Výsledky vyhľadávania

v

in-

im-

ir- lat. v zlož. sl.

en-

em- (vnútri) gréc. v zlož. sl.

vojak

soldát lat. hovor. pejor.

žoldnier nem. pejor.

oficier franc.-nem. hovor. zastar.

lampasák (dôstojník) franc. slang.

furťák nem. voj. slang.

lampasák franc. slang.

lampión tal. voj. slang.

milionár tal. slang.

guma

gumák (v. z povolania) egypt.-lat. voj. slang.

adjutant (dôstojník pridelený vyššiemu veliteľovi, voj. pobočník) lat.

zupák (ďalej slúžiaci poddôstojník) nem. pejor.

šarža (v. s vysokou hodnosťou) franc. hovor.

absa

absík lat.

špagát

špagi (absolvent voj. katedry na vysokej škole, kt. slúži v armáde) tal.-nem. voj. slang. zastar.

bažant nem. voj. slang.

milionár (v. v prvej polovici voj. služby, nováčik, začiatočník) tal. voj. slang.

suprák (v. základnej voj. služby, kt. pôjde o krátky čas do civilu) lat. voj. slang.

komliton (v. spoločne slúžiaci na vojenčine, spoluvojak, spolubojovník) lat. voj.

infanterista (v. pechoty, pešiak) špan.-nem. voj. zastar.

bigoš (v. u pechoty al. motostrelcov) lat. slang.

artilerista lat. zastar.

kanonier (delostrelec) nem. hovor. zastar.

tankista (príslušník osádky tanku) angl.

granátnik

granatier (v. vrhajúci granáty) franc.-nem. voj.

parašutista franc.

paragán (v. vycvičený v zoskakovaní z lietadla s použitím padáka) voj. slang.

kontráš (príslušník kontrarozviedky, služby zameranej proti nepriateľskej špionáži) lat. slang.

sanitár lat.

saniťák lat. voj. slang.

lapiduch (v. v zdravotníckej službe) ? voj. slang.

ženista franc.

pionier franc. zastar.

sapér (príslušník vojska určeného na technickú podporu, zabezpečenie bojovej činnosti, zákopník) franc. zastar. voj.

intendant (príslušník tylovej služby pre zásobovanie a ubytovanie vojsk) franc. voj. zastar.

regulovčík (v. riadiaci dopravu, najmä na križovatke) rus. hovor. zastar.

pucák

pucer nem. voj. zastar.

pucflek (voj., dôstojnícky sluha; pisár na štábe voj. útvaru) nem. voj. slang.

burš nem. zastar.

ordonanc (dôstojnícky sluha v rak.-uhor. armáde) lat.-franc.-nem. voj. zastar.

ordonanc (poddôstojník vyčlenený ku štábu veliteľa, zabezpečujúci odovzdávanie rozkazov, voj. posol v rak.-uhor. armáde) lat.-franc.-nem. voj. zastar.

kuriér (v. poverený doručením dôležitých tajných správ) franc.

kombatant (príslušník ozbrojených síl, okrem zdravotníkov a duchovných, kt. má bojové úlohy, bojovník) franc. voj.

rezervista (v. v zálohe, záložník) lat. zastar.

manták (nešikovný, babrácky, nemotorný, ťažkopádny v.) ? slang. voj.

dezertér (v., kt. zbehol, ušiel od vojska, zbeh) franc. voj.

marodér (prepustený al. zbehlý v. živiaci sa krádežami, plienením) franc.-nem. slang. pejor.

obšitnik

obšitoš (prepustený v., vyslúženec, vyslúžilec) nem. zastar. voj. slang.

veterán (vyslúžený v., bývalý účastník vojny, vyslúžilec) lat.

invalid (v. neschopný ďalej slúžiť pre zranenie) lat.

žoldnier (najatý platený, námedzný v.) nem.

legionár (príslušník dobrovoľníckeho voj. útvaru) lat.

gardista (príslušník vybraného voj. oddielu; príslušník osobnej stráže významných osôb, najmä panovníka) franc.

mameluk (príslušník egypt. voj. oddielov zložených z otrokov) arab. hist.

hoplita (v. v starom Grécku, ťažkoodenec) gréc.

legionár (príslušník základnej voj. jednotky v starom Ríme) lat. hist.

prétorián (príslušník cisárskej gardy, osobnej stráže v starom Ríme) lat. hist.

triariovia (v. v starom Ríme, tretí sled z najlepších vojakov v starorím. légiách) lat. hist.

hypaspista (ťažkoodenec v makedónskom vojsku) gréc. hist.

pandúr (príslušník nepravidelnej pechoty verbovaný v pohraničných oblastiach Uhorska) maď.

hajdúch (uhor. žoldnier) srb.-maď. hist.

labanec (cisársky v. za povstania Tökeliho, Rákociho a Bačkaja, 17. a 18. st.) maď. hist.

bagán (v. bez hodnosti, pešiak) maď. voj. slang.

honvéd (uhor. príslušník národnej gardy v Uhorsku, 1848-49 hist.; v. uhor. domobrany od 1867 hist.; v. maď. pozemného vojska) maď.

husár (jazdec v uhor. vojsku od 15.st; ľahký jazdec v Európe) srbch.-maď.

serežán (rak.-uhor. v. chrániaci monarchiu v juhovýchodnom hraničnom pásme proti Turkom) maď.-nem.

hulán (jazdec s dlhou kopiou, pôvodne v Poľsku) tur.-poľ.

banderovec (príslušník oddielov tzv. Ukrajinskej povstaleckej armády na konci 2. svetovej vojny) vl. m.

kozák (vojak z obyvateľov juž. oblastí Ruska chrániaci hranice, najmä jazdec) tur.-rus.

džigit (kozák dokonale ovládajúci jazdu na koni, odvážny jazdec) tur.

krasnoarmejec (v. Červenej armády, armády bývalého ZSSR) rus. hist.

krasnogvardejec (v. červenej gardy, 1917) rus. hist.

opolčenec (bulh. dobrovoľník v rus.-tur. vojne bojujúci za slobodu Bulharska, 1877 – 78) bulh.

turkopol (príslušník ľahkej jazdy v období križiackych výprav do Palestíny v stredoveku) vl.m. + gréc. hist.

lancknecht (peší žoldnier vlastniaci výstroj a výzbroj, 15. – 17. st.) nem. hist.

rytier (ťažkoodený jazdec v stredovekom vojsku, šľachtic, kt. pri sa pasovaní zaviazal plniť povinnosti) nem. hist.

harcovník (stredoveký pešiak al. jazdec určený na znepokovanie nepriateľa rýchlymi ľahkými výpadmi, útokmi) nem. hist.

drabant (stredoveký pešiak) nem.

harcovník (stredoveký pešiak al. jazdec určený na znepokovanie nepriateľa rýchlymi ľahkými výpadmi, útokmi) nem. hist.

fric (nem. nacistický v., rus. označenie) vl. m. pejor.

esaman /es-á-man/ (nem. v., príslušník nacistických úderných útvarov SA) nem.

esesák

esesman (nem. v., príslušník nacistických voj. útvarov SS) nem. hovor.

brigant (lúpežný v., zbojník) tal. zastar.

bersaliér (tal. horský pešiak, strelec v tal. armáde) tal.

pavéznik (v. ozbrojený pavézou, veľkým obdĺžnikovitým, nadol sa zužujúcim štítom, štítonosič) tal. hist.

interbrigadista (príslušník medzinárodnej jednotky protifašistických bojovníkov v špan. občianskej vojne) lat. + franc.

granátnik (vyberaný, elitný pechotný v., od 18. st.) franc.-nem.

poilu /pauli/ (prezývka franc. v. v 1. svetovej vojne) franc.

dragún (príslušník jazdeckej pechoty al. jazdectva) franc. hist.

švališér (príslušník ľahkej jazdy, do polovice 19. st.) franc. voj. hist.

mušketier (príslušník franc. kráľovskej jazdeckej gardy; pešiak pôvodne vyzbrojený spredu nabíjanou puškou) franc. hist. voj.

karabinier (vojak ozbrojený krátkou puškou, najmä na koni, 17. – 18. st.) franc.

kyrysník (opancierovaný jazdec) franc.-nem. hist.

kavalerista (voj. jazdec na koni) tal.-franc. zastar.

pikanier (príslušník ťažkej pechoty s predným a zadným brnením, prilbou, mečom a kopijou s dlhou rukoväťou, 16. – 17. st.) franc. hist.

voltižér (príslušník elitnej jednotky franc. ľahkej pechoty, 19. st.) franc. hist. voj.

arkebuzier

harkabúz (stedoveký v. vyzbrojený hákovnicou, strelnou zbraňou, 15. – 17. st.) franc. hist.

martalovec

martalúz (tur. lúpežný v., 16. – 17. st.) ? hist.

komisár (dôstojník al. úradník voj. zásobovacej služby v niektorých armádach v Európe v minulosti) lat.

alpín (príslušník tal., franc. al. rak.-uhor. pechoty v Alpách) vl. m. hist.

spahi

sipáhi (jazdec v tur. osmanskom vojsku; franc. koloniálny v severnej Afrike) perz. hist.

janičiar (v. tur. elitnej voj. jednotky zloženej zo zajatcov a násilím odobratých detí) tur.

bašibozuk (divý v. tur. nepravidelnej jednotky) tur.

nizám (tur. v. s európskou výzbrojou a výcvikom, začiatok 19. st.) arab.-tur. hist.

fedajín (arab. v., príslušník arab. palestínskej ozbrojenej organizácie bojujúci proti Izraelu) arab.

askar

asker (africký v. v službách európskej koloniálnej armády) arab. hist.

zuáv (pôvodne domorodý príslušník bývalého franc. koloniálneho vojska v Alžírsku) vl. m.

sipáhi

sipoj (domorodý v. v brit. koloniálnej armáde v Indii) perz.-ind. hist.

yankee /jenkí/ (prezývka federálneho vojaka v amer. občianskej vojne) hol.-angl. pejor.

ami

amik

amík (amer. v., prezývka amer. vojaka) angl.

ranger /rendžer/ (príslušník elitnej voj. jednotky zvláštneho určenia v USA al. v NATO) angl. porovnaj hodnosťbojovníkpovstalecdobyvateľbranec

tkanina

textil lat.

textília lat.

štof (výrobok vyrobený z tkaniny, pletením, spriadaním, tkaním) nem. hovor. zastar.

bavlnená t.

piké (tuhá t. s plastickým vafľovým vzorom, na blúzky, šaty) franc.

velveton (t. s krátkym hustým a jemným vlasom na lícnej strane, na šport. odevy) tal.

brilantín (biela, lesklo vzorkovaná t.) franc. text.

glot (hladká lesklá jednofarebná t. na podšívky a plášte) angl.

moleskin (hladká pevná nohavicová t.) angl.

safari (t. hnedozelenej al. pieskovej farby, na oblečenie do prírody) svahil.

barchet arab.-nem.

švonepaj (hrubá t. v keprovej väzbe, česaná na rube) nem. hovor.

kanafas (hrubšia t., najmä pásikovaná, na posteľnú bielizeň) franc.-nem.

piket (hrubšia t., najmä jednofarebná, s plastickým vzorom) franc.

kotón (hrubšia t. v plátnovej väzbe) arab.-franc.

kaliko (hustá t.) franc. text.

inlet (hustá t. v plátnovej väzbe, na vankúše a pod., sypkovina) nem.

nankin (hustá t. v plátnovej väzbe s bielou osnovou a farebným útkom) vl. m.

perkál (jemná hustá t. v plátnovej väzbe, na bielizeň a vreckovky) perz.-franc.

tetra (mäkká t., najmä biela, s vtkanými štvorcami v plátnovej väzbe, na plienky a pod.) gréc.

cajg (pevná t.) nem. text.

kretón (pestro vzorkovaná t. v plátnovej väzbe, na závesy, poťahy) franc. vl. m. text.

oxford (pevná pórovitá pruhovaná al. kockovaná t. v panamovej väzbe, na košele, blúzky, zástery a šaty) vl. m.

denim vl. m.

džínsovina

riflovina angl.

texaskovina (pevná t. v keprovej väzbe, farbená indigom, na nohavice a pod.) vl. m.

diftín (počesaná t. s hodvábnym leskom, podobná zamatu) franc.

etamín (redšia tuhšia priesvitná t. v plátnovej väzbe, na letné dámske šaty) franc. text.

tarlatán (riedka priesvitná t. s votkanými kovovými niťami, na lacné div. šaty a pod.) franc.

organdy

organdi

organtín (riedka jemná t. v plátnovej väzbe, na zástery a div. kostýmy) franc.

stramín (riedka prelamovaná t. na vyšívanie) lat.-hol.

mul (riedka t. v plátnovej väzbe) ind.-angl.

kanava (riedka t. na ručné vyšívanie) lat.-franc.

éponž (riedka t. s drobnými uzlíčkami, na dámske letné šaty, ručníky a pod.) franc.

floridas (riedka t. v plátnovej väzbe, z mäkkých hrubších priadzí, na podšívky) tal. text.

mezulán (t. v keprovej väzbe) tal. hist.

froté franc.

frotír (t. so slučkami al. s uzlíčkami na povrchu, na uteráky a pod.) franc. hovor.

kartún (t. v plátnovej väzbe, na zástavy, pracovné košele a pod.) arab.

širting (t. v plátnovej väzbe zo stredne jemnej priadze) angl. text.

menčester (vlasová t. s pozdĺžnymi pruhmi, na pracovné a šport. odevy) vl. m. text.

dušester (t. vo väzbe útkového atlasu, na pracovné odevy) angl.

šifón (t. v plátnovej väzbe, na bielizeň) franc. text.

molino (zrebná t. v plátnovej väzbe, na lôžkoviny) tal.

tyl (drobno sieťovaná, riedko tkaná t. na záclony, závoje a pod.) vl. m.

šaržán (pestrá t. s meňavým povrchom) franc.

chintz (t. s hladkým povrchom a mimoriadnym leskom, na dámske plášte) sanskrit

twil (hladká jemná t. v keprovej väzbe) angl.

zamat franc.

aksamiet gréc. zastar.

baršún (matná t. s nízkym jemným vlasom) maď. zastar.

silk (tenká jemná t.) angl. text.

flór (ľahká tenká priesvitná riedka a veľmi jemná t. na závoje) hol. text.

gáza (riedka jemná t.) orient.-franc.

serž (t. vo väzbe vytvárajúcej riadky, na podšívky) lat.-franc. text.

popelín

pupelín

puplín (hladká mäkká hustá t. na košele, blúzky, šaty) franc.

véba (t. v plátnovej väzbe, na posteľnú bielizeň) nem.

grádel (vo väzbe v pozdĺžnych prúžkoch) nem.

damask vl. m.

damašek (jednoosnovná jednofarebná t. v atlasovej väzbe, s vtkaným lesklým vzorom) vl. m. star. nespis. text.

elastik (t. so zatkanými kaučukovými niťami, na traky) gréc.

batist franc.

kment (veľmi jemná a mäkká t.) nem. poľ.

dril

drilich

cvilich (t. vo väzbe štvorväzbového osnovného kepra) nem.

krís (veľmi pevná t. na plachty a obrusy) angl.

zefír (pestrá jemná t. v plátnovej väzbe, na košele, šaty a pod.) gréc.-franc.

štruks (hrubšia t. s oblými vrúbkami, na kostýmy, obleky a pod.) angl.

mušelín (jemná polopriesvitná mäkká t. na dámske šaty) vl. m.-franc.

delén (ľahká mäkká t. z krútenej česanej priadze v plátnovej väzbe, najmä potlačená, na dámske letné šaty) franc.

panama (t. v dvakrát zväčšenej plátnovej väzbe) vl. m.

flanel (teplá mäkká t. s obojstranným vlasom) angl.-franc.

molton (t. s dlhým vlasom, v plátnovej väzbe, na spoločenské odevy) vl. m.

muliné (t. z bavlnenej priadze z dvoch nití rôznej farby) franc.

trikot (pružná pletená t.) franc. text.

trikotáž (pružné pletené tkaniny) franc. text.

satén (lesklá hladká t. v atlasovej väzbe, na posteľnú bielizeň, dámske šaty a pod.) arab.-franc.

kalmuk (dvojútková t. s hustým vlasom) vl. m.

krizet (t. na pánsku spodnú bielizeň) franc.

atlas (t. s hladkým lesklým povrchom) text.

liberty (ľahký atlas na podšívky) angl. text.

tvíd

tweed /tvíd/ (mäkká pevná t. z hrubej česanej al. mykanej priadze, s uzlíkmi, obyčajne dvojfarebná) vl. m.

otoman (priečne rebrovaná t. v plátnovej al. ripsovej väzbe, na dámske plášte) arab.

gabardén (obleková t. so šikmými vrúbikmi z česanej priadze) franc. vl. m.

vlnená t.

zefír (jemná pestrá t. v plátnovej väzbe, na košele, šaty a pod.) gréc.-franc.

štruks (hrubšia t. s oblými vrúbkami, na kostýmy, obleky a pod.) angl.

serž (t. vo väzbe vytvárajúcej riadky, na podšívky) lat.-franc. text.

popelín

pupelín

puplín (hladká mäkká hustá t. na košele, blúzky, šaty) franc.

mušelín (jemná polopriesvitná mäkká t. na dámske šaty) vl. m.-franc.

delén (ľahká mäkká t. z krútenej česanej priadze v plátnovej väzbe, najmä potlačená, na dámske letné šaty) franc.

panama (t. v dvakrát zväčšenej plátnovej väzbe) vl. m.

flanel (teplá mäkká t. s obojstranným vlasom) angl.-franc.

molton (t. s dlhým vlasom, v plátnovej väzbe, na spoločenské odevy) vl. m.

žoržet (lesklá t. v plátnovej väzbe) franc.

valúr (t. s krátkym hustým vlasom) franc.

papilon (mäkká jemná t. v plátnovej väzbe, na dámske šaty) franc.

frizé (t. s niťou s mierne špirálovitým zriaseným povrchom, na dámske odevy) franc. text.

muliné (t. z vlnenej priadze z dvoch nití rôznej farby) franc.

trikot (pružná pletená t.) franc. text.

trikotáž (pružné pletené tkaniny) franc. text.

koverkot (vlnená al. polovlnená ťažká pevná obleková t.) angl.

doeskin /dos-/

doskin (vlnená al. polovlnená ľahká mäkká t. v atlasovej väzbe, z česanej al. mykanej priadze) angl. text.

cibelín (mäkká t. v keprovej väzbe s dlhým a lesklým vlasom) franc.

kamelhár (objemná mäkká t. s jemným vlasovým povrchom vo farbe ťavej srsti, na zimné plášte) angl.

lister (pružná lesklá t. s mierne drsným povrchom, na obleky) franc.

loden (hrubá pevná t. s rôzne dlhým vlasom, na šport. plášte) angl.

marengo (čiernosivá t. s votkanými svetlejšími vláknami, na obleky) vl. m.

ševiot (hrubá drsná t. v keprovej al. plátnovej väzbe, na obleky, šaty, plášte) vl. m.

ulster (hrubá t. s jemným vlasom, na zimné plášte) vl. m.

homespun /houmspan/ (hrubá t. na šport. odevy a plášte) angl.

hubertus

hubertusovina (hrubá t. s dlhým vlasom ležiacim v jednom smere, na šport. kabáty) vl. m.

dubel (hrubá tuhá dvojitá t. na kabáty) lat. text.

haras (hrubá tvrdá a lesklá t. na koberce a oblekové látky) franc. vl. m.

lodén (hrubá valchovaná t., niekedy česaná, na rovnošaty, obleky, zimníky) nem.

anglia (hustá t. s hladkým povrchom, jemné súkno, pôvodne z Anglicka) vl. m.

drap (jemná t. s hladkým povrchom, na obleky, kostýmy a kabáty) franc.

tibet (jemná mäkká t. s matným povrchom) vl. m. text.

tropikal gréc.-angl.

tropiko (ľahká priedušná t. v plátnovej väzbe, na letné obleky a šaty) gréc.

liste (lesklá hladká t. na letné šaty, kabáty) franc.

kasinet (letná t.) um.? text.

shetland /šetlend/ (mäkká t. z česanej al. mykanej priadze) vl. m.

flauš (mäkká hrubá kabátová t. s dlhým a na líci česaným vlasom) angl.

okonel (mäkká hustá t. s krátkym vlasom na líci, na pánske obleky a uniformy) um. text.

kamel (jemná mäkká t. farby ťavej srsti) angl. text.

afgalén (mäkká splývajúca t. v plátnovej väzbe, s vtkaným pásikom) gréc.

flokoné (mäkká t. s reliéfnym vlasovým povrchom, na pánske a dámske kabáty) franc. text.

kašmír (mäkká jemná t. z ovčej vlny al. srsti kašmírskej kozy) vl. m.

kazan (mäkká obojstranná t. v plátnovej väzbe, na detské šaty) vl. m.

džersej

jersej /dže-/

jersy /džerzi/ (mäkká pružná t.) angl. vl. m.

cibelín (mäkká t. v keprovej väzbe) um.

ratiné (mäkká t. so skučeraveným lícnym vlasom, na kabáty) franc. text.

šarmelén (mäkká splývavá t. s jemným zrnitým povrchom a vysokým leskom na rube, na dámske šaty, kostýmy) franc.

adria (kvalitná obleková t.) vl. m.

tartan (pestro kockovaná t., pôvodne škót.) angl.

donegal (pevná drsná t. na plášte, saká a šport. úbory) vl. m.

palmerston (pevná lesklá t. s hustým krátkym vlasom, na pánske zimníky) vl. m.

kord (pevná t. v keprovej väzbe) angl. text.

fresko (redšia obleková t. v plátnovej väzbe, z ostro krútených mykaných priadzí) tal. text.

voál (riedka ľahká závojová t. v plátnovej väzbe, na dámske šaty, záclony) franc. text.

melton (t. z mykanej priadze, mierne splstená) vl. m.

merino (t. z veľmi jemnej vlny oviec) špan.

kamelot (t. z vlny angorskej kozy) franc.

filc (netkaná lisovaná t. zo živočíšneho vlásia, plsť) nem. hovor.

síl (plstená závesová t.) angl. text.

mohér arab.-angl.

angora (t. zo srsti angorskej kozy al. králika) vl. m.

šamlat

šamlot (t. z ťavej srsti al. jej napodobenina z vlny) rom.-nem.

tvíd

tweed /tvíd/ (mäkká pevná t. z hrubej česanej al. mykanej priadze, s uzlíkmi, obyčajne dvojfarebná) vl. m.

otoman (priečne rebrovaná t. v plátnovej al. ripsovej väzbe, na dámske plášte) arab.

gabardén (obleková t. so šikmými vrúbikmi z česanej priadze) franc. vl. m.

trikotín (hladká jemná mäkká t.) franc.

epinglé /epen-/ (rebrovaná t. v plátnovej al. ripsovej väzbe, na poťahy, plášte a pod.) franc.

brynel (atlasová t. používaná na zvršky obuvi) franc. zried.

krúl (t. so slučkovým povrchom z ozdobných nití) nem.

hodvábna t.:

tyl (drobno sieťovaná, riedko tkaná t. na záclony, závoje a pod.) vl. m.

šaržán (pestrá t. s meňavým povrchom) franc.

chintz (t. s hladkým povrchom a mimoriadnym leskom, na dámske plášte) sanskrit

twil (hladká jemná t. v keprovej väzbe) angl.

zamat franc.

aksamiet gréc. zastar.

baršún maď. zastar.

transparent (matná t. s nízkym jemným vlasom) lat.

silk (tenká jemná t.) angl. text.

flór (veľmi jemná ľahká tenká priesvitná riedka t. na závoje) hol. text.

gáza (jemná riedka t.) orient.-franc.

serž (t. vo väzbe vytvárajúcej riadky, na podšívky) lat.-franc. text.

popelín

pupelín

puplín (hladká mäkká hustá t. na košele, blúzky, šaty) franc.

kloké (dvojitá, dutinová tkanina s plastickým dutým vzorom) franc.

naté

natté (t. z hrubých a jemných priadzí tvoriacich pravidelný plastický vzor) franc.

lampas (bohato vzorkovaná t.) franc. tech.

luxor (jednofarebná hustá t. na dámske šaty) vl. m. text.

flamengo

flamenga (jednofarebná t. s ľahko zvlneným ripsovým povrchom, na dámske letné šaty) port. text.

felba (jednofarebná t. s mäkkým priliehajúcim vlasom, na poťahovanie klobúkov) tal. text.

taft tal.-nem.

dykyta (jemná t.) perz. kniž.

levantín (hladká jemná t.) lat.-tal.

balón (hustá jemná t.) tal.-franc. text. hovor.

ponž (jemná hustá nepriehľadná jednofarebná t. na dámske odevy) franc. text.

fulár (jemná ľahká pestrá t. na dámske šaty, kravaty) franc.

japan

japon (jemná t. v plátnovej väzbe) vl. m. text.

marokén (krepová t.) vl. m.

romén (ťažká krepová t.) franc.

fleuron (ľahká t.) franc.

marcelín (ľahká hladká t., najmä čierna) franc. text.

krepón (ľahká jemná zvrásnená t.) franc. text.

grenadín (ľahká mriežkovaná t.) vl. m. text.

imprimé (ľahká potlačená t.) franc.

tusor

tuzor (mäkká hustá t. v plátnovej väzbe, na dámske odevy) ind.

šarmé

šarméz (mäkká jednofarebná t., najmä s drobným vzorom, na dámske odevy) franc.

brokát (t. pretkávaná zlatými al. striebornými niťami al. s bohatým tkaným vzorom) tal.

lamé (t. s kovovými vláknami) franc. text.

buret (jednofarebná t. s hrubým drsným povrchom bez lesku) franc. text.

krepdešín (jemná t. so zrnitým, zvlneným povrchom, na dámske šaty) franc.

dišes (pevná hustá t. v atlasovej väzbe) ? text.

surah (pevná mäkká t. v keprovej väzbe) vl. m. text.

ombré (t. s dúhovo farebným tieňovaním) franc. text.

maskot (t. s jemnou osnovou, na záclony a dámske šaty) franc.

armiér (t. s matným leskom, na dámske šaty, podšívky) lat.-franc. text.

dupión (t. s nepravidelným zrnitým povrchom, nerovnomernou priadzou) um.

piket (t. so štukovou väzbou s listovými al. žakárovými vzormi) franc.

grogrén (ťažká hustá t. v ripsovej väzbe) franc.

taft perz.-tal.

tafata (tuhá hustá lesklá t. v plátnovej väzbe, na dámske šaty) perz.-tal. zastar.

fajé (tuhšia, mierne lesklá t. s priečnym ripsovým rebrovaním, na dámske šaty) franc. text.

nankin (t. v plátnovej väzbe) vl. m.

šantung (t. v plátnovej väzbe, na dámske šaty) vl. m. text.

parizien (zlatom a striebrom jemne pretkávaná t.) vl. m. text.

tussah (t. z planého prírodného hodvábu s hrubším vláknom) ind.

žoržet (lesklá t. v plátnovej väzbe) franc.

valúr (t. s krátkym hustým vlasom) franc.

papilon (mäkká jemná t. v plátnovej väzbe, na dámske šaty) franc.

frizé (t. s niťou s mierne špirálovitým zriaseným povrchom, na dámske oblečenie) franc. text.

atlas (t. s hladkým lesklým povrchom) text.

liberty (ľahký atlas na podšívky) angl. text.

otoman (priečne rebrovaná t. v plátnovej al. ripsovej väzbe, na dámske plášte) arab.

trikotín (hladká jemná mäkká t.) franc.

epinglé /epen-/ (rebrovaná t. v plátnovej al. ripsovej väzbe, na poťahy, plášte a pod.) franc.

organza

organzín (jemná priesvitná t. z prírodného al. umelého hodvábu, v plátnovej väzbe, na dámske šaty) franc.

krimplen angl.

slotera (t. z polyesterového hodvábu) um. text.

kristalín (farebná t. z umelého hodvábu, na tan. šaty) um.

mongol (t. z umelého hodvábu) vl. m.

flamizol (t. z umelého hodvábu v plátnovej väzbe a s krepovým útkom) franc.

multifil lat.

polyfil (viacvláknový chem. hodváb) gréc. + lat. odb.

ľanová t.

véba (t. v plátnovej väzbe, na posteľnú bielizeň) nem.

grádel (t. s väzbou v pozdĺžnych prúžkoch) nem.

damask vl. m.

damašek (jednoosnovná jednofarebná t. v atlasovej väzbe, s vtkaným lesklým vzorom) vl. m. star. nespis. text.

elastik (t. so zatkanými kaučukovými niťami, na traky) gréc.

batist franc.

kment (veľmi jemná a mäkká t.) nem. poľ.

dril

drilich

cvilich

cvilink (t. vo väzbe štvorväzbového osnovného, obojlícneho kepra; hrubé ľanové plátno vo dvojniťovej rypsovej väzbe) nem.

krís (veľmi pevná t. na plachty a obrusy) angl.

linón (jemne bielené hladké a lesklé plátno, na bielizeň) franc. text.

crash /kreš/ (t. na ručníky, obrusy a pod.) angl.

elastik (riedka t. apretovaná želatínou, na vystuženie golierov) gréc.

jutová t.

bagging /beging/ (hrubé plátno, najmä na vrecia, vrecovina) angl.

hesián (t. v plátnovej väzbe, na vrecia) angl. text.

sacking /sak-/ (t. vo väzbe trojväzbového kepra) angl. text.

padding (t. na vložky do pánskych oblekov) angl.

konopná t.

krís (veľmi pevná t. na plachty a obrusy) angl.

dril

drilich

cvilich

cvilink (t. vo väzbe štvorväzbového osnovného, obojlícneho kepra) nem.

iná t.

satén (zmesová lesklá hladká t. v atlasovej väzbe, na posteľnú bielizeň, dámske šaty a pod.) arab.-franc.

organdy

organdi

organtín (zmesová riedka jemná t. v plátnovej väzbe, s tuhou úpravou, na zástery a div. kostýmy) franc.

kalmuk (zmesová dvojútková t. s hustým vlasom) vl. m.

krizet (zmesová t. na pánsku spodnú bielizeň) franc.

zefír (zmesová jemná pestrá t. v plátnovej väzbe, na košele, šaty a pod.) gréc.-franc.

kamgarn (t. z česanej priadze) nem. text.

jaspé /ža-/

žaspé (t. z priadzí spriadených z dvoch rôznofarebných predpriadzí) franc.

fulé (riedko tkaná t. vo väzbe trojväzbového kepru, na lícnej strane mierne česaná) franc.

plyš (t. s dlhším hrubším hustým a mäkkým vlásím) franc. text.

ondé (t. s jemným priečnym rebrovaním zo špirálovitej nite zloženej zo základnej a efektnej nite) franc. text.

šanžán (t. s meniacim sa farebným leskom, na balónové plášte) franc.

kloké (dvojitá, dutinová t. s plastickým dutým vzorovaním) franc.

velvet (mäkká t. s krátkym hustým vlasom, na dámske šaty a plášte) tal.

lavábel (jemná t. z chem. vláken, na bielizeň) franc. text.

ševrón (t. z mäkkej česanej al. mykanej priadze, na obleky a plášte) franc.

treillis /treji/ (hrubá t. v trojväznej keprovej väzbe, na vrecia a pod.) franc.

trilich (pevná t. v štvorväznej osnovnej keprovej väzbe) nem.

šerž (podšívková t. v keprovej väzbe) franc.

tirtey /terti/ (polovlnená pánska obleková t.) angl.

madras (jemná prúžkovaná t. na záclony) vl. m. text.

moaré

moiré (lesklá t. so vzorom pripomínajúcim letokruhy na dreve, oblaky a pod., na podšívky) franc.

matlasé (mäkká dvojitá t. s hodvábnym lícom a bavlneným rubom) arab.-franc.

krep (pružná t. so zvlneným povrchom, z rôznych materiálov) franc.

montagnac /-taňak/ (mäkká t. so skučeraveným povrchom, na zimníky) franc. text.

leskimo (t. napodobujúca kožušinu dlhším vlasom na líci) um.

vikslajvant (voskované plátno) nem. zastar. hovor.

celtovina (nepremokavá stanová t.) nem.

ségel (pevná t. v plátnovej väzbe, plachtovina) nem. text.

waterproof /uóterprúf/ (nepremokavá t. na plášte do dažďa) angl.

crimp /krimp/ (veľmi pružná nylonová chĺpkovitá t.) angl.

cvilink

cvilich (hrubšia zrebná al. pásikovaná t. na poťahy) nem.

jutovina (hrubá t. z lykových vlákien z tropického stromu) ind.-angl.

kovral (kobercová t. z umelých vláken) um.

rips (t. s pozdĺžnymi, priečnymi al. šikmými vrúbkami, z rôznych druhov priadze) nem.-angl. text.

rayé /rajé/ (t. s pozdĺžnymi pásikmi vytváranými tkaným vzorom) franc. text.

travér (t. s priečnymi pásikmi) franc. text.

keper hol.-nem.

serž (t. s väzbou vytvárajúcou šikmé riadky, najmä bavlnená) lat.-franc.

naté (t. z hrubých a jemných priadzí tvoriacich pravidelný plastický vzor) franc.

lurex (t. so zatkaným syntetickým kovovolesklým vláknom ako ozdobou) um. text.

purpur gréc.-lat.

šarlát (sýtočervená t. s nádychom do fialova, ako znak hodnosti, nach) lat.-nem.

buklé (šatová t. v plátnovej väzbe, z hrubých efektných priadzí) franc. text.

lastex (pružná t. vystužená gumovými niťami opradenými priadzou) angl.

imprimé (t. vzorovaná potlačením) franc. text.

lamé (vysoko lesklá, kovovlesklá t.) franc.

milanéz (hladká jemná dvojitá pletenina na rukavice) vl. m. text.

petinet (jednolícna pletenina s prelamovaným dierkovým vzorom) franc.

vatelín (riedka osnovná pletenina používaná ako tepelná vložka do kabátov) nem. text.

moket (vzorovaná nábytková t. s vlasom) franc. text.

nylon

nylón (t. zo syntetického polyamidového vlákna) angl.

dederon

dederón (t. zo syntetického polyamidového vlákna vyrábaného v NDR) nem. um. text.

tesil (t. zo syntetického polyesterového vlákna) um. text.

terylén (t. zo syntetického polyesterového vlákna brit. pôvodu) um. text.

diolén (t. z polyesterového vlákna, na jemnú bielizeň) lat.-gréc.

silon

silón (t. z syntetického polyamidového vlákna) um.

krepsilon

krepsilón (silon s krepovým, zvlneným vzhľadom) franc. um.

trevira (t. z umelého polyesterového vlákna) um.

sidara (ľahká vzorovaná t. z umelých vláken, na ženské letné šaty) um.

flís

fleece /flís/ (umelá t. podobná vlne) angl.

batik

batika (t. zafarbená za studena pomocou vosku) malaj. text.

pepita

pepito (t. s drobnými štvorcami al. kosoštvorcami) špan. vl. m.

káro (t. so kockovaným vzorom) franc. text.

patchwork /pečverk/ (t. so vzorom pripomínajúcim zošité malé kúsky látok rôznych veľkostí, vzorov a farieb) angl.

metráž (t. predávaná na metre) franc. slang. hovor.

drapéria (okrasne zriasená t., záves, pokrývka) franc.

tapiséria (ozdobná závesná t., tkaný nástenný koberec) gréc.-franc.

pareo (t. prehodená cez postavu a upravená ako odev pomocou uzla) franc. krajč.

koltra (prenosná závesná okrasná t. používaná ako opona, záves, prikrývka) tal.

gáza orient.-franc. lek.

mul (jemný riedky obväzový materiál) ind.-angl.

korporále lat.

chrismale (plátno kladené pri omši pod kalich) gréc. cirk. porovnaj vlákno

víno

rizling (v. lahodnej chuti z kvalitnej odrody viniča) nem.

silván (lahodné, mierne korenisté zelenožlté v.) vl. m.

muškát (v. s korenistou vôňou a príchuťou) lat.-nem.

veltlín (biele v.) vl. m. vin.

otelo (v. z podradného hrozna) vl. m.

malinger (ľahké biele v.) vl. m. potrav.

bikavér (maď. v. a hrozno) maď.

ezerjó (maď. biele v.) maď.

prošek (dalmátske biele al. červené sladkasté v.) chorv.

resinato (gréc. biele v.) gréc.

chablis /šabli/ (burgundské biele v.) franc.

marsala (tal. biele deztertné v.) vl. m.

tramín (biele korenisté v.) vl. m. vin.

leányka (kvalitné biele v. zo Sedmohradska, dievčie hrozno) maď.

klaret (biele, ružové v. z modrého hrozna na výrobu šampanského) lat.-franc.

frankovka (červené v. vyrobené z neskoro dozrievajúceho hrozna, jednej z najlepších odrôd) vl. m.

mavrud (bulh. červené v.) bulh.

rezinato (gréc. červené tmavé v. so živicovou vôňou a chuťou) gréc.

barolo (tal. červené v.) tal.

chianti /kianti/ (tal. červené ľahké v.) tal. vl. m.

beaujolais /božolé/ (franc. červené v.) vl. m.

portugal (jemne trpké ľahké červené v.) vl. m.

santorín (gréc. v.) vl. m.

cidre /sidr/ (jablčné, málo alkoholické v.) franc.

grul (matolínové v.) ? vin.

burčiak (mladé kvasiace v.) mor.

rampáš (mladé, nie celkom vykysnuté v.) ?

čingír maď.?

lora (slabé výliskové v., náhradka vína, vodnár) tal.

dezertné v. (sladené jemné v. s pridaním cukru a liehu) franc.

almázia

malvázia (sladké v. al. liehový nápoj) gréc.

vermút (dezertné v. s prísadou voňavých korení) nem. vin.

bitter (horký vermút) nem.

mistela (alkoholizované dezertné v.) špan. potrav.

madeira (portugal. likérové dezertné v.) vl. m.

sherry /šery/

šery (špan. ťažké sladké v.) špan. vl.m.-angl.

manzanilla (dezertné šery) špan.

fino (dezertné šery svetlej farby a horkastej chuti) špan.

olorózo (dezertné šery tmavšej farby) špan.

amontilado (španielske šery s vyšším obsahom alkoholu) špan.

amarózo (špan. veľmi jemné dezertné v.) špan.

demi-sec /-sek/ (polosladké šumivé v.) franc.

furmint (prírodné sladké v. zo šľachtenej odrody hrozna) franc.-maď. vin.

almázia

malvázia (gréc. silné sladké v.) gréc. hovor.

cordial /kor-/ (sladené v. s prídavkom likéru) lat.

cinzano /čindzáno/ (sladké v. používané ako aperitív) vl. m.

amarena (sicílske sladké v.) tal. vin.

sekt (šumivé v.) tal.-nem.

šampanské vl. m.

šampanier vl. m. zastar.

šampus (sekt z franc. kraja Champagne) vl. m. hovor.

doux /du/ (sladké šumivé v.) franc.

bruit (suché šumivé v.) franc.

brut (suché jemné šumivé v. bez cukru) nem.

dry /draj/ (suché menej sladké v. s obsahom cukru 3-4%) angl.

bordeaux /-dó/

bordó (ťažké franc. v.) vl. m.

portské (ťažké v.) vl. m. port.

tokaj (ťažké kvalitné v.) vl. m. hovor.

aszú /asú/ (tokajské výberové v.) maď. vin.

malaga (ťažké sladké v.) vl. m. potrav.

jereez /che-/ (juhošpan. ťažké sladké zlatožlté v.) vl. m. vin.

cabernet /ka-/ (ušľachtilé v. z modrej odrody viniča) franc.

forditáš (v. vyrobené pridaním hroznových výliskov, kt. ostanú pri výrobe tokajských výberov, do muštu) maď. vin.

in vino veritas /je/ (vo v. /je/ pravda) lat. kniž. porovnaj nápoj

vláda

vláda 2 (spravovanie štátu, vládnutie; rozhodujúce postavenie, moc)

-kracia gréc. v zlož. sl.

trón gréc.

prestol gréc. kniž.

komando (moc nad niekým) lat.-nem. hovor. expr.

hegemónia (nadvláda, vedenie) gréc.

demokracia (v. ľudu založená na podriadení menšiny väčšine a uznaní rovnosti, slobôd a práv občanov, priama prostredníctvom referenda al. nepriama prostredníctvom volieb) gréc.

republika (v. s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.

etnokracia (v. nacionalistov) gréc.

gynekokracia (v. žien) gréc. kniž.

gynaikokracia (v. žien v matriarchálnej spoločnosti) gréc. hist.

byrokracia (v. úradov al. úradníctva) franc. + gréc.

eurokracia (v. európskych správnych orgánov a organizácií nad európskymi štátmi v Európskej únii) vl.m. + gréc.

technokracia (v. technikov a sociálnej vrstvy najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.

dirigizmus (vládnutie z jedného miesta štátnymi zásahmi, prikazovaním) lat. ekon.

nomokracia (v. zákona, podľa zákona) gréc. kniž.

xenokracia (nadvláda cudzincov) gréc.

ochlokracia (v. davu, ulice, zberby, luzy) gréc.

klerokracia (v. duchovenstva, kňazov) gréc.

hierokracia (v. cirk. hodnostárov) gréc.

teokracia (v. boha, bohovláda) gréc.

meritokracia (v. najschopnejších, najzaslúžilejších) lat. + gréc.

oligarchia (v. niekoľkých osôb al. malej skupiny ľudí) gréc. polit.

gerontokracia (v. rady starších v antickej Sparte hist.; v. starých) gréc.

komúna (revolučná v. robotníckej triedy) lat.

monokracia (v. jednej osoby, samovláda) gréc.

monarchia (v. na čele s panovníkom) gréc.

aristokracia (v. najlepších, privilegovanej urodzenej menšiny) gréc. hist.

plutokracia (v. najbohatších vrstiev, bohatých) gréc.

timokracia (v. majetku, štátne zriadenie, v kt. občianske práva závisia od majetku) gréc.

gamonalizmus gréc.

kasiquizmus (sústredenie celého polit., hosp. a spoločenského života v krajine okolo najmocnejšej osobnosti vládnuceho režimu v Latinskej Amerike) vl. m. polit.

totalizmus

totalitarizmus (nedemokratická v. opierajúca sa o násilím zavedenú a udržovanú jednotu) lat. polit.

absolutizmus lat.

autokracia

autokratizmus

satrapizmus (neobmedzená v. jednej osoby, t.j. panovníka vrátane zákonodarnej, samovláda, krutovláda) gréc.

despocia (samovláda v starovekých štátoch Ázie a Afriky) gréc. hist.

despotizmus gréc.

diktatúra (samovláda jednej osoby alebo skupiny) lat.

tyrania (samovláda v starom Grécku) gréc. hist.

tyrania (krutá, utláčateľská samovláda, hrôzovláda) gréc.

dominát (samovláda v starom Ríme, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.

principát (samovláda v starom Ríme, za raného cisárstva) lat. hist.

cárizmus

samoderžavie (samovláda v starom Rusku) rus. hist.

terorizmus (v. používajúca hrubé násilie najmä proti polit. odporcom, hrôzovláda, krutovláda, násilenstvo) lat.

fašizmus (diktátorská v. vychádzajúca z ideológie obhajujúcej a hlásajúcej útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.

frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.

hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.

perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.

socializmus (v. založené na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti) lat.-franc.

komunizmus (v. založená na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb, predstave takejto spoločnosti) lat.

polyarchia lat. kniž.

polykracia (v. viacerých osôb) gréc.

synkrácia (spoločná v. niekoľkých osôb, spoluvláda) gréc. kniž.

biarchia (dvojvláda) gréc.

diarchia (v. dvoch, dvojvládie) gréc.

duumvirát (vláda dvoch v starom Ríme) lat. hist.

triumvirát (v. troch mužov, štátnikov na základe vzájomnej zmluvy, spojenectvo, zbor troch vládnucich mužov v starom Ríme) lat. hist.

tetrarchia (v. štyroch v starom Ríme) gréc. hist.

chunta

junta /chu-/ (v. s dočasnou al. miestnou právomocou, najmä nastolená násilím, voj. prevratom) špan.

imamát (v. na čele s najvyšším cirk. a svetským predstaviteľom v niektorých moslimských štátoch) arab.

interim (dočasná, prechodná v.) lat. práv.

cézaropapizmus (nadvláda panovníka nad cirkvou) lat.

politeiá (v. starom Grécku) gréc. hist. práv.

Porta

Vysoká porta (samovláda sultána v Osmanskej ríši) lat. pren.

signoria /siňo-/ (v. v tal. mestách, mestských štátoch, od 13. do 16.st.) tal. hist.

Kvirinál (tal. kráľovská v.) lat.

pentarchia (v. piatich veľmocí, Veľkej Británie, Francúzska, Pruska, Rakúska, Ruska, zabezpečujúca rovnováhu síl v Európe od polovice 18.st. do 1914) gréc.

direktórium (v. vládneho výboru vo Francúzsku, 1795-1779) lat. hist.

dikastérium (v. dvoch tried v Uhorsku, šľachty a zemianstva) gréc.-lat. zastar.

sovnarkom (v. v bývalom ZSSR, rada ľudových komisárov, do 1946) rus. skr. porovnaj moc 4

vzťah

relácia lat. kniž. a odb.

filiácia (súvislosť, závislosť, postupnosť) lat. kniž.

korelácia (vzájomný v., väzba al. závislosť medzi dvoma al. viacerými znakmi, súvzťažnosť) lat.

kontakt (spojenie, styk, dotyk, tesný v. predmetov al. ľudí) lat.

nexus (súvislosť, spojitosť) lat. kniž. a odb.

atitúda (postoj, názor) franc. sociol.

referencia (v. poukazujúci na určitý pomer javov) lat. kniž. a odb.

korešpondencia (súladný v. medzi javmi, súlad, zhoda) lat.

relativita

relatívnosť (v. dvoch al. viacerých vecí, javov, pomernosť, vzťažnosť, podmienenosť) lat. kniž. a odb.

dialektika (vzájomné vzťahy a boj protikladov, protirečení) gréc.

indiferencia (v. dvoch sústav, ktoré sa navzájom neovplyvňujú) lat. fyz.

inklúzia (v. podradenosti medzi triedami, pojmami a pod.) lat.

nihilizmus (záporný v. k hodnotám, neuzávanie, popieranie všetkých hodnôt, najmä mravných, spoločenských a pod.) lat.

izomorfia

izomorfizmus (v. medzi objektami, medzi kt. je úplná zhoda al. podobnosť ich štruktúry) gréc. odb.

protektorát (v. dvoch štátov s nadvládou silnejšieho štátu nad slabším, podriadená závislosť jedného štátu druhému štátu) lat. práv.

suzerenita (protektorát, kt. základom je feudálny, lénny v. medzi vladármi ovládajúceho a závislého štátu) franc. hist.

identita (v. príslušnosti jedinca k spoločenstvu, organizácii, národu, štátu) lat. sociol.

ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.

kompetícia (súťaživosť, súperenie, napr. v. dvoch organizmov súperiacich o totožné zdroje) lat.

trading (obchodný v., najmä výmenný obchod) angl. ekon.

obligácia (v. medzi dlžníkom a veriteľom, záväzok) lat. práv.

faktoring (v. medzi výrobcom, dodávateľom a špecializovanou obchodnou spoločnosťou, kt. od neho odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.-angl. fin. obch.

synergizmus (kladný vzájomný v. dvoch druhov organizmov) gréc. biol.

probióza (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, v. užitočnosti) lat. + gréc. biol.

parekia (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, keď jeden druh vyhľadáva susedstvo druhého najmä na svoju ochranu) gréc. biol.

komenzualizmus (vzájomný v., vzájomné pôsobenie dvoch al. viacerých druhov, z kt. jeden má výhody bez vplyvu na hostiteľa) lat. biol.

forézia gréc. ekol.

symfória (komenzualzmus, keď jeden druh využíva druhý na premiestnenie) gréc. zool.

amenzualizmus (v. dvoch organizmov, keď jeden vytvára jedovaté látky pôsobiace na druhý) lat. biol.

implikácia (v. dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.

ekvivalencia (v. dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.

funkcia (závislý v. dvoch veličín, vzájomná závislosť dvoch veličín) lat. mat.

sínus

kosínus

tangens

kotangens

sekans

kosekans (goniometrická funkcia) lat. mat.

inklúzia (v. medzi množinami, keď jedna množina je obsiahnutá v inej, je jej podmnožinou) lat. mat.

stechiometria (v. medzi hmotnostným zložením molekuly látky a jej chem. vzorcom) gréc. chem.

dyáda (v. medzi dvoma osobami so znakmi, kt. nie možné pozorovať vo väčších skupinách) gréc. psych. sociol.

sympatia (kladný citový v., priaznivý pomer, postoj k niekomu al. niečomu, náklonnosť, priazeň) gréc.

partnerstvo (priateľský v., spolupráca) franc.-angl.

sociabilita (družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.

kolegialita

kolegiálnosť (družnosť, svornosť, súdržnosť, spolupatričnosť, priateľskosť) lat.

familiarita

familiárnosť (dôvernosť, nenútenosť, domáckosť) lat.

intímnosť

intimita (dôvený citový v., súkromnosť, blízkosť) lat.

human relations /hjúmen rilejšnz/ (ľudské vzťahy) angl. sociol.

expresivita

expresívnosť (vyjadrenie citového al. vôľového stavu al. postoja, citový v. hovoriaceho, citové zafarbenie, citovosť) lat.

platonizmus (nenaplnený citový v. bez zmyselnosti, sexuality) vl. m. zried.

sex (pohlavný v.) lat.-angl.

konkubinát (spolužitie muža a ženy manželským spôsobom bez sobáša, súložnictvo) lat.

heterizmus (v. medzi mužom a ženou založený na častom striedaní partnerov) gréc. hist.

techtle-mechtle (ľúbostný v., pomer, najmä zatajovaný) tal. hovor.

maternita (materstvo) lat. odb.

paternita (v. medzi otcom a dieťaťom, otcovstvo) lat. práv.

paternalizmus (ochranársky v. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.

hostilita (citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský v. k ľuďom, nepriateľstvo) lat. psych.

sociopatia (chorobný, nenormálny v. k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.

inštitúcia lat.

inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.

public relations /pablik rilejšnz/ angl.

PR angl. skr.

píár

pí ár (odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou na základe jej cieľavedomého ovplyvňovania so zámerom vytvorenia al. zachovania pozitívneho vzťahu verejnosti k osobe al. organizácii) angl. hovor.

antonymia (v. medzi jaz. jednotkami založený na protiklade, opaku) gréc. lingv.

paronymia (v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na formálnej, zvukovej podobe a významovej odlišnosti) gréc. lingv.

heteronymia (významový v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na rodovom protiklade, napr. koza-cap) gréc. lingv.

homonymia

homonymita (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú al. sa píšu, ale významovo sú odlišné, rovnozvučnosť) gréc. lingv.

homofónia (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú, ale graficky sú odlišné, inak sa píšu) gréc. lingv.

homografia (v. medzi slovami, kt. rôzne znejú, ale graficky sú rovnaké, rovnako sa píšu) gréc. lingv.

synonymia

synonymita (v. medzi slovami al. slovnými spojeniami s rovnakým al. blízkym významom) gréc. lingv.

predikácia (prisudzovací, vetnotvorný v. medzi podmetom a prísudkom) lat. lingv.

subordinácia (podraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, podraďovanie) lat. lingv.

koordinácia (priraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, priraďovanie) lat. lingv.

adjunkcia (vetný v., keď tvar závislého člena nie je určovaný riadiacim členom, pripájanie) lat. lingv.

rekcia (v. slov, v kt. jeden člen určuje pád druhého člena, väzba) lat. lingv.

parentéza (vetný v., slovo al. veta vložená do inej vety bez vetného v., vsuvka) gréc. lingv.

parataxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe nezávislých, priraďovací pomer vetných členov, priradenosť) gréc. lingv.

hypotaxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe závislých, podraďovací pomer vetných členov, podradenosť) gréc. lingv.

hyperonymia (v. založený na nadradenosti jaz. jednotky nad podradenými jaz. jednotkami) gréc. lingv.

hyponymia (v. založený na podradenosti jaz. jednotky vzhľadom na nadradenú jaz. jednotku) gréc. lingv.

denotácia (v. medzi výrazom a tým, čo výraz označuje) lat. lingv.

modalita

modálnosť (v. obsahu výpovede ku skutočnosti vyjadrujúci postoj hovoriaceho k obsahu výpovede) lat. lingv. porovnaj pomer 1pomer 2láska 1láska 2spolužitie

vládca

potentát (panovník, mocnár, vladár) lat. expr.

monarcha gréc.

dynasta (panovník) gréc. kniž.

cézar (neobmedzený v.) vl. m.

cisár (najvyšší, neobmedzený v.) lat.

imperátor (zvrchovaný cisár) lat.

suverén (zvrchovaný, nezávislý v.) franc. kniž.

diktátor

absolutista lat.

autokrat

despota (neobmedzený v., samovládca, krutovládca) gréc.

tyran (neobmedzený v. v starom Grécku a stredovekých tal. mestských štátoch hist.; krutý diktátor, utláčateľ) gréc.

suzerén (v. ovládajúceho štátu vo vzťahu k ovládanému, závislému štátu, najvyšší lénny pán) franc. hist.

rezident (faktický v. v protektoráte, predstaviteľ koloniálneho štátu) lat.

džingischán (krutý v., krutovládca) vl. m. expr. pren.

faraón (v. v Novej ríši starého Egypta) egypt.-lat.

nomarch (správca územnej správnej jednotky v starovekom Egypte) gréc. hist.

ensi (titul miestneho v. v starom Sumeri) sumer.

satrapa (v. územnej správnej jednotky v Perz. ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.

bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.

diadoch (v. v macedónskej ríši po smrti Alexandra Veľkého) gréc. hist.

princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.

augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.

dux (náčelník, veliteľ vojsk v provinncii starého Ríma; malý nezávislý vládca v Taliansku hist.) lat.

tetrarcha (jeden zo štyroch vládcov v starom Ríme) gréc. hist.

rex (v. s nedeliteľnou a doživotnou mocou, kráľ, pôvodne v starom Ríme) lat. hist.

autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.

kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.

jarl (kráľ kraja, náčelník skupiny Vikingov) škand. hist.

bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.

cár (titul neobmedzeného v. v Bulharsku a Rusku) rus.

báťuška (ľudové označenie cára) rus.

gosudar

hosudar (neobmedzený v. v predrevolučnom Rusku) rus.

hajtman (v. Ukrajiny, 17. – 18. st.) nem. hist.

lord (v. v angl. prostredí) angl.

ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.

dóža (titul voleného v. v benátskej a janovskej republike) tal. hist.

duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.

caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.

dej (titul tur. miestodržiteľa, v. v Alžírsku) arab. hist.

said

šerif

šeríf (titul v. v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.

kalif

chalífa (titul arab. v. a hlavy veriacich) arab.

emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.

beg

bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.

sultán (v. v islamských krajinách od 10. st., najmä v Turecku) arab.-tur.

šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.

širvánšach

širvánšáh (v. stredovekého štátu v dnešnom Azerbajdžane) perz. hist.

ensi (titul miestneho v. v starom Sumeri) sumer.

satrapa (v. územnej správnej jednotky v Perzskej ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.

padišah

padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.

chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.

chán (tur. al. mongol. v.) tur. hist.

kagan (titul hlavy štátov turkických národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.

mogul (moslimský titul panovníka mongol. pôvodu v Indii, 16. – 19. st.) perz. hist.

radža

maharadža (ind. v., kráľ, knieža) sanskrit

chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín.? hist.

wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.

dalajláma (duchovná hlava tibetskej budhistickej cirkvi, do 1951 polit. v. Tibetu) tib.

kabaka (titul feudálneho v. kráľovstva Bugandy) ?

neguš (etióp. cisár, nepresne) etióp.

tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár) jap.

mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.

šógun (neobmedzený voj. v., Japonsko, 12. – 19. st.) jap.

daimjó

daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.

inka (v. v ríši Inkov) vl. m. hist.

rex regum (kráľ kráľov, aj označenie Ježiša Krista) lat.

Lucifer lat.

Mefisto (v. pekla, diabol) vl. m.

satan

satanáš (vládca pekla, zosobnenie zla, protivník Boha, čert) hebr. porovnaj miestodržiteľvodca

priestor

-sféra gréc. v zlož. sl.

stereo- gréc. v zlož. sl.

exteriér (vonkajší p., vonkajšia časť, vonkajšok) lat.

interiér (vnútorný p., vnútorná časť, vnútrajšok) franc.

komora (uzavretý p. v tech. zariadeniach, v ktorom prebieha určitý dej) gréc.-lat.

batysféra (vodotesná ponorná tlaková komora umožňujúca posádke priame pozorovanie vo veľkých hĺbkach mora) gréc. tech.

mufľa (komora pece zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.

kamera (tmavá komora optického prístroja) gréc.-lat.

camera obscura /ka- -kura/ (tmavá komora) lat.

terárium (p. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.

serpentárium (terárium na chov hadov) lat.

vivárium (p. na chov živočíchov upravený ako prirodzené prostredie) lat.

areál (vymedzená časť územia so stavbami) archit.

square /skvér/

skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo, najmä s malým parkom) angl. archit.

korzo tal.

promenáda (miesto na hromadné prechádzanie sa, najmä v meste, kúpeľoch, prechádzková cesta) franc.

kolonáda (široký otvorený p. so stĺporadím) franc.

hala franc.-nem.

vestibul (veľký krytý priestor, veľká priestranná sieň; vstupná al. oddychová miestnosť vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana) lat.

habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.

kabína (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb) franc.

box (oddelený, ohradený, vyhradený p., oddelenie) angl.

separé (menší oddelený p., oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.

respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.

trakt (p. budovy vymedzený nosnými múrmi) lat. archit.

lucerna (p. medzi ramenami schodiska, zrkadlo) lat. stav.

ateliér (uzatvorený p. určený na nakrúcanie filmov) franc.

štúdio (miesto na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.

pľac (miesto, kde sa nakrúca film) nem. film. slang.

pressfoyer /presfoajé/ (p. pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.

respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.

diatyron (krytý p. pred vstupom do budovy) gréc. archit.

šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý p.) nem. stav.

íván (zaklenutý p. z pálených tehiel, zdobený štukou al. obkladmi, otvorený oblúkom do vnútorného nádvoria, v palácoch, obytných domoch, mešitách, islamská architektúra) perz. archit.

exil (miesto pobytu vyhnanca) lat.

azyl (pokojné, bezpečné miesto poskytujúce pocit pokoja, útočisko) gréc. pren.

oáza (pokojné, príjemné, isté miesto) egypt.-gréc. pren.

post (miesto, stanovište, napr. stráže) lat.-nem. kniž.

rajón (miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

domicil (miesto trvalého pobytu fyzickej osoby al. sídlo právnickej osoby, bydlisko; miesto kde má byť zaplatená zmenka al. šek) lat.

parket (miesto v zábavnom podniku vyhradené na tanec) franc.

parket (oddelené miesto na burze pre úradných odhadcov) franc. ekon.

kulisa (p. na burze, kde sa obchoduje voľnejšie s tovarom al. inými hodnotami, málo bežnými na trhu) franc.

planš (miesto, kde sa šermuje) franc. šport.

fórum

aréna (miesto na verejné vystúpenia, rokovania, vyjadrovanie názorov) lat.

bema (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníkov) gréc. archit.

estráda franc.

pódium (vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov, zvýšená plocha, plošina určená na verejné vystúpenia) gréc.-lat.

tribúna (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.; vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod., v starom Ríme hist.) lat.

rostrum

rostra (tribúna na starorím. Fóre) lat. hist.

ambo

ambona (staroveké vyvýšené, rečnícke miesto) gréc. archit. hist.

tribunál (vyvýšené miesto, kde úradovali najvyšší súdni úradníci v starom Ríme) lat. hist.

tokonoma (miesto na písanie v jap. dome) jap.

golgota (miesto utrpenia, trápenia, múk) aram. pren. kniž.

pranier (miesto, kde vystavovali vinníka verejnej potupe, lešenie, stĺp, kôl ku ktorému priväzovali vinníka) nem. hist.

ergastulum (miesto na zatváranie nespoľahlivých al. potrestaných otrokov, žalár v antike) gréc.-lat. hist. porovnaj väzenie 1

pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.

sodoma (miesto nerestí, nemravností, neviazanosti, hriechu) vl. m. expr. hotová S. a Gomora

strunga (ohradené miesto v košiari, kde sa doja ovce) rum.

pozícia (miesto na boj al. na obranu) lat.

mýto nem.

richta (miesto, kde sa vyberal poplatok za používanie ciest a mostov) nem. hist.

checkpoint /čekpojnt/ (miesto, kontrolné stanovište na hraničných prechodoch) angl.

parkán (p. medzi hlavnou, vnútornou a predsunutou, vonkajšou, nižšou stredovekou hradbou, múrom, hradbová priekopa) nem.

depónia (miesto na ukladanie vykopanej nepotrebnej zeminy, skládka, násyp) lat. stav.

kazematy (podzemné priestory pod hradmi používané na ubytovanie, skladovanie, obranu, väznenie) tal.

kaverna (podzemný p. na továrne, sklady, nádrže, pevnosti a pod.) lat. stav. voj. ban.

kolumbárium (p. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.

cinerárium (miesto na uloženie popolníc, urien) lat.

osárium

ossarium (p. na ukladanie kostí zo zrušených hrobov, najmä bývalých bojísk, kostnica) lat. kniž.

koruptela (porušené miesto v texte, najmä v rukopisnom texte) lat. filol.

štart (miesto, z kt. sa začínajú preteky) angl.

cieľ (miesto, kde sa končia preteky, kt. sa má zasiahnuť) nem.

terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.

aut (p. za hraničnou čiarou ihriska) angl. šport.

umpire /empajer/ (vyvýšené, miesto pre rozhodcu, najmä v tenise) angl.

paddock /pedek/

paddok (ohradený p. pri dostihovom závodisku, kde sa vodia osedlané kone pred závodom) angl. šport.

prírodný, biologický p.

partia (miesto v prírode, na tele) lat.

gnation (miesto na dolnej čeľusti najviac vystupujúce dopredu) gréc. lek.

glabella (ploché políčko na čelovej kosti nad koreňom nosa) lat. anat.

gonion (vrchol uhla dolnej čeľuste) gréc. anat.

efelida (škvrna, peha, tmavé miesto na pokožke) gréc. lek.

madiastínum (p. medzi pravou a ľavou pohrudnicovou dutinou, medzipľúcie) lat. anat.

interstícium (p. medzi tkanivovými bunkami vyplnený vmedzereným tkanivom) lat. biol.

intercelulára (medzibunkový p. v pletive rastliny) lat. biol.

lokus (miesto na chromozóme, kde je umiestnený určitý gén) lat. biol.

proveniencia (miesto pôvodu, zemepisná oblasť, z ktorej niekto al. niečo pochádza) franc.

lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.

pól (miesto sústredenia magnetického množstva, s najsilnejším silovým pôsobením) gréc. fyz.

epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.

sféra (vesmírny p. okolo zemegule, nebeská klenba) gréc. kniž.

gravisféra (p. okolo nebeského telesa, v kt. prevláda jeho príťažlivé pole) lat. + gréc.

magnetosféra (p. okolo Zeme s výrazným magnetickým poľom) gréc. astron.

fytosféra (p. na povrchu Zeme pokrytý rastlinami) gréc.

batysféra (p. pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.

biotop gréc.

habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.

ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný p.) gréc. biol.

hibernákulum (miesto, v kt. živočíchy trávia nepriaznivé obdobie zimy, zimovisko) lat. zool.

ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.

refúgium (miesto umožňujúce prežívanie organizmov z minulých geol. období) lat. ekol.

osárium (p. so zachovanými kosťami vyhynutých živočíchov vo väčšom množstve) lat. kniž.

alpínium (miesto v záhrade upravené na pestovanie vysokohorských rastlín, skalka)

oáza (miesto v púšti s vodným zdrojom a vegetáciou) egypt.-gréc.

éter (vesmírny p.) gréc.

vákuum (prázdny p., v kt. takmer nie sú plyny al. pary, vzduchoprázdno) lat. odb.

chaos (pustý a prázdny p. pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.

vertex (miesto na oblohe, do kt. smerujú zdanlivé pohyby hviezd, hviezdny prúd) lat. astron. porovnaj územieoblasť 1bod 1

dopravný p.:

kufor (p. na batožinu v automobile) franc.-nem.

paluba rus.

bord (vnútorný p. lietadla al. kozmickej lode pre posádku, cestujúcich a náklad) nem. kniž. zastar.

hangár (veľký krytý p. na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.

kajuta

kója (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.

gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.

tank (lodný p. na uloženie nákladu kvapalného paliva al. plynu) angl. lod.

bilž (lodný p. medzi dnom a podlahou člna) angl. lod.

koferdam (lodný p. medzi dvoma stenami lode al. priečkami dvojitého dna) angl. lod.

trum (lodný p. medzi palubou a dnom lode, na stroje a náklad) hol. lod.

alterpeak /-pík/ (lodný p. v zadnej časti lode, kde býva voda) angl. lod.

lekáž (miesto v trupe lode, kade môže vnikať voda) angl. lod.

štapel (výrobný p. v lodenici, kde sa montujú lode) nem. lod.

akvatórium (vodný p. v hranici prístavu) lat.

kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.

gabarit (p. nad koľajou a vedľa nej, do kt. nesmú zasahovať žiadne stavby a prekážky, prejazdný prierez) franc. žel. dopr.

kokpit (p. vodiča a spolujazdca v závodnom aute, p. pilota v lietadle, p. na ovládanie lode v malej a šport. lodi) angl.

garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.

depo

remíza (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.

rampa (vyvýšené miesto, plošina určená na nakladanie a vykladanie tovaru a pod.) franc.

obytný p.

balkón (plošina vyložená pred obvodové murivo, výstupok z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy) gréc.-franc.

lodžia

loggia /lodžia/ (balkón zasunutý do fasády, krytý spredu al. aj zboku, otvorený p. nevyčnievajúci z priečelia) tal. archit.

terasa (balkón na plochej streche, plochá strecha so zábradlím upravená na používanie) franc. stav. porovnaj balkón

ložument (miesto na prechodné hromadné ubytovanie, najmä vojska) franc. zastar. voj. porovnaj obydlie

sanssouci

sans-souci /-susi/ (miesto odpočinku panovníkov, šľachticov) franc. kniž.

átrium (ústredný štvorcový p. v rím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.

alkovňa (vedľajší p. s posteľou spojený s obytnou miestnosťou, prístenok) arab.-nem.

patio (otvorený vnútorný obytný p. s nábytkom a kvetmi v špan. dome) špan. archit.

protyron (p. pred vstupom do átria starorím. domu) gréc. archit. porovnaj miestnosť

divadelný, predvádzací p.

aréna (p. na konanie zápasov, div. predstavení, výstupov a pod.) lat.

scéna (javisko v divadle) gréc.-lat.

manéž (kruhovité javisko na cirkusové predstavenia) tal.-franc.

kulisa (p. na bokoch javiska neviditeľný pre diváka) franc.

proscénium gréc.-lat.

rampa (predná časť antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.

forbína (p. pred oponou, predscéna) nem. div. slang.

chór (p. na tanec v antickom divadle) gréc.

skéna

skéné (časť antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.

orchestra (p. s oltárom pre zbor v antickom divadle) gréc. hist. div.

tribúna (stupňovité vyvýšené hľadisko) lat.

amfiteáter (hľadisko so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) gréc.

parter franc.

parket (hľadisko na prízemí kina, divadla a pod.) franc. zried.

balkón (zvýšená časť hľadiska nad prízemím v divadle, kine a pod.) germ.-franc.

galéria (najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.

lóža (oddelená časť hľadiska, napr. divadla) franc.

bariéry (hľadisko oddelené od ihriska) franc. najmä v plur.

teatron (polkruhové hľadisko v starogréc. divadle) gréc.

náboženský, cirkevný, chrámový p.

naos gréc.

cela (hlavný p. v gréc. chráme so sochou božstva prístupný len kňazom) lat. archit.

altis (zasvätený p. al. miesto v starogréc. posvätnom okrsku poskytujúce azyl) gréc. archit.

abaton (p. neprístupný verejnosti, nezasväteným, v starom Grécku) gréc. archit.

galgala

gilgál (staroveké kultové zhromaždisko, miesto s kamennou mohylou, obetisko) ? hist.

Armageddon

Harmagedon (miesto, kde traja nečistí duchovia zhromažďujú kráľov celého sveta v predvečer konečnej bitky Boha so silami zla, podľa biblie) vl. m.

krypta (podzemný p. pod chórom kostola na uchovávanie relikvií al. používaný ako hrobka) gréc.

ambona (rečnícky vyvýšený p. v starokresťanských chrámoch) gréc. archit. cirk.

adytón (p. oddelený a prístupný len kňazom a vládcom v antických a kresťanských chrámoch východného obradu) gréc. archit.

oltár (vyvýšené al. inak vymedzené kultové miesto, najmä na prinášanie obetí, na bohoslužobné úkony) germ.-lat. porovnaj oltár

kanceľ (vyvýšené miesto v kostole na kázanie, kazateľnica) lat. hovor.

ambo (ranokresťanská al. stredoveká kazateľnica) lat. archit. cirk.

mimbár (kazateľnica pred výklenkom v stĺpovej sieni mešity) arab. archit.

empora gréc.

galéria tal.

tribúna lat.

chór gréc. cirk. archit.

chórus gréc. hovor.

presbytérium

presbytár gréc.-lat. cirk. archit.

kruchta (vyvýšený p. na poschodí, ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami umiestnená oproti oltáru al. nad bočnými loďami; priestor pre kňaza, spevácky zbor a organ, kňazište) gréc.-nem. porovnaj chodba

oratórium (kňazský chór v kláštorných kostoloch) lat. archit.

sakrárium (miesto za oltárom, kde sa vylieva voda použitá pri obradoch a kde sú uložené posvätné predmety) lat. cirk.

kaplnka (menší bohoslužobný p. v kresťanskom chráme) lat.-nem.

oratórium (oddelený al. uzavretý p. v kostole s vlastným vstupom určený pre šľachtu al. pre mníchov v kláštornom kostole) lat. archit.

klauzúra (uzavretý, oddelený p. v kláštore prístupný len mníchom) lat.

pastofórium gréc. archit.

sanktuárium lat. cirk.

tabernákulum (výklenok na schránku so svätou hostiou vedľa oltára, do 1563; p. pri výklenku pre oltár, pri apside, starokresťanské a ortodoxné kostoly) lat. zried.

diakonikon (p. pri výklenku na oltár, pri apside, pre diakonov, južná časť pastofória) gréc. archit.

prothesis /-tez-/ (p. pri výklenku na oltár, pri apside, na poskytovanie darov, starokresťanské a ortodoxné kostoly; severná časť pastofória) gréc. archit.

apsida

exedra (výklenok pre oltár na konci chóru, najmä polkruhový a pod.) gréc. archit.

apsidiola (malá al. vedľajšia apsida) gréc. archit.

sedília (výklenok so sedadlom na južnej stene chóru gotického kostola al. na prízemí stredovekého meštianskeho domu, uzavretý oblúkom na konzolách al. stĺpikoch) lat. archit.

armárium (nika vedľa oltára na úschovu kostí, relikvií a sviatostí) lat. cirk.

mihráb (výklenok v stĺpovej sieni mešity na uloženie a čítanie koránu) arab. archit.

bema (vyvýšené miesto pre kňaza v ranokresťanských a byzantských chrámoch) gréc. archit.

kibla (p. v mešite na uloženie koránu) arab.

kaaba

kába (pútnické miesto moslimov, hlavná islamská svätyňa s čiernym kameňom) arab.

tonzúra (vyholené al. vystrihané miesto na temene hlavy u mníchov, katolíckych kňazov a pod.) lat. cirk.

Achillova päta (zraniteľné miesto) porovnaj miesto 1priestranstvo

príslušník

aktivista (p. organizácie, činorodý, iniciatívny spolupracovník, pomocník) lat.

prétorián (oddaný stúpenec, prisluhovač, pätolízač) lat. pren. pejor.

ligista (člen združenia, spolkovej organizácie, spolku, zväzu) tal. špan. zried.

lobbista

lobista (člen skupiny ľudí ovplyvňujúcej poslancov) angl.

minister (člen vlády poverený vedením ústredného správneho úradu v určitom odbore) lat.-franc. porovnaj minister

redaktor lat.-franc.

editor (člen redakcie) lat.

šéfredaktor (hlavný, vedúci redaktor) franc.

akademik (člen vrcholnej ústrednej vedeckej, vzdelávacej a pod. inštitúcie, akadémie) gréc.

skaut (p. organizácie zameranej na výchovu mládeže vo vzťahu k prírode) angl.

rover (starší p. skautskej organizácie) angl.

woodcrafter /vudkra-/ (p. odnože skautingu založenej E. T. Setonom, vychovávajúcej k všestrannému zdokonaľovaniu človeka pobytom v prírode, zálesák) angl.

forward

forvard (p. útočného radu hráčov, útočník vo futbale, hádzanej a pod.) angl. šport.

komparzista franc.-tal.

štatista (člen zboru hercov vystupujúcich v hromadných scénach, spoločne) lat.-nem. div. film.

primista

prímista (člen skupiny prvých huslí) lat. hud.

p. rodiny, rodu

antecedent (predchádzajúci p. rodiny, predok) lat.

benjamín (najmladší p. rodiny al. určitej spoločnosti) vl. m. bibl.

patriarcha (najstarší p. rodiny, hlava rodiny, rodu, praotec) gréc. pren.

nestor vl. m.

senior (najstarší p. spoločnosti, spoločenstva, staršina) lat.

vogt (staršina dedinskej občiny v Poľsku) poľ. hist.

princ (nevládnuci p. panovníckeho al. kniežacieho rodu, syn panovníka) franc.-nem. porovnaj následník

polit. smeru a pod.

reformista (stúpenec hnutia usilujúceho sa o zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat.

reformista (stúpenec smeru v robotníckom hnutí uprednostňujúcom reformy, úpravy smerujúce k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat.

revizionista (prívrženec smeru usilujúceho sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu) lat. polit.

radikalista

radikál (prívrženec smeru usilujúceho sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.

revolucionár (prívrženec revolúcie, zásadnej zmeny, prevratu, zvrhnutia starého a nastolenia nového poriadku aj násilím) lat.

jakobín (rázny, rozhodný, dôsledný revolucionár) franc. vl. m. pren.

neofyt (horlivý al. nový vyznávač určitého názoru) gréc.

tradicionalista (zástanca zvykov, spôsobov, názorov prechádzajúcich z pokolenia na pokolenie) lat.

fundamentalista (prívrženec náb. al. polit. smeru lipnúceho na pôvodnom učení, odmietajúceho, aj násilne, zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľného k iným názorom) lat.

islamista (islamský fundamentalista) arab. hovor. publ.

revanšista (prívrženec hnutia hlásajúceho odplatu, odvetu za porážku) franc.-nem.

anarchista (prívrženec polit. smeru odmietajúceho organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúceho neobmedzenú slobodu jednotlivca) gréc.

internacionalista (prívrženec hnutia usilujúceho sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.

narodnik (prívrženec polit. hnutia v Rusku snažiaceho sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúceho sa o roľníctvo) rus. hist.

nacionalista (prívrženec polit. smeru jednostranne zdôrazňujúceho význam národa, vychádzajúceho z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa) lat.

ultranacionalista (prívrženec krajného nacionalizmu) lat.

šovinista (prívrženec krajného nacionalizmu spojeného s nenávisťou k iným národom, slepo presvedčený o nadradenosti vlastného národa) vl. m.

separatista (prívrženec hnutia presadzujúceho územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.

izolacionista (prívrženec politiky presadzujúcej neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch) tal.-franc.

pacifista (prívrženec smeru al. hnutia odmietajúceho vojnu a stavajúceho sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.

iredentista (prívrženec hnutia národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa) tal. polit.

maďarón (pomaďarčený p. nemaďarského národa, pomaďarčený Nemaďar) vl. m. pejor.

feminista (prívrženec hnutia za zrovnoprávnenie žien s mužmi, bojovník za práva žien, častejšie feministka) lat.

sufražetka (prívrženec hnutia za polit. práva žien, najmä za volebné právo) angl. hist.

monarchista gréc.

rojalista (prívrženec vlády, štátu na čele s panovníkom) franc.

republikán (stúpenec vlády, zriadenia s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.

unionista (prívrženec úsilia o zjednotenie, jednotu, spojenie) lat.

federalista (prívrženec štátneho zriadenia založeného na zväzku dvoch al. viacerých štátov do jedného spoločného štátu) lat. polit.

eurokrat (prívrženec vlády európskych správnych orgánov a organizácií nad európskymi štátmi v Európskej únii) vl. m. + gréc.

eurofil (prívrženec začlenenia do európskych orgánov a organizácií) vl. m. + gréc. publ.

technokrat (prívrženec vlády technikov a sociálnej vrstvy najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.

slavianofil (prívrženec hnutia vyzdvihujúceho spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.) rus. + gréc.

panslavista

pansláv (prívrženec hnutia za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára) gréc. + vl. m. polit.

sionista (prívrženec žid. nacionalistického hnutia pôvodne za založenie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.

oranžista (prívrženec strany v Holandsku usilujúcej sa o monarchiu, 17. – 18. st.) vl. m. hist.

ghibellin (prívrženec cisára v Taliansku a Nemecku proti pápežovi, 13. – 15. st.) tal. vl. m. hist.

guelf (prívrženec pápeža v Taliansku a Nemecku proti cisárovi, 13. – 15. st.) nem. vl. m.-tal. hist.

unionista (stúpenec Severu počas amer. občianskej vojny) lat. hist.

federalista (stúpenec Juhu počas amer. občianskej vojny) lat. hist.

pankáč angl.

punk /pank/

punker /panker/

panker (stúpenec hnutia mládeže prejavujúceho protispoločenský postoj najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov 20. st.) angl. hovor.

hippie /-pi/ angl.

hipi

hipík

hipišák

hipisák (stúpenec únikového, protestného hnutia západnej, najmä amer. mládeže, vyznačujúci sa výstredným oblečením, správaním, prípadne používaním drog, 2. polovica 60. rokov) angl. slang.

skinhead /-hed/

skinhed

skín (stúpenec hnutia mládeže vyjadrujúcej krajné, rasistické postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii) angl.

p. armády, vojska, ozbrojených síl

paladín (p. mýtickej voj. družiny Karola Veľkého, jeden z 12) franc. hist.

komunard (p. ozbrojenej jednotky Parížskej komúny, 1871) vl. m.

partizán (p. nevoj. ozbrojenej skupiny, kt. vedie záškodnícku vojnu v zázemí nepriateľa) franc.

četník (p. partizánskych oddielov pravoslávnych južných Slovanov bojujúcich proti Turkom, 19. st.; p. ozbrojených jednotiek srbského antikomunistického hnutia odporu) srb. hist.

ustašovec (p. chorv. šovinistickej organizácie) chorv.

milicionár (p. ozbrojenej organizácie pôsobiacej v podnikoch pod vedením komunistickej strany, 1948 – 1989) lat.

ordnér

ordner (p. uniformovaných jednotiek Henleinovej sudetonemeckej strany v 1. ČSR) nem. hist.

vlasovec (p. rus. národnooslobodzovacej armády vytvorenej Hitlerom počas 2. svetovej vojny zo zajatých sov. vojakov) vl. m. hist.

gangster (p. organizovanej zločineckej bandy) angl.

mafián tal.

mafioso /-ózo/

mafiózo (p. protispoločenského záujmového spoločenstva, mafie) tal. hovor. porovnaj vojakpovstalecstrážnik

p. spoločenskej al. polit. vrstvy

paladín (p. kráľovskej, dvorskej družiny, kráľovského dvora) franc. hist.

oligarch (p. malej vládnucej skupiny ľudí) gréc. polit.

plutokrat (p. bohatej vládnucej vrstvy) gréc.

helóta (p. bezprávnej podrobenej neslobodnej otrockej vrstvy v starovekej Sparte, bezprávny roľník v Sparte) gréc. hist.

optimát (p. polit. vrstvy opierajúcej sa o rozsiahle pozemkové vlastníctvo, na sklonku rím. republiky) lat. hist.

feudál (p. vládnucej triedy, vlastník výrobných prostriedkov, pôdy, léna v lénnom zriadení) lat. porovnaj miestodržiteľ

šľachtic (p. vládnucej vrstvy vo feudálnej spoločnosti) nem. porovnaj šľachticšľachtičná

bárin (p. vyššej spoločenskej vrstvy, urodzený pán v predrevolučnom Rusku) rus.

inka (p. vládnucej triedy v Inkskej ríši) vl. m. hist.

populár (p. stredných a ľudových vrstiev republiky v starom Ríme, 2. – 1. st pr. n. l.) lat. hist.

peregrínus (slobodný p. cudzej obce, kt. právu podliehal, cudzinec v rím. práve) lat. práv. hist.

buržoa

buržuj (p. bohatej mestskej vrstvy, meštiak) franc.

proletár (p. nemajetnej, chudobnej vrstvy, chudoby, v starom Ríme, lat. hist.; p. revolučnej robotníckej triedy, triedy námedzne pracujúcich, námedzný robotník, v marxizme) lat.

lumpenproletár (p. nízkej spoločenskej vrstvy, kt. sa neživí prácou, spodiny spoločnosti, tulák, žobrák) nem. + lat.

bíreš maď.

hofier (p. dedinskej chudoby bez domu a pôdy, želiar) nem. zastar.

pária (p. najnižšej bezprávnej spoločenskej kasty v Indii, nedotknuteľných; p. najnižšej spoločenskej vrstvy, vydedenec, vyvrheľ, opovrhovaný, bezprávny človek pren.) tamil.

šúdra (p. najnižšej kasty v Indii, roľníci, bezzemkovia, remeselníci) sanskrit

kšatrij (p. druhej kasty v Indii, vládci a bojovníci, plur. kšatrijovia) sanskrit

váišja (p. tretej kasty v Indii) sanskrit

bráhman (p. najvyššej kasty v Indii) sanskrit

p. polit. organizácie

partajník (p. polit. strany) franc.-nem. hovor. expr. pejor.

frakcionár (stúpenec al. zakladateľ zoskupenia v polit. strane, kt. členovia majú odlišný program, líniu, názory) lat. polit.

sektár (p. oddelenej, odštiepenej polit. al. ideologickej skupiny od strany, od hnutia) lat.

labourista /lejbri-/ (p. brit. ľavicovo orientovanej robotníckej strany) angl.

whigh /uig/ (p. brit. polit. strany pôvodne namierenej proti rekatolizácii a absolutizmu, zastupujúcej záujmy podnikateľov a obchodníkov, neskôr liberáli, 17. st.) angl. hist.

tory

toryovec (p. brit. polit. strany pôvodne zastupujúcej záujmy pozemkovej šľachty, neskôr príslušník konzervatívnej strany, 17. st.) angl.

girondista (p. republikánskej parlamentnej frakcie za Veľkej franc. revolúcie, kt. reprezentovala záujmy obchod. a priemysel. buržoázie) franc. vl. m. hist.

dixiekrat (pravicový, rasistický člen demokratickej strany, USA) vl. m. + gréc.

pionier (p. detskej polit. organizácie) franc. zastar.

komsomolec (p. komunistického zväzu mládeže v bývalom ZSSR) rus.

komunista (stúpenec komunizmu) lat.

boľševik (p. komunistickej strany leninského typu) rus. polit.

eser (p. protiboľševickej strany socialistických revolucionárov v predrevolučnom Rusku a počas občianskej vojny) rus. hist.

socialista (p. hnutia za socializmus) lat.-franc.

marxista (stúpenec marxizmu, sociálnoekonomickej teórie K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy) vl. m.

leninista (stúpenec leninizmu) vl. m. polit.

stalinista

stalinovec (stúpenec ideológie spájajúcej marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby vytvorenej Stalinom) vl. m.

maoista (stúpenec sociálnopolit. učenia a radikálneho ľavicového polit. hnutia spojeného s Mao Ce-tungom) vl. m. polit.

fašista (stúpenec fašizmu) tal.

nacista lat.

nacík

naci (stúpenec nemeckej formy fašizmu) lat.-nem. hovor. pejor.

frankista (stúpenec hnutia vedeného špan. diktátorom Frankom) vl. m.

hitlerovec (stúpenec hnutia vedeného nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.

perónista (stúpenec hnutia vedeného argent. diktátorom Perónom) vl. m.

henleinovec /-laj-/ (p. sudetonemeckej strany, ČSR, 1933 – 38) vl. m.

cagoulard /kagu-/ (p. franc. fašistickej a teroristickej organizácie, 20. roky) franc.

iluminát (p. tajnej spoločnosti za myšlienky osvietenstva, 18. st.) lat. hist.

karbonár (p. tajného revolučného spolku v Taliansku a vo Francúzsku, začiatok 19. st.) tal. hist.

rotarián (p. medzinárodného združenia vedúcich osobností, Rotary Clubu) angl.

p. posádky

kormidelník (člen posádky lode zodpovedný za dodržanie smeru plavby) rus.

navigátor (člen posádky lode a lietadla zodpovedný za určovanie ich polohy a za ich vedenie po stanovenej trati) lat. dopr.

kozmonaut gréc.-rus.

astronaut gréc.-angl.

taikonaut (člen posádky vesmírnej lode) čín.

p. rady, súdu, skupiny zástupcov a pod.

efét (p. súdneho zboru v antických Aténach) gréc. hist.

geront (p. rady starších v antickej Sparte) gréc. hist.

senátor (p. najvyššej štátnej rady v starom Ríme, zboru starších vážených občanov) lat. hist.

duovir

duumvir (člen dvojčlennej komisie v starom Ríme) lat. hist.

triumvir (p. zboru troch vládnucich mužov v starom Ríme) lat. hist.

legát (senátor so zvláštnym poslaním) lat. hist.

decemvir (p. desaťčlenného zboru vládnych, súdnych, cirk. a pod. úradníkov v starom Ríme) lat.

konšel (p. mestskej, obecnej rady za feudalizmu, radný) lat. hist.

prímas (prvý konšel spravujúci majetok obce) lat. hist.

votant (p. súdneho senátu, prísediaci na súde) lat. práv. zastar.

virilista (p. zboru z titulu svojho úradu al. funkcie, so stálym hlasom) lat. práv.

doyen /doajen/ (najstarší p. zboru, staršina) franc.

pair /pér/ (p. Panskej snemovne, Francúzsko, 1814 – 1848) lat.-franc.

peer /pír/ (p. brit. Hornej snemovne, snemovne lordov) franc.-angl.

senátor (p. jednej zo snemovní, hornej komory zastupiteľského zboru, v niektorých štátoch) lat. polit.

kongresman (p. zákonodarneho zboru, USA) lat. polit.

genró (p. rady starších, poradného orgánu jap. cisára, 1875 – 1937) jap.

delegát (člen skupiny vyslaných, zmocnených, vybraných zástupcov) lat.

alternát (člen delegácie, kt. v nutnom prípade nahradzuje iného člena) lat. dipl.

deputát

deputant (člen skupiny zástupcov vyslaných na vybavenie určitej záležitosti) lat. porovnaj poslanec

p. umeleckého smeru

ruralista (prívrženec lit. smeru zaoberajúceho sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou) lat. lit.

romantik (stúpenec umeleckého smeru zdôrazňujúceho osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.

realista (stúpenec umeleckého smeru usilujúceho sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19. st.) lat.

surrealista /süre-, sure-/ (prívrženec avantgardného umeleckého smeru snažiaceho sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920) lat.-franc. lit. výtv. div.

p. filoz. smeru

idealista (prívrženec filoz. smeru považujúceho podstatu sveta prvotne za duchovnú) gréc.-lat. filoz.

materialista (prívrženec filoz. smeru považujúceho podstatu sveta prvotne za hmotnú) lat. filoz.

deista (prívrženec učenia uznávajúceho boha ako stvoriteľa, ale popierajúceho jeho ďalšie pôsobenie na svet) lat. filoz.

naturalista (prívrženec názoru o výlučnosti a jedinečnosti prírody, pokladajúci prírodu za jediný a všeobecný základ všetkých javov) lat. filoz.

panteista (prívrženec učenia hlásajúceho jednotu boha a sveta, stotožňujúceho boha a svet) gréc. filoz.

realista (stúpenec stredovekého filoz. smeru, podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami) lat. filoz.

stoik (stúpenec starovekého filoz. smeru usilujúceho sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov) gréc. filoz.

hedonista (prívrženec učenia považujúceho slasť za najvyššie dobro, v antickej etike) gréc.

orfik (prívrženec učenia o blaženosti v posmrtnom živote, v starom Grécku) vl. m. filoz.

relativista (prívrženec názoru odmietajúceho možnosť pravdivosti poznania, považujúceho poznanie za neisté a premenlivé) lat. filoz.

tolstojovec

tolstovec (stúpenec učenia hlásajúceho zásadu neodporovania zlu násilím) vl. m.

p. cirkvi

monoteista (prívrženec náboženstva uznávajúceho jediného boha) gréc. náb.

polyteista (prívrženec náboženstva uznávajúceho viacerých bohov) gréc. náb.

judaista (prívrženec žid. náboženstva) vl. m.-lat.

saducej

saduceus (prívrženec konzervatívneho starožid. smeru uznávajúceho len päť kníh Mojžišových, kt sa nebránil rím. vplyvom) hebr. hist. náb.

farizej (p. starej žid. náb.-polit. skupiny) hebr. hist.

zelóta (p. žid. radikálnej sekty za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne) gréc. hist. náb.

esejec

esén (p. žid. náb. spoločnosti organizovanej ako náb. rád) lat. náb.

levita (p. izraelského kmeňa povereného kňažskou službou) hebr.

gabbe (p. vedenia synagogálnej obce poverený vyberaním daní, žid. sinagogálny starosta) hebr. cirk.

kresťan (prívrženec, vyznávač učenia Ježiša Krista) lat. porovnaj kresťan

gój (p. nežid. národa al. náboženstva, Nežid, inoverec) hebr.

adamita (p. stredovekej kresťanskej sekty hlásajúcej návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti) hebr.-gréc.

monofyzita (p. kresťanskej sekty hlásajúcej, že Ježiš má len božskú prirodzenosť) gréc. cirk. hist.

arián (vyznávač náb. kresťanského smeru popierajúceho božstvo Kristovo) vl. m. hist. náb.

montanista (prívrženec starokresťanského sektárskeho smeru očakávajúceho koniec sveta a druhý príchod Krista, 2. – 6. st.) vl. m. cirk.

anabaptista (p. kresťanského učenia, sekty, odmietajúcej krstenie nemluvniat, novokrstenec, 16. a 17. st.) gréc.

habán (nem. anabaptista usadený na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberajúci sa remeslami, najmä výrobou keramiky) nem.

hutterit (tirolský anabaptista pre prenasledovanie presídlený na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky) vl. m.

flagelant (prívrženec náb. hnutia uplatňujúceho sebabičovanie ako kajanie) lat. hist.

jehovista (p. kresťanskej sekty predpovedajúcej druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva, od 70. rokov 19. st., USA) vl. m. náb.

pikart (p. kacírskej odpadlíckej sekty v Picardii, Francúzsko) vl. m. hist. náb.

valdénec (p. stredovekého protestného a nápravného hnutia v západnej cirkvi, od 12. st.) vl. m.

husita (stúpenec náb., národného a sociálneho hnutia, Čechy, 1402 – 1485) vl. m.

arminián vl. m. hist. náb.

remonštrant (prívrženec učenia hlásajúceho náb. znášanlivosť katolíkov a holandskej kalvínskej cirkvi) lat. hist. náb.

predikant (p. protestantskej cirkvi) lat. cirk. zastar.

diakon (laický kazateľ v protestantskej cirkvi) gréc.-lat.

presbyterián (p. protestantskej cirkvi, v kt. majú moc starší, volení zástupcovia) gréc. cirk.

puritán (p. angl. reformačného smeru usilujúceho o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť) lat.-angl. náb.

konformista (p. anglikánskej cirkvi) lat.

kongregacionalista (p. evanjelickej, anglikánskej cirkvi s plne samostatnými cirk. obcami) lat. cirk.

kvaker (p. angl. protestantskej sekty Spoločnosť priateľov odmietajúcej kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st.) angl. cirk.

sektár (p. oddelenej, odštiepenej náb. skupiny, spoločenstva, od cirkvi) lat.

ofita (p. sekty uctievajúcej zvieratá) gréc. náb.

mormón (p. severoamer. sekty s kresťanskými prvkami, kladúcej dôraz na doslovný výklad biblie) vl. m. náb.

moonista (p. sekty Cirkev zjednotenia, hlásajúcej, že rodina je základom šťastného sveta, založenej Kórejcom Moonom) vl. m.

scholastik (prívrženec stredovekého náb.-filoz. smeru o kresťanských dogmách a ich výklade) gréc.-lat. filoz.

klerik (p. katolíckeho duchovenstva, duchovný, cirk. hodnostár) gréc.-lat.

akolyt

akolyta (klerik s posledným nižším svätením, prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.

inkvizítor (p. stredovekej ustanovizne na vyhľadávanie a súdenie kacírov, v katolíckej cirkvi) lat.

kardinál (p. poradného zboru pápeža, oprávnený voliť pápeža) lat. cirk.

laik (p. kresťanskej cirkvi, ktorý nie je členom kňazstva, duchovenstva, nekňaz) gréc.-lat. cirk.

sodál (p. katolíckeho laického bratstva, najmä mariánskeho) lat. cirk.

mozarab (p. kresťanskej cirkvi žijúci pod arab. nadvládou v Španielsku) špan. hist.

maronita (p. kresťanskej cirkvi v Libanone a Sýrii) vl. m. cirk.

kurátor (p. rady starších pravoslávnej náb. obce) lat. cirk.

raskoľnik (p. sekty odštiepenej od pravoslávnej cirkvi, Rusko) rus.

uniat (p. východnej kresťanskej cirkvi s vlastným obradom, sviatkami, právom, čiastočne zjednotenej s rímskokatolíckou) lat. cirk.

farník (p. najmenšej, najnižšej cirk. územnej jenotky) nem.

misionár (duchovný hlásajúci kresťanstvo medzi inovercami, šíriaci kresťanstvo na nových územiach) lat. porovnaj kňazmních

prozelyta (p. iného náboženstva, kt. pristúpil na novú náb. vieru vieru; nový, horlivý prívrženec viery, náboženstva, idei) gréc.-lat. kniž.

mohamedán vl. m.

moslim arab.

musulman

muzulman (prívrženec moslimského náboženstva, islamu) arab. zastar. porovnaj moslim

sikh (p. náb. hnutia v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu) sanskrit-hind.

hinduista (vyznávač ind. náboženstva, spojenia brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.

budhista (p. staroind. neteistického náboženstva) sanskrit náb.

lamaista (p. tibetskej formy budhizmu) tib. náb.

džinista (vyznávač ind. náboženstva vychádzajúceho z brahmanizmu) sanskrit

taoista (prívrženec staročín. náb. a filoz. smeru založeného na pojme cesty ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí) čín. filoz.

jogín (prívrženec ind. náb.-filoz. smeru poskytujúceho súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy) ind.

vitalista (prívrženec názoru, podľa kt. živú prírodu riadi zvláštna nemateriálna životná sila) lat. filoz.

nudista

naturista (prívrženec kultu nahoty) lat.

satanista (prívrženec hnutia uctievajúceho protivníka boha, vládcu pekla, diabla) hebr.

okultista (prívrženec viery v možnosť nadprirodzeného spojenia s posmrtnými javmi, s dušami zomretých, v tajomné skryté sily, duchárstva, duchár) lat.

špiritista (prívrženec viery v možnosť spojenia s dušami, duchmi zomretých ľudí, duchárstva, duchár) lat. porovnaj smer 3hlásateľ 2účastník

hodnosť

dištinkcia lat.

grádus lat. zastar.

ordo lat. kniž. a odb.

rang franc.-nem. hovor.

titul lat.

predikát (h. al. jej vyjadrenie) lat. kniž.

funkcia (h. spojená s povinnosťou, činnosťou, postavenie) lat.

prebenda (výnosná, výhodná funkcia) lat. expr.

post (vysoká, významná funkcia) lat. nem. hovor. al. publ.

mandát (funkcia volených zástupcov, členov zastupiteľských zborov) lat. polit.

dignita (významné, čestné postavenie) lat.

pleno titulo [p. t., P. T.] (plným titulom, namiesto hodnosti, titulu al. oslovenia v adrese listu) lat.

akademické, vedecké a pedagogické hodnosti

profesor lat.

profák (najvyšší titul vysokoškolského učiteľa; titul stredoškolského učiteľa) lat. slang.

bakalár (nižšia akadmická h. absolventa špeciálne zameranej časti vysokoškolského štúdia) lat.

bachelor /beče-/ (bakalár v angloamer. prostredí) angl.

inžinier (h. absolventa vysokej školy tech., poľnohosp., ekon. a pod. smeru) franc.

doktor

doktorát (h. absolventa vysokej školy, najmä univerzity, Dr. pred menom; najvyššia vedecká h., DrSc. za menom) lat.

JUDr. (h. absolventa právnickej fakulty s rigoróznou skúškou, doktor oboch práv)

magister (akademická h. na univerzitách, bohosloveckých a umeleckých vysokých školách; akademická h. lekárnikov) lat.

master (akademická h. na brit. vysokých školách) angl.

bakalár (nižšia, prvá akademická h. v stredoveku) lat. hist.

licenciát (stredná, druhá akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat.

magister lat.

majster (vyššia, tretia akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat. hist.

docent lat.

docentúra (nižšia vedecko-pedagogická h.) lat.

profesor (najvyššia vysokoškolská vedecko-pedagogická h.) lat.

ordinár

ordinarius (riadny profesor v niektorých krajinách) lat.

honorabilis (obradný titul vysokoškolského profesora, nie dekana a rektora) lat.

magnificencia (titul rektora vysokej školy, v oslovení Magnificencia) lat.

svetské, panovnícke hodnosti

majster (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka; čestný titul vynikajúceho športovca) lat.-nem.

maestro (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka) tal. kniž.

prezident (titul volenej hlavy republiky) lat.

excelencia (čestný titul, najmä v diplomatickom styku) lat.

komandér

komandír (titul nositeľa vyznamenania vyššieho stupňa v niektorých krajinách) franc.

bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.

serenissimus (titul kniežaťa v niektorých krajinách) lat. hist.

archón

archont (titul jedného z deviatich najvyšších úradníkov v antických Aténach) gréc. hist.

kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.

cézar (titul neobmedzeného vládcu) vl. m.

cisár (najvyšší titul neobmedzeného vládcu) lat.

princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.

augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.

autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.

bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.

cár (titul neobmedzeného vládcu v Bulharsku a Rusku) rus.

dauphin /dofen/ (titul následníka franc. trónu, korunného princa) franc.

infant (titul špan. al. port. korunného princa) špan.

lord (titul niektorých vysokých úradníkov vo Veľkej Británii) angl.

esquire /eskvajr/ (titul vyšších úradníkov, starostov miest, sudcov a pod. vo Veľkej Británii) angl.

ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.

dóža (titul voleného vládcu v benátskej a janovskej republike) tal. hist.

duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.

caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.

efendi (titul tur. úradníkov, kňazov a učencov) tur.-gréc.

aga (titul nižšieho úradníka al. dôstojníka v Turecku, Iráne, Indii) tur.

dej (titul tur. miestodržiteľov, vládcov v Alžírsku) arab. hist.

said

šerif

šeríf (titul vládcu v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.

kalif

chalífa (titul arab. vládcu a hlavy veriacich) arab.

emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.

beg

bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.

šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.

ensi (titul miestnych vládcov v starom Sumeri) sumer.

mirza (titul princa, syna kniežaťa u niektorých východných národov, za menom) irán.

padišah

padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.

baša

paša (titul vysokého hodnostára v Osmanskej ríši) tur. hist.

chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.

kagan (titul hlavy štátov turk. národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.

singh (titul príslušníkov sikhov, lev, za menom) sanskrit-hind.

lulla

molla

mullah (čestný titul moslimských učencov) afg.

mogul (moslimský titul panovníka mongolského pôvodu v Indii, 16. – 19.st.) perz. hist.

chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín. hist.

wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.

kabaka (titul feudálneho vládcu kráľovstva Bugandy) ?

tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár, vládca) jap.

mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.

daimjó

daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.

kuraka (titul nižšieho úradníka v ríši Inkov; titul náčelníka, starostu občiny v Peru) kečuánčina.

cirkevné hodnosti

dignita (katolícka kňazská h.) lat. cirk.

papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.

protonár (čestný titul duchovného, najmä pápeža) gréc. + lat. cirk.

pápež gréc.-lat.-nem. cirk.

papa gréc.-lat. cirk.

pontifex

pontifex maximus (titul hlavy rímskokatolíckej cirkvi, rímsky biskup, Svätý otec) lat.

servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, sluha sluhov božích) lat. cirk.

eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.

episkopát (biskupská h.) gréc.-lat.

monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Francúzsku) franc.

don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.

katolikos (titul hlavy armén. cirkvi) gréc. cirk.

notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.

diakonát gréc.-lat.

jáhenstvo (h. katolíckeho a pravoslávneho duchovného oprávneného vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.

illustrissimus lat. hist.

revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.

monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.

hadždž arab.

hadži (titul moslima, kt. vykonal púť do Mekky k posvätnej Kaabe) tur. náb.

háfiz (titul moslima, kt. vie korán naspamäť) arab.

mulla

molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa, u šiitov) afg.

ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.

imám (titul hlavy šiitov) arab.

láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.

dalajláma

pančenláma (t. hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.

bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol.

mahátma (čestný titul udeľovaný v Indii významným duchovným osobnostiam) sanskrit

pandit (čestný titul klasicky vzdelaných príslušníkov najvyššej hinduistickej vrstvy, brahmanov, učencov a znalcov sanskritu v Indii) sanskrit porovnaj kňazhodnostár|cirk.

diplomatické hodnosti

atašé (najnižšia diplomatická h., pridelenec zastupiteľského úradu) franc.

ambasádor (najvyššia diplomatická h., mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec) franc. porovnaj vyslanec

vojenské hodnosti

šarža franc. hovor.

dôstojnícke hodnosti

lajtnant (poručík, pôvodne rak.-uhor. armády) nem. zastar. voj.

komandér

komandír (h. v jap. armáde, poručík) franc.

kapitán (najvyššia h. nižších dôstojníkov) lat.-nem.

ritmajster (kapitán v jazdeckom vojsku v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. + lat. hist.

asaul

esaul

jesaul (h. v cárskom kozáckom vojsku, stotník, kapitán) tur.-rus.

major (najnižšia h. vyšších dôstojníkov) lat.-špan.

oberst nem. zastar. voj. slang.

oberšt (plukovník v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. hovor. zastar.

kolonel (vyššia dôstojnícka h., plukovník vo franc. a brit. armáde) franc.

generál (jedna z najvyšších h.) lat.

divizník (najvyššia h., generál v Hlinkovej garde) lat. hist.

gruppenführer /-pnfírer/ (h. v SA a SS na úrovni generálmajora) nem. hist.

obergruppenführer /-pnfírer/ (h. v SS na úrovni generálplukovníka) nem. hist.

maršal (najvyššia h. v niektorých armádach) germ.

feldmaršal (poľný maršal) nem. hist. voj.

generalissimus (najvyššia h. hlavného veliteľa ozbrojených síl, napr. Stalin, Franco) lat. voj.

kadet (dôstojnícky čakateľ v rak.-uhor. armáde) franc.

kadet (najnižšia h. námorného dôstojníka) franc.

midshipman /midšipmen/ (najnižšia námorná h. v angl. námorníctve) angl.

mičman (najnižšia námorná h. v cárskej armáde) rus. hist.

komodor (h. námorného al. leteckého dôstojníka vo Veľkej Británii) angl.

fregatný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni podplukovníka) tal. + lat.-nem.

korvetný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni majora) franc. + lat.-nem.

kontradmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálmajora) lat. + arab.

viceadmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálporučíka) lat. + arab.

admirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálplukovníka) arab.

kornet (nižšia dôstojnícka jazdecká vo franc. a rus. armáde, 18. a 19.st.) franc.

bimbaša (vyššia dôstojnícka h. v Osmanskej ríši) tur.

hajtman (h. na úrovni veliteľa roty al. batérie) nem.

obrist (hist. h., veliteľ práporu, neskôr pluku) voj. hist.

gonfalonier(e) (h. v stredovekom tal. vojsku, zástavník) tal.

práporčícke hodnosti

rotný (nižšia prvá práporčícka h.) nem. voj.

rotmajster (nižšia druhá práporčícka h.) nem. voj.

čauš (rotmajster, tur. h.) tur.

poddôstojnícke hodnosti

frajter (prvá poddôstojnícka h., slobodník) nem. zastar. voj. slang.

kaprál (druhá poddôstojnícka h., desiatnik) tal.-nem.

seržant (h. v niektorých armádach na úrovni čatára) franc.

šikovateľ

feldvébel (najvyššia poddôstojnícka h. v rak.-uhor. armáde a v niektorých iných armádach) nem. hist. voj.

mičman (poddôstojnícka h. voj. loďstva) rus. voj. porovnaj vojakveliteľ

úradnícke hodnosti

revident (h. najmä v štátnej správe) lat. zastar.

asesor lat. práv. hist.

jurát

jurátus (úradníkv súdnej službe,prísediaci na súde) lat. práv. zastar.

bailli /baji/ (vyššia feudálna úradnícka h. v západnej Európe) lat.-franc. hist. porovnaj pisár 1

iné hodnosti

inšpektor (policajná h.) lat.

superintendent (inšpektor vo Veľkej Británii) lat.

seržant (h. v bezpečnostných zboroch, polícii, niektorých štátov) franc.

majestát (h. panovníka, veličenstvo) lat. hist. porovnaj hodnostáršľachticšľachtičnástarostavládcavodcaveliteľ 1úradník

vrstva

vrstva 1 (plošne rozložené množstvo látky)

strato-

strati- lat. v zlož. sl.

šichta nem. zried.

lamina (vrstvička) lat. odb.

etáž (rovina, plocha) franc. odb.

sendvič (dve al. viac vrstiev určitej látky spojené inou látkou) vl. m. tech. pren.

plaké (slabá v. kovu pokrývajúca iný kov) franc.

email (ochranná al. ozdobná sklovitá v., povlak na keramike, kove a pod.) germ.-franc. tech.

glazúra franc.

glieda (sklovitá poleva, povlak na keramike, kove) nem. hovor.

smalt (ochranná al. ozdobná sklovitá v., povlak na kovovom podklade) germ.-tal.

bandáž (v. na obloženie, ovinutie stroja, potrubia a pod.) franc. tech.

protektor (vrchná obnovená v. plášťa pneumatiky, obnovený behúň) lat. tech.

banket (spodná v. základových múrov stavby) tal. stav.

makadam (podklad vozovky zo zmesi štrku) vl. m.

lazúra (tenká priesvitná v. riedkej faby na spodnej farebnej vrstve, kt. nekryje, ale dáva jej svietivosť a intenzitu) perz.

sfregatúra (riedka rozotierateľná polosuchá v. farby, cez kt. presvitá spodná farebná vrstva) lat.

šeps (podkladový náter pod farebnú maľbu na plátno, drevo a pod.) angl. výtv.

geosféra (obal Zeme, sústredné obaly, z kt. sa skladá Zem) gréc.

atmosféra (plynný obal okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie) gréc. odb.

troposféra (najspodnejšia v. atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie) gréc. meteor.

stratosféra (v. medzi troposférou a mezosférou, 9-17 až 45-50 km) lat. + gréc. meteor.

stratopauza (v. medzi stratosférou a mozosférou 45-50 km) lat. + gréc. meteor.

mezosféra (v. atmosféry od 45-50 do 85-90 km, nad stratosférou) gréc.

mezopauza (v. medzi mezosférou a termosférou, 85-90 km) gréc.

ozonosféra (v. atmosféry od 10 do 50 km) gréc. meteor.

ionosféra (v. atmosféry od 80 do 500 km) gréc. meteor.

homosféra (v. atmosféry do 90-100 km) gréc. meteor.

termosféra (v. atmosféry nad 90 km) gréc. meteor.

heterosféra (v. atmosféry nad 100 km) gréc. meteor.

exosféra

protonosféra (v. atmosféry nad 800 km) gréc.

geokoróna (plynný obal okolo Zeme nad 1 000 km) gréc. + lat. astron.

hydrosféra (vodný obal, súhrn všetkého vodstva na Zemi) gréc. geol.

ekosféra (v. Zeme, v kt. sú živé organizmy) gréc.

fytosféra (v. Zeme pokrytá rastlinami) gréc.

litosféra (vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.

astenosféra (v. Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.

tektonosféra (v. zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.

sial (vonkajšia časť zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.

sima (vrchná v. zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol.

fotosféra (plynný obal okolo Slnka, najnižšia tenká v., do 300 km) gréc. astron.

chromosféra (plynný obal okolo Slnka medzi fotosférou a korónou) gréc. astron.

koróna (plynný obal okolo Slnka, vonkajšia v. slnečnej atmosféry javiaca sa pri zatmení ako žiara) lat. astron.

koma (plynný obal jadra kométy) gréc. astron.

horizont (v. líšiaca sa určitým znakom, najmä vody, pôdy, hornín a pod.) gréc. odb.

humus (úrodná v. pôdy s organickými látkami) lat. poľnohosp.

mul

mull (najzložitejšia forma humusu) nem.

tangel (humus s málo rozloženými zvyškami rastlín a trusom, najmä dážďoviek) škand. poľnohosp.

lamina (vrstvička v sedimente s hrúbkou pod 1 cm) lat. geol.

förna (v. nerozložených organických zvyškov, najmä lístia, ihličia, na povrchu pôdy, v lese) švéd. odb.

epilimnión (vrchná v. vody vo vodnej nádrži, do 5 m) gréc. odb.

metalimnión (v. vody, kt. nie je ovplyvňovaná dennými prúdmi, skočná v.) gréc. odb.

hypolimnión (v. vody s nemennou teplotou, bez svetla a rastlín) gréc. odb.

stratus (sivá jednotvárna v. oblakov so základňou do 2 km od zemského povrchu) lat. meteor.

uvea (prostredná v. očnej gule, dúhovka) lat. anat.

retina (vnútorná v. v očnej guli, sietnica) lat. anat.

skléra (biela tuhá väzivová vrstva očnej gule, očné bielko) gréc. anat.

epiderma (vrchná v. kože živočíchov) gréc. zool.

zamša (hlavná, najhustejšia vrchná vrstva kože) nem.?

korium (väzivová spodná v. kože) lat.

pancier (kryt tela niektorých živočíchov zo zrohovatenej v. kože) tal.-nem. zool.

kutikula (v. pokrývajúca vonkajšie steny pokožkových buniek bot.; v. na povrchu tela niektorých bezstavovcov zool.) lat.

borka (vrchná odumretá v. pletív na povrchu kmeňa, konárov a koreňa, kôra) nem. bot.

perleť (vnútorná v. lastúr niektorých lastúrnikov) román.

aura (neviditeľná v. okolo tela vnímaná senzibilmi, vyžarovanie organizmu) gréc.

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 2925. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.