Výsledky vyhľadávania

údaj

údaj
informácia lat.
indikácia lat. odb.
dáta (údaje, napr. životopisné; údaje určené pre počítačové spracovanie) lat. pomn.
input (vstupné dáta, vstup údajov) angl. výp. tech.
output (výstupné dáta, výstup údajov) angl. výp. tech.
databanka (súbor údajov k určitej téme a v použiteľnom usporiadaní) lat. + tal. inform. slang.
databáza lat. + gréc. inform. slang.
báza (súbor údajov v logickom vzťahu) gréc.
reálie (súbor údajov o určitej dobe, kultúre, krajine, niekoho živote, diele) lat.
paket (súbor údajov prenášaných sieťou v celku) angl. výp. tech.
nacionálie
personálie (osobné údaje) lat.
generálie (všeobecné osobné údaje) lat. kniž.
nativita (údaje o čase a mieste narodenia, kt. sú východiskom pre zostavenie horoskopu) lat. astrol.
adresa (ú. o mieste bydliska al. pôsobenia; ú. na liste al. zásielke obsahujúci meno a miesto určenia, bydlisko príjemcu) franc.
domicil (ú. o mieste a čase opisovannej udalosti v záhlaví článku) lat. žurn.
dátum (ú. o čase, deň, mesiac, rok) lat.
datácia
datovanie (ú. na listine o dobe a mieste jej vydania) lat.
impressum lat.
tiráž (povinné údaje v časopise, novinách, knihe, o vydavateľovi, redakcii, tlačiarni, miestne vydania a pod.) franc. polygr.
aparát (pomocné informatívne údaje vo vedeckej práci, napr. registre) lat. odb.
explicit (údaje za ukončením textu o vzniku diela, meno autora, dátum napísania) lat. lit.
kolofón (údaje v rukopisných alebo najstarších tlačených knihách o autorovi, mieste, dátume, tlačiarovi v závere textu) gréc.
kóta (ú. o nadmorskej výške bodu) franc. geod.

množivosť

množivosť
natalita lat. ekol.
nativita (počet narodených, vyliahnutých al. vzniknutých jedincov v populácii organizmov za časovú jednotku) lat. ekol. zried.

počet

počet
kvantita lat.
plejáda (množstvo) gréc. kniž.
kvantum (spravidla určité množstvo) lat.
kvóta (stanovený p., množstvo, pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, pomerná časť) lat.-tal.
kontingent (pevný, stanovený, pravidelný p. osôb, napr. brancov, vojakov) lat.
kvórum (najnižší p. potrebných hlasov, napr. na platnosť uznesenia) lat. práv. polit.
numerus clausus /klauzus/ (uzavretý, obmedzený p. pri prijímaní na školu a pod.) lat.
tiráž (p. vytačených exemplárov knihy, náklad) franc. polygr.
parita (rovnaký p., rovnosť) lat. kniž. a odb.
frekvencia (p. pravidelne sa opakujúcich dejov al. javov na určitom mieste za jednotku času, častosť výskytu, početnosť; p. kmitov za jednotku času, kmitočet fyz.) lat.
seizmicita (p. zemetrasení za určité obdobie na určitom mieste) gréc. geofyz.
epakta (p. dní medzi posledným novom Mesiaca a 1. januárom) gréc. astron.
populácia (p. obyvateľstva, obyvateľov, zaľudnenie, ľudnatosť) lat.
natalita lat.
nativita lat. zried.
parturita (p. narodených detí za rok na tisíc obyvateľov, pôrodnosť lek. štat.; p. narodených, vyliahnutých al. vzniknutých jedincov v populácii organizmov za časovú jednotku, množivosť ekol.) lat.
fertilita (p. narodených detí za rok na tisíc žien vo veku 15 – 49 rokov, plodnosť) lat. demogr.
mortinatalita (p. mŕtvonarodených na p. živonarodených) lat. lek.
neomortalita (úmrtnosť novorodencov do 10 dní po narodení) gréc. + lat. lek.
incidencia (p. nových prípadov ochorenia za určitý čas na tisíc obyvateľov) lat. lek.
morbidita (p. chorých al. chorôb k celkovému počtu obyvateľstva, chorobnosť) lat. štat.
mortalita (p. úmrtí na p. obyvateľstva, úmrtnosť lek.; p. uhynutých jedincov za jednotku času, úmrtnosť zool.) lat.
letalita (p. osôb zomretých na určitú chorobu z tisíc osôb chorých na túto chorobu, smrtnosť) lat. lek.
nuncialita
nupcialita (pomerný p. svadieb na určitom území, sobášnosť) lat. štat.
voltinizmus (p. generácií určitého druhu živočícha v priebehu jedného roka) tal. ekol.
denzita (p. jedincov rovnakého druhu na jednotke plochy al. objemu, populačná hustota) lat. ekol.
karyotyp (p. chromozómov v jadre telesnej bunky) gréc. biol.
hyperodoncia (vrodená vývojová chyba prejavujúca sa nadmerným p. zubov) gréc. lek.
oligodoncia (vrodená vývojová chyba prejavujúca sa neúplným p. zubov) gréc. lek.
p. prstov pozri prst porovnaj množstvo 1zníženiezvýšenie

osud

osud 1 (okolnosti života)
moira vl. m. pren. kniž.
lós (životný údel) nem. kniž.
fátum (neodvratný, predurčený o. v antike) lať. kniž. zastar.
ananké (prírodná nutnosť nadradená aj bohom, princíp starogréc. filoz.) gréc. filoz.
kismet (neodvratný o. v islame) tur.-arab.
nativita (o. určený podľa horoskopu zostaveného na základe údajov o čase a mieste narodenia) lat. astrol.
karma
karman (súhrn činov človeka určujúcich o., znovuzrodenie a prevtelenie v brahmanskom, hinduistickom a budhistickom. náb.) sanskrit

pôrodnosť

pôrodnosť
natalita lat. štat. lek.
nativita lat. lek. zried.
parturita (počet narodených detí za rok na tisíc obyvateľov) lat. lek.

schopnosť

schopnosť
potencialita
potenciálnosť lat.
potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
potencia (s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.) lat.
energia (s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc. porovnaj sila 2
vitalita
vitálnosť (životná s., sila, životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.
produktivita
produktívnosť (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.
kapacita (s. niečo obsiahnuť, prijať, pojať do seba, niečo vyrábať) lat.
sociabilita (náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
inteligencia (s. chápania a samostatného myslenia, rozumové nadanie, chápavosť, súdnosť) lat.
intelekt (s. myslenia, rozumové schopnosti) lat. porovnaj rozum
kvalifikácia
kvalifikovanosť (spôsobilosť, s. vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.
kompetencia
kompetentnosť (spôsobilosť, oprávnenie rozhodovať, odbornosť) lat.
disponovanosť (s. niečo konať) lat.
dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie) lat.
talent (s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy) gréc.-lat.
majstrovstvo (s. na vynikajúci, dokonalý výkon) lat.-nem.
charizma (s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.) gréc.
fond (zdatnosť, nadanie) franc. hlasový f.
fantázia gréc.
imaginácia (s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť) lat. kniž.
hypermnézia (zvýšená s. zapamätávania a reprodukcie na úkor iných schopností) gréc. lek.
elokvencia (s. plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.
fluencia (s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu) lat. psych.
eristika (s. hľadať pravdu cestou sporu, umenie viesť spor) gréc. filoz.
perceptibilita
perceptívnosť (s. vnímania, vnímavosť) lat. psych.
senzibilita
senzitivita
senzitívnosť (s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.
sagacita (s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť) lat. lek. porovnaj vnímavosťcitlivosť 1
empatia (s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa) gréc. psych.
asertivita (s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.
zicflajš (s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.) nem. hovor.
reaktibilita lat. biol.
reaktivita
reaktívnosť (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.
kompatibilita (s. zlučovať sa, spájať sa, zlučiteľnosť, spájateľnosť, znášanlivosť) lat.-franc. odb.
plasticita
plastickosť (s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.) gréc. tech.
elasticita
elastickosť (miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť) gréc.-lat. odb.
adaptabilita
adaptabilnosť lat. kniž. a odb.
adaptívnosť
adaptivita (s. prispôsobenia, prispôsobovania, prispôsobivosť) lat. odb.
flexibilita
flexibilnosť (ohybnosť, prispôsobivosť, pružnosť) lat.
autoregulácia (s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie) gréc. + lat. odb. porovnaj prispôsobivosť
rezistencia (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolnosť) lat.
imunita (odolnosť organizmu proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek.
aptitúda (s. dosiahnuť určitý výkon) lat. psych.
mobilita
mobilnosť (s. pohybu, pohyblivosť) lat. kniž. a odb.
motilita (s. pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.
hypomobilita
hypomotilita gréc. + lat. lek.
hypokinéza (znížená pohyblivosť) gréc. lek.
hypermobilita
hypermotilita gréc. + lat. lek.
hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) gréc. lek.
trichromázia (normálna s. rozoznávať tri základné farby, normálne farebné videnie) gréc. lek.
vízus (ostrá rozlišovacia s. oka) lat. lek. fyziol.
monochromatopsia (s. vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.
hemeralopia (znížená s. vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek. porovnaj videnie
ambidextria (s. rovnako používať obe ruky)
stereognózia (s. zistiť pohmatom základné priestorové vlastnosti predmetu) gréc. lek.
mimetizmus (s. napodobňovať) gréc. kniž.
proskopia (s. predvídať budúcnosť, jasnovidnosť, mimozmyslové vnímanie) gréc.
lucidita (s. predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti, jasnovidnosť) lat. psych.
telekinéza
psychokinéza (neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.
telepatia (s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.
telegnózia (s. rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.
divinácia (veštecká s.) lat. kniž.
serendipita (s. nachádzať stratené predmety) lat.
eidetizmus /ej-/ (s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.
magnetizmus (s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom) gréc.
fertilita (s. rozmnožovať sa pohlavným spôsobom, plodnosť) lat. biol.
interfertilita (s. oplodnenia medzi dvoma rôznymi formami organizmov) lat. biol.
fekundita (s. plodiť al. rodiť potomstvo, plodnosť) lat. ekol. biol.
natalita lat. zool.
nativita (vrodená s. populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.
solvencia
solventnosť (s. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
likvidita
likvidnosť (s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.
ubikvita (s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.
excitabilita (s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť) lat. biol.
autotómia (s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života) gréc. zool.
regenerácia (s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom) lat. biol.
navigácia (s. živočíchov určiť polohu a smer pri ťahoch a presunoch) lat. zool.
endotermia (s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela) gréc. odb.
homoiotermia (s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť) gréc. biol.
ektotermia (s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku) gréc. biol.
fototrofia
fotoautotrofia (s. organizmov prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.
mutabilita
mutabilnosť (s. tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.
modifikabilita (s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami) lat. biol.
organotropizmus (s. látky pôsobiť na určité ústroje al. tkanivá) gréc. biol.
toxigenita (s. mikroorganizmov produkovať jedy) gréc. biol.
patogenita (s. mikroorganizmov vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodnosť) gréc. biol.
invazivita
inváznosť (s. mikroorganizmov prenikať do hostiteľa a poškodzovať ho) lat. biol.
solubilita
solubilnosť (s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť) lat. chem.
afinita (s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami) lat. chem.
valencia (s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.) lat.
rádioaktivita (s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie) lat. chem. fyz.
dimorfizmus
dimorfia (s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť) gréc. odb.
trimorfizmus
trimorfia (s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť) gréc. odb.
hygroskopia
hygroskopickosť (s. látok pohlcovať a udržiavať vlhkosť z prostredia) gréc. odb.
oligodynamia (s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy) gréc. chem. biol.
monokarpia (s. rastlín raz za života vykvitnúť a priniesť plody) gréc. bot.
xeromorfizmus
xeromorfia (s. rastlín rásť na suchých miestach, prispôsobivosť nedostatku vody) gréc. bot.
autogenéza (s. nehmotných síl spôsobiť vznik života, samovznik, samozrodenie) gréc. biol.
brizancia (s. výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.

plodnosť

plodnosť 1 (schopnosť rodiť)
fekundita (schopnosť plodiť al. rodiť potomstvo) lat. ekol. biol.
fertilita (schopnosť rozmnožovať sa pohlavným spôsobom) lat. biol.
interfertilita (schopnosť oplodnenia medzi dvoma formami organizmov) lat. biol.
natalita lat. zool.
nativita (vrodená schopnosť populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.