Výsledky vyhľadávania

vojak

soldát lat. hovor. pejor.
žoldnier nem. pejor.
oficier franc.-nem. hovor. zastar.
lampasák (dôstojník) franc. slang.
furťák nem. voj. slang.
lampasák franc. slang.
lampión tal. voj. slang.
milionár tal. slang.
gumák (v. z povolania) egypt.-lat. voj. slang.
adjutant (dôstojník pridelený vyššiemu veliteľovi, voj. pobočník) lat.
zupák (ďalej slúžiaci poddôstojník) nem. pejor.
šarža (v. s vysokou hodnosťou) franc. hovor.
absík lat.
špagi (absolvent voj. katedry na vysokej škole, kt. slúži v armáde) tal.-nem. voj. slang. zastar.
bažant nem. voj. slang.
milionár (v. v prvej polovici voj. služby, nováčik, začiatočník) tal. voj. slang.
suprák (v. základnej voj. služby, kt. pôjde o krátky čas do civilu) lat. voj. slang.
komliton (v. spoločne slúžiaci na vojenčine, spoluvojak, spolubojovník) lat. voj.
infanterista (v. pechoty, pešiak) špan.-nem. voj. zastar.
bigoš (v. u pechoty al. motostrelcov) lat. slang.
artilerista lat. zastar.
kanonier (delostrelec) nem. hovor. zastar.
tankista (príslušník osádky tanku) angl.
granatier (v. vrhajúci granáty) franc.-nem. voj.
parašutista franc.
paragán (v. vycvičený v zoskakovaní z lietadla s použitím padáka) voj. slang.
kontráš (príslušník kontrarozviedky, služby zameranej proti nepriateľskej špionáži) lat. slang.
sanitár lat.
saniťák lat. voj. slang.
lapiduch (v. v zdravotníckej službe) ? voj. slang.
ženista franc.
pionier franc. zastar.
sapér (príslušník vojska určeného na technickú podporu, zabezpečenie bojovej činnosti, zákopník) franc. zastar. voj.
intendant (príslušník tylovej služby pre zásobovanie a ubytovanie vojsk) franc. voj. zastar.
regulovčík (v. riadiaci dopravu, najmä na križovatke) rus. hovor. zastar.
pucer nem. voj. zastar.
pucflek (voj., dôstojnícky sluha; pisár na štábe voj. útvaru) nem. voj. slang.
burš nem. zastar.
ordonanc (dôstojnícky sluha v rak.-uhor. armáde) lat.-franc.-nem. voj. zastar.
ordonanc (poddôstojník vyčlenený ku štábu veliteľa, zabezpečujúci odovzdávanie rozkazov, voj. posol v rak.-uhor. armáde) lat.-franc.-nem. voj. zastar.
kuriér (v. poverený doručením dôležitých tajných správ) franc.
kombatant (príslušník ozbrojených síl, okrem zdravotníkov a duchovných, kt. má bojové úlohy, bojovník) franc. voj.
rezervista (v. v zálohe, záložník) lat. zastar.
manták (nešikovný, babrácky, nemotorný, ťažkopádny v.) ? slang. voj.
dezertér (v., kt. zbehol, ušiel od vojska, zbeh) franc. voj.
marodér (prepustený al. zbehlý v. živiaci sa krádežami, plienením) franc.-nem. slang. pejor.
obšitoš (prepustený v., vyslúženec, vyslúžilec) nem. zastar. voj. slang.
veterán (vyslúžený v., bývalý účastník vojny, vyslúžilec) lat.
invalid (v. neschopný ďalej slúžiť pre zranenie) lat.
žoldnier (najatý platený, námedzný v.) nem.
legionár (príslušník dobrovoľníckeho voj. útvaru) lat.
gardista (príslušník vybraného voj. oddielu; príslušník osobnej stráže významných osôb, najmä panovníka) franc.
mameluk (príslušník egypt. voj. oddielov zložených z otrokov) arab. hist.
hoplita (v. v starom Grécku, ťažkoodenec) gréc.
legionár (príslušník základnej voj. jednotky v starom Ríme) lat. hist.
prétorián (príslušník cisárskej gardy, osobnej stráže v starom Ríme) lat. hist.
triariovia (v. v starom Ríme, tretí sled z najlepších vojakov v starorím. légiách) lat. hist.
hypaspista (ťažkoodenec v makedónskom vojsku) gréc. hist.
pandúr (príslušník nepravidelnej pechoty verbovaný v pohraničných oblastiach Uhorska) maď.
hajdúch (uhor. žoldnier) srb.-maď. hist.
labanec (cisársky v. za povstania Tökeliho, Rákociho a Bačkaja, 17. a 18. st.) maď. hist.
bagán (v. bez hodnosti, pešiak) maď. voj. slang.
honvéd (uhor. príslušník národnej gardy v Uhorsku, 1848-49 hist.; v. uhor. domobrany od 1867 hist.; v. maď. pozemného vojska) maď.
husár (jazdec v uhor. vojsku od 15.st; ľahký jazdec v Európe) srbch.-maď.
serežán (rak.-uhor. v. chrániaci monarchiu v juhovýchodnom hraničnom pásme proti Turkom) maď.-nem.
hulán (jazdec s dlhou kopiou, pôvodne v Poľsku) tur.-poľ.
banderovec (príslušník oddielov tzv. Ukrajinskej povstaleckej armády na konci 2. svetovej vojny) vl. m.
kozák (vojak z obyvateľov juž. oblastí Ruska chrániaci hranice, najmä jazdec) tur.-rus.
džigit (kozák dokonale ovládajúci jazdu na koni, odvážny jazdec) tur.
krasnoarmejec (v. Červenej armády, armády bývalého ZSSR) rus. hist.
krasnogvardejec (v. červenej gardy, 1917) rus. hist.
opolčenec (bulh. dobrovoľník v rus.-tur. vojne bojujúci za slobodu Bulharska, 1877 – 78) bulh.
turkopol (príslušník ľahkej jazdy v období križiackych výprav do Palestíny v stredoveku) vl.m. + gréc. hist.
lancknecht (peší žoldnier vlastniaci výstroj a výzbroj, 15. – 17. st.) nem. hist.
rytier (ťažkoodený jazdec v stredovekom vojsku, šľachtic, kt. pri sa pasovaní zaviazal plniť povinnosti) nem. hist.
harcovník (stredoveký pešiak al. jazdec určený na znepokovanie nepriateľa rýchlymi ľahkými výpadmi, útokmi) nem. hist.
drabant (stredoveký pešiak) nem.
harcovník (stredoveký pešiak al. jazdec určený na znepokovanie nepriateľa rýchlymi ľahkými výpadmi, útokmi) nem. hist.
fric (nem. nacistický v., rus. označenie) vl. m. pejor.
esaman /es-á-man/ (nem. v., príslušník nacistických úderných útvarov SA) nem.
esesman (nem. v., príslušník nacistických voj. útvarov SS) nem. hovor.
brigant (lúpežný v., zbojník) tal. zastar.
bersaliér (tal. horský pešiak, strelec v tal. armáde) tal.
pavéznik (v. ozbrojený pavézou, veľkým obdĺžnikovitým, nadol sa zužujúcim štítom, štítonosič) tal. hist.
interbrigadista (príslušník medzinárodnej jednotky protifašistických bojovníkov v špan. občianskej vojne) lat. + franc.
granátnik (vyberaný, elitný pechotný v., od 18. st.) franc.-nem.
poilu /pauli/ (prezývka franc. v. v 1. svetovej vojne) franc.
dragún (príslušník jazdeckej pechoty al. jazdectva) franc. hist.
švališér (príslušník ľahkej jazdy, do polovice 19. st.) franc. voj. hist.
mušketier (príslušník franc. kráľovskej jazdeckej gardy; pešiak pôvodne vyzbrojený spredu nabíjanou puškou) franc. hist. voj.
karabinier (vojak ozbrojený krátkou puškou, najmä na koni, 17. – 18. st.) franc.
kyrysník (opancierovaný jazdec) franc.-nem. hist.
kavalerista (voj. jazdec na koni) tal.-franc. zastar.
pikanier (príslušník ťažkej pechoty s predným a zadným brnením, prilbou, mečom a kopijou s dlhou rukoväťou, 16. – 17. st.) franc. hist.
voltižér (príslušník elitnej jednotky franc. ľahkej pechoty, 19. st.) franc. hist. voj.
harkabúz (stedoveký v. vyzbrojený hákovnicou, strelnou zbraňou, 15. – 17. st.) franc. hist.
martalúz (tur. lúpežný v., 16. – 17. st.) ? hist.
komisár (dôstojník al. úradník voj. zásobovacej služby v niektorých armádach v Európe v minulosti) lat.
alpín (príslušník tal., franc. al. rak.-uhor. pechoty v Alpách) vl. m. hist.
sipáhi (jazdec v tur. osmanskom vojsku; franc. koloniálny v severnej Afrike) perz. hist.
janičiar (v. tur. elitnej voj. jednotky zloženej zo zajatcov a násilím odobratých detí) tur.
bašibozuk (divý v. tur. nepravidelnej jednotky) tur.
nizám (tur. v. s európskou výzbrojou a výcvikom, začiatok 19. st.) arab.-tur. hist.
fedajín (arab. v., príslušník arab. palestínskej ozbrojenej organizácie bojujúci proti Izraelu) arab.
asker (africký v. v službách európskej koloniálnej armády) arab. hist.
zuáv (pôvodne domorodý príslušník bývalého franc. koloniálneho vojska v Alžírsku) vl. m.
sipoj (domorodý v. v brit. koloniálnej armáde v Indii) perz.-ind. hist.
yankee /jenkí/ (prezývka federálneho vojaka v amer. občianskej vojne) hol.-angl. pejor.
amík (amer. v., prezývka amer. vojaka) angl.
ranger /rendžer/ (príslušník elitnej voj. jednotky zvláštneho určenia v USA al. v NATO) angl. porovnaj hodnosťbojovníkpovstalecdobyvateľbranec

predstaviteľ

predstaviteľ 1 (kto predstavuje smer, hnutie a pod.)
reprezentácia (typickí predstavitelia) lat.
exponent (zástupca, splnomocnenec, zmocnenec) lat.
prominent (popredný, významný p.) lat.
šarža (p. orgánu, inštitúcie, hodnostár) franc. hovor. expr.
rezident (p. koloniálneho štátu v protektoráte, spravidla ako skutočný vládca) lat.
prezident (volený najvyšší p. republiky, hlava republiky) lat.
koryfej (popredný p., vodcovská osobnosť vynikajúca vo vede, umení, politike, vodca) gréc. kniž.
posledný mohykán (posledný p. niečoho) vl. m.
imám (najvyšší cirk. a svetský v p. niektorých moslimských štátoch) arab. porovnaj zástupca 2hodnostár

hodnostár

šarža (kto má nejakú hodnosť, postavenie, predstaviteľ orgánu, inštitúcie) franc. hovor. expr.
cirkevní hodnostári
biskup gréc. cirk.
ordinár lat. cirk.
prelát (predstavený s plnou cirk.-práv. a správnou právomocou spojenou s vykonávaným úradom, v rímskokatolíckej cirkvi; vysoký h. stojaci na čele cirk. správneho územia, biskupstva) lat. cirk.
metropolita (biskup na čele cirkvi al. väčšej cirk. oblasti, provincie; arcibiskup v gréckej východnej cirkvi) gréc. cirk.
pápež gréc.-lat.-nem. cirk.
papa gréc.-lat. cirk.
pontifex maximus (rímsky biskup, hlava rímskokatolíckej cirkvi, Svätý otec) lat.
protonár (čestný titul duchovného, pápeža) gréc. + lat. cirk.
servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, „sluha sluhov božích“) lat. cirk.
sufragán (biskup podriadený arcibiskupovi, pomocný svätiaci biskup) lat. cirk.
biskup in partibus infidelium /-dé-/ (biskup bez vlastnej diecézy, „v krajine neveriacich“) lat. cirk.
episkop (biskup najmä v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
dekan (biskup v anglikánskej cirkvi) lat. cirk.
eparcha (biskup v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
arcibiskup (vysoký h. stojaci na čele cirk. provincie, arcibiskupstva) cirk.
prímas (prvý arcibiskup v krajine sídliaci v mieste najstaršieho arcibiskupstva) lat. cirk.
exarcha (arcibiskup v pravoslávnej cirkvi) gréc.
diakon gréc.-lat.
jáhen (duchovný oprávnený vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, kt. pomáha pri omši, v sociálnej oblasti a pri vyučovaní, v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.
klerik (príslušník katolíckeho duchovenstva, duchovný, cirk. h.) gréc.-lat.
akolyta (klerik s posledným nižším svätením prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.
kardinál (najvyšší rímskokatolícky h. po pápežovi) lat.
kardinál in petto (kardinál v tajnosti, neoznámený menovite pápežom) tal. cirk.
eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.
patriarcha (najvyšší h. v pravoslávnej cirkvi a niektorých východných cirkvách) gréc. cirk.
prelát (vyšší h. v rímskokatolíckej cirkvi) lat. cirk.
komtúr (vyšší h. cirk. rytierskeho rádu) lat.-nem. cirk.
familiarus (h. v reholi maltézskych rytierov) lat.
abbé (katolícky duchovný vo franc. prostredí) franc.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Franc.) franc.
don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.
katolikos (titul hlavy arménskej cirkvi) gréc. cirk.
dekan (pomocník a poradca biskupa, predstavený v niekoľkých farnostiach cirk. správneho územia) lat. cirk.
beneficiát (duchovný majúci cirk. úrad a z neho plynúci dôchodok a majetok, obročník) lat. cirk.
notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.
illustrissimus lat. hist.
revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.
monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.
superintendent (vyšší evanjelický duchovný) lat. cirk.
presbyter (starší v cirk. zbore evanjelickej cirkvi, volený zástupca cirk. ľudu) gréc. cirk.
archijerej (vysoký h. v pravoslávnej cirkvi od biskupa po patriarchu) gréc.-rus. cirk.
papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.
mufti (najvyšší duchovný u moslimov, rozhodujúci o náb.-práv. otázkach, moslimský právnik) arab.
imám (titul hlavy šíitov) arab.
molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa u šiitov) afg.
ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.
láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.
pančenláma (titul hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.
bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol. porovnaj kňazkňazstvohodnosť|cirk.predstavený
iní hodnostári
rektor (najvyšší akademický h. vysokej školy) lat. škol.
dekan (vysokoškolský h. stojaci na čele fakulty vysokej školy) lat. škol.
Spektabilita (ceremoniálny titul dekana) lat.
papaláš gréc. lat. hovor. pejor.
aparátnik (vyšší verejný činiteľ, osoba s funkciou, vysoký, najmä stranícky úradník pôvodne za socializmu) lat. polit. slang. aj pejor.
potentátnik (vysoký vplyvný h.) lat. pejor.
pohlavár (vedúci činiteľ, predák) srb. pejor.
notábel franc. zastar.
notabilita (významný, vplyvný činiteľ, osobnosť, pôvodne najvyšší štátny, vo franc. monarchii, najmä z najvyššej šľachty hist.) franc. kniž.
dignitár (h., najmä cirk.) lat. zastar.
prétor (h. v starom Ríme, najvyšší štátny al. súdny úradník) lat. hist.
majordómus lat. hist.
senešal (vysoký, prvý h. na panovníckom dvore) franc. hist.
taverník (h. v Uhorsku, vysoký kráľovský úradník, pôvodne pokladník panovníka) lat.-maď. hist.
hypatos (h. v Byzancii) gréc.
čorbadši (voj. tur. h.) tur.
bej (nižší islamský h.) tur.
ajan (mestský h., úradník spravujúci obvod v Osmanskej ríši) arab. hist.
mandarín (stredoveký čínsky h., označenie používané v Európe) sanskrit-port.
baša (vysoký, najmä voj. h. v Osmanskej ríši) tur. hist.
vezír (vysoký štátny h. v islamských krajinách) arab. porovnaj hodnosťúradník

úloha

úloha 2 (stvárnenie div. al. film. postavy)
rola franc.
part (div. al. film. rola herca) lat. div.
šarža (menšia charakterová al. manierovito vytvorená rola) franc. div. slang.

dávka

dávka 2 (vymedzené množstvo)
porcia lat.
dupľa (druhá al. dvojnásobná d. jedla) lat. slang.
repete (opakovaná d., najmä jedla) lat. hovor.
dasch /deš/ (d. odmeraná dávkovacou zátkou) angl. potrav.
dóza (d. lieku) gréc. farm.
šarža (d. látky vyrobená naraz) franc.
pro dosi /dózi/ (na jednu d., jednotlivo) lat. farm.
pro die /pró dije/ (denná d., najmä lieku) lat. lek.
dosis letalis (smrteľná d.) lat. lek.
joint /džojnt/ (d. drogy vo forme cigarety) angl. slang.
trip (d. drogy LSD a pod.) angl. slang.

množstvo

množstvo 1 (počet)
kvantita lat.
plejáda (počet) gréc. kniž.
minimum (najmenšie možné m.) lat.
maximum (najvyššie možné m.) lat.
en détail /andétaj/ (v malom m., v drobnom) franc. obch.
en gros /angró/ (vo veľkom m., meradle) franc. obch.
limit (najmenšie al. najväčšie m.) lat.-franc.
normál (zvyčajné, bežné m.) lat.
štandard (obvyklé, bežné, ustálené m.) angl.
optimum (v daných podmienkach najlepšie, najvhodnejšie, najpriaznivejšie, najvýhodnejšie m.) lat. kniž. a odb.
pesimum (v daných podmienkach nahoršie, najmenej vhodné, priaznivé, výhodné m.) lat. odb.
extrém (krajné, hraničné m.) lat. odb.
kvantum (spravidla určitý počet) lat.
multiplum (viacnásobné m.) lat. kniž.
kvóta (pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, pomerná časť, stanovený počet) lat.-tal.
norma (m. práce určenej na určitú časovú jednotku) lat. ekon.
penzum (m. uloženej, vymedzenej práce) lat. kniž.
produktivita (m. výrobkov na jedného pracovníka za jednotku času) lat. ekon.
kontingent (pevne určené m. tovaru, peňazí, poľnohosp. výrobkov) lat.
partia (vopred stanovené m. tovaru, výrobkov) lat.
suma (m. peňazí vyjadrené číselne) lat.
šarža (m. látky, dávka vyrobená naraz) franc.
receptúra (m. a pomer zložiek určitého výrobku) lat. odb.
koncentrácia (m. danej látky v objeme sústavy, hustota) lat. chem.
salinita (m. rozpustených solí vo vode vyjadrené v promile, slanosť) lat. geol.
glykémia (m., hladina cukru v krvi) gréc. lek.
lipémia (m., hladina tukových látok v krvi) gréc. lek.
natrémia (m., hladina sodíka v krvi) lat. + gréc.
telma (malé m. zadržanej dažďovej vody, v kt. žijú a vyvíjajú sa drobné organizmy) gréc. ekol.
seizmicita (m. zemetrasení za určité obdobie na určitom mieste) gréc. geofyz.
imisia (m. znečisťujúcich prímesí vo vzduchu) lat. meteor.
kvantum (najmenšie možné m. fyzikálnej veličiny) lat. fyz.
luminozita (m. energie vyžarovené hviezdou za jednotku času, svietivosť) lat. astron.
insolácia (m. priameho slnečného žiarenia dopadajúceho za jednotku času na jednotku plochy zeme) lat. meteor.
pórozita (m. dutín v telese al. v materiáli) gréc.-lat.
etát (m. dreva, kt. je možné z lesa vyťažiť bez ohrozenia podstaty lesa) franc. les.
transport (väčšie m. osôb al. materiálu dopravované jednotne, najmä vlakom) lat. porovnaj početdávkaúroveňzníženiezvýšenie

hodnosť

grádus lat. zastar.
ordo lat. kniž. a odb.
rang franc.-nem. hovor.
titul lat.
predikát (h. al. jej vyjadrenie) lat. kniž.
funkcia (h. spojená s povinnosťou, činnosťou, postavenie) lat.
prebenda (výnosná, výhodná funkcia) lat. expr.
post (vysoká, významná funkcia) lat. nem. hovor. al. publ.
mandát (funkcia volených zástupcov, členov zastupiteľských zborov) lat. polit.
dignita (významné, čestné postavenie) lat.
pleno titulo [p. t., P. T.] (plným titulom, namiesto hodnosti, titulu al. oslovenia v adrese listu) lat.
akademické, vedecké a pedagogické hodnosti
profesor lat.
profák (najvyšší titul vysokoškolského učiteľa; titul stredoškolského učiteľa) lat. slang.
bakalár (nižšia akadmická h. absolventa špeciálne zameranej časti vysokoškolského štúdia) lat.
bachelor /beče-/ (bakalár v angloamer. prostredí) angl.
inžinier (h. absolventa vysokej školy tech., poľnohosp., ekon. a pod. smeru) franc.
doktorát (h. absolventa vysokej školy, najmä univerzity, <em>Dr.</em> pred menom; najvyššia vedecká h., <em>DrSc.</em> za menom) lat.
JUDr. (h. absolventa právnickej fakulty s rigoróznou skúškou, doktor oboch práv)
magister (akademická h. na univerzitách, bohosloveckých a umeleckých vysokých školách; akademická h. lekárnikov) lat.
master (akademická h. na brit. vysokých školách) angl.
bakalár (nižšia, prvá akademická h. v stredoveku) lat. hist.
licenciát (stredná, druhá akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat.
magister lat.
majster (vyššia, tretia akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat. hist.
docent lat.
docentúra (nižšia vedecko-pedagogická h.) lat.
profesor (najvyššia vysokoškolská vedecko-pedagogická h.) lat.
ordinarius (riadny profesor v niektorých krajinách) lat.
honorabilis (obradný titul vysokoškolského profesora, nie dekana a rektora) lat.
magnificencia (titul rektora vysokej školy, v oslovení Magnificencia) lat.
svetské, panovnícke hodnosti
majster (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka; čestný titul vynikajúceho športovca) lat.-nem.
maestro (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka) tal. kniž.
prezident (titul volenej hlavy republiky) lat.
excelencia (čestný titul, najmä v diplomatickom styku) lat.
komandír (titul nositeľa vyznamenania vyššieho stupňa v niektorých krajinách) franc.
bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.
serenissimus (titul kniežaťa v niektorých krajinách) lat. hist.
archont (titul jedného z deviatich najvyšších úradníkov v antických Aténach) gréc. hist.
kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.
cézar (titul neobmedzeného vládcu) vl. m.
cisár (najvyšší titul neobmedzeného vládcu) lat.
princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.
augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.
autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.
bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.
cár (titul neobmedzeného vládcu v Bulharsku a Rusku) rus.
dauphin /dofen/ (titul následníka franc. trónu, korunného princa) franc.
infant (titul špan. al. port. korunného princa) špan.
lord (titul niektorých vysokých úradníkov vo Veľkej Británii) angl.
esquire /eskvajr/ (titul vyšších úradníkov, starostov miest, sudcov a pod. vo Veľkej Británii) angl.
ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.
dóža (titul voleného vládcu v benátskej a janovskej republike) tal. hist.
duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.
caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.
efendi (titul tur. úradníkov, kňazov a učencov) tur.-gréc.
aga (titul nižšieho úradníka al. dôstojníka v Turecku, Iráne, Indii) tur.
dej (titul tur. miestodržiteľov, vládcov v Alžírsku) arab. hist.
šeríf (titul vládcu v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.
chalífa (titul arab. vládcu a hlavy veriacich) arab.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.
šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.
ensi (titul miestnych vládcov v starom Sumeri) sumer.
mirza (titul princa, syna kniežaťa u niektorých východných národov, za menom) irán.
padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.
paša (titul vysokého hodnostára v Osmanskej ríši) tur. hist.
chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.
kagan (titul hlavy štátov turk. národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.
singh (titul príslušníkov sikhov, <i>lev</i>, za menom) sanskrit-hind.
mullah (čestný titul moslimských učencov) afg.
mogul (moslimský titul panovníka mongolského pôvodu v Indii, 16. – 19.st.) perz. hist.
chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín. hist.
wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.
kabaka (titul feudálneho vládcu kráľovstva Bugandy) ?
tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár, vládca) jap.
mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.
daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.
kuraka (titul nižšieho úradníka v ríši Inkov; titul náčelníka, starostu občiny v Peru) kečuánčina.
cirkevné hodnosti
dignita (katolícka kňazská h.) lat. cirk.
papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.
protonár (čestný titul duchovného, najmä pápeža) gréc. + lat. cirk.
pápež gréc.-lat.-nem. cirk.
papa gréc.-lat. cirk.
pontifex maximus (titul hlavy rímskokatolíckej cirkvi, rímsky biskup, Svätý otec) lat.
servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, sluha sluhov božích) lat. cirk.
eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.
episkopát (biskupská h.) gréc.-lat.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Francúzsku) franc.
don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.
katolikos (titul hlavy armén. cirkvi) gréc. cirk.
notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.
diakonát gréc.-lat.
jáhenstvo (h. katolíckeho a pravoslávneho duchovného oprávneného vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.
illustrissimus lat. hist.
revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.
monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.
hadždž arab.
hadži (titul moslima, kt. vykonal púť do Mekky k posvätnej Kaabe) tur. náb.
háfiz (titul moslima, kt. vie korán naspamäť) arab.
molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa, u šiitov) afg.
ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.
imám (titul hlavy šiitov) arab.
láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.
pančenláma (t. hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.
bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol.
mahátma (čestný titul udeľovaný v Indii významným duchovným osobnostiam) sanskrit
pandit (čestný titul klasicky vzdelaných príslušníkov najvyššej hinduistickej vrstvy, brahmanov, učencov a znalcov sanskritu v Indii) sanskrit porovnaj kňazhodnostár|cirk.
diplomatické hodnosti
atašé (najnižšia diplomatická h., pridelenec zastupiteľského úradu) franc.
ambasádor (najvyššia diplomatická h., mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec) franc. porovnaj vyslanec
vojenské hodnosti
šarža franc. hovor.
dôstojnícke hodnosti
lajtnant (poručík, pôvodne rak.-uhor. armády) nem. zastar. voj.
komandír (h. v jap. armáde, poručík) franc.
kapitán (najvyššia h. nižších dôstojníkov) lat.-nem.
ritmajster (kapitán v jazdeckom vojsku v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. + lat. hist.
jesaul (h. v cárskom kozáckom vojsku, stotník, kapitán) tur.-rus.
major (najnižšia h. vyšších dôstojníkov) lat.-špan.
oberst nem. zastar. voj. slang.
oberšt (plukovník v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. hovor. zastar.
kolonel (vyššia dôstojnícka h., plukovník vo franc. a brit. armáde) franc.
generál (jedna z najvyšších h.) lat.
divizník (najvyššia h., generál v Hlinkovej garde) lat. hist.
gruppenführer /-pnfírer/ (h. v SA a SS na úrovni generálmajora) nem. hist.
obergruppenführer /-pnfírer/ (h. v SS na úrovni generálplukovníka) nem. hist.
maršal (najvyššia h. v niektorých armádach) germ.
feldmaršal (poľný maršal) nem. hist. voj.
generalissimus (najvyššia h. hlavného veliteľa ozbrojených síl, napr. Stalin, Franco) lat. voj.
kadet (dôstojnícky čakateľ v rak.-uhor. armáde) franc.
kadet (najnižšia h. námorného dôstojníka) franc.
midshipman /midšipmen/ (najnižšia námorná h. v angl. námorníctve) angl.
mičman (najnižšia námorná h. v cárskej armáde) rus. hist.
komodor (h. námorného al. leteckého dôstojníka vo Veľkej Británii) angl.
fregatný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni podplukovníka) tal. + lat.-nem.
korvetný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni majora) franc. + lat.-nem.
kontradmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálmajora) lat. + arab.
viceadmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálporučíka) lat. + arab.
admirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálplukovníka) arab.
kornet (nižšia dôstojnícka jazdecká vo franc. a rus. armáde, 18. a 19.st.) franc.
bimbaša (vyššia dôstojnícka h. v Osmanskej ríši) tur.
hajtman (h. na úrovni veliteľa roty al. batérie) nem.
obrist (hist. h., veliteľ práporu, neskôr pluku) voj. hist.
gonfalonier(e) (h. v stredovekom tal. vojsku, zástavník) tal.
práporčícke hodnosti
rotný (nižšia prvá práporčícka h.) nem. voj.
rotmajster (nižšia druhá práporčícka h.) nem. voj.
čauš (rotmajster, tur. h.) tur.
poddôstojnícke hodnosti
frajter (prvá poddôstojnícka h., slobodník) nem. zastar. voj. slang.
kaprál (druhá poddôstojnícka h., desiatnik) tal.-nem.
seržant (h. v niektorých armádach na úrovni čatára) franc.
feldvébel (najvyššia poddôstojnícka h. v rak.-uhor. armáde a v niektorých iných armádach) nem. hist. voj.
mičman (poddôstojnícka h. voj. loďstva) rus. voj. porovnaj vojakveliteľ
úradnícke hodnosti
revident (h. najmä v štátnej správe) lat. zastar.
asesor lat. práv. hist.
jurátus (úradníkv súdnej službe,prísediaci na súde) lat. práv. zastar.
bailli /baji/ (vyššia feudálna úradnícka h. v západnej Európe) lat.-franc. hist. porovnaj pisár 1
iné hodnosti
inšpektor (policajná h.) lat.
superintendent (inšpektor vo Veľkej Británii) lat.
seržant (h. v bezpečnostných zboroch, polícii, niektorých štátov) franc.