (štátna forma Rím. ríše, za raného cisárstva) lat. hist.
Porta
Vysoká porta (Osmanská ríša) lat.
Sacrum Romanum Imperium /sakrum/ (Svätá ríša rím., 962 – 1806) lat. hist.
džamahiríja (š. ľudových más založený na priamej demokracii, štátoprávne usporiadanie Lýbie) arab. polit.
Sojúz
Sajúz (bývalý ZSSR) rus. hovor.
Paneurópa (Spojené štáty európske podľa plánu z 1929) gréc.
uncle Sam /ankl/
strýčko Sam (Spojené š. amer.) vl. m. pren. expr.
Dixie /dixi/
Dixieland
dixieland /-xile-/ (štáty na juhu USA v 19. st.) vl. m.
reich /rajch/
rajch (nem. nacistická ríša, tzv. tretia ríša) nem. pejor.
frankofónny š. (š. pod vplyvom franc. kultúry a jazyka) vl. m. + gréc.
anglofónny š. (š. pod vplyvom angl. kultúry a jazyka) lat. + gréc.
domínium (š. patriaci do Brit. spoločenstva národov, Kanada, Austrália) lat.
Patrimonium sancti Petri (pápežský, cirk. š., <i>dedičstvo svätého Petra</i>) lat. hist.
l’état c’est moi /leta se moa/ (<i>š. som ja</i>, výrok Ľudovíta XIV.) franc.
imperium in imperio (š. v štáte) lat. porovnaj krajinaFrancúzskoAnglickoŠpanielsko atď.

zriadenie

zriadenie
režim (vládne, spoločenské z.) franc.
formácia (stupeň vývoja ľudskej spoločnosti určený spôsobom výroby a výrobnými vzťahmi) lat. marx.
republika (z. s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.
parlamentarizmus (z. založené na zákonodarnej moci zastupiteľského zboru poslancov) franc.
monarchia (z. založené na sústredení moci v rukách panovníka) gréc.
konštitúcia lat.
konštitučná monarchia (štátne z., v kt. je právomoc panovníka obmedzená ústavou) lat. gréc.
unitarizmus (štátne z., keď najvyššiu moc nad celým územím má ústredná vláda) lat. práv. polit.
dualizmus (štátne z. s dvoma centrami v rámci jedného štátu) lat.
federalizmus (štátne z. založené na zväzku dvoch al. viacerých štátov do jedného spoločného štátu) lat. polit.
hierarchizmus (z. založené na stupňovitom rozdelení podľa hodností) gréc.
timokracia (štátne z., v kt. občianske práva závisia od majetku, vláda majetku) gréc.
teokracia (z., v kt. je moc v rukách cirkvi) gréc.
feudalizmus (z. založené na úplnom vlastníctve výrobných prostriedkov, pôdy vládnucou triedou, kt. mimoekonomickými prostriedkami ovládala priamych výrobcov, poddaných; systém vzťahov lénnej závislosti v stredoveku) lat. marx.
kapitalizmus (z. založené na súkromnom vlastníctve, slobodnom trhu, osobnej slobode, úsilí o dosiahnutie podnikateľského zisku) lat.
fašizmus (z. založené na neobmedzenej vláde strany, vodcu, útočnom nacionalizme, rasizme, potlačovaní občianskych slobôd, násilí) tal. polit.
socializmus (z. založené na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti) lat.-franc.
komunizmus (beztriedne z. založené na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb, predstave takejto spoločnosti) lat.
utópia (vysnívané, dokonalé spoločenské z.) gréc.-angl.
matriarchát (forma rodového z., v kt. má vedúcu úlohu matka a majetok sa dedí v materskej línii) lat. + gréc. hist.
patriarchát
patriarchalizmus (forma rodového z., v kt. má vedúcu úlohu otec a majetok sa dedí v otcovskej línii) gréc. hist.
klan (kelt. rodové z., rodový zväz v Škótsku, Írsku a Walese) kelt.-angl.
jam (verejná a štátna organizácia mongol. vládnej moci opierajúca sa o armádu) mongol. porovnaj vláda

vláda

vláda 2 (spravovanie štátu, vládnutie; rozhodujúce postavenie, moc)
-kracia gréc. v zlož. sl.
trón gréc.
prestol gréc. kniž.
komando (moc nad niekým) lat.-nem. hovor. expr.
hegemónia (nadvláda, vedenie) gréc.
demokracia (v. ľudu založená na podriadení menšiny väčšine a uznaní rovnosti, slobôd a práv občanov, priama prostredníctvom referenda al. nepriama prostredníctvom volieb) gréc.
republika (v. s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.
etnokracia (v. nacionalistov) gréc.
gynekokracia (v. žien) gréc. kniž.
gynaikokracia (v. žien v matriarchálnej spoločnosti) gréc. hist.
byrokracia (v. úradov al. úradníctva) franc. + gréc.
eurokracia (v. európskych správnych orgánov a organizácií nad európskymi štátmi v Európskej únii) vl.m. + gréc.
technokracia (v. technikov a sociálnej vrstvy najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.
dirigizmus (vládnutie z jedného miesta štátnymi zásahmi, prikazovaním) lat. ekon.
nomokracia (v. zákona, podľa zákona) gréc. kniž.
xenokracia (nadvláda cudzincov) gréc.
ochlokracia (v. davu, ulice, zberby, luzy) gréc.
klerokracia (v. duchovenstva, kňazov) gréc.
hierokracia (v. cirk. hodnostárov) gréc.
teokracia (v. boha, bohovláda) gréc.
meritokracia (v. najschopnejších, najzaslúžilejších) lat. + gréc.
oligarchia (v. niekoľkých osôb al. malej skupiny ľudí) gréc. polit.
gerontokracia (v. rady starších v antickej Sparte hist.; v. starých) gréc.
komúna (revolučná v. robotníckej triedy) lat.
monokracia (v. jednej osoby, samovláda) gréc.
monarchia (v. na čele s panovníkom) gréc.
aristokracia (v. najlepších, privilegovanej urodzenej menšiny) gréc. hist.
plutokracia (v. najbohatších vrstiev, bohatých) gréc.
timokracia (v. majetku, štátne zriadenie, v kt. občianske práva závisia od majetku) gréc.
gamonalizmus gréc.
kasiquizmus (sústredenie celého polit., hosp. a spoločenského života v krajine okolo najmocnejšej osobnosti vládnuceho režimu v Latinskej Amerike) vl. m. polit.
totalizmus
totalitarizmus (nedemokratická v. opierajúca sa o násilím zavedenú a udržovanú jednotu) lat. polit.
absolutizmus lat.
autokracia
autokratizmus
satrapizmus (neobmedzená v. jednej osoby, t.j. panovníka vrátane zákonodarnej, samovláda, krutovláda) gréc.
despocia (samovláda v starovekých štátoch Ázie a Afriky) gréc. hist.
despotizmus gréc.
diktatúra (samovláda jednej osoby alebo skupiny) lat.
tyrania (samovláda v starom Grécku) gréc. hist.
tyrania (krutá, utláčateľská samovláda, hrôzovláda) gréc.
dominát (samovláda v starom Ríme, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.
principát (samovláda v starom Ríme, za raného cisárstva) lat. hist.
cárizmus
samoderžavie (samovláda v starom Rusku) rus. hist.
terorizmus (v. používajúca hrubé násilie najmä proti polit. odporcom, hrôzovláda, krutovláda, násilenstvo) lat.
fašizmus (diktátorská v. vychádzajúca z ideológie obhajujúcej a hlásajúcej útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.
frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.
hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.
perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.
socializmus (v. založené na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti) lat.-franc.
komunizmus (v. založená na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb, predstave takejto spoločnosti) lat.
polyarchia lat. kniž.
polykracia (v. viacerých osôb) gréc.
synkrácia (spoločná v. niekoľkých osôb, spoluvláda) gréc. kniž.
biarchia (dvojvláda) gréc.
diarchia (v. dvoch, dvojvládie) gréc.
duumvirát (vláda dvoch v starom Ríme) lat. hist.
triumvirát (v. troch mužov, štátnikov na základe vzájomnej zmluvy, spojenectvo, zbor troch vládnucich mužov v starom Ríme) lat. hist.
tetrarchia (v. štyroch v starom Ríme) gréc. hist.
chunta
junta /chu-/ (v. s dočasnou al. miestnou právomocou, najmä nastolená násilím, voj. prevratom) špan.
imamát (v. na čele s najvyšším cirk. a svetským predstaviteľom v niektorých moslimských štátoch) arab.
interim (dočasná, prechodná v.) lat. práv.
cézaropapizmus (nadvláda panovníka nad cirkvou) lat.
politeiá (v. starom Grécku) gréc. hist. práv.
Porta
Vysoká porta (samovláda sultána v Osmanskej ríši) lat. pren.
signoria /siňo-/ (v. v tal. mestách, mestských štátoch, od 13. do 16.st.) tal. hist.
Kvirinál (tal. kráľovská v.) lat.
pentarchia (v. piatich veľmocí, Veľkej Británie, Francúzska, Pruska, Rakúska, Ruska, zabezpečujúca rovnováhu síl v Európe od polovice 18.st. do 1914) gréc.
direktórium (v. vládneho výboru vo Francúzsku, 1795-1779) lat. hist.
dikastérium (v. dvoch tried v Uhorsku, šľachty a zemianstva) gréc.-lat. zastar.
sovnarkom (v. v bývalom ZSSR, rada ľudových komisárov, do 1946) rus. skr. porovnaj moc 4