Výsledky vyhľadávania

šľachtic

aristokrat (príslušník privilegovanej spoločenskej vrstvy) gréc.
gróf (najnižžší stupeň vyššej šľachty) nem. hist.
barón (najvyšší stupeň nižšej šľachty, najnižší stupeň vyššej šľachty) franc. hist.
bočkoroš (chudobný zeman, krpčiar) maď. pejor. zastar.
kurialista (zeman vlastniaci iba kúriu a malý pozemok) lat. hist.
rytier (stredný stupeň nižšej šľachty; š., kt. sa pri pasovaní zaviazal plniť povinnosti, ťažkoodený jazdec v stredovekom vojsku) nem. hist.
markíz (vyšší š. medzi grófom a vojvodom) franc. hist.
džentrík (najnižší stupeň nižšej šľachty) angl.
magnát (vysoký uhor. al. poľ. š.) lat.
predialista (drobný uhor. š., kt. mal pôdu len prepožičanú) lat. hist.
familiár (drobný uhor. š. v službách vyšších šľachticov) lat.
armálista (príslušník nižšej šľachty, vlastník erbu, ale bez pozemkov) lat. hist.
comes /ko-/ (šľachtický titul v Európe od 13. st.) lat.
bojar (najvyšší rus. š.) rus.
vajda (lénne knieža v Moldavsku a Rumunsku) maď. hist.
eupatrid (aténsky rodový š., 7. st. pr. n. l.) gréc.
fanariot (gréc. š. v službách osmanskej ríše) vl. m.
lord angl.
peer /pír/ (angl. vyšší š., vojvoda, markíz, gróf, vikomt a barón) franc.-angl.
mylord (oslovenie lorda) angl.
lordstvo (šľachtický titul angl. vyššieho š.) angl.
vikomt (príslušník angl. a franc. šľachty medzi grófom a barónom) franc.
baronet (nižší angl. š.) franc.-angl. hist.
earl /érl/ (vyšší angl. š., gróf) angl.
sir /sör, sér/ (nižší šľachtický titul vo Veľkej Británii, len s krstným menom) angl.
pair /pér/ (vysoký starofranc. š.) lat.-franc.
grandseigneur /granseňör/ (vysoký franc. š.) franc. hist.
comte /kónt/ (vyšší franc. š., gróf) lat.-franc.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (franc. šľachtický titul) franc.
dauphin /dofen/ (šľachtický titul v južnom Francúzsku) franc.
firšt (knieža) nem. hovor. zastar.
junker (príslušník nem., pruskej veľkostatkárskej šľachty) nem. hist.
freiherr /fraj-/ (nem. šľachtický titul nižší ako gróf, slobodný pán) nem.
ministeriál (nižší služobný š. v rímskonem. ríši) lat. hist.
jarl (šľachtický titul v Škandinávii) škand. hist.
nobil /nó-/
nobile /nó-/ (tal. š.; š. všeobecne) lat.-tal.
grand (najvyšší špan., kastílsky š.) špan. hist.
caballero /kavaljero/ (nižší špan. š., od 10. st.) špan.
caballero /kavaľero, kabalero/ (nižší šľachtic v stredovekom Španielsku, plne vyzbrojený bojovník) špan.
hidalgo (nižší stredoveký špan. š.) špan.
fidalgo (nižší stredoveký port. š.) port.
don (špan. mužský šľachtický titul, spolu s krstným menom) špan.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
bagajin (turkotatarský š. v Bulharsku za prvých chánov) bulh. hist.
nojon (mongol. š.) mongol. hist.
gurgan (vysoký mongol. š.) mongol. hist.
kung (najvyšší čín. feudálny šľachtický titul) čín.
samuraj (voj. jap. š., bojovník, 12. – 18. st.) jap.
vazal kelt.-franc.
lénnik nem. hist.
man (držiteľ majetku udeleného, prepožičaného pánom, feudálom do osobného a neskôr do dedičného vlastníctva) nem. hist. práv.
páža (šľachtický mládenec vykonávajúci pri dvore rôzne drobné služby, osobný služobník šľachtica) franc. hist.
predikát (šľachtický titul, prídomok) lat. porovnaj hodnosť

tvar

tvar 2 (podoba ohybného slova)
etymón (východiskový al. základný t., základ, koreň slova) gréc. lingv.
sémantéma (základ slova ako nositeľ jeho vecného významu) gréc. lingv.
solecizmus (nesprávne slovo al. t. podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.
neologizmus (novoutvorené slovo, jaz. prostriedok, väzba, t., novotvar) gréc. lingv.
hapax legomenon (slovo, výraz, t. vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.
pozitív (prvý stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.
komparatív (druhý stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.
superlatív (tretí stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.
elatív (stupeň prídavných mien a prísloviek vyjadrený bez porovnávania 2. al. 3. stupňom al. vyjadrujúci veľkú mieru vlastnosti, napr. premilý) lat. lingv.
infinitív (neurčitý t. slovesa, neurčitok) lat. lingv.
particípium (neurčitý t. slovesa s podobou prídavného mena, príčastie) lat. lingv.
supínum (neurčitý t. slovesa vyjadrujúci aj smer al. účel) lat. lingv.
transgresív /tranz-/ (t. slovesa, prechodník) lat. lingv.
gerundium (slovesné podstatné meno utvorené zo slovesa) lat. lingv.
modus (slovesný spôsob) lat. lingv.
indikatív (oznamovací slovesný spôsob) lat. lingv.
interogatív (opytovací slovesný spôsob) lat. lingv.
imperatív (rozkazovací slovesný spôsob) lat. lingv.
adhortatív (slovesný spôsob vyjadrujúci nabádanie, povzbudenie) lat. lingv.
irrealis (slovesný spôsob vyjadrujúci nesplniteľnú podmienku) lat. lingv.
dubitatív (slovesný spôsob vyjadrujúci pochybnosť o deji) lat. lingv.
expektatív (slovesný spôsob vyjadrujúci očakávaný dej) lat. lingv.
subjunktív (slovesný spôsob vyjadrujúci splniteľné želanie) lat. lingv.
konjunktív (slovesný spôsob vyjadrujúci vzťah závislosti al. subjektívnosti deja) lat. lingv.
optatív (slovesný spôsob vyjadrujúci želanie al. podmienený dej) lat. lingv. porovnaj čas 3slovo 1

slabomyseľnosť

demencia lat. lek.
oligofrénia lek. psych.
debilnosť (najľahší stupeň s., duševná zaostalosť, menejcennosť, nedostatok al. zníženie duševných, rozumových schopností) lat.
pseudodebilita (debilita vplyvom nepriaznivých sociálnych podmienok) gréc. + lat. lek.
imbecilnosť (stredný stupeň s.) lat. lek.
idiotia /-cia/
idiotizmus (najťažší stupeň s., ťažký stupeň narušenia rozumového vývoja, choromyseľnosť) lat. lek. psych.
pseudodemencia (nepravá s. ako reakcia hysterickej osobnosti na uväznenie spôsobujúce prekážku v používaní rozumových schopností) gréc. + lat. lek.
kreténstvo (porucha telesného a duševného vývinu spôsobená zníženou činnosťou štítnej žľazy) franc. lek.
presbyofrénia /prez-/ (starecká s., oslabenie pamäti a vnímania v starobe) gréc. lek.
dementia senilis /demencia/ (starecká s.) lat.

šľachtičná

aristokratka (príslušníčka privilegovanej spoločenskej vrstvy) gréc.
grófka (najnižší stupeň vyššej šľachty) nem. hist.
barónka (najnižší stupeň vyššej šľachty, najvyšší stupeň nižšej šľachty) franc. hist.
markíza (vyššia š. medzi grófkou a vojvodkyňou) franc. hist.
bojarka (príslušníčka najvyššej rus. šľachty) rus.
baronetka (príslušníčka nižšej angl. šľachty) franc.-angl. hist.
contesse /kontes/
kontesa (nevydatá dcéra grófa vo Francúzsku) franc.
baronesa (dcéra baróna) tal. hist.
lady /lej-/ (ženský šľachtický titul vo Veľkej Británii) angl.
dame /dejm/ (titul ženy osobne povýšenej do šľachtického stavu vo Veľkej Británii) angl.
doňa (špan. ženský šľachtický titul, spolu s krstným menom) špan.
dauphine /dofin/ (titul manželky následníka franc. trónu, korunného princa) franc.
dame /dejm/ (titul manželky baroneta al. rytiera vo Veľkej Británii) angl.
dogaresa (titul manželky dóžu) tal. hist.
šachbanu (titul manželky panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.
rání (titul manželky ind. kráľa, kniežaťa) sanskrit
mahárání (titul manželky ind. panovníka) sanskrit

jednotka

jednotka 1 (základná veličina na meranie)
jednotky dĺžky
meter (základná j. dĺžky v sústave SI) gréc.-franc.
parsek (vedľajšia astronomická j. dĺžky, 3,262 svetelného roka) lat. skr.
míľa (j. dĺžky pre väčšie vzdialenosti) lat.
yard /jard/ (anglická j. dĺžky, 0,9144 m) angl.
foot /fút/ (j. dĺžky, stopa, 0,305 m) angl.
inch (j. dĺžky, palec, 0,0254 m) angl.
cól (staršia j. dĺžky, palec, 2,5 cm) nem.
jednotky hmotnosti
kilogram (základná j. hmotnosti v sústave SI) gréc.
tona (vedľajšia j. hmotnosti, 1 000 kilogramov) kelt.-germ.
pound angl.
funt nem.
libra (brit. j. hmotnosti, 0,454 kg) lat.
unca (brit. j. hmotnosti, 28,35 g) lat.
karát (stará j. hmotnosti zlata, drahokamov a periel, 0,2 g) arab.
jednotky času
sekunda (základná j. času v sústave SI) lat.
minúta (vedľajšia j. času, 60 sekúnd) lat.
eón (najvyššia j. času) gréc. geol.
móra (základná j. času zodpovedajúca dĺžke krátkej slabiky) lat. lit. lingv.
ampér (základná j. elektrického prúdu v sústave SI) vl. m. fyz.
kelvin (základná j. teploty v sústave SI) vl. m. fyz.
stupeň Celzia (vedľajšia j. teploty) vl. m.
mol (základná j. látkového množstva v sústave SI) lat. fyz. chem.
kandela (základná j. svietivosti v sústave SI) lat. fyz.
radián (doplnková j. rovinného uhla v sústave SI) lat. mat. fyz.
grád lat.
gon (vedľajšia j. rovinného uhla, π/200 rad) ?
steradián (doplnková j. priestorového uhla v sústave SI) lat. mat. fyz.
hertz (odvodená j. frekvencie) vl. m.
newton /ňjútn/ (odvodená j. sily) vl. m.
dyna (staršia j. sily, 10<sup>-5</sup>N) gréc. fyz.
pascal (odvodená j. tlaku a mechanického napätia) vl. m. fyz.
bar (vedľajšia j. tlaku) gréc. fyz.
joule /džaul/ (odvodená j. energie, práce, tepla) vl. m.
watt (odvodená j. výkonu) vl. m. fyz.
horse power /horspaur/ (staršia j. výkonu, kôň, konská sila, 740 W) angl. fyz.
coulomb /ku-/ (odvodená j. elektrického náboja) vl. m.
volt (odvodená j. elektrického napätia) vl. m. fyz.
ohm /óm/ (odvodená j. elektrického odporu) vl. m. fyz.
siemens /sí-/ (odvodená j. elektrickej vodivosti) vl. m. fyz.
farad (odvodená j. elektrickej kapacity) vl. m. fyz.
henry (odvodená j. indukčnosti) vl. m. fyz.
weber (odvodená j. magnetického indukčného toku) vl. m. fyz.
tesla (odvodená j. magnetickej indukcie) vl. m. fyz.
lúmen (odvodená j. svetelného toku) lat. fyz.
lux (odvodená j. osvetlenia) lat. fyz.
becquerel /beke-/ (odvodená j. aktivity) vl. m.
gray /grej/ (odvodená j. dávky žiarenia) vl. m.
sievert /sí-/ (odvodená j. ekvivalentnej dávky) vl. m.
hektár (vedľajšia j. plošného obsahu, 10<sup>4</sup>m<sup>2</sup>) gréc. + lat.
ár (j. plošného obsahu, 119,60 yd<sup>2</sup>) lat.
aker (nesprávny názov pre ár; anglosaská j. plošného obsahu, 0,4 ha) lat.-ang.
jutro (stará j. plošného obsahu v siahovej sústave, 0,28 až 0,58 ha) nem. zastar.
jednotky objemu
liter (vedľajšia j. objemu, 10<sup>-3</sup>m<sup>3</sup>) gréc. fyz.
kubík (kocka so stranou 1 m al. cm) gréc.-lat. hovor.
galón (anglosaská j. objemu, v USA 3,785 l, vo Veľkej Británii 4,546 l) angl.
bushel /bušel/ (j. objemu obilia v anglosaských krajinách, asi 36 l) angl.
barel (j. objemu, najmä pre kvapaliny, 158,988 l) angl.
žajdlík (stará j. objemu, 0,35 – 0,48 l) lat.-nem.
holba (stará j. objemu kvapalín, 0,775 l) nem. hist.
pinta (stará j. objemu tekutín a sypkých látok, 0,95 l, 1,91 l) franc.
gbel (stará j. objemu, 13 l al. 110 l) nem.
fúr (stará j. objemu pre víno, 2 000 až 2 500 l) nem.
rumpeľ (miera na pálenku) nem. zastar.
dioptria (vedľajšia j. optickej mohutnosti, lámavosti) gréc. fyz.
fón (j. hladiny hlasitosti) gréc. fyz.
son (j. hlasitosti) lat. fyz.
magnitúda (j. jasnosti hviezd) lat. astron.
bit (najmenšia j. množstva informácie) angl.
byte /bajt/ (8 bitov) angl.
shannon /šenon/ (j. množstva informácie) vl. m.
decibel (bezrozmerná logaritmická j. na meranie výkonu, útlmu, hladiny intenzity zvuku, akustického tlaku a pod.) lat. + vl. m.
mach (j. rýchlosti rovnajúca sa rýchlosti zvuku vo vzduchu, 340 m/s) vl. m. fyz.
jednotky počtu kusov
tucet (12 kusov) franc.-nem.
mandeľ (15 kusov) nem.
gros (veľtucet, 144 kusov) franc.
talent (stredoveká číselná j., 240 kusov, najmä mincí) gréc.-lat.
arch (j. rozsahu textu, 36-tisíc tlačových znakov) lat.
dol (j. intenzity bolesti) lat. psych. lek.
gén (j. genetickej informácie uložená v chromozómoch, dedičná vloha, faktor dedičnosti) gréc. biol.

plošina

plošina 3 (ploché miesto)
podesta (p. na schodisku, odpočívadlo) gréc.-nem. stav.
pódium (vyvýšené miesto, p. určená na verejné vystúpenia) gréc.-lat.
tribúna (vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod. v starom Ríme hist.; vyvýšené miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.) lat.
rostra (tribúna na starorím. fóre) lat. hist.
ambona (staroveké vyvýšené rečnícke miesto) gréc. archit. hist.
tribunál (vyvýšené miesto, kde úradovali najvyšší súdni úradníci v starom Ríme) lat. hist.
almemor (stupeň so zábradlím a čítacím pultom v synagóge) hebr. archit.
bema (kruhový stupeň v starogréc. divadle; vyvýšený stupeň v ranokresťanských a byzanských chrámoch pre kňaza; vyvýšené miesto pre rečníkov) gréc. archit.
mólo (vyvýšená p. predlžujúca javisko pre módne prehliadky al. umelecké vystúpenia) tal.
perón (železničné nástupište) franc.-nem.
travolátor (pohyblivá p., rovina určená najmä na dopravu osôb) tal.
paleta (drevená al. kovová podložka, p. na prepravu, premiestňovanie al. skladovanie tovaru s normalizovanými rozmermi) tal.-franc. dopr.
rampa (vyvýšené miesto, p. určená na nakladanie a vykladanie tovaru a pod.) franc.
paluba rus. lod.
bord (lodná p.) nem. kniž. zastar.
balkón (p. vyložená pred obvodové murivo, výstupok z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy) gréc.-franc.
loggia /lodžia/ (balkón zasunutý do fasády, krytý spredu al. aj zboku, otvorený priestor nevyčnievajúci z priečelia) tal. archit.
altán (balkón s podporami na zemi) tal. archit.
arkier (uzavretý krytý balkón vystupujúci z priečelia al. rohu budovy) nem. archit.
mirador (zasklený balkón vystupujúci z priečelia al. rohu budovy) špan. archit.
terasa (balkón na plochej streche, plochá strecha so zábradlím upravená na používanie) franc. stav.

vysvätenie

konsekrácia (v. biskupa rímskokatolíckej cirkvi) lat. cirk.
ordinácia (v. diakona, kňaza al. biskupa rímskokatolíckej a pravoslávnej cirkvi) lat. cirk.
ostiár (prvý, najnižší stupeň nižšieho kňazského svätenia v rímskokatolíckej cirkvi) lat. cirk.
diakonát (druhý stupeň svätenia v rímskokatolíckej cirkvi) gréc.-lat. cirk.
presbyterát (tretie zo štyroch vyšších kňazských svätení v rímskokatolíckej cirkvi) gréc. cirk. porovnaj posvätenie

stupeň

stupeň 2 (miera, úroveň)
rang angl. odb.
niveau /nivó/ (úroveň) franc. odb. a kniž.
dimenzia (rozmer, miera, rozsah) lat.
grád (s. alkoholu v nápoji) lat. hovor.
pari passu (v rovnakom stupni, v rovnakej miere) lat. kniž.
tempo (s. rýchlosti) tal.
intenzita (s. sily, mohutnosti, účinnosti, výdatnosti) lat.
swing (rytmická intenzita džezu) angl. hud.
príma (s. v stupnici, pomer dvoch tónov rovnakej výšky) lat. hud.
tonika (prvý, základný s. v stupnici) gréc.-tal.
tonus (trvalý s. napätia živého tkaniva) gréc.-lat. biol.
formácia (s. vývoja ľudskej spoločnosti určený spôsobom výroby a výrobnými vzťahmi) lat. marx.
kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.
civilizácia (s. al. úroveň spoločenského vývoja, materiálna kultúra, prejavy ľudskej spoločnosti) lat.
primitivita (nízky s. vývoja, kultúry, zaostalosť, obmedzenosť) lat. zried.
debilnosť (najľahší s. slabomyseľnosti) lat.
imbecilnosť (stredný s. slabomyseľnosti) lat. lek.
idiotia /-cia/
idiotizmus (najťažší s. slabomyseľnosti) lat. lek. psych.
kjú (žiacky s. tech. vyspelosti zápasníka džuda al. karate) jap.
dan (majstrovský s. tech. vyspelosti zápasníka džuda al. karate) jap.
s. prídavných mien a prísloviek
pozitív (prvý s.) lat. lingv.
komparatív (druhý s.) lat. lingv.
superlatív (tretí s.) lat. lingv.
elatív (s. vyjadrený bez porovnávania 2. al. 3. stupňom al. vyjadrujúci veľkú mieru vlastnosti, napr. premilý) lat. lingv.
s. veľkosti tlačového písma
briliant (3 body) franc.
diamant (4 body) franc. + gréc. polygr.
perl (5 bodov) lat. polygr.
nonpareille /-rej/ (6 bodov) franc. polygr.
kolonel (7 bodov) nem. polygr.
petit (8 bodov) franc.
borgis (9 bodov) román. polygr.
garmond (10 bodov) vl. m. polygr.
breviár (11 bodov) lat. polygr.
cicero (12 bodov) lat. polygr.
tercia (16 bodov) lat. polygr.
parangón (18 bodov) gréc. polygr.
text (20 bodov) lat. polygr. porovnaj úroveňmiera 1hodnosť

stupeň

stupeň 4 (vodorovný výstupok s hranou)
terasa (umelý al. prírodný s. vo svahu al. pred stavbou, stupňovitá plošina) franc.
bema (kruhový s. v starogréc. divadle; vyvýšený s. v ranokresťanských a byzanských chrámoch pre kňaza) gréc. archit.
suppedaneum (schody, stupne pred oltárom v katolíckom kostole) lat. cirk.
almemor (s. so zábradlím a čítacím pultom v synagóge) hebr. archit. porovnaj schod

stupeň

stupeň 1 (obdobie vývinu)
štádium gréc.-lat.
etapa (obdobie, úsek vývoja) franc.
fáza (obdobie, úsek vývoja; s. priebehu; stav osvetlenia Mesiaca Slnkom pozorovaný zo Zeme astron.) gréc.
nov (fáza, keď je Mesiac obrátený k Zemi neosvetlenou časťou) lat. astron.
finalizácia (záverečná fáza výroby, dokončenie výrobku) lat.
akmé (vrcholná fáza procesu, napr. vyvrcholenie choroby, horúčky) gréc. kniž. a odb.
glajcha (fáza stavby s dokončenými múrmi do výšky krovu) nem. hovor.
amplektácia (prvá fáza zbližovania, zoznamovanie a zbližovanie s objektom erotického záujmu) lat. odb.
konkrektácia (druhá fáza zbližovania s objektom erotického záujmu v intímnom prostredí) lat.

stupeň

stupeň 3 (dielik na stupnici meracieho prístroja)
grád lat. hovor.
grádus lat. zastar.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 58. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.