Výsledky vyhľadávania

akosť

akosť
kvalita (súhrn vlastností, schopností výrobku, tovaru, služby na plnenie určených funkcií, hodnota, stav) lat.
bonita (dobrá a.) lat.
štandard (obvyklá, bežná, ustálená a.) angl.
inferiorita (horšia, nižšia a., podradnosť, menejcennosť) lat. kniž.
superiorita (lepšia, vyššia a., nadradenosť, prednosť) lat. kniž.
first class /först klás/ (vysoká, najvyššia a. tovaru a pod.) angl.
prima sorta (prvá a. tovaru) tal. obch.
chromatickosť (farebná a. svetla) gréc. fyz.
hi-fi
hifi
Hi-fi
Hi-Fi
Hifi [skr. high fidelity] (kvalita, presnosť reprodukcie elektroakustických zariadení) angl. skr.

akostný

akostný 1 (majúci dobrú akosť)
kvalitný lat.
bonitný (hodnotný) lat.
fajný
fajnový (dobrý) nem. hovor.
fortieľny (dobre, zručne, poriadne, dôkladne urobený) nem. hovor.
solídny (poriadne, dôkladne, poctivo urobený) lat.
superiórny (nadradený) lat. kniž. porovnaj výborný

hodnotiť

hodnotiť
kvalifikovať (posudzovať, najmä odb.) lat.
klasifikovať (h. školský prospech, výkon, známkovať) lat.
degradovať (nedostatočne, nízko h., podceňovať, zľahčovať) lat.
taxovať lat. odb.
šacovať (určovať, vyčísľovať cenu, hodnotu, cenu, oceňovať, ohodnocovať, h. odhadom, odhadovať) nem. lat. hovor. odb.
bilancovať (h. súhrnne určitú činnosť, porovnávať klady a nedostatky) lat.
kritizovať (posudzovať, vytýkať chyby, poukazovať na nedostatky, vyčítať) gréc.
pranierovať (ostro verejne kritizovať, verejne karhať, odsudzovať) nem. pren.
recenzovať (posudzovať umelecké al. vedecké dielo) lat.
lektorovať (odborne posudzovať umelecké al. vedecké diela) lat.
komentovať (vykladať, vysveľovať, zaujímať stanovisko) lat.
degustovať lat.
koštovať (h. kvalitu potravín zmyslami, zisťovať chuť, ochutnávať) nem. hovor. potrav.
oponovať (posudzovať vedeckú al. odbornú prácu) lat.
atestovať (skúšať, h. kvalifikáciu, schopnosti al. spôsobilosť, napr. lekára) lat.
bonitovať (zisťovať akosť, oceňovať) lat.

zhodnotiť

zhodnotiť 1 (ohodnotiť, oceniť)
kvalifikovať (posúdiť, najmä odb.) lat.
klasifikovať (z. školský prospech, výkon, oznámkovať) lat.
degradovať (nedostatočne, nízko z., podceniť, zľahčiť) lat.
pranierovať (ostro verejne pokarhať, odsúdiť) nem. pren.
komentovať (vyložiť, vysveliť, zaujať stanovisko) lat.
degustovať lat.
koštovať (z. kvalitu potravín zmyslami, zistiť chuť, ochutnať) nem. hovor. potrav.
atestovať (z. kvalifikáciu, schopnosti al. spôsobilosť, napr. lekára) lat.
bonitovať (zistiť akosť, oceniť) lat.

zisťovať

zisťovať
indikovať lat. odb.
konštatovať (vyjadrovať, potvrdzovať, oznamovať zistenú, poznanú skutočnosť) lat.-franc.
sondovať (skúmať, vyšetrovať) franc. odb.
experimentovať (robiť pokusy, skúmať pokusmi, skúšať) lat.
testovať (skúšať, overovať hodnoty, vlastnosti) lat.-angl.
probovať (skúšať, skúškou z. kvalitu a pod.) nem. hovor. zastar.
mapovať (z. výskyt určitého javu) lat. pren. publ.
revidovať (skúmať, preskúmavať, preverovať správnosť, aj s cieľom zmeny, úpravy) lat.
inventarizovať (z. skutočný stav hosp. prostriedkov a porovnávať s účtovným stavom) lat. admin.
legitimovať (z. totožnosť al. oprávnenie na základe predloženia preukazu) lat.
identifikovať (z. totožnosť, zhodnosť) lat.
agnoskovať (z. totožnosť) lat. kniž.
lustrovať (z. údaje prehliadaním verejných kníh, dokladov) lat.
anketovať (z. verejnú mienku, najmä formou dotazníka) franc.
degustovať lat.
koštovať (z. chuť, hodnotiť kvalitu potravín zmyslami, ochutnávať) nem. hovor. potrav.
bonitovať (z. akosť, oceňovať, hodnotiť) lat.

menejcennosť

menejcennosť
inferiorita (horšia, nižšia akosť, podradnosť) lat. kniž.
provincializmus
provincionalizmus
provinčnosť
provinciálnosť
provincionálnosť (úzkoprsosť, obmedzenosť, zaostalosť) lat. porovnaj slabomyseľnosť

podradnosť

podradnosť
inferiorita (horšia, nižšia akosť, menejcennosť) lat. kniž.

nadradenosť

nadradenosť
superiorita (lepšia, vyššia akosť, prednosť) lat. kniž.
elitárstvo (výlučnosť, výnimočnosť, náročnosť) franc.
dominancia (osobná, prevaha, sebapresadzovanie sa, ovládanie druhých, nezávislosť, nepoddajnosť, vodcovské sklony) lat. psych.
paternalizmus (ochranársky postoj vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej n.) lat.
šovinizmus (nenávisť k iným národom, slepé presvedčenie o n. vlastného národa) vl. m.
rasizmus (nenávisť k niektorým ľudským plemenám podmienená teóriou o nerovnosti, n. ľudských plemien) arab.-franc.
sexizmus (pohlavná diskriminácia založená na pocite n., najmä mužov nad ženami v zamestnaní) lat. porovnaj prednosť 2

zistiť

zistiť
indikovať lat. odb.
konštatovať
skonštatovať (vyjadriť, potvrdiť, oznámiť zistenú, poznanú skutočnosť) lat.-franc.
probovať
sprobovať (vyskúšať, skúškou z. kvalitu a pod.) nem. hovor. zastar.
vysondovať (opatrne, nepriamo z.) sl. + franc. hovor.
zmapovať (z. výskyt určitého javu) sl. + lat. pren. publ.
revidovať (preskúmať, preveriť správnosť, aj s cieľom zmeny, úpravy) lat.
inventarizovať (z. skutočný stav hosp. prostriedkov a porovnať s účtovným stavom) lat. admin.
legitimovať (z. totožnosť al. oprávnenie na základe predloženia preukazu) lat.
identifikovať (z. totožnosť, zhodnosť) lat.
agnoskovať (z. totožnosť) lat. kniž.
anketovať (z. verejnú mienku, najmä formou dotazníka) franc.
bonitovať (z. akosť, oceniť, zhodnotiť) lat.

dodatok

dodatok
alegát (doklad) lat. práv.
komplement (doplnok) lat.
suplement (doplnok, prídavok) lat. kniž. a odb.
implement (doplnok, doplnenie, dokončenie) lat. kniž.
koment (doplnok textu rukopisu, vsuvka) lat. polygr.
apendix (prídavok, prívesok) lat. kniž.
addendum lat. kniž.
adstratum (prídavok, príloha) lat. odb.
adnexum (písomná príloha) lat.
pendant /pendant, pandán/ (doplnok niečoho, náprotivok) franc. kniž.
kodicil (d. k závetu, poslednej vôli) lat. práv.
klauzula (doložka k zmluve, listine a pod.) lat.
copyright /kopirajt/ (doložka o výhrade autorského práva na všetkých rozmnoženinách) angl. práv.
ex works (doložka v zahraničnoobchodnej zmluve, podľa kt. predávajúci dáva tovar k dispozícii kupujúcemu vo svojom sklade) angl. ekon.
ex ship (doložka v zahraničnoobchodnej zmluve, podľa kt. predávajúci dáva tovar k dispozícii na palube lode v dohodnutom prístave) angl. ekon.
ex quai (doložka v zahraničnoobchodnej zmluve, podľa kt. predávajúci dáva tovar k dispozícii na nábreží v dohodnutom prístave) angl. ekon.
post scriptum /skrip-/
postskriptum [P. S., p. s.] (doložka pripísaná k listu, listine) lat.
as is angl.
tel quel /telkel/ (doložka obmedzujúca zodpovednosť predávajúceho za akosť tovaru) franc. obch.
paralipomenon (doplnok k vedeckému dielu a pod.) gréc. kniž. a odb.
vidi /vídí/ (poznámka, značka na spise, že bol prečítaný al. schválený) lat. kniž.
fiat (stará schvaľovacia doložka na spisoch, <i>nech sa stane</i>) lat. zastar.
špilec (doplnok textu ozvláštňujúci postavu v div. hre) nem. div. slang.
epilóg (záverečná časť lit. diela) gréc. lit.
envoi /anvoa/ (oslovenie adresáta v záverečnej strofe básne, dospev vyjadrujúci myšlienku básne, poslanie) franc.

stav

stav 3 (údaj o akosti al. množstve v určitom čase)
kvalita (súhrn vlastností, schopností výrobku, tovaru, služby na plnenie určených funkcií, akosť, hodnota) lat. porovnaj akosť
skóre (výsledok al. s. šport. zápasu vyjadrený pomerom gólov, bodov) angl. šport. porovnaj výsledok
saprobita (s. vody stanovený podľa prítomnosti al. neprítomnosti organizmov žijúcich v znečistenej vode) gréc. biol.
katarobia (čistá, pramenitá, zdravotne neškodná voda) gréc.
oligosaprobia
oligosaprobita (čistá voda horských jazier a vodných tokov) gréc.
betamezosaprobia (priemerne čistá voda) gréc.
alfamezosaprobia (voda pochybnej akosti) gréc.
polysaprobia
polysaprobita (nevyhovujúca, znečistená voda) gréc.
hypersaprobia (nebezpečná voda) gréc.
antisaprobia (zhubná, znečistená voda s obsahom jedov) gréc.