Výsledky vyhľadávania

porucha

dys- gréc. v zlož. sl.

lézia (zdravotné poškodenie, postihnutie) lat. lek.

dysfunkcia (p. prirodzenej funkcie orgánov, prirodzeného priebehu) gréc. + lat. lek.

arytmia (p. rytmu, pravidelnosti, nepravidelná činnosť, nepravidelnosť) gréc. kniž. a odb. a. srdca

absencia (náhla krátka p., strata vedomia al. pamäti) lat. lek.

kóma (p., strata vedomia, hlboké bezvedomie) gréc. lek.

somnolencia (ľahká p. vedomia, ospalosť v dôsledku úrazu, straty krvi a pod.) lat. lek.

obnubilácia

nubilita (náhla p. vedomia, zastretie mysli, mrákotný stav, bezvedomie) lat. lek.

sopor (stredne ťažká p. vedomia, bezvedomie) lat. lek.

delírium (p. vedomia spojená so vzrušením, zmätenosťou, desivými predstavami, blúznenie, najmä pri horúčke, otrave a pod.) lat. lek.

delirium tremens (p. vedomia ako následok alkoholizmu) lat. lek.

enománia (p. vedomia u pijanov, prechodný zákal vedomia, blúznenie) gréc. lek.

dyzestéza

dyzestézia (p. citlivosti) gréc. lek.

parestézia (p. citlivosti, pocit nezodpovedajúcim druhu podnetu, napr. vnímanie dotyku ako pálenia) gréc. lek. psych.

paralgézia

paralgia (p. citlivosti, vnímanie bolestivých pocitov ako príjemných) gréc. lek. porovnaj citlivosť 1

dificilita (ľahšia p. správania) lat. psych.

moral insanity /-sen-/ (mravná porucha, nedostatok schopnosti mravného konania a cítenia, nekontrolovaná násilnosť) angl. lek. psych.

sociopatia (chorobný, nenormálny vzťah k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.

depravácia (p. osobnosti, strata ľudských citov, návykov a hodnôt, úpadok, spustnutosť, zvrátenosť, zvrhlosť) lat. lek.

mutizmus (p. spoločenského kontaktu s útlmom reči pri zachovanom vedomí, duševne podmienená nemota) lat. lek. psych.

hydrocefalus (vývojová porucha mozgovej časti hlavy dieťaťa, nahromadenie mozgovomiechového moku v mozgových komorách, vodnateľnosť mozgu) gréc. lek.

chorea (p. centrálnej nervovej sústavy u detí, vykonávanie bezúčelných pohybov, tanec svätého Víta, zrádnik) gréc. lek.

epilepsia gréc. lek.

beťah (p. prejavujúca sa opakovanými záchvatmi a kŕčmi, stratou vedomia, padúcnica, zrádnik) maď. hovor. expr.

tik (nervová p., mimovoľné neúčelné opakujúce sa pohyby, najmä na tvári, žmurkanie a pod.) franc. lek.

sakáda (rýchly mimovoľný pohyb oka neriadený vôľou, nepodliehajúci vôli) lat. fyziol.

nystagmus (mimovoľný pohyb očí, mimovoľné rytmické zášklby očí, žmurkanie) gréc. lek.

titubácia (nervová p., kolísanie tela) lat. lek.

psychopatia (duševná úchylka, nenormálnosť) gréc. lek.

dezorientácia (p. vedomia, myslenia, pamäti, nedostatok al. strata orientácie v čase, mieste a pod.) franc. + lat.

amencia (duševná p., strata pamäti, orientácie, chorobná zmätenosť, roztržitosť) lat. lek.

aprosexia (neschopnosť sústrediť myšlienky na podnet) gréc. lek.

dysgnosia

agnózia (p. schopnosti chápania, neschopnosť poznávania, spájania vnemov, predstáv) gréc. lek. psych.

dysmenzia (p. pamäti) gréc. lek.

amnézia (p., strata pamäti v dôsledku choroby al. úrazu) gréc. lek.

paramnézia (s. pamäti so spomienkovými preludmi) gréc. lek. psych.

mnemasténia (duševná p., strata, ochabovanie pamäti) gréc. lek. psych.

pseudomnézia (strata pamäti pri hystérii al. duševnej p.) gréc. lek.

deteriorácia (strata rozumových schopností, úbytok pamäti, úsudku) lat. lek.

anómia (prechodná neschopnosť vybaviť si al. vysloviť meno osoby al. veci) gréc. + lat. lek.

paranoja (chronická duševná p., logicky ucelený blud neodôvodnenej podozrievavosti, vzťahovačnosti a pocitu prenasledovania) gréc. lek. psych.

obsesia (duševná p. s vtieravými stavmi, posadnutosť) lek.

katatýmia (duševná p., skreslenie, ovplyvnenie myslenia a pod. silnými dojmami, napätím, predpojatosť) gréc. lek.

psychóza (duševná p. s poruchami vnímania, myslenia a konania a následne aj osobnosti) gréc. lek.

parafrénia (duševná p. s bludmi a halucináciami) gréc. lek.

psychogénia (duševná p. vyvolaná duševnými stresmi, predstavami) gréc. lek.

autizmus (duševná p., uzavretie do seba, do vnútorného sveta bez ohľadu na okolie) lek.

katatónia (duševná p. postihujúca aj pohybovú činnosť, napr. pohyby bez vonkajšieho podnetu, pohybový útlm a strnulosť) gréc. psych.

hypochondria (duševná p., prehnané zameranie na vlastný zdravotný stav, presvedčenie o vážnej, ale v skutočnosti neexistujúcej chorobe, sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu) gréc. lek.

patomímia (duševná p., snaha o napodobnenie príznakov určitej choroby) gréc. lek. psych.

teománia (duševná p., chorobné náb. blúznenie) gréc. lek. psych.

pyrománia (duševná p., túžba zakladať požiare, podpaľačstvo) gréc. psych. lek.

zoantropia

zooantropia (duševná p., predstava chorého, že je zvieraťom) gréc. lek.

lykantropia (duševná p., predstava chorého, že je divou zverou) gréc. lek.

mória (rozumová p., neprimerane veselá nálada a žartovanie) gréc. lek.

logopatia (p. reči) gréc. lek.

dysfrázia (chorobná p. reči) gréc. + lat. lek.

alolália (chybná, nenormálna výslovnosť) gréc. lek.

dyzartria (chybná výslovnosť) gréc. lek.

kakofrázia (chybná, zlá výslovnosť) gréc. psych.

lalopatia gréc. lek.

balbuties (p. reči, zajakavosť) lat. lek. psych.

dysfémia (p. reči, neschopnosť plynule hovoriť, vyslovovať, zajakavosť, koktavosť) gréc. lek.

hotentotizmus vl. m.

tetizmus (najhorší stupeň zajakavosti) um. lek.

anartria (poškodená výslovnosť, nezrozumiteľnosť reči) gréc. lek.

afázia (čiastočná al. úplná chorobná p. reči vzniknutá narušením rečových oblastí mozgu, strata reči) gréc. lek.

logoneuróza

aftongia (p. reči nervového pôvodu) gréc. lek.

afrázia (chorobná p. reči v určitej situácii) lat. lek.

parafázia (p. reči, nahradzovanie chýbajúceho výrazu nesprávnym, skomoleným al. opisom) gréc. lek.

pselizmus (p. reči, neschopnosť správne vyslovovať väčšinu hlások, bľabotanie) gréc. lek.

dyslália (p. reči, neschopnosť tvoriť niektoré hlásky, zlá výslovnosť, hatlavosť, brblavosť) gréc. lek.

alália (p. reči, neschopnosť vyslovovať zreteľne hlásky) gréc. lek.

paralália (nesprávna výslovnosť, keď správnu hlásku nahrádza iná) gréc. lek.

rotacizmus (chybná výslovnosť hlásky r, ráčkovanie) gréc. lingv.

pararotacizmus (chybná výslovnosť hlásky r, jej nahradenie spravidla hláskou l) gréc. lek.

chinoanizmus /ši-/ franc. lek.

lambdacizmus (vyslovovanie l namiesto r) gréc. lek.

traulizmus (chybná výslovnosť hlások l a r) gréc. lek.

chitizmus (chybná výslovnosť hlásky ch) gréc. lek.

gamacizmus (chybná výslovnosť hlásky g) gréc. lek.

sigmatizmus (chybná výslovnosť sykaviek, šušlanie) gréc. lek.

parasigmatizmus (chybná výslovnosť sykaviek, ich nahrádzanie inými hláskami) gréc. lek.

tetizmus (p. reči, pri kt. sa všetky spoluhlásky vyslovujú ako t al. sa vynechávajú) um. lek.

embolofrázia

embololália (p. reči, vsúvanie hlások al. slov, kt. nepatria do príslušného slova al. vety) gréc. lek.

emboloartria (znetvorenie slov mimovoľným vsúvaním nesprávnych hlások) gréc. lek.

mogilália (p. reči, vynechávanie určitej hlásky v reči) gréc. lek. psych.

interdentalizmus (p. reči, pri kt. sa väčšina hlások tvorí medzizubne) lat. lek.

palatolália (p. reči, huhňavosť, pri rázštepe podnebia) lat. + gréc. lek.

parafrázia (p. reči vyjadrovania, vetná, slovná al. slabičná neusporiadanosť, neschopnosť nájsť vhodný výraz a pod.) gréc. lek.

dyslógia (p. reči spôsobená neusporiadanosťou myšlienok) gréc. lek.

heterofázia (p. reči, vyslovenie iného ako zamýšľaného slova) gréc. lek.

heterolália (p. reči, prednes iného ako zamýšľaného prejavu, prehadzovanie slov) gréc. lek.

dysfázia (p. reči neschopnosť nájsť vhodný výraz pri rozprávaní) gréc. lek.

palifemia (p. reči, strata plynulosti reči spôsobená prechodnou neschopnosťou nájsť vhodný výraz) gréc. lek.

neoglosia (p. reči, vytváranie umelej reči al. písma pri duševnej chorobe) gréc. psych.

bradyfázia

bradylalia (p. reči, spomalenie) gréc. lek.

tachyfrázia

tachyfázia (rýchla reč, najmä nadmerne, neprirodzene) gréc. lek.

tachyfémia

tachylália (súvislá reč zrýchľovaná do nezrozumiteľnosti) gréc. lek.

schizofrázia (chorobne zmätená, nejasná, nezmyselná reč) gréc. lek.

afónia (strata hlasu, neschopnosť hovoriť, neschopnosť reči) gréc. lek.

logamnézia (strata schopnosti hovoriť) gréc. lek.

surdomuitizmus (náhla strata schopnosti hovoriť a počuť, hluchonemota) lat. lek.

agramatizmus

dysgramatizmus (neschopnosť tvoriť gramaticky správne tvary, vyjadrovať sa gramaticky správne) gréc. lek.

akatafázia (neschopnosť usporiadať slová do viet, vyjadriť myšlienku v súvislých vetách) gréc. lek.

ergaziománia (p. konania, chorobná nutkavá potreba činnosti, nadšenie pre prácu) gréc. lek.

grafománia

grafomanstvo (p. konania, chorobná nutkavá potreba písať) gréc.

dromománia

poriománia gréc. lek.

ekdománia (p. konania, chorobná naliehavá potreba úteku bez cieľa a plánu, nutkavá túžba po cestovaní, túlavosť) gréc. kniž.

echokinéza

echomatizmus (p. konania, napodobňovanie pohybov, správania iných) gréc. lek.

echopraxia (p. konania, napodobňovanie pohybov) gréc. lek.

echolália

echofrázia (p. konania, napodobňovanie počutých slov, chorobné opakovanie) gréc. lek.

echomímia (p. konania, napodobňovanie výrazu tváre) gréc. lek.

herostratizmus (p. konania, potreba stať sa slávnym za každú cenu, i za cenu zločinu) vl. m.

dipsománia (p. konania, chorobná pravidelná túžba po alkohole) gréc. lek.

hypobúlia (p. schopnosti konať cieľavedome, nedostatok pevnej vôle) gréc. lek.

kreténizmus

kreténstvo (p. telesného a duševného vývinu spôsobená zníženou činnosťou štítnej žľazy) franc. lek.

hospitalizmus (p. telesného a duševného vývoja dieťaťa v dôsledku dlhodobého pobytu v nemocnici, ústave) lat. lek.

agrypnia gréc. lek.

asomnia

hyposomnia gréc. + lat. lek.

insomnia (p. spánku, chorobná nespavosť) lat. lek.

hypnobatia gréc. odb.

lunatizmus

noktambulizmus

somnambulizmus (p. spánku, pri kt. spiaci vykonáva rôzne úkony, námesačníctvo, námesačnosť) lat. lek.

somnilokvia (p. spánku, hovorenie zo spánku, zo sna) lat. lek.

alexia (p. čítania, chorobná neschopnosť čítania, neschopnosť pochopiť čítaný text) gréc. lek.

dyslexia

legasténia (p. čítania, neschopnosť čítania spôsobená poruchami v zrakovom vnímaní) gréc. lek.

paralexia (získaná p. čítania, strata schopnosti čítať ako dôsledok poruchy mozgovej kôry prejavujúca sa zamieňaním slov) gréc. lek. psych.

strefosymbolia (p. čítania, neistota pri rozlišovaní písmen, najmä b-d, zamieňanie poradia písmen a pod.) gréc. lek.

dislexia (p. učenia spôsobená poruchami poznávania a jemnej motoriky) gréc. lek.

agrafia (p. schopnosti písania spôsobená poškodením časti mozgu) gréc. lek.

paragrafia (p. schopnosti písania, písanie nesprávnych slov al. písmen, skomolenín) gréc. lek.

dysgrafia

grafosténia (p. schopnosti písania, súhry pohybu, zraku a sluchu) gréc. lek.

akalkúlia

dyskalkúlia (p. schopnosti počítať, čítať a písať číslice, chápať matematické pojmy a vzťahy medzi nimi) gréc. + lat. lek.

ametropia (p. oka) gréc. lek.

anopsia (neschopnosť vidieť spôsobená nezapojením oka) gréc. lek.

parablepsa (kvalitatívna p. zraku) gréc. lek.

skotóm (p. zraku, výpad, zatemnenie časti zorného poľa oka) gréc. lek.

astigmatizmus (p. zraku spôsobená nesprávnym zakrivením rohovky) gréc. lek.

strabizmus

loxoftalmus (p. zraku, pri ktorej oči nehľadia rovnobežne, škuľavosť, škúlenie) gréc. lek.

heterofória (skryté škúlenie) gréc. lek.

hypermetropia

hyperopia (ďalekozrakosť) gréc. lek.

presbyopia /prez-/ (p. zraku v dôsledku zníženej akomodačnej schopnosti oka v starobe, starecká ďalekozrakosť) gréc. lek.

hypometropia

brachymetropia

myopia gréc. lek.

dyzopia (krátkozrakosť) gréc. zastar.

achromatopsia

achromázia

dyschromatopsia

parachromatizmus gréc. lek.

daltonizmus (vrodená farbosleposť, neschopnosť rozoznávať farby) vl. m.

dichromázia

dichromatopsia (čiastočná farbosleposť) gréc.

protanopia

protanopsia (farbosleposť na červenú farbu) gréc. lek.

akyanoblepsia

akyanopsia (farbosleposť na modrú farbu) gréc. lek.

tritanopia (farbosleposť na modrú a žltú farbu) gréc. lek.

achloropia

deuteranopia (farbosleposť na zelenú farbu) gréc. lek.

monochromatopsia (schopnosť vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.

chromatopsia (p. zraku, farebné videnie bezfarebných predmetov al. videnie farebných škvŕn) gréc. lek.

xantopsia

xantopia (p. zraku, videnie na žlto, najmä pri žltačke) gréc. lek.

erytropsia (p. zraku, videnie na červeno) gréc. lek.

polyopia (chorobné videnie jedného predmetu viacnásobne) gréc. lek.

ambiopia

diplopia (p. zraku, dvojité videnie) gréc. lek.

trilopsia (p. zraku, trojité videnie) gréc. lek.

mikropsia (p. zraku, pri kt. sa videné predmety javia menšie, než sú v skutočnosti) gréc. lek.

makropsia

megalopsia (p. zraku, pri kt. sa videné predmety javia väčšie, než sú v skutočnosti) gréc. lek.

nyktalopia (videnie, kt je počas dňa znížené, ale pri súmraku dobré) gréc. lek.

hemeralopia (znížená schopnosť vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek.

seniopia (starecké oslabnuté videnie) lat. + gréc. lek.

katarakta (p. zraku, zníženie priehľadnosti očnej šošovky, šedý zákal, beľmo) gréc. lek.

fotopsia (p. zraku, vnímanie neskutočných svetelných javov pri chorobe vnútorného oka) gréc. lek.

black-out /blekaut/ (dočasná strata zraku pri vedomí; dočasná strata vedomia al. pamäti, okno) angl. lek.

pareidólia (p. zraku, zrakové vnímanie, pri kt. je vnem dotváraný fantazijnými prvkami) gréc. psych. lek.

halucinácia (p. vnímania, keď vlastná predstava je vnímaná ako skutočnosť, zmyslový klam, prelud, vidina, mámenie) lat. psych.

pseudohalucinácia (p. vnímania, ak pacient po čase zistí, že jeho zážitok nemá reálny podklad) gréc. + lat. lek. psych. porovnaj slepotapredstava 2

monoideizmus (p. vnímania v hypnóze) gréc. psych.

dyzortografia (p. sluchového vnímania vedúca k pravopisným chybám, neschopnosť zvládnuť pravopis) gréc. lek.

akutrauma (p. sluchu spôsobená silným zvukom) lat. + gréc. lek. porovnaj hluchota

akoazma (sluchová p. vnímania prejavujúca sa ako praskanie, bzučanie, šumenie a pod.) gréc. lek.

dyzosmia (p. citlivosti čuchu) gréc. lek.

kakosmia (p. čuchu, falošné vnímanie nepríjemných zápachov) gréc. lek.

pseudosmia (p. čuchu, mylné vnímanie vône al. zápachu) gréc. lek.

parosmia (p. čuchu, vnímanie neexistujúceho pachu) gréc. lek.

hyposmia (znížené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.

hyperosmia (zvýšené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.

anosmia (úplná strata čuchu) gréc. lek.

dysguezia (p. chuti) gréc. lek.

aglúzia (neschopnosť vnímať chuť) gréc. lek.

ageuzia (celková strata chuťových pocitov) gréc. lek.

parageuzia (p. chuti, keď chuť nezodpovedá podnetu, pachuť) gréc. lek.

hypogeuzia (znížené vnímanie chuťových podnetov) gréc. lek.

anorexia

dyzorexia gréc. lek.

inapetencia (strata chuti do jedla, nechuť do jedla, nechutenstvo) lat. lek.

afágia gréc.

aglutícia (neschopnosť prehĺtať) lat. lek.

disfágia (sťažené prehĺtanie) gréc. lek.

odynofágia (sťažené bolestivé prehĺtanie) gréc. lek.

dysfónia (p. hlasu) gréc. lek.

trachyfónia (p. hlasu, chrapľavý hlas, chrapľavosť, chrapot) gréc. lek.

fonasténia (p. hlasu, najmä neurotického pôvodu, únava hlasu, napr. u spevákov) gréc. lek.

rinofónia

rinoglosia

rinolália (p. hlasu, nadmerná fufnavosť, hovorenie cez nos) gréc. lek.

rezasténia (p. hlasu, slabosť hlasu, neschopnosťou hovoriť, u hercov, rečníkov) gréc. lek.

diplofónia (p. hlasu, zaznievanie dvoch tónov, dvojhlasovosť) gréc. lek.

dyzódia (p. spevného hlasu) gréc. lek.

dysplázia (p. vývoja al. rastu tkaniva) gréc. lek.

dysmélia (vývojová chyba, vrodený nedokonalý vývoj) gréc. lek.

dystopia (nesprávna poloha, uloženie orgánu) gréc. lek.

heterotaxa

heterotaxia (poloha orgánu na nesprávnej strane) gréc. biol.

interpozícia (nenormálne uloženie orgánu medzi iné) lat. anat.

ektopia gréc. lek.

protrúzia (poloha, umiestnenie orgánu na iné miesto tela, vysunutie orgánu, vrodená porucha) lat. lek.

dyspraxia (p. hybnosti horných končatín, jemnej motoriky a koordinácie, neobratnosť) gréc. lek.

abázia (neschopnosť chodiť, neschopnosť chôdze) gréc. lek.

astázia (neschopnosť stáť, udržať sa vo vzpriamenom postoji) gréc. lek.

akinéza (neschopnosť pohybu, nehybnosť, ochrnutie) gréc. lek.

dyskinéza (p. pohybov, normálnej pohybovej činnosti) gréc. lek.

parakinéza (p. súladnosti pohybov) gréc. lek.

bradybázia (p. chôdze, spomalenie) gréc. lek.

asynergia (p. koordinácie činnosti svalov) lek.

dystónia (p. napätia svalstva) gréc. lek.

alterácia (p. tkaniva a pod. chorobou al. prostredím, poškodenie, zmena) lat. lek.

apoplexia gréc. lek.

iktus (náhla p. krvného obehu v oblasti mozgu, mozgová príhoda, mŕtvica) lat. lek.

trombopatia (p. krvných doštičiek) gréc. lek.

struma (p. štítnej žľazy prejavujúca sa jej zväčšením) lat. lek.

hepatomegália (chorobné zväčšenie pečene) gréc. lek.

nefromegália (zväčšenie obličky) gréc. lek.

akromegália (chorobné zväčšenie okrajových častí tela, napr. končatín, nosa a pod., vyvolané poruchou hypofýzy) gréc. lek.

elefantiáza (choroba prejavujúca sa zväčšením orgánu, najmä dolných končatín) gréc. lek.

tachyauxéza (rast orgánu, časti tela rýchlejší než rast organizmu, tela ako celku) gréc. biol.

gynekomastia (zväčšenie prsnej, mliečnej žľazy u muža spôsobené hormonálnou poruchou) gréc.

pseudogynekomastia (zväčšenie oblasti okolo pŕs znásobením tukového tkaniva, najmä u mužov) gréc. lek. porovnaj zväčšenie

hypoplázia (zmenšenie normálne vyvinutého orgánu al. jeho časti spôsobené p. vývoja) gréc. lek.

atrofia (zmenšenie normálne vyvinutého orgánu al. jeho časti spôsobené zmenšením al. zánikom buniek) gréc. lek. porovnaj zmenšenie

dystrofia

trofopatia (choroba spôsobená p. výživy) gréc. lek.

malnutrícia (p. vyvolaná nedostatočnou výživou, podvýživa) lat. lek.

aptyalizmus (p. vylučovania slín) gréc. lek.

dyspepsia gréc. lek.

indigescia (p. trávenia) lat. lek.

steatóza (p. metabolizmu tukov prejavujúca sa hromadením tukov v cytoplazme buniek) gréc. lek.

dyzdipsia (p. pociťovania smädu spojená so znížením príjmu tekutín) gréc. lek.

polyúria

urorágia

urorea (nadmerné vylučovanie moču) gréc. lek.

oligúria (znížené vylučovanie moču) gréc. lek. porovnaj močenie

heliplexia

helióza

siriáza (p. organizmu spôsobená nadmerným ohriatím slnkom, prehriatie organizmu, úpal) gréc. lek.

névus lat. lek.

spilóm

spilus (vrodená vývojová p. kože prejavujúca sa ložiskami inej farby, nahromadenie farbiva v koži, rozšírenie, roztiahnutie ciev, materské znamienko, škvrna) gréc. lek.

sauriáza

sauroderma (p. kože vyznačujúca sa nadmernou tvorbou rohovitej vrstvy) gréc. lek. porovnaj škvrna 2

dyskeratóza (p. rohovatenia pokožky, kože) gréc. lek.

sklerodermia (choroba kože prejavujúca sa zväčšením a stvrdnutím kože al. podkožných tkanív) gréc. lek.

caries /ka-/

karies (zubný kaz) lat. lek.

dyspareunia (pohlavná p., najmä u žien, spojená s nepríjemnými pocitmi pri pohlavnom styku, pohlavná chladnosť) gréc. lek.

frigidita

frigidnosť lat. lek.

anafrodízia (nedostatok sexuálnych záujmov, pohlavná chladnosť, o žene) gréc. lek.

vaginizmus (pohlavná p., mimovoľné kŕčovité stiahnutie svalstva pošvy pri pokuse o pohlavný styk) lat. lek.

fetopatia (p. postihujúca plod v tele matky) lat. + gréc. lek.

erotománia gréc. lek.

hypersexualita (nadmerná vystupňovaná túžba po pohlavnom styku, chorobná pohlavná dráždivosť a žiadostivosť, vystupňovanie pohlavných záujmov a pudov) gréc. + lat. lek.

gynekománia

satyriáza (chorobná erotománia u mužov) gréc. lek.

nymfománia (erotománia u žien) gréc. lek.

metrománia gréc. lek.

andrománia gréc. lek.

uterománia (chorobná erotománia u žien) lat. + gréc. lek.

ovariománia (nenásytná erotománia u žien) lat. + gréc. lek. porovnaj chorobanedostatok 1porušenie 1

príslušník

aktivista (p. organizácie, činorodý, iniciatívny spolupracovník, pomocník) lat.

prétorián (oddaný stúpenec, prisluhovač, pätolízač) lat. pren. pejor.

ligista (člen združenia, spolkovej organizácie, spolku, zväzu) tal. špan. zried.

lobbista

lobista (člen skupiny ľudí ovplyvňujúcej poslancov) angl.

minister (člen vlády poverený vedením ústredného správneho úradu v určitom odbore) lat.-franc. porovnaj minister

redaktor lat.-franc.

editor (člen redakcie) lat.

šéfredaktor (hlavný, vedúci redaktor) franc.

akademik (člen vrcholnej ústrednej vedeckej, vzdelávacej a pod. inštitúcie, akadémie) gréc.

skaut (p. organizácie zameranej na výchovu mládeže vo vzťahu k prírode) angl.

rover (starší p. skautskej organizácie) angl.

woodcrafter /vudkra-/ (p. odnože skautingu založenej E. T. Setonom, vychovávajúcej k všestrannému zdokonaľovaniu človeka pobytom v prírode, zálesák) angl.

forward

forvard (p. útočného radu hráčov, útočník vo futbale, hádzanej a pod.) angl. šport.

komparzista franc.-tal.

štatista (člen zboru hercov vystupujúcich v hromadných scénach, spoločne) lat.-nem. div. film.

primista

prímista (člen skupiny prvých huslí) lat. hud.

p. rodiny, rodu

antecedent (predchádzajúci p. rodiny, predok) lat.

benjamín (najmladší p. rodiny al. určitej spoločnosti) vl. m. bibl.

patriarcha (najstarší p. rodiny, hlava rodiny, rodu, praotec) gréc. pren.

nestor vl. m.

senior (najstarší p. spoločnosti, spoločenstva, staršina) lat.

vogt (staršina dedinskej občiny v Poľsku) poľ. hist.

princ (nevládnuci p. panovníckeho al. kniežacieho rodu, syn panovníka) franc.-nem. porovnaj následník

polit. smeru a pod.

reformista (stúpenec hnutia usilujúceho sa o zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat.

reformista (stúpenec smeru v robotníckom hnutí uprednostňujúcom reformy, úpravy smerujúce k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat.

revizionista (prívrženec smeru usilujúceho sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu) lat. polit.

radikalista

radikál (prívrženec smeru usilujúceho sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.

revolucionár (prívrženec revolúcie, zásadnej zmeny, prevratu, zvrhnutia starého a nastolenia nového poriadku aj násilím) lat.

jakobín (rázny, rozhodný, dôsledný revolucionár) franc. vl. m. pren.

neofyt (horlivý al. nový vyznávač určitého názoru) gréc.

tradicionalista (zástanca zvykov, spôsobov, názorov prechádzajúcich z pokolenia na pokolenie) lat.

fundamentalista (prívrženec náb. al. polit. smeru lipnúceho na pôvodnom učení, odmietajúceho, aj násilne, zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľného k iným názorom) lat.

islamista (islamský fundamentalista) arab. hovor. publ.

revanšista (prívrženec hnutia hlásajúceho odplatu, odvetu za porážku) franc.-nem.

anarchista (prívrženec polit. smeru odmietajúceho organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúceho neobmedzenú slobodu jednotlivca) gréc.

internacionalista (prívrženec hnutia usilujúceho sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.

narodnik (prívrženec polit. hnutia v Rusku snažiaceho sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúceho sa o roľníctvo) rus. hist.

nacionalista (prívrženec polit. smeru jednostranne zdôrazňujúceho význam národa, vychádzajúceho z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa) lat.

ultranacionalista (prívrženec krajného nacionalizmu) lat.

šovinista (prívrženec krajného nacionalizmu spojeného s nenávisťou k iným národom, slepo presvedčený o nadradenosti vlastného národa) vl. m.

separatista (prívrženec hnutia presadzujúceho územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.

izolacionista (prívrženec politiky presadzujúcej neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch) tal.-franc.

pacifista (prívrženec smeru al. hnutia odmietajúceho vojnu a stavajúceho sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.

iredentista (prívrženec hnutia národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa) tal. polit.

maďarón (pomaďarčený p. nemaďarského národa, pomaďarčený Nemaďar) vl. m. pejor.

feminista (prívrženec hnutia za zrovnoprávnenie žien s mužmi, bojovník za práva žien, častejšie feministka) lat.

sufražetka (prívrženec hnutia za polit. práva žien, najmä za volebné právo) angl. hist.

monarchista gréc.

rojalista (prívrženec vlády, štátu na čele s panovníkom) franc.

republikán (stúpenec vlády, zriadenia s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.

unionista (prívrženec úsilia o zjednotenie, jednotu, spojenie) lat.

federalista (prívrženec štátneho zriadenia založeného na zväzku dvoch al. viacerých štátov do jedného spoločného štátu) lat. polit.

eurokrat (prívrženec vlády európskych správnych orgánov a organizácií nad európskymi štátmi v Európskej únii) vl. m. + gréc.

eurofil (prívrženec začlenenia do európskych orgánov a organizácií) vl. m. + gréc. publ.

technokrat (prívrženec vlády technikov a sociálnej vrstvy najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.

slavianofil (prívrženec hnutia vyzdvihujúceho spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.) rus. + gréc.

panslavista

pansláv (prívrženec hnutia za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára) gréc. + vl. m. polit.

sionista (prívrženec žid. nacionalistického hnutia pôvodne za založenie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.

oranžista (prívrženec strany v Holandsku usilujúcej sa o monarchiu, 17. – 18. st.) vl. m. hist.

ghibellin (prívrženec cisára v Taliansku a Nemecku proti pápežovi, 13. – 15. st.) tal. vl. m. hist.

guelf (prívrženec pápeža v Taliansku a Nemecku proti cisárovi, 13. – 15. st.) nem. vl. m.-tal. hist.

unionista (stúpenec Severu počas amer. občianskej vojny) lat. hist.

federalista (stúpenec Juhu počas amer. občianskej vojny) lat. hist.

pankáč angl.

punk /pank/

punker /panker/

panker (stúpenec hnutia mládeže prejavujúceho protispoločenský postoj najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov 20. st.) angl. hovor.

hippie /-pi/ angl.

hipi

hipík

hipišák

hipisák (stúpenec únikového, protestného hnutia západnej, najmä amer. mládeže, vyznačujúci sa výstredným oblečením, správaním, prípadne používaním drog, 2. polovica 60. rokov) angl. slang.

skinhead /-hed/

skinhed

skín (stúpenec hnutia mládeže vyjadrujúcej krajné, rasistické postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii) angl.

p. armády, vojska, ozbrojených síl

paladín (p. mýtickej voj. družiny Karola Veľkého, jeden z 12) franc. hist.

komunard (p. ozbrojenej jednotky Parížskej komúny, 1871) vl. m.

partizán (p. nevoj. ozbrojenej skupiny, kt. vedie záškodnícku vojnu v zázemí nepriateľa) franc.

četník (p. partizánskych oddielov pravoslávnych južných Slovanov bojujúcich proti Turkom, 19. st.; p. ozbrojených jednotiek srbského antikomunistického hnutia odporu) srb. hist.

ustašovec (p. chorv. šovinistickej organizácie) chorv.

milicionár (p. ozbrojenej organizácie pôsobiacej v podnikoch pod vedením komunistickej strany, 1948 – 1989) lat.

ordnér

ordner (p. uniformovaných jednotiek Henleinovej sudetonemeckej strany v 1. ČSR) nem. hist.

vlasovec (p. rus. národnooslobodzovacej armády vytvorenej Hitlerom počas 2. svetovej vojny zo zajatých sov. vojakov) vl. m. hist.

gangster (p. organizovanej zločineckej bandy) angl.

mafián tal.

mafioso /-ózo/

mafiózo (p. protispoločenského záujmového spoločenstva, mafie) tal. hovor. porovnaj vojakpovstalecstrážnik

p. spoločenskej al. polit. vrstvy

paladín (p. kráľovskej, dvorskej družiny, kráľovského dvora) franc. hist.

oligarch (p. malej vládnucej skupiny ľudí) gréc. polit.

plutokrat (p. bohatej vládnucej vrstvy) gréc.

helóta (p. bezprávnej podrobenej neslobodnej otrockej vrstvy v starovekej Sparte, bezprávny roľník v Sparte) gréc. hist.

optimát (p. polit. vrstvy opierajúcej sa o rozsiahle pozemkové vlastníctvo, na sklonku rím. republiky) lat. hist.

feudál (p. vládnucej triedy, vlastník výrobných prostriedkov, pôdy, léna v lénnom zriadení) lat. porovnaj miestodržiteľ

šľachtic (p. vládnucej vrstvy vo feudálnej spoločnosti) nem. porovnaj šľachticšľachtičná

bárin (p. vyššej spoločenskej vrstvy, urodzený pán v predrevolučnom Rusku) rus.

inka (p. vládnucej triedy v Inkskej ríši) vl. m. hist.

populár (p. stredných a ľudových vrstiev republiky v starom Ríme, 2. – 1. st pr. n. l.) lat. hist.

peregrínus (slobodný p. cudzej obce, kt. právu podliehal, cudzinec v rím. práve) lat. práv. hist.

buržoa

buržuj (p. bohatej mestskej vrstvy, meštiak) franc.

proletár (p. nemajetnej, chudobnej vrstvy, chudoby, v starom Ríme, lat. hist.; p. revolučnej robotníckej triedy, triedy námedzne pracujúcich, námedzný robotník, v marxizme) lat.

lumpenproletár (p. nízkej spoločenskej vrstvy, kt. sa neživí prácou, spodiny spoločnosti, tulák, žobrák) nem. + lat.

bíreš maď.

hofier (p. dedinskej chudoby bez domu a pôdy, želiar) nem. zastar.

pária (p. najnižšej bezprávnej spoločenskej kasty v Indii, nedotknuteľných; p. najnižšej spoločenskej vrstvy, vydedenec, vyvrheľ, opovrhovaný, bezprávny človek pren.) tamil.

šúdra (p. najnižšej kasty v Indii, roľníci, bezzemkovia, remeselníci) sanskrit

kšatrij (p. druhej kasty v Indii, vládci a bojovníci, plur. kšatrijovia) sanskrit

váišja (p. tretej kasty v Indii) sanskrit

bráhman (p. najvyššej kasty v Indii) sanskrit

p. polit. organizácie

partajník (p. polit. strany) franc.-nem. hovor. expr. pejor.

frakcionár (stúpenec al. zakladateľ zoskupenia v polit. strane, kt. členovia majú odlišný program, líniu, názory) lat. polit.

sektár (p. oddelenej, odštiepenej polit. al. ideologickej skupiny od strany, od hnutia) lat.

labourista /lejbri-/ (p. brit. ľavicovo orientovanej robotníckej strany) angl.

whigh /uig/ (p. brit. polit. strany pôvodne namierenej proti rekatolizácii a absolutizmu, zastupujúcej záujmy podnikateľov a obchodníkov, neskôr liberáli, 17. st.) angl. hist.

tory

toryovec (p. brit. polit. strany pôvodne zastupujúcej záujmy pozemkovej šľachty, neskôr príslušník konzervatívnej strany, 17. st.) angl.

girondista (p. republikánskej parlamentnej frakcie za Veľkej franc. revolúcie, kt. reprezentovala záujmy obchod. a priemysel. buržoázie) franc. vl. m. hist.

dixiekrat (pravicový, rasistický člen demokratickej strany, USA) vl. m. + gréc.

pionier (p. detskej polit. organizácie) franc. zastar.

komsomolec (p. komunistického zväzu mládeže v bývalom ZSSR) rus.

komunista (stúpenec komunizmu) lat.

boľševik (p. komunistickej strany leninského typu) rus. polit.

eser (p. protiboľševickej strany socialistických revolucionárov v predrevolučnom Rusku a počas občianskej vojny) rus. hist.

socialista (p. hnutia za socializmus) lat.-franc.

marxista (stúpenec marxizmu, sociálnoekonomickej teórie K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy) vl. m.

leninista (stúpenec leninizmu) vl. m. polit.

stalinista

stalinovec (stúpenec ideológie spájajúcej marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby vytvorenej Stalinom) vl. m.

maoista (stúpenec sociálnopolit. učenia a radikálneho ľavicového polit. hnutia spojeného s Mao Ce-tungom) vl. m. polit.

fašista (stúpenec fašizmu) tal.

nacista lat.

nacík

naci (stúpenec nemeckej formy fašizmu) lat.-nem. hovor. pejor.

frankista (stúpenec hnutia vedeného špan. diktátorom Frankom) vl. m.

hitlerovec (stúpenec hnutia vedeného nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.

perónista (stúpenec hnutia vedeného argent. diktátorom Perónom) vl. m.

henleinovec /-laj-/ (p. sudetonemeckej strany, ČSR, 1933 – 38) vl. m.

cagoulard /kagu-/ (p. franc. fašistickej a teroristickej organizácie, 20. roky) franc.

iluminát (p. tajnej spoločnosti za myšlienky osvietenstva, 18. st.) lat. hist.

karbonár (p. tajného revolučného spolku v Taliansku a vo Francúzsku, začiatok 19. st.) tal. hist.

rotarián (p. medzinárodného združenia vedúcich osobností, Rotary Clubu) angl.

p. posádky

kormidelník (člen posádky lode zodpovedný za dodržanie smeru plavby) rus.

navigátor (člen posádky lode a lietadla zodpovedný za určovanie ich polohy a za ich vedenie po stanovenej trati) lat. dopr.

kozmonaut gréc.-rus.

astronaut gréc.-angl.

taikonaut (člen posádky vesmírnej lode) čín.

p. rady, súdu, skupiny zástupcov a pod.

efét (p. súdneho zboru v antických Aténach) gréc. hist.

geront (p. rady starších v antickej Sparte) gréc. hist.

senátor (p. najvyššej štátnej rady v starom Ríme, zboru starších vážených občanov) lat. hist.

duovir

duumvir (člen dvojčlennej komisie v starom Ríme) lat. hist.

triumvir (p. zboru troch vládnucich mužov v starom Ríme) lat. hist.

legát (senátor so zvláštnym poslaním) lat. hist.

decemvir (p. desaťčlenného zboru vládnych, súdnych, cirk. a pod. úradníkov v starom Ríme) lat.

konšel (p. mestskej, obecnej rady za feudalizmu, radný) lat. hist.

prímas (prvý konšel spravujúci majetok obce) lat. hist.

votant (p. súdneho senátu, prísediaci na súde) lat. práv. zastar.

virilista (p. zboru z titulu svojho úradu al. funkcie, so stálym hlasom) lat. práv.

doyen /doajen/ (najstarší p. zboru, staršina) franc.

pair /pér/ (p. Panskej snemovne, Francúzsko, 1814 – 1848) lat.-franc.

peer /pír/ (p. brit. Hornej snemovne, snemovne lordov) franc.-angl.

senátor (p. jednej zo snemovní, hornej komory zastupiteľského zboru, v niektorých štátoch) lat. polit.

kongresman (p. zákonodarneho zboru, USA) lat. polit.

genró (p. rady starších, poradného orgánu jap. cisára, 1875 – 1937) jap.

delegát (člen skupiny vyslaných, zmocnených, vybraných zástupcov) lat.

alternát (člen delegácie, kt. v nutnom prípade nahradzuje iného člena) lat. dipl.

deputát

deputant (člen skupiny zástupcov vyslaných na vybavenie určitej záležitosti) lat. porovnaj poslanec

p. umeleckého smeru

ruralista (prívrženec lit. smeru zaoberajúceho sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou) lat. lit.

romantik (stúpenec umeleckého smeru zdôrazňujúceho osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.

realista (stúpenec umeleckého smeru usilujúceho sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19. st.) lat.

surrealista /süre-, sure-/ (prívrženec avantgardného umeleckého smeru snažiaceho sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920) lat.-franc. lit. výtv. div.

p. filoz. smeru

idealista (prívrženec filoz. smeru považujúceho podstatu sveta prvotne za duchovnú) gréc.-lat. filoz.

materialista (prívrženec filoz. smeru považujúceho podstatu sveta prvotne za hmotnú) lat. filoz.

deista (prívrženec učenia uznávajúceho boha ako stvoriteľa, ale popierajúceho jeho ďalšie pôsobenie na svet) lat. filoz.

naturalista (prívrženec názoru o výlučnosti a jedinečnosti prírody, pokladajúci prírodu za jediný a všeobecný základ všetkých javov) lat. filoz.

panteista (prívrženec učenia hlásajúceho jednotu boha a sveta, stotožňujúceho boha a svet) gréc. filoz.

realista (stúpenec stredovekého filoz. smeru, podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami) lat. filoz.

stoik (stúpenec starovekého filoz. smeru usilujúceho sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov) gréc. filoz.

hedonista (prívrženec učenia považujúceho slasť za najvyššie dobro, v antickej etike) gréc.

orfik (prívrženec učenia o blaženosti v posmrtnom živote, v starom Grécku) vl. m. filoz.

relativista (prívrženec názoru odmietajúceho možnosť pravdivosti poznania, považujúceho poznanie za neisté a premenlivé) lat. filoz.

tolstojovec

tolstovec (stúpenec učenia hlásajúceho zásadu neodporovania zlu násilím) vl. m.

p. cirkvi

monoteista (prívrženec náboženstva uznávajúceho jediného boha) gréc. náb.

polyteista (prívrženec náboženstva uznávajúceho viacerých bohov) gréc. náb.

judaista (prívrženec žid. náboženstva) vl. m.-lat.

saducej

saduceus (prívrženec konzervatívneho starožid. smeru uznávajúceho len päť kníh Mojžišových, kt sa nebránil rím. vplyvom) hebr. hist. náb.

farizej (p. starej žid. náb.-polit. skupiny) hebr. hist.

zelóta (p. žid. radikálnej sekty za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne) gréc. hist. náb.

esejec

esén (p. žid. náb. spoločnosti organizovanej ako náb. rád) lat. náb.

levita (p. izraelského kmeňa povereného kňažskou službou) hebr.

gabbe (p. vedenia synagogálnej obce poverený vyberaním daní, žid. sinagogálny starosta) hebr. cirk.

kresťan (prívrženec, vyznávač učenia Ježiša Krista) lat. porovnaj kresťan

gój (p. nežid. národa al. náboženstva, Nežid, inoverec) hebr.

adamita (p. stredovekej kresťanskej sekty hlásajúcej návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti) hebr.-gréc.

monofyzita (p. kresťanskej sekty hlásajúcej, že Ježiš má len božskú prirodzenosť) gréc. cirk. hist.

arián (vyznávač náb. kresťanského smeru popierajúceho božstvo Kristovo) vl. m. hist. náb.

montanista (prívrženec starokresťanského sektárskeho smeru očakávajúceho koniec sveta a druhý príchod Krista, 2. – 6. st.) vl. m. cirk.

anabaptista (p. kresťanského učenia, sekty, odmietajúcej krstenie nemluvniat, novokrstenec, 16. a 17. st.) gréc.

habán (nem. anabaptista usadený na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberajúci sa remeslami, najmä výrobou keramiky) nem.

hutterit (tirolský anabaptista pre prenasledovanie presídlený na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky) vl. m.

flagelant (prívrženec náb. hnutia uplatňujúceho sebabičovanie ako kajanie) lat. hist.

jehovista (p. kresťanskej sekty predpovedajúcej druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva, od 70. rokov 19. st., USA) vl. m. náb.

pikart (p. kacírskej odpadlíckej sekty v Picardii, Francúzsko) vl. m. hist. náb.

valdénec (p. stredovekého protestného a nápravného hnutia v západnej cirkvi, od 12. st.) vl. m.

husita (stúpenec náb., národného a sociálneho hnutia, Čechy, 1402 – 1485) vl. m.

arminián vl. m. hist. náb.

remonštrant (prívrženec učenia hlásajúceho náb. znášanlivosť katolíkov a holandskej kalvínskej cirkvi) lat. hist. náb.

predikant (p. protestantskej cirkvi) lat. cirk. zastar.

diakon (laický kazateľ v protestantskej cirkvi) gréc.-lat.

presbyterián (p. protestantskej cirkvi, v kt. majú moc starší, volení zástupcovia) gréc. cirk.

puritán (p. angl. reformačného smeru usilujúceho o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť) lat.-angl. náb.

konformista (p. anglikánskej cirkvi) lat.

kongregacionalista (p. evanjelickej, anglikánskej cirkvi s plne samostatnými cirk. obcami) lat. cirk.

kvaker (p. angl. protestantskej sekty Spoločnosť priateľov odmietajúcej kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st.) angl. cirk.

sektár (p. oddelenej, odštiepenej náb. skupiny, spoločenstva, od cirkvi) lat.

ofita (p. sekty uctievajúcej zvieratá) gréc. náb.

mormón (p. severoamer. sekty s kresťanskými prvkami, kladúcej dôraz na doslovný výklad biblie) vl. m. náb.

moonista (p. sekty Cirkev zjednotenia, hlásajúcej, že rodina je základom šťastného sveta, založenej Kórejcom Moonom) vl. m.

scholastik (prívrženec stredovekého náb.-filoz. smeru o kresťanských dogmách a ich výklade) gréc.-lat. filoz.

klerik (p. katolíckeho duchovenstva, duchovný, cirk. hodnostár) gréc.-lat.

akolyt

akolyta (klerik s posledným nižším svätením, prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.

inkvizítor (p. stredovekej ustanovizne na vyhľadávanie a súdenie kacírov, v katolíckej cirkvi) lat.

kardinál (p. poradného zboru pápeža, oprávnený voliť pápeža) lat. cirk.

laik (p. kresťanskej cirkvi, ktorý nie je členom kňazstva, duchovenstva, nekňaz) gréc.-lat. cirk.

sodál (p. katolíckeho laického bratstva, najmä mariánskeho) lat. cirk.

mozarab (p. kresťanskej cirkvi žijúci pod arab. nadvládou v Španielsku) špan. hist.

maronita (p. kresťanskej cirkvi v Libanone a Sýrii) vl. m. cirk.

kurátor (p. rady starších pravoslávnej náb. obce) lat. cirk.

raskoľnik (p. sekty odštiepenej od pravoslávnej cirkvi, Rusko) rus.

uniat (p. východnej kresťanskej cirkvi s vlastným obradom, sviatkami, právom, čiastočne zjednotenej s rímskokatolíckou) lat. cirk.

farník (p. najmenšej, najnižšej cirk. územnej jenotky) nem.

misionár (duchovný hlásajúci kresťanstvo medzi inovercami, šíriaci kresťanstvo na nových územiach) lat. porovnaj kňazmních

prozelyta (p. iného náboženstva, kt. pristúpil na novú náb. vieru vieru; nový, horlivý prívrženec viery, náboženstva, idei) gréc.-lat. kniž.

mohamedán vl. m.

moslim arab.

musulman

muzulman (prívrženec moslimského náboženstva, islamu) arab. zastar. porovnaj moslim

sikh (p. náb. hnutia v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu) sanskrit-hind.

hinduista (vyznávač ind. náboženstva, spojenia brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.

budhista (p. staroind. neteistického náboženstva) sanskrit náb.

lamaista (p. tibetskej formy budhizmu) tib. náb.

džinista (vyznávač ind. náboženstva vychádzajúceho z brahmanizmu) sanskrit

taoista (prívrženec staročín. náb. a filoz. smeru založeného na pojme cesty ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí) čín. filoz.

jogín (prívrženec ind. náb.-filoz. smeru poskytujúceho súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy) ind.

vitalista (prívrženec názoru, podľa kt. živú prírodu riadi zvláštna nemateriálna životná sila) lat. filoz.

nudista

naturista (prívrženec kultu nahoty) lat.

satanista (prívrženec hnutia uctievajúceho protivníka boha, vládcu pekla, diabla) hebr.

okultista (prívrženec viery v možnosť nadprirodzeného spojenia s posmrtnými javmi, s dušami zomretých, v tajomné skryté sily, duchárstva, duchár) lat.

špiritista (prívrženec viery v možnosť spojenia s dušami, duchmi zomretých ľudí, duchárstva, duchár) lat. porovnaj smer 3hlásateľ 2účastník

priestor

-sféra gréc. v zlož. sl.

stereo- gréc. v zlož. sl.

exteriér (vonkajší p., vonkajšia časť, vonkajšok) lat.

interiér (vnútorný p., vnútorná časť, vnútrajšok) franc.

komora (uzavretý p. v tech. zariadeniach, v ktorom prebieha určitý dej) gréc.-lat.

batysféra (vodotesná ponorná tlaková komora umožňujúca posádke priame pozorovanie vo veľkých hĺbkach mora) gréc. tech.

mufľa (komora pece zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.

kamera (tmavá komora optického prístroja) gréc.-lat.

camera obscura /ka- -kura/ (tmavá komora) lat.

terárium (p. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.

serpentárium (terárium na chov hadov) lat.

vivárium (p. na chov živočíchov upravený ako prirodzené prostredie) lat.

areál (vymedzená časť územia so stavbami) archit.

square /skvér/

skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo, najmä s malým parkom) angl. archit.

korzo tal.

promenáda (miesto na hromadné prechádzanie sa, najmä v meste, kúpeľoch, prechádzková cesta) franc.

kolonáda (široký otvorený p. so stĺporadím) franc.

hala franc.-nem.

vestibul (veľký krytý priestor, veľká priestranná sieň; vstupná al. oddychová miestnosť vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana) lat.

habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.

kabína (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb) franc.

box (oddelený, ohradený, vyhradený p., oddelenie) angl.

separé (menší oddelený p., oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.

respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.

trakt (p. budovy vymedzený nosnými múrmi) lat. archit.

lucerna (p. medzi ramenami schodiska, zrkadlo) lat. stav.

ateliér (uzatvorený p. určený na nakrúcanie filmov) franc.

štúdio (miesto na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.

pľac (miesto, kde sa nakrúca film) nem. film. slang.

pressfoyer /presfoajé/ (p. pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.

respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.

diatyron (krytý p. pred vstupom do budovy) gréc. archit.

šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý p.) nem. stav.

íván (zaklenutý p. z pálených tehiel, zdobený štukou al. obkladmi, otvorený oblúkom do vnútorného nádvoria, v palácoch, obytných domoch, mešitách, islamská architektúra) perz. archit.

exil (miesto pobytu vyhnanca) lat.

azyl (pokojné, bezpečné miesto poskytujúce pocit pokoja, útočisko) gréc. pren.

oáza (pokojné, príjemné, isté miesto) egypt.-gréc. pren.

post (miesto, stanovište, napr. stráže) lat.-nem. kniž.

rajón (miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

domicil (miesto trvalého pobytu fyzickej osoby al. sídlo právnickej osoby, bydlisko; miesto kde má byť zaplatená zmenka al. šek) lat.

parket (miesto v zábavnom podniku vyhradené na tanec) franc.

parket (oddelené miesto na burze pre úradných odhadcov) franc. ekon.

kulisa (p. na burze, kde sa obchoduje voľnejšie s tovarom al. inými hodnotami, málo bežnými na trhu) franc.

planš (miesto, kde sa šermuje) franc. šport.

fórum

aréna (miesto na verejné vystúpenia, rokovania, vyjadrovanie názorov) lat.

bema (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníkov) gréc. archit.

estráda franc.

pódium (vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov, zvýšená plocha, plošina určená na verejné vystúpenia) gréc.-lat.

tribúna (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.; vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod., v starom Ríme hist.) lat.

rostrum

rostra (tribúna na starorím. Fóre) lat. hist.

ambo

ambona (staroveké vyvýšené, rečnícke miesto) gréc. archit. hist.

tribunál (vyvýšené miesto, kde úradovali najvyšší súdni úradníci v starom Ríme) lat. hist.

tokonoma (miesto na písanie v jap. dome) jap.

golgota (miesto utrpenia, trápenia, múk) aram. pren. kniž.

pranier (miesto, kde vystavovali vinníka verejnej potupe, lešenie, stĺp, kôl ku ktorému priväzovali vinníka) nem. hist.

ergastulum (miesto na zatváranie nespoľahlivých al. potrestaných otrokov, žalár v antike) gréc.-lat. hist. porovnaj väzenie 1

pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.

sodoma (miesto nerestí, nemravností, neviazanosti, hriechu) vl. m. expr. hotová S. a Gomora

strunga (ohradené miesto v košiari, kde sa doja ovce) rum.

pozícia (miesto na boj al. na obranu) lat.

mýto nem.

richta (miesto, kde sa vyberal poplatok za používanie ciest a mostov) nem. hist.

checkpoint /čekpojnt/ (miesto, kontrolné stanovište na hraničných prechodoch) angl.

parkán (p. medzi hlavnou, vnútornou a predsunutou, vonkajšou, nižšou stredovekou hradbou, múrom, hradbová priekopa) nem.

depónia (miesto na ukladanie vykopanej nepotrebnej zeminy, skládka, násyp) lat. stav.

kazematy (podzemné priestory pod hradmi používané na ubytovanie, skladovanie, obranu, väznenie) tal.

kaverna (podzemný p. na továrne, sklady, nádrže, pevnosti a pod.) lat. stav. voj. ban.

kolumbárium (p. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.

cinerárium (miesto na uloženie popolníc, urien) lat.

osárium

ossarium (p. na ukladanie kostí zo zrušených hrobov, najmä bývalých bojísk, kostnica) lat. kniž.

koruptela (porušené miesto v texte, najmä v rukopisnom texte) lat. filol.

štart (miesto, z kt. sa začínajú preteky) angl.

cieľ (miesto, kde sa končia preteky, kt. sa má zasiahnuť) nem.

terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.

aut (p. za hraničnou čiarou ihriska) angl. šport.

umpire /empajer/ (vyvýšené, miesto pre rozhodcu, najmä v tenise) angl.

paddock /pedek/

paddok (ohradený p. pri dostihovom závodisku, kde sa vodia osedlané kone pred závodom) angl. šport.

prírodný, biologický p.

partia (miesto v prírode, na tele) lat.

gnation (miesto na dolnej čeľusti najviac vystupujúce dopredu) gréc. lek.

glabella (ploché políčko na čelovej kosti nad koreňom nosa) lat. anat.

gonion (vrchol uhla dolnej čeľuste) gréc. anat.

efelida (škvrna, peha, tmavé miesto na pokožke) gréc. lek.

madiastínum (p. medzi pravou a ľavou pohrudnicovou dutinou, medzipľúcie) lat. anat.

interstícium (p. medzi tkanivovými bunkami vyplnený vmedzereným tkanivom) lat. biol.

intercelulára (medzibunkový p. v pletive rastliny) lat. biol.

lokus (miesto na chromozóme, kde je umiestnený určitý gén) lat. biol.

proveniencia (miesto pôvodu, zemepisná oblasť, z ktorej niekto al. niečo pochádza) franc.

lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.

pól (miesto sústredenia magnetického množstva, s najsilnejším silovým pôsobením) gréc. fyz.

epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.

sféra (vesmírny p. okolo zemegule, nebeská klenba) gréc. kniž.

gravisféra (p. okolo nebeského telesa, v kt. prevláda jeho príťažlivé pole) lat. + gréc.

magnetosféra (p. okolo Zeme s výrazným magnetickým poľom) gréc. astron.

fytosféra (p. na povrchu Zeme pokrytý rastlinami) gréc.

batysféra (p. pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.

biotop gréc.

habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.

ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný p.) gréc. biol.

hibernákulum (miesto, v kt. živočíchy trávia nepriaznivé obdobie zimy, zimovisko) lat. zool.

ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.

refúgium (miesto umožňujúce prežívanie organizmov z minulých geol. období) lat. ekol.

osárium (p. so zachovanými kosťami vyhynutých živočíchov vo väčšom množstve) lat. kniž.

alpínium (miesto v záhrade upravené na pestovanie vysokohorských rastlín, skalka)

oáza (miesto v púšti s vodným zdrojom a vegetáciou) egypt.-gréc.

éter (vesmírny p.) gréc.

vákuum (prázdny p., v kt. takmer nie sú plyny al. pary, vzduchoprázdno) lat. odb.

chaos (pustý a prázdny p. pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.

vertex (miesto na oblohe, do kt. smerujú zdanlivé pohyby hviezd, hviezdny prúd) lat. astron. porovnaj územieoblasť 1bod 1

dopravný p.:

kufor (p. na batožinu v automobile) franc.-nem.

paluba rus.

bord (vnútorný p. lietadla al. kozmickej lode pre posádku, cestujúcich a náklad) nem. kniž. zastar.

hangár (veľký krytý p. na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.

kajuta

kója (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.

gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.

tank (lodný p. na uloženie nákladu kvapalného paliva al. plynu) angl. lod.

bilž (lodný p. medzi dnom a podlahou člna) angl. lod.

koferdam (lodný p. medzi dvoma stenami lode al. priečkami dvojitého dna) angl. lod.

trum (lodný p. medzi palubou a dnom lode, na stroje a náklad) hol. lod.

alterpeak /-pík/ (lodný p. v zadnej časti lode, kde býva voda) angl. lod.

lekáž (miesto v trupe lode, kade môže vnikať voda) angl. lod.

štapel (výrobný p. v lodenici, kde sa montujú lode) nem. lod.

akvatórium (vodný p. v hranici prístavu) lat.

kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.

gabarit (p. nad koľajou a vedľa nej, do kt. nesmú zasahovať žiadne stavby a prekážky, prejazdný prierez) franc. žel. dopr.

kokpit (p. vodiča a spolujazdca v závodnom aute, p. pilota v lietadle, p. na ovládanie lode v malej a šport. lodi) angl.

garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.

depo

remíza (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.

rampa (vyvýšené miesto, plošina určená na nakladanie a vykladanie tovaru a pod.) franc.

obytný p.

balkón (plošina vyložená pred obvodové murivo, výstupok z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy) gréc.-franc.

lodžia

loggia /lodžia/ (balkón zasunutý do fasády, krytý spredu al. aj zboku, otvorený p. nevyčnievajúci z priečelia) tal. archit.

terasa (balkón na plochej streche, plochá strecha so zábradlím upravená na používanie) franc. stav. porovnaj balkón

ložument (miesto na prechodné hromadné ubytovanie, najmä vojska) franc. zastar. voj. porovnaj obydlie

sanssouci

sans-souci /-susi/ (miesto odpočinku panovníkov, šľachticov) franc. kniž.

átrium (ústredný štvorcový p. v rím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.

alkovňa (vedľajší p. s posteľou spojený s obytnou miestnosťou, prístenok) arab.-nem.

patio (otvorený vnútorný obytný p. s nábytkom a kvetmi v špan. dome) špan. archit.

protyron (p. pred vstupom do átria starorím. domu) gréc. archit. porovnaj miestnosť

divadelný, predvádzací p.

aréna (p. na konanie zápasov, div. predstavení, výstupov a pod.) lat.

scéna (javisko v divadle) gréc.-lat.

manéž (kruhovité javisko na cirkusové predstavenia) tal.-franc.

kulisa (p. na bokoch javiska neviditeľný pre diváka) franc.

proscénium gréc.-lat.

rampa (predná časť antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.

forbína (p. pred oponou, predscéna) nem. div. slang.

chór (p. na tanec v antickom divadle) gréc.

skéna

skéné (časť antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.

orchestra (p. s oltárom pre zbor v antickom divadle) gréc. hist. div.

tribúna (stupňovité vyvýšené hľadisko) lat.

amfiteáter (hľadisko so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) gréc.

parter franc.

parket (hľadisko na prízemí kina, divadla a pod.) franc. zried.

balkón (zvýšená časť hľadiska nad prízemím v divadle, kine a pod.) germ.-franc.

galéria (najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.

lóža (oddelená časť hľadiska, napr. divadla) franc.

bariéry (hľadisko oddelené od ihriska) franc. najmä v plur.

teatron (polkruhové hľadisko v starogréc. divadle) gréc.

náboženský, cirkevný, chrámový p.

naos gréc.

cela (hlavný p. v gréc. chráme so sochou božstva prístupný len kňazom) lat. archit.

altis (zasvätený p. al. miesto v starogréc. posvätnom okrsku poskytujúce azyl) gréc. archit.

abaton (p. neprístupný verejnosti, nezasväteným, v starom Grécku) gréc. archit.

galgala

gilgál (staroveké kultové zhromaždisko, miesto s kamennou mohylou, obetisko) ? hist.

Armageddon

Harmagedon (miesto, kde traja nečistí duchovia zhromažďujú kráľov celého sveta v predvečer konečnej bitky Boha so silami zla, podľa biblie) vl. m.

krypta (podzemný p. pod chórom kostola na uchovávanie relikvií al. používaný ako hrobka) gréc.

ambona (rečnícky vyvýšený p. v starokresťanských chrámoch) gréc. archit. cirk.

adytón (p. oddelený a prístupný len kňazom a vládcom v antických a kresťanských chrámoch východného obradu) gréc. archit.

oltár (vyvýšené al. inak vymedzené kultové miesto, najmä na prinášanie obetí, na bohoslužobné úkony) germ.-lat. porovnaj oltár

kanceľ (vyvýšené miesto v kostole na kázanie, kazateľnica) lat. hovor.

ambo (ranokresťanská al. stredoveká kazateľnica) lat. archit. cirk.

mimbár (kazateľnica pred výklenkom v stĺpovej sieni mešity) arab. archit.

empora gréc.

galéria tal.

tribúna lat.

chór gréc. cirk. archit.

chórus gréc. hovor.

presbytérium

presbytár gréc.-lat. cirk. archit.

kruchta (vyvýšený p. na poschodí, ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami umiestnená oproti oltáru al. nad bočnými loďami; priestor pre kňaza, spevácky zbor a organ, kňazište) gréc.-nem. porovnaj chodba

oratórium (kňazský chór v kláštorných kostoloch) lat. archit.

sakrárium (miesto za oltárom, kde sa vylieva voda použitá pri obradoch a kde sú uložené posvätné predmety) lat. cirk.

kaplnka (menší bohoslužobný p. v kresťanskom chráme) lat.-nem.

oratórium (oddelený al. uzavretý p. v kostole s vlastným vstupom určený pre šľachtu al. pre mníchov v kláštornom kostole) lat. archit.

klauzúra (uzavretý, oddelený p. v kláštore prístupný len mníchom) lat.

pastofórium gréc. archit.

sanktuárium lat. cirk.

tabernákulum (výklenok na schránku so svätou hostiou vedľa oltára, do 1563; p. pri výklenku pre oltár, pri apside, starokresťanské a ortodoxné kostoly) lat. zried.

diakonikon (p. pri výklenku na oltár, pri apside, pre diakonov, južná časť pastofória) gréc. archit.

prothesis /-tez-/ (p. pri výklenku na oltár, pri apside, na poskytovanie darov, starokresťanské a ortodoxné kostoly; severná časť pastofória) gréc. archit.

apsida

exedra (výklenok pre oltár na konci chóru, najmä polkruhový a pod.) gréc. archit.

apsidiola (malá al. vedľajšia apsida) gréc. archit.

sedília (výklenok so sedadlom na južnej stene chóru gotického kostola al. na prízemí stredovekého meštianskeho domu, uzavretý oblúkom na konzolách al. stĺpikoch) lat. archit.

armárium (nika vedľa oltára na úschovu kostí, relikvií a sviatostí) lat. cirk.

mihráb (výklenok v stĺpovej sieni mešity na uloženie a čítanie koránu) arab. archit.

bema (vyvýšené miesto pre kňaza v ranokresťanských a byzantských chrámoch) gréc. archit.

kibla (p. v mešite na uloženie koránu) arab.

kaaba

kába (pútnické miesto moslimov, hlavná islamská svätyňa s čiernym kameňom) arab.

tonzúra (vyholené al. vystrihané miesto na temene hlavy u mníchov, katolíckych kňazov a pod.) lat. cirk.

Achillova päta (zraniteľné miesto) porovnaj miesto 1priestranstvo

pracovník

profesionál lat.-angl.

profík (p. robiacu niečo z povolanie; odborník) lat.-angl. slang.

majster lat.-nem.

špecialista lat.-franc.

šajba rus. slang.

frajer nem. hovor.

štramák (odborník, znalec) nem. hovor.

fachman (dobrý odborník) nem. hovor.

kanón (šikovný p., vynikajúci odborník) tal.-nem.

suverén (p., kt. niečo vynikajúca ovláda, odborník, znalec) franc. hovor.

macher (vynikajúci, šikovný p., odborník, znalec) nem. hovor. expr.

kapacita lat.

klasa lat. hovor.

matador špan. pren. aj iron.

virtuóz (vynikajúci p., odborník) tal. kniž. expr.

autorita (uznávaný, vážený, vplyvný p., odborník, znalec) lat.

káder (šikovný p.; odborne a polit. vyspelý, schopný p., najmä riadiaci, za socializmu) franc.

kaliber lat.-franc.

eso (vynikajúci, významný p., odborník, osobnosť) lat.-nem. hovor. expr.

expert (odborník, znalec, poradca) lat.

borec (vynikajúci, osvedčený p.) rus. expr. aj iron.

technik (odborný p. dokonale ovládajúci tech. stránku určitej činnosti; p. vykonávajúci odborné technické práce) gréc.

praktik (šikovný, zručný, vynachádzavý p., kt. sa vyzná v skutočnej činnosti nejakého odboru) gréc.

teoretik (p., kt. sa zaoberá systémom názorov na určitý predmet skúmania, systémom overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.

nomenklatúrnik (p. vo vyššej funkcii podliehajúci schváleniu straníckymi, komunistickými orgánmi) lat. polit.

nomenklatúra (pracovníci vo vyššej funkcii podliehajúci schváleniu straníckymi, komunistickými orgánmi) lat. polit.

personál (zamestnanci podniku ako celok) lat.

fidlikár

fidlikant (nešikovný, lajdácky p., najmä remeselník) nem. pejor.

fušer (nešikovný, zlý p., neodborník, nedouk, babrák) nem. hovor. pejor.

fluktuant (p. striedajúci, meniaci často a neodôvodnene zamestnanie) lat.

absentér lat.

blicér

blicoš (p. vynechávajúci prácu, najmä neodôvodnene) nem. slang.

veterán (starší skúsený, zaslúžilý p.) lat.

elév (p. prijatý na skúšobnú dobu, na študijný pobyt) franc.

trainee /trejný/ (zacvičovaný, zaškoľovaný nastupujúci zamestnanec) angl.

gážista (p. pracujúci za stály, pevný plat, o vojakoch, hercoch) franc. hovor.

brigádnik (dobrovoľný, výpomocný p.) franc.

praktikant (p. pripravujúci sa, zaučujúci sa, cvičiaci sa na určité povolanie) gréc.-lat.

volontér (neplatený dobrovoľný p. pripravujúci sa na určité povolanie) franc.

stážista (p. na dlhšom študijnom pobyte na vysokej škole, vedeckom ústave a pod.) franc.

stachanovec (p. dosahujúci vynikajúce, vysoké výkony, najmä v bývalom ZSSR) vl. m. hist.

externista (p. nepracujúci na riadnom pracovisku) lat.

pendler (denne al. týždenne dochádzajúci p. za prácou do susedného štátu) nem. hovor.

expatriot (p. vyslaný zahraničnou spoločnosťou, aby zastával určité miesto v domácej firme, kt. táto zahraničná spoločnosť vlastní) lat.-angl.

majster (kvalifikovaný p. vedúci pracovnú čatu, dielňu a pod., predák) lat.-nem. hist.

palier (majster na stavbe) franc.-nem. hist.

konštruktér (technik, kt. zostrojuje technické riešenie, zostrojovateľ, zostavovateľ) lat.

mixér (zvukový technik) angl. tech.

technológ (p. zodpovedný za výrobný postup pri spracovaní materiálu na určitý výrobok) gréc.

mechanik (p. vyrábajúci, nastavujúci, opravujúci al. obsluhujúci jemné al. zložité stroje) gréc.

metalurg (p. zaoberajúci sa výrobou a spracovaním kovov a zliatín, hutník) gréc.

míner (p. pracujúci s výbušninami a trhavinami) lat.-franc.

projektant (p. zaoberajúci sa navrhovaním stavby, plánu stavby) lat.

financ (p. colného úradu; p. finančnej správy) franc. hovor.

bankár (p. peňažnej a úverovej inštitúcie) tal.-franc.

trapezita (bankár a zmenárnik v starom Grécku a Ríme) gréc. hist.

dealer /díler/

díler (bankový p. sprostredkujúci nákup a predaj devíz) angl.

fakturant (p., kt. vystavuje faktúry za dodaný al. predaný tovar) lat. obch.

administrátor (p., kt. sa stará o hosp.-prevádzkovú správu vydavateľstva) lat.

salesman /sejlzmen/ (p., kt. sa stará o zákazníkov, prijíma a vybavuje objednávky, najmä u veľkých firiem) angl. obch.

stevard

steward (p. obsluhujúci cestujúcich v lietadle al. na lodi, obsluhovač v lietadle al. na lodi) angl.

anketár (p. zisťujúci verejnú mienku, najmä formou dotazníka) franc.

programátor (p. zaoberajúci sa prípravou súhrnu príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech.

operátor (p. obsluhujúci počítač) lat.

reštaurátor (p. odborne obnovujúci, opravujúci umelecké pamiatky) lat.

laborant (odborný p. laboratóriu na výskum, pokusy, rozbory, prípravu liekov a pod.) lat.

funebrák (p. pohrebnej služby, pohrebný zriadenec) lat. hovor. zastar.

asistent (pomocný odborný al. vedecký p. napr. na vysokých školách, odborne vzdelaný pomocník) lat.

dispečer (p. riadiaci chod prevádzky z jedného centra najmä pomocou telekomunikačných prostriedkov) angl.

lapiduch ? voj. slang.

sanitár lat.

saniťák (pomocný zdravotnícky p., ošetrovateľ, najmä voj.) lat. voj. slang.

paramedik (zdravotník pre pomocné lekárske, zdravotnícke činnosti a služby, napr. pre vozidlá záchrannej služby) gréc. + lat.

dentista (zdravotnícky odborný p. bez vysokoškolskéhjo vzdelania vykonávajúci bežné ošetrenia chrupu, zubný technik) lat.-franc.

ras nem. zastar.

šarha nem.

šinter (osoba, kt. sa stará o odstraňovanie zdochlín, zabíja staré a choré psy) maď. hovor. zastar.

referent (p. organizačného útvaru úradu, odboru) lat.

personalista (p. osobného oddelenia vybavujúci náležitosti zamestnancov) lat.

manažér (organizačný p., sprostredkovateľ, usporiadateľ šport. al. umeleckých podnikov, podujatí; riadiaci, vedúci p.) angl.

manažment

management /manaž-/ (riadiaci pracovníci) angl.

topmanagement /-manaž-/

topmanažment (najvyšší, vrcholoví riadiaci pracovníci) angl.

dramaturg (p. divadla, filmu, rozhlasu al. televízie vyberajúci, zostavujúci, pripravujúci a upravujúci repertoár, program) gréc.

skriptér (film. p., kt. robí zápis postupu, priebehu filmovania pri nakrúcaní filmu) lat. film.

animátor (p. vytvárajúci kreslený al. bábkový film. film.; p., kt. sa stará o zábavu hostí na rekreácii, v hoteli a pod.) lat.

redaktor lat.-franc.

editor (p. upravujúci text na uverejnenie, do tlače) lat.

korektor (p. opravujúci chyby v rukopise al. sadzbe) lat.

konferenciér /aj -rans-/ (osoba uvádzajúca čísla najmä zábavného programu, sprievodca programom, uvádzač) franc.

scout /skaut/

skaut (osoba vyhľadávajúca a vyberajúca talentovaných ľudí, najmä v športe a móde) angl. porovnaj roľníkrobotníkremeselníkobchodníkúradníkpisárdozorcanovinárspravodajcapomocníkvedúci 2prednostaodborníkvedecumeleclekárvodič 1 a pod.

pieseň

melódia gréc.

air /ér/ franc. hud.

hit

hitovka angl.

šláger (obľúbená, úspešná, módna p.) nem.

šansón /-s- al. -z-/

chanson /šansón/ (jednoduchá kabaretná p. s humorných al. ironickým obsahom; závažná náročná p. s hodnotným textom) franc. hud.

evergreen /evrgrín/ (zábavná, stále, dlhodobo obľúbená p.) angl.

song (náladová p.) angl. hud.

pop-song

popsong (p. stredného prúdu hudby) angl. hovor.

oldies /oldís/ (staršie piesne, hity) angl.

kuplet (žartovná al. satirická p. vo fraške al. kabarete) franc.

folk

folk song (umelá p. vychádzajúca z ľudových piesní) angl. hud.

protestsong (populárna p. namierená proti nespravodlivosti, nerovnoprávnosti) lat. + angl. hud.

vaudeville /vódvil/ (satirická populárna p. franc. pôvodu s jednoduchou melódiou) franc. lit. div.

hymna (slávnostná p. ako symbol národa, hnutia, spoločenstva a pod.) gréc.

Internacionála (medzinárodná hymna robotníckeho hnutia) lat.

Gaudeamus igitur, iuvenes dum sumus (stará študentská hymna, Veseľme sa teda, pokým sme mladí) lat.

serenáda (večerná ľúbostná p.) tal.-franc. hud.

chorál (oslavná zborová p.) gréc.

žalm (náb. p. so smutným, clivým al. oslavným obsahom, pôvodne starozákonná) gréc.-nem.

de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná p., spev, modlitba, žalm, t. j. z hlbín <i>duše</i>) lat.

dityramb (oslavná, nadšená p., chválospev) gréc. bás.

plankt (ľudová obradná pohrebná al. smútočná p., nárek, oplakávanie, plač) lat.

thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný spev nad mŕtvym) gréc. lit.

epitalamium (svadobná p. spievaná detským zborom pred manželovým domom po príchode manželského páru) gréc. lit.

introit

introitus (vstupná p. pri omši) lat. cirk.

kantiléna (melodická, spevná p., najmä pre viac hlasov) lat.

kavatina (kratšia jednoduchšia lyrická sólová p. v opere) tal.

pastorela (ľúbostná p. truvérov a trubadúrov) tal. hud.

pastorela (vianočná kostolná p., 18. a 19. st.) tal. hud.

koleda (vianočná ľudová p.) lat.

shanty /šen-/ (p. námorníkov na plachetniciach; populárna p. s námornickou témou) angl. hud.

lampons /lanpon/ (pijanské piesne) franc.

stasimón (p. v antickej dráme, kt. spieva chór cez prestávku medzi scénami) gréc. div.

parodos (vstupná p. v gréc. tragédii) gréc. lit.

monódia (sólová p. v starom Grécku) gréc. hud.

epinikion (oslavná p. na víťaza v gymnastických hrách v starom Grécku) gréc. hist.

embatérion (starogréc. bojová p. v dórskom dialekte) gréc.

hymnus (starogréc. p. na oslavu bohov) gréc.

skólia

skolión (starogréc. krátka p. ľudového pôvodu spievaná pri hostine) gréc.

enkómium

enkómion (starogréc. slávnostná, oslavná umelá p. spievaná pri hostine so sprievodom lýry) gréc. bás.

zingaresca /-ka/ (cigánska p.) tal. hud.

doina (rumun. ľudová p.) rum.

bylina (starorus. epická p. o hist. udalostiach, 10. – 16. st.) rus. lit.

častuška (rus. príležitostná ľudová veselá krátka p.) rus.

duma

dumka (ukraj. ľudová hrdinská p.) ukraj.

kolomyjka (ukraj. ľudová tan. veselá p.) ukraj.

daina (litov. al. lotyš. národná p.) litov.

alba (franc. provensálska p. o smutnom lúčení milencov na svitaní, pestovaná trubadúrmi) lat. lit.

marseillaisa /-sejéza/ (franc. revolučná p.) franc.

karmaňola (revolučná p. za Veľkej franc. revolúcie) vl. m.

villanella (tal. neapolská svetská viachlasá p., 15. – 16. st.) tal. hud.

canzona /kancó-/

kancóna (tal. lyrická p. pestovaná trubadúrmi, 13. – 17. st.) tal.

kanconeta (tal. ľudová p. s refrénom) tal. hud.

brindisi /-dizi/ (tal. prípitková p.) tal. hud.

barkarola

gondoliera (p. benátskych veslárov na gondolách) tal.

saineta (špan. p.) špan.

tonáda (špan. ľudová p.) špan.

seguidilla /segidiľa/ (špan. ľudová v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) špan.

flamenco /-ko/ (špan. andalúzske a kastilské piesne a tance) špan.

alboráda

alborada (p. špan. pastierov pri východe slnka) špan. hud.

cantiga /kanty-/ (špan. jednohlasná p., 13. st.) špan.

tirana (andalúzska ľudová p.) špan. hud.

folk

folk song (anglosaská ľudová p. al. jej napodobenie) angl. hud.

jubilee /džubilí/ (černošská duchovná p., kt. základom je duchovný spev) angl. hud.

spirituál (duchovná p. amer. černochov) lat.-angl. hud.

gospel

gospel song (moderná náb., duchovná p. amer. černochov) angl.

blues /blúz/ (severoamer. černošská dvanásťtaktová p., forma džezu) angl.

rhytm and blues /rizm end blúz/ (mestská forma blues, základ rocku) angl. hud.

triste (juhoamer., argent. ľúbostná clivá p.) špan. hud. porovnaj skladba 1spev 1

pohyb

pohyb 1 (zmena polohy v priestore)

kineto-

kinesio-

-kinesis gréc. v zlož. sl.

moto- lat. v zlož. sl.

dynamika

dynamizmus

dynamickosť (pohyblivosť, hybnosť, zmena, vývin, vývoj, živosť, rušnosť, sila) gréc.

fluktuácia (stála zmena, neustále zmeny, kolísanie, vlnenie, nestálosť, výkyvy) lat.

drift (zmena, kolísanie) angl. odb.

grif (p. rukou, hmat) nem. hovor. expr.

finta (p. na oklamanie súpera v športe) tal.-nem. šport.

paráda (pôsobivý obratný p.) špan. hovor.

manéver (premyslený, účelný p. al. postup) franc.

blafák (účelný zavádzajúci manéver na oklamanie brankára v hokeji) angl. slang. šport.

švenk (prudký p. kamery) nem. film. slang.

štart (p. lietadla od rozjazdu cez odpútanie sa po dosiahnutie letovej výšky) angl.

rolovanie (p. lietadla po zemi na letisku) franc.-nem. let.

manéver (organizovaný p. voj. síl a prostriedkov, postup, presun, premiestnenie v priebehu boja) franc. voj.

mimika (premenlivé pohyby tváre al. výraz tváre odrážajúce citový stav) gréc.

gesto (p. časti tela, najmä ruky, kt. niečo vyjadruje, posunok) lat.

gestikulácia (pohyby, posunky, gestá ako neverbálny komunikačný prostriedok) lat.

pantomimika (pohyby vyjadrujúci vnútorné pohnútky a stavy človeka) gréc. odb.

mudra (gestá rukou al. rukami vyjadrujúce nálady, predstavy, predmety, v ind. umení) sanskrit

lokomócia (p. z miesta na miesto, v priestore, najmä pomocou svalovej činnosti) lat. biol.

bipedia (p. po zadných končatinách typický pre človeka) lat. + gréc.

brachiácia (p. pomocou horných al. predných končatín typický pre opice, rúčkovanie) lat.

brachybázia (chôdza s častými zastaveniami) gréc. lek.

dukcia (p. vo vodorovnej rovine) lat. lek.

addukcia (pritiahnutie končatiny k strednej osi tela) lat. lek.

abdukcia (odtiahnutie končatiny od strednej osi tela) lat. lek.

laterodukcia (p. orgánov do boku) lat. lek.

tanec (opakované rytmické pohyby podľa hudby a ustálených pravidiel) franc.-nem. porovnaj tanec

turistika

turizmus (p. so športovým, poznávacím a rekreačným cieľom, cestovanie, chôdza v prírode) franc.

hiking /haj-/ (pešia turistika) angl.

trek

trekking (vysokohorská turistika) angl.

fleš (rýchly útočný p. v šerme) angl. šport.

traverza (úhybný p. pri šerme) franc. šport.

tempo (rytmický p., najmä pri plávaní) tal.

epeiroforéza (horizontálny p. pevnín, svetadielov) gréc. geol.

epeirogenéza

epirogenéza (dlhodobý rozsiahly p. zemskej kôry) gréc. geol.

lavína (rýchly p. hmôt po príkrom svahu nadol, zosuv, napr. snehu, ľadu, kamenia) lat.-tal.

soliflukcia (p. pôdy po svahu pod vplyvom príťažlivosti Zeme po zamrznutom podloží, pôdotok) lat. geol.

difúzia (samovoľný p. častíc vyvolaný spádom, napr. koncentrácie al. teploty) lat. fyz. chem.

elevácia (p. nahor, dvíhanie, zdvíhanie) lat. odb.

rotácia (otáčavý p., otáčanie, krúženie, obiehanie) lat. odb.

tumbling (otáčavý samovoľný p. tela okolo ťažiska pri voľnom páde) angl. let.

cirkulácia (obeh, obiehanie, kolobeh, kolovanie) lat.

rotácia (obeh nebeských telies okolo vlastnej osi) lat. astron.

pendulácia (kolísavý obeh zemskej osi) lat. geogr.

librácia (kývavý p., výkyv Mesiaca, malá zmena polohy Mesiaca) lat. astron.

tik (mimovoľný neúčelný opakujúci sa p., najmä na tvári, žmurkanie a pod. ako nervová porucha) franc. lek.

iterácia (rytmicky opakované mimovoľné p. v rovnakom slede) lat. lek.

synkinéza (mimovoľný p., často spojený s vôľovým pohybom, súhybnosť orgánov) gréc. lek.

sakáda (rýchly mimovoľný p. oka neriadený vôľou, nepodliehajúci vôli) lat. fyziol.

nystagmus (mimovoľný p. očí, mimovoľné rytmické zášklby očí, žmurkanie) gréc. lek.

flokcilégium (p. prstami pripomínajúci zbieranie chumáčikov bavlny) lat. lek.

peristaltika (rytmické zmršťovanie svalstva tráviacej trubice slúžiace na posúvanie a premiešanie potravy) gréc.

kinéza (neriadený p. organizmu vyvolaný určitými podnetmi, napr. svetlom) gréc. biol.

tropizmus gréc. biol.

-tropizmus (zmena polohy tela al. časti tela rastlín al. prichytených živočíchov v smere al. od smeru podnetu, napr. svetla, slnka, príťažlivosti, chem. látok) gréc. v zlož. sl.

taxia gréc. biol.

-taxia (smerovo orientovaný p. organizmu, najmä rastliny, vyvolaný a usmernený určitým podnetom) gréc. biol. v zlož. sl.

nastia gréc. bot.

-nastia (p. organizmu, najmä rastliny, neorientovaný v smere podnetu) gréc. bot. v zlož. sl.

termotropizmus

termotaxia

termonastia (p. vyvolaný zmenou al. rozdielmi teploty) gréc. biol.

fototropizmus

fototaxia

fotonastia (p. ovplyvnený intenzitou svetla al. striedaním svetla a tmy) gréc. biol.

heliotropizmus

heliotaxia (p. ovplyvnený svetlom, ak je zdrojom svetla slnko) gréc. bot.

hydrotropizmus

hydronastia (p. vyvolaný vlhkosťou prostredia) gréc. bot.

geotropizmus

geotaxia (p. pôsobením príťažlivosti, v smere al. proti smeru zemskej príťažlivosti) gréc. biol.

ortotropizmus (p. pôsobením príťažlivosti smerom nahor al. nadol) gréc. bot.

aerotropizmus (p. smerom k prístupu k vzduchu, kyslíku) gréc. bot.

trofotropizmus

trofotaxia (p. smerom k zdroju potravy) gréc. biol.

haptotropizmus (p. rastlín v smere al. proti smeru podráždenia pevným predmetom) gréc. bot.

tigmotropizmus

tigmotaxia

tigmonastia (p. vyvolaný dotykom) gréc. biol.

seizmonastia (p. vyvolaný otrasmi al. dotykom) gréc. bot.

mechanotaxia (p. v dôsledku jednosmerného mechanického podnetu) gréc. bot.

chemotropizmus

chemotropia (p. v smere al. proti smeru výskytu chem. látok) gréc. bot.

niktinastia (spánkový p. rastlín v noci) gréc. bot.

traumatropizmus (p. rastlín v dôsledku poranenia) gréc. bot.

anemotaxia (p. živočíchov vetrom) gréc. ekol. porovnaj premiestňovanierýchlosť 1cvikkmitanie

právo

právo 1 (nárok, oprávnenie)

puvoár franc. hovor.

majorát (dedičské p., dedičský poriadok, kt. ustanovuje za dediča najstaršieho mužského potomka) lat. hist. práv.

minorát (dedičské p., dedičský poriadok, kt. ustanovuje za dediča najmladšieho potomka) lat. hist. práv.

primogenitúra (dedičské p., dedičský poriadok zabezpečujúci prednostné právo prvorodeného pri dedičskej postupnosti, prvorodenstvo) lat. hist. práv.

sekundogenitúra (dedičské p., dedičský poriadok zabezpečujúci práva druhorodeným potomkom, druhorodenstvo) lat. hist. práv.

terciogenitúra

tertiogenitúra /-ci-/ (dedičské p., dedičský poriadok zabezpečujúci práva treťorodeným potomkom) lat. hist. práv.

seniorát (dedičské a nástupnícke p. na panovnícky trón najstaršieho, najmä mužského člena rodu, nástupnícky poriadok) lat. hist. práv.

precipuum (prednostný dedičský nárok) lat. práv. hist.

majorát (nástupnícke p. vychádzajúce zo zásady prvorodenectva najstaršieho syna v rámci rodu, rodiny) lat. hist.

ius sanguinis (p. krvi, zásada, podľa kt. osoba narodením nadobúda štátne občianstvo rodičov) lat. práv.

sufrágium (hlasovacie p.) lat.

elektorát (aktívne volebné p.) lat. odb.

devolúcia (p. disponovať uprázdneným majetkom al. úradom) lat. práv.

advitalícium (doživotne prislúchajúce p.) práv.

heterizmus (p. hosťa na ženu al. dcéru hostiteľa) gréc. hist.

ius primae noctis /jús prímé nok-/ (p. feudála stráviť po svadbe svojho poddaného svadobnú noc s novomanželkou, p. prvej noci) lat.

patent (výlučné p. na využívanie vynálezu, zaobchádzanie s vynálezom) lat. práv.

monopol (výhradné p. na suroviny, výrobu al. predaj niečoho) gréc.-franc. ekon.

opcia (p. jednej strany kúpiť alebo predať cenné papiere, cudziu menu a pod. k určitému dňu alebo počas určitej doby v budúcnosti za stanovenú cenu a záväzok druhej strany predať alebo kúpiť predmet zmluvy za rovnakých podmienok ekon.; p. vybrať si jednu z daných možností práv.) lat.

hypotéka (záložné p. na nehnuteľnosť zaisťujúce úver) gréc. práv. fin.

regres (p. toho, kto splnil fin. záväzok požadovať od dlžníka náhradu, úhradu zaplatenej sumy, postih) lat. práv.

propinácia (p. výhradného predaja al. výroby liehových nápojov) gréc. práv. hist.

privilégium lat.

rezervát (výhradné právo, výsada) lat. cirk. práv.

aditus

aktus (p. prechodu cez susedov pozemok) lat. práv.

servitút (p. používať cudziu nehnuteľnosť, napr. prechádzať cez cudzí pozemok, služobnosť) lat. zastar.

ius soli (p. pôdy, zásada, podľa kt. osoba narodením nadobúda narodením na území štátu jeho štátne občianstvo) lat. práv.

inkolát (šľachtické obyvateľské p. nadobúdať panstvá, zúčastňovať sa krajinského snemu a zastávať krajinské úrady) lat. hist. práv.

komposesorát (p. užívania feudálneho majetku založené na spoluvlastníctve nehnuteľností, pôdy) lat.

preferencia franc. franc.

preeminencia (prednostné p., prednosť) lat. kniž.

priorita (prednostné p., prednostný nárok; časová prednosť, prvé miesto al. postavenie) lat. práv.

ancienita (prednostné p. založené na poradí podľa odslúžených rokov) franc. odb.

precedencia (prednostné p. osoby vystupovať pred inými pre vyššie postavenie, hodnosť, úrad, spoločenská prednosť) lat. kniž.

prerogatíva (prednostné, výsadné p., prednosť, výsada) lat. kniž. a odb.

prím (vedúce postavenie, prednosť) lat. pren. hrať p.

sakrosanktum (posvätné, nedotknuteľné p.) lať. zastar. kniž.

regál (vyhradené, výsostné p. panovníka a neskôr štátu na majetok a činnosti prinášajúce príjmy, prospech) lat. hist. práv.

patronát (p. obsadzovať úrady, najmä cirk., v stredoveku) lat.

cézaropapizmus (rozhodovacie p. panovníka v cirkvi) lat.

kolatúra (p. na obsadenie cirk. úradu, fary) lat. cirk.

temporálie (svetské práva a dôchodky viazané na výkon úradu katolíckych duchovných) lat. cirk.

angarium (p. použiť cudzie lode, kt. sú v prístave ohrozeného štátu) perz.-lat. práv.

intercesia (p. vyšších úradníkov zrušiť al. zamedziť výkon výroku nižšieho orgánu, v starom Ríme) lat. hist.

aktorát (žalobné p.) lat. práv.

devolúcia (p. vyššieho orgánu prevziať a rozhodnúť vec od nižšieho orgánu) lat. práv.

ius gladii /jus/ (p. meča; p. trestať smrťou) lat.

ius vitae necisque /jus vité/ (p. nad životom a smrťou) lat.

palcát (richtárske p., znak richtárskej moci v podobe spletenca z kože, žila) lat. hist.

ius naturale /jus/ (prirodzené p., p. dané prírodou) lat.

optimo iure

pleno iure (plným p.) lat. kniž.

omni iure (plným, celým p.) lat. kniž. porovnaj oprávnenievýsada

písmo

písmo 1 (sústava grafických znakov na zachytenie reči)

šrift nem. zastar.

kurzíva lat.

italika (tlačové ležaté vyznačovacie p., šikmé doprava) vl. m. polygr. zried.

latinka (moderná kurzíva bežne používaná v oblasti latinského písma) vl. m.

egyptienka (latinkové p. bez výrazného tieňovania a s pätkami) franc. polygr.

medieval (latinkové p. s naklonenou osou, zosilnenými oblými tvarmi) lat. polygr.

antikva lat. polygr.

romana (tlačové stojaté p.) angl. polygr. zried.

garamond (pätkové p.) vl. m. polygr.

rotunda (lomené zaoblené p.) lat. polygr.

skript (tlačové p. napodobňujúce ručné písanie al. kreslenie) lat. polygr.

font (sada písmen, grafických znakov zodpovedajúcich určitému typu p.) angl. výp. tech.

estrangelo (starobylé sýrske p.) semit.-gréc.

hieratické p. (staroegyptské kňažské p. vniknuté z hieroglyfov písané na papyrus) gréc.

démotické p. (staroegyptské ľudové p. vniknuté z hieroglyfov, 7. st. pr. n. l) gréc.

kapitála (starorím. p. tesané do kameňa, základ písmen latinky, veľkej abecedy) lat.

rustika (veľké, monumentálne starorím. a rané stredoveké p.) lat.-nem. hist.

tirónske noty (lat. starorím. skratkové p.) vl. m. hist.

švabach (lomené gotické p.) nem. vl. m. hist.

textúra (rukopisné lomené gotické p.) lat.

tabulatúra (stredoveké uzlové p.) lat. hist.

notula (stredoveké, málo dôkladné, povrchné p. používané v administratívnych písomnostiach, 13. – 15. st.) lat. hist.

bastarda (gotické p., najprv rukopisné, 14. – 18. st.) germ.-franc. polygr.

fraktúra (nem. renesačné p. vzniknuté z gotického p., s ostrými lomenými aj oblými ťahmi) lat. typ.

oblongáta (predĺžené p., 13. – 14. st.) lat.

ogam (kelt. p. v Írsku, Škótsku a Walese, od 4. st.) ír.

runy (starogerm. P. ryté do dreva al. kameňa) germ.

hlaholika

glagolica (najstaršie slovan. p. zostavené Konštantínom) slovan. hist.

cyrilika (slovan. p. vytvorené z gréc. veľkých písmen a hlaholiky, 9. st.) vl. m.

azbuka (slovan. p. používané najmä v Rusku) rus.

skoropis (rus. p. písané jednoduchšie, 15. st.) rus. lingv.

graždanka

gráždanka (rus. p. vzniknuté z cirk. cyriliky, 1798) rus.

kharóšthí (slabičné ind. p. do 4. st.) sanskrit

gurumukhí (slabičné ind. p. vytvorené v 16.st. pre pandžábčinu) sanskrit

dévanágarí (severoind. p. používané pre sanskrit a niektoré novodobé ind. jazyky, 8. st.) ind. lingv.

katakana (slabičné jap. p., 8. – 9. st.) jap.

hiragana (slabičné jap., 11. st.) jap.

kipu (uzlové indián., Južná Amerika do 16.st.) kečuánčina

hieroglyfy (nečitateľné, nerozlúštiteľné, nejasné p.) gréc. pren. expr.

perlička (menšie p. na písacom stroji) román. admin.

pazigrafia (medzinárodné znakové p. nevyžadujúce znalosť iného jazyka, napr. noty, arab. číslice) gréc. odb.

piktografia (obrázkové p. pomocou obrázkových, medzinárodne zrozumiteľných znakov znázorňujúcich informáciu) lat. + gréc. lingv.

stenografia (sústava p. na rýchle zapisovanie hovorenej reči, rýchlopis) gréc.

kaligrafia (ozdobné, úhľadné pravidelné p. vyžadujúce odborné znalosti a zručnosť, krasopis) gréc. typ.

steganografia (tajné p. vzniknuté pokrytím napísaného textu vrstvou vosku) gréc. dipl.

semeiografia (znakové p.) gréc.

Braillovo p. /brajovo/ (slepecké p., hmatom čitateľné body) vl. m.

stupeň veľkosti tlačového p.

diamant (4 body) franc. + gréc. polygr.

perl (5 bodov) lat. polygr.

nonpareille /-rej/ (6 bodov) franc. polygr.

kolonel (7 bodov) nem. polygr.

petit (8 bodov) franc.

borgis (9 bodov) román. polygr.

garamond (10 bodov) vl. m. polygr.

cicero (12 bodov) lat. polygr.

tercia (16 bodov) lat. polygr.

parangón (18 bodov) gréc. polygr.

text (20 bodov) lat. polygr. porovnaj abeceda

prostriedok

prostriedok 1 (pomôcka, nástroj, zariadenie)

inštrument lat.

materiál (podklad, prameň na vykonanie, uskutočnenie niečoho) lat.

organon (p. myslenia, poznania, bádania) gréc. kniž.

efekt (umelý, veľmi pôsobivý p.) lat. zvukový e.

médium (p. na zaznamenávanie údajov, nosič informácií; hromadný oznamovací p.) lat. odb.

masmédium (hromadný oznamovací p., tlač, rozhlas, televízia) lat.

televízia (masmédium založené na vysielaní, prenose obrazu a zvuku na diaľku prostredníctvom elektrického signálu) gréc. + lat.

reklama (p. na verejné pôsobenie na spotrebiteľa s cieľom vyvolať jeho pozornosť a záujem o kúpu tovaru, služby a pod.) franc.

plagát franc.-nem.

afiš franc.

poster (vyvesené al. nalepené verejné oznámenie, výveska) angl.

billboard /bilbórd/

bilbord (reklama vo forme plagátu na veľkej ploche, veľkoplošná reklamná tabuľa, pútač) angl.

teleshopping /-šop-/ (reklama v televíznom vysielaní) gréc. + angl. obch.

lós (p. na náhodné určenie, výber al. rozhodnutie, lístok, kocka) nem.

apotropaion

apotropajon (p. na odvrátenie zla magickou mocou, kultový predmet) gréc.

gorgoneión (apotropaion s uťatou hlavou Medúzy) gréc.

softvér

software /-vér/ (programové prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech. porovnaj program 4

hardvér

hardware /-vér/ (tech. prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech.

interface /-fejs/

interfejs (hardvér slúžiaci vzájomnému spojeniu dvoch zariadení výpočtovej techniky a spôsob ich komunikácie) angl. výp. tech.

upgrade /apgrejd/ (doplnený, aktualizovaný, vylepšený hardvér) angl. výp. tech.

lapis philosophorum /filosofo-/ (p. na údajnú premenu neušľachtilých kovov na zlato a pod., kameň mudrcov, v stredoveku) lat.

stabilizátor (p. na upevnenie, ustálenie) lat.

fixatív lat. výtv.

fixír (p. na ustaľovanie, upevňovanie kresby, farby, ustaľovač) lat. hovor.

saponát (syntetická látka používaná ako prací a čistiaci prostriedok) lat. chem.

sidol (čistiaci a leštiaci p. na kovové predmety) um.

poliš (tekutý čistiaci a leštiaci p.) angl.

ajatín (kvapalný dezinfekčný p.) um. farm.

syndet (silne penivý prací p.) gréc. chem.

detergent (p. na pranie, umývanie, čistenie, odmasťovanie a pod.) lat. chem.

deterent (látka rastlinného pôvodu znechucujúca hmyzu potravu) lat.

pesticíd (chem. p. proti škodlivým organizmom, škodcom) lat.

repelent (pesticíd používaný na odpudzovanie škodcov, najmä hmyzu) lat. chem.

fungicíd (pesticíd proti cudzopasným hubám a plesniam) lat. chem. poľnohosp.

herbicíd (pesticíd proti burinám postrekom al. poprašovaním) lat.

zoocíd (pesticíd na hubenie živočíšnych škodcov) gréc. + lat. chem.

insekticíd (pesticíd proti škodlivému hmyzu) lat.

ovicíd (pesticíd na ničenie vajíčok hmyzu, roztočov a iných cudzopasníkov) lat. chem. poľnohosp.

limacid (pesticíd na ničenie slimákov) lat. chem.

rodenticíd (pesticíd proti hlodavcom, myšiam, potkanom) lat.

fumigant (prchavý pesticíd na ničenie škodcov v uzatvorených priestoroch) lat. chem.

dezodorant (p. na odstránenie nežiaducich, nepríjemných telesných pachov) franc.

kozmetika (p. na udržovanie telesnej krásy, najmä pokožky) gréc.

make up /mejkap/

mejkap (p. na kozmetickú úpravu tváre) angl.

maska (p. na zakrytie tváre umožňujúci vystupovať v inej podobe, umelá tvár; p. na ochranu tváre, dýchacích ciest a pod.) arab.-franc.

okluzor (p. na zakrytie lepšie vidiaceho oka pri liečbe detskej škuľavosti) lat. lek.

p. proti počatiu

antikoncepcia gréc. + lat. lek.

kontracepcia (ochranný p.) lat. lek.

pesar (p. v podobe pošvovej vložky) gréc. lek.

kondóm franc.

prezervatív lat. lek.

kotón franc. vulg.

guma (p. proti počatiu a nákaze, ochrana na mužský pohlavný úd) egypt.-lat. slang.

spermatocid (látka usmrcujúca samčie pohlavné bunky používaná proti počatiu) gréc. + lat.

antigest (antikoncepčný hormonálny p.) gréc. farm.

afterpills /á-pils/ (p. užívaný v krátkom čase po súloži, v tvare tabletky) angl. lek.

droga franc.

narkotikum gréc.

psychedelic /-lik/ angl. slang.

acid (omamný, návykový p.) angl. slang.

fet (droga používaná najmä vdychovaním) angl. slang.

speed /spíd/ (stimulačná droga) angl. slang.

ópium gréc.

laudanum (droga zo zaschnutého výronu makovíc maku siateho) lat. zastar.

morfín

morfium (hlavný alkaloid ópia) gréc. vl. m. chem.

heroín gréc. farm.

ejč (droga odvodená z morfínu) angl. slang.

dros (popol z ópia) angl.

kokaín (droga z listov juhoamer. kríka koka) indián.

krak

krek

crack /krek/ (silný smrtiaci koncentrovaný kokaín upravený na fajčenie) angl. slang.

marihuana indián.-špan.

mariška

marjánka indián.-špan. slang.

djama indián.

maconha indián.

ganja /gandža/

gandža ind.

bhang ind.

hašiš (sušená vňať ind. konopí) arab.

free baza /frí/ (zmes kokaínu a heroínu, kt. sa fajčí zmiešaná s olejom vo vodných fajkách) angl. + gréc.

halucinogén lat. + gréc. farm.

psychodysleptikum (látka spôsobujúca poruchy vnímania a vedomia) gréc. psych. farm.

LSD (halucinogén používaný toxikomanmi) angl. lat. chem.

pervitín (veľmi silná syntetická droga vyvolávajúca poruchy myslenia) um. porovnaj prípravoklátka 1liek

dopravný p.

električka gréc.

elina gréc. slang.

brička (koľajové vozidlo mestskej hromadnej dopravy) franc. slang.

raketa (lietajúce zariadenie poháňané reaktívnym motorom, na prekonávanie príťažlivosti Zeme) tal.-nem. kozm.

raketoplán tal. + lat. kozm.

shuttle /šatl/

space shuttle /spejs šatl/ (opakovane použiteľná rakteta s reaktívnym motorom na prekonávanie príťažlivosti Zeme) angl. kozm.

UFO angl. skr.

ufo (úkaz na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopr. p. mimozemšťanov, lietajúci tanier) angl. hovor.

USO (úkaz v mori, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopr. p. mimozemšťanov, plavidlo neznámeho pôvodu) angl. skr.

kasko (p. na tovar, bez strojnej časti, t. j. len trup lode, lietadla a pod.) špan.

kontajner (prepravný p. na premiestňovanie nákladu rôznymi druhmi dopravy bez prekladania, prepravník) angl.

špeciál (vybraný, osobitný, mimoriadny p. s osobitným poslaním, vybavením a pod.) lat. hovor.

vrak (zničený, nepojazdný dopr. p.) hol.-nem. porovnaj vozidloautoloď 1lietadlonosidlá a pod.

básnický p.

figúra (p. využívajúci rôzne zoskupovanie hlások, slabík, slov al. viet bez zmeny významu) lat. lit.

figúra využívajúca opakovanie slov, hlások a slabík

diafora

anakláza (zdôraznenie rozdielov opakovaním toho istého výrazu) gréc.

anafora

eopanafora (opakovanie slov al. viet na začiatku po sebe nasledujúcich veršov al. viet) gréc.

epifora

antistrofa (opakovanie rovnakých slov na konci po sebe nasledujúcich veršov al. viet) gréc.

epanastrofa

palilógia (opakovanie slov na konci jedného a na začiatku nasledujúceho verša al. vety) gréc.

epanalepsa (opakovanie slov v jednej vete) gréc.

epizeuxa (opakovanie rovnakých slov za sebou v jednom verši al. vete) gréc.

tradukcia (opakovanie výrazov s pozmenenou podobou a významom) lat.

symploka (opakovanie toho istého slova na začiatkoch a iného slova al skupiny slov na koncoch paralelných viet) gréc.

figúra využívajúca odchýlky od bežnej syntaxe, spojovacie výrazy a väzby

asyndetón (bezspojkové spojenie slov al. viet) gréc.

polysyndetón (opakovanie spojky pri všetkých členoch) gréc.

antitetón (protiklad, zámerné spojenie slov opačného významu, protikladných myšlienok a pod.) gréc.

paralelizmus (opakovanie rovnakých al. podobných veršov, viet al. obsahových celkov) gréc. lit.

antitéza (prirovnanie protikladom, zdôraznením rozdielov) gréc.

zeugma (odchýlka od správnej stavby vety spočívajúca v spojení slovesa s niekoľkými predmetmi al. naopak väzbou, kt. patrí len jednému z nich) gréc.

figúra využívajúca prehodený slovosled

hyperbatum

hyperbatón (zmena prirodzeného slovosledu al. sledu udalostí) gréc.

inverzia (prehodený slovosled) lat.

anastrofa (obrátenie zvyčajného poradia slov s ohľadom na rytmus, rým a pod.) gréc.

figúra využívajúca vypustenie hlásky, slova al. časti vety

elipsa (vypustenie časti vety, výrazu bez narušenia zmyslu, výpustka, úspora) gréc.

apoziopéza (nedokončená výpoveď z dôvodu citového rozrušenia a pod.) gréc.

apoziopéza (odmlčanie, prerušenie uprostred vety al. reči) gréc.

figúra využívajúca zoskupovanie slov

gradácia (hromadenie slov podľa významu a účinku) lat.

klimax (vzostupná gradácia, zosilňovanie výrazu) gréc.

antiklimax (zostupná gradácia, zoslabovanie výrazu) gréc. lit.

augmentácia (stupňované rozvedenie výrazu opakovaním slov, hromadením rovnoznačných slov, zdôraznenie rozvedením) lat.

pleonazmus

tautológia (hromadenie viacerých slov s rovnakým al. blízkym významom) gréc.

oxymoron (slovné spojenie, kt. časti sa vylučujú, aj zdanlivo, sú v rozpore, napr. guľatá kocka, živá mŕtvola, verejné tajomstvo) gréc.

paradox (básnický a rečnícky p., kt. obsah je zdanlivo nezmyselný a tým na seba upozorňuje) gréc.

figúra využívajúca hromadenie rovnakých hlások, kmeňov alebo koreňov slov

aliterácia (opakovanie rovnakých hlások na začiatkoch za sebou nasledujúcich slov vo verši) lat.

onomatopoja (napodobnenie prírodného, zvieracieho zvuku, zvukomaľba) gréc.

paronomázia (hromadenie a opakovanie slov s rovnako znejúcou zvukovou skupinou) gréc.

figúra využívajúca zvukovú zhodu slov

melatónia (slovná hra založená na zvukovej zhode a podobnosti slov al. slovných spojení) gréc.

kalambúr (slovná hra založená na zvukovej zhode významovo odlišných slov) franc.

epifráza (pridávanie ďalších slov k zdanlivo ukončenej vete) gréc.

tróp

trópus (básnický p. používajúci slová v prenesenom význame, obrazné pomenovanie na základe príbuznosti, zhody, súvislosti al. kontrastu, zástupka) gréc.-lat.

metafora (prenesené pomenovanie na základe zhodnosti, podobnosti niektorých znakov, nahradenie slova, sl. spojenia iným na základe podobnosti) gréc.

metonýmia (prenesené pomenovanie na základe vecnej vnútornej súvislosti) gréc.

synekdocha (označenie veci pomenovaním jej časti al. naopak, prenesené pomenovanie na základe vzťahu časti a celku al. naopak, prenášanie významu na základe zámeny časti celkom al. naopak) gréc.

totum pro parte (synekdocha, celok za časť) lat.

pars pro toto /tó-/ (synekdocha, časť za celok, časť namiesto celku) lat.

personifikácia (prenášanie vlastností živej bytosti na veci neživé al. pojmy, zosobňovanie, zosobnenie) lat.

prozopopoia (personifikácia, keď koná al. hovorí neprítomná, neexistujúca osoba) gréc.

synestézia (prenesenie významu na základe zámeny zmyslových vnemov) gréc.

antonomázia (označenie známej osoby jej charakteristickou vlastnosťou alebo osoby s určitou vlastnosťou menom jej známeho nositeľa) gréc.

hyperbola (úmyselné zveličenie) gréc.

perifráza (nahradenie bežného výrazu opisom, opisné vyjadrenie, opisný výraz, opis) gréc.

adynatón (perifráza opisujúca pojem „nikdy“) gréc.

alegória (vyjadrenie myšlienky, predstavy, vlastností a pod., obrazné, prenesené, inotaj) gréc.

symbol (zobrazenie skutočnosti prostredníctvom inej skutočnosti, kt. prvú skutočnosť zastupuje) gréc.

kontrast (zámerné postavenie javov, slov, myšlienok opačného významu vedľa seba) tal.

eufemizmus (nahradenie výrazu hrubého, drsného, spojeného s nepríjemnou skutočnosťou al. predstavou miernejším, jemnejším výrazom, zjemnenie, zmiernenie jaz. výrazu, pomenovanie nepríjemného javu jemnejším výrazom) gréc.

dysfemizmus (vyjadrenie smerujúce k zápornému hodnoteniu) gréc.

litotes (zjemnenie, zmiernenie výrazu popretím protikladu, napr. nemladý, al. dvojitou negáciou, napr. nemôže nerozumieť) gréc.

irónia (zámerné použitie slova v opačnom význame, vyjadrujúceho opak toho, čo sa mieni)

gréc.-lat.

sarkazmus (zosilnená irónia, zosmiešnenie chýb jednotlivca al. spoločnosti) gréc.

asteizmus (chvála formou pokarhania) gréc.

výrazový, štylistický, rečnícky p.

figúra lat. lit.

rétorizmus (rečnícky p., rečnícky obrat) gréc. kniž. aj pejor.

apostrofa (oslovenie neprítomnej osoby al. neživej veci) gréc.

exklamácia (citovo vzrušené zvolanie) lat.

paralepsa (vynechanie určitého faktu, aby sa práve tým na tento fakt upriamila pozornosť) gréc.

hypozeuxa

hypozeuxis (hromadenie krátkych viet na zvýšenie účinku rečníckeho prejavu) gréc.

apoziopéza (odmlčanie, prerušenie uprostred vety al. reči) gréc.

prozopopoia (figúra, pri kt. neprítomný, neexistujúci človek akoby hovoril rečníkovými ústami) gréc.

hypofora (figúra, pri kt. sám rečník kladie aj vyvracia námietky voči svojmu tvrdeniu) gréc.

sylepsa (zámerné narušenie pravidiel gramatickej zhody, napr. my kráľ) gréc.

anadiplóza (opakovanie slova z konca predchádzajúcej vety na začiatku nasledujúcej vety) gréc.

antanakláza (opakovanie toho istého slova, kt. však mení svoj význam) gréc.

polyptoton (opakovanie toho istého slova v rôznych gramatických tvaroch s rôznym štylistickým zámerom) gréc.

antifráza (použitie slova al. vety v opačnom zmysle, najmä ironicky) gréc.

prolepsia gréc.

anticipácia (uvedenie niečoho, čo je vysvetlené až neskôr, predsúvanie, vytýčenie) lat.

chiazmus (skrížené protiľahlé postavenie slov) porovnaj slovo 1

gestikulácia (pohyby, posunky, gestá ako neverbálny komunikačný p.) lat.

gesto (pohyb časti tela, najmä ruky, kt. niečo vyjadruje, posunok) lat.

pantomimika (pohyby vyjadrujúci vnútorné pohnútky a stavy človeka) gréc. odb.

mudra (gestá rukou al. rukami vyjadrujúce nálady, predstavy, predmety, v ind. umení) sanskrit

per fas (dovolenými prostriedkami, právom) lat. kniž.

per nefas (nedovolenými prostriedkami, neprávom) lat. kniž.

per fas et nefas (všetkými možnými prostriedkami, právom i neprávom) lat. kniž.

postup

postup 1 (spôsob konania; ustálený spôsob práce)

proces lat.

prax gréc.

úzus (bežný, obvyklý p.) lat. kniž.

operácia (riadený p., výkon, vykonávanie činnosti, úkon) lat.

akcia (zámerný p. s istým cieľom) lat.

metodika (pracovný p.) gréc.

praktika (osvedčený p.) gréc.

procedúra (zvyčajný p. najmä zložitý) lat.

metóda (p. na dosiahnutie cieľa; p. získavania poznatkov) gréc.

mechanizmus (ustálený, samovoľný, neuvedomelý p.) gréc.

technika (súbor postupov, prostriedkov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt) gréc.

know-how (súbor výrobných, tech. a obch. postupov a znalostí ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.

rutina (ustálený, mechanický, netvorivý p. v určitej činnosti) franc. aj pejor.

manier

maniera (ustálený, opakujúci sa, vyhranený p. práce, tvorby) franc.

grif nem. hovor. expr. pren.

manéver (obratný p., premyslené konanie, ťah, úskok) franc.

scenár (postupnosť, rozpis krokov pri dosahovaní cieľa, plán) gréc.-lat. pren. publ.

program (vopred stanovený sled, náplň, obsah nejakej činnosti, najmä kultúrneho podujatia, rokovania) gréc.

maršruta (nariadený, prikázaný p.) franc.-nem. hovor.

stratégia

taktika (premyslený, zámerný p. pri určitej činností vedúcej k dosiahnutiu určeného cieľa) gréc.

diplomacia (obratný, premyslený p., umenie rokovať, obratnosť, obozretnosť, prezieravosť, opatrnosť pri rokovaní) franc. pren.

indukcia (myšlienkový p. od jednotlivého, jedinečného k všeobecnému) lat. log.

dedukcia (myšlienkový p. od všeobecného k jednotlivému) lat. filoz.

analýza (vedecká metóda rozkladajúca jav al. predmet na jednotlivé časti na zistenie jeho vlastností) gréc.

syntéza (spojenie, zjednotenie jednotlivých častí do celku) gréc.

konkretizácia lat. odb.

hypostáza (p. spredmetňovania, zvecňovania myšlienkových javov a procesov) gréc. filoz.

abstrakcia

abstrahovanie (p. poznávania, tvorby pojmov, pri kt. sa odhliada od odlišností a zvláštností javov a zisťujú sa ich všeobecné a podstatné vlastnosti a vzťahy, zovšeobecnenie, zovšeobecňovanie) lat.

generalizácia (metóda tvorby všeobecných pojmov z menej všeobecných alebo jedinečných, zovšeobecňovanie) lat.-franc. kniž.

redukcionizmus (metodologický p. využívajúci prevedenie zložitých, vyšších javov na jednoduchšie, nižšie) lat. filoz.

heuristika (metóda a spôsob riešenia a objasňovania problémov) gréc.

synkríza (metóda poznania sveta u Komenského) gréc. filoz.

štrukturalizmus (vedecká metóda skúmajúca javy ako usporiadanie prvkov al. zložiek celku) lat.

dubitácia (rečnícky p., predstieranie váhania, hľadania riešenia na upútanie pozornosti) lat. kniž.

chronológia (určovanie časového poradia, časovej postupnosti javov, vecí) gréc.

dendrochronológia (datovacia metóda založená na počítaní prírastkov, letokruhov na kmeňoch stromov) gréc.

emanácia (p. vznikania nižšieho z vyššieho, vzniku sveta výronom božstva) lat. filoz.

liturgia (bohoslužobný p.) gréc.-lat.

hermeneutika (súbor pravidiel výkladu textov, jazyka, diel a pod.) gréc. filoz.

regres

regresia (spätný p., pochod, vývoj, návrat do predchádzajúceho stavu, na prekonaný stupeň vývoja, ústup) lat. kniž. a odb.

glotogónia (p. vzniku ľudskej reči) gréc. lingv.

glotogenéza (p. vzniku jazykov al. jaz. skupín) gréc. lingv.

etnogenéza (p. vzniku národností a národov z rodov a kmeňov) gréc.

hominizácia (p. telesných a sociálnych zmien od primátov k človeku, poľudštenie) lat. antrop.

sapientácia (p. vývoja k vyspelému človeku s rozvinutým rozumom) lat. antrop.

antropogenéza (p. vzniku, vývoja a vytvárania človeka ako biol. a sociálnej bytosti) gréc. odb.

senescencia (proces starnutia) lat. lek.

reakcia (pochod, pri kt. dochádza ku kvalitatívnej zmene látky) lat. chem.

syntéza (p. získavania zložitých chemických látok z jednoduchších, zlučovanie) gréc. chem.

fotosyntéza (základný metabolický p., premena kysličníka uhličitého v rastlinách na organické látky pôsobením svetla) gréc. biol. chem.

homogenizácia (p. prevedenia rôznorodej zmesi na rovnorodú) gréc. odb.

vulkanizácia (p. pretvárania kaučuku na technickú gumu ohrevom a pôsobením činiteľov) vl. m. tech.

humifikácia (pôdotvorný proces) lat. odb.

fosilizácia lat. geol.

petrifikácia (p. vedúci k skameneniu odumretého organizmu, skamenenie) gréc. + lat. kniž. a odb.

intuskrustácia (petrifikácia, ak minerálne látky prenikajú do organických zvyškov a tam sa usadzujú) lat. + nem.

granulácia

granulovanie (p. úpravy látok do stavu zrnitosti, tvorenie zrniek, hrudiek) lat.

flokulácia (p. úpravy vody urýchľovaním usadzovania malých častíc pridávaním prísad do kalov, vločkovanie, zrážanie) lat. vod.

industrializácia (p. premeny poľnohosp. krajiny na priemyselnú, spriemyselnenie, zavedenie priemyslu) lat.

technológia (výrobný p. pri spracovaní materiálu na určitý výrobok) gréc.

plejbek

playback /plejbek/ (p. využívajúci vopred nahratý zvukový záznam v televízii, filme a pod.) angl.

aurea mediocritas /-kri-/ (zlatá stredná cesta k šťastiu) lat. kniž.

postup liečenia pozri liečenie

postup merania pozri meranie

postup vyšetrovania pozri vyšetrovanie

postup vyučovania pozri vyučovanie porovnaj spôsob 1

predmet

predmet 1 (neživý hmotný jav, vec)

objekt lat.

reália lat.

depozitum

depozit (hnuteľná vec, napr. peniaze, cenné papiere, drahé kovy a pod., daná do úschovy, uschovaný p.) lat.

corpus delicti /korpus deliktí/ (usvedčujúci p. súvisiaci s trestným činom) lat. práv.

res nullius (vec bez vlastníka) lat. práv.

derelikt (opustená vec, ku kt. sa nik nehlási, napr. tovar pri colnej kontrole) lat. práv.

desideratum /-ziderá-/

deziderátum (žiadaná, želaná vec) lat.

exemplár (jeden zo skupiny rovnorodých predmetov, jednotlivý kus) lat.

originál (pôvodná vec, prvé vyhotovenie) lat.

unikát lat. odb.

unikum (jedinečný originál, jediný svojho druhu v zbierke a pod.) lat. kniž.

multiplikát (jeden z niekoľkých rovnakých originálov v zbierke a pod.) lat. odb.

duplikát (náhradný originál, druhé vyhotovenie, kus, s rovnakou platnosťou ako prvé vyhotovenie) lat.

ekvivalent (vec s rovnakou platnosťou, významom, hodnotou) lat.

analogón (obdobný, podobný p.) gréc. kniž.

solitér (vec vyskytujúca sa jednotlivo) franc. kniž.

exotikum (nezvyčajná, nápadná, zaujímavá, zvláštna vec) gréc.

kuriozita

kurióznosť lat.

kuriózum (neobvyklosť, nevšednosť, neobyčajnosť, nezvyčajnosť, zvláštnosť, zriedkavosť) lat. kniž.

rarita (neobvyklosť, vzácnosť, nezvyčajnosť, zvláštnosť, zriedkavosť) lat.

nóvum (nová vec, novinka) lat. kniž.

inovácia lat.

funglovka (nový p., nová vec) ? subšt.

referent (p. označený menom, znakom) lat. log.

gigant

kolos (p. obrovských rozmerov, napr. hutnícky závod) gréc.

falat (kus, veľký kus, kusisko) maď. nár. hovor.

bagateľ (bezvýznamná vec, maličkosť, veľmi malá suma, cena) tal.-franc. hovor.

šuviks (podradná, bezcenná, malicherná vec, nič) nem. pren. hovor. zastar.

balast nem.

pakšaméta

pakšamenta (plur. pakšaméty)

pakšamenty

pakšametle (nepotrebná, zbytočná, bezcenná, zaťažujúca vec, príťaž) nem. hovor. expr.

krám (stará, opotrebovaná vec, zbytočnosť, haraburda) nem. hovor. pejor.

perla (vzácna, vynikajúca vec) román. kniž. expr.

špás (vec, najmä drahá) nem. hovor. expr.

anachronizmus gréc.

paseizmus (zastaraná vec, prežitok) franc. kniž.

idol gréc.-lat.

baal /bál/ (zbožňovaný, uctievaný, kultový p., modla) vl. m. pren.

fetiš (p. zbožňovaný al. uctievaný pre predpokladanú, zdanlivú zázračnú moc) port.-franc.

symbol (konkrétny p. slúžiaci ako znak pre niečo abstraktné) gréc.

totem (symbol predka, od kt. skupina odvodzuje pôvod, názov a pod., v podobe zvieraťa, rastliny a pod.) indián.-angl.

apotropaion

apotropajon (kultový p., prostriedok na odvrátenie zla magickou mocou) gréc.

gorgoneión (apotroparion s uťatou hlavou Medúzy) gréc.

paládium

palladium (posvätný p. chrániaci mesto al. krajinu, posvätná ochrana, záštita) gréc.-lat. kniž.

tabu (posvätný, nedotknuteľný, zakázaný p. vyhradený iba na náboženské účely) polynéz. náb.

figúrka (p. z dreva, kovu, plastu, hliny a pod., zobrazujúci postavu človeka, zvieraťa a pod.) lat.

wešebt (staroegypt. magická figúrka ukladaná do hrobu, z keramiky a pod.) egypt.

kačina

kachina

kokko (figúrka stvárňujúca nadprirodzenú bytosť so zvieracou al. ľudskou podobou) indián.

devocionálie (p. slúžiaci na povznesenie zbožnosti veriacich, napr. ruženec, krížik) lat. cirk. plur.

medaila tal.-franc.

metál (razený al. liaty kovový kruhový p. podobný minci používaný ako vyznamenanie al. pamiatka) franc. hovor. expr.

plaketa (medaila razená na jednej strane) franc. výtv.

repusoár (p. umiestnený na obraze v popredí na zlepšenie priestorového dojmu) franc. výtv.

bibelot (malý ozdobný bytový p., najmä zlatnícke dielo) franc.

nip

nipa (drobný umelecký p.) franc. zastar.

japonéria (umelecký al. ozdobný p. jap. pôvodu) vl. m.

antikvita (starožitný p.,starožitnosť) lat. kniž.

štafeta (p. odovzdávaný pri pretekoch družstiev, pri kt. členovia postupne absolvujú určitý úsek dráhy) tal. šport.

cieľ (p., kt. sa má zasiahnuť) nem.

terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.

trap /trep/ (terč naplnený výbušninou, kt. vybuchne po jeho vyhodení zo zákopu a zasiahnutí najviac dvoma výstrelmi) angl. šport.

rekvizita (pomocný p. potrebný na činnosť v divadle, športe a pod.) lat.

artefakt (umelo vyrobený p., výrobok) lat. kniž. a odb.

eolit (kamenný artefakt z konca treťohôr, kt. ľudské opracovanie je sporné, pracovný nástroj) gréc. archeol.

spatula (plochý kostený p. v tvare lyžice) gréc.-lat. archeol.

toreutika (p. vyrobený spracovaním, tepaním kovov za studena s figurálnou al. ornamentálnou výzdobou, napr. nádoba, prilba a pod.) gréc.

exponát (p. vystavený v múzeu, na výstave a pod.) lat.

muzeálie (exponáty v múzeu; zastarané, prežité predmety) gréc.-lat. plur.

model (vec ako predloha pre výtv. spracovanie) tal.

forma (p., kt. dáva veci, výrobku, požadovaný tvar) lat.

kokila (liatinová al. oceľová forma na odlievanie oceliarskych odliatkov) franc. tech.

matrica (forma na tvárnenie materiálu, napr. lisovanie, odlievanie, al. rozmnožovanie materiálu a pod. s negatívnym tvarom výrobku) franc.-nem.

preparát (p. upravený, konzervovaný na vedecké účely, prírodnina, orgán a pod.) lat.

spodogram (preparát vzniknutý spálením pletív, tkanív) gréc. biol.

žetón (okrúhly p. používaný do hracích automatov, telefónov a pod.) franc.

lunula (p. mesiačikovitého, kosákovitého tvaru) lat. odb.

p. tvaru dosky, tabule, ihlanu, gule, kotúča a pod.: pozri doskatabuľaihlanguľakotúč a pod.

ozdobný p. pozri ozdoba

spomienkový p. pozri dar

p. na hranie pozri hračka porovnaj tehlanádobatkaninaúborcukrík a pod.

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 1176. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.