Obrátený slovník cudzích slov
Výsledky vyhľadávania
množstvo
množstvo
1
(počet)
kvantita
lat.
plejáda
(počet)
gréc. kniž.
minimum
(najmenšie možné m.)
lat.
maximum
(najvyššie možné m.)
lat.
en détail
/andétaj/
(v malom m., v drobnom)
franc.
obch.
en gros
/angró/
(vo veľkom m., meradle)
franc. obch.
limit
(najmenšie al. najväčšie m.)
lat.-franc.
normál
(zvyčajné, bežné m.)
lat.
štandard
(obvyklé, bežné, ustálené m.)
angl.
optimum
(v daných podmienkach najlepšie, najvhodnejšie, najpriaznivejšie, najvýhodnejšie m.)
lat.
kniž. a odb.
pesimum
(v daných podmienkach nahoršie, najmenej vhodné, priaznivé, výhodné m.)
lat. odb.
extrém
(krajné, hraničné m.)
lat. odb.
kvantum
(spravidla určitý počet)
lat.
multiplum
(viacnásobné m.)
lat. kniž.
kvóta
(pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, pomerná časť, stanovený počet)
lat.-tal.
norma
(m. práce určenej na určitú časovú jednotku)
lat. ekon.
penzum
(m. uloženej, vymedzenej práce)
lat. kniž.
produktivita
(m. výrobkov na jedného pracovníka za jednotku času)
lat. ekon.
kontingent
(pevne určené m. tovaru, peňazí, poľnohosp. výrobkov)
lat.
partia
(vopred stanovené m. tovaru, výrobkov)
lat.
suma
(m. peňazí vyjadrené číselne)
lat.
šarža
(m. látky, dávka vyrobená naraz)
franc.
receptúra
(m. a pomer zložiek určitého výrobku)
lat. odb.
koncentrácia
(m. danej látky v objeme sústavy, hustota)
lat. chem.
salinita
(m. rozpustených solí vo vode vyjadrené v promile, slanosť)
lat.
geol.
glykémia
(m., hladina cukru v krvi)
gréc. lek.
lipémia
(m., hladina tukových látok v krvi)
gréc. lek.
natrémia
(m., hladina sodíka v krvi)
lat. + gréc.
telma
(malé m. zadržanej dažďovej vody, v kt. žijú a vyvíjajú sa drobné organizmy)
gréc. ekol.
seizmicita
(m. zemetrasení za určité obdobie na určitom mieste)
gréc. geofyz.
imisia
(m. znečisťujúcich prímesí vo vzduchu)
lat. meteor.
kvantum
(najmenšie možné m. fyzikálnej veličiny)
lat. fyz.
luminozita
(m. energie vyžarovené hviezdou za jednotku času, svietivosť)
lat. astron.
insolácia
(m. priameho slnečného žiarenia dopadajúceho za jednotku času na jednotku plochy zeme)
lat. meteor.
pórovitosť
poréznosť
poróznosť
pórozita
(m. dutín v telese al. v materiáli)
gréc.-lat.
etát
(m. dreva, kt. je možné z lesa vyťažiť bez ohrozenia podstaty lesa)
franc. les.
transport
(väčšie m. osôb al. materiálu dopravované jednotne, najmä vlakom)
lat.
porovnaj
počet
dávka
úroveň
zníženie
zvýšenie
stav
stav
1
(súhrn vlastností v určitom čase)
situácia
(súhrn okolností, podmienok, pomery)
lat.
pozícia
(situácia s ohľadom na okolie)
lat.
status
(situácia s ohľadom na okolie sociol.; s. všeobecne kniž. a odb.)
lat.
kondícia
lat.
kondička
lat.
hovor.
fyzička
(telesný al. duševný s., rozpoloženie, šport. a telesná zdatnosť, výkonnosť)
gréc.
slang.
forma
(miera výkonnosti, najmä šport.)
lat.
hovor.
kapacita
(maximálny stav výkonnosti)
lat.
štatút
(práv. s. upravený zákonmi, predpismi a pod.)
lat.
š. utečenca
konjunktúra
(priaznivý s., podmienky, priaznivá zhoda okolností)
lat.
kríza
(ťažký, zložitý, nebezpečný, napätý s.)
gréc.
reakcia
(protikladný s. opačný k predchádzajúcemu stavu, zvrat, obrat)
lat.
provizórium
(dočasný, predbežný, prechodný s.)
lat.
impas
(bezvýchodiskový, neriešiteľný s.)
lat.
pren. kniž.
štich
(zlý, nepríjemný, bezvýchodiskový s.)
nem.
len v spoj. „nechať niekoho v š.“
legalita
legálnosť
(zákonný s., zákonnosť)
lat.
ilegalita
(s. mimo zákon, nezákonnosť, protiprávnosť)
lat.
anarchia
(s. bez poriadku, bez vlády, zmätok)
gréc.
štandard
(obvyklý, bežný, ustálený s.)
angl.
normál
normálnosť
lat.
normalita
(zvyčajný, obyčajný, bežný, prirodzený, stredný s., priemer)
lat.
kniž.
minimum
(najmenší možný s.)
lat.
maximum
(najvyšší možný s.)
lat.
optimum
(v daných podmienkach najlepší, najvhodnejší, najpriaznivejší, najvýhodnejší s.)
lat.
kniž. a odb.
pesimum
(v daných podmienkach nahorší, najmenej vhodný, priaznivý, výhodný s.)
lat.
odb.
extrém
(krajný, hraničný s.)
lat.
odb.
financie
(s. majetku, hospodárenia, majetkové pomery)
franc.
saldo
(konečný s. pohľadávky al. záväzku, rozdiel medzi príjmami a výdavkami, zostatok účtu)
tal.
účt. obch.
pasivita
(s., keď sú výdavky vyššie ako príjmy al. dlhy väčšie ako majetok, zadlženosť)
lat.
fin.
sediskvancia
(s., keď nie je obsadený cirk. úrad, najmä pápeža al. biskupa, z dôvodu zosadenia al. smrti)
lat.
cirk.
nov
(s. osvetlenia Mesiaca Slnkom pozorovaný zo Zeme, keď Mesiac je obrátený k Zemi neosvetlenou časťou)
lat.
astron.
status quo
status in quo
/kvó/
(súčasný, doterajší s., ako dovtedy)
lat.
kniž. a odb.
in statu quo
/kvó/
(v doterajšom stave)
lat.
status quo ante
/kvó/
(predchádzajúci, minulý s., ako predtým)
lat.
kniž. a odb.
in statu quo ante
/kvó/
(v stave ako predtým, v predchádzajúcom stave)
lat.
citový s.
pozri
pocit 1
blaženosť
uspokojenie
pokoj 2
napätie 1
ostražitosť
nepokoj
vzrušenie
podráždenosť
hnev
úzkosť
strach
skleslosť
stiesnenosť
smútok
slabosť 1
únava
vyčerpanie 2
zdravotný, chorobný s.
pozri
zdravie
rovnováha
choroba
nedostatok 1
porucha
bezvedomie
dokonávanie
zotavovanie
spánok 1
s. útlmu organizmov
pozri
zastavenie
porovnaj
postavenie 2
úroveň
úroveň
niveau
/nivó/
franc.
odb. a kniž.
level
(ú. počítačovej hry)
angl.
štandard
(obvyklá, bežná, ustálená ú.)
angl.
normál
(zvyčajná, obyčajná, bežná, stredná ú., priemer)
lat.
minimum
(najmenšia možná ú.)
lat.
maximum
(najvyššia možná ú.)
lat.
optimum
(v daných podmienkach najlepšia, najvhodnejšia, najpriaznivejšia, najvýhodnejšia ú.)
lat.
kniž. a odb.
pesimum
(v daných podmienkach nahoršia, najmenej vhodná, priaznivá, výhodná ú.)
lat.
odb.
extrém
(krajná, hraničná ú.)
lat.
odb.
liga
(postavenie v určitom odvetví, oblasti)
tal.
špan.
glykémia
(množstvo, hladina cukru v krvi)
gréc.
lek.
lipémia
(množstvo, hladina tukových látok v krvi)
gréc.
lek.
natrémia
(hladina sodíka v krvi)
lat. + gréc.
kultúra
(súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti)
lat.
civilizácia
(stupeň al. ú. spoločenského vývoja, materiálna kultúra)
lat.
formát
(význam, o človeku)
lat.
galéria
(najvyššia ú. radov, sedadiel a miest na státie)
tal.