Výsledky vyhľadávania

pohyb

pohyb 1 (zmena polohy v priestore)
kineto-
kinesio-
-kinesis gréc. v zlož. sl.
moto- lat. v zlož. sl.
dynamika
dynamizmus
dynamickosť (pohyblivosť, hybnosť, zmena, vývin, vývoj, živosť, rušnosť, sila) gréc.
fluktuácia (stála zmena, neustále zmeny, kolísanie, vlnenie, nestálosť, výkyvy) lat.
drift (zmena, kolísanie) angl. odb.
grif (p. rukou, hmat) nem. hovor. expr.
finta (p. na oklamanie súpera v športe) tal.-nem. šport.
paráda (pôsobivý obratný p.) špan. hovor.
manéver (premyslený, účelný p. al. postup) franc.
blafák (účelný zavádzajúci manéver na oklamanie brankára v hokeji) angl. slang. šport.
švenk (prudký p. kamery) nem. film. slang.
štart (p. lietadla od rozjazdu cez odpútanie sa po dosiahnutie letovej výšky) angl.
rolovanie (p. lietadla po zemi na letisku) franc.-nem. let.
manéver (organizovaný p. voj. síl a prostriedkov, postup, presun, premiestnenie v priebehu boja) franc. voj.
mimika (premenlivé pohyby tváre al. výraz tváre odrážajúce citový stav) gréc.
gesto (p. časti tela, najmä ruky, kt. niečo vyjadruje, posunok) lat.
gestikulácia (pohyby, posunky, gestá ako neverbálny komunikačný prostriedok) lat.
pantomimika (pohyby vyjadrujúci vnútorné pohnútky a stavy človeka) gréc. odb.
mudra (gestá rukou al. rukami vyjadrujúce nálady, predstavy, predmety, v ind. umení) sanskrit
lokomócia (p. z miesta na miesto, v priestore, najmä pomocou svalovej činnosti) lat. biol.
bipedia (p. po zadných končatinách typický pre človeka) lat. + gréc.
brachiácia (p. pomocou horných al. predných končatín typický pre opice, rúčkovanie) lat.
brachybázia (chôdza s častými zastaveniami) gréc. lek.
dukcia (p. vo vodorovnej rovine) lat. lek.
addukcia (pritiahnutie končatiny k strednej osi tela) lat. lek.
abdukcia (odtiahnutie končatiny od strednej osi tela) lat. lek.
laterodukcia (p. orgánov do boku) lat. lek.
tanec (opakované rytmické pohyby podľa hudby a ustálených pravidiel) franc.-nem. porovnaj tanec
turistika
turizmus (p. so športovým, poznávacím a rekreačným cieľom, cestovanie, chôdza v prírode) franc.
hiking /haj-/ (pešia turistika) angl.
trek
trekking (vysokohorská turistika) angl.
fleš (rýchly útočný p. v šerme) angl. šport.
traverza (úhybný p. pri šerme) franc. šport.
tempo (rytmický p., najmä pri plávaní) tal.
epeiroforéza (horizontálny p. pevnín, svetadielov) gréc. geol.
epeirogenéza
epirogenéza (dlhodobý rozsiahly p. zemskej kôry) gréc. geol.
lavína (rýchly p. hmôt po príkrom svahu nadol, zosuv, napr. snehu, ľadu, kamenia) lat.-tal.
soliflukcia (p. pôdy po svahu pod vplyvom príťažlivosti Zeme po zamrznutom podloží, pôdotok) lat. geol.
difúzia (samovoľný p. častíc vyvolaný spádom, napr. koncentrácie al. teploty) lat. fyz. chem.
elevácia (p. nahor, dvíhanie, zdvíhanie) lat. odb.
rotácia (otáčavý p., otáčanie, krúženie, obiehanie) lat. odb.
tumbling (otáčavý samovoľný p. tela okolo ťažiska pri voľnom páde) angl. let.
cirkulácia (obeh, obiehanie, kolobeh, kolovanie) lat.
rotácia (obeh nebeských telies okolo vlastnej osi) lat. astron.
pendulácia (kolísavý obeh zemskej osi) lat. geogr.
librácia (kývavý p., výkyv Mesiaca, malá zmena polohy Mesiaca) lat. astron.
tik (mimovoľný neúčelný opakujúci sa p., najmä na tvári, žmurkanie a pod. ako nervová porucha) franc. lek.
iterácia (rytmicky opakované mimovoľné p. v rovnakom slede) lat. lek.
synkinéza (mimovoľný p., často spojený s vôľovým pohybom, súhybnosť orgánov) gréc. lek.
sakáda (rýchly mimovoľný p. oka neriadený vôľou, nepodliehajúci vôli) lat. fyziol.
nystagmus (mimovoľný p. očí, mimovoľné rytmické zášklby očí, žmurkanie) gréc. lek.
flokcilégium (p. prstami pripomínajúci zbieranie chumáčikov bavlny) lat. lek.
peristaltika (rytmické zmršťovanie svalstva tráviacej trubice slúžiace na posúvanie a premiešanie potravy) gréc.
kinéza (neriadený p. organizmu vyvolaný určitými podnetmi, napr. svetlom) gréc. biol.
tropizmus gréc. biol.
-tropizmus (zmena polohy tela al. časti tela rastlín al. prichytených živočíchov v smere al. od smeru podnetu, napr. svetla, slnka, príťažlivosti, chem. látok) gréc. v zlož. sl.
taxia gréc. biol.
-taxia (smerovo orientovaný p. organizmu, najmä rastliny, vyvolaný a usmernený určitým podnetom) gréc. biol. v zlož. sl.
nastia gréc. bot.
-nastia (p. organizmu, najmä rastliny, neorientovaný v smere podnetu) gréc. bot. v zlož. sl.
termotropizmus
termotaxia
termonastia (p. vyvolaný zmenou al. rozdielmi teploty) gréc. biol.
fototropizmus
fototaxia
fotonastia (p. ovplyvnený intenzitou svetla al. striedaním svetla a tmy) gréc. biol.
heliotropizmus
heliotaxia (p. ovplyvnený svetlom, ak je zdrojom svetla slnko) gréc. bot.
hydrotropizmus
hydronastia (p. vyvolaný vlhkosťou prostredia) gréc. bot.
geotropizmus
geotaxia (p. pôsobením príťažlivosti, v smere al. proti smeru zemskej príťažlivosti) gréc. biol.
ortotropizmus (p. pôsobením príťažlivosti smerom nahor al. nadol) gréc. bot.
aerotropizmus (p. smerom k prístupu k vzduchu, kyslíku) gréc. bot.
trofotropizmus
trofotaxia (p. smerom k zdroju potravy) gréc. biol.
haptotropizmus (p. rastlín v smere al. proti smeru podráždenia pevným predmetom) gréc. bot.
tigmotropizmus
tigmotaxia
tigmonastia (p. vyvolaný dotykom) gréc. biol.
seizmonastia (p. vyvolaný otrasmi al. dotykom) gréc. bot.
mechanotaxia (p. v dôsledku jednosmerného mechanického podnetu) gréc. bot.
chemotropizmus
chemotropia (p. v smere al. proti smeru výskytu chem. látok) gréc. bot.
niktinastia (spánkový p. rastlín v noci) gréc. bot.
traumatropizmus (p. rastlín v dôsledku poranenia) gréc. bot.
anemotaxia (p. živočíchov vetrom) gréc. ekol. porovnaj premiestňovanierýchlosť 1cvikkmitanie

pohyb

pohyb 2 pozri činnosť 2

zmena

zmena 1 (premena; vystriedanie)
metamorfóza gréc. kniž. a odb.
mutácia (náhla dedičná z. vlastnosti al. znaku podmienená zmenou v géne pod vplyvom prostredia genet.; z. všeobecne kniž. a odb.) lat.
metanoia (z. myslenia, obraz myslenia) gréc.
transfer (prechod, z. stavu) lat.
transformácia (premena, pretvorenie, prechod, z. stavu) lat. kniž. a odb.
konverzia (premena, obrat; prechod zbrojárskej výroby na iný druh výroby) lat. ekon.
evolúcia (postupná kvalitatívna z., spojitý, nepretržitý vývoj) lat. odb.
revolúcia (zásadná hlboká kvalitatívna z., prevrat) lat.
šok (prudká z. v určitej oblasti) franc.-angl.
reforma (úprava smerujúca k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat. franc.
raabizácia (reforma Márie Terézie spočívajúca v rozdelení pôdy poddaným a platbách namiesto roboty, 1777) vl. m. hist.
tanzimát (reforma v Osmanskej ríši odstraňujúca feudálne prežitky, 1839 – 1877) arab.-tur.
perestrojka (prestavba hospodárstva a spoločnosti v bývalom ZSSR, 80. roky 20.s t.) rus. publ.
revízia (z. v dôsledku preverovania, zisťovania správnosti) lat.
reštrukturalizácia (z., premena štruktúry, najmä hosp., polit., pretvorenie) lat.
reorganizácia (z. usporiadania, nové usporiadanie) lat.
rekvalifikácia (z. vzdelania, vedomostí pod. potrebných na vykonávanie práce al. funkcie, preškolenie) lat.
dynamika
dynamizmus
dynamickosť (pohyb, vývin, vývoj, živosť, rušnosť, hybnosť, pohyblivosť, sila) gréc.
degenerácia (odchýlka od normálneho priebehu al. vývinu k horšiemu výkonu, zhoršenie, zmenšovanie, úbytok síl a schopností, úpadok) lat. lek. aj pren.
drift (pohyb, kolísanie) angl. odb.
fluktuácia (stála z., kolísanie, vlnenie, pohyb, nestálosť, výkyvy; častý a neodôvodnený prechod pracovníkov z jedného zamestnania do iného, striedanie, menenie zamestnania) lat.
migrácia (presídľovanie, sťahovanie, presun, pohyb obyvateľstva spojený so zmenou sídliska, miesta pobytu) lat. odb. porovnaj premiestňovanie
novelizácia (úprava zákona, z. al. doplnenie novým zákonom) lat. práv.
rekodifikácia (z. práv. úpravy, predpisu, zákona a pod., prijatie novej práv. normy) lat. práv.
devolúcia (prechod práva al. veci na iného) lat. práv.
amendiement /amandmán/ lat.-franc.
amendment /eme-/ (z., oprava zákona, zmluvy a pod.) angl.
autoremedúra (z. al. zrušenie vlastného rozhodnutia určitého orgánu) gréc. + lat. práv.
konsolidácia (z. krátkodobého štátneho al. verejného dlhu na dlhodobý) lat.
reverzácia
reverzovanie (z. zmyslu pohybu, napr. otáčania, na opačný, u strojov a zariadení) lat. tech.
deformácia (z. tvaru telesa pôsobením vonkajších síl, porušenie pôvodného tvaru al. zmyslu, pretvorenie) lat. aj pren.
torzia (deformácia krútiacim momentom na oboch koncoch, krútenie) lat. tech.
sublimácia (prechod z pevného skupenstva do plynného) lat. fyz. chem.
kondenzácia (prechod z plynného do kvapalného al. tuhého skupenstva, skvapalňovanie, zrážanie) lat.
hysteron proteron (z. prirodzeného poradia dvoch vecí, javov, dejov) gréc. lit.
pulz (veľmi krátka periodická z. fyz. veličiny) lat. fyz.
komutácia (z. smeru el. prúdu) lat. eltech.
refrakcia (z. smeru šírenia vlnenia, napr. elektromagnetického vlnenia, svetla, zvuku, po prechode rozhraním dvoch prostredí, lom vlnenia) lat. fyz.
difrakcia (z. smeru šírenia žiarenia, ohyb žiarenia) lat. fyz.
pulzácia
pulzovanie (opakujúce sa zmeny určitej hodnoty, veličiny) lat. kniž. a odb.
impulz (náhla krátka z. napätia, prúdu al. výkonu) lat. fyz.
alterácia (z. tkaniva a pod. chorobou al. prostredím, porucha, poškodenie) lat. lek.
dyschrómia (z. farby kože z nadbytku al. nedostatku kožného farbiva) gréc. lek.
fototropia (z. farby vplyvom svetla) gréc. chem.
turbulencia (zmeny výšky lietadla v dôsledku neusporiadaného prúdenia vzduchu kývanie, chvenie) lat. odb. porovnaj chvenie
anagenéza (z. vlastností vývojových vetiev počas kmeňového hist. vývoja organizmov od jednoduchších k zložitejším) gréc. biol.
engram (z. v organizme vyvolaná významným vonkajším podnetom a vyvolateľná pri obdobnom podnete, stopa, odtlačok) gréc. psych.
librácia (malá z. polohy Mesiaca, kývavý pohyb, výkyv Mesiaca) lat. astron. porovnaj pohyb 1
mutácia
mutovanie (z. hlasu v čase dospievania) lat. fyziol.
metonomázia (z. vlastného mena prekladom do cudzieho jazyka) gréc. lingv.
emendácia (dokázateľná z. v spôsobe písania názvu rastliny al. živočícha v nomenklatúre) lat. biol.
analógia (z. slova al. jeho tvaru vplyvom tvaru iného slova) gréc. lingv.
verbalizácia (prechod slova al. tvaru iného slovného druhu k slovesu) lat. lingv.
anakolút (z. pôvodnej vetnej schémy, keď časť vety nenadväzuje na predchádzajúcu, vybočenie z pôvodnej vetnej stavby) gréc. lingv.
metatónia (premiestnenie prízvuku z jednej slabiky na druhú) gréc. lingv.
vokalizácia (z. hlásky na samohlásku) lat. lingv.
diftongizácia (z. dlhej samohlásky na dvojhlásku) gréc. lingv.
palatalizácia (z. zadopodnebných hlások na predopodnebné vo vývoji slovan. jazykov; z. hlásky pritisnutím chrbta jazyka na tvrdé podnebie, tvrdej spoluhlásky na mäkkú, mäkčenie) lat. lingv. fon.
umlaut (z. samohlásky zadnej na prednú, napr. o na ö, prehláska) nem. lingv.
metabola (z. rytmu v tej istej básni) gréc. lit.
modulácia (prechod z jednej tóniny do druhej) lat. hud.
agogika (z. tempa hud. sklady, rečového prejavu) gréc. hud. lingv.
pentimenti (zreteľné autorské zmeny na výtvarnom diele vzniknuté počas tvorby) lat. výtv.
change /čejndž/ (z. v postavení hráčov, z. strán v tenise al. volejbale) angl. šport.
falš (z. dráhy lopty a pod. pôsobením rotácie získanej pri odraze) lat.-nem. šport.
mutatis mutandis (s príslušnými zmenami, po potrebných zmenách, úpravách) lat. porovnaj premena

náuka

náuka 1 (vedný odbor)
-lógia
-grafia
-nómia
-pédia (veda) gréc. v zlož. sl.
disciplína (vedný, umelecký, šport. a pod. odbor) lat.
pansofia (všeobecná veda, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.
matéza (n. o kvantitatívnych vzťahoch) gréc. log.
systematika (veda o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.
morfológia (n. o tvaroch) gréc. odb.
synergetika (odbor zaoberajúci sa sústavami, pre kt. sú podstatné javy spolupráce, súčinnosti) gréc. fyz.
metodika (n. o postupoch, spôsoboch vyučovania, práce a pod.) gréc.
metodológia (n. o všeobecných postupoch vedeckého výskumu, bádania, poznania) gréc.
genealógia (veda zaoberajúca sa charakterom vzťahu dvoch súvisiacich javov) gréc.
heuristika (veda o metódach a spôsoboch riešenia a objasňovania problémov) gréc. lek. odbor. pozri lekárstvo
litterae humaniores (humanitné vedy, pôvodne gramatika, rétorika, filozofia) lat.
ars liberalis (slobodné umenia, vyučovacie predmety na stredovekých školách, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba, plur. artes liberales)
trívium (nižší stupeň slobodných umení, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika) lat. hist.
kvadrívium (štyri vyučovacie predmety na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba) lat. hist.
lege artis /lé-/ (podľa pravidiel vedy) lat. kniž.
šástra (staroind. vedný odbor) sanskrit hist.
biológia (veda o živej prírode, živých sústavách) gréc.
taxonómia (odbor biológie o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.
floristika (odbor botaniky zameraný na vyhľadávanie, určovanie a spisovanie všetkých druhov rastlín určitého náleziska al. oblasti) lat.
botanika gréc.
fytobiológia gréc. zastar.
fytológia (odbor biológie o rastlinách) gréc. zried.
zoológia (odbor biológie o živočíchoch) gréc.
antropológia (veda o človeku, jeho pôvode a vývoji) gréc.
somatológia (náuka o ľudskom tele, jeho zložení a funkciách, teloveda) gréc.
mikrobiológia (odbor biológie o jednobunkových organizmoch) gréc.
protistológia (n. o jednobunkových organizmoch) gréc. biol.
bakteriológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa baktériami) gréc. biol.
virológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa vírmi) lat. + gréc. biol.
parazitológia (odbor biológie o cudzopasných organizmoch, cudzopasníkoch) gréc. biol.
hydrobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich vo vode) gréc.
limnológia
limnobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich v sladkých vodách) gréc.
fytografia (n. o spôsobe opisovania rastlín) gréc. bot.
karpológia
karpobiológia (n. o stavbe, vývine a šírení plodov a semien rastlín) gréc. bot.
algológia lat. + gréc.
fykológia (n. o riasach a siniciach) gréc.
lichenológia (n. o lišajníkoch) gréc. bot.
bryológia (n. o machorastoch) gréc. bot.
mykológia (n. o hubách) gréc. bot.
graminológia (n. o trávach) lat. + gréc.
dendrológia (n. o drevinách, ich vlastnostiach a stanovištiach) gréc.
pomológia (n. o typoch, odrodách a vlastnostiach ovocných rastlín, ovocinárstvo) lat. + gréc.
ampelológia (n. o vinohradníctve a vinárstve) gréc.
ampelografia (odbor zaoberajúci sa opisom viniča hroznorodého) gréc.
enológia (n. o vínach, ošetrovaní vína, vinárstvo) gréc.
fytogenetika (n. o dedičnosti rastlín) gréc. bot.
fytopatológia (n. o chorobách rastlín) gréc.
protozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa jednobunkovými živočíchmi, prvokmi) gréc.
entomológia gréc.
insektológia (n. o hmyze) lat. + gréc. zool.
myrmekológia (n. o mravcoch) gréc. biol.
apistika (n. o včelách) lat.
arachnológia (n. o pavúkovitých článkonožcoch) gréc. zool.
ichtyológia (n. o rybách) gréc.
ichtyografia (odbor zaoberajúci sa opisom rýb) gréc. zool.
batrachológia (n. o obojživelníkoch) gréc.
malakológia (n. o mäkkýšoch) gréc.
herpetológia (n. o plazoch) gréc. zool.
ofiológia (n. o hadoch) gréc. zool.
ornitológia (n. o vtákoch) gréc. zool.
oológia (n. o vajciach, najmä vtáčích) gréc. biol.
ontogénia (n. o vzniku a vývoji zárodku od oplodneného vajíčka po dosiahnutie rozmnožovacej zrelosti) gréc. biol.
mammaliológia lat. + gréc.
teriológia (n. o cicavcoch) gréc.
hipológia (n. o koňoch) gréc.
kynológia (n. o psoch ich plemenách, výžive, chove, výcviku a chorobách) gréc.
kyniatria (n. o chorobách a liečení psov) gréc. vet.
zoopatológia (n. o chorobách zvierat, živočíchov) gréc.
epizootológia (n. o nákazlivých chorobách hosp. zvierat) gréc. biol.
odontológia (odbor zaoberajúci sa zubami stavovcov) gréc.
paleozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období) gréc.
paleobiológia
paleontológia (odbor biológie skúmajúci skameneliny) gréc.
paleobotanika (odbor biológie o skamenelinách rastlín minulých geol. období) gréc.
paleoantropológia (odbor antropológie skúmajúci hist. vývin človeka) gréc.
agrológia (odbor zaoberajúci sa poľným hospodárstvom, poľnohospodárstvom, pôdoznalectvo) gréc.
pedológia (odbor zaoberajúci sa pôdou, jej vznikom, vlastnosťami, rozšírením a pod., pôdoznalectvo) gréc.
agronómia (n. o poľnohospodárstve, poľnohosp. výrobe) gréc.
edafológia (n. o pôde, rastlinách a živočíchoch v nej) gréc. biol. poľnohosp.
kryopedológia (n. o vplyve nízkych teplôt na pôdu) gréc.
fylogénia (n. o vývoji živočíšnych al. rastlinných druhov od pôvodných až po súčasné formy) gréc.
morfológia (n. o stavbe organizmov a jednotlivých orgánov) gréc. biol.
anatómia (veda o stavbe rastlinného, živočíšneho a ľudského tela, polohe a stavbe jeho častí a orgánov, teloveda) gréc. odb.
organológia (n. o tvare a stavbe ústrojov, orgánov) gréc. biol.
tektológia (n. o stavbe, štruktúre živých organizmov) gréc. biol. zastar.
fytotómia (n. o vnútornej stavbe rastlinného tela) gréc. bot.
histológia (n. o pletivách a tkanivách) gréc. biol.
osteológia (n. o kostiach) gréc. biol.
fyziológia (veda o životných dejoch v organizme, funkcii organizmov, orgánov a ich častí) gréc.
bionika (vedný odbor zaoberajúci sa využitím poznatkov o živých organizmoch na riešenie tech. problémov) gréc.
ekológia (veda o vzťahoch medzi organizmami a životným prostredím a navzájom medzi organizmami, o životnom prostredí) gréc. biol.
environmentalistika (odbor zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia) angl. ekol.
synekológia (odbor zaoberajúci sa vzťahom spoločenstiev organizmov k prostrediu) gréc. ekol.
geobotanika (veda o vzťahoch medzi rastlinami a vonkajším prostredím) gréc. bot.
biocenológia (n. o rastlinných a živočíšnych spoločenstvách) gréc.
fytocenológia (n. o rastlinných spoločenstvách) gréc.
synchorológia (n. o rozšírení rastlinných spoločenstiev) gréc. bot.
zoocenológia (n. o živočíšnych spoločenstvách) gréc.
chorológia (n. o rozšírení organizmov a ich spoločenstiev na povrchu zeme) gréc. ekol.
zoogeografia (n. o rozšírení živočíchov na zemi) gréc.
faunistika (n. o súbore živočíšnych druhov určitej oblasti) vl. m.
bionómia (veda o spôsobe života živočíchov) gréc.
etológia (veda o správaní živočíchov a človeka) gréc.
fenológia (n. o životných prejavoch, raste a vývoji rastlín a živočíchov v závislosti od počasia, podnebia al. ročných období) gréc. biol.
kryonika (odbor zaoberajúci sa zmrazovaním a uchovaním organizmov a ich oživením v budúcnosti) gréc.
kraniológia (odbor zaoberajúci sa opisom lebky) gréc. antrop.
daktyloskopia
dermatoglyfika (n. o kožných lištách na prstoch) gréc.
onychológia (odbor zaoberajúci sa nechtami, kopytami a paznechtami domácich zvierat) gréc. vet.
osfreziológia (n. o čuchu) gréc. biol.
olfaktológia lat. + gréc. biol.
osmológia (n. o čuchu a čuchových orgánoch) gréc. biol.
embryológia (n. o zárodočnom vývoji mnohobunkových organizmov) gréc. biol.
genetika (veda o dedičnosti organizmov) gréc.
eugenika (n. o zlepšovaní dedičného základu a vývoja, dedičných vlastností človeka) gréc.
farmakológia (odbor zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus) gréc.
farmácia
farmaceutika (odbor zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv, lekárnictvo) gréc.
toxikológia (veda o jedoch a ich účinkoch na organizmus) gréc.
juvenológia (veda zameraná na čo najdlhšie uchovanie vlastností mladého a zdravého organizmu s využitím poznatkov rôznych odborov) lat. + gréc.
ergonómia
ergonomika (n. o ľudskej práci, jej spôsoboch, pracovných prostriedkoch, o vzťahoch medzi človekom, prácou a pracovným prostredím) gréc. odb.
fyzika (veda o základných vlastnostiach látok a polí a formách ich pohybu) gréc.
mechanika (odbor fyziky skúmajúci zmeny vzájomnej polohy telies a ich príčiny) gréc.
dynamika (n. o pohybe telies a silách na ne pôsobiacich, časť mechaniky) gréc. fyz. tech.
kinetika (odbor zaoberajúci sa určovaním dráhy pohybujúcich sa telies a silami, kt. na pohyb pôsobia, časť dynamiky) gréc.
statika (časť mechaniky zaoberajúca sa podmienkami rovnováhy síl v nepohybujúcich sa telesách) gréc. fyz.
optika (odbor fyziky zaoberajúci sa pôvodne svetlom, teraz svetelným žiarením) gréc.
stereoskopia (odbor optiky zaoberajúci sa priestorovým videním) gréc. fyz.
aerodynamika (n. o pohybe plynov prúdiacich okolo telesa) gréc. fyz.
tektonika (n. o silových vzťahoch v stav. konštrukciách a ich umeleckom vyjadrení) gréc. archit.
balistika (n. o pohybe striel a rakiet) gréc. fyz. tech.
tribológia (n. o trecích silách a opotrebúvaní povrchu látok) gréc.
reológia (n. o zmene tvaru látok pôsobením vonkajších síl, o deformácii) gréc. fyz.
akustika (odbor zaoberajúci sa mechanickým vlnením najmä zvuku v pružných prostrediach) gréc. fyz.
dozimetria (odbor zaoberajúci sa meraním dávok žiarenia) gréc. fyz.
rádiológia (odbor zaoberajúci sa ionizujúcim žiarením) lat. + gréc.
röntgenológia (odbor zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím) vl. m. + gréc.
stereofónia (odbor zaoberajúci sa záznamom a prenosom zvuku v jeho pôvodnom priestorovom rozložení) gréc.
gravimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tiaže, výskumom tvaru, rozmerov a vonkajšieho tiažového poľa Zeme) lat. + gréc.
chémia (veda o vlastnostiach, zložení a vnútornej stavbe látok a ich premene) gréc.
alchýmia (prvotná stredoveká a renesančná nevedecká chémia usilujúca sa o. i. o premenu bežných kovov na zlato) arab.
organika (chémia zaoberajúca sa ústrojnými látkami) gréc.
anorganika (chémia zaoberajúca sa neústrojnými látkami) gréc.
petrochémia (chémia zaoberajúca sa skamenenými surovinami, ropou, uhlím a zemným plynnom) gréc.
biochémia (odbor skúmajúci z chem. hľadiska základné biol. procesy) gréc.
stereochémia (n. o priestorovom usporiadaní atómov, molekúl a pod. a jeho vplyve na vlastnosti látok) gréc. chem.
metalurgia (n. o výrobe a spracovaní kovov a zliatin) gréc. tech.
metalografia (n. o zložení, štruktúre kovov a ich vlastnostiach) gréc. tech.
olfaktorika (odbor zaoberajúci sa zisťovaním a rozborom vôní) lat. + gréc. odb.
chromatológia (n. o farbách) gréc. odb.
chronometria (n. o meraní času) gréc. odb.
chronológia (veda o počítaní času a jeho jednotkách) gréc.
chronografia (veda o spôsoboch merania času a datovania v minulosti) gréc.
termika (n. o teple a tepelných javoch) gréc.
termometria (odbor zaoberajúci sa meraním teploty) gréc. fyz.
kalorimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tepla) lat. + gréc.
pyrometria (n. o meraní vysokých teplôt) gréc. fyz. tech.
fotometria (odbor zaoberajúci sa meraním hodnôt svetelných veličín meracími prístrojmi) gréc.
fonometria (n. o meraní intenzity zvuku) gréc. fyz.
barometria (n. o meraní tlaku vzduchu) gréc. fyz.
hygrometria (n. o meraní vlhkosti vzduchu) gréc. meteor.
metrológia (odbor zaoberajúci sa meraním, meracími jednotkami a pod.) gréc.
nautika (n. o vedení lode, určení jej polohy a smeru plavby, moreplavectvo) gréc. lod.
aeronautika gréc.
aviatika (odbor zaoberajúci sa teóriou a praxou lietania, vzduchoplavba) lat. kniž.
kampanológia (n. o zvonoch, zvonárstvo) lat. + gréc.
dietetika (n. o správnej výžive človeka, najmä chorého) gréc. lek.
eubiotika (n. o správnej a zdravej výžive, životospráve) gréc. lek.
alimentológia (veda o výžive a potrave človeka a jej zložkách) lat. + gréc.
bromatológia (n. o potravinách) gréc. potrav.
bromatika (n. o príprave potravín, zmenách pri ich úprave a vplyve na organizmus človeka) gréc. potrav.
laktológia (n. o mlieku a mliekarstve) lat. + gréc.
flavológia (n. o aromatických látkach v potravinách) lat. + gréc. potrav.
organoleptika (odbor zaoberajúci sa zmyslovým posudzovaním kvality potravín) gréc. potrav.
makrobiotika (odbor zaoberajúci sa zdravou výživou na základe staročín. receptov, presadzujúci rastlinnú stravu) gréc. biol.
meteorológia (veda o dejoch a javoch v zemskej atmosfére) gréc.
klimatológia (n. o podnebí, súčasť meteorológie) gréc.
hygrológia (n. o vlhkosti, najmä vzduchu) gréc. meteor.
talasografia (n. o mori) gréc.
oceánografia (n. o moriach a oceánoch) gréc.
glaciológia (n. o trvalej snehovej pokrývke a ľadovcoch, ich vzniku, vývoji, tvaroch, rozšírení a vlastnostiach) lat. + gréc.
kryológia (n. o výskyte a pohybe ľadu na vodných plochách) gréc.
hydrológia (veda o rozložení a obehu vody na Zemi) gréc.
potamológia (hydrológia vodných tokov) gréc.
limnológia (hydrológia jazier a bažín) gréc.
oceánológia (hydrológia morí) gréc.
hydrogeológia (hydrológia podzemných vôd) gréc.
glaciológia lat. + gréc.
kryológia (hydrológia ľadu a ľadovcov) gréc.
speleológia (odbor zaoberajúci sa výskumom a mapovaním jaskýň, jaskyniarstvo) gréc.
kozmológia (n. o stavbe vesmíru ako celku) gréc. astr.
astronómia gréc.
uranológia (veda o hviezdach a vesmíre, hvezdárstvo) gréc. zried.
kozmogónia (n. o vzniku a vývoji vesmírnych telies) gréc. astr.
planetológia (odbor zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka, obežníc) gréc. astron.
geografia (veda o zemskom povrchu, rozložení a vzťahoch medzi prírodnými a spoločenskými javmi v jednotlivých oblastiach na ňom, zemepis) gréc.
geodézia (odbor zaoberajúci sa určením tvaru a rozmerov Zeme a zameraním častí jeho povrchu, zememeračstvo) gréc.
orografia (n. o vonkajšej podobe povrchových tvarov zeme, horopis) gréc. geogr.
geológia (veda o vývoji, zložení a stavbe zemskej kôry) gréc.
petrológia gréc.
petrografia (odbor geológie zaoberajúci sa horninami, ich vznikom, výskytom, zložením a pod.) gréc. hist.
tektonika (odbor geológie o stavbe, pohyboch a pod. zemskej kôry) gréc.
mineralógia (veda o nerastoch) lat. + gréc.
stratigrafia (n. o vrstvách hornín, ich postupnosti) lat. + gréc. geol.
paleobiológia
paleontológia (veda o vývoji života v minulých geol. dobách, skúmajúca skameneliny) gréc.
litológia (veda o usadených horninách) gréc. geol.
montanistika (n. o baníctve) lat.
seizmika (n. o zemetraseniach, prírodných aj umelých) gréc.
seizmológia (n. o zemetraseniach) gréc.
vulkanológia (odbor zaoberajúci sa sopečnou činnosťou) lat. + gréc.
krenológia (n. o žriedlach, ich výskyte a využití) gréc. odb.
topografia (odbor zaoberajúci sa opisom zemského povrchu, územia, jeho meraním a zobrazovaním pomocou máp, mapovanie, miestopis) gréc.
kartografia (n. o mapách, ich tvorbe, vývoji a použití) gréc.
architektonika (n. o stavbách a stav. umení) gréc.
farológia (odbor zaoberajúci sa stavbou a funkciami majákov) gréc. tech.
selenografia (odbor zaoberajúci sa opisom povrchu Mesiaca a jeho zobrazovaním) gréc.
selenológia (odbor zaoberajúci sa skúmaním tvaru a vnútornej stavby Mesiaca a jeho vývojom) gréc.
selenodézia (odbor zaoberajúci sa určovaním tvaru, rozmerov Mesiaca a zobrazovaním jeho povrchu) gréc.
areografia (n. o povrchu Marsu) gréc. astron.
matematika (veda o číselných, kvantitatívnych a priestorových vzťahoch skutočného sveta tvoriaca pojmy zo všeobecných vzťahov hmotného sveta, čísla, tvary) gréc.
aritmetika (n. o číslach) gréc. mat.
algebra (n. o riešení rovníc, odbor matematiky) arab.
kombinatorika (odbor matematiky skúmajúci konečné množiny a štruktúru ich podmnožín) lat.
geometria (odbor matematiky zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov) gréc.
goniometria gréc.
trigonometria (časť geometrie zaoberajúca sa vzťahmi medzi uhlami a stranami trojuholníka) gréc. mat.
stereometria (časť geometrie zaoberajúca sa priestorovými vzťahmi, priestorovými útvarmi) gréc.
informatika (odbor matematiky skúmajúci zákonitosti vzniku, zberu, prenosu a spracovania informácií a ich využitia; odbor zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií) lat.
kybernetika (veda o zákonitostiach riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch) gréc.
robotika (tech. odbor zaoberajúci sa robotmi) um.
stochastika (n. o náhode, náhodných javoch a veličinách) gréc. mat.
fyziognomika (n. skúmajúca súvislosť medzi výrazom tváre a psych. vlastnosťami človeka) gréc.
gelológia (odbor zaoberajúci sa výskumom smiechu) gréc.
psychotronika
parapsychológia
ezoterika (odbor zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, skúmajúci doteraz nepreskúmané javy, pri kt. nie je dokázané vedecky uznávané silové pôsobenie, napr. mimoriadne schopnosti človeka) gréc.
ufológia (odbor zaoberajúci sa úkazmi na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považujú za dopr. prostriedok mimozemšťanov) angl. + gréc. hovor.
arkánum (tajné učenie) lat. zastar. kniž.
prognostika (odbor zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského) gréc.
futurológia (veda zaoberajúca sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedecko-tech. rozvoja) lat. + gréc.
logistika (n. o plánovaní, príprave a použití prostriedkov a služieb, o organizácii a koordinácii vzájomne závislých činností, pôvodne v armáde) gréc. voj.
ergológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom ľudskej práce, najmä jej ručných spôsobov) gréc.
demografia gréc.
populacionistika (veda o obyvateľstve, jeho zložení, raste a úbytku) lat. zastar.
stratégia (veda o vedení vojny, vojnových operácií) gréc. voj.
blitzkrieg /blickríg/ (nem. voj. teória v 2. svetovej vojne, „blesková“ vojna) nem. polit. voj.
psychológia (veda o duševných javoch) gréc.
sociológia (veda o spoločnosti, jej všeobecných zákonitostiach a čiastkových javoch) lat. + gréc.
politológia (veda o riadení štátu a vzťahov medzi štátmi, o správe verejných vecí) gréc.
filozofia (veda o najvšeobecnejších zákonoch bytia, prírody, spoločnosti a myslenia) gréc.
ontológia
metafyzika (n. o bytí v jeho podstate) gréc. filoz.
gnozeológia
epistemológia
noetika (odbor filozofie zaoberajúci sa poznaním, teória poznania) gréc. filoz.
kanonika (n. o pravidlách poznania) gréc. filoz.
logika (veda o správnom myslení) gréc.
etika gréc. filoz.
morálka (n. o mravnosti, mravouka) lat. filoz.
aretológia (n. o cnosti, súčasť etiky) gréc. filoz.
deontológia (n. o povinnosti, súčasť etiky) gréc.
estetika (veda o podstate, zákonoch a prejavoch krásy, najmä v umení) gréc.
fenomenológia (n. o javoch a vývoji foriem vedomia) gréc. filoz.
eidológia /ej-/ (n. o druhoch a formách ľudského vedomia) gréc.
nomológia (n. o zákonoch, zákonitostiach javov) gréc. filoz.
axiológia
timológia
timetika (n. o hodnotách, ich povahe, mieste a vzťahoch) gréc. filoz.
teleológia (n. o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.
hermeneutika (n. o výklade a interpretácii všetkých prejavov kultúry, napr. textov, umeleckých diel) gréc. filoz.
história
historiografia (veda o dejinách, dejepis) gréc.
archeológia (veda skúmajúca najstaršie dejiny ľudstva na základe hmotných predmetov) gréc.
prehistória (veda o praveku, najstaršom období ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky) lat. + gréc.
medievalistika (veda o dejinách európskeho stredoveku) lat.
archeografia (n. o vydávaní hist. prameňov) gréc.
epigrafia
epigrafika (hist. veda zaoberajúca sa nápismi na kameni a pod.) gréc.
kodikológia (pomocná hist. veda skúmajúca rukopisy neúradnej povahy) lat. + gréc.
diplomatika (pomocná hist. veda skúmajúca úradné listiny) gréc.
paleografia (veda zaoberajúca sa opisom, triedením a hodnotením písma a jeho funkciou v dejinách) gréc.
paleografia (veda zaoberajúca sa správnym čítaním, miestnym a časovým zaradením písomných pamiatok) gréc.
genealógia (veda zaoberajúca sa štúdiom rodov, rodokmeňov, rodových súvislostí jednotlivcov, rodopis) gréc.
jurisprudencia (práv. veda, právnictvo) lat. práv.
civilistika (odbor občianskeho práva) lat. práv.
fikh (islamská práv. veda) arab.
ekonómia (veda skúmajúca najvhodnejšie umiestnenie obmedzených výrobných zdrojov; v. o zákonoch spoločenskej výroby a rozdeľovaní materiálnych statkov marx.) gréc.
makroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie a pôsobenie národného hospodárstva ako celku) gréc. ekon.
mikroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie jednotlivých subjektov, najmä domácností a firiem) gréc. ekon.
ekonomika (odbor skúmajúci hosp. stránku činnosti určitého odvetvia, úseku a pod.) gréc.
ekonometria (odbor zaoberajúci sa matematickou formuláciou ekonomických vzťahov a zákonitostí) gréc.
štatistika (odbor zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov) lat.
kameralistika (veda o fin. a účtovníckych zásadách pre správu majetku feudálnych vládcov, najstaršie účtovníctvo) lat. ekon.
etnografia (veda o hmotnej a duchovnej ľudovej kultúre, opisujúca kultúru a spôsob života národov a národností, národopis) gréc.
etnológia (veda o kultúre národov bez vlastnej literatúry, dnes aj o kultúre ľudstva v jeho národnej a národnostnej rôznorodosti) gréc.
folkloristika (veda o vývoji, podmienkach a zložení ľudovej kultúry, slovesnej, hud., tan. a dram. tvorby) angl.
lingvistika lat.
filológia (veda o jazyku, jazykoveda) gréc. zastar.
paralingvistika (odbor filológie zaoberajúci sa štúdiom sprievodných, mimojazykových rysov jaz. prejavu, napr. tón, intonácia, prestávky, rytmus, nie gestá a mimika) gréc. + lat.
metalingvistika (odbor filológie skúmajúci vzťah jazyka k iným spoločenským javom) gréc. + lat.
filológia (veda o jazyku a literatúre; veda zaoberajúca sa rozborom, výkladom a edíciou textov lit. diel) gréc.
exegetika
exegéza (n. o správnom výklade textu, najmä biblie) gréc.
textológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa textom lit. diela z hľadiska z hľadiska jeho vzniku, autorstva, zmien) lat. + gréc.
poetika (odbor lit. vedy skúmajúci stavbu a tvar lit. diela) gréc.-lat. lit.
genológia (odbor lit. vedy zaoberajúc sa lit. druhmi a žánrami) gréc. lit.
štylistika (odbor lit. vedy zaoberajúci sa štýlom) lat.
tektonika (n. o vnútornej stavbe umeleckého diela) gréc.
komparatistika (lit. porovnávacia veda) lat.
lexikografia (odbor zaoberajúci sa spracovaním slov v slovníkoch, slovnikárstvo) gréc. odb.
gramatika (n. o stavbe jazyka, pravidlách platných pre slovné tvary, morfológiu a tvorbu viet, syntax) gréc. lingv.
semiotika
semiológia (veda o znakoch a znakových sústavách) gréc. filoz.
sémantika
semaziológia (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vyjadrením zmyslu filoz.; n. o význame jaz. jednotiek lingv.) gréc.
syntax (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vnútornou štruktúrou sústav znakov filoz.; n. o gramatickej stavbe viet a súvetí, skladbou lingv.) gréc.
pragmatika (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vzťahom sústav znakov k používateľom) gréc. filoz.
grafematika (n. o písmenách, základných jednotkách písomnej podoby jazyka) gréc.
fonemika
fonematika (n. o hláskach, základných jednotkách zvukovej stavby jazyka) gréc. lingv.
vokalizmus (n. o samohláskach) lat. lingv.
morfológia (n. o stavbe a tvaroch slov, tvaroslovie) gréc. lingv.
onomaziológia (n. o pomenovávaní vecí, javov slovami, jaz. znakmi) gréc. lingv.
terminológia (n. o odb. názvoch, pomenovaniach pojmov) lat. + gréc. lingv.
onomastika
onomatológia (n. o vlastných menách) gréc. lingv.
ojkonymia (n. o menách sídel, obývaných miest, aj zaniknutých) gréc. lingv.
etymológia (odbor skúmajúci pôvod, pôvodnú podobu, význam, príbuznosť a zákonitosti vývoja slov) gréc. lingv.
neolólia (n. o novoutvorených slovách al. jaz. prostriedkoch, novotvaroch) gréc. lingv.
morfematika (n. o najmenších významových jaz. jednotkách) gréc. lingv.
frazeológia (n. o ustálených slovných spojeniach, zvratoch) gréc. lingv.
idiomatika (frazeológia o výrazoch charakteristických pre určitý jazyk, kt. sú obyčajne doslovne nepreložiteľné) gréc. lingv.
peremiológia (n. o prísloviach, porekadlách, úsloviach) gréc. lingv.
štylistika (n. o spôsobe výberu a využitia jaz. prostriedkov, slohu) lat.
lexikológia (odbor skúmajúci slovnú zásobu jazyka) gréc. lingv.
fonetika (veda o tvorení, fyzických vlastnostiach a vnímaní zvukovej stránky ľudskej reči) gréc. lingv.
ortoepia (n. o spisovnej výslovnosti) gréc. lingv.
ortofónia (o správnom vyslovovaní hlások) gréc. lingv.
eufónia (n. o výslovnosti, hlasovej technike, kvalite zvukov) gréc.
rytmika (n. o pravidelnom striedaní prízvučných a neprízvučných dôb v hudbe a tanci, zvukových prvkov v poézii a pod.) gréc.
bibliológia (veda o knihách, knižniciach a lit. dokumentoch, knihoveda) gréc.
stichológia (n. o veršovaní, básnickom umení) gréc.
verzológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa skúmaním verša) lat. + gréc.
prozódia (n. o zvukovej stavbe verša, zvukových vlastnostiach jazyka z hľadiska výstavby verša) gréc.
metrika (odbor verzológie o rytme a rozmere verša) gréc. lit.
strofika (odbor verzológie o skladbe slohy, skupiny veršov spätých rytmom, rýmom) gréc. lit.
epištolografia (n. o zostavovaní, písaní listov) gréc. lit.
grafológia (odbor o písomných prejavoch človeka a vyvodzovaní psych. vlastností zo skúmania písma, rukopisu) gréc.
grafognózia (odbor zaoberajúci sa porovnávaním písma osôb na zistenie totožnosti pisateľa) gréc.
papyrológia (n. zaoberajúca sa štúdiom písomností písaných na papyruse) gréc.
archivistika (odbor o dipl. materiáloch bez aktuálnej úlohy) gréc.-lat.
translatológia /tranz-/ (odbor zaoberajúci sa umeleckým prekladom z jazyka do jazyka) lat. + gréc. lit.
rétorika
rétorstvo (n. o rečníctve, rečníctvo) gréc.
veda o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre
slavistika (slovan. národov) lat.
slovakistika (Slovenska) lat.
bohemistika (čes. krajín) lat.
polonistika (Poľska) lat.
slovenistika (Slovinska) lat.
sorabistika (lužických Srbov) lat.
balkanistika vl. m.
balkanológia (balkánskych národov) vl. m. + gréc.
bulharistika (Bulharska) vl. m.
albanistika (Albánska) vl. m.
baltistika (baltských národov) vl. m.
lituanistika (Litvy) vl. m.
rusistika (Ruska) vl. m.
hungaristika (Maďarska) lat.
ugrofinistika (pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi) vl. m.
germanistika (germ. národov, najmä nem.) lat.
nordistika (germ. národov severu Európy) nem.
škandinavistika (škandinávskych národov) lat.
nederlandistika (Holandska) hol.
romanistika (románskych národov) lat.
italistika (Talianska) vl. m.
hispanistika (Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky) lat.
portugalistika
lusistika (Portugalska) vl. m. lat.
anglistika (angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie) lat.
amerikanistika (USA; pôvodných obyvateľov Ameriky) vl. m.
turkológia (tur. národov) vl. m. + gréc.
arabistika (arab. národov) vl. m.
egyptológia (starých Egypťanov) vl. m. + gréc.
afrikanistika (národov Afriky) vl. m.
orientalistika (ázijských a afrických národov) lat.
semitológia vl. m. + gréc.
semistika (semitských národov, afroázijskej skupiny národov) vl. m.
sinológia (Číny) lat. + gréc.
japonistika (Japonska) vl. m.
byzantológia (Byzancie) vl. m.
ikonológia (n. o výklade, významoch, vzniku a premenách výtv. diel) gréc.
ikonografia (n. o námetoch vo výtv. umení a ich vývoji) gréc.
ornamentalistika
ornamentika (n. o ozdobách využívajúcich prírodné, geom. al. figurálne prvky) lat. výtv.
urbanizmus lat.
urbanistika (odbor o stavbe miest a sídel a ich začlenení do krajiny) lat. zried. archit.
ekistika (veda o ľudských sídlach, ich vývoji a štruktúre) gréc. archit.
ekleziológia (n. o stavbe a výzdobe kresťanského chrámu, 19. st.) gréc.
muzikológia (hud. veda) lat. + gréc.
melodika (n. o tvorení nápevu) gréc. hud.
kompozícia (n. o hud. skladbe) lat. hud.
harmónia (n. o akordoch a ich spájaní v hud. skladbe) gréc.
organológia (n. o hud. nástrojoch, ich vývoji, stavbe, funkcii a vlastnostiach) gréc. hud.
semeiografia (n. o notovom písme) gréc. hud.
kontrapunkt (n. o vedení najmenej dvoch melodicky a rytmicky samostatných hlasov súčasne) lat. hud.
choreografia (odbor zaoberajúci sa tancom, tan. technikou, organizáciou pohybu tanečníka) gréc.
teatrológia (div. veda) gréc.
filmológia (veda o filme) angl. + gréc.
heraldika (veda o erboch a umení ich zobrazovať) gréc.-franc.
vexilológia (odbor zaoberajúci sa zástavami, vlajkami) lat. + gréc.
numizmatika (n. o platidlách, platobných prostriedkoch, najmä minciach) gréc.-franc.
notafília (n. o papierových platidlách) lat. + gréc.
filatelia gréc.-franc.
timbrológia (n. o poštových známkach) franc. + gréc.
faleristika (odbor zaoberajúci sa opisom, výkladom a hodnotením radov a vyznamenaní) gréc.
sfragistika (veda o pečatiach a pečatení) gréc. hist.
gastronómia (n. o kuchárskom umení) gréc.-franc.
kulinárstvo (kuchársky odbor, kuchárstvo) lat.
pedagogika (veda o výchove ako zámernom formovaní ľudskej osobnosti) gréc.
antropogogika (n. o celoživotnej výchove a vzdelávaní) gréc. ped.
andragogika (n. o výchove a vzdelávaní dospelých) gréc. pedag.
geragogika (n. o výchove a vzdelávaní v treťom veku) gréc. ped.
didaktika (odbor zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vzdelávania a vyučovania, teória vzdelávania a vyučovania, súčasť pedagogiky) gréc. ped.
surdopedagogika (pedagogika pre sluchovo postihnutých) lat. + gréc.
oftalmopédia
optopédia gréc.
tyflopédia
tyflopedagogika (pedagogika pre zrakovo postihnutých, osoby s chybami zraku) gréc. lek. ped.
tyflológia (odbor zaoberajúci sa zrakovo postihnutými a ich spoločenským uplatnením) gréc.
pedológia (veda o dieťati) gréc. ped. psych.
juventológia (veda o mládeži) lat. + gréc.
etopédia (o. zaoberajúca sa výchovou, vzdelávaním a výskumom sociálne narušenej mládeže) gréc.
defektológia (odbor skúmajúci zdravotne postihnuté deti, ich vývoj a schopnosť prispôsobenia) lat. + gréc.
somatopédia (odbor defektológie zaoberajúci sa výchovou a vzdelávaním telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených) gréc.
docinológia (veda o skúšaní) lat. + gréc.
kriminalistika (odbor o objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov) lat. práv.
kriminológia (veda o trestných činoch, páchateľoch, treste a trestnom konaní) lat. + gréc.
odorológia (odbor kriminalistiky zaoberajúci sa určovaním osôb a vecí podľa ich pachu) lat. + gréc.
mechanoskopia (n. o skúmaní nástrojov a ich totožnosti) gréc. krim.
viktimológia (odbor zaoberajúci sa obeťami trestných činov a vzťahmi medzi obeťou a páchateľom trestného činu) lat. + gréc. práv.
penológia (veda o výkone trestu, o treste odňatia slobody a jeho účinkoch) lat. + gréc. práv.
mytológia (n. o vymyslených príbehoch s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch) gréc.
religionistika (odbor zaoberajúci sa náboženstvami, ich porovnávaním) lat.
teogónia (n. o bájach o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.
biblistika (veda zaoberajúca sa bibliou) gréc.
ekleziológia (n. o cirkvi, o poňatí cirkve) gréc.
teológia (n. o náboženstve, najmä kresťanskom, náb. viere, bohoslovie) gréc.
apologetika (vedecká teológia, rozumová obhajoba katolíckej viery) gréc.
pastorálka (teológia o duchovnej správe) tal. teol.
dogmatika (teológia zaoberajúca sa výkladom článkov viery, vierouka) gréc.
teognózia (n. o poznaní boha) gréc. náb.
pneumatológia (teológia zaoberajúca sa pôsobením Ducha svätého) gréc. náb.
christológia (dogmatika o Kristovom živote a význame) gréc. teol.
soteriológia (dogmatika o vykupiteľskom poslaní Krista) gréc. náb.
mariológia (dogmatika o význame Ježišovej matky Márie) vl. m. gréc.
angelológia (teologická n. o anjeloch) lat. + gréc. náb.
hamartológia (n. o hriechu) gréc. cirk.
eschatológia (n. o posledných veciach človeka, smrti, posmrtnom živote, a ľudstva, vzkriesení, poslednom súde) gréc. náb.
liturgika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa bohoslužobnými obradmi a úkonmi) gréc. cirk.
heortológia (liturgická n. zaoberajúca sa cirk. sviatkami a obdobiami cirk. roka) gréc. cirk.
eucharistika (n. o sviatosti oltárnej) gréc.
homiletika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa kazateľstvom) gréc. teol.
poimenika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa starostlivosťou o jednotlivca)
katechetika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa vyučovaním náboženstva) gréc. teol.
patristika lat. cirk.
patrológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom učenia kresťanských mysliteľov, cirk. otcov) gréc. cirk.
astrológia (odbor zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti) gréc.

kolísanie

kolísanie 2 (nestálosť, zmena)
drift (pohyb, zmena) angl. odb.
oscilácia
oscilo- (chvenie, kmitanie, striedanie) lat. kniž. a odb.
fluktuácia (stála zmena, neustále zmeny, vlnenie, pohyb, nestálosť, výkyvy; k. hodnoty fyz. veličiny okolo rovnovážnej hodnoty, odchýlka od strednej hodnoty fyz.) lat.
pendulácia (kolísavý pohyb zemskej osi) lat. geogr.
nutácia (periodické výkyvy zemskej osi v precesnom pohybe) lat. geofyz.
fading (k. intenzity rádiového al. televízneho signálu, únik) angl. tech.
eustatizmus (k. morskej hladiny z geologických príčin) gréc. geol.
intermitencia (pravidelné k. výdatnosti vodných zdrojov, najmä horúcich minerálnych prameňov) lat. vod. porovnaj nestálosť

odchýlka

odchýlka
dys-
para-
par- gréc. v zlož. sl.
latitúda lat. odb.
parenklíza gréc. filoz.
dukcia (odklon, naklonenie) lat. lek.
deviácia (úchylka, odklon od normy) lat.
aberácia (o., výchylka od normálneneho stavu, smeru, odklon, úchylka) lat. kniž. a odb.
diformita (mierna o. od normálneneho stavu) lat.
atypia
atypickosť (o. od pravidla, normy, osobitosť, nezvyčajnosť, zvláštnosť) gréc. kniž. a odb.
paratypia (odchylnosť od obvyklých vlastností a vzhľadu, nezvyčajnosť) gréc. odb.
derivácia (odchýlenie, napr. letiacej strely) lat. fyz.
perturbácia (o. v pohybe nebeského telesa, porucha dráhy nebeského telesa) lat. astron.
anomália
anomálnosť (odchylnosť, úchylka od normálneho stavu, pravidla, tvaru a pod., nepravidelnosť, výnimočnosť, výnimka, nenormálnosť) gréc.
abnormalita
abnormálnosť lat.
abnormita lat. kniž.
anormalita
anormálnosť (odchylnosť od normy, normálneho stavu, nepravidelnosť, nezvyčajnosť, zvláštnosť, úchylka, vymykanie sa norme) gréc. + lat. kniž.
monštruozita
monštruóznosť (veľká záporná o. od normálnenej podoby, veľkosti, obludnosť, zvrátenosť) lat. kniž.
monorchizmus
monorchídia
monorchia (vývojová o. u samcov, keď sa vyvinie len jedno vajíčko) gréc. veter.
ekolínia gréc. + lat.
ekomorfóza (o. v rámci druhu spôsobená podmienkami životného prostredia) gréc. biol.
deflexia lat.
paralaxa (úchylka) gréc. odb.
amplitúda (o., výchylka od základnej, rovnovážnej polohy) lat.
tolerancia (prípustná o., rozsah povolenej nepresnosti rozmeru, hmotnosti a pod.) lat. tech.
fluktuácia (o. strednej hodnoty, kolísanie hodnoty, najmä fyz. veličiny, okolo rovnovážnej hodnoty fyz.; stála zmena, neustále zmeny, kolísanie, vlnenie, pohyb, nestálosť, výkyvy) lat.
irelevancia
irelevantnosť (bezvýznamná, nepatrná, nezávažná o.) lat. kniž.
divergencia (odchýlenie, odklon, rozbiehanie) lat. odb.
deformácia (zmena tvaru telesa pôsobením vonkajších síl, porušenie pôvodného tvaru al. zmyslu, pretvorenie, znetvorenie, odklon) lat. aj pren.
degenerácia (o. od normálneho priebehu al. vývinu k horšiemu, zhoršenie, zmenšovanie, úbytok síl a schopností, úpadok) lat. lek. aj pren.
diskrepancia (nezhoda, nezrovnalosť, rozpor, rozdiel) lat. kniž.
variant (odchylná obmena, obmenená podoba) lat.
remedium (o. od hmotnosti mince dovolená zákonom) lat. peňaž.
trim (výchylka plavidla, rozdiel medzi ponorom lode na korme a na čele) angl. lod.
licencia (o. od jaz. nomy al. obsahovej vernosti kvôli rytmu, rýmu a pod.) lat. bás.
nutácia (periodické výkyvy zemskej osi v precesnom pohybe, kolísanie) lat. geofyz.
librácia (malá zmena polohy Mesiaca, kývavý pohyb, výkyv Mesiaca) lat. astron.
kacírstvo gréc.-nem.
heréza (o., odpadnutie od časti kresťanskej viery, bludárstvo) gréc.
heterodoxia (o. od pravej viery, nepravovernosť, inoverectvo, neverectvo) gréc. porovnaj úchylkanezhodavýnimka

žmurkanie

žmurkanie
tik (mimovoľný neúčelný opakujúci sa pohyb, najmä na tvári, ž. a pod. ako nervová porucha) franc. lek.
niktácia (kŕčovité ž., mihanie, kŕč očných viečok) lat. lek.
nystagmus (mimovoľný pohyb očí, mimovoľné rytmické zášklby očí) gréc. lek.
sakáda (rýchly mimovoľný pohyb oka neriadený vôľou, nepodliehajúci vôli) lat. fyziol.

postup

postup 3 (pohyb dopredu)
manéver (premyslený, účelný p. al. pohyb; organizovaný pohyb voj. síl a prostriedkov, presun, premiestnenie v priebehu boja voj.) franc.
exelsior
exelzior (p. pešiaka zo základného postavenia až po premenu, v kompozičnom šachu) lat. šach.

postava

postava 1 (podoba (ľudského) tela, telo, jeho rozmery)
figúra
figúrka lat.
muskulárny typ lat.
atletický typ (typ človeka s dobre vyvinutou p., kostrou a svalstvom, širokým hrudníkom a ramenami) gréc.
pyknik
pyknický typ gréc. fyziol.
eurysomný typ gréc. antrop.
brachymorfný typ gréc. antrop.
laterálny typ (typ človeka s krátkymi končatinami, silnou p., kostrou, okrúhlou tvárou, sklonom k tučnote, ukladaniu podkožného tuku) lat. antrop.
astenik gréc. lek.
astenický typ gréc. lek. fyziol.
dolichomorfný typ gréc. lek. antrop.
leptozóm
leptozómny typ gréc. lek.
lineárny typ (typ človeka so štíhlou p., dlhými končatinami, jemnou kostrou a slabým svalstvom) lat. antrop.
hyperstenik (typ človeka s územčistou p. a širokými kosťami) gréc. odb.
makrosómia (obrovitá p., obrovitý telesný vzrast, obrovitosť) gréc. lek.
atlant
atlas vl. m. archit.
telamón (svalnatá mužská p. vo funkcii zvislej podpery budovy) gréc. archit. zried.
erot (v antike) gréc.
putti (v renesancii, baroku) tal.
amoret (v rokoku) tal.
stafáž (drobné postavy na obraze slúžiace na jeho oživenie) franc. výtv.
figurína (umelo zhotovená ľudská p., bábka do výkladu a pod.) lat.
manekýn
manekýnka (figurína na predvádzanie al. skúšanie odevov) hol.-franc.
oskar (figurína používaná pri bariérových skúškach automobilov) vl. m. slang.
pimprľa
pimperľa (trojrozmerná bábka) nem. zastar.
javajka vl. m. div.
vajang
wajang
wayang
vajanga (bábka vodená na paličke odspodu) malaj. div.
marioneta (závesná bábka ovládaná zhora niťami al. drôtikmi) franc. div.
pajác (bábka, bábika, panák, panáčik, so smiešnym výzorom) tal.
gašpar
gašparko (smiešna p. v bábkovom divadle) vl. m.
golem (umelá p. z hliny, oživovaná magicky, v stredovekej žid. povesti) čes.-hebr.
orant
orans (p. so zdvihnutými a otvorenými rukami, najmä v starokresťanskom umení, na obrazoch, náhrobkoch) lat. archeol.
figúra (p. v šachu)
figúrka (všetky postavy okrem pešiakov, t.j. kráľ, kráľovná, veža, strelec, jazdec) lat. šach.
pión franc. šach.
pinčel (najnižšia figúra, pešiak, bežec) franc.-angl. hovor.
bašta (veža) tal. šach. zastar.
dáma (figúra pohybujúca sa v akomkoľvek priamom smere, kráľovná) franc. šach.
fers (figúra pohybujúca sa o jedno pole po diagonále) perz.
moa (figúra pohybujúca sa ako jazdec, ak v danom smere po diagonále je susedné pole voľné) ? šach.
mao (figúra pohybujúca sa ako jazdec, ak v danom smere po frontále je susedné pole voľné) ? šach.
pao (figúra pohybujúca sa ako veža, ale brať môže len po preskočení jediného kameňa) čín. šach.
metafigúra (figúra, kt. pohyb a pôsobnosť sa odlišuje) gréc.-lat.
parafigúra (figúra, kt. branie a šachovanie sa odlišuje) gréc.+lat. porovnaj sochabytosť
p. malého nahého dieťaťa ako motív vo výtv. umení
erot (v antike) gréc.
putti (v renesancii, baroku) tal.
amoret (v rokoku) tal.
stafáž (drobné postavy na obraze slúžiace na jeho oživenie) franc. výtv.
figurína (umelo zhotovená ľudská p., bábka do výkladu a pod.) lat.
manekýn
manekýnka (figurína na predvádzanie al. skúšanie odevov) hol.-franc.
oskar (figurína používaná pri bariérových skúškach automobilov) vl. m. slang.
pimprľa
pimperľa (trojrozmerná bábka) nem. zastar.
javajka vl. m. div.
vajang
wajang
wayang
vajanga (bábka vodená na paličke odspodu) malaj. div.
marioneta (závesná bábka ovládaná zhora niťami al. drôtikmi) franc. div.
pajác (bábka, bábika, panák, panáčik, so smiešnym výzorom) tal.
gašpar
gašparko (smiešna p. v bábkovom divadle) vl. m.
golem (umelá p. z hliny, oživovaná magicky, v stredovekej žid. povesti) čes.-hebr.
orant
orans (p. so zdvihnutými a otvorenými rukami, najmä v starokresťanskom umení, na obrazoch, náhrobkoch) lat. archeol.
figúra (p. v šachu)
figúrka (všetky postavy okrem pešiakov, t.j. kráľ, kráľovná, veža, strelec, jazdec) lat. šach.
pión franc. šach.
pinčel (najnižšia figúra, pešiak, bežec) franc.-angl. hovor.
bašta (veža) tal. šach. zastar.
dáma (figúra pohybujúca sa v akomkoľvek priamom smere, kráľovná) franc. šach.
fers (figúra pohybujúca sa o jedno pole po diagonále) perz.
moa (figúra pohybujúca sa ako jazdec, ak v danom smere po diagonále je susedné pole voľné) ? šach.
mao (figúra pohybujúca sa ako jazdec, ak v danom smere po frontále je susedné pole voľné) ? šach.
pao (figúra pohybujúca sa ako veža, ale brať môže len po preskočení jediného kameňa) čín. šach.
metafigúra (figúra, kt. pohyb a pôsobnosť sa odlišuje) gréc.-lat.
parafigúra (figúra, kt. branie a šachovanie sa odlišuje) gréc.+lat. porovnaj sochabytosť

chôdza

chôdza
brachybázia (pohyb, ch. s častými zastaveniami) gréc. lek.
turistika
turizmus (ch. v prírode, pohyb so športovým, poznávacím a rekreačným cieľom) franc.
hiking /haj-/ (pešia turistika) angl.
trek
trekking (vysokohorská turistika) angl.
walking (rýchla ch. na udržanie kondície) angl. porovnaj pochod 1

otáčanie

otáčanie
rotácia (otáčavý pohyb, obiehanie, krúženie) lat. odb.
pirueta (tan. a krasokorčuliarsky cvik, rýchle o. sa na špičke nohy, krúživý rýchly pohyb okolo vlastnej osi na špičke nohy) franc. tan. šport.
pronácia (otočenie hornej končatiny dlaňou dole) lat. anat.
supinácia (otočenie hornej končatiny dlaňou hore) lat. lek.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 100. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.