Výsledky vyhľadávania

škola

škola 1 (vzdelávacia a výchovná inštitúcia, jej budova)
inštitút (ústav, najmä vedecký al. vzdelávací; vysoká š. v minulosti hist.) lat. hist.
akadémia (vrcholný vedecký, vzdelávací a pod. ústav; vyššia stredná odborná š.; aténska filoz. š. založená Platónom hist.) gréc.
ovoda (materská š.) maď. zastar.
gymnázium gréc.
gymko
gympel
gympeľ (výberová stredná š. pripravujúca na vysokoškolské štúdium) gréc. slang.
reálka (sedemročná stredná š. zameraná na matematiku, prírodné a technické odbory, v minulosti) lat.
lýceum (výberová stredná š. poskytujúca všeobecné vzdelanie; Aristotelova filoz. š. hist.) lat. + gréc.
konzervatórium (vyššia stredná odborná, hud., tan. al. dram. š.) lat.
univerzita (vysoká š. na spoločenské, matematické, prírodné a tech. vedy, najstarší typ) lat.
technika (technická vysoká š.) gréc.
polytechnika (technika v niektorých krajinách al. v minulosti) gréc.
pedagógium (učiteľský ústav pre vzdelávanie učiteľov) gréc.-lat. zastar.
fakulta (časť vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.
penzionát (ústav pre výchovu dievčenskej mládeže poskytujúci im aj ubytovanie a stravu) franc.
alma mater /mát-/ (vysoká š., univerzita, <i>matka živiteľka</i>) lat. kniž.
preparandia (učiteľský ústav, pre vzdelávanie učiteľov elementárnych škôl v Uhorsku) lat. zastar.
polgárka (bývalá meštianska š.) maď. hovor.
elementárka (bývalá ľudová š. pre základné vzdelanie) lat. zastar.
trívium
triviálka (stará základná š. s troma vyučovacími predmetmi, čítanie, písanie, počítanie) lat. hist.
normálka (ľudová š. v Rakúsko-Uhorsku) lat. zastar.
kadetka (dôstojnícka š.) franc. hovor. zastar.
technikum (stredná odborná š. v bývalom ZSSR) rus.
public school /publik skúl/ (výberová chlapčenská internátna stredná š. vo Veľkej Británii) angl.
grammar school /gremer skúl/ (sedemročná stredná všeobecnovzdelávacia š. vo Veľkej Británii) angl.
high school /hajskúl/ (vyššia š. v USA, po 6. ročníku základnej školy) angl.
college /kolidž/ lat.-angl.
kolégium (vysoká š. v USA, stredná al. vysoká š. vo Veľkej Británii poskytujúca aj ubytovanie) lat.
kampus (pozemok a budovy väčšej školy) angl.
teológia (bohoslovecká š.) gréc.
seminár (ústav pre výchovu katolíckych kňazov, duchovných) lat.
alumnát (ústav pre výchovu evanjelického kňazského dorastu) lat.
ješiva (žid. rabínska vysoká š.) hebr.
mekteba (islamská chlapčenská základná š.) arab.
madrasa (islamská stredná al. vysoká š.) arab.
medresa (islamská vysoká š. pre bohoslovcov a právnikov) arab.
Bauhaus (archit. a umeleckopiemyslová š. v Nemecku, 1919 – 1933) nem. archit.
gymnasion
gymnázion (ústav pre telesnú a neskôr aj duševnú výchovu mladých mužov v starom Grécku) gréc. hist.

vláda

vláda 2 (spravovanie štátu, vládnutie; rozhodujúce postavenie, moc)
-kracia gréc. v zlož. sl.
trón gréc.
prestol gréc. kniž.
komando (moc nad niekým) lat.-nem. hovor. expr.
hegemónia (nadvláda, vedenie) gréc.
demokracia (v. ľudu založená na podriadení menšiny väčšine a uznaní rovnosti, slobôd a práv občanov, priama prostredníctvom referenda al. nepriama prostredníctvom volieb) gréc.
republika (v. s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.
etnokracia (v. nacionalistov) gréc.
gynekokracia (v. žien) gréc. kniž.
gynaikokracia (v. žien v matriarchálnej spoločnosti) gréc. hist.
byrokracia (v. úradov al. úradníctva) franc. + gréc.
eurokracia (v. európskych správnych orgánov a organizácií nad európskymi štátmi v Európskej únii) vl.m. + gréc.
technokracia (v. technikov a sociálnej vrstvy najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.
dirigizmus (vládnutie z jedného miesta štátnymi zásahmi, prikazovaním) lat. ekon.
nomokracia (v. zákona, podľa zákona) gréc. kniž.
xenokracia (nadvláda cudzincov) gréc.
ochlokracia (v. davu, ulice, zberby, luzy) gréc.
klerokracia (v. duchovenstva, kňazov) gréc.
hierokracia (v. cirk. hodnostárov) gréc.
teokracia (v. boha, bohovláda) gréc.
meritokracia (v. najschopnejších, najzaslúžilejších) lat. + gréc.
oligarchia (v. niekoľkých osôb al. malej skupiny ľudí) gréc. polit.
gerontokracia (v. rady starších v antickej Sparte hist.; v. starých) gréc.
komúna (revolučná v. robotníckej triedy) lat.
monokracia (v. jednej osoby, samovláda) gréc.
monarchia (v. na čele s panovníkom) gréc.
aristokracia (v. najlepších, privilegovanej urodzenej menšiny) gréc. hist.
plutokracia (v. najbohatších vrstiev, bohatých) gréc.
timokracia (v. majetku, štátne zriadenie, v kt. občianske práva závisia od majetku) gréc.
gamonalizmus gréc.
kasiquizmus (sústredenie celého polit., hosp. a spoločenského života v krajine okolo najmocnejšej osobnosti vládnuceho režimu v Latinskej Amerike) vl. m. polit.
totalizmus
totalitarizmus (nedemokratická v. opierajúca sa o násilím zavedenú a udržovanú jednotu) lat. polit.
absolutizmus lat.
autokracia
autokratizmus
satrapizmus (neobmedzená v. jednej osoby, t.j. panovníka vrátane zákonodarnej, samovláda, krutovláda) gréc.
despocia (samovláda v starovekých štátoch Ázie a Afriky) gréc. hist.
despotizmus gréc.
diktatúra (samovláda jednej osoby alebo skupiny) lat.
tyrania (samovláda v starom Grécku) gréc. hist.
tyrania (krutá, utláčateľská samovláda, hrôzovláda) gréc.
dominát (samovláda v starom Ríme, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.
principát (samovláda v starom Ríme, za raného cisárstva) lat. hist.
cárizmus
samoderžavie (samovláda v starom Rusku) rus. hist.
terorizmus (v. používajúca hrubé násilie najmä proti polit. odporcom, hrôzovláda, krutovláda, násilenstvo) lat.
fašizmus (diktátorská v. vychádzajúca z ideológie obhajujúcej a hlásajúcej útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.
frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.
hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.
perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.
socializmus (v. založené na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti) lat.-franc.
komunizmus (v. založená na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb, predstave takejto spoločnosti) lat.
polyarchia lat. kniž.
polykracia (v. viacerých osôb) gréc.
synkrácia (spoločná v. niekoľkých osôb, spoluvláda) gréc. kniž.
biarchia (dvojvláda) gréc.
diarchia (v. dvoch, dvojvládie) gréc.
duumvirát (vláda dvoch v starom Ríme) lat. hist.
triumvirát (v. troch mužov, štátnikov na základe vzájomnej zmluvy, spojenectvo, zbor troch vládnucich mužov v starom Ríme) lat. hist.
tetrarchia (v. štyroch v starom Ríme) gréc. hist.
chunta
junta /chu-/ (v. s dočasnou al. miestnou právomocou, najmä nastolená násilím, voj. prevratom) špan.
imamát (v. na čele s najvyšším cirk. a svetským predstaviteľom v niektorých moslimských štátoch) arab.
interim (dočasná, prechodná v.) lat. práv.
cézaropapizmus (nadvláda panovníka nad cirkvou) lat.
politeiá (v. starom Grécku) gréc. hist. práv.
Porta
Vysoká porta (samovláda sultána v Osmanskej ríši) lat. pren.
signoria /siňo-/ (v. v tal. mestách, mestských štátoch, od 13. do 16.st.) tal. hist.
Kvirinál (tal. kráľovská v.) lat.
pentarchia (v. piatich veľmocí, Veľkej Británie, Francúzska, Pruska, Rakúska, Ruska, zabezpečujúca rovnováhu síl v Európe od polovice 18.st. do 1914) gréc.
direktórium (v. vládneho výboru vo Francúzsku, 1795-1779) lat. hist.
dikastérium (v. dvoch tried v Uhorsku, šľachty a zemianstva) gréc.-lat. zastar.
sovnarkom (v. v bývalom ZSSR, rada ľudových komisárov, do 1946) rus. skr. porovnaj moc 4

štát

štát lat.
res publica /rés públika/ lat.
impérium (veľký š., veľká ríša, veľmoc) lat.
monarchia (š. na čele s panovníkom) gréc.
cisárstvo (š. na čele s neobmedzeným vládcom, cisárom) lat.
republika (š. s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.
protektorát (krajina podriadená inému štátu, závislá od iného štátu) lat. práv.
satelit (formálne samostatný š., ale polit. a hosp. podriadený inému štátu, závislý od veľmoci) lat. polit.
vazal (polit. al. hosp. závislý š.) kelt.-franc. pejor.
totalita
totalitarizmus
totalizmus lat. polit.
totáč (š. s násilím zavedenou a udržovanou jednotou) lat. slang.
Absurdistan
absurdistan (š., v kt. neplatia zákony, kde nič nie je normálne, nič nefunguje) um. expr.
erár (š. ako subjekt majetkových práv) lat.
offshore /ofšor/ (krajina, kt. poskytuje osobitné daňové úľavy a iné obchodné a pod. zvýhodnenia) angl. ekon.
état commerçant /éta komersan/ (š. vystupujúci v medzinárodných vzťahoch ako podnikateľ, obchodník) franc. obch. práv.
polis (mestský š. v starom Grécku) gréc.
politeiá (š. v starom Grécku) gréc. hist. práv.
civitas (mestský š. v Rím. ríši, štát) lat.
imperium Romanum (rímska ríša, jej územie) lat.
Senatus Populusque Romanus [S. P. Q. R.] /-ná- - kve- -má-/ (rím. štát, antický názov) lat. hist.
dominát (štátna forma Rím. ríše, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.
principát (štátna forma Rím. ríše, za raného cisárstva) lat. hist.
Porta
Vysoká porta (Osmanská ríša) lat.
Sacrum Romanum Imperium /sakrum/ (Svätá ríša rím., 962 – 1806) lat. hist.
džamahiríja (š. ľudových más založený na priamej demokracii, štátoprávne usporiadanie Lýbie) arab. polit.
Sojúz
Sajúz (bývalý ZSSR) rus. hovor.
Paneurópa (Spojené štáty európske podľa plánu z 1929) gréc.
uncle Sam /ankl/
strýčko Sam (Spojené š. amer.) vl. m. pren. expr.
Dixie /dixi/
Dixieland
dixieland /-xile-/ (štáty na juhu USA v 19. st.) vl. m.
reich /rajch/
rajch (nem. nacistická ríša, tzv. tretia ríša) nem. pejor.
frankofónny š. (š. pod vplyvom franc. kultúry a jazyka) vl. m. + gréc.
anglofónny š. (š. pod vplyvom angl. kultúry a jazyka) lat. + gréc.
domínium (š. patriaci do Brit. spoločenstva národov, Kanada, Austrália) lat.
Patrimonium sancti Petri (pápežský, cirk. š., <i>dedičstvo svätého Petra</i>) lat. hist.
l’état c’est moi /leta se moa/ (<i>š. som ja</i>, výrok Ľudovíta XIV.) franc.
imperium in imperio (š. v štáte) lat. porovnaj krajinaFrancúzskoAnglickoŠpanielsko atď.

ríša

ríša 1 (veľký štátny útvar)
impérium (veľká r., veľmoc) lat.
imperium Romanum (rím. r., jej územie) lat.
dominát (štátna forma Rím. ríše, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.
principát (štátna forma Rím. ríše za raného cisárstva) lat. hist.
Sacrum Romanum Imperium /sakrum/ (Svätá r. rím., 962 –1806) lat. hist.
Porta
Vysoká porta (Osmanská r.) lat.
reich /rajch/
rajch (nem. nacistická, tzv. tretia r.) nem. pejor. porovnaj štát

samovláda

samovláda
mokracia (s. jednej osoby) gréc.
absolutizmus lat.
autokracia
autokratizmus gréc.
satrapizmus (neobmedzená, teda aj zákonodarná vláda jednej osoby, t.j. panovníka, krutovláda) gréc.
despotizmus gréc.
diktatúra (vláda jednej osoby alebo skupiny) lat.
tyrania (krutá, utláčateľská s., hrôzovláda; v starom Grécku hist.) gréc.
despocia (s. v starovekých štátoch Ázie a Afriky) gréc. hist.
principát (s. v starom Ríme za raného cisárstva) lat. hist.
dominát (s. v starom Ríme, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.
Porta
Vysoká porta (s. sultána v Osmanskej ríši) lat. pren.
cárizmus rus.
samoderžavie (s. v Rusku) rus. hist.

brána

brána
porta (dvere, vstup) lat. zastar. a odb.
kapura (vráta) maď. nár.
poterna (tajná výpadová b. do predného opevnenia v pevnosti) franc. voj.
dipylón (dvojitá b. s pilierom v strede) gréc. archit.
propyleje (monumentálna vstupná samostatná b. v podobe prelomenej steny) gréc. archit. pomn.
tetrapylón (štvorstĺpová b. na hlavnej križovatke v starorím. mestách) gréc. archit.
fortňa
forteň (b. pre chodcov v kláštoroch, v opevnení) nem. zastar.
pailu
pailou (voľne stojaca b. s jedným al. viacerými priechodmi, postavená na počesť zaslúžilých osôb, v čín. architektúre) čín. archit.
torana (kamenná monumentálna slávnostná zdobená, do ind. chrámu) sanskrit archit.
tori
torii (jap. drevená al. kamenná voľná vstupná b. do svätyne) jap. archit.
báb
bab (b. na Blízkom východe) arab.
turniket (zariadenie na vpúšťanie návštevníkov po jednom) franc.
Hannibal ante portas (Hannibal pred bránami = nepriateľ nablízku, v bezprostrednej blízkosti) lat. hist. porovnaj opevnenie

čiapka

čiapka
rádionka
rádiovka (mäkká plochá okrúhla č. bez striešky, štítka so stopkou) lat. hovor.
baret
baretka (mäkká plochá okrúhla al. štvorcová č. bez striešky) franc.
debilka (pletená zimná č. s prevráteným okrajom a brmbolcom) lat. slang.
ušianka (zimná č. s výložkami, najmä kožušinovými, chránidlami na uši) rus.
papacha (vysoká teplá kožušinová č., baranica rus. typu) turk.-rus.
šiltovka (č. so štítkom,tienidlom, strieškou) nem. hovor.
džokejka (šiltovka nosená dostihovými jazdcami) angl.
brigadírka (plochá šiltovka, najmä voj.) franc. hovor.
furážka (rus. šiltovka, súčasť uniformy, kroja) rus.
baseballka /bejzbol-/
bejzbalka (č. podobná č. hráčov bejzbalu) angl.
matrózka (námornícka č.) nem. hovor. zastar.
aksamietka (č. zo zamatu) gréc. zastar.
bašlik
bašlík (zimná č. prispôsobená aj na zaviazanie okolo krku, kapucňa s dlhými koncami) turk.-rus.
kukla (prikrývka hlavy s otvorom na tvár chrániaca aj krk a uši, ochranná maska) lat.-nem.
pileolus (hodvábna okrúhla č. katolíckych duchovných) lat.
solideo (okrúhla čiapočka vyšších katolíckych hodnostárov) lat. cirk.
biret (bohoslužobná plochá č. katolíckych kňazov vystužená priečnymi rebrami) lat.-tal.
mitra gréc.
infula (orient. prikrývka hlavy panovníkov a duchovných; bohoslužobná prikrývka hlavy katolíckych hodnostárov zošitá z dvoch častí hore špicatých) lat. cirk.
tiara (prikrývka hlavy babylonských a perz. vládcov; trojitá koruna, kt. používali do 1963 pápeži) orient.-lat.
konfederátka (štvorrohá poľ. č.) lat.-poľ.
kučma (maď. kožušinová č., baranica) maď. zastar.
jarmulka (zamatová žid. č.) poľ. + hebr.
frýgická č. (kužeľovitá č. nosená počas Franc. revolúcie, s horným cípom prehnutým dopredu) vl. m. hist.
ťubatejka (stredoázijská pestro vyšívaná č., najmä okrúhla) turk.-rus.
fez (orient. plstená č. tvaru zrezaného kužeľa) vl. m.
tarbuš
tarbúš (fez, najmä červený) arab. zried.
turban (mužská orient. prikrývka hlavy zo zvinutého pruhu látky okolo hlavy) perz.
ihrám (prikrývka hlavy ind. žien) arab.
pileus (plstená č. bez okraja dávaná v staroveku prepusteným otrokom) lat. hist.
hennin /enen/ (dámska prikrývka hlavy v tvare vysokého kužeľa potiahnutého látkou a s priehľadným závojom na zadnej strane, 15. st.) franc.
toka (č. ozdobená perami, v heraldike) franc.
kalpak
kolpak (vysoká kožušinová č. používaná jazdectvom) tur.
kadetka (vysoká tvrdá č., súčasť voj. uniformy) franc. hovor. zastar.
helma
helmica (ochranná prikrývka hlavy z pevného materiálu, prilba) nem.
čákov (č. podobná voj. prilbe) ? porovnaj klobúkprilba

topánka

topánka
pantofľa (ľahká domáca obuv bez opätku) tal.-nem. expr.
papuča (ľahká domáca obuv bez opätku; teplá plstená t. s prešívanou podošvou) perz.-tur.
sliper (nízka domáca obuv bez šnurovania a zapínanania) angl.
štekle (dámske topánky s vysokým opätkom) nem. slang.
štulpne (vysoké topánky s vyhrnutým horným okrajom) nem. hist.
kanada (vysoká šnurovacia t.) vl. m.
galoša (vrchná gumová obuv používaná na topánky ako ochrana pred vlhkom, prezuvka) franc.
plimzolka (lacná gumená plátená t.) vl. m. hovor.
semiška (t. z mäkkej nehladenej kože al. jej napodobeniny s drsným povrchom) orient.-nem.
kapec (vysoká súkenná t.)
valenky (plstené nešité kapce) rus.
meltonky (vysoké zimné topánky) angl.
baganča (ťažká voj. al. pracovná obuv) maď.
trampka (plátená šport. t. po členky) angl.
vibramka (šport. t. s ryhovanou gumovou podrážkou) vl. m.
kecka (nižšia plátená šnurovacia šport. t., trampka) angl.-čes. slang.
teniska (ľahká plátená šport. t.) angl.
tretra (šport. t. s klincami a pod. na podrážke) nem.
cúgovka (t. bez šnurovania s gumeno-plátenou vložkou na boku) nem. zastar.
mokasín
mokasína
mokasínka (ľahká mäkká indiánska t.; t. s nízkymi podpätkami a bez šnurovania) indián.
sandál (staroveká obuv pripevňovaná na nuhu remienkami hist.; ľahká letná obuv s remienkami) gréc.
kristusky (remienkové sandále) vl. m.
opánka (ľahká t. sťahovaná remienkami cez priehlavok) srb.chorv.
koturn (t. s vysokou drevenou podrážkou používaná v antickom divadle) gréc.
calceus /kal-/ (vysoké kožené stredoveké topánky na remienok nad kotníkom) lat.
lapte (lykové krpce v Rusku) rus.
bufa (ťažká teplá t.) franc.-poľ. porovnaj čižma

náhlenie, náhlivosť

náhlenie, náhlivosť
kvalt nem. slang.
gvalt nem. hovor.
fofr nem. slang.
virvar (chvat, zhon, náhlivosť, náhlenie) nem. expr.
galop (chvat, náhlenie, vysoká rýchlosť) franc. pren. expr.
tumult (chvat, zhon, ruch) lat. hovor. expr.
tempo (veľká rýchlosť, rýchly pohyb) tal.
galop (vysoká rýchlosť, rýchle tempo) franc. pren. expr.
švung (švih) nem. hovor. porovnaj chvat 1

obruba

obruba
rám (ozdobná a ochranná o. obrazu a pod.) nem.
blondel (ozdobný rám na obrazy) vl. m. hovor.
pasparta
paspart (ochranný lepenkový rám obrazu, napr. kresby, grafického listu) franc.
plika (prehnutý dolný okraj listiny umožňujúci pevnejšie pripevnenie pečate, prehnutie, zosilnenie dolnej časti stredovekej listiny) lat. odb.
pleréza (čierny okraj smútočných oznámení) franc.
margo (okraj strany) lat.
bordúra (ozdobný okraj, orámovanie, lem umeleckých diel) franc.
kartuša (ozdobný plastický, rozvinutý okraj okolo erbu a pod, renesancia a barok) tal.-franc.
porta (lem, lemovka) nem. krajč.
tresa (stuha, lemovka) franc. krajč.
manžeta (ohrnutá o. nohavíc) franc.
léga (ozdobný pás, pruh, záhyb al. o. na okraji al. ploche látky) nem. krajč.
patent (o. na svetri a pod. z pružnej obojlícnej pleteniny) lat. text.
sutaška (plochá o. s jedným al. viac žliabkami po dĺžke, ozdobná širšia lemovka, stužka) franc. text.
paspula
paspulka (úzky pás látky, stuha, pruh na obrubovanie, zdobenie) franc.
šatón (o. na osadenie drahokamu do šperku so záchytkami v klenotníctve) franc.
mantinel (zvýšený okraj hracej plochy, ihriska) tal.
pista (zvýšená o. cirkusovej manéže so sklonom dnu) franc.
šambrána (ozdobné vystupujúce orámovanie, orámované ostenie okien a dverí v ploche priečelia) franc. archit.
pneumatika gréc.
pneu (o. kolesa naplnená stlačeným vzduchom, gumová obruč na kolese skladajúca sa z plášťa a duše) gréc. slang.
slika (hladká pneumatika bez vzoru) angl.
galuska (pneumatika pre pretekársky bicykel, kt. plášť s duša sú v jednom celku) nem. vl. m.

lem

lem
porta (obruba, lemovka) nem. krajč.
léga (ozdobný pás, pruh, záhyb al. obruba na okraji al. ploche látky) nem. krajč.
patent (obruba na svetri a pod. z pružnej obojlícnej pleteniny) lat. text.
manžeta (ohrnutá obruba nohavíc) franc.
šos (cíp mužského kabáta dole v mieste rozstrihnutia) nem. hovor.
sutaška (plochá obruba s jedným al. viac žliabkami po dĺžke, ozdobná širšia lemovka, stužka) franc. text.
tresa (obruba, lemovka, stuha) franc. krajč.
limbus (okraj, vyvýšený val rohovky, bubienka a pod.) lat. anat.
margo (okraj strany) lat.
plika (prehnutý dolný okraj listiny umožňujúci pevnejšie pripevnenie pečate, prehnutie, zosilnenie dolnej časti stredovekej listiny) lat. odb.
pleréza (čierny okraj smútočných oznámení) franc.
rám (ozdobná a ochranná obruba obrazu a pod.) nem.
blondel (ozdobný rám na obrazy) hovor.
šambrána (ozdobné vystupujúce orámovanie, orámované ostenie okien a dverí v ploche priečelia) franc. archit.
pasparta
paspart (ochranná lepenková obruba, rámec obrazu, kresby, grafického listu) franc.
bordúra (ozdobný okraj, orámovanie umeleckých diel) franc.
kartuša (ozdobný plastický rozvinutý okraj okolo erbu a pod, renesancia a baroko) tal.-franc.
šatón (obruba na osadenie drahokamu do šperku so záchytkami v klenotníctve) franc.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 30. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.