Výsledky vyhľadávania

opak

para-

par- gréc. v zlož. sl.

kontrapozícia

opozícia lat.

antipól (protiklad) gréc. + lat. kniž.

kontrast (úplná odlišnosť, nepodobnosť, nápadný rozdiel) tal.

de- (opak, zápor) lat. v zlož. sl.

dez- (zápor, zrušenie al. neplatnosť významu základného slova) franc. v zlož. sl.

di-

dis-

in-

im-

ir-

non- lat. v zlož. sl.

an- (vyjadruje o., protiklad, zápor, rozpor, nesúlad) gréc. v zlož. sl.

protiklad

kontrapozícia lat.

antipól gréc. + lat. kniž.

opozícia lat.

kontrast (úplná odlišnosť, nepodobnosť, opak, nápadný rozdiel) tal.

antagonizmus (hlboký, nezmieriteľný p., protichodnosť, protirečenie) gréc. kniž. a odb.

kontradikcia (protirečenie, rozpor, spor) lat.

paranómia (kontradikcia v zákonoch) gréc. práv.

antinómia (protirečenie dvoch zdôvodniteľných výrokov, protichodnosť, rozpor kniž. a odb.; protirečenie v zákone práv.) gréc.

paradox gréc.

paradoxia gréc. kniž.

paradoxon (prekvapujúce, protirečivé, zdanlivo protizmyselné tvrdenie odporujúce všeobecne uznávaným zásadám, protirečenie, rozpor) gréc. zastar.

antitéza (tvrdenie, kt. je v protiklade s iným) gréc. kniž. a odb.

antitetón (zámerné spojenie slov opačného významu, protikladných myšlienok a pod.) gréc. lit.

kádeš (p. všetkého svetského, najhlavnejší znak boha a jeho vlastností) hebr. náb.

de- (vyjadruje opak, zápor) lat. v zlož. sl.

dez- (vyjadruje opak, zápor, zrušenie al. neplatnosť významu základného slova) franc. v zlož. sl.

di-

dis-

in-

im-

ir-

non- lat. v zlož. sl.

an- (vyjadruje zápor, rozpor, nesúlad, opak, ne-, bez-) gréc. v zlož. sl. porovnaj protikladnosť

odlišnosť

diferencia lat.

dištinkcia (rozdiel, rozdielnosť, nezhoda) lat. kniž.

antipól gréc. + lat. kniž.

kontrapozícia

opozícia (úplná o., pravý opak, protiklad) lat.

kontrast (úplná o., protiklad, nepodobnosť, opak, nápadný rozdiel) tal. porovnaj rozdiel

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)

logos gréc. kniž. a filoz.

logo-

-lóg gréc. v zlož. sl.

onomato- gréc. v zlož. sl.

lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.

synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.

homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.

antonymum gréc.

opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.

tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.

homofón

homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.

homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.

dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.

paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.

palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.

heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.

ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.

hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.

hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.

autosémantikum

autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.

synsémantikum

synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.

definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.

definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.

archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.

neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.

pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.

eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.

melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.

augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.

deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.

dialektizmus (nárečové s.) gréc.

regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.

okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.

kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.

disfemizmus

dysfemizmus

vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.

trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.

slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.

argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.

expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.

hypokoristikon

hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.

onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.

expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.

profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.

žurnalizmus franc.

publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.

prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.

solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.

fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.

idióm

idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.

klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.

klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.

parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.

poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.

radif

redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.

lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.

kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.

akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.

logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.

anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.

juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.

indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.

indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.

simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.

kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.

derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.

desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.

denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.

deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.

formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.

proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.

enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.

oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.

parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.

vokabulum

vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.

reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.

paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.

mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.

abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.

incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.

razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.

hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.

amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.

biblicizmus

biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.

tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.

responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.

europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.

jazykový prvok v inom jazyku

slavizmus (slovan.) lat.

slovakizmus (slov.) lat.

bohemizmus

bohemikum (čes.) lat.

moravizmus (moravský) vl. m.

polonizmus (poľ.) lat.

ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.

rusizmus (rus.) vl. m.

slovenizmus (slovinský) lat.

bulharizmus (bulh.) vl. m.

hungarizmus lat.

maďarizmus (maď.) vl. m.

rumunizmus (rum.) vl. m.

grécizmus (gréc.) vl. m.

latinizmus (lat.) vl. m.

hebreizmus

hebraizmus (hebr.) vl. m.

germanizmus

germanikum (nem.) lat.

romanizmus (románskych jazykov) lat.

italizmus

italianizmus

talianizmus (tal.) vl. m.

galicizmus (franc.) vl. m.

hispanizmus (špan.) lat.

lusitanizmus (port.) vl. m. lat.

anglicizmus (angl.) lat.

amerikanizmus (amer.) vl. m.

arabizmus (arab.) vl. m.

indianizmus (indián.) vl. m.

japonizmus (jap.) vl. m.

orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.

ad verbum

de verbo ad verbum (od s. do s.) lat. porovnaj označenie 2prostriedok 1

rozpor

konflikt

konfrontácia lat.

kontroverzia (spor, nezhoda) lat. kniž.

kolízia (nezhoda, nesúlad, nezrovnalosť) lat.

kontradikcia (protiklad, protirečenie, spor) lat.

paranómia (kontradikcia v zákonoch) gréc. práv.

antinómia (protirečenie dvoch zdôvodniteľných výrokov, protichodnosť, protiklad kniž. a odb.; protirečenie v zákone práv.) gréc.

antagonizmus (hlboké, nezmieriteľné protirečenie, protiklad, protichodnosť) gréc. kniž. a odb.

disjunkcia (protirečnie) lat. log.

diskrepancia (nezhoda, nezrovnalosť, rozdiel, odchýlka) lat. kniž.

divergencia (nezhoda, rozdielnosť, rôznosť) lat. odb.

diferencia (nezhoda, nesúlad) lat.

paradox gréc.

paradoxia gréc. kniž.

paradoxon (prekvapujúce, protirečivé, zdanlivo protizmyselné tvrdenie odporujúce všeobecne uznávaným zásadám, protirečenie, protiklad) gréc. zastar.

absurdita

absurdnosť (logický vnútorný r.) lat.

apória (ťažký al. neriešiteľný r. v logike, matematike al filozofii) gréc. filoz.

di-

dis-

in-

im-

ir-

non- lat. v zlož. sl.

an- (vyjadruje zápor, nesúlad, opak, protiklad, ne-, bez-) gréc. v zlož. sl. porovnaj spor 1protikladnezhoda

rozdiel

diferencia (odlišnosť, rozpor, nezhoda, nesúlad) lat.

dištinkcia (rozdielnosť, odlišnosť, nezhoda) lat. kniž.

diskrepancia (nezhoda, nezrovnalosť, rozpor, odchýlka) lat. kniž.

divergencia (rozpor, rozdielnosť, rôznosť, nezhoda) lat. odb.

kontrast (nápadný r., úplná odlišnosť, nepodobnosť, opak, protiklad) tal.

nuansa /nüansa/ (jemný r., odtieň, odtienok) franc. kniž.

saldo (r. medzi príjmami a výdavkami, konečný stav pohľadávky al. záväzku, zostatok účtu) tal. účt. obch.

marža (cenové, kurzové, úrokové rozpätie medzi kúpnou a predajnou cenou) franc. odb.

manko (r. medzi údajmi v účtoch a skutočným stavom, schodok) tal. účt.

ážio (r. medzi nižšou nominálnou a vyššou trhovou hodnotou cenného papiera) tal. fin.

report

prémia lat.

ážio (r. v cene cenných papierov al. kurze dvoch mien, ak je cena, kurz v deň platby nižšií ako pri uzatvorení obchodu, prirážka) tal. fin.

disážio (r. medzi vyššou nominálnou a nižšou trhovou hodnotou cenného papiera) tal. fin.

deport

diskont lat.

disážio (r. v cene cenných papierov al. kurze dvoch mien, ak je cena, kurz v deň platby vyššií ako pri uzatvorení obchodu, zrážka) tal. fin.

écart /ekár/ (r. medzi kurzom cenného papiera v deň uzatvorenia obchodu a v deň plnenia pri prémiových obchodoch) franc. obch.

tara arab.-tal. obch.

fastáž (r. medzi hrubou a čistou hmotnosťou, hmotnosť obalu tovaru) angl.

trim (r. medzi ponorom lode na korme a na čele, výchylka plavidla) angl. lod.

polynóm (súčet al. r. niekoľkých členov, mnohočlen) gréc. mat.

gender /džen-/ (rozdielnosť pohlaví podmienená sociálne, kultúrne a pod.) angl. porovnaj protikladnezhoda

ne-

di-

dis-

dif-

in-

im-

ir-

non- lat. v zlož. sl.

an- (bez-, vyjadruje zápor, rozpor, nesúlad, opak, protiklad) gréc. v zlož. sl.

nix- (predpona vyjadrujúca zákaz v hrách s guľkami) nem. slang.

zápor

zápor 1 (odmietanie, nesúhlas)

negácia (popretie, popieranie) lat. lingv.

non (nie) lat.

piglajz nem. slang.

pendrek nem. hrub.

lobogo (dôrazný z., nie) ? vulg.

di-

dis-

in-

im-

ir-

non- lat. v zlož. sl.

an- (vyjadruje z., rozpor, nesúlad, opak, protiklad, ne-, bez-) gréc. v zlož. sl.

vyjadrenie

vyjadrenie 1 (prejav)

formulácia (slovné v., vymedzenie pojmu, myšlienky, názoru) lat.

artikulácia (jasné, zreteľné, dôrazné v., vyslovenie) lat. kniž.

konštatácia (zistenie, potvrdenie, oznámenie zistenej, poznanej skutočnosti) lat.-franc.

reprodukcia

reprodukovanie (podanie slovami, zopakovanie slovami niečoho prežitého, počutého) lat.

kvantifikácia (v. hodnôt, vecí, javov v číslach, vyčíslenie) lat.

expresivita

expresívnosť (v. citového al. vôľového stavu al. postoja, citový vzťah hovoriaceho, citové zafarbenie, citovosť) lat.

precizovanie

precizácia (presné v., určenie, spresnenie) lat.-franc. kniž.

tautológia (v. obsahu pojmu tými istými al. podobnými slovami) gréc. odb.

alegória (obrazné, prenesené v. myšlienky, predstavy, vlastností a pod., inotaj) gréc. lit. výtv.

perifráza (opisné v., opisný výraz, opis, nahradenie bežného výrazu opisom) gréc. lit. lingv.

elácia (v. vysokej miery vlastnosti, napr. preveľmi, veličizný) lat. lingv.

metafráza (opisné v. obsahu lit. textu, najmä prevod básne do prózy) gréc. lit.

irónia (v. výsmechu použitím slova vyjadrujúceho opak toho, čo sa mieni) gréc.-lat.

brachylógia (stručné, zhustené, skratkovité v.) gréc.

asercia (v. uznania pravdivosti výroku) lat. log.

modalita

modálnosť (v. vzťahu hovoriaceho k obsahu výpovede) lat. lingv.

hendiadys (v. zloženého pojmu dvoma priradenými slovami) gréc. lit.

digitálne v. (v. informácie číselným údajom, číslicové v.) lat.-angl.

analógové v. (v. informácie nepretržitým sledom hodnôt, napr. hodinové ručičky) gréc.

holler (najjednoduchšie hud. v. pocitu, citu, medzi zvolaním a spevom) angl. hud. porovnaj vyjadrovanieprejav 2

výsmech

irónia (v. vyjadrený použitím slova vyjadrujúceho opak toho, čo sa mieni) gréc.-lat.

sarkazmus (štipľavý, uštipačný, bezohľadný v., uštipačnosť, zádrapčivosť) gréc. kniž.

satira (ostrý, útočný, uštipačný, kritický v.) lat. lit.

persifláž (posmech, zosmiešnenie) franc. kniž.

paródia (v. konania známej osoby) gréc.

karikatúra (zosmiešnenie osoby al. javu zámerným zveličením, nadsadením určitej stránky výtv. al. lit.) tal.-franc.

blamáž (zosmiešnenie, hanba) franc.

uštipačnosť

irónia (výsmech vyjadrený použitím slova vyjadrujúceho opak toho, čo sa mieni) gréc.-lat.

sarkazmus (štipľavý, uštipačný, bezohľadný výsmech, zádrapčivosť) gréc. kniž.

satira (ostrý, útočný, uštipačný, kritický výsmech) lat. lit.

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 15. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.