Výsledky vyhľadávania

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)
logos gréc. kniž. a filoz.
-lóg gréc. v zlož. sl.
onomato- gréc. v zlož. sl.
lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.
synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.
homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.
antonymum gréc.
opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.
tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.
homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.
homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.
dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.
paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.
palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.
heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.
ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.
hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.
hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.
autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.
synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.
definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.
definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.
archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.
neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.
pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.
eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.
melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.
augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.
deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.
dialektizmus (nárečové s.) gréc.
regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.
okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.
kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.
vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.
trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.
slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.
argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.
expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.
hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.
onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.
expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.
profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.
žurnalizmus franc.
publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.
prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.
solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.
fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.
idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.
klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.
klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.
parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.
poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.
redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.
lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.
kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.
akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.
logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.
anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.
juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.
indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.
indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.
simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.
kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.
derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.
desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.
denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.
deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.
enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.
oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.
parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.
vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.
reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.
paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.
mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.
abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.
incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.
razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.
hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.
amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.
biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.
tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.
responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.
europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.
jazykový prvok v inom jazyku
slavizmus (slovan.) lat.
slovakizmus (slov.) lat.
bohemikum (čes.) lat.
moravizmus (moravský) vl. m.
polonizmus (poľ.) lat.
ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.
rusizmus (rus.) vl. m.
slovenizmus (slovinský) lat.
bulharizmus (bulh.) vl. m.
maďarizmus (maď.) vl. m.
rumunizmus (rum.) vl. m.
grécizmus (gréc.) vl. m.
latinizmus (lat.) vl. m.
hebraizmus (hebr.) vl. m.
germanikum (nem.) lat.
romanizmus (románskych jazykov) lat.
talianizmus (tal.) vl. m.
galicizmus (franc.) vl. m.
hispanizmus (špan.) lat.
lusitanizmus (port.) vl. m. lat.
anglicizmus (angl.) lat.
amerikanizmus (amer.) vl. m.
arabizmus (arab.) vl. m.
indianizmus (indián.) vl. m.
japonizmus (jap.) vl. m.
orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.

prízvuk

akcent (zdôraznenie, zvýraznenie slabiky al. tónu, dôraz) lat. lingv.
oxytonon (p. na poslednej slabike slova) gréc. lingv.
penultima (p. na predposlednej slabike slova) lat. lingv.
iktus (rytmický p. na slabike vo verši) lat. lit. lingv.
akút (tónový, melodický stúpavý p.) lat. lingv.