Výsledky vyhľadávania

bolesť

dolor lat.

-algia

-algesia

algo-

-odynia

-dynia

odyno-

-agra gréc. v zlož. sl. lek.

topoalgia

topalgia (b. zasahujúca určité miesto) gréc. lek.

nyktalgia (nočná b.) gréc. lek.

algézia (vnímanie b.) gréc. lek.

hypalgézia

hypoalgézia

hypoalgia (znížené vnímanie b.) gréc. lek.

hyperalgézia (zvýšené vnímanie b.) gréc. lek.

synalgia (vnímanie b. aj zo zdravého orgánu) gréc. lek.

paralgézia

paralgia (vnímanie bolestivých pocitov ako príjemných) gréc. lek.

ostealgia

osteodýnia (b. kosti, v kostiach) gréc. lek.

osteopatia (b. v kostiach, kĺboch) gréc. lek.

rachialgia gréc. lek.

spinalgia (b. chrbtice, v chrbtici) lat. + gréc. lek.

spondylalgia (b. stavcov chrbtice) gréc. lek.

notalgia

notodýnia (b. v chrbte) gréc. lek.

coccygodynia /kokk-/ (b. kostrče) gréc. lek.

reumatizmus gréc. lek.

reuma (bolestivá zápalová choroba kĺbov, svalov, chrbtice a pod., lámka) gréc. hovor.

artralgia (b. kĺbov) gréc. lek.

omalgia (b. v kĺbe ramena) gréc. lek.

gonalgia (b. v zhybe, kĺbe kolena) gréc. lek.

koxalgia (b. v bedrách) lat. + gréc. lek.

nefralgia (stála, menej silná b. v bedrovej oblasti pri niektorých ochoreniach obličiek) gréc. lek.

sakralgia

sakrodýnia (b. v krížoch) lat. + gréc. lek.

ischias (b. v krížoch vystreľujúca do dolnej končatiny, spôsobená ochorením sedacieho nervu) gréc. lek.

lumbago lat. lek.

lumbalgia lat. + gréc. lek.

hexenšus (choroba prejavujúca sa prudkou bolesťou v krížoch, zaseknutie v krížoch, úsad, húser) nem. slang.

tenalgia (b. šľachy) lat. lek.

myodýnia (b. svalu) gréc. lek.

myalgia (b. vo svaloch, zápal, reumatizmus) gréc. lek.

akrodýnia (b. končatín) gréc. lek.

melalgia (b. končatín, najmä dolných) gréc. lek.

brachialgia (b. v pleci) lat. + gréc. lek.

daktylalgia (b. prstov) gréc. lek.

pedialgia (b. nôh) gréc. lek.

tarzalgia (b. v priehlavku nohy) gréc. lek.

plantalgia (b. chodidla pri státí, najmä pri plochej nohe) lat. gréc. lek.

onychalgia (b. nechtov) gréc. lek.

cefalalgia

kefalea gréc.

cerebralgia (b. hlavy) lat. + gréc. lek.

migréna (prudká b. hlavy so záchvatmi) gréc.-franc.

hemialgia

hemikrania (záchvatovitá b. polovice hlavy) gréc.

trichalgia (b. pri dotyku vlasov) lat. lek.

glosodýnia (b. jazyka) gréc. lek.

gnatalgia (b. v čeľusti al. tvári) gréc. lek.

gingivalgia lat. + gréc. lek.

ulalgia (b. ďasna) gréc. lek.

dentalgia lat. + gréc. lek.

odontagra

odontalgia

odontodýnia (b. zubov) gréc. lek.

rinalgia (b. nosa) gréc. lek.

otagra

otalgia

otodýnia (b. v uchu) gréc. lek.

otoneuralgia (b. ucha nervového pôvodu) gréc. lek.

visceralgia (útrobná b.) lat. + gréc. lek.

stomachalgia

stomachodýnia (b. žalúdka) gréc. lek.

gasralgia

gastrodýnia (kŕčovitá b. žalúdka) gréc. lek.

enteralgia gréc. lek.

kolika (prudká kŕčovitá b. v brušnej dutine) gréc.

enterodýnia

enterorea (b. v črevách; hnačka) gréc. lek.

hepatalgia (b. v pečeni) gréc. lek.

cholecystalgia (žlčníková b.) gréc. lek.

torakalgia

torakodýnia (b. v hrudníku) gréc. lek.

stenokardia (zvieravá záchvatová srdcová b.) gréc. lek.

kardialgia gréc. lek.

prekardialgia (b. v oblasti srdca) lat.+gréc. lek.

angialgia (b. ciev) gréc. lek.

flebalgia (b. žíl) gréc. lek.

frenalgia (b. bránice) gréc. lek.

trachealgia (b. priedušnice) gréc. lek.

pleuralgia

pleurodýnia (b. pohrudnice) gréc. lek.

proktalgia

proktodýnia gréc. lek.

rektalgia (b. konečníka) lat. + gréc. lek.

urodýnia (bolestivé močenie) gréc. lek.

strangúria (pálivá b. pri močení, bolestivé močenie) gréc. lek.

cystalgia (pomalé a bolestivé močenie s častým nutkaním) gréc. lek.

dyzúria (ťažké bolestivé močenie) gréc. lek.

orchialgia

orchiodýnia

orchioneuralgia (b. semenníka) gréc. lek.

prostatalgia

prostatodýnia (b. v predstojnej žľaze) gréc. lek.

metralgia

metrodýnia (b. maternice, v maternici) gréc. lek.

ovarialgia (b. vaječníka) lat. + gréc. lek.

dysmenorea (silná b. v podbrušku pri menštruácii) gréc. lek.

mastalgia

mastodýnia (b. prsníkovej žľazy) gréc. lek.

telalgia (b. prsnej bradavky) gréc. lek.

neuralgia (prudká záchvatová nervová b.) gréc. lek.

kauzalgia (pálčivá b. pri porušení obvodových nervov) gréc. lek.

plexalgia (b. zapríčinená ochorením nervovej spleti) lat. + gréc. lek. porovnaj choroba

boh

teo- gréc. v zlož. sl.

divinita (b., božstvo) lat. teol.

in nomine Domini /nó-/ (v mene Pána) lat. kniž. a náb.

trinitas (b. v troch osobách v kresťanstve, svätá trojica, otec, syn a duch svätý) lat. cirk.

lord (b. v angl. prostredí) angl.

panteón (súbor bohov určitého náboženstva) gréc. pren.

Elói, Elói, lama zabachtani (výkrik Ježiša Krista pred smrťou na kríži „Môj bože, môj bože, prečo si ma opustil“) aram.

Deo gratias /gráciás/ (vďaka Bohu) lat. náb.

deus ex machina /-chíná/ („b. zo stroja“ spustený zariadením na javisko antického divadla, aby vyriešil zložitú situáciu) lat. kniž.

avatár (vtelenie boha do viditeľnej podoby, napr. do zvieraťa, v ind. mytológii) sanskrit

inkarnácia (premena boha al. inej nadprirodzenej bytosti na človeka al. zviera) lat. náb.

podľa krajín a náboženstiev

egyptskí bohovia

Serápis

Sarápis

Amón (b. slnka)

Hór (najstarší b. slnka a svetla)

Tot (b. mesiaca, písma a múdrosti)

Oziris

Osiris

Usíre (b. plodenia, vegetácie, podsvetia, slnka)

etruskí a rímski bohovia

Saturn

Saturnus (etrucký otec bohov)

germánski bohovia

Asovia (prvá skupina bohov)

Odin

Wodan

Wotan (najvyšší b. v prvej skupine, b. vojny, čarodejníctva)

Thor

Donar (b. hromu a dažďa)

Tyr (b. nebies, niekedy aj vojny)

Loki

Baldr

Frigga (bohovia prvej skupiny)

Vanovia (druhá skupina bohov)

Njörd

Freyr

Freya (bohovia druhej skupiny)

grécki bohovia

Chaos (stelesnenie prázdneho a pustého priestoru pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.

Titan (príslušník prvej generácie gréckych bohov) gréc. mytol.

Chronos

Kronos (zosobnenie času, otec bohov)

Zeus (najvyšší b., vládca Olympu)

Poseidon (b. mora)

Áres (b. vojny)

Bakchus

Dionýzos (b. plodnosti, úrody a vína) gréc.

Helios (b. Slnka)

Eros (b. lásky) gréc.

Hermes (b. obchodu, zlodejov, pastierov, rečníctva, posol bohov)

Hefaistos (b. ohňa a kováčskeho remesla)

Apolón (b. svetla, slnka, hudby a veštenia)

Pan (b. lesov, lúk, pastierov a lovcov, ochranca stád)

Aeskulap

Eskulap

Asklépios (b. lekárstva)

Hymen

Hymenaios (b. manželstva, rodinného šťastia)

Priapos (b. plodnosti)

Erebos gréc.

Hádes (b. podsvetia) gréc. mytol.

Morfeus (b. snov)

Hypnos (b. spánku)

Aiolos

Aiolus (b. vetrov)

Néreus (b. mora a veštenia)

Proteus (morské božstvo, starec a veštec schopný premieňať sa do ľubovoľnej podoby)

Tritón (morský b., napoly človek, napoly ryba)

hinduistickí bohovia

Trimurti (trojjediný b.) sanskrit

Brahma (jeden z troch hlavných bohov, stvoriteľ)

Višnu (dobrý b., udržiavateľ) ind.

Šiva (b. ohňa, ničiteľ) ind.

Krišňa (prevtelenie boha Višňu, hinduistické božstvo uctievané v Indii) hind. náb.

Rímski bohovia

Jupiter (najvyšší b., b. nebies a vesmíru)

Mars (b. vojny a poľných prác) lat. mytol.

Neptún (b. mora a riek)

Pluto

Plutón (b. podsvetia)

Amor

Cupido /kupídó/ (b. lásky) lat.

Merkúr (b. obchodu a zisku)

Vulkán (b. ohňa a kováčstva)

Aeskulap

Eskulap

Asklépios (b. lekárstva) gréc.

Faun (b. plodnosti a dobytka)

Ianus /já-/

Jánus (b. počiatku, kalendára, dverí a brán, s dvoma tvárami)

lár (domáce ochranné božstvo) lat.

génius (strážny, ochranný duch chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu) lat. mytol.

genius loci /-cí/ (ochranný duch domu al. miesta) lat. hist.

Indra (staroind. najvyšší b., b. búrky, vetra a vojny) sanskrit

Ormuzd perz.

Ahura Mazda (staroiránsky, staroperz. b. dobra, svetla)

Ahriman perz.

Angra Mainju (staroirán., staroperz. b. zla)

Baal /bál/ (sýrsko-palestínsky b. búrky)

Eliáš

Perun (slovan. b., vládca hromu a blesku)

El (semitský b.)

Moloch (semitský a fénický b., kt. prinášali ľudské obete)

Elohim (b. v Starom zákone) hebr.

Jahve

Jehova (starožid. b.) hebr. bibl.

Alláh

Alah (islamský b., b. v islamskom náboženstve)

manitou /-tu/ (b. severoamer. Indiánov podľa kresťanského chápania) indián.

El (ugaritský b. plodnosti, múdrosti, tvorca zeme a neba, 17. st. pr. n. l., Sýria)

zombie

zombi (b. v magickom náboženstve, vúdú, pôvodne u černochov na Haiti, neskôr aj v západnej Afrike, had uctievaný ako b.) afr. porovnaj bôžikbytosťpoloboh

báseň

verše lat.

poézia (veršovaná, básnická slovesnosť, básnictvo) gréc.-franc.

poéma (rozsiahla epická al. lyricko-epická b., najmä v rus.; b. všeobecne) gréc.-rus.

poém (rozsiahla epická al. lyricko-epická b., najmä v rus.) gréc.-franc. zried. lit.

epos

epopeja (rozsiahla výpravná epická veršovaná skladba, najmä hist.) gréc. lit.

rýmovačka (veršovaný útvar s malou umeleckou hodnotou, riekanka) gréc.

balada (lyricko-epická b. s ponurým dejom a so smutným koncom) franc. lit.

monostich (b., kt. má iba jeden verš) gréc. lit.

sonet (lyrická b. s dvoma štvorveršiami a dvoma trojveršiami, znelka) tal. lit.

rondó

rondeau /-dó/ (lyrická b. zložená z osem až pätnásť veršov vo dvoch al. troch slohách, úvodný verš sa opakuje na koncoch slôh) franc. lit.

rondel (lyrická b. zložená z dvanásť až šestnásť veršov v troch slohách s dvoma rýmami, prvé dva verše sa opakujú na konci druhej a tretej slohy) franc. lit.

epóda (b. zložená z pravidelne sa striedajúcich veršov, z kt. druhý je spravidla kratší) gréc. lit.

romanca (krátka lyricko-epická b. s rôznym obsahom a radostným, šťastným koncom; krátka lyricko-epická špan. ľudová b.) špan.-franc. lit.

madrigal (krátka lyrická žartovná b., neskôr milostná, od päť do dvanásť veršov, od 14. st.) tal. lit.

ritornel (krátka trojveršová b. vyslovujúca jednoduchú myšlienku, drobný postreh) tal.

rispet (lyrická štvorveršová b. so striedavým rýmom, neskôr osemveršová) tal. lit.

triolet (lyrická b. s duchaplným obsahom s ôsmimi až dvanástimi veršami a dvoma rýmami) gréc.-franc. lit.

melodráma (b. určená na prednes v sprievode hudby) gréc.

epigram (krátka, stručná b. vyjadrujúca vtipne vážnu al. satirickú myšlienku) gréc.

epitaf (b. na oslavu zomretého, básnický závet) gréc. lit.

genetliakum (b. na narodeniny) lat. lit.

expromptum (krátka b. napísaná bez prípravy, z náhleho popudu) lat. lit.

palinódia (b. popierajúca obsah inej básne toho istého autora) gréc.-lat. lit.

paramýtia (didaktická b. s námetom zo starých bájí) gréc. lit.

limeick /-ik/ (žartovná detská básnička, riekanka začínajúca: „Bol raz jeden (jedna)... menom ...“) angl. lit.

hymna (oslavná b., chválospev) gréc. lit.

óda (lyrická hymna) gréc. lit.

hymnus (b. al. skladba vznešeného, oslavného rázu) gréc.

dityramb (oslavná, nadšená b. al. pieseň) gréc. bás.

pajan (oslavná prosebná al. ďakovná b. gréc. bohom, pôvodne Apolónovi, s hudbou a tancom; oslavná b.) gréc. všeobecne kniž. zried.

žalm (náb. b. so smutným, clivým al. oslavným obsahom, pôvodne starozákonná) gréc.-nem.

elégia (b. so smutným, clivým, trúchlivým obsahom, rázom, žalospev) gréc.

nénia (b. vyjadrujúca bolesť, žiaľ nad smrťou) lat. lit.

epicédium (b. pri príležitosti úmrtia) gréc. bás.

de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná pieseň, spev, modlitba, „z hlbín /duše/“) lat.

plankt (stredoveká b. s obsahom plaču Panny Márie a apoštola Jána nad mŕtvym Kristom) lat. lit.

silva (antická príležitostná b., desaťslabičné verše so striedavým rýmom; jedenásť a sedemslabičné verše so striedavým rýmom) špan. lat. lit.

sillos (gréc. b. zosmiešňujúca básnikov, filozofov a ich názory, v hexametroch) gréc. lit.

epyllion (krátka antická epická, výpravná b. v hexametroch) gréc. lit.

anakreontika (poézia s témou lásky, priateľstva, lásky, vína) vl. m. lit.

georgika (antické výchovné básne z dedinského, roľníckeho života) gréc. lit.

thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný spev nad mŕtvym) gréc. lit.

Ilias

Iliada (starogréc. Homérov epos o trójskej vojne)

rapsódia (starogréc. hrdinská epická b. s úryvkami z homérskych eposov) gréc. lit.

idyla gréc.-franc.

selanka poľ. lit.

pastorála tal.

bukolika gréc.

ekloga gréc.

pastorela (b. ospevujúca prostý pokojný vidiecky život, život pastierov) tal. lit.

duma

dumka (ukraj. hist. al. hrdinská b.) ukraj.

siciliána (osemveršová b. so striedavým rýmom, pôvodne na Sicílii) vl. m. lit.

gesta (stredoveké franc. cykly epických básní o hrdinských činoch) lat. lit.

sestína (lyrická b. so šiestimi šesťveršovými strofami a záverečným trojverším, provensalského pôvodu, pestovaná trubadúrmi) lat. lit.

sirvent (príležitostná b. provensalského pôvodu) provens. lit.

minnesang (nem. stredoveká rytierska ľúbostná poézia) nem. lit. hud.

sága (starý severský hrdinský epos v próze o kráľoch, legendárnych postavách a rodoch) germ. lit.

rima (island. stredoveká epická b. zložená zo štvorveršových slôh s hist. a mýtickým námetmi) island. lit.

makáma (dielo arab. poézie) arab. lit.

rubáí (perz. štvorveršová b.) arab. lit.

gazel

ghazal (orient. krátka lyrická b., najmä ľúbostná, päť až pätnásť dvojverší) arab.

kasída

kasyda (arab., perz. al. tur. dlhšia príležitostná oslavná al. hanlivá b.) arab.

kávja (ind. umelá poézia so zdĺhavým opisom, prirovnaniami, básnickými ozdobami a pod.) sanskrit

jukara (epos Ainuov, najstarších obyvateľov Japonska, kt. recitovali al. spievali ľudoví rozprávači) jap. hist. lit.

tanka (základná forma jap. poézie s tridsaťjeden slabikami v piatich veršoch) jap. lit.

haiku (jap. trojveršová b. so záväzným počtom slabík, päť-sedem-päť) jap. lit.

pantum

pantun (malaj. ľudová b. so štvorveršovými strofami a striedavým rýmom) malaj. lit.

akrostich

parastich (b., v kt. prvé al. posledné písmená veršov tvoria slovo al. vetu poskytujúcu informáciu) gréc. lit.

telestich

telestichon (b., v kt. posledné písmená každého verša zhora nadol tvoria slovo a pod.) gréc. lit.

mezostich (b., v kt. prostredné písmená veršov tvoria slovo a pod.) gréc. lit.

tautogram

tautacizmus (veršovaný útvar, v kt. sa všetky verše al. slová začínajú rovnakým písmenom) gréc. lit.

kaligram

ideogram (b. napísaná al. vytlačená do určitého obrazca) gréc. lit.

typogram (antická b. grafickou formou napodobňujúca predmet, kt. sa týka) gréc. lit. porovnaj veršsloha

bohyňa

podľa krajín a náboženstiev

grécke bohyne

Afrodita (b. lásky)

Aténa

Pallas Aténa (b. múdrosti, umenia, remesiel, vied a víťazstva)

Artemis (b. plodnosti, lovu, stáda, ochrankyňa matiek)

Diké (b. spravodlivosti)

Demeter (b. obilia a úrody)

Íris (b. dúhy, posolkyňa Dia a Héry)

Harpya (b. morských vetrov a búrok odnášajúca duše mŕtvych do podsvetia)

Moira (b. osudu, sudička)

Hekaté (b. osudu, podsvetia a kúziel)

Erínia

Megéra (b. pomsty)

Nemezis (b. pomsty, spravodlivej odplaty za zločin)

Charitka (b. krásy a slávnostnej veselosti)

Héra (hlavná charitka, b. rodiny, vernosti a detí, sestra a manželka Dia)

Aglaiá (charitka Skvelá)

Thaliá (charitka Kvitnúca)

Eufrosyné (charitka Radostná)

Hóra (b. spoločenských, mravných hodnôt)

Eiréné

Eurene (hóra mieru)

Díké (hóra spravodlivosti)

Niké

Nike (hóra víťazstva)

Eunomiá (hóra zákonnosti)

Múza (b., ochrankyňa umenia a vedy) vl. m.

Uránia (múza astronómie)

Kleió (múza dejepisectva)

Kalliopé (múza epického básnictva)

Polyhymnia (múza hymnického a zborového spevu)

Thaleia

Tália (múza komédie, divadla, herectva)

Euterpa

Euterpé (múza lyrického básnictva)

Erató (múza ľúbostného básnictva)

Terpsichoré

Terpsychóra (múza tanca)

Melpomené (múza tragédie)

Hóra (b. priaznivých ročných období)

Auxó (hóra jari, rastu)

Thalló

Talo (hóra leta, kvetu)

Karpó (hóra jesene, plodu)

nymfa (b. prírodných síl, mora, riek, prameňov, hôr, stromov) gréc.

oreáda (nymfa v horách) gréc.

nereida

oceanida

okeanida (nymfa v mori) gréc.

najáda (nymfa v prameňoch) gréc.

dryáda (nymfa v stromoch, lesná víla) gréc.

rímske bohyne

Venuša (b. krásy, lásky a manželstva)

Minerva (b. múdrosti)

Juno (b., ochrankyňa žien, neskôr Ríma)

Fauna (b. plodnosti, ochrankyňa zvierat)

Grácia (b. krásy a slávnostnej veselosti)

Diana (b. svetla, života, neskôr aj mesiaca a lovu)

Fortúna (b. náhodného, slepého šťastia, náhody)

Concordia (b. svornosti)

Viktória (b. víťazstva)

Ceres (b. obilia a úrody)

Fúria (b. pomsty)

Flóra (b. kvetov)

Aurora (b. rannej zory) vl. m.

Vesta (b. rodiny a domáceho kozubu)

Izis

Éset (staroegypt. b. plodnosti, materstva, života a zdravia) porovnaj víla

bunka

cellula

celula lat.

cyto-

-cytus gréc. v zlož. sl.

karyoplast

karyot (b. obsahujúca jadro) gréc. biol.

fagocyt (b. schopná pohlcovať cudzorodé častice) gréc. biol.

osteoblast (kostná nevyzretá b.) gréc. anat.

osteocyt (kostná zrelá b.) gréc. anat.

trichoblast (b. pokožky, z kt. vyrastajú chlpové výrastky) gréc. bot.

exteroceptor (zmyslová b. zachytávajúca podnety zvonka, u živočíchov) lat. fyziol.

neurocyt (nervová b.) gréc. biol.

neuroblast (nedozretá nervová b.) gréc. biol.

neurón (nervová b. s výbežkami, základná b. nervového systému) gréc. anat.

mikrogaméta (samčia pohlavná b.) gréc. biol.

makrogaméta gréc. biol.

megagaméta gréc. biol.

oogaméta gréc. biol.

oosféra (samičia pohlavná b.) gréc. bot.

oocyt gréc.

ovocyt (vajcová b. v rastovej fáze) lat. + gréc. biol.

ooblastéma gréc. biol.

oosperm gréc. biol.

zygota (oplodnená vajcová b.)

spermia

spermium

spermatozoid

speramtozoón (samčia, mužská pohlavná b., výronová b.) gréc. biol.

gaméta gréc. biol.

gameto- (zrelá pohlavná b.) gréc. v zlož. sl.

ovium (zrelá vajcová b.) lat. biol.

ovum

ovulum (zrelá vajcová b. živočícha al. človeka, vajíčko) lat. biol.

spóra (b. nižších rastlín slúžiaca na nepohlavné rozmnožovanie, výtrus) gréc. biol.

bytosť

subjekt tal. kniž.

existencia lat. expr.

kreatúra (b., tvor, stvorenie) lat. pejor.

zoon (b., tvor, živočích) gréc. kniž.

animal rationale /-cio-/ (rozumný tvor, nadaný vedomím) lat.

zoon politikon (človek ako tvor spoločenský) gréc.

monštrum lat. lek. a kniž.

terátum (netvor, obluda) gréc. lek.

terato- (netvor, obluda, ohava) gréc. v zlož. sl.

moloch (krutý, nenásytný netvor ničiaci človeka) vl. m. kniž.

behemot (suchozemská zvieracia obluda, netvor) hebr. mytol.

mamut (obrovský mocný tvor) rus. expr.

fúria (zúrivá, divá, zlostná, rozzúrená, zlá b.) vl. m.

bosorka maď.

striga (čarodejnica) lat.-rum.

ježibaba (čarodejnica vo východoslovan. a južnoslovan. rozprávkach) rus.

baba jaga mytol.

povitrula (čarodejnica, divožienka, zosobnenie víchrice na Ukrajine) ukraj.

drak gréc.-lat.

šarkan (rozprávková obluda s podobou okrídleného jaštera s viacerými hlavami) tur.

anjel (nadprirodzená okrídlená b. zosobňujúca dobro a krásu) gréc. náb.

cherub

cherubín (vyšší anjel, strážca raja) hebr. náb.

serafín hebr.

seraf

seraph /-raf/ (anjel vyššieho stupňa) hebr. zried.

archanjel (anjel vyššieho stupňa) gréc. náb.

démon

daimón (padlý anjel, zlý duch, diabol; b. al. sila, kt. ovláda človeka, dobrý al. zlý duch) gréc. náb.

diabol (zosobnenie, stelesnenie zla, zlý duch, čert) gréc.-lat.

satan

satanáš (zosobnenie zla, protivník boha, vládca pekla, čert) hebr.

lucifer (čert, diabol) lat.

beliál (čert, satan, stelesnenie zla, skazy) hebr. bibl.

belzebub (pekelné knieža, knieža démonov) ? bibl.

krampus (čert) nem. zastar. žart. kniž.

inkubus (čert, diabol obcujúci so strigami v stredovekých poverách) lat.

džin (zlý duch v islame) arab.

šajtan

šejtan (v moslimskom prostredí čert, diabol, zlý duch, vodca džinov) hebr.-arab.

poltergeist /-gajst/ (hlučne sa správajúci duch, tzv. búchajúci) angl.

inkubus (zlý duch desiaci ťažkými snami, v starom Ríme) lat. mytol.

mánovia (duchovia al. duše zomretých predkov) lat. mytol.

génius (strážny, ochranný duch chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu) lat. mytol.

leviatan (morský starozákonný netvor) hebr.

bazilišok (rozprávková, mýtická b. zobrazovaná ako drak s kohúťou hlavou) gréc.-lat. mytol.

Pegas (okrídlený kôň) gréc. vl. m. mytol. kniž.

hipogrif (okrídlený kôň s hlavou supa) gréc. mytol.

centaurus

kentaurus (napoly človek, napoly kôň) gréc. mytol.

hipocentaur (ľudská postava s konským telom, s dvoma rukami s lukom a so štyrmi nohami, heraldická obluda) gréc. odb.

mantichora (fantastické heraldické zviera, lev s ľudskou hlavou) perz.-gréc.

amfisbena (bájne heraldické zviera s dvoma hlavami na protiľahlých koncoch tela) gréc.

geryón (heraldický netvor, ľudská hlava s troma tvárami (jednou spredu a dvoma z boku)) gréc. odb.

grif

gryf (mýtické zviera tvorené z častí tiel rôznych živočíchov, s telom leva, hlavou orla a krídlami) gréc.

sfinga

sfinx (obluda s napoly levím a napoly ženským telom kladúca neriešiteľné otázky) gréc. mytol.

chiméra (trojhlavý netvor z leva, kozy a draka sršiaci oheň, strážiaci vchod do podsvetia) gréc. mytol.

hydra (vodný had, obluda s hadím telom a deviatimi dračími hlavami) gréc. mytol.

Cerberus

Kerberos gréc. mytol.

triceps (trojhlavý pes strážiaci vchod do podsvetia) lat. mytol.

satyr gréc.

faun (samopašná, zmyselná, bujná ľudská b. so zvieracími znakmi – uši, chvost, kopytá – žijúca v lesoch) lat.

sylf

sylfa

sylfída (vybájená vzdušná b.) gréc. mytol.

gnóm (rozprávková, mýtická b. malého vzrastu, podzemný škriatok) gréc. kniž. mytol.

permoník (banský al. skalný škriatok) nem.

puk (šelmovský škriatok v angl. ľudových povestiach) angl.

elf

fairy /fei-/ (b., škriatok v severských mýtoch) germ. mytol.

troll (zlá b., najmä obor, vytvorená z neživej hmoty, kameňa, vody a pod., v severských mytoch) švéd. mytol.

pikulík (bájoslovný mužík prinášajúci šťastie) tal.

najáda (vodná víla mora, riek a prameňov) gréc. mytol.

nereida

nereidka (morská víla pomáhajúca plavcom) gréc. mytol.

nymfa (víla mora, riek, prameňov, hôr, stromov) gréc.

Kalypsó (víla, kt. zdržovala Odysea na ostrove) gréc. mytol.

Siréna (víla lákajúca neodolateľne krásnym spevom moreplavcov do záhuby, napoly dievča, napoly vták) gréc. vl. m.

undina (vodná víla) lat. bás.

meluzína (nariekajúca, kvíliaca víla) vl. m.

dryáda

hamadryáda (lesná víla) gréc. mytol.

norna (starogerm., nordická dobrá víla, sudička) germ. mytol.

apsara (nebeská víla zabávajúca bohov tancom) ind. mytol.

peri (orient. dobrá víla, ochrankyňa ľudí) perz.

Skylla

Scylla (netvor pripútaný k jaskyni v Messinskom prielive, medzi Sicíliou a Talianskom, oproti morskému víru Charybde) gréc. mytol.

valkýra (ženská démonická b., kt. privádzala bojovníkov padlých v boji do sídla germ. bohov) škand. mytol.

vampír (b. cicajúca krv, najmä ľuďom, upír, vlkolak) srbskochorv.

kikimora (rozprávková mýtická ženská b. v noci hubiaca ľudí, slovan. podoba upíra, nočná mora) rus.

vervolf (vlkolak v nem. povestiach) nem.

Drakula (b. cicajúca krv ľuďom v spánku, upír) vl. m.

Gorgóna (b. s hadmi vo vlasoch, netvor ženského pohlavia, kto sa na ňu pozrie, skamenie) gréc. mytol.

Medúza (Gorgóna, kt. Perzeus odsekol hlavu) gréc. mytol.

Sthenó

Euryalé (ostatné dve Gorgóny) gréc. mytol.

Harpya (b. s vtáčím telom a so ženskou hlavou odnášajúci duše mŕtvych do podsvetia) gréc. mytol.

kačina

kachina

kokko (nadprirodzená b. so zvieracou al. ľudskou podobou) indián.

ufón (b. z inej planéty, mimozemšťan, kt. priletel lietajúcim tanierom) angl. hovor.

marťan (b. z inej planéty, najmä z Marsu) vl. m. hovor.

ET /ítí/ (b. z inej planéty, mimozemšťan) angl. skr.

lochneska

lochneská príšera (obluda žijúca údajne v škótskom jazere Ness) vl. m.

yetti

yeti /jeti/ (živočích podobný človeku žijúci údajne v Himalájach, snežný človek, snežný muž) tib.

básnik

poet

poeta gréc.-lat. kniž.

verzifikátor lat. kniž.

poeta laureatus (všeobecne uznávaný, vavrínom ovenčený b.) lat. kniž.

lyrik (b. opisujúci vnútorné prežívanie, vyznania, city, postoje, nálady) gréc.

baladik

baladista (b. kt. píše lyricko-epické básne s ponurým dejom a smutným koncom) franc.

bard (b. opisujúci hrdinstvo al. osud národa) kelt. kniž.

bajan (starorus. ľudový b. a spevák) vl. m.

kobzar (ukraj. ľudový b., spevák) turk.-ukraj.

gusan (arménsky ľudový b. opisujúci osud národa) armén.

akyn (ľudový b. a spevák v Strednej Ázii) turk.-rus.

ašug

ašik (zakaukazský ľudový b. a spevák, 15. – 18.st.) tur.

bachši (turkm. ľudový b., hudobník a rozprávač) turk.

laureát (slávny b. ovenčený vavrínovým vencom, v staroveku) lat.

bukolik (b. ospevujúci idylický život pastierov, v prírode a na vidieku) gréc.

anakreontik (b. tvoriaci poéziu s témou lásky, priateľstva, lásky, vína) vl. m. lit.

enkomiast (b. píšuci príležitostné oslavné básne) gréc.

minnesänger (skladateľ a spevák stredovekej rytierskej ľúbostnej poézie) nem. lit. hud.

meistersinger /maj-zi-/ (b., spevák z radov nem. remeselníkov, mešťanov, 15. – 16.st.) nem. lit. hud.

trubadúr franc.

truvér (stredoveký juhofranc. skladateľ rytierskych ľúbostných piesní) franc. lit.

rapsód (potulný spevák hrdinských, epických básní, spevov, v starom Grécku) gréc. hist.

aoidos (rapsód, kt. básne aj sám skladal) gréc. hist.

súbor

súbor 1 (zoskupenie súvisiacich vecí, javov a pod. tvoriacich celok, sústava)

-téka gréc. v zlož. sl.

komplex (s. zložený zo súvisiacich, prepojených častí; s. pocitov, predstáv, myšlienok, postojov, kt. ovplyvňujú správanie človeka) lat. psych.

kolekcia (s. druhovo rovnakých predmetov, zbierka) lat.

garnitúra (s. predmetov tvoriacich určitý celok, súprava, zostava) franc. angl.

servis (s. náčinia na podávanie jedál a nápojov, jedálna súprava, riad) franc.

album (s. básní, piesní, obrazov, vydaných spoločne) lat.

komplet (súprava, celok zložený z viacerých častí) lat.-franc.

inštrumentár

inštrumentárium (s. nástrojov, najmä lek.) lat.

mechanizmus

mechanika (pohyblivá sústava stroja, strojové zariadenie, stroj) gréc.

aparatúra (s. nástrojov, prístrojov) lat.

batéria (zostava rovnakých zariadení na zvýšenie účinku al. výkonu) franc.

objektív (s. šošoviek al. zrkadiel vo fotografickom, film. al. inom opt. prístroji, spojná opt. sústava) lat. opt. porovnaj objektív

technika (súhrn prostriedkov, postupov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt; súhrn strojov, nástrojov, vybavenia pre výrobnú a pod. činnosť) gréc.

park (súhrn dopr. prostredkov, strojov a pod.) angl.-franc.

korpus (s. skúmaných prvkov, vecí, javov) lat.

repertoár (zásoba prostriedkov na výber) lat. odb.

mašinéria (zložitá, mechanicky presne fungujúca sústava) franc. hovor. pejor.

problematika (s. zložitých úloh, sporných, nevyriešených otázkok) gréc.

plénum (súhrn všetkých členov) lat.

profil (súhrn vlastností, čŕt, ráz) franc.

charakter (s. duševných, morálnych vlastností vytvárajúcich osobnosť, povaha) gréc.

individualita (súhrn vlastností typických pre určitú osobu al. vec, osobitosť, svojráznosť) lat.

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.

habitus (celkový vonkajší vzhľad, súhrn vonkajších znakov organizmov vrátane človeka) lat. odb.

systém (s. prvkov, jednotlivín navzájom spojených vymedzenými vzťahmi, sústava) gréc.

séria lat.

šnúra (s. vecí, činností rovnakého druhu) nem. slang.

koncepcia (s., sústava názorov na niečo spôsob chápania, poňatia, nazerania na niečo) lat.

doktrína (súhrn al. sústava zásad, názorov, poučiek, pravidiel, učenie) lat.

teória (systém názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.

kvalita (s. vlastností, kt. sa jav, vec odlišuje od iných) lat. filoz. porovnaj akosť

kvalifikácia (s. vedomostí, skúseností a pod. potrebných na vykonávanie určitej práce al. funkcie, spôsobilosť) lat.

terminológia (s. odborných názvov v sústave pojmov určitého odboru, odb. názvoslovie) lat. + gréc.

nomenklatúra (s. vedeckých názvov, pomenovaní vychádzajúci z medzinárodne platného lat. názvoslovia) lat.

kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.

flóra vl. m.

vegetácia (súhrn rastlinných organizmov na určitom území, porast, kvetena, rastlinstvo) lat. bot.

fauna (súhrn živočíšnych druhov na určitom území, zvieratstvo, živočíšstvo) vl. m.

ekotop (s. neživých podmienok stanovišťa pôsobiacich na živé organizmy) gréc. biol.

taxón (s. jedincov, kt. sa znakmi a vlastnosťami líšia od iných jedincov) gréc. biol.

populácia (s. jedincov rovnakého druhu žijúcich v spoločnom prostredí, prípadne aj čase) lat. biol.

kolónia (s. spoločne žijúcich jedincov, najmä rovnakého druhu) lat.

biota (s. všetkých živočíchov, rastlín a mikroorganizmov na určitom území) gréc. ekol.

oikumena /oj-/ (s. oblastí trvalo obývaných ľuďmi) gréc. geogr.

karyotyp (s. chromozómov v jadre telesnej bunky) gréc. biol.

edafón (s. živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.

fytoedafón (s. rastlinných organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.

zooedafón (s. živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.

psamón (s. organizmov žijúcich v piesočnatých oblastiach) gréc.

ichtyofauna (s. druhov rýb obývajúcich určitú oblasť) gréc.

sestón (s. nerozpustených živých a neživých častíc vznášajúcich sa vo vode) gréc. biol.

tripton (sestón z neživých častíc) gréc. biol.

planktón (sestón zo živých častíc) gréc. biol.

fytoplanktón (rastlinný plaktón) gréc. biol.

zooplanktón (živočíšny planktón)

syndróm (s. príznakov choroby) gréc. lek.

etiopatogenéza (s. príčin vzniku choroby) gréc. lek.

stres (s. podnetov nadmerne zaťažujúcich organizmus, nadmerná záťaž organizmu) angl. lek.

organizmus (s. telesných ústrojov, ústrojenstvo, živé telo) gréc. biol.

motorika (s. pohybových činností živého organizmu, hybnosť) lat. lek.

genotyp (s. všetkých faktorov dedičnosti uložených v chromozómoch, génov organizmu) gréc. biol.

fenotyp (s. všetkých pozorovateľných vlastností a znakov organizmu ako výsledok vzájomného pôsobenia genotypu a prostredia, vonkajší vzhľad organizmu) gréc. biol.

psychika gréc.

psychično (súhrn duševných javov, duševno, vnútro) gréc. kniž.

mentalita (súhrn duševných pochodov a vlastností charakteristický pre jedinca al. skupinu) lat.

habitus (súhrn vlastností považovaných za návyk) lat. psych.

farmakopea (s. liekov a liečiv v lekárni, liekopis) gréc. farm.

dentika (s. všetkých zubov, chrup) lat. anat.

dentícia (s. zubov v ústnej dutine stavovcov, ozubenie) lat. lek.

filozofia (súhrn názorov na život a svet; chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) gréc.

pansofia (súhrn, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecnej vedy, všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.

etika gréc.

morálka lat. filoz.

moralita lat. kniž.

morálnosť (sústava mravných zásad a noriem, pravidiel správania, mravnosť) lat.

ideológia (sústava myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc. porovnaj názorsmer 1

tradícia (súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, zvyk, obyčaj) lat.

mytológia (s. vymyslených príbehov s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, bájoslovie) gréc.

teogónia (s. bájí o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.

judikatúra (s. súdnych rozhodnutí) lat. práv.

acquis communautaire /aki kominotér/ (s. práv. a pod. pravidiel Európskej únie) franc.

kánon (s. textov, kníh, uznaných, vyhlásených za záväzné, napr. cirkvou; s. pravidiel, predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.

(diplomatický) protokol (s. pravidiel styku s diplomatmi) gréc.

talmud (s. poučiek a výkladov žid. učencov, zbierka žid. náb. zákonov a práv. predpisov) hebr. náb.

mišna (s. zásad náb. práva a zvykov judaizmu) hebr. náb.

rituál

rítus (s. obradov, predpisov a zvyklostí na výkon bohoslužieb) lat. cirk.

liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk. porovnaj obrad

katechizmus (s. článkov kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.

kúria (s. najvyšších vatikánskych úradov, ktorými pápež spravuje rímskokatolícku cirkev, pápežský dvor) lat.

agenda (s. bohoslužobných kníh v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.

hadís (s. výrokov a činov proroka Mohameda) arab. náb.

šaría

šaria

šariá (s. práv. noriem, pravidiel a zásad správania, náb. života a konania moslimov) arab.

inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.

etiketa (s. pravidiel spoločenského správania) franc.

reglemet (s. predpisov, nariadení) franc. admin. voj. zastar.

ceremoniál (s. pravidiel a zvyklostí stanovených pre slávnostné príležitosti) lat.

Hippokratova prísaha (s. etických noriem pre konanie lekára, sľub, kt. skladajú lekári pri promócii,) vl. m. porovnaj pravidlo 1

aktíva (súhrn majetku a pohľadávok) lat. ekon.

pasíva (súhrn dlhov a záväzkov) lat.

fond franc.

fundácia (s. hmotných a fin. prostriedkov na určitý účel, základina) lat. zastar.

nadácia (fond na dobročinné a pod. ciele) slov. + lat.

inventár (s. predmetov patriacich do určitého majetkového celku) lat.

fundus (inventár v podniku, hnuteľné zariadenie) lat.

valor

valeur /valor/ (súhrn cenných papierov a peňažných prostriedkov v prevádzke banky) lat. ekon.

portfólio (zásoba cenných papierov, zmeniek, akcií a pod.) franc.-angl. fin.

sortiment (súhrn druhovo príbuzných výrobkov, tovaru) franc.

ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.

infraštruktúra (s. odvetví ekonomiky umožňujúcich toky medzi výrobou a spotrebou, vytvárajúcich predpoklady pre rozvoj ekonomiky, najmä doprava, spoje, energetika a pod. ekon.; s. stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu apod. stav.) lat.

kataster (s. pozemkov, územie patriace k jednej obci, chotár) lat.

agrokomplex (spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.

literatúra (súhn slovesných, písomných prejavov, umeleckých a odb. diel, slovesnosť, písomníctvo; s. diel, lit. prác o istej otázke) lat.

poetika (súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl, spôsob umeleckej lit. tvorby autora) gréc.-lat.

tematika (okruh základných umeleckých, odborných a pod. myšlienok, námetov, predmetov diela) gréc.

fabula (s. udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej) lat. lit.

korešpondencia (súhrn listov, listy) lat.

dokumentácia (s. písomností, listín, dokladov) lat.

kartotéka (s. lístkov so záznamami usporiadaný podľa určitých zásad, napr. podľa abecedy, lístkovnica) gréc.

epištolár (s. listov, listinár) gréc.-lat. lit.

kopiár (s. kópií, odpisov hist. listín o výsadách, právach) lat. hist.

regestár (s. krátkych, stručných výťahov z listín) lat. hist.

chrestomatia (s. vybraných textov, výber textov, čítanka) gréc. porovnaj zbierka 1zbierka 2

prozódia (s. zvukových vlastností jazyka, prízvuk, intonácia, kvantita) gréc.

topika (s. pravidiel slúžiacich na argumentáciu) gréc. log.

reálie (s. údajov o určitej dobe, kultúre, krajine, niekoho živote, diele) lat.

hermeneutika (postup, s. pravidiel výkladu textov, jazyka, diel) gréc. filoz.

gramatika (s. pravidiel a zákonitostí platných pre slovné tvary, morfológiu, a tvorbu viet, syntax, stavba jazyka) gréc. lingv.

ortografia (s. pravidiel o používaní graf. znakov, písmen, znamienok na zaznamenanie jaz. prejavu, pravopis) gréc. lingv.

frazeológia (s. ustálených slovných spojení, zvratov) gréc. lingv.

paradigma (s. tvarov ohybného, skloňovaného al. časovaného slova) gréc. lingv.

idiolekt (súhrn zvláštností charakteristických pre reč určitého jedinca) gréc. lingv.

onymia (s. vlastných mien na určitom území v určitom jazyku v určitom období) gréc. lingv.

font (s. písmen, graf. znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.

album (s. známok, fotografií a pod. v podobe knihy) lat.

morzeovka (s. značiek zostavených z bodiek a čiarok, kt. sú priradené písmenné, číslicové a iné znaky, používaný v telegrafii) vl. m. hovor.

agenda (s. úradných prác, úloh) lat.

klávesnica

klaviatúra lat.

tastatúra (s. klapiek na hud. nástroji a pod.) lat. odb.

manuál (ručná klávesnica organu, harmónia) lat. hud.

notácia (s. graf. značiek zaznamenávajúcich hudbu) lat. hud.

tabulatúra (staršia inštrumentálna notácia používajúca najmä písmená, číslice) lat. hud.

produkcia (súhrn výrobkov al. umeleckých výtvorov) lat.

grafika (s. výtv. diel vytvorených technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.

akropola

akropolis (s. stavieb v antických gréc. mestách, opevnené návršie) gréc. hist.

kurz

seminár (s. prednášok z určitého odboru, školenie) lat.

gastronómia (s. pravidiel o úprave jedál a kultúre stolovania) gréc.-franc.

erbovník nem.

armoriál (s. zobrazení erbov s uvedením ich držiteľov, najmä rukopisný) lat.

kimenokata (ukážkový s. chvatov v džude, základ sebaobrany) jap.

klientela (s. zakazníkov používajúcich služby právnika, lekára, banky a pod.) lat.

generácia (s. osôb, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe, spojených názormi a pod., pokolenie) lat. porovnaj skupina 2

atlas (s. zemepisných máp al. vyobrazení z iných odborov) vl. m.

kaskáda (s. priehrad na jednom toku na využitie vodnej energie) tal.-franc.

drenáž (s. podzemných kanálikov na odvodňovanie al. zavlažovannie pôdy) angl.-franc.

know-how (s. výrobných, tech. a obch. znalostí a postupov ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.

mnemotechnika gréc. psych. ped.

mnemonika (s. metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.

expozícia (s. vystavovaných predmetov) lat.

program (s. príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech. porovnaj program 4

file /fajl/ (s. informácií uložených v počítači) angl. výp. tech.

kód (s. pravidiel, predpisov al. znakov na prenášanie informácií) franc.

banka tal.

databanka (s. údajov, dát k určitej téme a v použiteľnom usporiadaní) lat. + tal. inform. slang. b. dát

báza gréc.

databáza (s. údajov v logickom vzťahu) lat. + gréc. inform. slang. b. dát

paket (s. údajov prenášaných sieťou vcelku) angl. výp. tech.

website /vebsajt/ (s., dokument, stránka v internete) angl.

repertoár (s. hraných hier, skladieb, úloh) franc.

seriál (s. článkov, obrázkov, hier, filmov a pod. s niekoľkými časťami zverejňovaný na pokračovanie) lat.

sitkom

sitcom /-kom/ (situačná veselohra v podobe televízneho seriálu) angl.

soap-seriál /soup-/

soap-opera /soup-/ angl. + tal.

soap /soup/ (dojímavý lacný mnohodielny televízny seriál) angl.

komiks

comics /komiks/ (obrázkový komický al. dobrodružný seriál) angl.

manga (jap. komiks) jap.

práv. noriem pozri právo 2

súprava odevov pozri úbor porovnaj sústavazoskupenie

bielkovina

albumen lat.

albumino- lat. v zlož. sl.

albumín (b. rozpustná vo vode, zložka krvi, bielka a mlieka) lat. biol.

albuminoid (b. nerozpustná vo vode) lat. chem.

keratín (jednoduchá vláknitá b. vo vlasoch, v nechtoch, v perí, rohovina) gréc. biol.

kolagén (jednoduchá b. v koži, šľachách a vo väzive) gréc. biol.

oseín (kolagén kostí) lat. biol.

fibrinogén (rozpustná b. spôsobujúca zrážanie krvi) lat. biol.

fibrín (nerozpustná b. vznikajúca pri zrážaní krvi) lat. biol.

enzým gréc. biochem.

ferment (b. urýchľujúca chemické reakcie v organizme) lat. chem. porovnaj látka|bielkovinová 1

legumín (b. v strukovinách) lat. biochem.

kazeín (b. v mlieku) lat. potrav.

tofu (vyzrážaná sójová b., sójový syr) jap.

vitelín (b. v žĺtku vajec) lat. biochem.

bojovník

bojovník 1 (kto bojuje, zápasí)

rytier (šľachtic, kt. sa pri pasovaní zaviazal plniť povinnosti, ťažkoodený jazdec v stredovekom vojsku) nem. hist.

kaballero

caballero /kavaľero, kabalero/ (stredoveký špan. plne vyzbrojený b., najmä nižší šľachtic) špan.

mudžahíd

mudžáhid

mudžahedín (b. za islamskú vieru vo svätej vojne) arab. náb. polit.

ninja /nindža/

nindža (telesne zdatný stredoveký jap. b. majstrovsky ovládajúci bojové umenia, s voj. výcvikom) jap. hist.

samuraj (jap. b., príslušník jap. voj. šľachty, 12. – 19.st.) jap.

basmač (protiboľševický b. v Strednej Ázii po 1917) tur.-rus.

sandinista (nikaragujský prosov. b.) vl. m. polit.

contras /ko-/ (nikaragujskí proamer. bojovníci) špan.

uskok (b. za slobodu, kt. ušiel z oblasti obsadenej Turkami a zúčastňuje sa na spätných vpádoch, u južných Slovanov) srb. hist.

Goliáš (filištínsky b. neúspešne bojujúci s Dávidom, budúcim izraelským kráľom, v Biblii) vl. m.

zelóta (žid. radikálny b. za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne) gréc. hist. náb.

barikádnik (b. na narýchlo postavenom vale, prekážke, zátarase pri pouličných bojoch) franc. porovnaj zápasníkvojakpovstalechrdina 1

blana

membrána (tenká a pružná b.) lat. odb.

seróza (väzivová b. vystielajúca telové dutiny, napr. pobrušnicu a pohrudnicu, výstelka) lat. anat.

pleura (b. vystielajúca dutinu hrudníka a pokrývajúca pľúca, pohrudnica, popľúcnica) gréc. anat.

mezentérium (pobrušnicová zriasená b., riasa pripájajúca klky tenkého čreva, okružie) gréc. anat.

peritoneum gréc. anat.

peritoneo- (b. vystielajúca steny brušnej dutiny, pobrušnica) gréc. v zlož. sl.

epikard (b. pokrývajúca povrch srdca) gréc. anat.

skléra (biela tuhá väzivová b., vrstva očnej gule, očné bielko) gréc. anat.

hymen gréc. anat.

hymeno- (panenská b.) gréc. v zlož. sl.

fontanela

fontikulus (väzivová b., spojenie lebečných kostí novorodenca, lupienok) lat. anat. porovnaj plát

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 316. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.