Výsledky vyhľadávania

postup

postup 1 (spôsob konania; ustálený spôsob práce)

proces lat.

prax gréc.

úzus (bežný, obvyklý p.) lat. kniž.

operácia (riadený p., výkon, vykonávanie činnosti, úkon) lat.

akcia (zámerný p. s istým cieľom) lat.

metodika (pracovný p.) gréc.

praktika (osvedčený p.) gréc.

procedúra (zvyčajný p. najmä zložitý) lat.

metóda (p. na dosiahnutie cieľa; p. získavania poznatkov) gréc.

mechanizmus (ustálený, samovoľný, neuvedomelý p.) gréc.

technika (súbor postupov, prostriedkov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt) gréc.

know-how (súbor výrobných, tech. a obch. postupov a znalostí ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.

rutina (ustálený, mechanický, netvorivý p. v určitej činnosti) franc. aj pejor.

manier

maniera (ustálený, opakujúci sa, vyhranený p. práce, tvorby) franc.

grif nem. hovor. expr. pren.

manéver (obratný p., premyslené konanie, ťah, úskok) franc.

scenár (postupnosť, rozpis krokov pri dosahovaní cieľa, plán) gréc.-lat. pren. publ.

program (vopred stanovený sled, náplň, obsah nejakej činnosti, najmä kultúrneho podujatia, rokovania) gréc.

maršruta (nariadený, prikázaný p.) franc.-nem. hovor.

stratégia

taktika (premyslený, zámerný p. pri určitej činností vedúcej k dosiahnutiu určeného cieľa) gréc.

diplomacia (obratný, premyslený p., umenie rokovať, obratnosť, obozretnosť, prezieravosť, opatrnosť pri rokovaní) franc. pren.

indukcia (myšlienkový p. od jednotlivého, jedinečného k všeobecnému) lat. log.

dedukcia (myšlienkový p. od všeobecného k jednotlivému) lat. filoz.

analýza (vedecká metóda rozkladajúca jav al. predmet na jednotlivé časti na zistenie jeho vlastností) gréc.

syntéza (spojenie, zjednotenie jednotlivých častí do celku) gréc.

konkretizácia lat. odb.

hypostáza (p. spredmetňovania, zvecňovania myšlienkových javov a procesov) gréc. filoz.

abstrakcia

abstrahovanie (p. poznávania, tvorby pojmov, pri kt. sa odhliada od odlišností a zvláštností javov a zisťujú sa ich všeobecné a podstatné vlastnosti a vzťahy, zovšeobecnenie, zovšeobecňovanie) lat.

generalizácia (metóda tvorby všeobecných pojmov z menej všeobecných alebo jedinečných, zovšeobecňovanie) lat.-franc. kniž.

redukcionizmus (metodologický p. využívajúci prevedenie zložitých, vyšších javov na jednoduchšie, nižšie) lat. filoz.

heuristika (metóda a spôsob riešenia a objasňovania problémov) gréc.

synkríza (metóda poznania sveta u Komenského) gréc. filoz.

štrukturalizmus (vedecká metóda skúmajúca javy ako usporiadanie prvkov al. zložiek celku) lat.

dubitácia (rečnícky p., predstieranie váhania, hľadania riešenia na upútanie pozornosti) lat. kniž.

chronológia (určovanie časového poradia, časovej postupnosti javov, vecí) gréc.

dendrochronológia (datovacia metóda založená na počítaní prírastkov, letokruhov na kmeňoch stromov) gréc.

emanácia (p. vznikania nižšieho z vyššieho, vzniku sveta výronom božstva) lat. filoz.

liturgia (bohoslužobný p.) gréc.-lat.

hermeneutika (súbor pravidiel výkladu textov, jazyka, diel a pod.) gréc. filoz.

regres

regresia (spätný p., pochod, vývoj, návrat do predchádzajúceho stavu, na prekonaný stupeň vývoja, ústup) lat. kniž. a odb.

glotogónia (p. vzniku ľudskej reči) gréc. lingv.

glotogenéza (p. vzniku jazykov al. jaz. skupín) gréc. lingv.

etnogenéza (p. vzniku národností a národov z rodov a kmeňov) gréc.

hominizácia (p. telesných a sociálnych zmien od primátov k človeku, poľudštenie) lat. antrop.

sapientácia (p. vývoja k vyspelému človeku s rozvinutým rozumom) lat. antrop.

antropogenéza (p. vzniku, vývoja a vytvárania človeka ako biol. a sociálnej bytosti) gréc. odb.

senescencia (proces starnutia) lat. lek.

reakcia (pochod, pri kt. dochádza ku kvalitatívnej zmene látky) lat. chem.

syntéza (p. získavania zložitých chemických látok z jednoduchších, zlučovanie) gréc. chem.

fotosyntéza (základný metabolický p., premena kysličníka uhličitého v rastlinách na organické látky pôsobením svetla) gréc. biol. chem.

homogenizácia (p. prevedenia rôznorodej zmesi na rovnorodú) gréc. odb.

vulkanizácia (p. pretvárania kaučuku na technickú gumu ohrevom a pôsobením činiteľov) vl. m. tech.

humifikácia (pôdotvorný proces) lat. odb.

fosilizácia lat. geol.

petrifikácia (p. vedúci k skameneniu odumretého organizmu, skamenenie) gréc. + lat. kniž. a odb.

intuskrustácia (petrifikácia, ak minerálne látky prenikajú do organických zvyškov a tam sa usadzujú) lat. + nem.

granulácia

granulovanie (p. úpravy látok do stavu zrnitosti, tvorenie zrniek, hrudiek) lat.

flokulácia (p. úpravy vody urýchľovaním usadzovania malých častíc pridávaním prísad do kalov, vločkovanie, zrážanie) lat. vod.

industrializácia (p. premeny poľnohosp. krajiny na priemyselnú, spriemyselnenie, zavedenie priemyslu) lat.

technológia (výrobný p. pri spracovaní materiálu na určitý výrobok) gréc.

plejbek

playback /plejbek/ (p. využívajúci vopred nahratý zvukový záznam v televízii, filme a pod.) angl.

aurea mediocritas /-kri-/ (zlatá stredná cesta k šťastiu) lat. kniž.

postup liečenia pozri liečenie

postup merania pozri meranie

postup vyšetrovania pozri vyšetrovanie

postup vyučovania pozri vyučovanie porovnaj spôsob 1

bohoslužba

liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov) gréc.-lat. cirk.

omša

missa (náb. obrad v katolíckej cirkvi) lat. cirk.

teolatria (uctievanie boha al. bohov) gréc. náb. porovnaj obradomša

úkon

akt (čin, konanie, výkon) lat.

operácia (vykonávanie činnosti, výkon, riadený postup) lat.

transakcia (peňažná, ekon. operácia, peňažný prevod, zmluva) lat. ekon.

kult (bohoslužobný obrad, ú. vzdávania úcty bohu) lat. náb.

liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk.

liberalita (bezplatný práv. ú., darovanie) lat. práv. porovnaj obrad

obrad

rituál

rítus lat.

ceremónia (slávnostný o. podľa stanoveného poriadku, spoločenská formalita) lat.

ceremoniál (pravidlá a zvyklosti stanovené pre slávnostné príležitosti) lat.

forma

formalita (ustálená vonkajšia podoba úradného al. spoločenského úkonu, zvyklosť) lat.

kult (bohoslužobný o., úkon vzdávania úcty bohu) lat. náb.

mystérium (tajný, pôvodne staroveký kult) lat. gréc. teol.

eleuzínie (tajný starogréc. o. na poctu bohyne Demetry a Persefony) gréc. vl. m.

orgie (o. na počesť boha Dionýza al. Bakcha spojený s hýrením) gréc.

dionýzie (starogréc. orgie) gréc.

bakchanálie (starorím. orgie) gréc.

agapy

agapé (starokresťanský o., hody lásky) gréc. hist.

liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk.

omša

missa (náb. o. v katolíckej cirkvi) lat. cirk.

vigília (katolícka pobožnosť pred sviatkami al. pred pohrebom) lat. cirk.

rekviem

requiem (zádušná omša za mŕtveho) lat. cirk.

nešpor

nešpory (popoludňajšia omša, predvečerná, najmä nedeľná pobožnosť) lat. cirk.

primície (prvá omša slúžená kňazom po vysvätení) lat. cirk.

roráty (ranná adventná omša) lat. cirk.

missa solemnis (slávnostná omša) lat. cirk.

tedeum

Tedeum

Te Deum (ďakovná omša al. chválospev) lat. cirk.

sakramentália (posvätný o., kt. cirkev vyprosuje Božiu milosť, žehnanie, svätenie) lat. cirk.

konsekrácia (bohoslužobný úkon v rímskokatolíckej cirkvi, premena chleba a vína na Kristove telo a krv) lat. cirk.

teofágia (o., pri kt. veriaci prijímajú telo svojho Boha, aby sa mu priblížili) gréc. náb.

eucharistia gréc. náb.

sanktissimum (sviatosť oltárna, o. prijímania tela a krvi Kristovej) lat. cirk.

viatikum (sviatosť, prijímanie Kristovho tela pred smrťou) lat. cirk.

asperges (o. kropenia veriacich na pripomenutie krstu pred omšou) lat. cirk.

konfirmácia (slávnostný o., prijatie za dospelého člena evanjelickej cirkvi) lat. cirk.

birmovanie lat. cirk.

birmovka (sviatosť udelená biskupom kresťanovi na posilnenie viery) lat. hovor.

funebrálie

funerálie (pohrebný o., pohreb) lat.

parentácia (smútočná pohrebná rozlúčka) lat. zastar.

incinerácia lat. kniž.

cinerácia (pohreb spopolnením, spopolnenie) lat.

kremácia (spopolnenie mŕtvych, pohreb žehom a smútočný o.) lat.

obsekvie (pohrebné obrady) lat. cirk.

panychída (smútočný pohrebný o. v pravoslávnej a gréckokatolíckej cirkvi) gréc. cirk.

koleda (trojkráľový o. vysviacania príbytkov katolíckym kňazom) lat.

tonzúra (o. uvedenia do duchovného stavu prestrihnutím vlasov) lat. cirk.

lustrácia (o. očisťovania od viny vodou al. ohňom) lat.

mágia (obrady a úkony spojené s vierou v schopnosť človeka ovplyvniť udalosti mimo oblasti normálneho pôsobenia) gréc.

teurgia (obrady, pôsobenie na nadprirodzené sily, aby slúžili človeku) gréc.

homágium (o. prijatia lénnych záväzkov, prísaha vernosti v lénnom zriadení) lat. hist. porovnaj zvykobeťslávnosť 1

pravidlo

pravidlo 1 (záväzné ustanovenie, predpis)

nomos gréc.

princíp lat. kniž. a odb.

princípium (základné p., základná zásada, myšlienka) lat. zastar.

regula lat. zastar. al. hovor.

regulatív (predpis, smernica, zásada) lat. kniž. a odb.

kánon (súbor pravidiel, predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.

norma lat.

normatív (záväzné p. vynucované predpismi, zvykom a pod.) lat. odb.

extra modum (mimo p.) lat.

ceremoniál (súbor pravidiel a zvyklostí stanovených pre slávnostné príležitosti) lat.

(diplomatický) protokol (súbor pravidiel styku s diplomatmi) gréc.

maxima (mravná zásada, p. správania, myslenia) lat. kniž.

etiketa (súbor pravidiel spoločenského správania) franc.

disciplína (pravidlá upravujúce správanie sa ľudí, ich povinnosti, poriadok) lat.

algoritmus (predpis poradia konečného počtu krokov na vyriešenie úlohy) arab. + gréc. mat.

kód (súbor pravidiel, predpisov al. znakov na prenášanie informácií) franc.

observancia (pravidlá zachovávané zvykovo, poriadok) lat. kniž.

lege artis /lé-/ (podľa pravidiel, napr. umenia, vedy) lat. kniž.

liturgia (pravidlá bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk.

typikon (pravidlá bohoslužobného poriadku v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

halacha (tradičný výklad Starého zákona, pôvodne ústny a neskôr v talmude písomne zachytený, vo forme záväzných zákonných ustanovení) hebr. náb.

hagada (ústny a neskôr písomne zachytený výklad Starého zákona vo forme rozprávania, prirovnaní, príbehov) hebr. náb.

šaría

šaria

šariá (súbor pravidiel, práv. noriem a zásad správania, náb. života a konania moslimov) arab.

onus probandi (p. diskusie spočívajúce v povinnosti účastníka diskusie dokázať to, čo tvrdí, bremeno dôkazu) lat. log.

pićce touchée /piés tušé/ (šachové p., podľa kt. je hráč povinný ťahať figúrkou, kt. sa dotkol) franc. šach.

in regula (podľa p.) lat. porovnaj poriadok 2predpis 2

súbor

súbor 1 (zoskupenie súvisiacich vecí, javov a pod. tvoriacich celok, sústava)

-téka gréc. v zlož. sl.

komplex (s. zložený zo súvisiacich, prepojených častí; s. pocitov, predstáv, myšlienok, postojov, kt. ovplyvňujú správanie človeka) lat. psych.

kolekcia (s. druhovo rovnakých predmetov, zbierka) lat.

garnitúra (s. predmetov tvoriacich určitý celok, súprava, zostava) franc. angl.

servis (s. náčinia na podávanie jedál a nápojov, jedálna súprava, riad) franc.

album (s. básní, piesní, obrazov, vydaných spoločne) lat.

komplet (súprava, celok zložený z viacerých častí) lat.-franc.

inštrumentár

inštrumentárium (s. nástrojov, najmä lek.) lat.

mechanizmus

mechanika (pohyblivá sústava stroja, strojové zariadenie, stroj) gréc.

aparatúra (s. nástrojov, prístrojov) lat.

batéria (zostava rovnakých zariadení na zvýšenie účinku al. výkonu) franc.

objektív (s. šošoviek al. zrkadiel vo fotografickom, film. al. inom opt. prístroji, spojná opt. sústava) lat. opt. porovnaj objektív

technika (súhrn prostriedkov, postupov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt; súhrn strojov, nástrojov, vybavenia pre výrobnú a pod. činnosť) gréc.

park (súhrn dopr. prostredkov, strojov a pod.) angl.-franc.

korpus (s. skúmaných prvkov, vecí, javov) lat.

repertoár (zásoba prostriedkov na výber) lat. odb.

mašinéria (zložitá, mechanicky presne fungujúca sústava) franc. hovor. pejor.

problematika (s. zložitých úloh, sporných, nevyriešených otázkok) gréc.

plénum (súhrn všetkých členov) lat.

profil (súhrn vlastností, čŕt, ráz) franc.

charakter (s. duševných, morálnych vlastností vytvárajúcich osobnosť, povaha) gréc.

individualita (súhrn vlastností typických pre určitú osobu al. vec, osobitosť, svojráznosť) lat.

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.

habitus (celkový vonkajší vzhľad, súhrn vonkajších znakov organizmov vrátane človeka) lat. odb.

systém (s. prvkov, jednotlivín navzájom spojených vymedzenými vzťahmi, sústava) gréc.

séria lat.

šnúra (s. vecí, činností rovnakého druhu) nem. slang.

koncepcia (s., sústava názorov na niečo spôsob chápania, poňatia, nazerania na niečo) lat.

doktrína (súhrn al. sústava zásad, názorov, poučiek, pravidiel, učenie) lat.

teória (systém názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.

kvalita (s. vlastností, kt. sa jav, vec odlišuje od iných) lat. filoz. porovnaj akosť

kvalifikácia (s. vedomostí, skúseností a pod. potrebných na vykonávanie určitej práce al. funkcie, spôsobilosť) lat.

terminológia (s. odborných názvov v sústave pojmov určitého odboru, odb. názvoslovie) lat. + gréc.

nomenklatúra (s. vedeckých názvov, pomenovaní vychádzajúci z medzinárodne platného lat. názvoslovia) lat.

kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.

flóra vl. m.

vegetácia (súhrn rastlinných organizmov na určitom území, porast, kvetena, rastlinstvo) lat. bot.

fauna (súhrn živočíšnych druhov na určitom území, zvieratstvo, živočíšstvo) vl. m.

ekotop (s. neživých podmienok stanovišťa pôsobiacich na živé organizmy) gréc. biol.

taxón (s. jedincov, kt. sa znakmi a vlastnosťami líšia od iných jedincov) gréc. biol.

populácia (s. jedincov rovnakého druhu žijúcich v spoločnom prostredí, prípadne aj čase) lat. biol.

kolónia (s. spoločne žijúcich jedincov, najmä rovnakého druhu) lat.

biota (s. všetkých živočíchov, rastlín a mikroorganizmov na určitom území) gréc. ekol.

oikumena /oj-/ (s. oblastí trvalo obývaných ľuďmi) gréc. geogr.

karyotyp (s. chromozómov v jadre telesnej bunky) gréc. biol.

edafón (s. živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.

fytoedafón (s. rastlinných organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.

zooedafón (s. živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.

psamón (s. organizmov žijúcich v piesočnatých oblastiach) gréc.

ichtyofauna (s. druhov rýb obývajúcich určitú oblasť) gréc.

sestón (s. nerozpustených živých a neživých častíc vznášajúcich sa vo vode) gréc. biol.

tripton (sestón z neživých častíc) gréc. biol.

planktón (sestón zo živých častíc) gréc. biol.

fytoplanktón (rastlinný plaktón) gréc. biol.

zooplanktón (živočíšny planktón)

syndróm (s. príznakov choroby) gréc. lek.

etiopatogenéza (s. príčin vzniku choroby) gréc. lek.

stres (s. podnetov nadmerne zaťažujúcich organizmus, nadmerná záťaž organizmu) angl. lek.

organizmus (s. telesných ústrojov, ústrojenstvo, živé telo) gréc. biol.

motorika (s. pohybových činností živého organizmu, hybnosť) lat. lek.

genotyp (s. všetkých faktorov dedičnosti uložených v chromozómoch, génov organizmu) gréc. biol.

fenotyp (s. všetkých pozorovateľných vlastností a znakov organizmu ako výsledok vzájomného pôsobenia genotypu a prostredia, vonkajší vzhľad organizmu) gréc. biol.

psychika gréc.

psychično (súhrn duševných javov, duševno, vnútro) gréc. kniž.

mentalita (súhrn duševných pochodov a vlastností charakteristický pre jedinca al. skupinu) lat.

habitus (súhrn vlastností považovaných za návyk) lat. psych.

farmakopea (s. liekov a liečiv v lekárni, liekopis) gréc. farm.

dentika (s. všetkých zubov, chrup) lat. anat.

dentícia (s. zubov v ústnej dutine stavovcov, ozubenie) lat. lek.

filozofia (súhrn názorov na život a svet; chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) gréc.

pansofia (súhrn, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecnej vedy, všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.

etika gréc.

morálka lat. filoz.

moralita lat. kniž.

morálnosť (sústava mravných zásad a noriem, pravidiel správania, mravnosť) lat.

ideológia (sústava myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc. porovnaj názorsmer 1

tradícia (súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, zvyk, obyčaj) lat.

mytológia (s. vymyslených príbehov s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, bájoslovie) gréc.

teogónia (s. bájí o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.

judikatúra (s. súdnych rozhodnutí) lat. práv.

acquis communautaire /aki kominotér/ (s. práv. a pod. pravidiel Európskej únie) franc.

kánon (s. textov, kníh, uznaných, vyhlásených za záväzné, napr. cirkvou; s. pravidiel, predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.

(diplomatický) protokol (s. pravidiel styku s diplomatmi) gréc.

talmud (s. poučiek a výkladov žid. učencov, zbierka žid. náb. zákonov a práv. predpisov) hebr. náb.

mišna (s. zásad náb. práva a zvykov judaizmu) hebr. náb.

rituál

rítus (s. obradov, predpisov a zvyklostí na výkon bohoslužieb) lat. cirk.

liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk. porovnaj obrad

katechizmus (s. článkov kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.

kúria (s. najvyšších vatikánskych úradov, ktorými pápež spravuje rímskokatolícku cirkev, pápežský dvor) lat.

agenda (s. bohoslužobných kníh v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.

hadís (s. výrokov a činov proroka Mohameda) arab. náb.

šaría

šaria

šariá (s. práv. noriem, pravidiel a zásad správania, náb. života a konania moslimov) arab.

inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.

etiketa (s. pravidiel spoločenského správania) franc.

reglemet (s. predpisov, nariadení) franc. admin. voj. zastar.

ceremoniál (s. pravidiel a zvyklostí stanovených pre slávnostné príležitosti) lat.

Hippokratova prísaha (s. etických noriem pre konanie lekára, sľub, kt. skladajú lekári pri promócii,) vl. m. porovnaj pravidlo 1

aktíva (súhrn majetku a pohľadávok) lat. ekon.

pasíva (súhrn dlhov a záväzkov) lat.

fond franc.

fundácia (s. hmotných a fin. prostriedkov na určitý účel, základina) lat. zastar.

nadácia (fond na dobročinné a pod. ciele) slov. + lat.

inventár (s. predmetov patriacich do určitého majetkového celku) lat.

fundus (inventár v podniku, hnuteľné zariadenie) lat.

valor

valeur /valor/ (súhrn cenných papierov a peňažných prostriedkov v prevádzke banky) lat. ekon.

portfólio (zásoba cenných papierov, zmeniek, akcií a pod.) franc.-angl. fin.

sortiment (súhrn druhovo príbuzných výrobkov, tovaru) franc.

ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.

infraštruktúra (s. odvetví ekonomiky umožňujúcich toky medzi výrobou a spotrebou, vytvárajúcich predpoklady pre rozvoj ekonomiky, najmä doprava, spoje, energetika a pod. ekon.; s. stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu apod. stav.) lat.

kataster (s. pozemkov, územie patriace k jednej obci, chotár) lat.

agrokomplex (spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.

literatúra (súhn slovesných, písomných prejavov, umeleckých a odb. diel, slovesnosť, písomníctvo; s. diel, lit. prác o istej otázke) lat.

poetika (súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl, spôsob umeleckej lit. tvorby autora) gréc.-lat.

tematika (okruh základných umeleckých, odborných a pod. myšlienok, námetov, predmetov diela) gréc.

fabula (s. udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej) lat. lit.

korešpondencia (súhrn listov, listy) lat.

dokumentácia (s. písomností, listín, dokladov) lat.

kartotéka (s. lístkov so záznamami usporiadaný podľa určitých zásad, napr. podľa abecedy, lístkovnica) gréc.

epištolár (s. listov, listinár) gréc.-lat. lit.

kopiár (s. kópií, odpisov hist. listín o výsadách, právach) lat. hist.

regestár (s. krátkych, stručných výťahov z listín) lat. hist.

chrestomatia (s. vybraných textov, výber textov, čítanka) gréc. porovnaj zbierka 1zbierka 2

prozódia (s. zvukových vlastností jazyka, prízvuk, intonácia, kvantita) gréc.

topika (s. pravidiel slúžiacich na argumentáciu) gréc. log.

reálie (s. údajov o určitej dobe, kultúre, krajine, niekoho živote, diele) lat.

hermeneutika (postup, s. pravidiel výkladu textov, jazyka, diel) gréc. filoz.

gramatika (s. pravidiel a zákonitostí platných pre slovné tvary, morfológiu, a tvorbu viet, syntax, stavba jazyka) gréc. lingv.

ortografia (s. pravidiel o používaní graf. znakov, písmen, znamienok na zaznamenanie jaz. prejavu, pravopis) gréc. lingv.

frazeológia (s. ustálených slovných spojení, zvratov) gréc. lingv.

paradigma (s. tvarov ohybného, skloňovaného al. časovaného slova) gréc. lingv.

idiolekt (súhrn zvláštností charakteristických pre reč určitého jedinca) gréc. lingv.

onymia (s. vlastných mien na určitom území v určitom jazyku v určitom období) gréc. lingv.

font (s. písmen, graf. znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.

album (s. známok, fotografií a pod. v podobe knihy) lat.

morzeovka (s. značiek zostavených z bodiek a čiarok, kt. sú priradené písmenné, číslicové a iné znaky, používaný v telegrafii) vl. m. hovor.

agenda (s. úradných prác, úloh) lat.

klávesnica

klaviatúra lat.

tastatúra (s. klapiek na hud. nástroji a pod.) lat. odb.

manuál (ručná klávesnica organu, harmónia) lat. hud.

notácia (s. graf. značiek zaznamenávajúcich hudbu) lat. hud.

tabulatúra (staršia inštrumentálna notácia používajúca najmä písmená, číslice) lat. hud.

produkcia (súhrn výrobkov al. umeleckých výtvorov) lat.

grafika (s. výtv. diel vytvorených technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.

akropola

akropolis (s. stavieb v antických gréc. mestách, opevnené návršie) gréc. hist.

kurz

seminár (s. prednášok z určitého odboru, školenie) lat.

gastronómia (s. pravidiel o úprave jedál a kultúre stolovania) gréc.-franc.

erbovník nem.

armoriál (s. zobrazení erbov s uvedením ich držiteľov, najmä rukopisný) lat.

kimenokata (ukážkový s. chvatov v džude, základ sebaobrany) jap.

klientela (s. zakazníkov používajúcich služby právnika, lekára, banky a pod.) lat.

generácia (s. osôb, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe, spojených názormi a pod., pokolenie) lat. porovnaj skupina 2

atlas (s. zemepisných máp al. vyobrazení z iných odborov) vl. m.

kaskáda (s. priehrad na jednom toku na využitie vodnej energie) tal.-franc.

drenáž (s. podzemných kanálikov na odvodňovanie al. zavlažovannie pôdy) angl.-franc.

know-how (s. výrobných, tech. a obch. znalostí a postupov ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.

mnemotechnika gréc. psych. ped.

mnemonika (s. metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.

expozícia (s. vystavovaných predmetov) lat.

program (s. príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech. porovnaj program 4

file /fajl/ (s. informácií uložených v počítači) angl. výp. tech.

kód (s. pravidiel, predpisov al. znakov na prenášanie informácií) franc.

banka tal.

databanka (s. údajov, dát k určitej téme a v použiteľnom usporiadaní) lat. + tal. inform. slang. b. dát

báza gréc.

databáza (s. údajov v logickom vzťahu) lat. + gréc. inform. slang. b. dát

paket (s. údajov prenášaných sieťou vcelku) angl. výp. tech.

website /vebsajt/ (s., dokument, stránka v internete) angl.

repertoár (s. hraných hier, skladieb, úloh) franc.

seriál (s. článkov, obrázkov, hier, filmov a pod. s niekoľkými časťami zverejňovaný na pokračovanie) lat.

sitkom

sitcom /-kom/ (situačná veselohra v podobe televízneho seriálu) angl.

soap-seriál /soup-/

soap-opera /soup-/ angl. + tal.

soap /soup/ (dojímavý lacný mnohodielny televízny seriál) angl.

komiks

comics /komiks/ (obrázkový komický al. dobrodružný seriál) angl.

manga (jap. komiks) jap.

práv. noriem pozri právo 2

súprava odevov pozri úbor porovnaj sústavazoskupenie

omša

omša lat.

missa (náb. obrad v katolíckej cirkvi) lat. cirk.

liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk.

vigília (katolícka pobožnosť pred sviatkami al. pred pohrebom) lat. cirk.

rekviem

requiem (zádušná o. za mŕtveho) lat. cirk.

nešpor

nešpory (popoludňajšia o., predvečerná, najmä nedeľná pobožnosť) lat. cirk.

primície (prvá o. slúžená kňazom po vysvätení) lat. cirk.

roráty (ranná adventná o.) lat. cirk.

missa solemnis (slávnostná o.) lat. cirk.

tedeum

Tedeum

Te Deum (ďakovná o. al. chválospev) lat. cirk.