mainstream
/mejnstrím/
(hlavný, stredný prúd vo vede, hudbe a pod.)
angl.
avantgarda
(s. zasadzujúci sa o nové myšlienky, skupina priekopníkov pokroku, predvoj, priekopníci)
franc.
fundamentalizmus
(s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľný voči iným názorom, pravovernosť, napr. v islame)
lat.
náb. a cirk. smery
montanizmus
(starokresťanský sektársky s. očakávajúci koniec sveta a druhý príchod Krista, zdôrazňujúci prísnu mravnosť, 2. – 6. st.)
vl. m.cirk.
pelagianizmus
(kresťanský s. odmietajúci dedičnosť hriechu, zdôrazňujúci slobodnú vôľu človeka nehrešiť, 4. – 5. st.)
vl. m.cirk.
nazaréni
(kresťanský s., sekta uznávajúca záväznosť Starého zákona, 4. a 5. st.)
vl. m.
donatizmus
(kresťanský s. namierený proti biskupom, kt. zlyhali pri prenasledovaní, severná Afrika, 4. – 7. st.)
vl. m.
paulikánstvo
(kresťanský s. hlásajúci večný boj dobra a zla, Malá Ázia a Balkán, 7. – 12. st.)
vl. m.hist. cirk.
ikonoklazmus
(náb., sociálne a polit. hnutie vyvolané zákazom uctievať obrazy svätých, Byzancia, 8. – 9. st.; zavrhovanie uctievania obrazov svätých a ich ničenie, obrazoborectvo)
gréc.hist.
valdénstvo
(stredoveké protestné a nápravné hnutie v západnej cirkvi presadzujúce chudobu, jednoduché obrady, kazateľstvo, od 12. st.)
vl. m.
galikanizmus
(hnutie za nezávislosť franc. katolíckej cirkvi od pápeža, od 14. st.)
vl. m.hist.
habáni
(pôvodne nem. anabaptizmus, kt. prívrženci sa usadili na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberali sa remeslami, najmä výrobou keramiky)
nem.
hutteriti
(pôvodne tirolský anabaptizmus, kt. prívrženci sa pre prenasledovanie presídlili na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky)
vl. m.
jansenizmus
(opozičné náb. a filoz. hnutie v rímskokatolíckej cirkvi, Francúzsko a Holandsko, 17. – 18. st.)
vl. m.
ekumenizmus
(hnutie usilujúce sa o zblíženie, spoluprácu a jednotu cirkví, najmä kresťanských)
gréc.cirk.
episkopalizmus
(katolícky s. presadzujúci prevahu biskupov nad pápežom)
gréc.hist.
papizmus
(s. priznávajúci všetku cirk. moc hlave rímskokatolíckej cirkvi, Svätému otcovi)
gréc.-lat.cirk.
jehovisti
(kresťanský s., sekta založená v 70. rokoch 19. st. v USA, predpovedajúca druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva)
vl. m.náb.
pentekostalizmus
(kresťanský s. zdôrazňujúci prijatie Ducha svätého ako doložiteľnú skúsenosť, USA, od 1900)
gréc.cirk.
mormóni
(severoamer. sekta s kresťanskými prvkami, kladúca dôraz na doslovný výklad Biblie, Kristova cirkev svätých posledných dní, od 30. rokov 19. st.)
vl. m.náb.
moonisti
(sekta Cirkev zjednotenia, hlásajúca, že rodina je základom šťastného sveta, založená Kórejcom Moonom)
vl. m.
katolicizmus
(základný kresťanský s. uznávajúci pápeža ako hlavu cirkvi)
gréc.
puritánstvo
(angl. reformačný s. usilujúci sa o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť)
lat.-angl.náb.
kvakeri
(angl. protestantská sekta, Spoločnosť priateľov, odmietajúca kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st.)
angl.cirk.
metodizmus
(s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci osobné obrátenie a posvätený život, usilujúci sa o dôsledné dodržiavanie náb. Predpisov)
gréc.cirk.
pietizmus
(hnutie zdôrazňujúce osobnú zbožnosť, činorodú lásku v protestantských cirkvách, 17. a 18. st.)
lat.náb.
scientológia
(hnutie hlásajúce možnosť odstránenia všetkých negatívnych zážitkov z mysle, rozšírenie duševných schopností jedinca a dosiahnutie úplnej slobody)
lat. + gréc.
sunniti
(islamský s. vyznávajúci popri koráne aj sunnu, t.j. právne a morálne predpisy z výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov)
arab.náb.
sanúsija
(islamská sunitská s. hlásajúca návrat k pôvodnému islamu a svätú vojnu)
vl. m.náb.
sufizmus
(mystický islamský s. usilujúci o úplnú podriadenosť božej vôli)
arab.filoz.
sikhovia
(náb. hnutie v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu)
sanskrit-hind.
manicheizmus
(s., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla, a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st.)
vl. m.
porovnaj
náboženstvovyznanie 2
teizmus
(s. založený na viere v existenciu boha ako stvoriteľa sveta)
gréc.filoz. náb.
ateizmus
(myšlienkový s. odmietajúci existenciu al. poznateľnosť boha)
gréc.
idealizmus
(s. považujúci podstatu sveta prvotne za duchovnú)
gréc.-lat.filoz.
spiritualizmus
(idealistický s. považujúci bytie za výtvor ducha)
lat.filoz.
materializmus
(s. považujúci podstatu sveta prvotne za hmotnú)
lat.filoz.
dualizmus
(s. založený na dvoch samostatných, neodvolateľných až vylučujúcich sa princípoch, hmota a duch, dobro a zlo a pod.)
lat.filoz.
reformizmus
(hnutie usilujúce sa o reformu, zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu; s. v robotníckom hnutí uprednostňujúci reformy)
lat.
revizionizmus
(hnutie za preskúmanie niečoho s cieľom zmeny, úpravy; s. usilujúci sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu)
lat.polit.
fundamentalizmus
(s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom)
lat.
radikalizmus
(s. usilujúci sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov)
lat.
liberalizmus
(s. presadzujúci slobodu jednotlivca a súkromného podnikania s práv. zárukami)
lat.polit. ekon.
neoliberalizmus
(s. odmietajúci štátne zásahy do hospodárstva a existenciu monopolov, uznávajúci úlohu štátu pre zaistenie trhového mechanizmu)
gréc. + lat.polit. ekon.
konzervativizmus
(s. presadzujúci voľné podnikanie a nízke zdanenie podnikateľov)
lat.polit. ekon.
komunizmus
(ideológia a hnutie za presadenie beztriednej spoločnosti založenej na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb)
lat.
boľševizmus
(komunizmus radikálnej sociálnej demokracie orientovanej na prevzatie moci a odstránenie kapitalizmu)
rus.
socializmus
(ideológia a hnutie vychádzajúce z učenia o spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a usilujúceho sa o spravodlivý spoločenský poriadok, rovnosť všetkých ľudí)
lat.-franc.
marxizmus
(sociálnoekonomická teória K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy)
vl. m.
leninizmus
(ideológia naväzujúca na marxizmus, vytvorená Leninom a použitá v komunistickom hnutí)
vl. m.polit.
stalinizmus
(s. spájajúca marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby, despotizmus, vytvorená Stalinom)
vl. m.
maoizmus
(sociálnopolit. učenie a radikálne ľavicové polit. hnutie spojené s Mao Ce-tungom)
vl. m.polit.
eurokomunizmus
(s. v niektorých západoeurópskych komunistických stranách, 60. a 70. roky 20. st.)
vl. m. + lat.
šovinizmus
(krajný nacionalizmus spojený s nenávisťou k iným národom, slepé presvedčenie o nadradenosti vlastného národa)
vl. m.
kozmopolitizmus
(s. podceňujúci al. popierajúci samobytnosť národov a vlastenectvo, zdôrazňujúci nadnárodné hodnoty, príslušnosť jednotlivcov a národov k ľudstvu, svetoobčianstvo)
gréc.filoz.
anarchizmus
(s. odmietajúci organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúci neobmedzenú slobodu jednotlivca)
gréc.
pacifizmus
(s. odmietajúci vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúci sa za zachovanie mieru za každú cenu)
lat.polit.
pacifizmus
(hnutie odmietajúce vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúce sa za zachovanie mieru za každú cenu)
lat.polit.
militarizmus
(politika zbrojenia, prípravy na útočnú vojnu)
lat.
populizmus
(páčivý, bezzásadový s. zameraný na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, používajúci prázdne heslá a sľuby: lat.)
tolstojizmus
(s. hlásajúci zásadu neodporovať zlu násilím)
vl. m.
gándhizmus
(učenie a hnutie hlásajúce nenásilné spôsoby polit. boja, pôvodne v odpore voči brit. kolonializmu v Indii, a vytrvalosť v pravde)
vl. m.hist.
ultramontanizmus
(uplatňovanie nárokov, záujmov pápeža a katolíckej cirkvi voči európskym štátom, najmä 19. st.)
lat.cirk. polit.
antiklerikalizmus
(hnutie proti využitiu náboženstva na polit. ciele, proti cirkvi a duchovenstvu)
gréc.
internacionalizmus
(s. usilujúci sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov)
lat.
sionizmus
(žid. nacionalistické hnutie usilujúce sa o jednotu Židov a vybudovanie žid. štátu v Palestíne)
hebr. vl. m.
antisemitizmus
(hnutie proti Židom založené na rasovej, národnostnej a náb. neznášanlivosti)
gréc. + vl. m.
panslavizmus
(hnutie za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára a vytvorenie všerus. pravoslávnej monarchie)
gréc. + vl. m.polit.
slavianofilstvo
(hnutie vyzdvihujúce spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.)
rus. + gréc.
narodnictvo
(s. a hnutie snažiace sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúce sa o roľníctvo, Rusko)
rus.hist.
menševizmus
(umiernený menšinový s. sociálno-demokrarického hnutia, Rusko)
rus.polit.
boľševizmus
(radikálny väčšinový smer sociálno-demokrarického hnutia, Rusko)
rus.
hungarizmus
(s. snažiaci sa o splynutie nemaď. obyvateľstva v rámci Uhorska, myšlienka jednonárodnostného Uhorska)
lat.hist.
ilyrizmus
(hnutie za zjednotenie južných Slovanov, 30. a 40. roky 19. st.)
vl. m.hist.
pangermanizmus
(hnutie usilujúce sa o zjednotenie Nemcov vo svete a vytvorenie silného nem. štátu)
gréc. + vl. m.
paneuropeizmus
(hnutie usilujúce sa o zjednotenie európskych štátov, o vytvorenie Spojených štátov európskych, medzi svetovými vojnami)
gréc. + vl. m.
panturkizmus
(hnutie za zachovanie tur. ríše a zjednotenie všetkých národov hovoriacich turkotat., od Bajkalu po Balkán, zač. 20. st.)
gréc. + vl. m.polit.
panarabizmus
(hnutie usilujúce sa o hosp. spoluprácu a polit. zjednotenie všetkých arab. krajín)
gréc. + vl. m.
panislamizmus
(hnutie usilujúce sa o zjednotenie moslimských národov a štátov proti kolonializmu, 2. polovica 19. st.)
gréc. + arab.-lat.
panafrikanizmus
(hnutie časti nebelošského obyvateľstva Afriky, Severnej Ameriky a Karibiku za oslobodenie spod útlaku)
gréc. + vl. m.
panamerikanizmus
(hnutie usilujúce sa o spoluprácu a spolupatričnosť všetkých národov a krajín Severnej a Južnej Ameriky)
gréc. + vl. m.polit.
risorgimento
/-dži-/
(hnutie za slobodu a zjednotenie Talianska, 19. st.)
tal.hist.
enosis
/-zis/
(hnutie Grékov za zjednotenie v spoločnom štáte)
gréc.
fenianizmus
(tajné hnutie za slobodu Írska, 1858 – 1922)
ír.
sinnfeinizmus
(protibrit. hnutie za ír. nezávislosť, zač. 20. st.)
ír.hist. polit.
iredentizmus
(hnutie národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa polit.; tal. nacionalistické hnutie za pripojenie území obývaných Talianmi k Taliansku, koniec 19. st. hist.)
tal.
svadéší
(hnutie v Indii podporujúce domáci priemysel a bojkotujúci brit. tovar, od 1905)
sanskrithist. polit.
taliban
(militatné islamské hnutie v Afganistane)
?
reúnia
(franc. politika pripájania rím. nem. miest a lén, 17. st.)
franc.hist.
fronda
(odboj šľachty a meštianstva proti absolutizmu kardinála Mazarina, Francúzsko, 1648 – 1653)
chartizmus
(prvé masové hnutie robotníkov, Veľká Británia, 30. – 50. roky 19. st.)
gréc.-angl.hist.
luddizmus
(hnutie robotníkov proti zavádzaniu strojov, Anglicko, 1. polovica 19. st.)
vl. m.hist.
abolicionizmus
(hnutie za zrušenie zákona a pod.; hnutie za zrušenie otroctva, USA, 1. polovica 19. st.)
lat.
skinhed
(hnutie mládeže vyjadrujúcej krajné postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii)
angl.
punk
/pank/
(hnutie mládeže prejavujúce protispoločenský postoj, nesúhlas v hľadaní nových hodnôt a životného štýlu najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov)
angl.
hippies
/-pis/
(únikové protestné hnutie západnej, najmä amer. mládeže vyznačujúce sa výstredným oblečením, správaním, príp. používaním drog, 2. polovica 60. rokov)
angl.
maltuzianizmus
(s. hlásajúci, že obyvateľstvo rastie geometrickým radom, ale ponuka potravín rastie aritmetickým radom)
vl. m.polit. ekon.
neomaltuzianizmus
(s. usilujúci sa obmedzovať populačný rast)
gréc.-vl. m.polit. ekon.
merkantilizmus
(s. považujúci za zdroj bohatstva výmenu a obchod, 15.-17.st.)
tal.-franc.hist. ekon.
proudhonizmus
/prudo-/
(s. s utopickými predstavami o spoločnosti malovýrobcov s výmenou bez peňazí a úvermi bez úrokov, 19. st.)
vl. m.filoz. polit.
monetarizmus
(s. presadzujúci samoregulačný vývoj ekonomiky a odmietajúca štátne zásahy do ekonomiky)
lat.ekon.
nominalizmus
(peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí určená cenami bez ohľadu na ich kovový obsah)
lat.ekon.
metalizmus
(peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí priamo závislá na ich kovovom obsahu)
gréc.ekon.
freetradizmus
/frítrej-/
(hosp. politika požadujúca slobodu obchodu bez zásahov štátu)
angl. + lat.polit. ekon.
separatizmus
(politika presadzujúca územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie)
lat.
izolacionizmus
(politika presadzujúca neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierená proti aktívnej zahraničnej politike)
tal.-franc.
autarkia
(politika s cieľom získania hosp. nezávislosti a vytvorenia uzatvoreného hosp. celku v krajine)
gréc.ekon.
splendid isolation
/ajsolejšn/
(brit. politika spočívajúca v neúčasti v paktoch a konfliktoch na kontinente, 19. st.)
angl.hist. polit.
sakoku
(politika odlúčenia, oddelenia Japonska, zákaz výjazdu Japoncov z krajiny a obmedzenie vstupu cudzincov, 17. – 19. st.)
jap.
appeasement
/epíz-/
(politika uzmierovania a ústupkov, najmä voči nacistickému Nemecku)
angl.polit.
protekcionizmus
(politika zameraná na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod.)
lat.-franc.ekon.
imperializmus
(dobyvačná, utláčateľská, rozpínavá politika štátu voči cudzím územiam)
lat.
Nep
(tzv. nová ekonomická politika v sov. štáte umožňujúca niektoré kapitalistické prvky pri zachovaní vedúcej úlohy štátu, 1921 – 24)
rus.hovor. polit.
syndikalizmus
(s. v robotníckom hnutí pokladajúci odbory za najvyššiu formu organizácie robotníkov)
gréc.-lat.polit.
tradeunionizmus
/trejdjun-/
(s. v robotníckom, odborovom hnutí zameraný na ekon. a sociálne požiadavky)
angl.polit.
technologizmus
(sociologický s. zdôrazňujúci úlohu výroby a techniky vo vývoji spoločnosti, vládu technikov a najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva)
gréc.
biologizmus
(sociologický s. uplatňujúci biol. zákonitosti na spoločenské javy)
gréc.
human relations
/hjúmen rilejšnz/
(sociologický s. vnútropodnikovej sociálnej a personálnej politiky zdôrazňujúci medziľudské vzťahy)
angl.odb.
behaviorizmus
/bihej-/
(psych. s. zameraný na skúmanie správania a odmietajúci štúdium vnútorných podmienok)
angl.psych.
reflexológia
(psych. s. vysvetľujúci konanie a myslenie mechanicky na základe spätného pôsobenia organizmu na vonkajšie podnety, Rusko, zač. 20. st.)
lat.
freudizmus
/frojd-/
(psych. s. hľadajúci príčiny správania v raných skúsnostiach, sexuálnom a agresívnom pude)
vl. m.psych.
glosátori
(tal. práv. škola podávajúca pomocou poznámok výklad Justiniánovej kodifikácie rím. práva, 11. st.)
gréc.-lat.práv. hist.
logicizmus
(matem. s. chápajúci matematiku ako súčasť logiky)
gréc.mat.
divizionizmus
(impresionizmus na konci 19. st.)
lat.výtv.
verizmus
(taliansky výtvarný, lit., hud. s. usilujúci sa o verné vystihnutie skutočnosti, koniec 19. st.)
tal.
realizmus
(s. usilujúci sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19.st.)
lat.
symbolizmus
(s. usilujúci sa o vyjadrenie vnútorného zážitku z mnohovýznamovej skutočnosti pomocou znakov, značiek, koniec 19. st. a zač. 20. st.)
gréc.lit. výtv.
expresionizmus
(s. zdôrazňujúci subjektívnu výrazovú stránku formy i obsahu, začiatok 20. st.)
lat.
futurizmus
(s. usilujúci sa o vytvorenie netradičného dynamického umenia, vyzdvihujúci techniku, civilizáciu, silu a čin, začiatok 20. st.)
lat.
kubizmus
(maliarsky s. usilujúci sa o zobrazenie predmetu z viacerých uhlov súčasne, prevádzajúci predmet do geom. tvarov)
orfizmus
(maliarsky s. usilujúci sa skladbou línií a farebných plôch vyvolať hudobné dojmy, Francúzsko, začiatok 20. st.)
vl. m.
unanimizmus
(estetický s. hlásajúci prostotu, pravdivosť a súdržnosť ľudí, Francúzsko, začiatok 20. st.)
lat.lit.
suprematizmus
(abstraktný výtvarný s. založený na geom. tvaroch, Rusko, začiatok 20. st.)
lat.výtv.
fauvizmus
(maliarsky s. uplatňujúci čisté svietivé farby na väčších plochách, začiatok 20. st.)
franc.
tašizmus
(maliarsky s. zdôrazňujúci najmä proces tvorby, prejavujúci sa v automatickom kladení farieb, škvŕn bez zámeru, Francúzsko, 50. roky)
gréc.výtv.
signal-art
(výtv. s. využívajúci žiarivé farby na veľkých plochách, 60. roky)
angl.
muralizmus
(maliarsky s. zameraný na veľké nástenné maľby s hist. a revolučnými námetmi, Mexiko, 20. st.)
špan. výtv.
batéria
(zostava rovnakých zariadení na zvýšenie účinku al. výkonu)
franc.
objektív
(s. šošoviek al. zrkadiel vo fotografickom, film. al. inom opt. prístroji, spojná opt. sústava)
lat.opt.
porovnaj
objektív
technika
(súhrn prostriedkov, postupov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt; súhrn strojov, nástrojov, vybavenia pre výrobnú a pod. činnosť)
gréc.
park
(súhrn dopr. prostredkov, strojov a pod.)
angl.-franc.
stres
(s. podnetov nadmerne zaťažujúcich organizmus, nadmerná záťaž organizmu)
angl.lek.
organizmus
(s. telesných ústrojov, ústrojenstvo, živé telo)
gréc.biol.
motorika
(s. pohybových činností živého organizmu, hybnosť)
lat.lek.
genotyp
(s. všetkých faktorov dedičnosti uložených v chromozómoch, génov organizmu)
gréc.biol.
fenotyp
(s. všetkých pozorovateľných vlastností a znakov organizmu ako výsledok vzájomného pôsobenia genotypu a prostredia, vonkajší vzhľad organizmu)
gréc.biol.
tradícia
(súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, zvyk, obyčaj)
lat.
mytológia
(s. vymyslených príbehov s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, bájoslovie)
gréc.
teogónia
(s. bájí o pôvode božstiev a sveta)
gréc.náb.
ekonomika
(súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo)
gréc.
infraštruktúra
(s. odvetví ekonomiky umožňujúcich toky medzi výrobou a spotrebou, vytvárajúcich predpoklady pre rozvoj ekonomiky, najmä doprava, spoje, energetika a pod. ekon.; s. stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu apod. stav.)
lat.
kataster
(s. pozemkov, územie patriace k jednej obci, chotár)
lat.
agrokomplex
(spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví)
ekon.
literatúra
(súhn slovesných, písomných prejavov, umeleckých a odb. diel, slovesnosť, písomníctvo; s. diel, lit. prác o istej otázke)
lat.
poetika
(súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl, spôsob umeleckej lit. tvorby autora)
gréc.-lat.
tematika
(okruh základných umeleckých, odborných a pod. myšlienok, námetov, predmetov diela)
gréc.
fabula
(s. udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej)
lat.lit.
image
/imidž/
(zámerne vytváraná predstava s cieľom získať úspech, prospech; n. verejnosti na výrobok, firmu, dojem, predstava o výrobku, firme, dobré meno výrobku, firmy ekon.)
angl.
porovnaj
povesť 1