Výsledky vyhľadávania

sloha

sloha sanskrit
strofa gréc.
verš (skupina veršov spätých rytmom, rýmom a zvyčajne aj obsahom) lat. hovor.
distichon (dvojveršová s., dvojveršie) gréc.
tristich
tristichon (trojveršová s., trojveršie) gréc. lit.
trikolon gréc. lit.
tercet
terceto (trojveršová s. v znelke, trojveršie) tal. lit.
tetrastich
tetrastichon gréc. lit.
kvartet (štvorveršová s.) tal.
sextet (šesťveršová s.) lat.-tal. bás.
oktastich gréc. lit.
oktáva (osemveršová s.) lat. lit.
rispet (štvorveršová lyrická báseň so striedavým rýmom, neskôr osemveršová) tal. lit.
ritornel (krátka trojveršová báseň vyslovujúca jednoduchú myšlienku, drobný postreh) tal. lit.
rondel (lyrická báseň s 12 až 16 veršami v troch slohách s dvoma rýmami, prvé dva verše sa opakujú na konci 2. a 3. slohy) franc. lit.
rondó
rondeau /-dó/ (lyrická báseň s 8 až 15 veršami v dvoch al. troch slohách, prvý verš sa opakuje na koncoch slôh) franc. lit.
sestína (lyrická báseň provensálskeho pôvodu so šiestimi šesťveršovými strofami a záverečným trojverším pestovaná trubadúrmi) lat. lit.
sonet (lyrická báseň s dvomi štyrveršiami a dvomi trojveršiami, znelka) tal. lit.
tercína (trojveršová jambická s. s obkročmým rýmom) tal. lit.
madrigal (krátka lyrická žartovná báseň, neskôr milostná, s 5 až 12 veršami, od 14. st.) tal. lit.
triolet (lyrická báseň s duchaplným obsahom, s 8 až 12 veršami a dvoma rýmami) gréc.-franc. lit.
stanca (tal. renesančná osemveršová s.) tal. lit.
siciliána (osemveršová s. so striedavým rýmom, pôvodne na Sicílii) vl. m. lit.
tiráda (skupina veršov spojených asonanciou v starofranc. epose) franc. lit.
tornáda (záverečná s. s pointou, zhrnutím, v provensálskych básňach) špan. lit.
silva (špan. báseň s jedenásť a sedemslabičnými veršami so striedavým rýmom) lat. lit.
haiku (jap. trojveršová báseň so záväzným počtom slabík, 5-7-5) jap. lit.
tanka (základná forma jap. poézie s 31 slabikami v 5 veršoch) jap. lit.
pantum
pantun (s. so štvorveršovými strofami a striedavým rýmom, v malaj. ľudovej poézii) malaj. lit.
gazel
ghazal (krátka lyrická orient. báseň, najmä ľúbostná, 5 – 15 dvojverší) arab.
rubáí (perz. štvorveršová s.) arab. lit.
bejt (združene rýmovaná dvojveršová orient. s.) arab. lit. porovnaj báseňverš

skladba

skladba 1 (hud. al. lit. dielo)
sólo (s. al. jej časť pre jedného speváka, hudobníka, tan.) tal.
ária (s. pre sólový spev so sprievodom hud. nástrojov) tal. hud.
a cappella /á ka-/ (s. pre spev, najmä zborový, bez nástrojov) tal. hud.
duo
dueto (s. pre dva hlasy al. nástroje) tal. hud.
trio (s. pre tri hlasy al. nástroje) tal. hud.
trio
tercet
terceto (s. pre tri hlasy al. nástroje) tal. hud.
tricínium (trojhlasová s., 16. a 17. st.) lat. hud.
kvartet
kvarteto lat. hud.
tetrafónia (s. pre štyri hlasy al. nástroje) gréc. hud.
kvinteto (s. pre päť hlasov al. nástrojov) tal. hud.
sexteto (s. pre šesť hlasov al. nástrojov) lat. hud.
septeto (s. pre sedem hlasov al. nástrojov) lat. hud.
okteto (s. pre osem hlasov al. nástrojov) tal. hud.
noneto (s. pre deväť hlasov al. nástrojov) tal. hud.
kondukt (viachlasová stredoveká s.) hud.
etuda /-tü-/ (cvičná hud. s.; náročná virtuózna koncertná s.) franc. hud.
ouvertúra /uv-/ (úvodná s. k väčšiemu hud. dielu, najmä opere, baletu a pod., predohra) franc. hud.
prelúdium (úvodná s. k cyklickej skladbe, predohra) lat. hud.
antelúdium (predohra) lat. hud.
koncert (väčšia s. pre sólový nástroj a orchester) franc.-nem.
concerto grosso /končer-/ (barokový inštrumentálny koncert; koncert pre komorný súbor a orchester) tal. hud.
symfónia (orchestrálna s., spravidla so štyrmi kontrastnými časťami, vetami) gréc. hud.
symfonieta (malá symfónia) gréc. hud.
sonáta (inštrumentálna s. s tromi al. štyrmi časťami, vetami) tal. hud.
sonatína (sonáta menšieho rozsahu) tal. hud.
kantáta (oslavná s. pre sólový a zborový spev s orchestrom) lat.
rapsódia (inštrumentálna s. s voľnou formou a dram. obsahom) gréc. hud.
rondo (inštrumentálna s. založená na návratoch hlavnej myšlienky, témy) franc. hud.
sinfonia (inštrumentálna viachlasová s., od 15. st.; tal. druh predohry) gréc.-tal. hud.
suita franc.
partita (cyklická s. zložená z niekoľkých voľne zoradených viet) tal. hud. zried.
serenáda (lyrická inštrumentálna s. s ľúbostnou témou) tal.-franc. hud.
romanca (piesňová al. inštrumentálna lyrická s., najmä ľúbostná) franc.-špan. hud.
balada (lyricko-epická s. s ponurým dejom a smutným koncom) franc. hud.
madrigal (svetská vokálna al. vokálno-inštrumentálna polyfónna s.) tal. hud.
marcia /marča/ tal. hud.
marš (pochodová s., pochod) franc.-nem. zastar. hovor.
divertimento (komorná al. orchestrálna s., najmä ľahšia, zábavná) tal. hud.
arabeska (drobná nenáročná s.) tal.-franc. hud.
bagatela (drobná s., najmä klavírna, od 18. st.) tal.
impromptu /empromptü/ (menšia jednoduchšia trojdielna s., najmä klavírna) franc. hud.
tokáta
toccata /-ká-/ (s. pre klávesové nástroje s voľnou formou) tal. hud.
tokatína
toccatina /-ka/ (malá tokáta) tal. hud.
fúga (trojdielna viachlasná s., v kt. tému uvedenú na začiatku prvým hlasom postupne preberajú hlasy ostatné) tal. hud.
siciliána (inštrumentálna al. vokálna s., 17. – 18. st.) vl. m. hud.
sarabanda (stará špan. trojdobová s. s voľným tempom) perz.-špan.
kasácia (skladba s viacerými vetami, najmä pre dychové nástroje) lat.
air /ér/ (kratšia baroková inštrumentálna s.) franc.
ricercar /-čerka-/ (polyfónna inštrumentálna s. imitačne spracúvajúca jeden al. niekoľko motívov, 16. a 17. st.) tal. hud.
pastorála tal.
pastorále tal.
pastorela tal. lit.
ekloga (s. s motívmi z pastierskeho života; krátka idylická inštrumentálna s.) gréc.
balletto (tan. s. pre spev al. nástroje, Taliansko, 16. st.) tal. hud.
scherzo /skerco/ (rozmarná, hravá, žartovná s., najmä ako stredná, tretia veta v symfónii a pod.) tal. hud.
capriccio /kapričo/ (s. s humorným, rozmarným rázom) tal. hud.
badinage /-náž/
badinerie /-ri/ (veselá, hravá s., 18. st.) franc. hud.
humoreska (veselá, rozmarná s.) nem. hud.
burleska (hrubá, drsná, nevyberaná s. vysmievajúca sa vážnym témam) tal.-franc.
fantázia (voľná s.) gréc. hud.
andante (s. s voľným, miernym, pomalým tempom) tal. hud.
largo (s. s pomalým, širokým tempom) tal. hud.
allegro (s. so živým, rýchlym tempom) tal. hud.
nokturno (s. vyjadrujúca pokojnú nočnú náladu) tal. hud.
fanfára (krátka slávnostná s. pre plechové nástroje, znelka, slávnostné trúbenie) franc.
tuš (krátka slávnostná fanfára na počesť, privítanie a pod.) angl.
intráda (fanfára pri otváraní slávností) tal. hud.
halali (slávnostná lovecká fanfára trúbená pri zakončení lovu) franc.
hymnus (s. vznešeného, oslavného rázu, chválospev) gréc.
oratórium (rozsiahla vokálno-inštrumentálna s. s náb. a neskôr svetským námetom) lat. hud.
missa solemnis (s. pre sóla, zbor a orchester ako slávnostná omša) lat. cirk.
antifóna (zborová bohoslužobná s.) gréc. cirk. hud.
anthem /antem, ensem/ (zborová s. v anglikánskej cirkvi) gréc.-angl. hud.
intonácia (krátka organová s. udávajúca tóninu bohoslužobného spevu, 16. – 18. st.) tal. hud.
rekviem
requiem (smútočná s. hraná na zádušnej omši) lat. hud.
stomp (rýchla džezová s.) angl. hud.
remix (nová s. vytvorená spojením častí iných skladieb, najmä úspešných) angl. porovnaj pieseňspevbáseň

trojveršie

trojveršie
tristich
tristichon gréc. lit.
tercet
terceto (t. v znelke) tal. lit.
trikolon gréc. lit.
tercína (jambické t. s obkročmým rýmom) tal. lit.