vrchol

vrchol 2 (najvyšší stupeň al. úroveň)

zenit (vyvrcholenie) arab. kniž. pren.

kulminácia (dosiahnutie najvyššieho bodu, vyvrcholenie) lat. kniž.

maximum (najvyššia možná miera, veličina, hranica) lat.

olymp (v. možností, majstrovstva, úsilia) vl. m. kniž.

orgazmus (vyvrcholenie pohlavného vzrušenia) gréc. fiziol.

akmé (vyvrcholenie procesu, napr. v. choroby al. horúčky) gréc. kniž. a odb.

pointa /-en-/ (vyvrcholenie, vyústenie príbehu, prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, hlavná myšlienka) franc.

kríza (vyvrcholenie konfliktu, časť klasickej div. hry) gréc.

epifonéma (vyvrcholenie myšlienky na konci verša al. básne) gréc. bás.

in floribus /fló-/ (na v. slávy, moci a pod., v rozkvete) lat. pren.

en vogue /ánvog/ (na v. popularity) franc. kniž.

mimochodom

per parenthesim /-tez-/ lat. + gréc. kniž.

apropo

á propos /apropo/ (aby som nezabudol, práve mi napadá) franc. kniž.

en passant /anpasán/ (zbežne) franc. kniž.

obiter dictum /dik-/ (povedané medziiným) lat. kniž.

hromadne

kolektívne (spoločne, spolu) lat.

in corpore /kor-/ (všetci, vcelku) lat.

en bloc /án blok/ (vcelku, spolu, spoločne, naraz) franc. kniž.

en masse /án mas/ (spoločne, spolu, vcelku, masovo) franc. kniž. porovnaj hromadný

vcelku

summa summarum /suma sumárum/

suma sumárum lat. hovor.

sumárne (celkovo, úhrnne, súhrnne, dovedna) lat.

in summa (celkovo, súhrnne, dohromady) tal. kniž.

en bloc /án blok/ (celkovo, hromadne, spolu, spoločne, naraz) franc. kniž.

en masse /án mas/ (spoločne, spolu, hromadne, masovo) franc. kniž.

in toto /tó-/ (celkom, vôbec) lat. kniž.

in corpore /kor-/ (všetci, hromadne) lat. porovnaj celkovoúplne

množstvo

množstvo 1 (počet)

kvantita lat.

plejáda (počet) gréc. kniž.

minimum (najmenšie možné m.) lat.

maximum (najvyššie možné m.) lat.

en détail /andétaj/ (v malom m., v drobnom) franc. obch.

en gros /angró/ (vo veľkom m., meradle) franc. obch.

limit (najmenšie al. najväčšie m.) lat.-franc.

normál (zvyčajné, bežné m.) lat.

štandard (obvyklé, bežné, ustálené m.) angl.

optimum (v daných podmienkach najlepšie, najvhodnejšie, najpriaznivejšie, najvýhodnejšie m.) lat. kniž. a odb.

pesimum (v daných podmienkach nahoršie, najmenej vhodné, priaznivé, výhodné m.) lat. odb.

extrém (krajné, hraničné m.) lat. odb.

kvantum (spravidla určitý počet) lat.

multiplum (viacnásobné m.) lat. kniž.

kvóta (pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, pomerná časť, stanovený počet) lat.-tal.

norma (m. práce určenej na určitú časovú jednotku) lat. ekon.

penzum (m. uloženej, vymedzenej práce) lat. kniž.

produktivita (m. výrobkov na jedného pracovníka za jednotku času) lat. ekon.

kontingent (pevne určené m. tovaru, peňazí, poľnohosp. výrobkov) lat.

partia (vopred stanovené m. tovaru, výrobkov) lat.

suma (m. peňazí vyjadrené číselne) lat.

šarža (m. látky, dávka vyrobená naraz) franc.

receptúra (m. a pomer zložiek určitého výrobku) lat. odb.

koncentrácia (m. danej látky v objeme sústavy, hustota) lat. chem.

salinita (m. rozpustených solí vo vode vyjadrené v promile, slanosť) lat. geol.

glykémia (m., hladina cukru v krvi) gréc. lek.

lipémia (m., hladina tukových látok v krvi) gréc. lek.

natrémia (m., hladina sodíka v krvi) lat. + gréc.

telma (malé m. zadržanej dažďovej vody, v kt. žijú a vyvíjajú sa drobné organizmy) gréc. ekol.

seizmicita (m. zemetrasení za určité obdobie na určitom mieste) gréc. geofyz.

imisia (m. znečisťujúcich prímesí vo vzduchu) lat. meteor.

kvantum (najmenšie možné m. fyzikálnej veličiny) lat. fyz.

luminozita (m. energie vyžarovené hviezdou za jednotku času, svietivosť) lat. astron.

insolácia (m. priameho slnečného žiarenia dopadajúceho za jednotku času na jednotku plochy zeme) lat. meteor.

pórovitosť

poréznosť

poróznosť

pórozita (m. dutín v telese al. v materiáli) gréc.-lat.

etát (m. dreva, kt. je možné z lesa vyťažiť bez ohrozenia podstaty lesa) franc. les.

transport (väčšie m. osôb al. materiálu dopravované jednotne, najmä vlakom) lat. porovnaj početdávkaúroveňzníženiezvýšenie

spoločne

kolektívne (spolu, hromadne) lat.

in communi /ko-/ (všeobecne, spolu) lat.

en bloc /án blok/ (vcelku, hromadne, spolu, naraz) franc. kniž.

en masse /án mas/ (spolu, vcelku, hromadne, masovo) franc. kniž.

holport (na polovicu, o spoločnom užívaní) nem. zastar. porovnaj spoločný

zbežne

en passant /anpasán/ (mimochodom) franc. kniž. porovnaj zbežný

spolu

spolu 2 (ako jeden celok, dovedna, dokopy)

para- gréc. v zlož. sl.

kumulačne

kumulatívne (hromadne, úhrnne) lat.

en bloc /án blok/ (vcelku, hromadne, naraz) franc. kniž.

en masse /án mas/ (vcelku, hromadne, masovo) franc. kniž.

summa summarum /suma sumárum/

suma sumárum lat. hovor.

sumárne (celkovo, vcelku, úhrnne, súhrnne, dovedna) lat.

in summa (celkovo, súhrnne, dohromady, vcelku) tal. kniž.

bajzom nem. hovor.

fajzom

pajzom nem. nár. expr.

cakompak

cakumpak nem. hovor.

syn-

sym-

syl- (dovedna, dohromady, jedno s druhým) gréc. v zlož. sl.

ana- gréc. v zlož. sl. porovnaj celkovo

podstata

fundament (základ, jadro, východisko, podklad) lat. kniž.

báza gréc. kniž. a odb.

platforma (východisko, základ, podklad) franc.

grunt (základ, jadro) nem. hovor.

substancia (základ vecí a javov) lat. filoz. al. kniž.

kvintesencia lat.

meritum (jadro veci) lat. kniž.

quinta essentia /kvi- -ncia/ (podstatné, základné piate súcno, kt. je mimo viditeľný svet; jadro veci) lat. filoz.

princíp (východisko odvodzovania, základný predpoklad, základ) lat. kniž. a odb.

natura rerum (prirozedná p. vecí, sveta) lat. kniž.

causa /kauza/

kauza (príčina, dôvod, podnet, základ) lat.

mente causae /kauzé/ (p. sporu) práv. a kniž.

substrát (základ, podklad jednoty a rovnorodosti rôznych javov) lat. kniž. a odb.

matéria (hmotná p.) lat.

sukus lat.

suma (jadro) lat. zried. kniž.

esencia (jadro veci, podstatné určenie) lat. kniž. filoz.

centrum (jadro, ťažisko veci, problému a pod.) lat.

punctum saliens /-nktum/ (jadro veci, hlavná, rozhodujúca vec) lat. kniž.

identita (konrétna nezameniteľná p., kt. sa od seba odlišujú jednotlivci al. spoločenstvá) lat. psych. filoz.

entita (súcno, súcnosť, p. veci) lat. filoz.

charakter (ráz) gréc.

étos

etos (mravný základ, charakter, charakternosť) gréc. kniž.

eidos (všeobecná a nutná p. veci odvodená z javu) gréc. filoz.

nervus rerum (základ vecí, hlavná vec, jadro veci, pohnútka, najmä peniaze) lat. kniž.

arché (pralátka vo filozofii milétskej školy, počiatok, pôvod) gréc. filoz.

noumenon (p. veci, jav poznateľný len rozumom, Platón, vec o sebe, Kant) gréc. filoz.

hypostáza (základ, Plotin) gréc. filoz.

logos (zákon všetkého diania, nutnosti, základ sveta, Herakleitos) gréc. filoz.

ens (jednotlivá vec, súcno, bytie) lat. filoz.

prakriti (materiálny základ, prvopríčina sveta objektov, hmotná príroda v staroind. hinduistickom myslení) sanskrit filoz.

brahma

bráhma (zákon, božský princíp vesmíru, sveta, bytia, najvyššie bytie) sanskrit náb.

jang (kladný, mužský, jasný princíp v staročín. filozofii, jeden z dvoch základných) čín. filoz.

jin (záporný, ženský, temný princíp v staročín. filozofii, jeden z dvoch základných) čín. filoz.

élan vital (nehmotná tvorivá p. života, H. Bergson) franc. filoz.

in nuce /nú-/ (v p., v jadre) lat. kniž.

in merito (v p., vo veci samej, v jadre veci) lat. kniž.

na, na-

en-

em-

epi-

ep- gréc. v zlož. sl.

in-

im-

ir- lat. v zlož. sl.

myšlienka

myšlienka 3 (námet, zameranie umeleckého al. vedeckého diela)

idea gréc.

téma (základná m. umeleckého, odborného a pod. diela, predmet diela, námet) gréc.

tematika (súbor, okruh tém) gréc.

sujet /süže, süžet, sužet/ (m., najmä lit. diela) franc.

motív (základná, vedúca m. umeleckého diela) lat.

lajtmotív

leitmotív /lajd-/ (m. prechádzajúca celým umeleckým dielom) lat.-nem.

téza (výklad základných myšlienok) gréc.

objekt (predmet poznania, činnosti a pod.) lat.

idée fixe /idé fix/ (príznačný motív) franc. hud.

elaborát (písomné spracovanie témy, námetu, návrhu, úlohy, správy, plánu) lat.

mytologéma (motív vymysleného príbehu s obrazným a náb. významom o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, báj, povesť) gréc.

klišé (ošúchaná, často al. nadmerne využívaná m.) franc.

topoi (spoločné klišé v určitej kultúrnej oblasti) gréc. lit.

pointa /-en-/ (hlavná m., prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, vyústenie, vyvrcholenie príbehu) franc.

fráza (hud. m., úsek hud. m.) gréc. hud.

Výsledky vyhľadávania