Výsledky vyhľadávania

hudba

hudba
muzika gréc.-lat. hovor.
melo- gréc. v zlož. sl.
monódia (jednohlasná h.) gréc. hud.
entrée /antré/ franc. kniž.
intráda (slávnostná h. pri vstupe významných osôb) tal.-nem.
background /beggraund/ (h. v pozadí, sprievod nástrojového al. hlasového sólového prejavu, pozadie) angl. hud.
musica da camera /muzika da ka-/ (komorná h.) tal. hud.
musica sacra /muzika sakra/ (chrámová h.) lat. hud.
motet
moteto (polyfónna h., 13. – 18. st.) tal. hud.
punktualizmus (hud. štýl používajúci samostatné tóny bez vzťahu k okoliu, bez súvislej melódie) lat. hud.
skiffle /skifl/ (pôvodná amer., černošská aj belošská h. hraná na jednoduchých nástrojoch) angl. hud.
dixieland /-xile-/ (severoamer. ľudová nástrojová h. černošského pôvodu) vl. m.
džez
jazz /džez/ (severoamer. h. vzniknutá spájaním afroamer. folklóru a európskej hudby) angl.
blues /blúz/ (základná forma džezu vzniknutá zo severoamer. černošskej dvanásťtaktovej piesne) angl.
rhytm and blues /rizm end blúz/ (mestská forma blues, základ rocku) angl. hud.
swing (džezový štýl, 30. roky) angl. hud.
cool /kúl/ (džezový štýl, koniec 40. rokov) angl.
bebop /bí-/
bop
rehop (džezový štýl, 40. roky 20. st., so zložitejšou štruktúrou, kt. sa začína moderný džez) angl. hud.
revivalizmus /rivajve-/ (džezový štýl vracajúci sa k starším vývojovým obdobia, od 30. rokov) angl. hud.
soul (severoamer. černošská h., od 60. rokov, používa zvolanie a odpoveď) angl. hud.
ragtime /regtajm/ (inštrumentálny štýl h., najmä na klavíri, so synkopami) angl. hud.
beat /bít/
bít
big beat /-bít/
bigbít (smer modernej populárnej h., pojem používaný v 60. rokoch) angl.
rock /rok/
rok (štýl populárnej h. s koreňmi v amer. h., prevažujúci od 50. rokov) angl. hud.
soft rock /rok/ (ľahký, mierny, jemný rock) angl. hud.
hard rock /rok/ (tvrdý rock, s výrazným rytmom) angl. hud.
rock and roll /rokenrol/
rokenrol angl. hud.
rokáč (amer. hud. štýl s koreňmi v džeze, s výrazným rytmom, od 50. rokov) angl. slang.
džez rock /rok/ (hudba usilujúca sa o spojenie džezu a rocku, od 60. rokov 20. st.) angl.
blue beat /blú bít/ angl.
reggae /rege/ (štýl využívajúci h. karibskej oblasti, černošská populárna h.) angl. hud.
bluegrass /blúgrás/ (živá h. s gitarou, husľami, bendžom a pod., pôvodne severoamer.) angl. hud.
disko (moderná populárna tan. h., 70. roky) angl. hud.
pop angl. hovor.
pop-music /pobmuzik/ (všeobecne obľúbená, známa, zruzumiteľná, ľudová h., stredný prúd h.) angl. publ.
technopop gréc. + angl. hud.
techno (moderná populárna monotónna h. s prevahou basových tónov v 4/4 takte využívajúca elektronické nástroje a prístroje) gréc. hud.
technorock /-rok/ (moderná populárna h. využívajúca ostré elektronické zvuky) gréc. + angl.
trance /trans/ (elektronická h. naväzujúca na techno) angl.
jungle /džangl/
drumm and bass /dram end/ (rýchla elektronická h. s nepravidelným prerušovaným rytmom) angl.
metal
heavy metal /hevi/ (štýl tvrdej rockovej h.) angl. hud.
thrash /treš/ (moderná rocková h. zložená z hlasných, rýchlych a jednoduchých gitarových akordov) angl. hud.
punk /pank/ (moderná rocková h. s jednoduchou kompozíciou, minimálnym používaním nástrojov, vzniknutá v 70. rokoch 20. st., hud. štýl hnutia mládeže) angl.
house /haus/
house music /haus mjuzik(/ (moderná h. v 4/4 takte vzniknutá v 80. rokoch 20. st. v Chicagu) angl. hud.
rap /rep/
rep (ostro sekaná rocková h. používajúca prednes namiesto spevu) angl. hud.
country /kantri/
hip hop
hip-hop (moderná tanečná hudba s rytmizovaným spevom) angl.
country music /kantri mjúzik/
country and western music /kantri end vestern mjúzik/ (populárna hudba; pôvodne ľudová hudba amer. vidieka, od 40. rokov 20. st.) angl. hud.
folk
folk music /mjuzik/ (moderná populárna h. s aktuálnym kritickým obsahom; pôvodne ľudová, najmä anglosaská, al. umelá h. vychádzajúca z ľudových piesní) angl. hud.
world music /verld mjúzik/ (h. založená na národných a pod. tradíciách v spojení s populárnymi hud. štýlmi) angl.
oldies /oldís/ (obľúbené staršie piesne) angl.
ambient /embijent/ (h., najmä syntetizátorová, s využitím prírodných al. technických zvukov) angl. hud.
retro (hud. štýl vracajúci sa témou, spracovaním do minulosti) lat. hovor.
revival /rivaivl/ (hudba, kt. sa vracia k zaniknutému alebo nepoužívanému hud. štýlu) angl.
spirituál (duchovná h. amer. černochov) lat.-angl. hud.
gospel (náb., duchovná moderná h. amer. černochov) angl.
pašije (veľkonočná hudba na text evanjelia o umučení Krista) ? hud. cirk. porovnaj pieseňskladba 1tanec

tanec

tanec franc.-nem.
dancing /-si-/ angl.
sólo (t. určený jednému páru alebo viacerým párom pri tan. zábave; t. ako pocta; t. jednotlivca alebo jednej dvojice) tal.
orchéma (sólový t.) gréc. tan.
balet (umelecký výrazový t.) tal.
pas (baletný t. jednej al. viacerých osôb) franc.
pas de deux /pa d dö/ (baletný t. vo dvojici) franc.
furiant (čes. ľudový párový t. s rýchlym tempom) lat.-čes.
mazúrka (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte) vl. m.
kujaviak (poľ. ľudový t. podobný mazúrke) poľ.
polonéza (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom a slávnostným rázom) franc.
varšavianka (poľ. národný t.) poľ.
oberek (poľ. ľudový t. v trojdobom takte) poľ.
krakoviak (poľ. ľudový veselý rýchly t.) poľ.
hajduch
hajduk (hajdúsky t., odzemok) maď.
čardáš (maď. ľudový párový t. s pomalou a rýchlou časťou) maď.
frišká (druhá rýchla časť čardáša) nem.
kör /ker/ (maď. t. umelo zostavený okolo 1840) maď.
zingaresca /-ka/ (cigánsky t.) tal. hud.
hóra (rumun. ľudový t.) rum.
arkán (huculský, rumunský mužský t.) lat.
choro (bulh. ľudový zborový t.) bulh.
kalamajka (slovan. ľudový t. do kola) ukraj.
kolomyjka (ukraj. ľudový t.) ukraj.
gopak
hopák (ukraj. ľudový dvojdobý rýchly t. tancovaný prevažne mužmi) ukraj.
kozáčik (ukraj. a rus. ľudový rýchly mužský t.) tur.-rus.
trepak (ukraj. a rus. ľudový t. v dvojštvrťovom takte a s rýchlym tempom) ukraj.
chorovod (rus. ľudový zborový dievčenský obradný t.) rus. tan.
lezginka (ľudový rýchly t. kaukazských národov tančený na špičkách prstov nôh) vl. m.
islamej (kabardínsky a gruz. ľudový t. s prudkým tempom) arab.
chorea (starogréc. t. na počesť boha Apolóna) gréc. hist.
sirtaki (moderný t. podľa beatovej hudby s gréc. prvkami) gréc.
valčík nem.-poľ.
valcer (spoločenský párový t. v trojštvrťovom takte) nem. zastar.
lendler
ländler (hornorak. ľudový t. v trojdobom takte a s pomalým tempom) nem. tan.
verbunk (ľudový mužský t., pôvodne stredoveký voj.) nem.
allemande /almánd/
allemanda (nem. pomalý radový t. v párnom takte, 16. st.; nem. rýchly t. v trojštvrťovom takte, 18. st.) franc. hud.
bourrée /buré/ (živý starofranc. tanec v párnom takte) franc.
danse macabre /dans makabr/ (t. kostlivcov, súčasť stredovekých mystérií, 13. st.) franc. kniž.
haute-danse /ótdans/ (stredoveké spoločenské tance) franc.
menuet (t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom) franc. hud.
kankán (franc. rýchly výstredný kabaretný t.) franc.
gavota (franc. ľudový t. s miernym tempom, 16. st.) franc.
basse-danse /bazdáns/ (dvorný slávnostný radový t., 16. st.) franc. tan.
courante /kuránt/ (franc. rýchly t., 16. st.) franc.
musette /mizet/ (franc. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) franc.
passapied /paspje/ (franc. rýchly t. v nepárnom takte, koniec 16.st.) franc.
kotilión (franc. spoločenský t. na záver plesu, 18. st.) franc.
tordion
tourdion /tur-/ (franc. spoločenský rýchly trojdobový kráčavý t., 16. st.) franc.
galop (spoločenský kruhový rýchly t. franc. pôvodu, od zač. 19. st.) franc.
anglaise /angléz/ (rýchly dvojdobý t. v Európe, 17. – 19. st.) franc.
farandola (provensalský ľudový kruhový t. s rýchlym tempom) franc.
rigaudon /-god/ (provensalský starý ľudový t.) franc.
estampia (provensalský starý t.) franc.
jáva (spoločenský t. franc. pôvodu v trojštvrťovom takte) vl. m.
kadrila franc.
kvadrila (spoločenský t. pre štyri páry, štvorylka) lat. zastar.
canarie /ka-/ (franc. a tal. spoločenský rýchly t., 16. st.) franc.
tedesca /-ka/ (neskorogotický a renesančný kráčavý t.) tal.
pavana
padovana
paduana (tal. dvojdobý al. štvordobý pomalý t., 16. st) tal.
tarantella (tal. ľudový t. s rýchlym tempom) vl. m.
napoletana (ľudový t. z okolia Neapola) vl. m.
bergamasca /-ska/ (tal. ľudový t., 16. až 18. st.) tal.
passamezzo /-sa-co/ (tal. t. v párnom takte, 16. a 17. st.) tal.
piva (tal. rýchly t.) tal.
gagliarda /galja-/ tal. hist.
gaillarde /gajárd/ (tal., románsky spoločenský trojdobý t. s rýchlym tempom, 15. a 16. st.) franc. hist.
brando (spoločenský t. na zakončenie maškarády, 16. st.) tal.
volta (spoločenský párový t. v trojdobovom takte, 16. a 17. st.) tal.
siciliána (sicílsky pastorálny t.) vl. m. hud.
saltarello (tal. a špan. rýchly trojdobový t.) tal. hud.
forlana
furlana (špan. a severotal. ľudový t. veselého rázu a s rýchlym tempom, 17. st.) tal.
seguidilla /segidiľa/ (špan. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) špan.
sarabanda (špan. starý trojdobový t. s voľným tempom) perz.-špan.
sardana (špan. katalánsky ľudový t. v dvojštvrťovom al. šesťosminovom takte, s figúrami) špan.
zapateado (špan. ľudový trojdobový t. s vydupávaním rytmu) špan.
bolero (špan. ľudový t., od 18. st.) špan.
madrileňa (druh bolera) špan.
malagueňa
malagenia (špan. t. so stálym harmonickým základom) špan.
japona (špan. stredoveký t. so spevom) špan. hud.
magualeňa /maga-/ (špan. ľudový t.) špan.
fandango (špan. ľudový párový t. s miernym tempom) špan.
jarabe /charave/ (špan. ľudový t. sprevádzaný hudbou a neskôr spevom) špan.
jota /cho-/ (špan. ľudový t. z Aragónie v trojštvrťovom takte) špan.
cachucha /kačuča/ (špan. ľudový t. s miernym tempom) špan.
folia (špan a port. t. v trojštvrťovom takte a s voľným tempom, 15. st.) port.
flamenco /-ko/ (špan., andalúzske a kastilské, cigánske ozdobné rytmické živé farbisté tance a piesne s podupávaním a tlieskaním) špan.
gitana (t. špan. Rómov) špan.
moreska (sólový al. zborový t. maurského pôvodu, 14. st.) špan.
guaracha /-ča/ (špan. a latinskoamer. t. v striedavom takte, pri kt. tanečník hrá aj na gitare) špan. hud.
letkis (spoločenský kolektívny t., kt. tempo sa zrýchľuje aj spomaľuje) fín.
halling (nór. ľudový rýchly mužský t.) germ. vl. m.
foxtrot
fox (angl. moderný t. v dvojštvrťovom takte) angl.
shimmy /šimi/
šimy (obmena foxtrotu) angl.
slowfox
slow-fox /slou-/ (pomalý foxtrot) angl.
quickstep /kvik-/ (rýchly foxtrot) angl.
contredanse /kontrdáns/ (angl. radový t., predchodca štvorylky, 16. st.) franc.
giga (škót. starý rýchly t., 17. st.) angl.
écossaise /ekoséz/ (škót. ľudový t. v kolese, neskôr rýchly radový t.) franc.
go-go
gogo (t. jednej al. viacerých tanečníc na uvoľnenie zábavy v podniku, USA) angl.
boston (amer. t., kt. vznikol z valčíka) angl.
cake-walk
cakewalk /khejkuók/ (rytmický divoký t. amer. Černochov) angl.
stomp (černošský rýchly t.) angl.
waltz
wals (spoločenský pomalý t. v trojštvrťovom takte, angl. valčík) angl.
swing (moderný t. amer. pôvodu s pohojdávaním) angl. tan.
jitterburg /džiterbag/ (amer. spoločenský t, kt. vznikol zo swingu, obľúbený vojakmi v 2. svetovej vojne) angl. tan.
kick
shake /šejk/ (moderný t. podľa beatovej hudby) angl.
twist (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte, bez držania, po 1960) angl.
charleston /čárlston/ (moderný spoločenský t. severoamer. pôvodu) vl. m.
jive /džajv/
džajv (moderný spoločenský t. angloamer. pôvodu) angl.
squeeze /skvíz/ (spoločenský t. s dotýkajúcimi sa tvárami, ale čo najviac vzdialenými telami) angl.
rock and roll /rokenrol/
rokenrol (moderný spoločenský t. s rýchlym tempom a akrobatickými prvkami, pôvodne amer.) angl.
step (t., pri kt. sa rytmus vyklepáva podrážkami topánok) angl.
onestep /vans-/ (spoločenský t. amer. pôvodu v dvojštvrťovom takte) angl.
flash-dance /flešdans/ (moderný t. s trhavými pohybmi) angl.
break dance /brejk dens/ (t. černošskej a portorikánskej amer. mládeže s akrobatickými prvkami, od 70. rokov 20. st.) angl.
madison /medizon/ vl. m.
slop (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte) angl. hud.
monkiss
surf (spoločenský t. podľa beatovej hudby) angl.
hali-gali
hully-gully /haligali/ (spoločenský t.) angl.
tango (pomalý spoločenský t. argentínskeho pôvodu) špan.
habanera (špan.-amer., kubánsky t. v dvojštvrťovom takte a s miernym tempom, podobný tangu) vl. m.
čača (latinskoamer. rytmický párový t.) špan.
samba (spoločenský t. brazíl. pôvodu vo štvorštvrťovom takte s rýchlym tempom) port.
karioka (juhoamer. spoločenský t., variant samby) indián.-port.
mambo (latinskoamer., kubánsky spoločenský t.) špan.
bamba (latinskoamer. spoločenský t.) špan.
rumba (moderný spoločenský t. kubánskeho pôvodu) špan.
kukarača (latinskoamer. dynamický t., druh rumby) indián.-špan.
conga /kon-/ (špan.-amer. spoločenský t., kombinácia foxu a rumby) tal.
bossa-nova (spoločenský t. juhoamer. pôvodu) port.
paso doble
pasodoble
passo doble (juhoamer. rýchly spoločenský t.) špan.
beguine /-gin/ (juhoamer. ľudový t. rozšírený do Európy v 30. rokoch) franc.
twostep /tús-/ (spoločenský t. juhoamer. pôvodu v dvojštvrťovom takte, podobný polke) angl.
boogie-woogie /bugu vugi/ (spoločenský t. v trojštvrťovom takte, pôvodne amer.) angl.
lambada (juhoamer. rýchly párový t., koniec 80.rokov) port.
salsa (juhoamer. t.) špan.
finolka (spoločenský párový t.) ?
kalypso (moderný spoločenský t., pôvodne z Trinidadu) gréc.-angl.
hula (havajský tradičný t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov) polynéz.
hula-hup
hula-hop (exotický t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov, prípadne aj s rozkmitanou obručou) polynéz.-angl. polynéz.
hula-hula (havajský ľudový t. za sprievodu havajských gitár) polynéz.
bojong (indonézsky svadobnný t.) indonéz.
tandak (jávsky ľudový spoločenský t.) jáv.
kagura (jap. tradičný obradný t.) jap.

schôdzka

schôdzka 1 (zídenie sa, zasadnutie členov skupiny)
seansa (s. všeobecne pren. expr.; s., na kt. jej účastníci nadväzujú spojenie s duchmi mŕtvych) franc.
sesia (zasadanie, porada) lat. kniž.
session /sejšn/
sejšn (neformálne stretnutie profesne al. názorovo blízkych osôb) angl. hovor.
míting (verejné zhromaždenie väčšieho počtu ľudí pri určitej príležitosti) angl.
manifestácia (verejné polit. zhromaždenie, sprievod) lat.
tábor (s. ľudu pod holým nebom, verejné zhromaždenie) hebr. zastar.
aktív (pracovná s. funkcionárov a aktívnych členov určitej organizácie) lat.
konferencia (porada, zhromaždenie politikov, odborníkov na prerokovanie určitých otázok) lat.
con /kon/ (stretnutie, konferencia priaznivcov sci-fi a pod.) angl.
sympózium (porada vedcov o určitom probléme) gréc.
konzílium (porada lekárov z rôznych odborov pri zložitých prípadoch) lat.
kolokvium (porada, stretnutie odborníkov, najmä z jedného odboru, s medzinárodnou účasťou) lat.
kolégium (porada zboru, skupiny odborníkov, poradcov) lat. odb.
kongres (zjazd, zhromaždenie politikov al. odborníkov, najmä medzinárodné) lat.
fórum (s. odborníkov zaoberajúcich sa určitou témou) lat.
konventikul (tajná dôverná s.) lat.-nem. zastar.
gremiálka (s. skupiny vedúcich určitého orgánu, úradu, podniku) lat. hovor.
operatívka (pohotová, pružná porada riadiaceho orgánu) lat. slang.
plénum lat.
plenárka (valné zhromaždenie, zasadanie za účasti všetkých členov) lat. hovor.
samit
summit /sam-/ (stretnutie, rokovanie štátnikov, politikov, hláv štátov) lat.-angl. publ. polit.
brífing
briefing /brí-/ (tlačová porada, konferencia) angl.
salón (spoločenská s. umelcov, politikov a pod.) franc.
festival (slávnostný zjazd s bohatým programom) franc.
koktail
kokteil (spoločenská s. s ľahkým občerstvením, predvečerom) angl.
garden-party (spoločenská s. v prírodnom prostredí, záhradná slávnosť) angl. kniž.
duván (s. kozákov na delenie koristi) turkotat. hist.
potlach (stretnutie pri táborovom ohni s rozprávaním) indián.-angl. pren.
jam session /džem sešn/ (stretnutie hudobníkov hrajúcich improvizovaný džez) angl. hud.
sabat (slávnostné stretnutie čarodejníc) hebr. pren. zastar.
konvent (zhromaždenie členov evanjelického cirk. zboru) lat. cirk.
synoda (zhromaždenie cirk. zástupcov v rímskokatolíckej, protestantskej a pravoslávnej cirkvi, cirk. snem) gréc. cirk.
koncil (zhromaždenie najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi, cirk. snem) lat. cirk.
konkláve (zhromaždenie kardinálov voliacich pápeža) lat. cirk. porovnaj poradazhromaždenie 1

hudobník

hudobník
muzikant lat.-nem. hovor.
muzikus lat. zastar.
fidlikant
fidlikár (h. hrajúci zle na hud. nástroji, najmä na husliach) nem. pejor.
interpret (umelec predvádzajúci hud. dielo, spevák) lat.
frontman /-men/ (vedúci h. hud. skupiny) angl.
majster (vynikajúci umelec) lat.-nem.
maestro (vynikajúci umelec, najmä h.) tal. kniž.
lavutár (h. v rómskom prostredí) cig.
virtuóz (umelec vynikajúci v hre na hud. nástroji) tal.
inštrumentalista (umelec hrajúci na hud. nástroji) lat.
sólista (h. hrajúci sám) tal.
filharmonik (h. hrajúci vo veľkom symfonickom orchestri) gréc.
komponista (skladateľ, tvorca hud. diel) lat.
symfonik (skladateľ orchestrálnych skladieb spravidla so štyrmi kontrastnými časťami, vetami) gréc.
kapelník (h., kt. vedie dychový, zábavný al. tan. súbor) tal.
dirigent (h., kt. vedie hud. teleso pri predvedení hud. diela, zbormajster) lat. hud.
šéfdirigent (hlavný, vedúci dirigent) franc. + lat. hud.
korepetítor (h. nacvičujúci so spevákmi al. členmi baletu úlohy opakovaním) lat.
violinista (huslista) tal. kniž. zastar.
primárius (prvý huslista v komornom súbore) lat. hud.
primáš (prvý huslista v ľudovej hudbe) lat. hovor.
sekundista (druhý huslista) lat. hud.
kontráš (druhý huslista v ľudovej hudbe) lat.-maď.
klavirista lat.-franc.
pianista (hráč na klavíri) tal. hovor.
kantor (spevák a organista v kostole) lat.
tambor
tambur (bubeník pri voj. pechote) arab.-franc. voj. hist.
džezista
jazzista /dže-/
džezmen
jazzman /džezmen/ (h. hrajúci al. skladajúci severoamer. hudbu vzniknutú spájaním afroamer. folklóru a európskej hudby, džez) angl.
soulman /-men/ (h. hrajúci al. skladajúci severoamer. černošskú hudbu používajúcu zvolanie a odpoveď, soul) angl. hud.
rocker /rok-/
roker (h. hrajúci al. skladajúci populárnu hudbu s koreňmi v amer. hudbe, prevažujúcu od 50. rokov) angl. hud.
hitmaker /-mejker/ (umelec píšuci úspešné, módne piesne, skladateľ al. textár) angl. hud. slang.
Orfeus (očarujúco hrajúci a spievajúci h. a spevák v gréc. mytol.)
igric (stredoveký spevák a h.) slovan. hist.
jokulátor (stredoveký spevák a h., herec, vtipkár) lat. hist.
spielman /špíl-/ (stredoveký potulný umelec, kočujúci herec, h. a spevák) nem. hist. porovnaj spevák