Výsledky vyhľadávania

sprievod

sprievod 1 (usporiadaný zástup)
procesia (slávnostný prosebný s. veriacich) lat. cirk.
manifestácia (verejné polit. zhromaždenie, s.) lat.
kondukt (s., najmä pohrebný) lat. kniž.
cortége /kortéž/ (čestný s.) franc.
paráda (slávnostný s., podujatie, veľkolepá, slávnostná prehliadka, najmä voj.) špan. hovor.
konvoj (ochranný ozbrojený s. obchodných lodí) franc.
kavalkáda (s. jazdcov na koňoch) tal.-franc.
maškaráda (s. ľudí prestrojených za niekoho iného) arab.-franc.
pomp (slávnostný s. na počesť bohov al. ľudí, v starom Grécku) gréc. hist.
triumf (slávnostný s. k božstvu na počesť víťazného vojvodcu, v starom Ríme) lat. hist.

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)
logos gréc. kniž. a filoz.
logo-
-lóg gréc. v zlož. sl.
onomato- gréc. v zlož. sl.
lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.
synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.
homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.
antonymum gréc.
opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.
tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.
homofón
homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.
homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.
dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.
paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.
palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.
heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.
ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.
hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.
hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.
autosémantikum
autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.
synsémantikum
synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.
definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.
definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.
archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.
neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.
pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.
eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.
melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.
augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.
deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.
dialektizmus (nárečové s.) gréc.
regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.
okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.
kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.
disfemizmus
dysfemizmus
vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.
trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.
slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.
argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.
expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.
hypokoristikon
hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.
onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.
expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.
profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.
žurnalizmus franc.
publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.
prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.
solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.
fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.
idióm
idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.
klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.
klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.
parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.
poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.
radif
redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.
lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.
kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.
akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.
logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.
anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.
juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.
indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.
indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.
simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.
kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.
derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.
desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.
denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.
deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.
enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.
oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.
parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.
vokabulum
vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.
reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.
paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.
mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.
abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.
incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.
razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.
hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.
amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.
biblicizmus
biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.
tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.
responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.
europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.
jazykový prvok v inom jazyku
slavizmus (slovan.) lat.
slovakizmus (slov.) lat.
bohemizmus
bohemikum (čes.) lat.
moravizmus (moravský) vl. m.
polonizmus (poľ.) lat.
ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.
rusizmus (rus.) vl. m.
slovenizmus (slovinský) lat.
bulharizmus (bulh.) vl. m.
hungarizmus lat.
maďarizmus (maď.) vl. m.
rumunizmus (rum.) vl. m.
grécizmus (gréc.) vl. m.
latinizmus (lat.) vl. m.
hebreizmus
hebraizmus (hebr.) vl. m.
germanizmus
germanikum (nem.) lat.
romanizmus (románskych jazykov) lat.
italizmus
italianizmus
talianizmus (tal.) vl. m.
galicizmus (franc.) vl. m.
hispanizmus (špan.) lat.
lusitanizmus (port.) vl. m. lat.
anglicizmus (angl.) lat.
amerikanizmus (amer.) vl. m.
arabizmus (arab.) vl. m.
indianizmus (indián.) vl. m.
japonizmus (jap.) vl. m.
orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.
ad verbum
de verbo ad verbum (od s. do s.) lat. porovnaj označenie 2prostriedok 1

obratnosť

obratnosť
kumšt nem. hovor. expr.
fortieľ (šikovnosť, zručnosť) nem. hovor.
majstrovstvo (zručnosť, dokonalosť) lat.-nem.
prax (šikovnosť, zručnosť, vynachádzavosť, skúsenosť, zbehlosť) gréc.
rutina (zručnosť, zbehlosť, šikovnosť, cvik získaný častým opakovaním) franc. aj pejor.
paráda (pôsobivý, obratný pohyb) špan. hovor.
bravúra
bravúrnosť (vynikajúca, nápaditá, dokonalá, okázalá zručnosť) franc.
brilantnosť franc.
virtuozita
viruóznosť (vynikajúca, skvelá, oslňujúca zručnosť) tal. expr.
fígeľ (duchaplnosť, dôvtip, šikovnosť, vynachádzavosť, vynaliezavosť) lat.-nem. hovor.
diplomacia franc. pren.
stratégia
taktika (obratný, premyslený postup, obozretnosť, prezieravosť, opatrnosť pri rokovaní) gréc. franc. pren.
grif nem. hovor. expr. pren.
manéver (zručnosť, šikovnosť, premyslené konanie, obratný postup, ťah, úskok) franc.
erudícia (dôkladné vzdelanie, skúsenosť, znalosť, zbehlosť, šikovnosť) lat.
kaukliarstvo (šikovnosť, prefíkanosť, prešibanosť) nem. hovor. pren. pejor. porovnaj zručnosť

nádhera

nádhera 1 (nezvyčajná krása)
flanc nem. subšt.
glória lat. bás.
splendidnosť lat. kniž. zastar.
pompa
pompéznosť (honosná prepiata nádhera, vonkajšia okázalosť, honosnosť) gréc. kniž.
paráda (vonkajšia, nápadne pekná, slávnostná, sviatočná úprava, ozdobnosť) špan. hovor.
magnificencia (veľkoleposť, vznešeniosť) lat. kniž.

konanie

konanie 1 (spôsob vykonávania niečoho, vystupovanie pri tom)
akt (čin, úkon, výkon) lat.
akcia (zámerná činnosť s istým cieľom) lat.
ofenzíva (rozsiahla útočná akcia) lat.
aktivita
aktívnosť (k. všeobecne) lat.
metóda (k. na dosiahnutie cieľa) gréc.
mechanickosť (neuvedomelé, mimovoľné k. bez premýšľania, bezduchosť) gréc.
schematizmus
schematickosť
schematizácia gréc.
šablónovitosť (zjednodušené, povrchné k. podľa hotových vzorov) hol.-nem.
stereotyp
stereotypnosť (ustálené, opakované, navyknuté, nemenné, jednotvárne k.) gréc.
automatizmus (samovoľné, mimovoľné k. nezávislé od vôle) gréc. odb.
asertivita (priame, pevné a otvorené, ale nenásilné, mierne k. a správanie na dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.
fair play /fér plej/ (čestné, slušné, priame k.) angl. hovor.
eupraxia (správne k.) gréc.
kšeft
handel (nečestné k., pokútny obchod) nem. hovor. pejor.
čachre (nečestné, nepoctivé, pokútne k.) hebr.-nem. pejor.
machinácia lat. pejor. obyčajne v plur.
machle nem. pejor.
čachre hebr.-nem. pejor.
machre nem. hovor. expr.
techtle-mechtle (podvod, úskok, podvodné úskočné k.) tal. hovor.
grif nem. hovor. expr. pren.
manéver (premyslené k., obratný postup, ťah, úskok) franc.
paráda (pôsobivé, obratné k.) špan. hovor.
špekulácia
špekulovanie (vypočítavé, prospechárske k.) lat.
simulácia (k. predstierajúce určitý práv. úkon) lat. práv.
delikt (protiprávne konanie al. konanie proti mravnosti, previnenie, priestupok, prečin, trestný čin) lat. práv.
delikvencia (protiprávne k., páchanie priestupkov práv. al. mravnej povahy, trestných činov, trestná činnosť) lat.
kriminalita (protiprávne k., páchanie trestných činov, trestná činnosť, zločinnosť) lat. práv.
prekriminalita (protiprávne k., páchanie trestných činov deťmi do 15 rokov) lat. práv.
voluntarizmus (svojvoľné k., svojvôľa) lat. kniž.
agresivita
agresívnosť (útočné, výbojné k., správanie) lat.
avanturizmus (dobrodružné, nezodpovedné, bezohľadné k.) franc.
altruizmus lat.
filantropia (nezištné k. v prospech iných ľudí, starostlivosť o dobro ľudí, pomáhanie slabým, dobročinnosť, ľudomilstvo, nezištnosť, obetavosť) gréc.
anticipácia (predčasné k.) lat. práv.
parergázia (slobodné obrátené k. nezodpovedajúce želanému) gréc. lek. psych.
anankazmus gréc. lek.
obsesia (nutkavé k. v dôsledku vtieravých myšlienok) lat. psych. lek. porovnaj správaniečinnosť 1postup 1

ozdobnosť

ozdobnosť
paráda (vonkajšia nápadne pekná, ozdobná, slávnostná, sviatočná, úprava, nádhera) špan. hovor.
ornamentalizmus (nadbytočná, prehnaná o., ozdobovanie, okrášľovanie) lat. výtv.

úbor

úbor
habit lat.
garderóba (šatník, šatstvo) franc. hovor. zastar.
konfekcia (odev, šatstvo, oblečenie vyrobené hromadne v normovaných veľkostiach) franc.
paráda (nápadne pekný, ozdobný, slávnostný, sviatočný ú.) špan. hovor.
gala (slávnostný, sviatočný ú.) arab.-špan.
outfit /aut-/ (vhodný odev, šaty) angl.
randy (roztrhané šaty) maď. expr.
maškaráda (nevhodný, smiešny, nápadný ú.) tal.-franc. pejor.
kostým (dobový div. al. maškarný ú.) tal.-franc.
domino (maškarný ú. s kapucňou, pôvodne čierno-biely) rom.
kvádro franc. slang.
mundúr špan.-nem. expr.
ancug
ancúg (pánsky oblek, šaty) nem. hovor. zastar.
smoking (pánsky spoločenský ú., najmä čierny s lesklými chlopňami na saku) angl.
frak (pánsky slávnostný čierny oblek zložený z kabáta vpredu vykrojeného a vzadu predĺženého, nohavíc, bielej vesty, bielej viazanky a cylindra) angl.-franc.
žaket (pánsky slávnostný ú. zložený z tmavého kabáta s polami, tmavých pásikovaných nohavíc a svetlosivej vesty) franc.
čamara (pánsky spoločenský oblek so slučkovým zapínaním kabáta) rom.-poľ.
vesta (horná časť mužského odevu bez rukávov, nosená pod sakom) franc.-angl.
toaleta (dámsky spoločenský, slávnostný večerný ú.) franc.
róba (dámske slávnostné večerné šaty) franc.
koktailky (dámske polovečerné šaty) angl.
kostým (dámsky ú. zložený z kabátika, sukne al. nohavíc) tal.-franc.
komplet (dámsky ú. zložený zo sukne a saka z rovnakej látky) lat.-franc.
džemper
žemper (pletená voľná dlhá podkasaná dámska blúzka) franc.-angl.
tričko
triko
trikot (horná, najmä spodná, ľahká pletená priliehavá časť odevu s otvorom na prevliekanie cez hlavu; priliehavé pletené šport. oblečenie na hornej časti tela; tielko) franc. franc.
top (vrchný horný úbor obliekaný na tielko, tričko a pod.) angl.
skampolo (vrchný pleteninový šport. úbor) tal. text.
dres (šport. ú. jednotný pre klub al. družstvo) angl.
indoor
indoor outfit /-dór- aut-/ (šport. ú. do telocvične a pod.) angl.
outdoor
outdoor outfit /-dór- aut-/ (šport. ú. do prírody a pod.) angl.
kimono (závodný šport. ú. v džude a karate) jap.
vesta (krátky kabátik, najmä pletený) franc.-angl.
lajblík (krátka ženská vesta, živôtik) nem. hovor.
brusliak
prusliak
bruslek
bruclík
bruclek (vyšívaná ženská vesta, najmä ako súčasť kroja, kožuštek) nem. hovor.
kordula (vesta, živôtik ľudového kroja) lat. nár.
bolero
bolerko (krátka ženská vpredu otvorená vesta) špan.
sveter (pletená al. háčkovaná horná vrchná časť odevu s rukávmi) angl.
pulóver (horná vrchná časť odevu s rukávmi a otvorom na prevliekanie cez hlavu) angl.
rolák (tričko al. pulóver s vysokým vyhrnutým golierom) nem. hovor.
tvinset
twinset (súprava pulóvra a vesty rovnakej farby al. vzoru) angl. text.
kardigan (pletená vesta al. sveter) angl.
blúza (ľahká horná časť ženského oblečenia; horná časť pracovného, šport. al. voj. úboru) franc.
matrózka (modrá námornícka blúza s veľkým golierom do polovice chrbta) nem. hovor. zastar.
matrózky (detské šaty s veľkým golierom do polovice chrbta, najmä modré) nem. hovor. zastar.
pančucha (pletené oblečenie na nohy) nem.
sutana (dlhý splývavý ú.) franc. kniž.
pareo (kus látky prehodený cez postavu a upravený ako odev pomocou uzla) franc. krajč.
talár (dlhý tmavý obradný ú. sudcov, vysokoškolských a cirk. hodnostárov) lat.
purpur gréc.-lat.
šarlát (ú.zo sýtočervenej látky s nádychom do fialova, ako odznak hodnosti) lat.-nem.
montérky (pracovný, robotnícky ú.) franc.
kombinéza franc.
overal (pracovný al. ochranný ú., nohavice spojené s blúzou) angl.
civil (občiansky, nevoj. ú.) lat.-nem. hovor.
uniforma (rovnošata) lat.-franc.
mundúr (jednotný úbor armády, rôznych organizácií a pod.) špan.-nem. zastar.
maskáč
maskáče (poľná krycia voj. rovnošata) arab.-franc. voj. slang.
extrovky (vychádzková voj. rovnošata) lat. voj. zastar.
safari (ú. z hnedozelenej al. pieskovej bavlnenej tkaniny so strihom uniformy, používaný na výpravy do prírody) svahil.
skafander (vzduchotesne uzavretý ochranný ú. potápačov al. kozmonautov) gréc.
livrej (rovnošata šľachtických sluhov, hotelových zamestnancov, vrátnikov a pod.) franc.
rondón (čašnícka vesta) franc.
pyžama
pyžamo (nočný ú. zložený z kabátika a nohavíc) perz.-angl.
župan arab.-franc.
šlafrok nem. hovor. zastar.
vigan (pohodlný domáci ú.) vl. m. zastar.
negližé (nočný al. domáci ú.) franc. hovor.
chitón (starogréc. spodný plátenný odev) gréc.
chlaina (starogréc. vlnený vrchný mužský ú. farbený purpurom al. vyšívaný) gréc. hist.
exomis (starogréc. zošitý podkasaný vlnený pracovný ú.) gréc. hist.
peplos (starogréc. zriasený prepásaný vrchný ženský ú. obdĺžnikového strihu splývajúci v záhyboch na zem) gréc. hist.
tunika (starorím. spodný ú. z vlny al. plátna s krátkymi rukávmi, siahajúci nad kolená) lat. hist.
pálium (starorím. vrchný ú.) lat. hist.
tóga (starorím. dlhý zriasený vlnený vrchný ú. obtočený okolo tela cez ľavé plece a pravý bok) lat.
praetexta /pre-/ (tóga s votkaným nachovým pruhom, kt. nosili vysokí úradníci a kňazi) lat.
paenula /pé-/ (starorím. vlnený al. kožený zimný plášť po kolená kruhovitého al. elipsovitého strihu bez rukávov, s otvorom na hlavu a kapucňou) lat. hist.
lorika (ochranný ú. starorím. legionárov) lat. hist.
štóla (starorím. ženský dlhý plátenný ú.) lat. hist.
stola (starorím. ženský plátenný ú. s vlečkou) lat. hist.
palla (starorím. dlhý zriasený ženský ú. z vlny al. plátna s cípom cez hlavu) lat.
pluviál (ú. s kapucňou do dažďa, súčasť starorím. odevu) lat. hist.
pluviál (slávnostný korunovačný plášť, pôvodne rím.-nem. cisárov) lat. hist.
tunika (stredoveký splývavý kráľovský, kniežací al. kňazský ú.) lat. hist.
ornát (bohato zdobený slávnostný stredoveký ú.) lat. hist.
pancier (stredoveký kovový ochranný kovový kryt, najmä hornej časti trupu, brnenie) tal.-nem. hist.
kyrys (zbroj, brnenie z kovu chrániace hruď, niekedy aj chrbát) franc.-nem.
pektorál (ú. chrániaci iba plecia a časť hrude) lat.
brigantína (ochranný ú. z dvoch vrstiev látky, medzi ktorými sú všité kovové pliešky, ľahké brnenie, 15. – 16. st., stredná Európa) tal. hist.
korazin (krátky vrchný ú. bez rukávov s oceľovými krúžkami al. lamelami upevnenými vnútri, 15. – 16. st., románske krajiny) tal. hist.
reverenda (dlhý vrchný tmavý pánsky ú. s veľkým golierom a širokými rukávmi, nosený kňazmi, učencami, mešťanmi a pod., 16. st.) lat.
kontuš (renesančné ozdobné naberané ženské šaty) poľ. zastar.
ríza (slávnostné splývavé rúcho) rus. hist.
sarafán (rus. ľudový dámsky ú. bez rukávov) perz.-rus.
kazak (dlhá blúza nosená na vrchu sukne al. nohavíc) tur.-rus.
čekmen (vrchný ú. kaukazských kozákov) rus.
galabija
gallabija (arab. vrchný voľný a ľahký ú. nosený ako dlhá košeľa) arab.
čadra (vrchný ženský ú. v moslimských krajinách) arab.
sárí (ind. dámsky vrchný ú., pás bavlnenej al. hodvábnej látky obkrútený okolo tela a hlavy) ind.
šatrí (dámsky vrchný ú. na celú postavu i tvár, Afganistan) afgan.
sjoba (tibetský ú.) tib.
sarong (ú. zo zošitého pásu látky nazberaného okolo bokov, juhovýchodná Ázia) indonéz.
kimono (jap. dlhý voľný ľudový ú. so širokými rukávmi a stiahnutý širokým pásom) jap.
serapa (mexický ú., šál al. prikrývka s otvorom pre hlavu) špan.
pončo
poncho /pončo/ (ú. juhoamer. andských Indiánov, pás tkaniny, najmä vlnenej, s otvorom pre hlavu) indián.
efod (rúcho žid. veľkňazov) hebr. bibl.
sticharion (byzantský dlhý biely spodný sukňovitý ú. kňazov a diakonov) gréc. cirk.
mandyas (byzantský široký dlhý biskupský plášť vpredu otvorený, zopnutý sponami) gréc. cirk.
epitrachélion (byzantský ú., dva dlhé pásy hodvábnej látky s vyšitými krížmi s otvorom pre hlavu) gréc. cirk.
orarión (pás látky s troma krížmi obliekaný cez prsia a za chrbtom voľne padajúci, súčasť odevu byzantského diakona) gréc. cirk.
felon
felónium (byzantský vrchný dlhý široký ú. bez rukávov) gréc. cirk.
kamža (katolícky kňazský al. miništrantský ú., široké dlhé rúcho) lat.
rocheta (katolícky kňazský al. miništrantský ú., krátke biele obradné rúcho) lat. cirk.
klerika lat.-gréc.
reverenda lat. hist.
sutana (katolícky kňazský dlhý splývavý spodný ú. po členky) franc. cirk.
alba (katolícky kňazský dlhý biely ľanový ú. s čipkovým lemom, nosený cez kleriku) lat. cirk.
kazula
ornát
planéta (katolícky kňazský omšový zdobený vrchný ú. bez rukávov, nosený cez albu) lat. cirk.
kutňa (katolícky kňazský al. mníšsky dlhý vrchný ú.) lat.-nem.
mozet
mozzetta (katolícky kňazský krátky plášť s malou kapucňou nosený vysokými duchovnými) tal. cirk.
pluviál (katolícky kňazský široký voľný plášť nosený duchovnými pri slávnostiach) lat. cirk.
dalmatika (katolícky kňazský voľný ú. s krátkymi rukávmi, zväzovaný na bokoch stuhami) lat. vl. m.
manipul (široký ozdobný pás cez ľavé rameno ako súčasť omšového odevu katolíckeho kňaza) lat. cirk.
tunicela (obradný ú. katolíckych subdiakonov) lat. cirk.
gremiale (obradný štvorcový ú. kladený pri obrade na kolená sediacemu biskupovi) lat. cirk.
superpelícia (obradný biely plátenný ú. so širokými rukávmi) lat. cirk.
cappa magna /ka-/ (katolícky kardinálsky ú., široký dlhý červený plášť s kapucňou) lat.
parament (katolícky al. pravoslávny kňazský ú. zo zlatých a strieborných nití) gréc. cirk.
ríza (ú. pravoslávnych kňazov, slávnostné rúcho) rus. cirk.
habit (mníšsky ú.) lat. cirk.
flokus
frokus (splývavý habit so širokými rukávmi a s veľkou kapucňou) lat. cirk.
škapuliar (časť mníšskeho rúcha v tvare širokého pásu látky s otvorom na hlavu, splývajúceho vpredu aj vzadu) lat.-nem. cirk.
ihrám (ú. mohamedánskeho pútnika v Mekke) arab. porovnaj bielizeňpančuchakošeľanohavicesukňakabátvetrovka a pod.

slávnosť

slávnosť 1 (podujatie na počesť, oslava)
solemnita lat. kniž.
paráda (veľkolepá, slávnostná prehliadka, najmä voj., slávnostný sprievod, slávnostné podujatie) špan. hovor.
centénium
centenárium (oslava stého výročia) lat. kniž.
banket (slávnostná príležitostná hostina) franc.
garden-party (záhradná s., spoločenská schôdzka v prírodnom prostredí) angl. kniž.
matiné (dopoludňajšia s.) franc.
beánia (študentská s., prijímanie začínajúcich študentov medzi starších študentov) lat.
panychída (smútočná s., tryzna) gréc. kniž.
Silvester (oslava posledného dňa v roku, zábava s tým spojená) vl. m.
gymnaestráda (šport., telovýchovná s. s hromadným vystúpením cvičencov) gréc. + franc.
fiesta (ľudová s. v Španielsku) špan.
orgie (s. na počesť boha Bakcha, Dionýza spojená s hýrením) gréc.
bakchanálie (starorím. orgie) gréc.
dionýzie (starogréc. orgie) gréc.
florálie (s. na počesť starotal. bohyne kvetov Flóry) vl. m.
saturnálie (starorím. s. zimného slnovratu) lat. hist.
cereálie (s. rím. bohyne obilia a úrody Ceres) lat.
luperkálie (predjarná starorím. s. na počesť Fauna Luperka na podporu plodnosti) lat. hist.
ludi /lúdý/ (slávnostné verejné pohybové hry v starom Ríme) lat. hist.
rusálie (s. konaná počas letného slnovratu al. na Turíce na počesť duší zomretých) lat. etnogr.
agapy
agapé (večerná s., starokresťanský obrad, hody lásky) gréc. hist.
oktáv
oktáva (osemdňová oslava sviatkov) lat. cirk.
triduum (katolícka trojdňová s.) lat. náb.
sekundície (s. na 50. výročie vysviacky kňaza spojená so slávnostnou omšou) lat. cirk.
porcinkula
porciunkula (výročná františkánska al. kapucínska s.) lat. cirk.
fidlovačka (poveľkonočná cechová s. pražských obuvníkov) nem. hist.
potlach (indián. náb. a spoločenská s. na pobreží Tichého oceána) indián.-angl.
rodeo (s. kovbojov spojená s krotením divých koní a býkov) špan.
post festum (po s.) lat. porovnaj sviatok

pohyb

pohyb 1 (zmena polohy v priestore)
kineto-
kinesio-
-kinesis gréc. v zlož. sl.
moto- lat. v zlož. sl.
dynamika
dynamizmus
dynamickosť (pohyblivosť, hybnosť, zmena, vývin, vývoj, živosť, rušnosť, sila) gréc.
fluktuácia (stála zmena, neustále zmeny, kolísanie, vlnenie, nestálosť, výkyvy) lat.
drift (zmena, kolísanie) angl. odb.
grif (p. rukou, hmat) nem. hovor. expr.
finta (p. na oklamanie súpera v športe) tal.-nem. šport.
paráda (pôsobivý obratný p.) špan. hovor.
manéver (premyslený, účelný p. al. postup) franc.
blafák (účelný zavádzajúci manéver na oklamanie brankára v hokeji) angl. slang. šport.
švenk (prudký p. kamery) nem. film. slang.
štart (p. lietadla od rozjazdu cez odpútanie sa po dosiahnutie letovej výšky) angl.
rolovanie (p. lietadla po zemi na letisku) franc.-nem. let.
manéver (organizovaný p. voj. síl a prostriedkov, postup, presun, premiestnenie v priebehu boja) franc. voj.
mimika (premenlivé pohyby tváre al. výraz tváre odrážajúce citový stav) gréc.
gesto (p. časti tela, najmä ruky, kt. niečo vyjadruje, posunok) lat.
gestikulácia (pohyby, posunky, gestá ako neverbálny komunikačný prostriedok) lat.
pantomimika (pohyby vyjadrujúci vnútorné pohnútky a stavy človeka) gréc. odb.
mudra (gestá rukou al. rukami vyjadrujúce nálady, predstavy, predmety, v ind. umení) sanskrit
lokomócia (p. z miesta na miesto, v priestore, najmä pomocou svalovej činnosti) lat. biol.
bipedia (p. po zadných končatinách typický pre človeka) lat. + gréc.
brachiácia (p. pomocou horných al. predných končatín typický pre opice, rúčkovanie) lat.
brachybázia (chôdza s častými zastaveniami) gréc. lek.
dukcia (p. vo vodorovnej rovine) lat. lek.
addukcia (pritiahnutie končatiny k strednej osi tela) lat. lek.
abdukcia (odtiahnutie končatiny od strednej osi tela) lat. lek.
laterodukcia (p. orgánov do boku) lat. lek.
tanec (opakované rytmické pohyby podľa hudby a ustálených pravidiel) franc.-nem. porovnaj tanec
turistika
turizmus (p. so športovým, poznávacím a rekreačným cieľom, cestovanie, chôdza v prírode) franc.
hiking /haj-/ (pešia turistika) angl.
trek
trekking (vysokohorská turistika) angl.
fleš (rýchly útočný p. v šerme) angl. šport.
traverza (úhybný p. pri šerme) franc. šport.
tempo (rytmický p., najmä pri plávaní) tal.
epeiroforéza (horizontálny p. pevnín, svetadielov) gréc. geol.
epeirogenéza
epirogenéza (dlhodobý rozsiahly p. zemskej kôry) gréc. geol.
lavína (rýchly p. hmôt po príkrom svahu nadol, zosuv, napr. snehu, ľadu, kamenia) lat.-tal.
soliflukcia (p. pôdy po svahu pod vplyvom príťažlivosti Zeme po zamrznutom podloží, pôdotok) lat. geol.
difúzia (samovoľný p. častíc vyvolaný spádom, napr. koncentrácie al. teploty) lat. fyz. chem.
elevácia (p. nahor, dvíhanie, zdvíhanie) lat. odb.
rotácia (otáčavý p., otáčanie, krúženie, obiehanie) lat. odb.
tumbling (otáčavý samovoľný p. tela okolo ťažiska pri voľnom páde) angl. let.
cirkulácia (obeh, obiehanie, kolobeh, kolovanie) lat.
rotácia (obeh nebeských telies okolo vlastnej osi) lat. astron.
pendulácia (kolísavý obeh zemskej osi) lat. geogr.
librácia (kývavý p., výkyv Mesiaca, malá zmena polohy Mesiaca) lat. astron.
tik (mimovoľný neúčelný opakujúci sa p., najmä na tvári, žmurkanie a pod. ako nervová porucha) franc. lek.
iterácia (rytmicky opakované mimovoľné p. v rovnakom slede) lat. lek.
synkinéza (mimovoľný p., často spojený s vôľovým pohybom, súhybnosť orgánov) gréc. lek.
sakáda (rýchly mimovoľný p. oka neriadený vôľou, nepodliehajúci vôli) lat. fyziol.
nystagmus (mimovoľný p. očí, mimovoľné rytmické zášklby očí, žmurkanie) gréc. lek.
flokcilégium (p. prstami pripomínajúci zbieranie chumáčikov bavlny) lat. lek.
peristaltika (rytmické zmršťovanie svalstva tráviacej trubice slúžiace na posúvanie a premiešanie potravy) gréc.
kinéza (neriadený p. organizmu vyvolaný určitými podnetmi, napr. svetlom) gréc. biol.
tropizmus gréc. biol.
-tropizmus (zmena polohy tela al. časti tela rastlín al. prichytených živočíchov v smere al. od smeru podnetu, napr. svetla, slnka, príťažlivosti, chem. látok) gréc. v zlož. sl.
taxia gréc. biol.
-taxia (smerovo orientovaný p. organizmu, najmä rastliny, vyvolaný a usmernený určitým podnetom) gréc. biol. v zlož. sl.
nastia gréc. bot.
-nastia (p. organizmu, najmä rastliny, neorientovaný v smere podnetu) gréc. bot. v zlož. sl.
termotropizmus
termotaxia
termonastia (p. vyvolaný zmenou al. rozdielmi teploty) gréc. biol.
fototropizmus
fototaxia
fotonastia (p. ovplyvnený intenzitou svetla al. striedaním svetla a tmy) gréc. biol.
heliotropizmus
heliotaxia (p. ovplyvnený svetlom, ak je zdrojom svetla slnko) gréc. bot.
hydrotropizmus
hydronastia (p. vyvolaný vlhkosťou prostredia) gréc. bot.
geotropizmus
geotaxia (p. pôsobením príťažlivosti, v smere al. proti smeru zemskej príťažlivosti) gréc. biol.
ortotropizmus (p. pôsobením príťažlivosti smerom nahor al. nadol) gréc. bot.
aerotropizmus (p. smerom k prístupu k vzduchu, kyslíku) gréc. bot.
trofotropizmus
trofotaxia (p. smerom k zdroju potravy) gréc. biol.
haptotropizmus (p. rastlín v smere al. proti smeru podráždenia pevným predmetom) gréc. bot.
tigmotropizmus
tigmotaxia
tigmonastia (p. vyvolaný dotykom) gréc. biol.
seizmonastia (p. vyvolaný otrasmi al. dotykom) gréc. bot.
mechanotaxia (p. v dôsledku jednosmerného mechanického podnetu) gréc. bot.
chemotropizmus
chemotropia (p. v smere al. proti smeru výskytu chem. látok) gréc. bot.
niktinastia (spánkový p. rastlín v noci) gréc. bot.
traumatropizmus (p. rastlín v dôsledku poranenia) gréc. bot.
anemotaxia (p. živočíchov vetrom) gréc. ekol. porovnaj premiestňovanierýchlosť 1cvikkmitanie

úprava

úprava 3 (vonkajší vzhľad, usporiadanie)
design /dizajn/
dizajn angl.
styling /stajl-/ (vonkajšia ú. výrobku, tvarovanie výrobku, predmetu, pre spojenie účelu, funkcie a estetických hodnôt) angl. výtv.
paráda (nápadne pekná, ozdobná, slávnostná, sviatočná vonkajšia ú., nádhera, ozdobnosť) špan. hovor.
kozmetika (starostlivosť, ú., pestovanie tela, udržovanie telesnej krásy, najmä pokožky, prirodzenými a umelými prostriedkami) gréc.
toaleta (ú. zovňajšku, umývanie, obliekanie a pod.) franc.
make up /mejkap/
mejkap (kozmetická ú. tváre; povrchová ú. výrobku) angl.
maska (ú. tváre pomocou líčidiel, parochne a pod.) arab.-franc.
styling /stajl-/ (ú. účesu al. celkového vzľadu) angl.
ikebana (jap. ozdobná ú. kvetov, rastlín a kríkov) jap.
rikka
tatebana (najstarší štýl ikebany) jap.
moribana (ikebana v plochých nádobách pomocou kovového ježka) jap.
heika (ikebana vo vysokých vázach) jap.
nageira
naigeria (ikebana vo vysokých vázach al. nádobách) jap.
šóka (ikebana vo vázach al. plochých miskách) jap.
morimono (ikebana s ovocím, zeleninou a kvetmi) jap.
definitíva (trvalá ú. zamestnaneckého pomeru v štátnej službe) lat. admin.
tuning (osobitná ú. vzhľadu a výkonu vozidla) angl.

podujatie

podujatie
akcia (zámerná činnosť, konanie s istým cieľom) lat.
akadémia (p. s kultúrnym a pod. programom) gréc.
benefícia (p., kt. výťažok je určený na dobročinné ciele) lat.
autogramiáda (verejné p. spojené s podpisovaním kníh, fotografií a pod. umelcami, športovcami a pod.) gréc.
happening /hep-/ (príležitostná mimoriadna akcia, napr. so zámerom upútať pozornosť al. na podporu urč. myšlienky, názoru) angl.
paráda (slávnostné p., prehliadka, sprievod, veľkolepá slávnosť) špan. hovor.
atrakcia (zábavné, príťažlivé, pútavé, zaujímavé predstavenie, vystúpenie, výjav) lat.
matiné (dopoludňajšia slávnosť) franc.
soirée /soaré/
soaré (večerné slávnostné predstavenie) franc. porovnaj predstavenieslávnosť 1slávnosť 2
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 12. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.