Výsledky vyhľadávania

prejav

prejav 2 (verejná reč)
speech /spíč/ angl. lingv.
expozé (úradný al. polit. výklad, vyhlásenie, najmä člena vlády v parlamente) franc.
tiráda (dlhá, málo obsažná, najmä pochvalná, oslavná reč) franc.
referát (prednáška o spoločenských al. vedných otázkach) lat.
koreferát (doplňujúca prednáška k tomu istému problému) lat.
solilokvium (p. jedného hovoriaceho, samovrava) lat.
monológ (p. jedného hovoriaceho, samovrava; súvislý, neprerušovaný p. jednej dram. postavy div.) gréc.
litánie (obšírny p., najmä vyčítavý, nariekavý, výčitka, pokarhanie) gréc. expr.
traktát (učený dlhý a nudný výklad) lat. aj expr.
traktácia (výklad) lat. kniž.
manifest (významný ústny al. písomný p.) lat.
adresa (písomný verejný slávnostný p. vyjadrujúci vďaku, blahoželanie) franc.
pátos
patetika
patetickosť (nadšený p., vzletné podanie umeleckého diela) gréc.
sós
zós (prázdna, bezobsažná reč) franc.-nem. pren. slang.
polemika (útočná reč al. článok, názorový, útočne vyhrotený spor, ostrá výmena názorov) gréc.
filipika (prudká bojovná verejná reč) vl. m.
haranga (vyzývavá, útočná, štvavá reč) franc. zastar. kniž.
enkómium
enkómion (oslavná reč na osoby al. veci) gréc.
panegyrika (oslavná reč prednesená na slávnostnom zhomaždení v starom Grécku, chváloreč) gréc. kniž.
parenéza (nabádavá, povzbudzujúca reč v antike) gréc. lit.
laudatio /-dáci-/
laudácia (oslavná verejná reč) lat. kniž.
alokúcia (krátky verejný slávnostný p.) lat. kniž.
orácia (slávnostná dlhá reč) lat. expr. zastar.
intráda (slávnostná, oslavná, pochlebovačná reč) tal. expr. pren.
polemika (útočne vyhrotený názorový spor, ostrá výmena názorov, útočná reč) gréc.
invektíva (ústny al. písomný útok, výpad, napadnutie, útočná reč, urážka) lat.
elokvencia (schopnosť plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.
extempore (nečakaná, nepripravená, príležitostná poznámka v p., odbočenie, vsuvka) lat.
nekrológ (p. hodnotiaci život a dielo zomretého) gréc.
epitaf (antická pohrebná reč nad padlými) gréc. lit.
valedikcia (pohrebná rozlúčková reč) lat. zastar.
oratio pro domo /-ráci- dó-/ (reč vo vlastnom záujme) kniž. a odb.
plaidoyer /plédoajé/ (reč obhajcu al. žalobcu pred súdom) franc. kniž.
homília (časť omše venovaná výkladu prečítaného biblického textu, kázeň) gréc. cirk.
exhorta (napomínajúci, povzbudzujúci príhovor pri bohoslužbe, kázeň) lat. cirk.
logos (slovo božie, božstvo Kristovo) gréc. náb.
doxológia (oslavná reč o Bohu al. Trojici, chválospev, chváloreč, krátka modlitba) gréc. cirk.
alokúcia (p. pápeža ku kardinálom) lat. cirk.
glosolalia
glossolalia (extatický moditebný p. v nezrozumiteľnej reči u prvých hlásateľov evanjelia) gréc. cirk.
text (jaz. p., najmä napísaný al. tlačený; slovný poklad piesne hud.) lat.
komunikát (jaz. p., najmä napísaný al. tlačený) lat.
libreto (slovný podklad pre iné umelecké, najmä hud. dielo, výstavu) tal.
litera (doslovné znenie) lat. kniž. l. zákona
kontext (súvislý text) lat.
replika (text účastníka rozhovoru, odpoveď na predchádzajúci prehovor) lat.
originál (pôvodné znenie, vyhotovenie, prvopis) lat.
diktát (text predriekaný, predčítaný na písanie) lat.
inzert
inzercia (text listiny vpísaný do nasledujúcej listiny, kt. túto listinu potvrdzuje al. overuje) lat. hist. dipl.
matrica (text určený na kopírovanie) franc.-nem.
archetyp (najstaršie nedochované, ale predpokladané znenie, pôvodina) gréc. odb.
vulgata
vulgáta (najrozšírenejšie znenie, najbežnejšie dosiahnuteľný text) lat. lingv.
legenda (vysvetľujúci text na mapách, plánoch, obrázkoch a pod., vysvetlivky) lat.
titulus (legenda k obrazu v ranom stredoveku) lat. výtv.
titulok (text na filme obsahujúci preložené dialógy a pod.) lat. najmä plur.
kryptogram (text so skrytým údajom tvoreným niektorými písmenami) gréc.
formula (ustálené al. predpísané znenie, napr. zdvorilostné) lat. práv.
pardon franc. hovor.
sory
sori (formula na požiadanie o prepáčenie, ospravedlnenie, dovolenie, prepáčte, s dovolením, ľutujem) angl. slang.
hókus-pókus
hókuspókus lat.-angl.
abrakadabra, abrakadabraka hebr.
simsalabim
šanžé pasé (kúzelnícka formula, zariekavanie, čáry-máry) franc.

trúbenie

trúbenie
fanfára (slávnostné t., krátka slávnostná skladba pre plechové nástroje, znelka) franc. najmä v plur.
intráda (fanfára pri otváraní slávností) tal. hud.
tuš (krátka slávnostná fanfára na počesť, privítanie a pod.) angl.
halali (slávnostná lovecká fanfára trúbená pri zakončení lovu) franc.

chváloreč

chváloreč
tiráda (dlhá, málo obsažná reč, najmä pochvalná, oslavná) franc.
intráda (slávnostná reč, najmä oslavná, pochlebovačná) tal. expr. pren.
laudatio /-dáci-/
laudácia (oslavná verejná reč) lat. kniž.
enkómium
enkómion (oslavná reč na osoby al. veci) gréc.
panegyrika (oslavná reč prednesená na slávnostnom zhromaždení v starom Grécku) gréc. kniž.
doxológia (oslavná reč o Bohu al. Trojici, chválospev, chváloreč, krátka modlitba) gréc. cirk.

znelka

znelka 2 (zvučka)
fanfára (krátka slávnostná sladba pre plechové nástroje, slávnostné trúbenie) franc.
tuš (krátka slávnostná fanfára na počesť, privítanie a pod.) angl.
intráda (fanfára pri otváraní slávností) tal. hud.
halali (slávnostná lovecká fanfára trúbená pri zakončení lovu) franc.
jingle /džingel/ (z. programu v televízii al. v rozhlase a pod.; reklamná z.) angl.

skladba

skladba 1 (hud. al. lit. dielo)
sólo (s. al. jej časť pre jedného speváka, hudobníka, tan.) tal.
ária (s. pre sólový spev so sprievodom hud. nástrojov) tal. hud.
a cappella /á ka-/ (s. pre spev, najmä zborový, bez nástrojov) tal. hud.
duo
dueto (s. pre dva hlasy al. nástroje) tal. hud.
trio (s. pre tri hlasy al. nástroje) tal. hud.
trio
tercet
terceto (s. pre tri hlasy al. nástroje) tal. hud.
tricínium (trojhlasová s., 16. a 17. st.) lat. hud.
kvartet
kvarteto lat. hud.
tetrafónia (s. pre štyri hlasy al. nástroje) gréc. hud.
kvinteto (s. pre päť hlasov al. nástrojov) tal. hud.
sexteto (s. pre šesť hlasov al. nástrojov) lat. hud.
septeto (s. pre sedem hlasov al. nástrojov) lat. hud.
okteto (s. pre osem hlasov al. nástrojov) tal. hud.
noneto (s. pre deväť hlasov al. nástrojov) tal. hud.
kondukt (viachlasová stredoveká s.) hud.
etuda /-tü-/ (cvičná hud. s.; náročná virtuózna koncertná s.) franc. hud.
ouvertúra /uv-/ (úvodná s. k väčšiemu hud. dielu, najmä opere, baletu a pod., predohra) franc. hud.
prelúdium (úvodná s. k cyklickej skladbe, predohra) lat. hud.
antelúdium (predohra) lat. hud.
koncert (väčšia s. pre sólový nástroj a orchester) franc.-nem.
concerto grosso /končer-/ (barokový inštrumentálny koncert; koncert pre komorný súbor a orchester) tal. hud.
symfónia (orchestrálna s., spravidla so štyrmi kontrastnými časťami, vetami) gréc. hud.
symfonieta (malá symfónia) gréc. hud.
sonáta (inštrumentálna s. s tromi al. štyrmi časťami, vetami) tal. hud.
sonatína (sonáta menšieho rozsahu) tal. hud.
kantáta (oslavná s. pre sólový a zborový spev s orchestrom) lat.
rapsódia (inštrumentálna s. s voľnou formou a dram. obsahom) gréc. hud.
rondo (inštrumentálna s. založená na návratoch hlavnej myšlienky, témy) franc. hud.
sinfonia (inštrumentálna viachlasová s., od 15. st.; tal. druh predohry) gréc.-tal. hud.
suita franc.
partita (cyklická s. zložená z niekoľkých voľne zoradených viet) tal. hud. zried.
serenáda (lyrická inštrumentálna s. s ľúbostnou témou) tal.-franc. hud.
romanca (piesňová al. inštrumentálna lyrická s., najmä ľúbostná) franc.-špan. hud.
balada (lyricko-epická s. s ponurým dejom a smutným koncom) franc. hud.
madrigal (svetská vokálna al. vokálno-inštrumentálna polyfónna s.) tal. hud.
marcia /marča/ tal. hud.
marš (pochodová s., pochod) franc.-nem. zastar. hovor.
divertimento (komorná al. orchestrálna s., najmä ľahšia, zábavná) tal. hud.
arabeska (drobná nenáročná s.) tal.-franc. hud.
bagatela (drobná s., najmä klavírna, od 18. st.) tal.
impromptu /empromptü/ (menšia jednoduchšia trojdielna s., najmä klavírna) franc. hud.
tokáta
toccata /-ká-/ (s. pre klávesové nástroje s voľnou formou) tal. hud.
tokatína
toccatina /-ka/ (malá tokáta) tal. hud.
fúga (trojdielna viachlasná s., v kt. tému uvedenú na začiatku prvým hlasom postupne preberajú hlasy ostatné) tal. hud.
siciliána (inštrumentálna al. vokálna s., 17. – 18. st.) vl. m. hud.
sarabanda (stará špan. trojdobová s. s voľným tempom) perz.-špan.
kasácia (skladba s viacerými vetami, najmä pre dychové nástroje) lat.
air /ér/ (kratšia baroková inštrumentálna s.) franc.
ricercar /-čerka-/ (polyfónna inštrumentálna s. imitačne spracúvajúca jeden al. niekoľko motívov, 16. a 17. st.) tal. hud.
pastorála tal.
pastorále tal.
pastorela tal. lit.
ekloga (s. s motívmi z pastierskeho života; krátka idylická inštrumentálna s.) gréc.
balletto (tan. s. pre spev al. nástroje, Taliansko, 16. st.) tal. hud.
scherzo /skerco/ (rozmarná, hravá, žartovná s., najmä ako stredná, tretia veta v symfónii a pod.) tal. hud.
capriccio /kapričo/ (s. s humorným, rozmarným rázom) tal. hud.
badinage /-náž/
badinerie /-ri/ (veselá, hravá s., 18. st.) franc. hud.
humoreska (veselá, rozmarná s.) nem. hud.
burleska (hrubá, drsná, nevyberaná s. vysmievajúca sa vážnym témam) tal.-franc.
fantázia (voľná s.) gréc. hud.
andante (s. s voľným, miernym, pomalým tempom) tal. hud.
largo (s. s pomalým, širokým tempom) tal. hud.
allegro (s. so živým, rýchlym tempom) tal. hud.
nokturno (s. vyjadrujúca pokojnú nočnú náladu) tal. hud.
fanfára (krátka slávnostná s. pre plechové nástroje, znelka, slávnostné trúbenie) franc.
tuš (krátka slávnostná fanfára na počesť, privítanie a pod.) angl.
intráda (fanfára pri otváraní slávností) tal. hud.
halali (slávnostná lovecká fanfára trúbená pri zakončení lovu) franc.
hymnus (s. vznešeného, oslavného rázu, chválospev) gréc.
oratórium (rozsiahla vokálno-inštrumentálna s. s náb. a neskôr svetským námetom) lat. hud.
missa solemnis (s. pre sóla, zbor a orchester ako slávnostná omša) lat. cirk.
antifóna (zborová bohoslužobná s.) gréc. cirk. hud.
anthem /antem, ensem/ (zborová s. v anglikánskej cirkvi) gréc.-angl. hud.
intonácia (krátka organová s. udávajúca tóninu bohoslužobného spevu, 16. – 18. st.) tal. hud.
rekviem
requiem (smútočná s. hraná na zádušnej omši) lat. hud.
stomp (rýchla džezová s.) angl. hud.
remix (nová s. vytvorená spojením častí iných skladieb, najmä úspešných) angl. porovnaj pieseňspevbáseň

hudba

hudba
muzika gréc.-lat. hovor.
melo- gréc. v zlož. sl.
monódia (jednohlasná h.) gréc. hud.
entrée /antré/ franc. kniž.
intráda (slávnostná h. pri vstupe významných osôb) tal.-nem.
background /beggraund/ (h. v pozadí, sprievod nástrojového al. hlasového sólového prejavu, pozadie) angl. hud.
musica da camera /muzika da ka-/ (komorná h.) tal. hud.
musica sacra /muzika sakra/ (chrámová h.) lat. hud.
motet
moteto (polyfónna h., 13. – 18. st.) tal. hud.
punktualizmus (hud. štýl používajúci samostatné tóny bez vzťahu k okoliu, bez súvislej melódie) lat. hud.
skiffle /skifl/ (pôvodná amer., černošská aj belošská h. hraná na jednoduchých nástrojoch) angl. hud.
dixieland /-xile-/ (severoamer. ľudová nástrojová h. černošského pôvodu) vl. m.
džez
jazz /džez/ (severoamer. h. vzniknutá spájaním afroamer. folklóru a európskej hudby) angl.
blues /blúz/ (základná forma džezu vzniknutá zo severoamer. černošskej dvanásťtaktovej piesne) angl.
rhytm and blues /rizm end blúz/ (mestská forma blues, základ rocku) angl. hud.
swing (džezový štýl, 30. roky) angl. hud.
cool /kúl/ (džezový štýl, koniec 40. rokov) angl.
bebop /bí-/
bop
rehop (džezový štýl, 40. roky 20. st., so zložitejšou štruktúrou, kt. sa začína moderný džez) angl. hud.
revivalizmus /rivajve-/ (džezový štýl vracajúci sa k starším vývojovým obdobia, od 30. rokov) angl. hud.
soul (severoamer. černošská h., od 60. rokov, používa zvolanie a odpoveď) angl. hud.
ragtime /regtajm/ (inštrumentálny štýl h., najmä na klavíri, so synkopami) angl. hud.
beat /bít/
bít
big beat /-bít/
bigbít (smer modernej populárnej h., pojem používaný v 60. rokoch) angl.
rock /rok/
rok (štýl populárnej h. s koreňmi v amer. h., prevažujúci od 50. rokov) angl. hud.
soft rock /rok/ (ľahký, mierny, jemný rock) angl. hud.
hard rock /rok/ (tvrdý rock, s výrazným rytmom) angl. hud.
rock and roll /rokenrol/
rokenrol angl. hud.
rokáč (amer. hud. štýl s koreňmi v džeze, s výrazným rytmom, od 50. rokov) angl. slang.
džez rock /rok/ (hudba usilujúca sa o spojenie džezu a rocku, od 60. rokov 20. st.) angl.
blue beat /blú bít/ angl.
reggae /rege/ (štýl využívajúci h. karibskej oblasti, černošská populárna h.) angl. hud.
bluegrass /blúgrás/ (živá h. s gitarou, husľami, bendžom a pod., pôvodne severoamer.) angl. hud.
disko (moderná populárna tan. h., 70. roky) angl. hud.
pop angl. hovor.
pop-music /pobmuzik/ (všeobecne obľúbená, známa, zruzumiteľná, ľudová h., stredný prúd h.) angl. publ.
technopop gréc. + angl. hud.
techno (moderná populárna monotónna h. s prevahou basových tónov v 4/4 takte využívajúca elektronické nástroje a prístroje) gréc. hud.
technorock /-rok/ (moderná populárna h. využívajúca ostré elektronické zvuky) gréc. + angl.
trance /trans/ (elektronická h. naväzujúca na techno) angl.
jungle /džangl/
drumm and bass /dram end/ (rýchla elektronická h. s nepravidelným prerušovaným rytmom) angl.
metal
heavy metal /hevi/ (štýl tvrdej rockovej h.) angl. hud.
thrash /treš/ (moderná rocková h. zložená z hlasných, rýchlych a jednoduchých gitarových akordov) angl. hud.
punk /pank/ (moderná rocková h. s jednoduchou kompozíciou, minimálnym používaním nástrojov, vzniknutá v 70. rokoch 20. st., hud. štýl hnutia mládeže) angl.
house /haus/
house music /haus mjuzik(/ (moderná h. v 4/4 takte vzniknutá v 80. rokoch 20. st. v Chicagu) angl. hud.
rap /rep/
rep (ostro sekaná rocková h. používajúca prednes namiesto spevu) angl. hud.
country /kantri/
hip hop
hip-hop (moderná tanečná hudba s rytmizovaným spevom) angl.
country music /kantri mjúzik/
country and western music /kantri end vestern mjúzik/ (populárna hudba; pôvodne ľudová hudba amer. vidieka, od 40. rokov 20. st.) angl. hud.
folk
folk music /mjuzik/ (moderná populárna h. s aktuálnym kritickým obsahom; pôvodne ľudová, najmä anglosaská, al. umelá h. vychádzajúca z ľudových piesní) angl. hud.
world music /verld mjúzik/ (h. založená na národných a pod. tradíciách v spojení s populárnymi hud. štýlmi) angl.
oldies /oldís/ (obľúbené staršie piesne) angl.
ambient /embijent/ (h., najmä syntetizátorová, s využitím prírodných al. technických zvukov) angl. hud.
retro (hud. štýl vracajúci sa témou, spracovaním do minulosti) lat. hovor.
revival /rivaivl/ (hudba, kt. sa vracia k zaniknutému alebo nepoužívanému hud. štýlu) angl.
spirituál (duchovná h. amer. černochov) lat.-angl. hud.
gospel (náb., duchovná moderná h. amer. černochov) angl.
pašije (veľkonočná hudba na text evanjelia o umučení Krista) ? hud. cirk. porovnaj pieseňskladba 1tanec