Výsledky vyhľadávania

samovláda

mokracia (s. jednej osoby) gréc.

absolutizmus lat.

autokracia

autokratizmus gréc.

satrapizmus (neobmedzená, teda aj zákonodarná vláda jednej osoby, t.j. panovníka, krutovláda) gréc.

despotizmus gréc.

diktatúra (vláda jednej osoby alebo skupiny) lat.

tyrania (krutá, utláčateľská s., hrôzovláda; v starom Grécku hist.) gréc.

despocia (s. v starovekých štátoch Ázie a Afriky) gréc. hist.

principát (s. v starom Ríme za raného cisárstva) lat. hist.

dominát (s. v starom Ríme, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.

Porta

Vysoká porta (s. sultána v Osmanskej ríši) lat. pren.

cárizmus rus.

samoderžavie (s. v Rusku) rus. hist.

vláda

vláda 2 (spravovanie štátu, vládnutie; rozhodujúce postavenie, moc)

-kracia gréc. v zlož. sl.

trón gréc.

prestol gréc. kniž.

komando (moc nad niekým) lat.-nem. hovor. expr.

hegemónia (nadvláda, vedenie) gréc.

demokracia (v. ľudu založená na podriadení menšiny väčšine a uznaní rovnosti, slobôd a práv občanov, priama prostredníctvom referenda al. nepriama prostredníctvom volieb) gréc.

republika (v. s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.

etnokracia (v. nacionalistov) gréc.

gynekokracia (v. žien) gréc. kniž.

gynaikokracia (v. žien v matriarchálnej spoločnosti) gréc. hist.

byrokracia (v. úradov al. úradníctva) franc. + gréc.

eurokracia (v. európskych správnych orgánov a organizácií nad európskymi štátmi v Európskej únii) vl.m. + gréc.

technokracia (v. technikov a sociálnej vrstvy najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.

dirigizmus (vládnutie z jedného miesta štátnymi zásahmi, prikazovaním) lat. ekon.

nomokracia (v. zákona, podľa zákona) gréc. kniž.

xenokracia (nadvláda cudzincov) gréc.

ochlokracia (v. davu, ulice, zberby, luzy) gréc.

klerokracia (v. duchovenstva, kňazov) gréc.

hierokracia (v. cirk. hodnostárov) gréc.

teokracia (v. boha, bohovláda) gréc.

meritokracia (v. najschopnejších, najzaslúžilejších) lat. + gréc.

oligarchia (v. niekoľkých osôb al. malej skupiny ľudí) gréc. polit.

gerontokracia (v. rady starších v antickej Sparte hist.; v. starých) gréc.

komúna (revolučná v. robotníckej triedy) lat.

monokracia (v. jednej osoby, samovláda) gréc.

monarchia (v. na čele s panovníkom) gréc.

aristokracia (v. najlepších, privilegovanej urodzenej menšiny) gréc. hist.

plutokracia (v. najbohatších vrstiev, bohatých) gréc.

timokracia (v. majetku, štátne zriadenie, v kt. občianske práva závisia od majetku) gréc.

gamonalizmus gréc.

kasiquizmus (sústredenie celého polit., hosp. a spoločenského života v krajine okolo najmocnejšej osobnosti vládnuceho režimu v Latinskej Amerike) vl. m. polit.

totalizmus

totalitarizmus (nedemokratická v. opierajúca sa o násilím zavedenú a udržovanú jednotu) lat. polit.

absolutizmus lat.

autokracia

autokratizmus

satrapizmus (neobmedzená v. jednej osoby, t.j. panovníka vrátane zákonodarnej, samovláda, krutovláda) gréc.

despocia (samovláda v starovekých štátoch Ázie a Afriky) gréc. hist.

despotizmus gréc.

diktatúra (samovláda jednej osoby alebo skupiny) lat.

tyrania (samovláda v starom Grécku) gréc. hist.

tyrania (krutá, utláčateľská samovláda, hrôzovláda) gréc.

dominát (samovláda v starom Ríme, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.

principát (samovláda v starom Ríme, za raného cisárstva) lat. hist.

cárizmus

samoderžavie (samovláda v starom Rusku) rus. hist.

terorizmus (v. používajúca hrubé násilie najmä proti polit. odporcom, hrôzovláda, krutovláda, násilenstvo) lat.

fašizmus (diktátorská v. vychádzajúca z ideológie obhajujúcej a hlásajúcej útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.

frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.

hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.

perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.

socializmus (v. založené na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti) lat.-franc.

komunizmus (v. založená na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb, predstave takejto spoločnosti) lat.

polyarchia lat. kniž.

polykracia (v. viacerých osôb) gréc.

synkrácia (spoločná v. niekoľkých osôb, spoluvláda) gréc. kniž.

biarchia (dvojvláda) gréc.

diarchia (v. dvoch, dvojvládie) gréc.

duumvirát (vláda dvoch v starom Ríme) lat. hist.

triumvirát (v. troch mužov, štátnikov na základe vzájomnej zmluvy, spojenectvo, zbor troch vládnucich mužov v starom Ríme) lat. hist.

tetrarchia (v. štyroch v starom Ríme) gréc. hist.

chunta

junta /chu-/ (v. s dočasnou al. miestnou právomocou, najmä nastolená násilím, voj. prevratom) špan.

imamát (v. na čele s najvyšším cirk. a svetským predstaviteľom v niektorých moslimských štátoch) arab.

interim (dočasná, prechodná v.) lat. práv.

cézaropapizmus (nadvláda panovníka nad cirkvou) lat.

politeiá (v. starom Grécku) gréc. hist. práv.

Porta

Vysoká porta (samovláda sultána v Osmanskej ríši) lat. pren.

signoria /siňo-/ (v. v tal. mestách, mestských štátoch, od 13. do 16.st.) tal. hist.

Kvirinál (tal. kráľovská v.) lat.

pentarchia (v. piatich veľmocí, Veľkej Británie, Francúzska, Pruska, Rakúska, Ruska, zabezpečujúca rovnováhu síl v Európe od polovice 18.st. do 1914) gréc.

direktórium (v. vládneho výboru vo Francúzsku, 1795-1779) lat. hist.

dikastérium (v. dvoch tried v Uhorsku, šľachty a zemianstva) gréc.-lat. zastar.

sovnarkom (v. v bývalom ZSSR, rada ľudových komisárov, do 1946) rus. skr. porovnaj moc 4

ríša

ríša 1 (veľký štátny útvar)

impérium (veľká r., veľmoc) lat.

imperium Romanum (rím. r., jej územie) lat.

dominát (štátna forma Rím. ríše, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.

principát (štátna forma Rím. ríše za raného cisárstva) lat. hist.

Sacrum Romanum Imperium /sakrum/ (Svätá r. rím., 962 –1806) lat. hist.

Porta

Vysoká porta (Osmanská r.) lat.

reich /rajch/

rajch (nem. nacistická, tzv. tretia r.) nem. pejor. porovnaj štát

štát

štát lat.

res publica /rés públika/ lat.

impérium (veľký š., veľká ríša, veľmoc) lat.

monarchia (š. na čele s panovníkom) gréc.

cisárstvo (š. na čele s neobmedzeným vládcom, cisárom) lat.

republika (š. s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.

protektorát (krajina podriadená inému štátu, závislá od iného štátu) lat. práv.

satelit (formálne samostatný š., ale polit. a hosp. podriadený inému štátu, závislý od veľmoci) lat. polit.

vazal (polit. al. hosp. závislý š.) kelt.-franc. pejor.

totalita

totalitarizmus

totalizmus lat. polit.

totáč (š. s násilím zavedenou a udržovanou jednotou) lat. slang.

Absurdistan

absurdistan (š., v kt. neplatia zákony, kde nič nie je normálne, nič nefunguje) um. expr.

erár (š. ako subjekt majetkových práv) lat.

offshore /ofšor/ (krajina, kt. poskytuje osobitné daňové úľavy a iné obchodné a pod. zvýhodnenia) angl. ekon.

état commerçant /éta komersan/ (š. vystupujúci v medzinárodných vzťahoch ako podnikateľ, obchodník) franc. obch. práv.

polis (mestský š. v starom Grécku) gréc.

politeiá (š. v starom Grécku) gréc. hist. práv.

civitas (mestský š. v Rím. ríši, štát) lat.

imperium Romanum (rímska ríša, jej územie) lat.

Senatus Populusque Romanus [S. P. Q. R.] /-ná- - kve- -má-/ (rím. štát, antický názov) lat. hist.

dominát (štátna forma Rím. ríše, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.

principát (štátna forma Rím. ríše, za raného cisárstva) lat. hist.

Porta

Vysoká porta (Osmanská ríša) lat.

Sacrum Romanum Imperium /sakrum/ (Svätá ríša rím., 962 – 1806) lat. hist.

džamahiríja (š. ľudových más založený na priamej demokracii, štátoprávne usporiadanie Lýbie) arab. polit.

Sojúz

Sajúz (bývalý ZSSR) rus. hovor.

Paneurópa (Spojené štáty európske podľa plánu z 1929) gréc.

uncle Sam /ankl/

strýčko Sam (Spojené š. amer.) vl. m. pren. expr.

Dixie /dixi/

Dixieland

dixieland /-xile-/ (štáty na juhu USA v 19. st.) vl. m.

reich /rajch/

rajch (nem. nacistická ríša, tzv. tretia ríša) nem. pejor.

frankofónny š. (š. pod vplyvom franc. kultúry a jazyka) vl. m. + gréc.

anglofónny š. (š. pod vplyvom angl. kultúry a jazyka) lat. + gréc.

domínium (š. patriaci do Brit. spoločenstva národov, Kanada, Austrália) lat.

Patrimonium sancti Petri (pápežský, cirk. š., <i>dedičstvo svätého Petra</i>) lat. hist.

l’état c’est moi /leta se moa/ (<i>š. som ja</i>, výrok Ľudovíta XIV.) franc.

imperium in imperio (š. v štáte) lat. porovnaj krajinaFrancúzskoAnglickoŠpanielsko atď.

brána

porta (dvere, vstup) lat. zastar. a odb.

kapura (vráta) maď. nár.

poterna (tajná výpadová b. do predného opevnenia v pevnosti) franc. voj.

dipylón (dvojitá b. s pilierom v strede) gréc. archit.

propyleje (monumentálna vstupná samostatná b. v podobe prelomenej steny) gréc. archit. pomn.

tetrapylón (štvorstĺpová b. na hlavnej križovatke v starorím. mestách) gréc. archit.

fortňa

forteň (b. pre chodcov v kláštoroch, v opevnení) nem. zastar.

pailu

pailou (voľne stojaca b. s jedným al. viacerými priechodmi, postavená na počesť zaslúžilých osôb, v čín. architektúre) čín. archit.

torana (kamenná monumentálna slávnostná zdobená, do ind. chrámu) sanskrit archit.

tori

torii (jap. drevená al. kamenná voľná vstupná b. do svätyne) jap. archit.

báb

bab (b. na Blízkom východe) arab.

turniket (zariadenie na vpúšťanie návštevníkov po jednom) franc.

Hannibal ante portas (Hannibal pred bránami = nepriateľ nablízku, v bezprostrednej blízkosti) lat. hist. porovnaj opevnenie

základňa

základňa 4 (základ, východisko, podklad)

rudimentum lat.

platforma franc.

báza gréc. kniž. a odb.

fundament (východisko, základ, podklad) lat. kniž.

substrát (základ, podklad pre vznik niečoho; základ, podklad jednoty a rovnorodosti rôznych javov kniž. a odb.) lat.

princíp (východisko odvodzovania, základný predpoklad, základ) lat. kniž. a odb.

arché (počiatok, princíp, pôvod vo filozofii milétskej školy, pralátka) gréc. filoz.

prakriti (materiálny základ, prvopríčina sveta objektov, hmotná príroda v staroind. hinduistickom myslení) sanskrit filoz.

porta (daňový základ na výpočet dane) lat. hist. porovnaj podstata

vstup

vstup 2 (vchod)

porta (brána, dvere) lat. zastar. a odb.

portál (umelecky upravený, stvárnený vchod, vjazd do významnej budovy) lat.

entreé /antré/ (vchod) franc. kniž.

žudro (prístavok pred vchodom do domu na západnom Slovensku a južnej Morave) nem.

dufart (vchod al. vjazd do dvora cez dom, podjazd) nem. zastar.

gópuram (stupňovitý portál obdĺžnikového pôdorysu nad bránou chrámu, ind. dravidská architektúra) sanskrit porovnaj brána

priechod

pasáž (p. cez budovu z jednej ulice do druhej, najmä s obchodmi) franc.

zebra (p. pre chodcov označený bielymi pásmi na vozovke) angl. hovor.

koridor (p. na voľné prejdenie medzi ľuďmi, ulička) tal. utvorte k. !

porta (dôležitý p. cez horstvo) lat. geogr.

ductus /duk-/

dukt

duktus lat. lek.

ducto- /duk-/ (kanál na odvádzanie výlučku orgánu, vývod, trubica, vedenie) lat. v zlož. sl.

lem

porta (obruba, lemovka) nem. krajč.

léga (ozdobný pás, pruh, záhyb al. obruba na okraji al. ploche látky) nem. krajč.

patent (obruba na svetri a pod. z pružnej obojlícnej pleteniny) lat. text.

manžeta (ohrnutá obruba nohavíc) franc.

šos (cíp mužského kabáta dole v mieste rozstrihnutia) nem. hovor.

sutaška (plochá obruba s jedným al. viac žliabkami po dĺžke, ozdobná širšia lemovka, stužka) franc. text.

tresa (obruba, lemovka, stuha) franc. krajč.

limbus (okraj, vyvýšený val rohovky, bubienka a pod.) lat. anat.

margo (okraj strany) lat.

plika (prehnutý dolný okraj listiny umožňujúci pevnejšie pripevnenie pečate, prehnutie, zosilnenie dolnej časti stredovekej listiny) lat. odb.

pleréza (čierny okraj smútočných oznámení) franc.

rám (ozdobná a ochranná obruba obrazu a pod.) nem.

blondel (ozdobný rám na obrazy) hovor.

šambrána (ozdobné vystupujúce orámovanie, orámované ostenie okien a dverí v ploche priečelia) franc. archit.

pasparta

paspart (ochranná lepenková obruba, rámec obrazu, kresby, grafického listu) franc.

bordúra (ozdobný okraj, orámovanie umeleckých diel) franc.

kartuša (ozdobný plastický rozvinutý okraj okolo erbu a pod, renesancia a baroko) tal.-franc.

šatón (obruba na osadenie drahokamu do šperku so záchytkami v klenotníctve) franc.

obruba

rám (ozdobná a ochranná o. obrazu a pod.) nem.

blondel (ozdobný rám na obrazy) vl. m. hovor.

pasparta

paspart (ochranný lepenkový rám obrazu, napr. kresby, grafického listu) franc.

plika (prehnutý dolný okraj listiny umožňujúci pevnejšie pripevnenie pečate, prehnutie, zosilnenie dolnej časti stredovekej listiny) lat. odb.

pleréza (čierny okraj smútočných oznámení) franc.

margo (okraj strany) lat.

bordúra (ozdobný okraj, orámovanie, lem umeleckých diel) franc.

kartuša (ozdobný plastický, rozvinutý okraj okolo erbu a pod, renesancia a barok) tal.-franc.

porta (lem, lemovka) nem. krajč.

tresa (stuha, lemovka) franc. krajč.

manžeta (ohrnutá o. nohavíc) franc.

léga (ozdobný pás, pruh, záhyb al. o. na okraji al. ploche látky) nem. krajč.

patent (o. na svetri a pod. z pružnej obojlícnej pleteniny) lat. text.

sutaška (plochá o. s jedným al. viac žliabkami po dĺžke, ozdobná širšia lemovka, stužka) franc. text.

paspula

paspulka (úzky pás látky, stuha, pruh na obrubovanie, zdobenie) franc.

šatón (o. na osadenie drahokamu do šperku so záchytkami v klenotníctve) franc.

mantinel (zvýšený okraj hracej plochy, ihriska) tal.

pista (zvýšená o. cirkusovej manéže so sklonom dnu) franc.

šambrána (ozdobné vystupujúce orámovanie, orámované ostenie okien a dverí v ploche priečelia) franc. archit.

pneumatika gréc.

pneu (o. kolesa naplnená stlačeným vzduchom, gumová obruč na kolese skladajúca sa z plášťa a duše) gréc. slang.

slika (hladká pneumatika bez vzoru) angl.

galuska (pneumatika pre pretekársky bicykel, kt. plášť s duša sú v jednom celku) nem. vl. m.

nepriateľ

antagonista (nezmieriteľný n., odporca) gréc. kniž. a odb.

oponent (odporca, protivník v diskusii) lat.

antipód (odporca, protivník v názore) gréc. kniž.

xenofób (odporca cudzincov, všetkého cudzieho) gréc. kniž.

obskurant lat. kniž.

filister (n. pokroku, tmár, spiatočník, obmedzenec) nem.

Hannibal ante portas („Hannibal pred bránami!“ = n. nablízku, v bezprostrednej blízkosti!) lat. hist. pren. porovnaj odporca