Výsledky vyhľadávania

úsudok

inferencia (usudzovanie vo vlastnom slova zmysle) lat. log.

premisa (tvrdenie, predpoklad, súd, ú., z kt. sa vyvodzuje iný súd, ú. al. záver) lat. log.

trilema (ú. s troma možnosťami v premise) gréc. log.

dedukcia (myšlienkový postup od všeobecného k jednotlivému filoz.; odvodenie, vyvodenie záveru, dôsledku z východísk, predpokladov logickým úsudkom, myslením) lat.

indukcia (myšlienkový postup od jednotlivého, jedinečného k všeobecnému) lat. log.

sylogizmus (deduktívny ú. založený na sústave troch výrokov) gréc.-lat. log.

entyméme (deduktívny ú. v kt. nie je explicitne vyjadrená niektorá jeho súčasť) gréc. log.

epagoga (ú. z jedinečného na všeobecné) gréc. log.

kombinácia (nepotvrdený ú., dohad, domnienka) lat.

konklúzia (konečný ú., rozhodnutie, výsledok, záver) lat. kniž.

sofizmus (nesprávny ú., súd, záver al. dôkaz vedome vydávaný za správny, vedome použitý logický klam al. úskok) gréc. kniž. a odb.

paralogizmus

paralógia (nesprávne odvodenie, vyvodenie, chybný ú., v kt. bola chyba urobená neúmyselne, nevedomky, neúmyselný omyl) gréc. log.

apodiktikum (nepochybný, nezvratný, bezpodmienečne platný, istý ú.) gréc. kniž.

asertorický súd (ú., v kr. sa potrvdzuje al. odmieta existencia niečoho, súd platnosti) lat. log. porovnaj záver 2

domnienka

konjektúra lat.

špekulácia (dohad, predpoklad) lat.

kombinácia (nepotvrdený úsudok, dohad) lat.

teoréma gréc. kniž.

axióma gréc. kniž. a odb.

postulát (predpoklad, výrok, veta, poučka, zásada, prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.

prezumpcia lat. kniž. a odb.

supozícia (predpoklad) lat. kniž.

predikcia (predpoveď, predpoklad, odhad, najmä budúcich hodnôt) lat. odb.

premisa (tvrdenie, predpoklad, súd, úsudok, z kt. sa vyvodzuje iný súd, úsudok al. záver) lat. log.

proton preudos (chybný predpoklad v základoch teórie, ideológie) gréc. log.

tip (predpoveď, predpoklad výsledku, odhad) angl.

prognóza (predpoveď, predpovedanie pravdepodobného vývoja javu, najmä spoločenského, odhad vývoja, vedecká výpoveď o možnej budúcnosti) gréc.

hypotéza (vedecký predpoklad, odvodená, ale nedokázaná d., dohad, názor) gréc.

archigónia (d. o vzniku organizmov priamo z neživej hmoty) gréc. biol.

panspermizmus (d. o prenose zárodkov života medzi kozmickými telesami) gréc. biol.

euhemerizmus (d., že bohovia vznikli zbožštením hist. osôb) vl. m.

dedukcia (odvodenie, vyvodenie záveru, dôsledku z východísk, predpokladov logickým úsudkom, myslením) lat. porovnaj úsudokpredpoklad 1

záver

záver 2 (výsledok poznávania a uvažovania)

facit (výsledok, zhrnutie) lat. kniž.

konklúzia (konečný úsudok, rozhodnutie, výsledok) lat. kniž.

dedukcia (myšlienkový postup od všeobecného k jednotlivému filoz.; odvodenie, vyvodenie z., dôsledku z východísk, predpokladov logickým úsudkom, myslením) lat.

logizmus (rozumný z.) gréc. filoz.

premisa (tvrdenie, predpoklad, súd, úsudok, z kt. sa vyvodzuje iný súd, ú. al. z.) lat. log.

apagoga (z. z jedného istého a jedného neistého predpokladu) gréc. log.

epikríza (celkový z., súhrnná, záverečná správa o pacientovi a jeho chorobe, rozhodnutie o chorobe) gréc. lek. porovnaj úsudok

postup

postup 1 (spôsob konania; ustálený spôsob práce)

proces lat.

prax gréc.

úzus (bežný, obvyklý p.) lat. kniž.

operácia (riadený p., výkon, vykonávanie činnosti, úkon) lat.

akcia (zámerný p. s istým cieľom) lat.

metodika (pracovný p.) gréc.

praktika (osvedčený p.) gréc.

procedúra (zvyčajný p. najmä zložitý) lat.

metóda (p. na dosiahnutie cieľa; p. získavania poznatkov) gréc.

mechanizmus (ustálený, samovoľný, neuvedomelý p.) gréc.

technika (súbor postupov, prostriedkov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt) gréc.

know-how (súbor výrobných, tech. a obch. postupov a znalostí ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.

rutina (ustálený, mechanický, netvorivý p. v určitej činnosti) franc. aj pejor.

manier

maniera (ustálený, opakujúci sa, vyhranený p. práce, tvorby) franc.

grif nem. hovor. expr. pren.

manéver (obratný p., premyslené konanie, ťah, úskok) franc.

scenár (postupnosť, rozpis krokov pri dosahovaní cieľa, plán) gréc.-lat. pren. publ.

program (vopred stanovený sled, náplň, obsah nejakej činnosti, najmä kultúrneho podujatia, rokovania) gréc.

maršruta (nariadený, prikázaný p.) franc.-nem. hovor.

stratégia

taktika (premyslený, zámerný p. pri určitej činností vedúcej k dosiahnutiu určeného cieľa) gréc.

diplomacia (obratný, premyslený p., umenie rokovať, obratnosť, obozretnosť, prezieravosť, opatrnosť pri rokovaní) franc. pren.

indukcia (myšlienkový p. od jednotlivého, jedinečného k všeobecnému) lat. log.

dedukcia (myšlienkový p. od všeobecného k jednotlivému) lat. filoz.

analýza (vedecká metóda rozkladajúca jav al. predmet na jednotlivé časti na zistenie jeho vlastností) gréc.

syntéza (spojenie, zjednotenie jednotlivých častí do celku) gréc.

konkretizácia lat. odb.

hypostáza (p. spredmetňovania, zvecňovania myšlienkových javov a procesov) gréc. filoz.

abstrakcia

abstrahovanie (p. poznávania, tvorby pojmov, pri kt. sa odhliada od odlišností a zvláštností javov a zisťujú sa ich všeobecné a podstatné vlastnosti a vzťahy, zovšeobecnenie, zovšeobecňovanie) lat.

generalizácia (metóda tvorby všeobecných pojmov z menej všeobecných alebo jedinečných, zovšeobecňovanie) lat.-franc. kniž.

redukcionizmus (metodologický p. využívajúci prevedenie zložitých, vyšších javov na jednoduchšie, nižšie) lat. filoz.

heuristika (metóda a spôsob riešenia a objasňovania problémov) gréc.

synkríza (metóda poznania sveta u Komenského) gréc. filoz.

štrukturalizmus (vedecká metóda skúmajúca javy ako usporiadanie prvkov al. zložiek celku) lat.

dubitácia (rečnícky p., predstieranie váhania, hľadania riešenia na upútanie pozornosti) lat. kniž.

chronológia (určovanie časového poradia, časovej postupnosti javov, vecí) gréc.

dendrochronológia (datovacia metóda založená na počítaní prírastkov, letokruhov na kmeňoch stromov) gréc.

emanácia (p. vznikania nižšieho z vyššieho, vzniku sveta výronom božstva) lat. filoz.

liturgia (bohoslužobný p.) gréc.-lat.

hermeneutika (súbor pravidiel výkladu textov, jazyka, diel a pod.) gréc. filoz.

regres

regresia (spätný p., pochod, vývoj, návrat do predchádzajúceho stavu, na prekonaný stupeň vývoja, ústup) lat. kniž. a odb.

glotogónia (p. vzniku ľudskej reči) gréc. lingv.

glotogenéza (p. vzniku jazykov al. jaz. skupín) gréc. lingv.

etnogenéza (p. vzniku národností a národov z rodov a kmeňov) gréc.

hominizácia (p. telesných a sociálnych zmien od primátov k človeku, poľudštenie) lat. antrop.

sapientácia (p. vývoja k vyspelému človeku s rozvinutým rozumom) lat. antrop.

antropogenéza (p. vzniku, vývoja a vytvárania človeka ako biol. a sociálnej bytosti) gréc. odb.

senescencia (proces starnutia) lat. lek.

reakcia (pochod, pri kt. dochádza ku kvalitatívnej zmene látky) lat. chem.

syntéza (p. získavania zložitých chemických látok z jednoduchších, zlučovanie) gréc. chem.

fotosyntéza (základný metabolický p., premena kysličníka uhličitého v rastlinách na organické látky pôsobením svetla) gréc. biol. chem.

homogenizácia (p. prevedenia rôznorodej zmesi na rovnorodú) gréc. odb.

vulkanizácia (p. pretvárania kaučuku na technickú gumu ohrevom a pôsobením činiteľov) vl. m. tech.

humifikácia (pôdotvorný proces) lat. odb.

fosilizácia lat. geol.

petrifikácia (p. vedúci k skameneniu odumretého organizmu, skamenenie) gréc. + lat. kniž. a odb.

intuskrustácia (petrifikácia, ak minerálne látky prenikajú do organických zvyškov a tam sa usadzujú) lat. + nem.

granulácia

granulovanie (p. úpravy látok do stavu zrnitosti, tvorenie zrniek, hrudiek) lat.

flokulácia (p. úpravy vody urýchľovaním usadzovania malých častíc pridávaním prísad do kalov, vločkovanie, zrážanie) lat. vod.

industrializácia (p. premeny poľnohosp. krajiny na priemyselnú, spriemyselnenie, zavedenie priemyslu) lat.

technológia (výrobný p. pri spracovaní materiálu na určitý výrobok) gréc.

plejbek

playback /plejbek/ (p. využívajúci vopred nahratý zvukový záznam v televízii, filme a pod.) angl.

aurea mediocritas /-kri-/ (zlatá stredná cesta k šťastiu) lat. kniž.

postup liečenia pozri liečenie

postup merania pozri meranie

postup vyšetrovania pozri vyšetrovanie

postup vyučovania pozri vyučovanie porovnaj spôsob 1

odvodenie

dedukcia (vyvodenie záveru, dôsledku z východísk, predpokladov logickým úsudkom, myslením) lat.

paralogizmus

paralógia (nesprávne vyvodenie, chybný úsudok, v kt. bola chyba urobená neúmyselne, nevedomky, neúmyselný omyl) gréc. log.

descendencia (odvodenosť, postupnosť) lat. odb. porovnaj odvodzovanie

myslenie

logos gréc. kniž. a filoz.

noesis gréc. filoz.

meditácia

meditovanie (rozjímanie, premýšľanie, hĺbanie) lat. kniž.

špekulácia

špekulovanie (rozmýšľanie, premýšľanie, hĺbanie) lat.

kontemplácia (sústredené, hlboké premýšľanie, rozjímanie, hĺbanie) lat.

schematizmus

schematickosť

schematizácia (zjednodušené, povrchné m. podľa hotových vzorov) gréc. porovnaj bezduchosť

scholastika (neživotné, nepružné, meravé, skostnatené m.) gréc.-lat. kniž. pejor.

konzervativizmus (spiatočnícke, staromilské zmýšľanie, lipnutie na starých názoroch, spôsoboch, neprístupnosť voči zmenám, spiatočníctvo) lat. porovnaj lipnutie

logika (používanie zákonov správneho m., praktické, správne m.) gréc.

dedukcia (odvodenie, vyvodenie záveru z východísk logickým úsudkom, myšlienkový postup od všeobecného k jednotlivému) lat. log.

indukcia (myšlienkový postup od jednotlivého, jedinečného k všeobecnému) lat. log.

mentalita lat.

psychológia (spôsob m., zmýšľania a chápania) gréc.

brainstorming /brejn-/ (skupinová technika tvorivého m. a riešenia problémov) angl.

jurisprudencia (právne m.) lat. práv. porovnaj uvažovanie