Výsledky vyhľadávania

prípad

prípad 1 (jednotlivý jav)
eventualita (možný p., možnosť) lat.
causa /kauza/
kauza (právny p., súdny spor, súdne konanie) lat.
unikum (jedinečný, ojedinelý, zvláštny p., p. jediný svojho druhu) lat.
antecedencia (predchádzajúci, predošlý p., predpoklad, podmienka) lat. kniž. a odb.
precedens (p. slúžiaci ako príklad, vzor pre podobné prípady, v angloamer. práv. systéme) lat. práv.
casus belli /kazus/ (udalosť, kt. je dôvodom vyhlásenia vojny) lat.
casus foederis /kazus fe-/ (p. zaväzujúci štát plniť záväzky zo zmluvy, najmä vstúpiť do vojny) lat.
ad hoc (na tento p., cieľ, účel) lat. kniž.
in eventum
in casu /ká-/ (v p.) lat. kniž.
in hoc casu /hok ká-/ (v tom p.) lat. kniž.
in casu necessitatis /ká-/ (v p. potreby) lat. kniž.
in casum /ká-/ (pre p.) lat. kniž.
in omnem eventum (pre každý p.) lat.
omni casu /kasu/ (v každom p.) lat. kniž.
in specie (vo zvláštnom p.) lat.
faute de mieux /fót d miö/ (v krajnom prípade, núdzovo) franc. kniž.

jednotka

jednotka 1 (základná veličina na meranie)
jednotky dĺžky
meter (základná j. dĺžky v sústave SI) gréc.-franc.
parsek (vedľajšia astronomická j. dĺžky, 3,262 svetelného roka) lat. skr.
míľa (j. dĺžky pre väčšie vzdialenosti) lat.
yard /jard/ (anglická j. dĺžky, 0,9144 m) angl.
foot /fút/ (j. dĺžky, stopa, 0,305 m) angl.
inch (j. dĺžky, palec, 0,0254 m) angl.
cól (staršia j. dĺžky, palec, 2,5 cm) nem.
jednotky hmotnosti
kilogram (základná j. hmotnosti v sústave SI) gréc.
tona (vedľajšia j. hmotnosti, 1 000 kilogramov) kelt.-germ.
pound angl.
funt nem.
libra (brit. j. hmotnosti, 0,454 kg) lat.
unca (brit. j. hmotnosti, 28,35 g) lat.
karát (stará j. hmotnosti zlata, drahokamov a periel, 0,2 g) arab.
jednotky času
sekunda (základná j. času v sústave SI) lat.
minúta (vedľajšia j. času, 60 sekúnd) lat.
eón (najvyššia j. času) gréc. geol.
móra (základná j. času zodpovedajúca dĺžke krátkej slabiky) lat. lit. lingv.
ampér (základná j. elektrického prúdu v sústave SI) vl. m. fyz.
kelvin (základná j. teploty v sústave SI) vl. m. fyz.
stupeň Celzia (vedľajšia j. teploty) vl. m.
mol (základná j. látkového množstva v sústave SI) lat. fyz. chem.
kandela (základná j. svietivosti v sústave SI) lat. fyz.
radián (doplnková j. rovinného uhla v sústave SI) lat. mat. fyz.
grád lat.
gon (vedľajšia j. rovinného uhla, π/200 rad) ?
steradián (doplnková j. priestorového uhla v sústave SI) lat. mat. fyz.
hertz (odvodená j. frekvencie) vl. m.
newton /ňjútn/ (odvodená j. sily) vl. m.
dyn
dyna (staršia j. sily, 10<sup>-5</sup>N) gréc. fyz.
pascal (odvodená j. tlaku a mechanického napätia) vl. m. fyz.
bar (vedľajšia j. tlaku) gréc. fyz.
joule /džaul/ (odvodená j. energie, práce, tepla) vl. m.
watt (odvodená j. výkonu) vl. m. fyz.
horse power /horspaur/ (staršia j. výkonu, kôň, konská sila, 740 W) angl. fyz.
coulomb /ku-/ (odvodená j. elektrického náboja) vl. m.
volt (odvodená j. elektrického napätia) vl. m. fyz.
ohm /óm/ (odvodená j. elektrického odporu) vl. m. fyz.
siemens /sí-/ (odvodená j. elektrickej vodivosti) vl. m. fyz.
farad (odvodená j. elektrickej kapacity) vl. m. fyz.
henry (odvodená j. indukčnosti) vl. m. fyz.
weber (odvodená j. magnetického indukčného toku) vl. m. fyz.
tesla (odvodená j. magnetickej indukcie) vl. m. fyz.
lúmen (odvodená j. svetelného toku) lat. fyz.
lux (odvodená j. osvetlenia) lat. fyz.
becquerel /beke-/ (odvodená j. aktivity) vl. m.
gray /grej/ (odvodená j. dávky žiarenia) vl. m.
sievert /sí-/ (odvodená j. ekvivalentnej dávky) vl. m.
hektár (vedľajšia j. plošného obsahu, 10<sup>4</sup>m<sup>2</sup>) gréc. + lat.
ár (j. plošného obsahu, 119,60 yd<sup>2</sup>) lat.
aker (nesprávny názov pre ár; anglosaská j. plošného obsahu, 0,4 ha) lat.-ang.
jutro (stará j. plošného obsahu v siahovej sústave, 0,28 až 0,58 ha) nem. zastar.
jednotky objemu
liter (vedľajšia j. objemu, 10<sup>-3</sup>m<sup>3</sup>) gréc. fyz.
kubík (kocka so stranou 1 m al. cm) gréc.-lat. hovor.
galón (anglosaská j. objemu, v USA 3,785 l, vo Veľkej Británii 4,546 l) angl.
bušel
bushel /bušel/ (j. objemu obilia v anglosaských krajinách, asi 36 l) angl.
barrel
barel (j. objemu, najmä pre kvapaliny, 158,988 l) angl.
žajdlík (stará j. objemu, 0,35 – 0,48 l) lat.-nem.
holba (stará j. objemu kvapalín, 0,775 l) nem. hist.
pinta (stará j. objemu tekutín a sypkých látok, 0,95 l, 1,91 l) franc.
gbel (stará j. objemu, 13 l al. 110 l) nem.
fúr (stará j. objemu pre víno, 2 000 až 2 500 l) nem.
rumpeľ (miera na pálenku) nem. zastar.
dioptria (vedľajšia j. optickej mohutnosti, lámavosti) gréc. fyz.
fón (j. hladiny hlasitosti) gréc. fyz.
son (j. hlasitosti) lat. fyz.
magnitúda (j. jasnosti hviezd) lat. astron.
bit (najmenšia j. množstva informácie) angl.
byte /bajt/ (8 bitov) angl.
shannon /šenon/ (j. množstva informácie) vl. m.
decibel (bezrozmerná logaritmická j. na meranie výkonu, útlmu, hladiny intenzity zvuku, akustického tlaku a pod.) lat. + vl. m.
mach (j. rýchlosti rovnajúca sa rýchlosti zvuku vo vzduchu, 340 m/s) vl. m. fyz.
jednotky počtu kusov
tucet (12 kusov) franc.-nem.
mandeľ (15 kusov) nem.
gros (veľtucet, 144 kusov) franc.
talent (stredoveká číselná j., 240 kusov, najmä mincí) gréc.-lat.
arch (j. rozsahu textu, 36-tisíc tlačových znakov) lat.
dol (j. intenzity bolesti) lat. psych. lek.
gén (j. genetickej informácie uložená v chromozómoch, dedičná vloha, faktor dedičnosti) gréc. biol.

dĺžka

dĺžka 2 (časový rozmer)
terminácia (vymedzenie, ohraničenie, stanovenie času, lehoty) lat. odb.
minutáž (vymedzenie času v minútach) lat. odb.
stopáž (čas trvania programu, nahrávky, záberu a pod.) angl. odb.
minutáž (vymedzenie času v minútach) lat. odb.
kvantita (d. hlásky al. slabiky) lat. odb.
izokólon (rovnaká d. dvoch al. viacerých rečových taktov v próze) gréc. lit.
móra (d. krátkej slabiky, základná časová jednotka) lat. lit. lingv. porovnaj čas 1

náuka

náuka 1 (vedný odbor)
-lógia
-grafia
-nómia
-pédia (veda) gréc. v zlož. sl.
disciplína (vedný, umelecký, šport. a pod. odbor) lat.
pansofia (všeobecná veda, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.
matéza (n. o kvantitatívnych vzťahoch) gréc. log.
systematika (veda o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.
morfológia (n. o tvaroch) gréc. odb.
synergetika (odbor zaoberajúci sa sústavami, pre kt. sú podstatné javy spolupráce, súčinnosti) gréc. fyz.
metodika (n. o postupoch, spôsoboch vyučovania, práce a pod.) gréc.
metodológia (n. o všeobecných postupoch vedeckého výskumu, bádania, poznania) gréc.
genealógia (veda zaoberajúca sa charakterom vzťahu dvoch súvisiacich javov) gréc.
heuristika (veda o metódach a spôsoboch riešenia a objasňovania problémov) gréc. lek. odbor. pozri lekárstvo
litterae humaniores (humanitné vedy, pôvodne gramatika, rétorika, filozofia) lat.
ars liberalis (slobodné umenia, vyučovacie predmety na stredovekých školách, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba, plur. artes liberales)
trívium (nižší stupeň slobodných umení, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika) lat. hist.
kvadrívium (štyri vyučovacie predmety na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba) lat. hist.
lege artis /lé-/ (podľa pravidiel vedy) lat. kniž.
šástra (staroind. vedný odbor) sanskrit hist.
biológia (veda o živej prírode, živých sústavách) gréc.
taxonómia (odbor biológie o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.
floristika (odbor botaniky zameraný na vyhľadávanie, určovanie a spisovanie všetkých druhov rastlín určitého náleziska al. oblasti) lat.
botanika gréc.
fytobiológia gréc. zastar.
fytológia (odbor biológie o rastlinách) gréc. zried.
zoológia (odbor biológie o živočíchoch) gréc.
antropológia (veda o človeku, jeho pôvode a vývoji) gréc.
somatológia (náuka o ľudskom tele, jeho zložení a funkciách, teloveda) gréc.
mikrobiológia (odbor biológie o jednobunkových organizmoch) gréc.
protistológia (n. o jednobunkových organizmoch) gréc. biol.
bakteriológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa baktériami) gréc. biol.
virológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa vírmi) lat. + gréc. biol.
parazitológia (odbor biológie o cudzopasných organizmoch, cudzopasníkoch) gréc. biol.
hydrobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich vo vode) gréc.
limnológia
limnobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich v sladkých vodách) gréc.
fytografia (n. o spôsobe opisovania rastlín) gréc. bot.
karpológia
karpobiológia (n. o stavbe, vývine a šírení plodov a semien rastlín) gréc. bot.
algológia lat. + gréc.
fykológia (n. o riasach a siniciach) gréc.
lichenológia (n. o lišajníkoch) gréc. bot.
bryológia (n. o machorastoch) gréc. bot.
mykológia (n. o hubách) gréc. bot.
graminológia (n. o trávach) lat. + gréc.
dendrológia (n. o drevinách, ich vlastnostiach a stanovištiach) gréc.
pomológia (n. o typoch, odrodách a vlastnostiach ovocných rastlín, ovocinárstvo) lat. + gréc.
ampelológia (n. o vinohradníctve a vinárstve) gréc.
ampelografia (odbor zaoberajúci sa opisom viniča hroznorodého) gréc.
enológia (n. o vínach, ošetrovaní vína, vinárstvo) gréc.
fytogenetika (n. o dedičnosti rastlín) gréc. bot.
fytopatológia (n. o chorobách rastlín) gréc.
protozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa jednobunkovými živočíchmi, prvokmi) gréc.
entomológia gréc.
insektológia (n. o hmyze) lat. + gréc. zool.
myrmekológia (n. o mravcoch) gréc. biol.
apistika (n. o včelách) lat.
arachnológia (n. o pavúkovitých článkonožcoch) gréc. zool.
ichtyológia (n. o rybách) gréc.
ichtyografia (odbor zaoberajúci sa opisom rýb) gréc. zool.
batrachológia (n. o obojživelníkoch) gréc.
malakológia (n. o mäkkýšoch) gréc.
herpetológia (n. o plazoch) gréc. zool.
ofiológia (n. o hadoch) gréc. zool.
ornitológia (n. o vtákoch) gréc. zool.
oológia (n. o vajciach, najmä vtáčích) gréc. biol.
ontogénia (n. o vzniku a vývoji zárodku od oplodneného vajíčka po dosiahnutie rozmnožovacej zrelosti) gréc. biol.
mammaliológia lat. + gréc.
teriológia (n. o cicavcoch) gréc.
hipológia (n. o koňoch) gréc.
kynológia (n. o psoch ich plemenách, výžive, chove, výcviku a chorobách) gréc.
kyniatria (n. o chorobách a liečení psov) gréc. vet.
zoopatológia (n. o chorobách zvierat, živočíchov) gréc.
epizootológia (n. o nákazlivých chorobách hosp. zvierat) gréc. biol.
odontológia (odbor zaoberajúci sa zubami stavovcov) gréc.
paleozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období) gréc.
paleobiológia
paleontológia (odbor biológie skúmajúci skameneliny) gréc.
paleobotanika (odbor biológie o skamenelinách rastlín minulých geol. období) gréc.
paleoantropológia (odbor antropológie skúmajúci hist. vývin človeka) gréc.
agrológia (odbor zaoberajúci sa poľným hospodárstvom, poľnohospodárstvom, pôdoznalectvo) gréc.
pedológia (odbor zaoberajúci sa pôdou, jej vznikom, vlastnosťami, rozšírením a pod., pôdoznalectvo) gréc.
agronómia (n. o poľnohospodárstve, poľnohosp. výrobe) gréc.
edafológia (n. o pôde, rastlinách a živočíchoch v nej) gréc. biol. poľnohosp.
kryopedológia (n. o vplyve nízkych teplôt na pôdu) gréc.
fylogénia (n. o vývoji živočíšnych al. rastlinných druhov od pôvodných až po súčasné formy) gréc.
morfológia (n. o stavbe organizmov a jednotlivých orgánov) gréc. biol.
anatómia (veda o stavbe rastlinného, živočíšneho a ľudského tela, polohe a stavbe jeho častí a orgánov, teloveda) gréc. odb.
organológia (n. o tvare a stavbe ústrojov, orgánov) gréc. biol.
tektológia (n. o stavbe, štruktúre živých organizmov) gréc. biol. zastar.
fytotómia (n. o vnútornej stavbe rastlinného tela) gréc. bot.
histológia (n. o pletivách a tkanivách) gréc. biol.
osteológia (n. o kostiach) gréc. biol.
fyziológia (veda o životných dejoch v organizme, funkcii organizmov, orgánov a ich častí) gréc.
bionika (vedný odbor zaoberajúci sa využitím poznatkov o živých organizmoch na riešenie tech. problémov) gréc.
ekológia (veda o vzťahoch medzi organizmami a životným prostredím a navzájom medzi organizmami, o životnom prostredí) gréc. biol.
environmentalistika (odbor zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia) angl. ekol.
synekológia (odbor zaoberajúci sa vzťahom spoločenstiev organizmov k prostrediu) gréc. ekol.
geobotanika (veda o vzťahoch medzi rastlinami a vonkajším prostredím) gréc. bot.
biocenológia (n. o rastlinných a živočíšnych spoločenstvách) gréc.
fytocenológia (n. o rastlinných spoločenstvách) gréc.
synchorológia (n. o rozšírení rastlinných spoločenstiev) gréc. bot.
zoocenológia (n. o živočíšnych spoločenstvách) gréc.
chorológia (n. o rozšírení organizmov a ich spoločenstiev na povrchu zeme) gréc. ekol.
zoogeografia (n. o rozšírení živočíchov na zemi) gréc.
faunistika (n. o súbore živočíšnych druhov určitej oblasti) vl. m.
bionómia (veda o spôsobe života živočíchov) gréc.
etológia (veda o správaní živočíchov a človeka) gréc.
fenológia (n. o životných prejavoch, raste a vývoji rastlín a živočíchov v závislosti od počasia, podnebia al. ročných období) gréc. biol.
kryonika (odbor zaoberajúci sa zmrazovaním a uchovaním organizmov a ich oživením v budúcnosti) gréc.
kraniológia (odbor zaoberajúci sa opisom lebky) gréc. antrop.
daktyloskopia
dermatoglyfika (n. o kožných lištách na prstoch) gréc.
onychológia (odbor zaoberajúci sa nechtami, kopytami a paznechtami domácich zvierat) gréc. vet.
osfreziológia (n. o čuchu) gréc. biol.
olfaktológia lat. + gréc. biol.
osmológia (n. o čuchu a čuchových orgánoch) gréc. biol.
embryológia (n. o zárodočnom vývoji mnohobunkových organizmov) gréc. biol.
genetika (veda o dedičnosti organizmov) gréc.
eugenika (n. o zlepšovaní dedičného základu a vývoja, dedičných vlastností človeka) gréc.
farmakológia (odbor zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus) gréc.
farmácia
farmaceutika (odbor zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv, lekárnictvo) gréc.
toxikológia (veda o jedoch a ich účinkoch na organizmus) gréc.
juvenológia (veda zameraná na čo najdlhšie uchovanie vlastností mladého a zdravého organizmu s využitím poznatkov rôznych odborov) lat. + gréc.
ergonómia
ergonomika (n. o ľudskej práci, jej spôsoboch, pracovných prostriedkoch, o vzťahoch medzi človekom, prácou a pracovným prostredím) gréc. odb.
fyzika (veda o základných vlastnostiach látok a polí a formách ich pohybu) gréc.
mechanika (odbor fyziky skúmajúci zmeny vzájomnej polohy telies a ich príčiny) gréc.
dynamika (n. o pohybe telies a silách na ne pôsobiacich, časť mechaniky) gréc. fyz. tech.
kinetika (odbor zaoberajúci sa určovaním dráhy pohybujúcich sa telies a silami, kt. na pohyb pôsobia, časť dynamiky) gréc.
statika (časť mechaniky zaoberajúca sa podmienkami rovnováhy síl v nepohybujúcich sa telesách) gréc. fyz.
optika (odbor fyziky zaoberajúci sa pôvodne svetlom, teraz svetelným žiarením) gréc.
stereoskopia (odbor optiky zaoberajúci sa priestorovým videním) gréc. fyz.
aerodynamika (n. o pohybe plynov prúdiacich okolo telesa) gréc. fyz.
tektonika (n. o silových vzťahoch v stav. konštrukciách a ich umeleckom vyjadrení) gréc. archit.
balistika (n. o pohybe striel a rakiet) gréc. fyz. tech.
tribológia (n. o trecích silách a opotrebúvaní povrchu látok) gréc.
reológia (n. o zmene tvaru látok pôsobením vonkajších síl, o deformácii) gréc. fyz.
akustika (odbor zaoberajúci sa mechanickým vlnením najmä zvuku v pružných prostrediach) gréc. fyz.
dozimetria (odbor zaoberajúci sa meraním dávok žiarenia) gréc. fyz.
rádiológia (odbor zaoberajúci sa ionizujúcim žiarením) lat. + gréc.
röntgenológia (odbor zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím) vl. m. + gréc.
stereofónia (odbor zaoberajúci sa záznamom a prenosom zvuku v jeho pôvodnom priestorovom rozložení) gréc.
gravimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tiaže, výskumom tvaru, rozmerov a vonkajšieho tiažového poľa Zeme) lat. + gréc.
chémia (veda o vlastnostiach, zložení a vnútornej stavbe látok a ich premene) gréc.
alchýmia (prvotná stredoveká a renesančná nevedecká chémia usilujúca sa o. i. o premenu bežných kovov na zlato) arab.
organika (chémia zaoberajúca sa ústrojnými látkami) gréc.
anorganika (chémia zaoberajúca sa neústrojnými látkami) gréc.
petrochémia (chémia zaoberajúca sa skamenenými surovinami, ropou, uhlím a zemným plynnom) gréc.
biochémia (odbor skúmajúci z chem. hľadiska základné biol. procesy) gréc.
stereochémia (n. o priestorovom usporiadaní atómov, molekúl a pod. a jeho vplyve na vlastnosti látok) gréc. chem.
metalurgia (n. o výrobe a spracovaní kovov a zliatin) gréc. tech.
metalografia (n. o zložení, štruktúre kovov a ich vlastnostiach) gréc. tech.
olfaktorika (odbor zaoberajúci sa zisťovaním a rozborom vôní) lat. + gréc. odb.
chromatológia (n. o farbách) gréc. odb.
chronometria (n. o meraní času) gréc. odb.
chronológia (veda o počítaní času a jeho jednotkách) gréc.
chronografia (veda o spôsoboch merania času a datovania v minulosti) gréc.
termika (n. o teple a tepelných javoch) gréc.
termometria (odbor zaoberajúci sa meraním teploty) gréc. fyz.
kalorimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tepla) lat. + gréc.
pyrometria (n. o meraní vysokých teplôt) gréc. fyz. tech.
fotometria (odbor zaoberajúci sa meraním hodnôt svetelných veličín meracími prístrojmi) gréc.
fonometria (n. o meraní intenzity zvuku) gréc. fyz.
barometria (n. o meraní tlaku vzduchu) gréc. fyz.
hygrometria (n. o meraní vlhkosti vzduchu) gréc. meteor.
metrológia (odbor zaoberajúci sa meraním, meracími jednotkami a pod.) gréc.
nautika (n. o vedení lode, určení jej polohy a smeru plavby, moreplavectvo) gréc. lod.
aeronautika gréc.
aviatika (odbor zaoberajúci sa teóriou a praxou lietania, vzduchoplavba) lat. kniž.
kampanológia (n. o zvonoch, zvonárstvo) lat. + gréc.
dietetika (n. o správnej výžive človeka, najmä chorého) gréc. lek.
eubiotika (n. o správnej a zdravej výžive, životospráve) gréc. lek.
alimentológia (veda o výžive a potrave človeka a jej zložkách) lat. + gréc.
bromatológia (n. o potravinách) gréc. potrav.
bromatika (n. o príprave potravín, zmenách pri ich úprave a vplyve na organizmus človeka) gréc. potrav.
laktológia (n. o mlieku a mliekarstve) lat. + gréc.
flavológia (n. o aromatických látkach v potravinách) lat. + gréc. potrav.
organoleptika (odbor zaoberajúci sa zmyslovým posudzovaním kvality potravín) gréc. potrav.
makrobiotika (odbor zaoberajúci sa zdravou výživou na základe staročín. receptov, presadzujúci rastlinnú stravu) gréc. biol.
meteorológia (veda o dejoch a javoch v zemskej atmosfére) gréc.
klimatológia (n. o podnebí, súčasť meteorológie) gréc.
hygrológia (n. o vlhkosti, najmä vzduchu) gréc. meteor.
talasografia (n. o mori) gréc.
oceánografia (n. o moriach a oceánoch) gréc.
glaciológia (n. o trvalej snehovej pokrývke a ľadovcoch, ich vzniku, vývoji, tvaroch, rozšírení a vlastnostiach) lat. + gréc.
kryológia (n. o výskyte a pohybe ľadu na vodných plochách) gréc.
hydrológia (veda o rozložení a obehu vody na Zemi) gréc.
potamológia (hydrológia vodných tokov) gréc.
limnológia (hydrológia jazier a bažín) gréc.
oceánológia (hydrológia morí) gréc.
hydrogeológia (hydrológia podzemných vôd) gréc.
glaciológia lat. + gréc.
kryológia (hydrológia ľadu a ľadovcov) gréc.
speleológia (odbor zaoberajúci sa výskumom a mapovaním jaskýň, jaskyniarstvo) gréc.
kozmológia (n. o stavbe vesmíru ako celku) gréc. astr.
astronómia gréc.
uranológia (veda o hviezdach a vesmíre, hvezdárstvo) gréc. zried.
kozmogónia (n. o vzniku a vývoji vesmírnych telies) gréc. astr.
planetológia (odbor zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka, obežníc) gréc. astron.
geografia (veda o zemskom povrchu, rozložení a vzťahoch medzi prírodnými a spoločenskými javmi v jednotlivých oblastiach na ňom, zemepis) gréc.
geodézia (odbor zaoberajúci sa určením tvaru a rozmerov Zeme a zameraním častí jeho povrchu, zememeračstvo) gréc.
orografia (n. o vonkajšej podobe povrchových tvarov zeme, horopis) gréc. geogr.
geológia (veda o vývoji, zložení a stavbe zemskej kôry) gréc.
petrológia gréc.
petrografia (odbor geológie zaoberajúci sa horninami, ich vznikom, výskytom, zložením a pod.) gréc. hist.
tektonika (odbor geológie o stavbe, pohyboch a pod. zemskej kôry) gréc.
mineralógia (veda o nerastoch) lat. + gréc.
stratigrafia (n. o vrstvách hornín, ich postupnosti) lat. + gréc. geol.
paleobiológia
paleontológia (veda o vývoji života v minulých geol. dobách, skúmajúca skameneliny) gréc.
litológia (veda o usadených horninách) gréc. geol.
montanistika (n. o baníctve) lat.
seizmika (n. o zemetraseniach, prírodných aj umelých) gréc.
seizmológia (n. o zemetraseniach) gréc.
vulkanológia (odbor zaoberajúci sa sopečnou činnosťou) lat. + gréc.
krenológia (n. o žriedlach, ich výskyte a využití) gréc. odb.
topografia (odbor zaoberajúci sa opisom zemského povrchu, územia, jeho meraním a zobrazovaním pomocou máp, mapovanie, miestopis) gréc.
kartografia (n. o mapách, ich tvorbe, vývoji a použití) gréc.
architektonika (n. o stavbách a stav. umení) gréc.
farológia (odbor zaoberajúci sa stavbou a funkciami majákov) gréc. tech.
selenografia (odbor zaoberajúci sa opisom povrchu Mesiaca a jeho zobrazovaním) gréc.
selenológia (odbor zaoberajúci sa skúmaním tvaru a vnútornej stavby Mesiaca a jeho vývojom) gréc.
selenodézia (odbor zaoberajúci sa určovaním tvaru, rozmerov Mesiaca a zobrazovaním jeho povrchu) gréc.
areografia (n. o povrchu Marsu) gréc. astron.
matematika (veda o číselných, kvantitatívnych a priestorových vzťahoch skutočného sveta tvoriaca pojmy zo všeobecných vzťahov hmotného sveta, čísla, tvary) gréc.
aritmetika (n. o číslach) gréc. mat.
algebra (n. o riešení rovníc, odbor matematiky) arab.
kombinatorika (odbor matematiky skúmajúci konečné množiny a štruktúru ich podmnožín) lat.
geometria (odbor matematiky zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov) gréc.
goniometria gréc.
trigonometria (časť geometrie zaoberajúca sa vzťahmi medzi uhlami a stranami trojuholníka) gréc. mat.
stereometria (časť geometrie zaoberajúca sa priestorovými vzťahmi, priestorovými útvarmi) gréc.
informatika (odbor matematiky skúmajúci zákonitosti vzniku, zberu, prenosu a spracovania informácií a ich využitia; odbor zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií) lat.
kybernetika (veda o zákonitostiach riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch) gréc.
robotika (tech. odbor zaoberajúci sa robotmi) um.
stochastika (n. o náhode, náhodných javoch a veličinách) gréc. mat.
fyziognomika (n. skúmajúca súvislosť medzi výrazom tváre a psych. vlastnosťami človeka) gréc.
gelológia (odbor zaoberajúci sa výskumom smiechu) gréc.
psychotronika
parapsychológia
ezoterika (odbor zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, skúmajúci doteraz nepreskúmané javy, pri kt. nie je dokázané vedecky uznávané silové pôsobenie, napr. mimoriadne schopnosti človeka) gréc.
ufológia (odbor zaoberajúci sa úkazmi na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považujú za dopr. prostriedok mimozemšťanov) angl. + gréc. hovor.
arkánum (tajné učenie) lat. zastar. kniž.
prognostika (odbor zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského) gréc.
futurológia (veda zaoberajúca sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedecko-tech. rozvoja) lat. + gréc.
logistika (n. o plánovaní, príprave a použití prostriedkov a služieb, o organizácii a koordinácii vzájomne závislých činností, pôvodne v armáde) gréc. voj.
ergológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom ľudskej práce, najmä jej ručných spôsobov) gréc.
demografia gréc.
populacionistika (veda o obyvateľstve, jeho zložení, raste a úbytku) lat. zastar.
stratégia (veda o vedení vojny, vojnových operácií) gréc. voj.
blitzkrieg /blickríg/ (nem. voj. teória v 2. svetovej vojne, „blesková“ vojna) nem. polit. voj.
psychológia (veda o duševných javoch) gréc.
sociológia (veda o spoločnosti, jej všeobecných zákonitostiach a čiastkových javoch) lat. + gréc.
politológia (veda o riadení štátu a vzťahov medzi štátmi, o správe verejných vecí) gréc.
filozofia (veda o najvšeobecnejších zákonoch bytia, prírody, spoločnosti a myslenia) gréc.
ontológia
metafyzika (n. o bytí v jeho podstate) gréc. filoz.
gnozeológia
epistemológia
noetika (odbor filozofie zaoberajúci sa poznaním, teória poznania) gréc. filoz.
kanonika (n. o pravidlách poznania) gréc. filoz.
logika (veda o správnom myslení) gréc.
etika gréc. filoz.
morálka (n. o mravnosti, mravouka) lat. filoz.
aretológia (n. o cnosti, súčasť etiky) gréc. filoz.
deontológia (n. o povinnosti, súčasť etiky) gréc.
estetika (veda o podstate, zákonoch a prejavoch krásy, najmä v umení) gréc.
fenomenológia (n. o javoch a vývoji foriem vedomia) gréc. filoz.
eidológia /ej-/ (n. o druhoch a formách ľudského vedomia) gréc.
nomológia (n. o zákonoch, zákonitostiach javov) gréc. filoz.
axiológia
timológia
timetika (n. o hodnotách, ich povahe, mieste a vzťahoch) gréc. filoz.
teleológia (n. o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.
hermeneutika (n. o výklade a interpretácii všetkých prejavov kultúry, napr. textov, umeleckých diel) gréc. filoz.
história
historiografia (veda o dejinách, dejepis) gréc.
archeológia (veda skúmajúca najstaršie dejiny ľudstva na základe hmotných predmetov) gréc.
prehistória (veda o praveku, najstaršom období ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky) lat. + gréc.
medievalistika (veda o dejinách európskeho stredoveku) lat.
archeografia (n. o vydávaní hist. prameňov) gréc.
epigrafia
epigrafika (hist. veda zaoberajúca sa nápismi na kameni a pod.) gréc.
kodikológia (pomocná hist. veda skúmajúca rukopisy neúradnej povahy) lat. + gréc.
diplomatika (pomocná hist. veda skúmajúca úradné listiny) gréc.
paleografia (veda zaoberajúca sa opisom, triedením a hodnotením písma a jeho funkciou v dejinách) gréc.
paleografia (veda zaoberajúca sa správnym čítaním, miestnym a časovým zaradením písomných pamiatok) gréc.
genealógia (veda zaoberajúca sa štúdiom rodov, rodokmeňov, rodových súvislostí jednotlivcov, rodopis) gréc.
jurisprudencia (práv. veda, právnictvo) lat. práv.
civilistika (odbor občianskeho práva) lat. práv.
fikh (islamská práv. veda) arab.
ekonómia (veda skúmajúca najvhodnejšie umiestnenie obmedzených výrobných zdrojov; v. o zákonoch spoločenskej výroby a rozdeľovaní materiálnych statkov marx.) gréc.
makroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie a pôsobenie národného hospodárstva ako celku) gréc. ekon.
mikroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie jednotlivých subjektov, najmä domácností a firiem) gréc. ekon.
ekonomika (odbor skúmajúci hosp. stránku činnosti určitého odvetvia, úseku a pod.) gréc.
ekonometria (odbor zaoberajúci sa matematickou formuláciou ekonomických vzťahov a zákonitostí) gréc.
štatistika (odbor zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov) lat.
kameralistika (veda o fin. a účtovníckych zásadách pre správu majetku feudálnych vládcov, najstaršie účtovníctvo) lat. ekon.
etnografia (veda o hmotnej a duchovnej ľudovej kultúre, opisujúca kultúru a spôsob života národov a národností, národopis) gréc.
etnológia (veda o kultúre národov bez vlastnej literatúry, dnes aj o kultúre ľudstva v jeho národnej a národnostnej rôznorodosti) gréc.
folkloristika (veda o vývoji, podmienkach a zložení ľudovej kultúry, slovesnej, hud., tan. a dram. tvorby) angl.
lingvistika lat.
filológia (veda o jazyku, jazykoveda) gréc. zastar.
paralingvistika (odbor filológie zaoberajúci sa štúdiom sprievodných, mimojazykových rysov jaz. prejavu, napr. tón, intonácia, prestávky, rytmus, nie gestá a mimika) gréc. + lat.
metalingvistika (odbor filológie skúmajúci vzťah jazyka k iným spoločenským javom) gréc. + lat.
filológia (veda o jazyku a literatúre; veda zaoberajúca sa rozborom, výkladom a edíciou textov lit. diel) gréc.
exegetika
exegéza (n. o správnom výklade textu, najmä biblie) gréc.
textológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa textom lit. diela z hľadiska z hľadiska jeho vzniku, autorstva, zmien) lat. + gréc.
poetika (odbor lit. vedy skúmajúci stavbu a tvar lit. diela) gréc.-lat. lit.
genológia (odbor lit. vedy zaoberajúc sa lit. druhmi a žánrami) gréc. lit.
štylistika (odbor lit. vedy zaoberajúci sa štýlom) lat.
tektonika (n. o vnútornej stavbe umeleckého diela) gréc.
komparatistika (lit. porovnávacia veda) lat.
lexikografia (odbor zaoberajúci sa spracovaním slov v slovníkoch, slovnikárstvo) gréc. odb.
gramatika (n. o stavbe jazyka, pravidlách platných pre slovné tvary, morfológiu a tvorbu viet, syntax) gréc. lingv.
semiotika
semiológia (veda o znakoch a znakových sústavách) gréc. filoz.
sémantika
semaziológia (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vyjadrením zmyslu filoz.; n. o význame jaz. jednotiek lingv.) gréc.
syntax (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vnútornou štruktúrou sústav znakov filoz.; n. o gramatickej stavbe viet a súvetí, skladbou lingv.) gréc.
pragmatika (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vzťahom sústav znakov k používateľom) gréc. filoz.
grafematika (n. o písmenách, základných jednotkách písomnej podoby jazyka) gréc.
fonemika
fonematika (n. o hláskach, základných jednotkách zvukovej stavby jazyka) gréc. lingv.
vokalizmus (n. o samohláskach) lat. lingv.
morfológia (n. o stavbe a tvaroch slov, tvaroslovie) gréc. lingv.
onomaziológia (n. o pomenovávaní vecí, javov slovami, jaz. znakmi) gréc. lingv.
terminológia (n. o odb. názvoch, pomenovaniach pojmov) lat. + gréc. lingv.
onomastika
onomatológia (n. o vlastných menách) gréc. lingv.
ojkonymia (n. o menách sídel, obývaných miest, aj zaniknutých) gréc. lingv.
etymológia (odbor skúmajúci pôvod, pôvodnú podobu, význam, príbuznosť a zákonitosti vývoja slov) gréc. lingv.
neolólia (n. o novoutvorených slovách al. jaz. prostriedkoch, novotvaroch) gréc. lingv.
morfematika (n. o najmenších významových jaz. jednotkách) gréc. lingv.
frazeológia (n. o ustálených slovných spojeniach, zvratoch) gréc. lingv.
idiomatika (frazeológia o výrazoch charakteristických pre určitý jazyk, kt. sú obyčajne doslovne nepreložiteľné) gréc. lingv.
peremiológia (n. o prísloviach, porekadlách, úsloviach) gréc. lingv.
štylistika (n. o spôsobe výberu a využitia jaz. prostriedkov, slohu) lat.
lexikológia (odbor skúmajúci slovnú zásobu jazyka) gréc. lingv.
fonetika (veda o tvorení, fyzických vlastnostiach a vnímaní zvukovej stránky ľudskej reči) gréc. lingv.
ortoepia (n. o spisovnej výslovnosti) gréc. lingv.
ortofónia (o správnom vyslovovaní hlások) gréc. lingv.
eufónia (n. o výslovnosti, hlasovej technike, kvalite zvukov) gréc.
rytmika (n. o pravidelnom striedaní prízvučných a neprízvučných dôb v hudbe a tanci, zvukových prvkov v poézii a pod.) gréc.
bibliológia (veda o knihách, knižniciach a lit. dokumentoch, knihoveda) gréc.
stichológia (n. o veršovaní, básnickom umení) gréc.
verzológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa skúmaním verša) lat. + gréc.
prozódia (n. o zvukovej stavbe verša, zvukových vlastnostiach jazyka z hľadiska výstavby verša) gréc.
metrika (odbor verzológie o rytme a rozmere verša) gréc. lit.
strofika (odbor verzológie o skladbe slohy, skupiny veršov spätých rytmom, rýmom) gréc. lit.
epištolografia (n. o zostavovaní, písaní listov) gréc. lit.
grafológia (odbor o písomných prejavoch človeka a vyvodzovaní psych. vlastností zo skúmania písma, rukopisu) gréc.
grafognózia (odbor zaoberajúci sa porovnávaním písma osôb na zistenie totožnosti pisateľa) gréc.
papyrológia (n. zaoberajúca sa štúdiom písomností písaných na papyruse) gréc.
archivistika (odbor o dipl. materiáloch bez aktuálnej úlohy) gréc.-lat.
translatológia /tranz-/ (odbor zaoberajúci sa umeleckým prekladom z jazyka do jazyka) lat. + gréc. lit.
rétorika
rétorstvo (n. o rečníctve, rečníctvo) gréc.
veda o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre
slavistika (slovan. národov) lat.
slovakistika (Slovenska) lat.
bohemistika (čes. krajín) lat.
polonistika (Poľska) lat.
slovenistika (Slovinska) lat.
sorabistika (lužických Srbov) lat.
balkanistika vl. m.
balkanológia (balkánskych národov) vl. m. + gréc.
bulharistika (Bulharska) vl. m.
albanistika (Albánska) vl. m.
baltistika (baltských národov) vl. m.
lituanistika (Litvy) vl. m.
rusistika (Ruska) vl. m.
hungaristika (Maďarska) lat.
ugrofinistika (pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi) vl. m.
germanistika (germ. národov, najmä nem.) lat.
nordistika (germ. národov severu Európy) nem.
škandinavistika (škandinávskych národov) lat.
nederlandistika (Holandska) hol.
romanistika (románskych národov) lat.
italistika (Talianska) vl. m.
hispanistika (Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky) lat.
portugalistika
lusistika (Portugalska) vl. m. lat.
anglistika (angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie) lat.
amerikanistika (USA; pôvodných obyvateľov Ameriky) vl. m.
turkológia (tur. národov) vl. m. + gréc.
arabistika (arab. národov) vl. m.
egyptológia (starých Egypťanov) vl. m. + gréc.
afrikanistika (národov Afriky) vl. m.
orientalistika (ázijských a afrických národov) lat.
semitológia vl. m. + gréc.
semistika (semitských národov, afroázijskej skupiny národov) vl. m.
sinológia (Číny) lat. + gréc.
japonistika (Japonska) vl. m.
byzantológia (Byzancie) vl. m.
ikonológia (n. o výklade, významoch, vzniku a premenách výtv. diel) gréc.
ikonografia (n. o námetoch vo výtv. umení a ich vývoji) gréc.
ornamentalistika
ornamentika (n. o ozdobách využívajúcich prírodné, geom. al. figurálne prvky) lat. výtv.
urbanizmus lat.
urbanistika (odbor o stavbe miest a sídel a ich začlenení do krajiny) lat. zried. archit.
ekistika (veda o ľudských sídlach, ich vývoji a štruktúre) gréc. archit.
ekleziológia (n. o stavbe a výzdobe kresťanského chrámu, 19. st.) gréc.
muzikológia (hud. veda) lat. + gréc.
melodika (n. o tvorení nápevu) gréc. hud.
kompozícia (n. o hud. skladbe) lat. hud.
harmónia (n. o akordoch a ich spájaní v hud. skladbe) gréc.
organológia (n. o hud. nástrojoch, ich vývoji, stavbe, funkcii a vlastnostiach) gréc. hud.
semeiografia (n. o notovom písme) gréc. hud.
kontrapunkt (n. o vedení najmenej dvoch melodicky a rytmicky samostatných hlasov súčasne) lat. hud.
choreografia (odbor zaoberajúci sa tancom, tan. technikou, organizáciou pohybu tanečníka) gréc.
teatrológia (div. veda) gréc.
filmológia (veda o filme) angl. + gréc.
heraldika (veda o erboch a umení ich zobrazovať) gréc.-franc.
vexilológia (odbor zaoberajúci sa zástavami, vlajkami) lat. + gréc.
numizmatika (n. o platidlách, platobných prostriedkoch, najmä minciach) gréc.-franc.
notafília (n. o papierových platidlách) lat. + gréc.
filatelia gréc.-franc.
timbrológia (n. o poštových známkach) franc. + gréc.
faleristika (odbor zaoberajúci sa opisom, výkladom a hodnotením radov a vyznamenaní) gréc.
sfragistika (veda o pečatiach a pečatení) gréc. hist.
gastronómia (n. o kuchárskom umení) gréc.-franc.
kulinárstvo (kuchársky odbor, kuchárstvo) lat.
pedagogika (veda o výchove ako zámernom formovaní ľudskej osobnosti) gréc.
antropogogika (n. o celoživotnej výchove a vzdelávaní) gréc. ped.
andragogika (n. o výchove a vzdelávaní dospelých) gréc. pedag.
geragogika (n. o výchove a vzdelávaní v treťom veku) gréc. ped.
didaktika (odbor zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vzdelávania a vyučovania, teória vzdelávania a vyučovania, súčasť pedagogiky) gréc. ped.
surdopedagogika (pedagogika pre sluchovo postihnutých) lat. + gréc.
oftalmopédia
optopédia gréc.
tyflopédia
tyflopedagogika (pedagogika pre zrakovo postihnutých, osoby s chybami zraku) gréc. lek. ped.
tyflológia (odbor zaoberajúci sa zrakovo postihnutými a ich spoločenským uplatnením) gréc.
pedológia (veda o dieťati) gréc. ped. psych.
juventológia (veda o mládeži) lat. + gréc.
etopédia (o. zaoberajúca sa výchovou, vzdelávaním a výskumom sociálne narušenej mládeže) gréc.
defektológia (odbor skúmajúci zdravotne postihnuté deti, ich vývoj a schopnosť prispôsobenia) lat. + gréc.
somatopédia (odbor defektológie zaoberajúci sa výchovou a vzdelávaním telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených) gréc.
docinológia (veda o skúšaní) lat. + gréc.
kriminalistika (odbor o objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov) lat. práv.
kriminológia (veda o trestných činoch, páchateľoch, treste a trestnom konaní) lat. + gréc.
odorológia (odbor kriminalistiky zaoberajúci sa určovaním osôb a vecí podľa ich pachu) lat. + gréc.
mechanoskopia (n. o skúmaní nástrojov a ich totožnosti) gréc. krim.
viktimológia (odbor zaoberajúci sa obeťami trestných činov a vzťahmi medzi obeťou a páchateľom trestného činu) lat. + gréc. práv.
penológia (veda o výkone trestu, o treste odňatia slobody a jeho účinkoch) lat. + gréc. práv.
mytológia (n. o vymyslených príbehoch s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch) gréc.
religionistika (odbor zaoberajúci sa náboženstvami, ich porovnávaním) lat.
teogónia (n. o bájach o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.
biblistika (veda zaoberajúca sa bibliou) gréc.
ekleziológia (n. o cirkvi, o poňatí cirkve) gréc.
teológia (n. o náboženstve, najmä kresťanskom, náb. viere, bohoslovie) gréc.
apologetika (vedecká teológia, rozumová obhajoba katolíckej viery) gréc.
pastorálka (teológia o duchovnej správe) tal. teol.
dogmatika (teológia zaoberajúca sa výkladom článkov viery, vierouka) gréc.
teognózia (n. o poznaní boha) gréc. náb.
pneumatológia (teológia zaoberajúca sa pôsobením Ducha svätého) gréc. náb.
christológia (dogmatika o Kristovom živote a význame) gréc. teol.
soteriológia (dogmatika o vykupiteľskom poslaní Krista) gréc. náb.
mariológia (dogmatika o význame Ježišovej matky Márie) vl. m. gréc.
angelológia (teologická n. o anjeloch) lat. + gréc. náb.
hamartológia (n. o hriechu) gréc. cirk.
eschatológia (n. o posledných veciach človeka, smrti, posmrtnom živote, a ľudstva, vzkriesení, poslednom súde) gréc. náb.
liturgika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa bohoslužobnými obradmi a úkonmi) gréc. cirk.
heortológia (liturgická n. zaoberajúca sa cirk. sviatkami a obdobiami cirk. roka) gréc. cirk.
eucharistika (n. o sviatosti oltárnej) gréc.
homiletika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa kazateľstvom) gréc. teol.
poimenika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa starostlivosťou o jednotlivca)
katechetika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa vyučovaním náboženstva) gréc. teol.
patristika lat. cirk.
patrológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom učenia kresťanských mysliteľov, cirk. otcov) gréc. cirk.
astrológia (odbor zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti) gréc.

zariadenie

zariadenie 1 (predmet al. mechanizmus na vykonávanie určitej činnosti, operácie)
aparát lat.
mašina franc.-nem. hovor. zastar. al. expr.
mechano- (prístroj) gréc. v zlož. sl.
aparatúra (sústava nástrojov, prístrojov) lat.
tandem (z. zložené z dvoch a viac strojov za sebou, usporiadanie dvoch strojov za sebou) angl. tech.
panel (z. v podobe dosky) lat.-hol.
patent (dômyselné z.) lat. hovor. aj iron.
robot (prístroj vykonávajúci zložité operácie podľa vloženého programu, nahradzujúci ľudskú prácu) um.
automat (prístroj vykonávajúci určitú činnosť bez ľudskej obsluhy, samočinne) gréc. tech.
bankomat (peňažný automat, najmä na výdaj hotovosti) tal. + gréc.
changemat /čejndžmat/ (automat na výmenu peňazí, valút) angl. bank.
pačinko (výherný automat, kovová guľka v poli otvorov) jap.
manipulátor (ovládacie z. na narábanie s materiálom) lat. odb.
detektor (z. na zisťovanie prítomnosti niečoho, určitého javu, napr. plynov v bani, žiarenia a pod.) lat.
tester (prístroj, v kt. sa vykonáva skúška na zistenie hodnôt, vlastností, skúšač) angl. tech.
sonda (prístroj na preskúmanie ťažko prístupných miest) franc.
statív (stojan, podstavec na upevnenie prístroja) lat. tech.
gondola (stojan, polica al. iné z. na umiestnenie a vystavovanie tovaru) tal. obch.
aretácia (z. chrániace meracie z. pred poškodením jeho pohyblivých častí) franc. tech.
stabilizátor (z. na upevnenie, ustálenie) lat.
regulátor (z. na usmerňovanie, upravovanie niečoho) lat. tech.
adaptér
adaptor (doplnkové z. umožňujúce rozšírenie použitia iného zariadenia) franc. lat. tech. ozn.tech.
booster /buster/
buster (pomocné, prídavné, posilňujúce z.) angl.
selektor (z. umožňujúce výber) lat. odb.
ciachovačka
ciachovadlo (prístroj na označovanie predmetov úradnou značkou ako potvrdenie vykonanej kontroly, premerania ich správnosti a použiteľnosti, značkovačka) nem.
siréna (z. na oznamovanie, ohlasovanie, upozornenie prenikavým zvukom, húkačka) gréc. vl. m.
klaksón (siréna na motorovom vozidle) angl.
tyfón (siréna na lodi s veľkým dosahom) gréc. lod.
alarm (bezpečnostné z. na ochranu majetku al. osôb) tal.
semafor (z., kt. sa dáva znamenie v železničnej a cestnej doprave, optické návestidlo) gréc.
maják (z. vysielajúce svetelné, zvukové a iné signály pre orientáciu lodnej a leteckej dopravy) rus.
paralyzátor
paralyzér (osobný ochranný prístroj na ochromenie útočníka, najmä elektrickým výbojom) gréc.
kuker (malý ďalekohľad,najmä div.) nem. hovor. zastar.
turmon (malý ďalekohľadna jedno oko, pomôcka pre slabozrakých) franc. lek.
vizír (pomocný malý ďalekohľad, hľadáčik) franc. hovor.
periskop (optický prístroj na pozorovanie zo skrytého miesta, ďalekohľad s dvojitým zalomením používaný napr. v ponorkách) gréc. opt.
reflektor (zrkadlový ďalekohľad) lat. astron.
teleskop (hvezdársky zrkadlový ďalekohľad) gréc. fyz.
triéder (dvojitý ďalekohľad) gréc. fyz.
refraktor (ďalekohľads objektívom tvoreným jednou al. viac šošovkami veľkého priemeru a veľkej ohniskovej vzdialenosti) lat. astron.
ekvatoreál (ďalekohľad, kt. hlavná os smeruje na svetový pól) lat. astron.
heliograf (ďalekohľad na fotografovanie slnečnej fotosféry) gréc. astron.
heliometer (ďalekohľadna presné meranie malých vzdialeností na oblohe) gréc. astron.
telestereoskop (prístroj zložený z dvoch ďalekohľadov s objektívmi umiestnenými ďalej od seba) gréc. opt.
siderostat (zrkadlové z. vrhajúce svetlo hviezdy do pevného ďalekohľadu v rovnakom smere) gréc. astron.
mikroskop (prístroj na pozorovanie veľmi malých predmetov al. organizmov, drobnohľad) gréc.
stereomikroskop (mikroskop poskytujúci priestorový obraz predmetu) gréc.
binokulár (mikroskop na pozorovanie oboma očami) lat. fyz.
monokulár (z. na pozorovanie jedným okom) gréc. + lat. fyz.
komparátor (prístroj na presné porovnávanie dĺžok al. tvarov s dvoma mikroskopmi) lat. tech.
diopter (z. na zameriavanie, zameriavač, priezor, muška) gréc. odb.
stereoskop (prístroj na pozorovanie priestorových snímok, obrazov) gréc. fyz.
spektroskop (prístroj na pozorovanie usporiadania zloženého žiarenia podľa vlnových dĺžok) lat. fyz.
pantograf (prístroj na mechanické prekresľovanie plánov v inej mierke, zväčšovaním al. zmenšovaním) gréc. tech.
deaerátor (prístroj na odvzdušňovanie, odvzdušňovač) lat. + gréc.
emulzor (prístroj na prípravu zmesi dvoch al. viac nemiešateľných, jemne rozptýlených kvapalín) lat. chem. tech.
homogenizátor (prístroj vykonávajúci prevedenie rôznorodej zmesi na rovnorodú) gréc. odb.
autogén (z. na rezanie a zváranie kyslíkom, plameňom, zváračka) gréc.
letovačka (prístroj na spájanie kovov roztavenou zliatinou s nižšou teplotou topenia, spájkovačka) nem.
extinktor lat. zastar.
minimax (hasiaci prístroj) lat.
sprinkler (sprchové hasiace z. samočinne uvádzané do chodu pri zvýšení teploty) angl. tech.
psychrofor gréc. lek.
refrigerátor (chladiaci prístroj, chladič) lat. fyz.
akvalung (potápačský vzduchový dýchací prístroj) lat. + angl.
aerofor (starší prístroj dodávajúci vzduch na dýchanie, najmä potápačom) gréc. tech.
kesón (duté oceľové al. oceľobetónové z. bez dna na zakladanie stavieb pod vodou, potápací zvon) franc. stav.
indikátor (prístroj na zisťovanie obsahu otravných a nedýchateľných plynov v baniach) lat. ban.
pneumatogén (banícky záchranný dýchací prístroj) gréc. ban.
lubrikátor (prístroj na automatické mastenie valcov a posúvačov parných strojov) lat. tech.
filter (z. na zadržiavanie, oddeľovanie, zachytávanie určitej zložky zo zmesi) lat.
separátor (z. na oddeľovanie, odlučovanie látok, odlučovač) lat. tech.
dekantér
dekantátor (z. na čistenie kvapaliny, oddeľovanie kvapaliny od usadeniny, usadzovacia nádrž, odlučovač) lat.
centrifúga lat.
centrovka (z. na oddelenie zložiek zmesi pôsobením odstredivej sily, odstredivka) lat. slang.
dozátor
dozifikátor (z. na dávkovanie, rovnomerné podávanie materiálu, dávkovač) gréc.
pyrolyzátor (z. na štiepenie zložitejších látok na jednoduchšie za vysokej teploty) gréc. chem.
reaktor (z., v kt. prebiehajú postupy, pri kt. dochádza ku kvalitatívnej zmene látky, chem. reakcie chem.; z. na štiepenie atómových jadier fyz.) lat.
vax (prístroj na hĺbkové pranie a sušenie kobercov) um.
klimatizácia gréc.
air condition /ér kondišn/ (z. na úpravu teploty, čistoty, vlhkosti vzduchu v uzatvorenom priestore) angl.
ventilácia
ventilátor (z. na vetranie, vetrák) lat.
aspirátor (prístroj na odsávanie vzduchu, prípadne na vetranie al. odprašovanie skladov) lat. tech.
multivent (z. na rovnomerný prívod vzduchu cez strop pri celkovom vetraní) lat. tech.
digestor (z. na odsávanie nežiaducich výparov, pár a pod., v laboratóriu, kuchyni a pod., odsávač) lat. odb.
exhaustor (z. na odsávanie vzduchu, odčerpávanie plynu) lat. tech.
bojler (z. na prípravu teplej vody, ohrievač, najmä prietokový) angl.
kalorizátor (z. na rovnomerné ohrievanie kvapalín) lat. tech.
regenerátor (z. na ohrievanie plynu na vysokú teplotu) lat. tech. hut.
pastér (prístroj na konzervovanie mlieka a pod. krátkodobým zahriatím pod bod varu) vl. m. potrav.
mixér (kuchynský prístroj na drvenie a miešanie potravín, miešač) angl.
konša (ohrievané z. na zjemňovanie čokoládovej hmoty prešľahávaním) franc. cukr.
blanšér franc.
blanšírovačka (z. na rýchle a krátkodobé zahrievanie ovocia, zeleniny al. mäsa pred konzervovaním, predvárač) franc. potrav. slang.
espreso
espresso
preso
presso (prístroj na prípravu kávy v prístroji na rýchle prekvapkávanie pod tlakom, prekvapkávací kávovar) tal.
samovar (prístroj na varenie vody na čaj, pôvodne v Rusku) rus.
toastovač /tou-/
toaster /tou-/ (z. na opekanie chleba al. sendviča bez tuku, hriankovač) angl.
gril (z. na pečenie jedál, najmä mäsa, bez tuku pôsobením ohňa al. tepla, ražeň) franc.-angl.
barbecue /bárbikjú/ (gril v prírode, pri pikniku) angl.
stepper (prístroj napodobňujúci chôdzu po schodoch, určený na udržovanie telesnej zdatnosti) angl. šport.
depilátor
epilátor (prístroj na odstraňovanie nežiaducich chĺpkov a vlasov) lat.
fön
föhn
fén (elektrický prístroj na sušenie vlasov, sušič) nem.
kulma nem.
ondulovačka (prístroj, kliešte na vlnenie vlasov) lat.
mangeľ (z. na hladenie tkanín al. papiera parou a teplom) nem.
amylograf (prístroj na zisťovanie akosti raže a ražnej múky) gréc. potrav.
galaktometer
laktomer
laktodenzimeter (prístroj na určovanie hustoty mlieka) gréc.
galaktoskop
laktoskop (prístroj na určovanie množstva tuku v mlieku) gréc.
butyrometer (prístroj na meranie obsahu tuku v mlieku, tukomer) gréc. potrav.
ebuliometer
ebulioskop (prístroj na meranie obsahu liehu v tekutinách) lat. + gréc.
ovoskop
ovodenzimeter (prístroj na určovanie čerstvosti vajec, presvecovač vajec) lat. + gréc. potrav.
sexaskop (prístroj na určovanie pohlavia jednodňových kureniec) lat. + gréc. poľnohosp.
redrying /ridraj-/ (p. na konečnú úpravu tabaku, tabakovej suroviny) angl. tech.
gápeľ
gepeľ nem. poľnohosp. zastar.
žentúr (z. na pohon poľnohosp. strojov uvádzané do kruhového pohybu zapriahnutým dobytkom) nem.
monitor (prístroj na sledovanie a kontrolu životne dôležitých funkcií) lat. lek.
endoskop (prístroj na vyšetrovanie telových dutín a dutých orgánov) gréc. lek.
fonendoskop (prístroj na sluchové vyšetrenie činnosti pľúc, srdca a pod.) gréc. lek.
röntgen (prístroj na presvecovanie hmoty, tela elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou) vl. m.
tomograf gréc. lek.
cétéčko (vrstvovýröntgen na hĺbkové snímkovanie orgánov) angl. skr.
stetoskop (prístroj v tvare rúrky na počúvanie, vyšetrovanie pľúcnych a srdcových šelestov) gréc. lek.
kardiograf
elektrokardiograf (prístroj na zaznamenávanie činnosti srdca) gréc. lek.
stimulátor (prístroj na povzbudzovanie činnosti určitého orgánu, napr. srdca) lat.
kardiostimulátor gréc. + lat.
pacemaker /pejsmejker/ (z. na podporu, posilňovanie činnosti srdca elektrickými impulzmi) angl. lek.
fonokardiograf (prístroj na grafické zaznamenávanie srdcových oziev a šelestov) gréc. lek.
defibrilátor (prístroj na jednorazové podráždenie srdca el. prúdom pre obnovenie rytmu srdca) lat. lek.
tachygraf (prístroj na meranie rýchlosti pulzu) gréc. lek.
tonometer gréc. lek.
sfygmomanometer
sfygmometer (prístroj na meranie krvného tlaku, tlakomer) gréc. lek. zastar.
sfygmograf (prístroj znázorňujúci pulzovú vlnu tepien) gréc. lek.
oxymeter (prístroj na meranie obsahu, dostatku kyslíka v krvi) gréc. lek.
rinoskop (zrkadlový prístroj na vyšetrovanie nosovej dutiny) gréc. lek.
laryngoskop (prístroj na vyšetrovanie hrtana) gréc. lek.
pneumograf (prístroj na zaznamenávanie frekvencií dýchania) gréc. lek.
sprigraf (prístroj na zaznamenávanie dýchacích pohybov) lat. + gréc. lek.
tracheoskop (zrkadlový prístroj na vyšetrovanie priedušnice) gréc. lek.
bronchoskop (prístroj na vyšetrovanie priedušiek) gréc. lek.
spirometer (prístroj na meranie množstva vdychovaného a vydychovaného vzduchu) lat. + gréc. lek.
respirátor (dýchací prístroj zachytávajúci pevné častice) lat. lek.
inhalátor (prístroj na vdychovanie liečivých látok v podobe pár, plynov a pod.) lat. lek.
myostimulátor (prístroj na elektrické dráždenie kostrového svalstva) gréc. + lat. lek.
litoklast (prístroj na drvenie močových kamienkov) gréc. lek.
fonoskop (prístroj na skúmanie pohybov ústnych svalov pri článkovaní reči) gréc. odb.
monoblok (prístroj na úpravu chybného postavenia zubov detí) gréc. + franc. lek.
gastroskop
stomatoskop (optický prístroj na vyšetrovanie žalúdka) gréc. lek.
rektoskop (optický prístroj na vyšetrovanie konečníka) lat. + gréc. lek.
otoskop (prístroj na vyšetrovanie ucha zrakom, ušné zrkadlo) gréc. lek.
otofón (načúvací zosilňovací prístroj pre nedoslýchavých) gréc. lek.
audiofón (prístroj umožňujúci lepšie počuť slabo počujúcim) lat. + gréc.
perimeter (prístroj na meranie rozsahu zorného poľa oka) gréc. lek.
oftalmoskop (prístroj na vyšetrovanie očného pozadia) gréc. lek.
fotostimulátor (p. na dráždenie zraku svetelnými impulzmi) gréc. + lat. lek.
optofón (prístroj umožňujúci nevidiacim čítať sluchom) gréc.
olfaktometer (prístroj na meranie citlivosti čuchu) lat. + gréc. lek.
esteziometer (prístroj na meranie citlivosti kože pri dotyku al. tlaku) gréc. psych.
algezimeter (prístroj na meranie citlivosti na bolesť) gréc. lek.
vaginoskop (optický prístroj na vyšetrovanie pošvy) lat. + gréc. lek.
hysteroskop (prístroj na vyšetrovanie dutiny maternice) gréc. lek.
inkubátor (prístroj na udržovanie stálej teploty, vlhkosti, prívodu kyslíka a čistoty vzduchu, pre predčasne narodené deti) lat. lek.
kuvéza (lôžko na tepelnú ochranu predčasne narodených detí) franc.
tremograf (prístroj na zaznamenávanie chvenia rúk, prstov skúšanej osoby, pri psych. výskumoch) tal. + gréc. lek.
tachistoskop (prístroj na meranie rýchlosti postrehu, kt. rýchlo strieda kartičky s obrázkami, písmenami) gréc. psych.
oneirograf (prístroj na zaznamenávanie snov a obrazu mozgovej činnosti) gréc. psych. lek.
ergometer (prístroj na meranie svalovej práce človeka) gréc. lek.
ergograf (prístroj na zaznamenávanie svalovej námahy, práce) gréc. lek.
solárium (prístroj na ožarovanie, opaľovanie ultrafialovým žiarením) lat. lek.
solux (prístroj vyžarujúci infračervené lúče, používaný v lekárstve, infračervený žiarič) um.
sauna (z. na suchý horúci potný kúpeľ so striedaním prehriatia organizmu s prudkým ochladením) fín.
termokauter (prístroj na vypaľovanie tkanív) gréc. lek.
ortéza (prístroj, pomôcka umožňujúca funkciu postihnutého orgánu) gréc. lek.
fixátor (z. na upevnenie, znehybnenie zlomeniny, upevňovač) lat. lek.
pulmotor (kriesiaci prístroj na umelé dýchanie používaný pri poruchách dýchania) lat. lek.
reanimátor (záchranný oživovací prístroj na umelé dýchanie a pod.) lat. lek.
palarizátor (z. na ničenie mikroorganizmov v mlieku rýchlym a krátkym zahriatím na 140 °C) lat. potrav.
juke-box /džúk/ (hrací hud. automat) angl.
music box /mjúzik/ (z. na reprodukciu hudby, automatická hud. skriňa) angl.
polyfón (music box hrajúci hudbu z perforovanej platne) gréc. hud.
telekomunikácia
telekomunikácie (z. na prenos informácií na diaľku) gréc. + lat.
telefón (z. na prenos zvuku, najmä reči, na diaľku) gréc.
ligifón
ligyfón (hlasný banský telefón) gréc. ban.
mobil
handy /hendi/ (prenosný telefón) angl. hovor.
handsfree /hendsfrí/ (mobil umožňujúci telefonovanie bez držania v ruke) angl.
telegraf (z. na prenos písomných správ na diaľku dohovorenými značkami) gréc.
telefax gréc. + angl.
fax (z. na elektronický prenos textových, obrazových a pod. dokumentov po telefónnej sieti) angl.
teleautograf gréc.
telewriter /-rajter/ (prístroj na prenášanie rukopisov a jednoduchých kresieb na diaľku) angl. el.tech.
reproduktor lat. ozn.tech.
reprák lat. slang.
amplión (z. na prenos zvuku meniace elektrické signály na zvukové, elektrakustický menič) lat.-angl.
megafón (z. na usmernenie al. zosilnenie zvuku hovoriacej osoby, zosilňovač zvuku) gréc.
mono (jednokanálový prístroj na prenos záznamu zvuku) gréc.
stereo (dvojkanálový prístroj na prenos záznamu zvuku) gréc.
hi-fi
hifi
Hi-fi
Hi-Fi
Hifi (elektroakustické z. s veľmi kvalitnou, vernou reprodukciou) angl. skr.
blatnerfón (z. na záznam zvuku na oceľový pás al. drôt) nem. + gréc. zastar.
ampex (prvé z. na magnetický záznam obrazu a zvuku) vl. m.
gramofón (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu nahratého na platne) gréc.
magnetofón gréc.
magneťák
magič
magiš (prístroj na záznam zvuku na pás a jeho reprodukciu) gréc. subšt.
diktafón (prístroj na záznam a opakovanie, reprodukciu reči) lat. + gréc.
volkmen
walkman /vókmen/ (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu nahratého na magnetofónovej kazete, malý prenosný prehrávač so sluchátkami) angl.
diskman
discman /diskman/ (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu nahratého na kompaktnom disku, malý prenosný prehrávač so sluchátkami) angl.
fonograf (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu zachyteného na voskový povrch valca) gréc. hist.
equalizér (z. na úpravu signálu v elektrofonickej hudbe) lat.
mikrofón (z. na sprostredkovanie prenosu zvuku premenou mechanických kmitov na elektrické, elektroakustický menič) gréc.
mikroport (malý bezdrôtový mikrofón pripnutý na odeve) gréc. + lat.
fotoaparát (z. na zhotovovanie obrazov vzniknutých pôsobením svetla na citlivú vrstvu filmu al. dosky) gréc. + lat.
kamera (prístroj na snímanie obrazu) gréc.-lat.
videokamera lat. + gréc.-lat.
kamkordér
kamkorder
camcorder /kamcor-/ (kamera na magnetický záznam) angl. skr.
bioskop
kinematograf (prístroj na nakrúcanie al. premietanie filmov) gréc. zastar.
laterna magika
laterna magica /-ka/ (jednoduchý premietací prístroj) lat.
rekordér (prístroj na nahrávanie a prehrávanie zvuku, obrazu) angl.
magnetoskop gréc. odb.
videorekordér lat. + angl.
videomagnetofón lat. + gréc.
video (z. na magnetický záznam, kopírovanie a reprodukciu obrazu a zvuku) lat. hovor.
projektor (premietací prístroj) lat. film.
videoprojektor (prístroj na premietanie magnetických záznamov obrazu a zvuku) lat.
diaprojektor (prístroj na premietanie diapozitívov) gréc. + lat. fot.
epidiaskop
epidiaprojektor (prístroj na premietanie diapozitívov a nepriehľadných predlôh) gréc. fyz.
episkop
epiprojektor (prístroj na premietanie nepriehľadných predlôh osvetlených dopadajúcim svetlom) gréc.
televízia
televízor gréc. + lat.
telka
telkáč (prístroj na prijímanie elektrického signálu prenášajúceho obraz a zvuk na diaľku) gréc. + lat. slang.
eidophor /ejdofor/
eidofor /ej-/ (z. na premietanie televízneho obrazu na veľkú plochu) gréc.
stroboskop (prístroj na pozorovanie obrázkov rozloženého pohybu al. na meranie frekvencie obrátok, založený na zotrvačnosti vnímania ľudského oka) gréc.
tónoskop (prístroj na zaznamenávanie ľudského hlasu v podobe obrazu) gréc. fon.
mixér (z. na úpravu zvuku vo filme a pod., na miešanie zvukov) angl.
anténa (z. na vysielanie al. príjem elektromagnetických vĺn) lat.-franc. ozn.tech.
dipól gréc.
dipólová anténa (anténa s dvoma súmernými vodičmi) gréc. + lat.-franc.
satelit lat. hovor.
satelitná anténa (oblúková anténa na príjem televíznych programov z družice) lat. + lat.-franc.
hardvér
hardware /-vér/ (technické prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech.
upgrade /apgrejd/ (doplnený, aktualizovaný, vylepšený hardvér) angl. výp. tech.
monitor (z. na sledovanie a kontrolu vysielaných signálov al. prevádzky zariadenia odb.; z. na zobrazenie hlásenia o stave výp. systému a jeho činnosti výp. tech.) lat.
displej
display /displej/
screen /skrín/ (z. na zobrazenie výstupnej informácie, číslic a znakov, zobrazovacia jednotka, obrazovka) angl.
interface /-fejs/
interfejs (z. slúžiace vzájomnému spojeniu dvoch zariadení výpočtovej techniky a spôsob ich komunikácie) angl. výp. tech.
modem (z. na prenášanie údajov medzi počítačmi pomocou telefónnej linky) angl. skr.
skener
scanner /skener/ (z. na optické snímanie obrazovej predlohy, obrazový snímač) angl.
dekódovač
dekodér (z. na prevádzanie informácie z jednej sústavy znakov do druhej, pôvodnej) lat. porovnaj jednotka 2pamäť 3
peoplemeter /píplmeter/ (elektronické meracie z. na zisťovanie sledovanosti televíznych programov) angl.
detektor (z. na zisťovanie a hodnotenie pravdivosti výpovede vyšetrovanej osoby) lat. d. lži
cyklostyl (jednoduchý prístroj na rozmnožovanie strojom písaných písomností) gréc.
xerograf
xerox (prístroj na rozmnožovanie založené na elektrostatickom princípe) gréc.
hektograf (prístroj na rozmnožovanie zastar. technikou rozmnožovania používajúcou analínové farby a želatínovú vrstvu) gréc.
eidograf /ej-/ (prístroj na prenášanie, kopírovanie výkresov, plánov a pod.) gréc.
ormig (liehový prístroj na rozmnožovanie) um. polygr. slang.
voltmeter (prístroj na meranie elektrického napätia) vl.m. + gréc.
ampérmeter (prístroj na meranie elektrického prúdu) vl.m. + gréc.
ohmmeter /óm-/ (prístroj na meranie elektrického odporu) vl.m. + gréc. fyz.
wattmeter (prístroj na meranie výkonu elektrického prúdu) vl.m. + gréc. eltech.
logometer (prístroj na meranie pomeru dvoch prúdov al. napätí) gréc. eltech.
kondenzátor (prístroj na hromadenie el. náboja) lat. eltech.
reostat (prístroj na reguláciu elektrického prúdu zmenou odporu) gréc. eltech.
relé (prístroj na prenášanie impulzov z jedného elektrického obvodu do druhého, elektrický spínač) franc. eltech.
crossbar /kro-/ (krížový spínač) angl. eltech.
cynometer (prístroj na meranie dĺžky elektromagnetických vĺn) gréc. odb.
akumulátor (z. na uchovávanie, hromadenie energie a jej postupné uvoľňovanie, odber) lat.
generátor (z. na premenu jednej energie na inú) lat. odb.
alternátor (generátor na výrobu striedavého prúdu) lat. eltech.
dynamo (prístroj na výrobu jednosmerného el. prúdu) gréc. eltech.
konvertor (z. meniace striedavý prúd na jednosmerný al. naopak, menič prúdu) lat. eltech.
detektor (z. na menenie striedavého el. napätia, prúdu, na jednosmerné, usmerňovač) lat. eltech.
invertor (z. na zmenu jednosmerného prúdu na striedavý, striedač) lat. eltech.
tranformátor lat.
trafák
trafo (z. na premenu napätia al. intenzity striedavého elektrického prúdu) lat. slang.
tachogenerátor (generátor na prevod otáčavej rýchlosti na elektrický prúd) gréc. + lat. eltech.
kvantový generátor (generátor na vytváranie elektromagnetického žiarenia pomocou vynútenej emisie medzi vhodnými energetickými hladinami v atómoch, molekulách al. pevných látkach) lat.
laser /lejzer, laser/ (kvantový generátor optického žiarenia) angl. skr. fyz.
maser /maser, mejzer/ (kvantový generátor mikrovlnného žiarenia) angl.
raser /rejzer/ (kvantový generátor röntgenového žiarenia) angl. skr. tech.
gaser /gejzer/ (kvantový generátor gama žiarenia) angl.
rádiometer (prístroj na meranie žiarenia) lat. + gréc. fyz.
dozimeter (prístroj na meranie dávok rádioaktívneho žiarenia) gréc. fyz.
spektrograf (prístroj na zaznamenávanie usporiadania zloženého žiarenia podľa vlnových dĺžok) lat. fyz.
pyrheliometer (prístroj na meranie priameho slnečného žiarenia) gréc. odb.
rádioatmometer (z. na meranie účinku slnečného žiarenia na vyparovanie z povrchu rastlinných listov) lat. + gréc. odb.
luxmeter (prístroj na meranie osvetlenia) lat. + gréc. fyz.
pyranometer gréc. fyz.
solarimeter (prístroj na meranie celkového slnečného žiarenia) lat. + gréc. geofyz.
reflektor (z. na odrážanie svetelných lúčov, žiarenia) lat.
senzor (z. na premenu fyzikálnej veličiny na elektrický signál, snímač) lat. fyz.
konektor (z. na prepojenie káblov a ich pripojenie k prístroju, súčiastka na spájanie častí elektonických prístrojov, spojka kábla, vidlica a zásuvka) lat. eltech.
port (vstupný al. výstupný konektor) angl. výp. tech.
elektrónka (banka s elektródami na riadenie toku elektrónov) gréc. eltech.
dióda (elektrónka al. polovodičová súčiastka s dvoma elektródami) gréc. eltech.
tranzistor (polovodičová zosilňujúca súčiastka nahradzujúca elektrónky) lat.-angl.
dynamometer (prístroj na meranie sily al. veľkosti krútiaceho momentu, silomer) gréc. fyz.
kalorimeter (prístroj na meranie tepla) lat. + gréc.
termometer gréc.
termometrum (teplomer) gréc. odb.
pyrometer (teplomer na meranie vysokých teplôt nad 1 000 °C na princípe tepelného žiarenia látky, žiaromer) gréc. fyz. tech.
talpotazimeter (tlakový teplomer využívajúci závislosť tlaku pár od teploty) gréc. fyz.
termograf (prístroj na meranie a zaznamenávanie zmien teploty vzduchu) gréc. fyz.
pyroskop (prístroj na odhadovanie vysokých teplôt, žiaromerka) gréc. odb.
termoregulátor (regulátor na udržiavanie teploty) gréc. + lat. tech.
termostat (z. na udržiavanie stálej teploty) gréc. tech.
kryostat (prístroj na udržovanie stálej nízkej teploty) gréc. fyz.
kondenzátor (z. na výmenu tepla, výmenník chladiaceho zariadenia, v kt. sa skvapalňujú pary chladiacou vodou) lat. tech.
transmisia /tranz-/ (z. na prenos pohybu a mechanickej sily, prevod) lat. tech.
dýza (z. na premenu tlakovej energie tekutiny na pohybovú, zužujúci sa kanál, tryska, hubica) rom.-nem. tech.
tachometer (prístroj na meranie rýchlosti al. počtu obrátok, rýchlomer, otáčkomer) gréc. tech.
tachograf (prístroj na zaznamenávanie počtu obrátok za jednotku času) gréc. tech.
tachoskop (prístroj na meranie obrátok, jednoduché počítadlo obrátok so stopkami) gréc. tech.
taxameter (prístroj v aute na zaznamenávanie prejdenej vzdialenosti a príslušného polatku) lat. + gréc.
pedometer (z. na približný odhad vzdialenosti, krokomer) lat. + gréc. tech.
hodograf
hodometer (prístroj na meranie vzdialenosti pomocou kolesa spojeného s počítačom obrátok) gréc.
spidograf (prístroj na meranie rýchlosti bežca na priamej trati) angl. + gréc. šport.
cyklometer (prístroj na približné meranie vzdialeností na plánoch a mapách geod.; prístroj na meranie prejdenej vzdialenosti na bicykli) gréc.
log (z. na meranie plavebnej rýchlosti lode) gréc. lod.
gravimeter (prístroj na meranie tiažového zrýchlenia) lat. + gréc.
pachymeter (prístroj na meranie hrúbky, hrúbkomer) gréc. tech.
duroskop (prístroj na meranie tvrdosti metódou pružného odrazu) lat. + gréc. fyz.
skleroskop (prístroj na meranie tvrdosti materiálu, najmä kovu, podľa výšky odrazu telieska s diamantovým hrotom) gréc. tech.
sklerometer (prístroj na určovanie tvrdosti nerastov) gréc. tech. miner.
ceilometer (prístroj na meranie výšky spodnej základne oblakov) angl. + gréc. met.
nefoskop (zastaraný prístroj na zisťovanie smeru a rýchlosti pohybu oblakov) gréc. meteor.
barometer
manometer (prístroj na meranie tlaku vzduchu, tlakomer) gréc. fyz.
aneroid (barometer využívajúci tlakovú deformáciu pružných stien kovových škatuliek) gréc.-franc. odb.
hypsometer
hypsotermometer
barotermometer
termobarometer (barometer využívajúci závislosť teploty varu kvapalín na tlaku vzduchu) gréc. fyz.
barograf (prístroj na zaznamenávanie priebehu zmien tlaku vzduchu) gréc. meteor.
dazymeter (prístroj na meranie hustoty plynov) gréc.
areometer gréc.
denzimeter (prístroj na meranie hustoty kvapalín, hustomer) lat. + gréc. fyz.
pyknometer (sklená nádoba na meranie hustoty kvapalín vážením) gréc. fyz.
limnigraf (prístroj na meranie a zapisovanie časového priebehu výšky hladiny vody) gréc.
medimaremeter (prístroj na stanovenie výšky strednej hladiny mora) lat. + gréc. geod.
mareograf (samočinný plavákový prístroj na zaznamenávanie zmeny výšky morskej hladiny pri pobreží) lat. + gréc. geogr.
batymeter (prístroj na meranie hĺbky vody, hĺbkomer) gréc. tech.
echolot (prístroj na meranie hĺbky vody a pod. využívajúci odraz ultrazvukových vĺn, ozvenový hĺbkomer) gréc. tech.
anemometer (prístroj na meranie rýchlosti a smeru vetra) gréc. meteor.
anemograf (prístroj na zaznamenávanie rýchlosti a smeru vetra) gréc. meteor.
citometer (prístroj na meranie objemového prietoku, napr. plynu) lat. + gréc. tech.
danaida (prístroj na meranie objemového prietoku kvapalín) gréc.
sublimátor (z. na premenu pevného skupenstva látky na skupenstvo plynné) lat. tech.
oscilograf (prístroj na pozorovanie a zaznamenávanie časového priebehu premenných veličín) lat. + gréc. fyz.
chronoskop (prístroj na meranie krátkych časových úsekov) gréc. tech.
chronograf (prístroj na zaznamenávanie časových údajov, časomer) gréc.
chronograf (náramkové al. vreckové hodinys centrálnou sekundovou ručičkou používané aj ako stopky) gréc.
chronometer (prenosné presné hodinyriadené zotrvačníkom používané v astron. al. navigácii) gréc. odb.
pendlovky (hodinys kyvadlom) nem. hovor.
pondusovky (hodinyso závažím) lat.
horológion (slnečné, vodné, pieskové z. na meranie času) gréc. kniž.
holiotropión (slnečné hodiny) gréc.
hydroskop (vodné hodiny) gréc.
klepsydra (vodné staroveké hodiny) gréc.
orloj lat.
horológium (vežové hodinyukazujúce viac astron. údajov) gréc.-lat. zastar.
metronóm (prístroj na určovanie taktu, časomer na určenie hudobného tempa, taktomer) gréc. hud.
vibrometer (prístroj na meranie chvenia, kmitania stroja a pod.) lat. + gréc. tech.
vibrograf (prístroj na zaznamenávanie nameraného chvenia, kmitania stroja a pod.) lat. + gréc. tech.
vibrátor (prístroj spôsobujúci, vyvolávajúci chvenie, kmitanie) lat. odb.
amortizátor
amortizér (z. na zabránenie vzniku rozkmitu škodlivých chvení a pod., tlmič) lat.-franc. tech.
katarakt (z. na tlmenie nežiaducich mechanických kmitov) gréc. tech.
moderátor (z. na tlmenie, spomaľovanie niečoho) lat. odb.
reduktor (z. na zníženie, zmenšenie tlaku, teploty, rýchlosti a pod.; z. na zníženie počtu otáčok, prevod) lat. tech.
multiplikátor (z. na zvyšovanie, násobenie výkonu, účinku a pod.) lat. tech.
seizmograf (prístroj na zaznamenávanie zemetrasení, zemetrasných vĺn, otrasov zeme) gréc. geofyz.
geofón (malý prenosný seizmograf používaný pri hľadaní ložísk a sledovaní banských otrasov) gréc.
seizmoskop (prístroj na oznamovanie slabých otrasov pôdy, zemetrasení) gréc. geofyz.
fonometer (prístroj na meranie intenzity zvuku, hlasu, zvukomer) gréc. fyz.
refraktometer (optický prístroj na meranie indexu lomu svetla) lat. + gréc. fyz.
chromatometer (prístroj na meranie farebnosti) gréc.
sférometer (prístroj na meranie krivosti guľových plôch) gréc. tech.
ombrometer
ombrograf gréc.
pluviometer
pluviograf (prístroj na meranie množstva atmosférických zrážok spadnutých za určité obdobie, zrážkomer na kvapalné zrážky, dažďomer) lat. + gréc. meteor.
chionograf (zrážkomer na tuhé zrážky, sneh) gréc. meteor.
totalizátor (zrážkomer za dlhšie obdobie, najmenej jeden rok) lat. meteor.
ombrograf (prístroj na zaznamenávanie časového priebehu množstva spadnutých zrážok) gréc. meteor.
drozograf (prístroj na meranie množstva rosy, rosomer) gréc.
hygroskop
hygrometer (prístroj na meranie zmien vlhkosti vzduchu, vlhkomer) gréc. meteor.
psychrometer (prístroj na meranie vlhkosti vzduchu na základe rozdielu teploty nameranej dvoma teplomermi) gréc. meteor.
polymeter (prístroj na meranie vlhkosti a rosného bodu, vlhkomer) gréc. meteor.
evaporimeter (prístroj na meranie výparu vody z vodnej hladiny al. pôdy, výparomer) lat. + gréc.
humidostat lat. + gréc.
hydrostat
hygrostat (z. na udržiavanie stálej vlhkosti) gréc.
eupateoskop (prístroj na meranie ochladzovacieho účinku okolia) gréc. fyz.
frigorimeter (prístroj na zisťovanie chladiaceho účinku okolia) lat. + gréc. tech.
psofometer (prístroj na meranie sily hluku, hlukomer) gréc. tech.
impinger (prístroj na meranie prašnosti, prachomer) angl.
klinometer (prístroj na meranie sklonu zemského povrchu, sklonomer, svahomer) gréc.
eklimeter (prístroj na určovanie výškových rozdielov, na vytyčovanie uhla sklonu terénu) gréc. geod.
variometer (prístroj na určovanie časových zmien fyz. veličiny, napr. geomagnetického poľa Zeme) lat. + gréc.
pasimeter (prístroj na meranie vnútorných rozmerov) gréc. tech.
boroskop (prístroj na kontrolu vnútorných povrchov) gréc. opt.
teodolit (optický prístroj na meranie a vytyčovanie vodorovných a zvislých uhlov) gréc. geod.
tachymeter (teodolit v teréne, aj na meranie vzdialeností) gréc. geod.
goniometer (prístroj na meranie uhlov, uhlomer) gréc.
astroláb (z. na meranie uhlov v rovine v staroveku a stredoveku) gréc. geod.
kvadrant (z. na meranie vertikálnych, zvislých uhlov používané v stredoveku) lat.
buzola (z. na meranie vodorovných uhlov od magnetického severu) tal. geod.
astroláb (prístroj na určovanie polohy kozmických telies, zemepisných súradníc al. času používaný v staroveku a stredoveku) gréc. astron. geod.
kompas (prístroj na určovanie svetových strán al kurzu pomocou magnetickej strelky) tal.-franc.
gyrokompas (kompas na princípe zotrvačníka s voľnou osou) gréc. tech.
rádiokompas (kompas určujúci smer pohybujúceho sa dopr. prostriedku k pozemnej rádiovej stanici) lat. + tal.
sextant (prístroj na meranie uhlovej vzdialenosti dvoch bodov al. výšky kozmického telesa nad obzorom a tým na určovanie zemepisnej polohy) lat. geol. astron.
gnómon (najstarší astron. prístroj, zvislá tyč al. stĺp so sústrednými kružnicami na určovanie uhlovej výšky Slnka a pod.) gréc. astron.
cirkumzenitál (prístroj na určovanie zemepisnej polohy z merania pohybu hviezdy) lat. + arab. astron.
oktant (starý prístroj na meranie zenitových vzdialeností kozmických telies astron.; astronavigačný prístroj na určovanie polohy lietadla let.) lat.
triquertum /-kve-/ (staroveký prístroj na meranie zenitových vzdialeností) lat. astron.
rádiolokátor lat.
radar (z. na určovanie polohy pozemných, námorných a vzdušných objektov pomocou odrazu elektromagnetických vĺn) angl. skr. tech.
ASR (radar na letisku) angl. skr. tech.
teleran (radar na pristávanie pri zlej viditeľnosti) angl. let.
gyroskop (zotrvačníks voľnou osou, súčasť leteckých navigačných prístrojov ako umelý horizont) gréc. tech.
odograf (vyhodnocovacie z. na let podľa prístrojov udávajúce polohu lietadla) gréc. let.
sonar (z. na zisťovanie polohy predmetu pod vodnou hladinou založené na princípe odrazu veľmi krátkych vĺn) angl. skr. lod.
protraktor (navigačný prístroj na určovanie polohy lode zložený z kruhu a troch ramien, na zakresľovanie polohy lode do mapy) lat. námor.
lokátor (prístroj poskytujúci nevidiacemu informácie o polohe predmetov) lat. tech.
noktovízia (z. umožňujúce vidieť predmety za tmy al. obmedzenej viditeľnosti a tento obraz prenášať pomocou infračerveného svetla) lat. tech.
katalyzátor (z. na znižovanie škodlivosti výfukových plynov áut) gréc.
karburátor (z. na prípravu zápalnej zmesi pre benzínové a plynové motory) franc. tech.
štartér (z. na spúšťanie motora, zariadenia do chodu, spúšťač tech.; z. na zapaľovanie žiarivky, zapaľovač eltech.) angl.
akcelerátor (z. na urýchľovanie elektricky nabitých častíc, urýchľovač fyz.; z., kt. vodič motorového vozidla riadi prívod palivovej zmesi do motora, plyn) lat.
diferenciál (z. na vyrovnávanie rôznych rýchlostí otáčania poháňaných kolies auta a pod., prevodový mechanizmus, prevod) lat. stroj.
linka (z. na premiestňovanie výrobku al. iného predmetu podľa sledu výroby al. iného postupu, pás, dopravník a pod.) lat.-nem. tech.
trasportér (z. na plynulú dopravu sypkého al. kusového materiálu, dopravník) lat.-franc. tech.
konvejer (z. na nepretržitú hromadnú dopravu materiálu a predmetov, článkový dopravník) angl. tech.
elevátor (z. na nepretržitú dopravu materiálu zvislým al. šikmým smerom, dopravník) lat. tech.
redler (z. na dopravu, reťazový dopravník na sypké hmoty) vl. m. tech.
elfa (z. na vykladanie repy a pod. z vagónov al. áut prúdom vody pod tlakom) um. tech.
paletizátor (z. na vyberanie, ukladanie, prepravu a premiestňovanie drevených al. kovových podložiek, plošín s normalizovanými rozmermi) tal.-franc. dopr.
lift (výťah) angl. hovor.
paternoster (obežný výťah s nepretržitým plynulým pohybom) lat. tech.
skip (výťahové z. na dopravu betónu a sypkých látok v nádobe ťahanej lanom po koľajniciach, košový šikmý výsypný výťah) angl. tech.
krepňa (z. na uchopenie a prenášanie bremien, najmä kamenných kvádrov) nem. hovor. stav.
ejektor (prúdové čerpadlo, prístroj na prepravu tekutín al. sypkých materiálov prúdom hnacej látky) lat.
injektor (ejektor využívajúci pohybovú energiu tekutiny) lat. tech.
pumpa nem.
nautilus (ponorné čerpadlo) lat. tech. slang.
monžík (prístroj na prepravu tekutín využívajúci stlačený vzduch) franc. tech.
volant (z. na určovanie smeru pohybu motorového vozidla) franc.
kormidlo (z. na určovanie smeru pohybu, najmä lode al. lietadla) rus.
korman (z. na určovanie smeru pohybu, najmä na bicykli) maď. hovor.
elevony (z. na určovanie smeru pohybu na krídlach, najmä bezchvostových lietadiel) lat. plur. let.
spojler
spoiler (z. na zlepšenie aerodynamických vlastností vozidiel v tvare štítu, krídla, usmerňovača prúdenia vzduchu) angl. motor.
propulzor (z. vytvárajúce ťah potrebný na premáhanie odporu pri pohybe lietadla al. lode, vrtuľa, koleso, veslo a pod.) lat. tech.
variometer (prístroj na meranie rýchlosti stúpania al. klesania lietadla) lat. + gréc. let.
trenažér (z. na výcvik vodičov, letcov a pod. napodobňujúce skutočné podmienky jazdy, letu a pod.) franc.
katapult (z. na vymrštenie pilota z lietadla; z. na skrátenie štartu lietadiel na krátkej dráhe) gréc. let.
rampa (z. na vypúšťanie rakiet) franc.
takeláž (pomocné lanové a plachtové z. plachetnice, všetky lodné sťažne, rahná, plachty a laná) hol. lod.
bakláž (uzáver prístavu al. ústia rieky pevným al. plávajúcim uzavrieracím zariadením, závorou) franc.
dalba (z. na uväzovanie lodí na vodnej ceste, rejde al. prístave, prístavné koly, spojené pilóty zarazené do dna) nem. lod.
tobogan (závitový sklz na dopravu kusového tovaru) indián.-angl. tech.
slip (z. na vyťahovanie úlovku na palubu rybárskej lode; z. na spúšťanie lodí na vodu al. ich vyťahovanie na breh, lodenicový sklz) angl. lod.
rizňa (žľab na spúšťanie dreva) nem. hovor.
heling
helling (z. v lodenici na vyťahovanie lode z vody, lodný výťah) nem. lod.
gyrostat (ťažký zotrvačníkvyužívaný napr. na zoslabenie kolísania lode) gréc. tech. porovnaj prostriedok|dopravný
turniket (z. na vpúšťanie návštevníkov po jednom a ich rátanie) franc.
garniža (z. na zavesenie, upevnenie záclon, rám, kt. toto z. zakrýva) tal.-nem.
žalúzia (sťahovacie z. zložené z dielcov, pruhov, na zaclonenie al. uzavretie okna, dvier, skrine a pod.) franc.
roleta (ochranný zvinovací kryt z pevného materiálu na výklade obchodu a pod.) franc.
tabelátor
tabulátor (z. na písacích strojoch a počítačoch slúžiace na písanie údajov do zoznamov al. súpisov v stĺpcoch) lat. tech.
inštalácia (tech. z. budovy na rozvod plynu a pod.) lat. tech.
armatúra (prídavné, pomocné al. ovládacie z., napr. na potrubných rozvodoch tekutín) lat. tech.
ventil (armatúra v potrubí na riadenie, obmedzovanie al. zastavenie pretekania, prúdenia kvapalín, plynov, záklopka) lat.
batéria (ventil na reguláciu al. miešanie vody) franc.
by-pass /bajpas/ (obtok, obchádzka, napr. obtokový ventil u parných turbín) angl. tech. dopr.
redukcia (ventil na obmedzenie prúdenia) lat. tech. slang.
fiting
fitink (tvarovaná spojka potrubia so závitom) angl. tech. slang.
hydrant (armatúra slúžiaca na väčší odber vody z verejnej siete, potrubia, na hasenie, polievanie a pod.) gréc.
sifón (z. zabraňujúce vnikaniu zápachu z potrubia do miestností a ulíc v tvare ohnutej rúry, zápachový uzáver) gréc.-franc. tech.
bidet (hygienické z. v tvare toaletnej misy na umývanie dolnej časti tela) franc.
praktikábel (z. umožňujúce zvislé členenie javiska, lešenie, podstavec a pod.) gréc.-franc.
sufita (z. na skryté osvetlenie javiska zhora) tal. div.
gilotína (z. na popravovanie ľudí sťatím) franc. vl. m.
flash /fleš/ (výbojkové bleskové z., blesk) angl. fot.
izolácia (z. na zamedzenie prenikania tepla, vlhkosti, energie, zvuku, žiarenia a pod.) tal.-franc. tech.
terárium (z. na chov drobných suchozemských živočíchov, najmä plazov) lat.
serpentárium (terárium na chov hadov) lat.
vivárium (z. na chov živočíchov upravené ako prirodzené prostredie) lat. porovnaj stroj

množstvo

množstvo 1 (počet)
kvantita lat.
plejáda (počet) gréc. kniž.
minimum (najmenšie možné m.) lat.
maximum (najvyššie možné m.) lat.
en détail /andétaj/ (v malom m., v drobnom) franc. obch.
en gros /angró/ (vo veľkom m., meradle) franc. obch.
limit (najmenšie al. najväčšie m.) lat.-franc.
normál (zvyčajné, bežné m.) lat.
štandard (obvyklé, bežné, ustálené m.) angl.
optimum (v daných podmienkach najlepšie, najvhodnejšie, najpriaznivejšie, najvýhodnejšie m.) lat. kniž. a odb.
pesimum (v daných podmienkach nahoršie, najmenej vhodné, priaznivé, výhodné m.) lat. odb.
extrém (krajné, hraničné m.) lat. odb.
kvantum (spravidla určitý počet) lat.
multiplum (viacnásobné m.) lat. kniž.
kvóta (pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, pomerná časť, stanovený počet) lat.-tal.
norma (m. práce určenej na určitú časovú jednotku) lat. ekon.
penzum (m. uloženej, vymedzenej práce) lat. kniž.
produktivita (m. výrobkov na jedného pracovníka za jednotku času) lat. ekon.
kontingent (pevne určené m. tovaru, peňazí, poľnohosp. výrobkov) lat.
partia (vopred stanovené m. tovaru, výrobkov) lat.
suma (m. peňazí vyjadrené číselne) lat.
šarža (m. látky, dávka vyrobená naraz) franc.
receptúra (m. a pomer zložiek určitého výrobku) lat. odb.
koncentrácia (m. danej látky v objeme sústavy, hustota) lat. chem.
salinita (m. rozpustených solí vo vode vyjadrené v promile, slanosť) lat. geol.
glykémia (m., hladina cukru v krvi) gréc. lek.
lipémia (m., hladina tukových látok v krvi) gréc. lek.
natrémia (m., hladina sodíka v krvi) lat. + gréc.
telma (malé m. zadržanej dažďovej vody, v kt. žijú a vyvíjajú sa drobné organizmy) gréc. ekol.
seizmicita (m. zemetrasení za určité obdobie na určitom mieste) gréc. geofyz.
imisia (m. znečisťujúcich prímesí vo vzduchu) lat. meteor.
kvantum (najmenšie možné m. fyzikálnej veličiny) lat. fyz.
luminozita (m. energie vyžarovené hviezdou za jednotku času, svietivosť) lat. astron.
insolácia (m. priameho slnečného žiarenia dopadajúceho za jednotku času na jednotku plochy zeme) lat. meteor.
pórovitosť
poréznosť
poróznosť
pórozita (m. dutín v telese al. v materiáli) gréc.-lat.
etát (m. dreva, kt. je možné z lesa vyťažiť bez ohrozenia podstaty lesa) franc. les.
transport (väčšie m. osôb al. materiálu dopravované jednotne, najmä vlakom) lat. porovnaj početdávkaúroveňzníženiezvýšenie

počet

počet
kvantita lat.
plejáda (množstvo) gréc. kniž.
kvantum (spravidla určité množstvo) lat.
kvóta (stanovený p., množstvo, pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, pomerná časť) lat.-tal.
kontingent (pevný, stanovený, pravidelný p. osôb, napr. brancov, vojakov) lat.
kvórum (najnižší p. potrebných hlasov, napr. na platnosť uznesenia) lat. práv. polit.
numerus clausus /klauzus/ (uzavretý, obmedzený p. pri prijímaní na školu a pod.) lat.
tiráž (p. vytačených exemplárov knihy, náklad) franc. polygr.
parita (rovnaký p., rovnosť) lat. kniž. a odb.
frekvencia (p. pravidelne sa opakujúcich dejov al. javov na určitom mieste za jednotku času, častosť výskytu, početnosť; p. kmitov za jednotku času, kmitočet fyz.) lat.
seizmicita (p. zemetrasení za určité obdobie na určitom mieste) gréc. geofyz.
epakta (p. dní medzi posledným novom Mesiaca a 1. januárom) gréc. astron.
populácia (p. obyvateľstva, obyvateľov, zaľudnenie, ľudnatosť) lat.
natalita lat.
nativita lat. zried.
parturita (p. narodených detí za rok na tisíc obyvateľov, pôrodnosť lek. štat.; p. narodených, vyliahnutých al. vzniknutých jedincov v populácii organizmov za časovú jednotku, množivosť ekol.) lat.
fertilita (p. narodených detí za rok na tisíc žien vo veku 15 – 49 rokov, plodnosť) lat. demogr.
mortinatalita (p. mŕtvonarodených na p. živonarodených) lat. lek.
neomortalita (úmrtnosť novorodencov do 10 dní po narodení) gréc. + lat. lek.
incidencia (p. nových prípadov ochorenia za určitý čas na tisíc obyvateľov) lat. lek.
morbidita (p. chorých al. chorôb k celkovému počtu obyvateľstva, chorobnosť) lat. štat.
mortalita (p. úmrtí na p. obyvateľstva, úmrtnosť lek.; p. uhynutých jedincov za jednotku času, úmrtnosť zool.) lat.
letalita (p. osôb zomretých na určitú chorobu z tisíc osôb chorých na túto chorobu, smrtnosť) lat. lek.
nuncialita
nupcialita (pomerný p. svadieb na určitom území, sobášnosť) lat. štat.
voltinizmus (p. generácií určitého druhu živočícha v priebehu jedného roka) tal. ekol.
denzita (p. jedincov rovnakého druhu na jednotke plochy al. objemu, populačná hustota) lat. ekol.
karyotyp (p. chromozómov v jadre telesnej bunky) gréc. biol.
hyperodoncia (vrodená vývojová chyba prejavujúca sa nadmerným p. zubov) gréc. lek.
oligodoncia (vrodená vývojová chyba prejavujúca sa neúplným p. zubov) gréc. lek.
p. prstov pozri prst porovnaj množstvo 1zníženiezvýšenie

väzba

väzba 1 (spôsob spájania častí do celku)
kovariancia (vzájomná väzba dvoch náhodných veličín)
korelácia (v. al. závislosť medzi dvoma al. viacerými znakmi, vzájomný vzťah, súvzťažnosť) lat.
textúra (vnútorné usporiadanie, zloženie) lat. odb.
feedback /fídbek/ (spätná v.) angl. psych. kyb. slang.
rekcia (vzťah slov, v kt. jeden člen určuje pád druhého člena) lat. lingv.
kovalencia
kovalentná v. (chem. v. dvoch atómov vznikajúca spojením dvojice elektrónov) lat. chem.
skleronomná v. (v. nezávislá od času) gréc. + lat. fyz.
reonomná v. (v. závislá od času) gréc. fyz.
panama (dvakrát zväčšená plátnová v. pripomínajúca pletivo) vl. m.
šarmé (jednolícna osnovná v. na dámske šatovky) franc. text.
keper (v. látky vytvárajúca šikmé riadky) hol.-nem.
??? (v. tvoriaca plastické kocky) nem. text.

určenie

určenie
destinácia lat. kniž.
špecifikácia
špecifikovanie (bližšie, podrobnejšie, presnejšie vymedzenie niečoho) lat. kniž. a odb.
precizovanie
precizácia (presné vyjadrenie, spresnenie) lat.-franc. kniž.
determinácia (určenosť, vymedzenie pojmu a pod.) lat. log.
indikácia (stanovenie diagnostického al. liečebného postupu) lat. lek.
diagnóza (zistenie, rozoznanie, rozpoznanie, stanovenie príčin, stavu, napr. nemoci chorého) gréc. odb. lek.
kvantita (u. predmetov, javov podľa ich množstva) lat. filoz.
kvalita (u. predmetov, javov podľa vlastností, ktorými sa odlišujú od iných) lat. filoz.
kalibrovanie
kalibrácia (u. a označenie objemu) tal.-franc. tech.
periodizácia (u. časových úsekov, období) gréc.-lat.
terminácia (vymedzenie, ohraničenie, stanovenie času, doby, lehoty) lat. odb.
chronológia (u. časového poradia, časovej postupnosti javov, vecí) gréc.
dendrochronológia (datovacia metóda založená na počítaní prírastkov, letokruhov na kmeňoch stromov) gréc.
minutáž (vymedzenie času v minútach) lat. odb.
stopáž (čas trvania programu, nahrávky, záberu a pod.) angl. odb.
delimitácia (rozhraničenie, ohraničenie, vymedzenie, vytýčenie hranice, úloh, právomocí, odčlenenie, oddelenie) lat.
definícia (slovné vymedzenie, výklad, objasnenie obsah, význam pojmu, výrazu) lat.
tautológia (logicky chybná definícia, keď definované aj definujúce obsahujú rovnaký neznámy pojem) gréc. log.
formulácia (slovné vyjadrenie, vymedzenie pojmu, myšlienky, názoru) lat.
artikulácia (jasná, zreteľná, dôrazná formulácia, vyslovenie) lat. kniž.
kvotácia (rozdelenie na pomerné časti, diely, podiely, ich u.) lat. práv. ekon.
orientácia (u. polohy, zemepisne, v cudzom prostredí) lat.-franc.
echolokácia (orientácia v priestore pomocou vysielania a vnímania odrazeného ultrazvuku) gréc. + lat. zool.
lokalizácia (u. miesta, umiestnenie; obmedzenie pôsobenia niečoho na iné miesto, miestne vymedzenie) lat.-franc.
lokácia (u. v priestore al. čase) lat. odb.
demarkácia (rozhraničenie, ohraničenie, vymedzenie, vyznačenie hranice územia) franc.
instradácia (u. smerovej cesty a vlakových spojov pre zásielky) tal. pošt.
limitácia
limitovanie (u. hranice množstva, krajnej medze, ohraničenie, obmedzenie, vymedzenie) lat.
nominácia (menovité u. zostavy družstva) lat. šport.
systemizácia (stanovenie počtu a kvalifikácie pracovných síl) gréc.
delegovanie (u. právomoci, pôsobnosti, pridelenie úloh, náplne činnosti, poverenie výkonom činnosti) lat. ekon.
identifikácia (u. totožnosti, zhodnosti) lat.
rekognícia (u. totožnosti osoby, miesta al. veci svedkom al. obvineným) lat. práv. krim.
designácia
dezignácia (označenie, navrhnutie niekoho do funkcie, ustanovenie, poverenie funkciou) lat.
subsumpcia (u. práv. predpisu príslušného pre konkrétny prípad) lat. práv.
normalizácia
normovanie lat.
štandardizácia angl. kniž. a odb.
typizácia gréc.-lat.
unifikácia (u. jednotnosti niečoho, napr. pravidiel, tech. riešení, výrobkov a pod.) lat.
estimácia (ohodnotenie, ocenenie) lat.
evalvácia (u., vyčíslenie hodnoty, ceny, ocenenie, ohodnotenie) lat. práv.
taxácia
taxatúra
taxovanie (určenie, vyčíslenie hodnoty, ceny, ocenenie, ohodnotenie, odhad) lat.-franc. odb.
fixing (u. kurzu meny, cenných papierov a pod.) lat. peňaž.
katerizácia (u. autorského znaku kníh pri abecednom radení) vl. m.
esencia (podstata, jadro veci, podstatné u.) lat. kniž. filoz.
dasein /dázajn/ (u. predmetu ako konkrétne existujúceho, bytie tu) nem. filoz.
ex definitione /-cio-/ (ako vyplýva z definície, podľa definície) lat. kniž. a odb. porovnaj výpočet

podmienka

podmienka 1 (predpoklad, požiadavka)
kondícia (p. pre prácu, zamestnanie; p. všeobecne) lat.
antecedencia (predchádzajúci, predošlý prípad, predpoklad) lat. kniž. a odb.
princíp (základný predpoklad, východisko odvodzovania) lat. kniž. a odb.
dispozícia (predpoklady, vlohy, nadanie, schopnosti) lat.
conditio sine qua non /kondicio sine kvá nón/ (nevyhnutná p., bez kt. <i>nie je možné niečo urobiť</i>) lat. práv.
sub conditione /kondici-/ (s p., pod p.) lat. kniž.
hac lege /hak/ (s tou p.) lat.
franko (dodacia p. vzťahujúca sa k prepravným nákladom, upresnená v kúpnej zmluve) tal. dopr.
cash and carry /keš end keri/ (platobná a dodacia p., keď kupujúci platí v hotovosti a na svoje náklady odváža tovar) angl.
skleronomná väzba (väzbová p. nezávislá od času) gréc. + lat. fyz.
reonomná väzba (väzbová p. závislá od času) gréc. fyz.

hodiny

hodiny
chronograf (náramkové al. vreckové h. s centrálnou sekundovou ručičkou používané aj ako stopky) gréc.
chronometer (prenosné presné h. riadené zotrvačníkom používané v astron. al. navigácii) gréc. odb.
digitálky (hodinky s číselným vyjadrením času) lat. hovor.
pendlovky (h. s kyvadlom) nem. hovor.
pondusovky (h. so závažím) lat.
stopky (mechanické h. na presné meranie krátkych časových úsekov) angl.
horológion (slnečné, vodné, pieskové zariadenie na meranie času) gréc. kniž.
holiotropión (slnečné h.) gréc.
hydroskop (vodné h.) gréc.
klepsydra (vodné staroveké h.) gréc.
schaffhausenky /šafhauzen-/ (švajčiarske hodinky) vl. m.
orloj lat.
horológium (vežové h. ukazujúce viac astron. údajov) gréc.-lat. zastar.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 36. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.