Výsledky vyhľadávania

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)

logos gréc. kniž. a filoz.

logo-

-lóg gréc. v zlož. sl.

onomato- gréc. v zlož. sl.

lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.

synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.

homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.

antonymum gréc.

opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.

tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.

homofón

homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.

homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.

dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.

paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.

palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.

heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.

ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.

hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.

hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.

autosémantikum

autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.

synsémantikum

synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.

definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.

definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.

archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.

neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.

pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.

eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.

melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.

augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.

deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.

dialektizmus (nárečové s.) gréc.

regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.

okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.

kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.

disfemizmus

dysfemizmus

vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.

trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.

slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.

argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.

expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.

hypokoristikon

hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.

onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.

expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.

profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.

žurnalizmus franc.

publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.

prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.

solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.

fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.

idióm

idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.

klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.

klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.

parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.

poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.

radif

redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.

lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.

kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.

akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.

logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.

anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.

juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.

indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.

indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.

simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.

kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.

derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.

desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.

denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.

deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.

formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.

proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.

enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.

oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.

parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.

vokabulum

vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.

reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.

paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.

mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.

abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.

incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.

razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.

hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.

amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., staň sa) hebr.

biblicizmus

biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.

tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.

responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.

europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.

jazykový prvok v inom jazyku

slavizmus (slovan.) lat.

slovakizmus (slov.) lat.

bohemizmus

bohemikum (čes.) lat.

moravizmus (moravský) vl. m.

polonizmus (poľ.) lat.

ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.

rusizmus (rus.) vl. m.

slovenizmus (slovinský) lat.

bulharizmus (bulh.) vl. m.

hungarizmus lat.

maďarizmus (maď.) vl. m.

rumunizmus (rum.) vl. m.

grécizmus (gréc.) vl. m.

latinizmus (lat.) vl. m.

hebreizmus

hebraizmus (hebr.) vl. m.

germanizmus

germanikum (nem.) lat.

romanizmus (románskych jazykov) lat.

italizmus

italianizmus

talianizmus (tal.) vl. m.

galicizmus (franc.) vl. m.

hispanizmus (špan.) lat.

lusitanizmus (port.) vl. m. lat.

anglicizmus (angl.) lat.

amerikanizmus (amer.) vl. m.

arabizmus (arab.) vl. m.

indianizmus (indián.) vl. m.

japonizmus (jap.) vl. m.

orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.

ad verbum

de verbo ad verbum (od s. do s.) lat. porovnaj označenie 2prostriedok 1

reč

reč 3 (rozprávanie, hovorenie, spôsob rozprávania)

-arthria /artria/

-artria

-lalia

lalo-

logo-

-phasia /fázia/

-phrasia /frázia/

-frázia gréc. v zlož. sl.

logos gréc. kniž. a filoz.

oratio /-ráci-/ kniž. a odb.

dikcia (osobitý spôsob reči, vyjadrovania, vyslovovania, prejavu) lat.

verbalizmus (vyjadrovanie s prílišným dôrazom na slovný výraz aj na úkor obsahu, veľavravnosť, mnohovravnosť, slovičkárenie, prázdne reči) lat.

lingua vulgaris /lingva/ (jednoduchá r.) lat.

idiolekt (r. charakteristická pre určitého jedinca) gréc. lingv.

kakológia (chybný spôsob reči) gréc. lek.

tachyfrázia

tachyfázia (rýchla r., najmä nadmerne, neprirodzene) gréc. lek.

tachyfémia

tachylália (súvislá r. zrýchľovaná do nezrozumiteľnosti) gréc. lek.

schizofrázia (chorobne zmätená, nejasná, nezmyselná r.) gréc. lek.

idioglosia (zvláštna, osobitá r., najmä u detí) gréc. lek.

kofolália (r. osôb ohluchnutých až po ukončení vývoja reči) gréc.

gaskonáda franc. vl. m. kniž.

rodomontáda (vystatovačnosť, chvastúnstvo, vystatovačné reči) vl. m. zastar. kniž.

banalita franc.

topika (všedná, otrepaná, ošúchaná r.) gréc. kniž.

truizmus (často opakované tvrdenie) angl. + lat. kniž.

bombast (prázdne reči) angl.

oratio directa /-ráci- -kt-/ (priama r.) lingv.

oratio indirecta, obliqua /-ráci- -kva/ (nepriama r.) lingv.

vulgo (v ľudovej reči, ako sa vraví) lat. zastar. hovor.; porovnaj rozprávanieprejav 2porucha reči

znak

znak 4 (názorné vyjadrenie, označenie, značka)

signifikácia (označenie značkou) lat. kniž. a odb.

litera (z. pre hlásku, písmeno) lat.

letter (písmeno) angl. polygr.

graféma (písomný z. hlásky, základná jednotka písomnej podoby jazyka) gréc. lingv.

typ (písmeno al. iný z., značka) gréc. polygr.

index (písmenný al. číselný z. pripájaný k inému znaku danej veličiny na rozlíšenie od inej veličiny) lat. odb.

font (sada písmen, grafických znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.

stenéma

steném (rýchlopisný obrazec slova) gréc.

hieroglyf (z. staroegypt. a chetitského písma) gréc.

digram (dvojčlenný grafický z., napr. dz) gréc. odb.

digraf (dvojčlenný grafický z., zložka z dvoch písmen, napr. ch) gréc. lingv.

trigraf (trojčlenný grafický z., zložka z troch písmen, napr. sch =š) gréc. lingv. porovnaj písmeno

cifra (číslica) arab.-nem.

alfanumerický z. (z. vyjadrený písmenami a číslicami) gréc. + lat.

filigrán (presvitajúce označenie papiera viditeľné proti svetlu, priesvitka, vodotlač, vodoznak) lat. tech.

kameo (slabo viditeľný vodoznak v papieri spôsobený tlakom, priesvitka) tal. tech.

kustoda

kustód (označenie poradia rukopisných strán číslicou al. písmenom) lat. odb.

vidi /vídí/ (dodatok, poznámka, značka na spise, že bol prečítaný al. schválený) lat. kniž.

hic sunt leones /hík -ónés/ (označenie neprebádaných miest na starých mapách, tu sú levy) lat.

triskeles (trojramenný z. otáčavého pohybu v pohanskom kulte slnka) gréc.

stigmatizácia (z. vypálením znamenia na tele otroka al. väzňa v starom Grécku hist.; znamenie znakom kniž.) gréc.

signatúra (z. umelca na výtv. diele menom) lat.

šifra (značka namiesto podpisu, skrátený podpis; dohovorená tajná značka na zatajenie obsahu odovzdávaných správ) arab.-franc.

parafa (skrátený podpis, podpisová značka odb.) franc.

tag /teg/ (značka namaľovaná sprejom na múroch, vagónoch a pod.) angl. slang.

symbol (dohodnutý graf. z., značka, znamenie pre niečo, napr. predmet, postup a pod.) gréc.

signum (označenie, značka) lať. zastar. kniž.

piktograf

piktogram (medzinárodne zrozumiteľný obrázkový z. znázorňujúci informáciu) lat. + gréc. lingv.

ideogram

ideograf (z. pre určitý pojem, myšlienku, nie slovo, kt. má obrazovú podobu) gréc. lingv.

logo (z. firmy vo výtv. úprave) gréc.

brand (obchodná značka) angl.

trademark

trade-mark /trejdmá-/ (ochranná známka tovaru) angl. ekon.

woolmark /vulmárk/ (medzinárodná ochranná známka kvality tkaniny s obsahom 100% čistej nepoužitej vlny, vlnená pečať) angl.

made in /mejd/ (označenie krajiny pôvodu tovaru, vyrobené v) angl.

tamga (značka na označenie vlastníctva dobytka al. výrobkov rodového priemyslu, Mongolsko) turk.

stopka (dopravná značka prikazujúca zastaviť) angl. motor. slang.

míľnik (kameň pri ceste označujúci vzdialenosti, pätník) lat.-nem.

hektometrovník (značka, pätník, míľnik označujúci stometrové úseky trate) gréc. dopr.

punc (označenie pravosti a akosti na predmetoch z drahých kovov) tal.-nem.

ciacha (úradný z. na predmetoch, meradlách al. prístrojoch potvrdzujúci ich správnosť a použiteľnosť) nem.

invenit (označenie tvorcu pôvodného návrhu, predlohy graf. umeleckého diela) lat.

fecit [fec.] (označenie tvorcu, autora výtv. diela, vytvoril, vyhotovil) lat. výtv.

excudebat /ekskudébat/ (označenie vydavateľa na graf. listoch) lat.

kontramarka (dodatočne vyrazený z. na minci obiehajúcej na cudzom území ako označenie pravosti mince) lat. + nem.

signatúra (značka knihy v knižnici, predmetu v zbierke apod.) lat. odb.

exlibris

ex libris (knižná značka, označenie majiteľa knihy, umelecky spracovaný štítok, nálepka al. pečiatka na vnútornej strane obálky knihy) lat.

supralibros (vlastnícka značka majiteľa knihy vyrazená na prednej al. zadnej doske knihy) lat. knih.

signet (graf. z. tlačiarne, vydavateľstva, nakladateľstva a pod.) franc. polygr.

hi-fi

hifi

Hi-fi

Hi-Fi

Hifi (označenie elektroakustických zariadení s veľmi kvalitnou, vernou reprodukciou, high fidelity) angl. skr.

dry /draj/ (označenie najnižšieho obsahu alkoholu v gine, minimálne 40 %; označenie obsahu cukru šumivého vína, 3-4 %, suché víno) angl.

méta (z. pre cvičencov pri hromadných telocvičných vystúpeniach) lat. šport.

nota (graf. z. pre tón) lat. hud. porovnaj príprava bez p-y

segno /seňo/ (notová značka, od kt. sa má skladba opakovať) tal. hud.

neuma (notová značka v ranom stredoveku) gréc.-lat. hud.

repetícia (z. na opakovanie časti skladby) lat. hud.

tacet (označenie dlhšej pomlky nástroja al. hlasu) lat. hud.

ligatúra (oblúčik spájajúci dve noty s rovnakou výškou) lat. hud.

akút (z. pre tónový, melodický stúpavý prízvuk) lat. lingv.

colla parte /ko-/ (znamenie na podriadenie sprievodných hlasov hlavnému) tal. hud.

ikona (obrázkový z. určitej činnosti, príkazu a pod. umožňujúci ovládanie počítača, obrázok znázorňujúci určitú činnosť) gréc. výp. tech.

kurzor (pohyblivá viditeľná značka na obrazovke, monitore počítača označujúca miesto ďalšej operácie) lat.

adresa (z. odkazujúci na miesto v pamäti počítača) franc. výp. tech.

emotikon (značka, symbol vyjadrujúci náladu al. pocity v písomnej elektronickej komunikácii) angl.

smiley /smajli/

smajlík (značka, symbol vyjadrujúci náladu al. pocity v písomnej elektronickej komunikácii, pôvodne graf. zobrazenie, značka smiechu) angl. porovnaj znamienko

slovný

logo- gréc. v zlož. sl.

verbálny (vyjadrený slovami, ústny) lat. kniž.

lexikálny (týkajúci sa slovnej zásoby) gréc.-lat. lingv.

výpoveď

výpoveď 1 (vyjadrenie slovami, výrok)

logos gréc. kniž. a filoz.

enunciácia lat. kniž.

predikament lat. filoz.

sentencia (stručný výrok obsahujúci životnú skúsenosť, pravdu) lat. kniž.

gnóma (v. so všeobecne platným obsahom, stručná a hutne vyjadrená myšlienka s poučením) gréc. kniž.

teoréma gréc. kniž.

axióma gréc. kniž. a odb.

postulát (prijatý predpoklad, tvrdenie, veta, poučka, zásada prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.

aforizmus

apoftegma (stručný a vtipný výrok) gréc.

maxima (krátka lit. forma vyjadrujúca trpkú skúsenosť al. mravnú zásadu) lat. kniž.

verdikt (rozhodujúci výrok, rozhodnutie, rozsudok) lat.-angl. kniž.

enunciát (rozhodujúca, základná časť súdneho rozhodnutia, výrok súdu) lat. práv.

citácia

citát (doslovne uvedený cudzí výrok) lat.

motto (citát uvádzajúci umelecké dielo a vyjadrujúci jeho základnú myšlienku) tal.

alegát (citát zo zákona, z knihy a pod.) lat. práv.

alegácia (citovanie z kníh, zákonov a pod.) lat. práv.

diktum (to, čo bolo povedané) lat.

prognóza (vedecká v. o možnej budúcnosti) gréc.

retrodikcia (výrok o minulých udalostiach) lat. log.

devíza (zásada, heslo, výrok) lat.-franc.

floskula (nadnesený, kvetnatý, ale pritom prázdny, ošúchaný výrok) lat. kniž. a pejor.

perlička (zaujímavý výrok budiaci pozornosť, často nechcene smiešny) román. pren. iron.

apoziopéza (neukončená v. prerušená uprostred, najmä v poézii) gréc. lingv.

mirable dictu /-rá- diktú/ (podivuhodný výrok) lat.

locum communis /-kus komú-/ (všeobecne známy výrok) lat. kniž.

dilógia (v. o niečom dvoma rovnakými slovami, napr. Viedeň je Viedeň) lat. lingv.

konklúzia (výrok, kt. je možné uznať na základe iných výrokov) lat. kniž.

biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc.

agrafa (Kristov výrok dochovaný mimo evanjelií) franc.

ecce homo /ekce/ (Pilátov výrok o zbičovanom Ježišovi s tŕňovou korunou, ajhľa, človek) lat. bibl.

implikácia (vzťah dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.

ekvivalencia (vzťah dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.

konjunkcia (v. zložený najmenej z dvoch jednoduchých výrokov spojených spojkou a, kt. je pravdivý, ak platia súčasne všetky výroky) lat. log.

disjunkcia (v. zložený najmenej z dvoch jednoduchých výrokov spojených spojkou alebo, kt. je pravdivý, ak je aspoň jeden z nich pravdivý) lat. log.

negácia (v. popierajúci to, čo tvrdí pôvodný výrok) lat. mat. log.

funktor (logická spojka, kt. z východiskových výrokov vytvára výrok zložený, taká operácia, výrok) lat. log.

antecendent (výrok nasledujúci po slove ak v implikácii) lat. log.

konzekvent (výrok nasledujúci po slove tak v implikácii) lat. log.

operátor

kvantifikátor (výraz, kt. v spojení s inými výrazmi vytvorí výraz s novým významom) lat. log.

tautológia (logicky pravdivý výraz) gréc. mat. log. porovnaj tvrdenie

pojem

logos gréc. kniž. a filoz.

idea gréc.

nócia lat.

termín lat.

terminus technicus /-kus/ (označenie, pomenovanie pojmu v sústave pojmov určitého odboru, odborný názov) lat. odb.

kategória (základný a všeobecný p. v určitom odbore) gréc.

subkategória (nižší, čiastkový p.) gréc.-lat. kniž. a odb.

univerzálie (všeobecné pojmy v stredovekej filozofii) lat. filoz.

abstrakcia lat.

abstraktum (p. ako výsledok procesu poznávania, pri kt. sa odhliada od odlišností a zvláštností javov a zisťujú sa ich všeobecné a podstatné vlastnosti a vzťahy; p. všeobecne) lat. kniž. a odb.

kvantifikátor (logický p. označujúci rozsah platnosti určitého tvrdenia) lat. log. mat.

korelát (súvzťažný p.) lat. porovnaj označenie 2

prejav

prejav 2 (verejná reč)

speech /spíč/ angl. lingv.

expozé (úradný al. polit. výklad, vyhlásenie, najmä člena vlády v parlamente) franc.

tiráda (dlhá, málo obsažná, najmä pochvalná, oslavná reč) franc.

referát (prednáška o spoločenských al. vedných otázkach) lat.

koreferát (doplňujúca prednáška k tomu istému problému) lat.

solilokvium (p. jedného hovoriaceho, samovrava) lat.

monológ (p. jedného hovoriaceho, samovrava; súvislý, neprerušovaný p. jednej dram. postavy div.) gréc.

litánie (obšírny p., najmä vyčítavý, nariekavý, výčitka, pokarhanie) gréc. expr.

traktát (učený dlhý a nudný výklad) lat. aj expr.

traktácia (výklad) lat. kniž.

manifest (významný ústny al. písomný p.) lat.

adresa (písomný verejný slávnostný p. vyjadrujúci vďaku, blahoželanie) franc.

pátos

patetika

patetickosť (nadšený p., vzletné podanie umeleckého diela) gréc.

sós

zós (prázdna, bezobsažná reč) franc.-nem. pren. slang.

polemika (útočná reč al. článok, názorový, útočne vyhrotený spor, ostrá výmena názorov) gréc.

filipika (prudká bojovná verejná reč) vl. m.

haranga (vyzývavá, útočná, štvavá reč) franc. zastar. kniž.

enkómium

enkómion (oslavná reč na osoby al. veci) gréc.

panegyrika (oslavná reč prednesená na slávnostnom zhomaždení v starom Grécku, chváloreč) gréc. kniž.

parenéza (nabádavá, povzbudzujúca reč v antike) gréc. lit.

laudatio /-dáci-/

laudácia (oslavná verejná reč) lat. kniž.

alokúcia (krátky verejný slávnostný p.) lat. kniž.

orácia (slávnostná dlhá reč) lat. expr. zastar.

intráda (slávnostná, oslavná, pochlebovačná reč) tal. expr. pren.

polemika (útočne vyhrotený názorový spor, ostrá výmena názorov, útočná reč) gréc.

invektíva (ústny al. písomný útok, výpad, napadnutie, útočná reč, urážka) lat.

elokvencia (schopnosť plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.

extempore (nečakaná, nepripravená, príležitostná poznámka v p., odbočenie, vsuvka) lat.

nekrológ (p. hodnotiaci život a dielo zomretého) gréc.

epitaf (antická pohrebná reč nad padlými) gréc. lit.

valedikcia (pohrebná rozlúčková reč) lat. zastar.

oratio pro domo /-ráci- dó-/ (reč vo vlastnom záujme) kniž. a odb.

plaidoyer /plédoajé/ (reč obhajcu al. žalobcu pred súdom) franc. kniž.

homília (časť omše venovaná výkladu prečítaného biblického textu, kázeň) gréc. cirk.

exhorta (napomínajúci, povzbudzujúci príhovor pri bohoslužbe, kázeň) lat. cirk.

logos (slovo božie, božstvo Kristovo) gréc. náb.

doxológia (oslavná reč o Bohu al. Trojici, chválospev, chváloreč, krátka modlitba) gréc. cirk.

alokúcia (p. pápeža ku kardinálom) lat. cirk.

glosolalia

glossolalia (extatický moditebný p. v nezrozumiteľnej reči u prvých hlásateľov evanjelia) gréc. cirk.

text (jaz. p., najmä napísaný al. tlačený; slovný poklad piesne hud.) lat.

komunikát (jaz. p., najmä napísaný al. tlačený) lat.

libreto (slovný podklad pre iné umelecké, najmä hud. dielo, výstavu) tal.

litera (doslovné znenie) lat. kniž. l. zákona

kontext (súvislý text) lat.

replika (text účastníka rozhovoru, odpoveď na predchádzajúci prehovor) lat.

originál (pôvodné znenie, vyhotovenie, prvopis) lat.

diktát (text predriekaný, predčítaný na písanie) lat.

inzert

inzercia (text listiny vpísaný do nasledujúcej listiny, kt. túto listinu potvrdzuje al. overuje) lat. hist. dipl.

matrica (text určený na kopírovanie) franc.-nem.

archetyp (najstaršie nedochované, ale predpokladané znenie, pôvodina) gréc. odb.

vulgata

vulgáta (najrozšírenejšie znenie, najbežnejšie dosiahnuteľný text) lat. lingv.

legenda (vysvetľujúci text na mapách, plánoch, obrázkoch a pod., vysvetlivky) lat.

titulus (legenda k obrazu v ranom stredoveku) lat. výtv.

titulok (text na filme obsahujúci preložené dialógy a pod.) lat. najmä plur.

kryptogram (text so skrytým údajom tvoreným niektorými písmenami) gréc.

formula (ustálené al. predpísané znenie, napr. zdvorilostné) lat. práv.

pardon franc. hovor.

sory

sori (formula na požiadanie o prepáčenie, ospravedlnenie, dovolenie, prepáčte, s dovolením, ľutujem) angl. slang.

hókus-pókus

hókuspókus lat.-angl.

abrakadabra, abrakadabraka hebr.

simsalabim

šanžé pasé (kúzelnícka formula, zariekavanie, čáry-máry) franc.

myslenie

logos gréc. kniž. a filoz.

noesis gréc. filoz.

meditácia

meditovanie (rozjímanie, premýšľanie, hĺbanie) lat. kniž.

špekulácia

špekulovanie (rozmýšľanie, premýšľanie, hĺbanie) lat.

kontemplácia (sústredené, hlboké premýšľanie, rozjímanie, hĺbanie) lat.

schematizmus

schematickosť

schematizácia (zjednodušené, povrchné m. podľa hotových vzorov) gréc. porovnaj bezduchosť

scholastika (neživotné, nepružné, meravé, skostnatené m.) gréc.-lat. kniž. pejor.

konzervativizmus (spiatočnícke, staromilské zmýšľanie, lipnutie na starých názoroch, spôsoboch, neprístupnosť voči zmenám, spiatočníctvo) lat. porovnaj lipnutie

logika (používanie zákonov správneho m., praktické, správne m.) gréc.

dedukcia (odvodenie, vyvodenie záveru z východísk logickým úsudkom, myšlienkový postup od všeobecného k jednotlivému) lat. log.

indukcia (myšlienkový postup od jednotlivého, jedinečného k všeobecnému) lat. log.

mentalita lat.

psychológia (spôsob m., zmýšľania a chápania) gréc.

brainstorming /brejn-/ (skupinová technika tvorivého m. a riešenia problémov) angl.

jurisprudencia (právne m.) lat. práv. porovnaj uvažovanie

božstvo

logos (b. Kristovo, slovo božie) gréc. náb. porovnaj boh

podstata

fundament (základ, jadro, východisko, podklad) lat. kniž.

báza gréc. kniž. a odb.

platforma (východisko, základ, podklad) franc.

grunt (základ, jadro) nem. hovor.

substancia (základ vecí a javov) lat. filoz. al. kniž.

kvintesencia lat.

meritum (jadro veci) lat. kniž.

quinta essentia /kvi- -ncia/ (podstatné, základné piate súcno, kt. je mimo viditeľný svet; jadro veci) lat. filoz.

princíp (východisko odvodzovania, základný predpoklad, základ) lat. kniž. a odb.

natura rerum (prirozedná p. vecí, sveta) lat. kniž.

causa /kauza/

kauza (príčina, dôvod, podnet, základ) lat.

mente causae /kauzé/ (p. sporu) práv. a kniž.

substrát (základ, podklad jednoty a rovnorodosti rôznych javov) lat. kniž. a odb.

matéria (hmotná p.) lat.

sukus lat.

suma (jadro) lat. zried. kniž.

esencia (jadro veci, podstatné určenie) lat. kniž. filoz.

centrum (jadro, ťažisko veci, problému a pod.) lat.

punctum saliens /-nktum/ (jadro veci, hlavná, rozhodujúca vec) lat. kniž.

identita (konrétna nezameniteľná p., kt. sa od seba odlišujú jednotlivci al. spoločenstvá) lat. psych. filoz.

entita (súcno, súcnosť, p. veci) lat. filoz.

charakter (ráz) gréc.

étos

etos (mravný základ, charakter, charakternosť) gréc. kniž.

eidos (všeobecná a nutná p. veci odvodená z javu) gréc. filoz.

nervus rerum (základ vecí, hlavná vec, jadro veci, pohnútka, najmä peniaze) lat. kniž.

arché (pralátka vo filozofii milétskej školy, počiatok, pôvod) gréc. filoz.

noumenon (p. veci, jav poznateľný len rozumom, Platón, vec o sebe, Kant) gréc. filoz.

hypostáza (základ, Plotin) gréc. filoz.

logos (zákon všetkého diania, nutnosti, základ sveta, Herakleitos) gréc. filoz.

ens (jednotlivá vec, súcno, bytie) lat. filoz.

prakriti (materiálny základ, prvopríčina sveta objektov, hmotná príroda v staroind. hinduistickom myslení) sanskrit filoz.

brahma

bráhma (zákon, božský princíp vesmíru, sveta, bytia, najvyššie bytie) sanskrit náb.

jang (kladný, mužský, jasný princíp v staročín. filozofii, jeden z dvoch základných) čín. filoz.

jin (záporný, ženský, temný princíp v staročín. filozofii, jeden z dvoch základných) čín. filoz.

élan vital (nehmotná tvorivá p. života, H. Bergson) franc. filoz.

in nuce /nú-/ (v p., v jadre) lat. kniž.

in merito (v p., vo veci samej, v jadre veci) lat. kniž.

zákon

zákon 1 (všeobecne platné súvislosti javov)

nomos gréc.

nomo- gréc. v zlož. sl.

logos (z. všetkého diania, nutnosti, základ sveta, u Herakleita filoz.; z. všeobecne gréc. kniž. a filoz.) gréc.

princíp (základný z., základná zákonitosť) lat. kniž. a odb.

logika (zákonité vyplývanie javu z iného javu, nevyhnutnosť javov, zákonitosť) gréc.

formula (mat., chem. a pod. poučka, pravidlo) lat.

brahma

bráhma (podstata, božský princíp vesmíru, sveta, bytia, najvyššie bytie) sanskrit náb.

karma

karman (z., podľa kt. sa riadi osud ľudí na základe súhrnu činov človeka určujúcich osud, znovuzrodenie a prevtelenie, v brahmanskom, hinduistickom a budhistickom náboženstve) sanskrit náb.

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 13. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.