Obrátený slovník cudzích slov
Výsledky vyhľadávania
vrch
vrch
mont
/mon/
franc.
mount
/maunt/
angl.
monte
(hora)
tal. špan. port.
pic
/pik/
(hora, vrchol)
franc.
oro-
(hora, horstvo)
gréc.
v zlož. sl.
džabal
džebel
(hora, pohorie)
arab.
kopje
koppie
afrik.-hol.
matopo
(v. nápadne vystupujúci nad plochou krajinou)
?
geogr.
monadnok
/mone-/
(osamotený v. na parovine)
vl. m.
geol.
duván
(vyvýšenina pod šírym nebom)
turkotat.
inselberg
/-zel-/
(zvyškový ostrovný v. v púštiach a polopúštiach)
nem.
geogr.
bornhardt
(inselberg v Afrike)
vl. m.
geogr.
guyot
(podmorská hora, sopka tvaru zrezaného kužeľa)
vl. m.
geol.
palz
(povrchové kopčekovité, aj niekoľko metrov vysoké pôdne útvary vytvorené spolupôsobením mrazu a rašeliny)
sanskrit geogr.
šeps
(v. s plochým vrcholom, tabuľová, stolová hora)
angl.
geol.
kalvária
(v. s výjavmi z biblickej krížovej cesty)
lat.
Golgota
aram.
Kalvária
(v. pri Jeruzaleme, kde bol ukrižovaný Ježiš Kristus)
lat. bibl.
Parnas
(v. v Grécku, sídlo ochrankýň umenia a vedy, múz)
porovnaj
pahorok
horstvo
podklad
podklad
1
(vrstva, kt. je pod niečím)
makadam
(p. vozovky zo zmesi štrku)
vl. m.
šeps
(podkladový náter pod farebnú maľbu na plátno, drevo a pod.)
angl.
výtv.
náter
náter
lak
(náterová tekutá látka)
ind.-nem.
politúra
(bezfarebný lak tvoriaci hladkú lesklú plochu na dreve)
lat.
email
(vrchná lesklá krycia farba)
germ.-franc.
tech.
fermež
lat.-franc.-nem.
firnajz
(náterová ochranná látka z rastlinných olejov)
lat.-nem.
hovor. zastar.
latex
(náterová látka z emulzie syntetickej živice vo vode)
gréc.-lat.
lazúra
(farba používaná na tenký priesvitný n. spodnej farebnej vrstvy, kt. nekryje, ale dáva jej svietivosť)
perz.
linkrusta
(n. na úpravu plastického povrchu podkladu, najmä omietky, dreva)
lat.
sfregatúra
(n. riedkou rozotierateľnou polosuchou farbou, cez kt. presvitá spodná farebná vrstva)
lat.
moaré
(ozdobný n. z lakov a emailov na plechu al. na skle)
franc. tech.
šeps
(podkladový n. pod farebnú maľbu na plátno, drevo a pod., podklad)
angl.
výtv.
termokolor
(n., kt. pri dosiahnutí určitej teploty zmení farbu)
gréc. + lat.
tech.
porovnaj
farbivo
vrstva
vrstva
1
(plošne rozložené množstvo látky)
strato-
strati-
lat.
v zlož. sl.
šichta
nem.
zried.
lamina
(vrstvička)
lat.
odb.
etáž
(rovina, plocha)
franc.
odb.
sendvič
(dve al. viac vrstiev určitej látky spojené inou látkou)
vl. m.
tech. pren.
plaké
(slabá v. kovu pokrývajúca iný kov)
franc.
email
(ochranná al. ozdobná sklovitá v., povlak na keramike, kove a pod.)
germ.-franc.
tech.
glazúra
franc.
glieda
(sklovitá poleva, povlak na keramike, kove)
nem.
hovor.
smalt
(ochranná al. ozdobná sklovitá v., povlak na kovovom podklade)
germ.-tal.
bandáž
(v. na obloženie, ovinutie stroja, potrubia a pod.)
franc.
tech.
protektor
(vrchná obnovená v. plášťa pneumatiky, obnovený behúň)
lat.
tech.
banket
(spodná v. základových múrov stavby)
tal.
stav.
makadam
(podklad vozovky zo zmesi štrku)
vl. m.
lazúra
(tenká priesvitná v. riedkej faby na spodnej farebnej vrstve, kt. nekryje, ale dáva jej svietivosť a intenzitu)
perz.
sfregatúra
(riedka rozotierateľná polosuchá v. farby, cez kt. presvitá spodná farebná vrstva)
lat.
šeps
(podkladový náter pod farebnú maľbu na plátno, drevo a pod.)
angl.
výtv.
geosféra
(obal Zeme, sústredné obaly, z kt. sa skladá Zem)
gréc.
atmosféra
(plynný obal okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie)
gréc.
odb.
troposféra
(najspodnejšia v. atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie)
gréc.
meteor.
stratosféra
(v. medzi troposférou a mezosférou, 9-17 až 45-50 km)
lat. + gréc.
meteor.
stratopauza
(v. medzi stratosférou a mozosférou 45-50 km)
lat. + gréc.
meteor.
mezosféra
(v. atmosféry od 45-50 do 85-90 km, nad stratosférou)
gréc.
mezopauza
(v. medzi mezosférou a termosférou, 85-90 km)
gréc.
ozonosféra
(v. atmosféry od 10 do 50 km)
gréc.
meteor.
ionosféra
(v. atmosféry od 80 do 500 km)
gréc.
meteor.
homosféra
(v. atmosféry do 90-100 km)
gréc.
meteor.
termosféra
(v. atmosféry nad 90 km)
gréc.
meteor.
heterosféra
(v. atmosféry nad 100 km)
gréc.
meteor.
exosféra
protonosféra
(v. atmosféry nad 800 km)
gréc.
geokoróna
(plynný obal okolo Zeme nad 1 000 km)
gréc. + lat.
astron.
hydrosféra
(vodný obal, súhrn všetkého vodstva na Zemi)
gréc.
geol.
ekosféra
(v. Zeme, v kt. sú živé organizmy)
gréc.
fytosféra
(v. Zeme pokrytá rastlinami)
gréc.
litosféra
(vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa)
gréc.
geol.
astenosféra
(v. Zeme pod litosférou)
gréc.
geol. geogr.
tektonosféra
(v. zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry)
gréc.
geol.
sial
(vonkajšia časť zemskej kôry, zemská kôra)
lat.
skr. geol.
sima
(vrchná v. zemského plášťa pod sialom)
lat.
skr. geol.
fotosféra
(plynný obal okolo Slnka, najnižšia tenká v., do 300 km)
gréc.
astron.
chromosféra
(plynný obal okolo Slnka medzi fotosférou a korónou)
gréc.
astron.
koróna
(plynný obal okolo Slnka, vonkajšia v. slnečnej atmosféry javiaca sa pri zatmení ako žiara)
lat.
astron.
koma
(plynný obal jadra kométy)
gréc.
astron.
horizont
(v. líšiaca sa určitým znakom, najmä vody, pôdy, hornín a pod.)
gréc.
odb.
humus
(úrodná v. pôdy s organickými látkami)
lat.
poľnohosp.
mul
mull
(najzložitejšia forma humusu)
nem.
tangel
(humus s málo rozloženými zvyškami rastlín a trusom, najmä dážďoviek)
škand.
poľnohosp.
lamina
(vrstvička v sedimente s hrúbkou pod 1 cm)
lat.
geol.
förna
(v. nerozložených organických zvyškov, najmä lístia, ihličia, na povrchu pôdy, v lese)
švéd.
odb.
epilimnión
(vrchná v. vody vo vodnej nádrži, do 5 m)
gréc.
odb.
metalimnión
(v. vody, kt. nie je ovplyvňovaná dennými prúdmi, skočná v.)
gréc.
odb.
hypolimnión
(v. vody s nemennou teplotou, bez svetla a rastlín)
gréc.
odb.
stratus
(sivá jednotvárna v. oblakov so základňou do 2 km od zemského povrchu)
lat.
meteor.
uvea
(prostredná v. očnej gule, dúhovka)
lat.
anat.
retina
(vnútorná v. v očnej guli, sietnica)
lat.
anat.
skléra
(biela tuhá väzivová vrstva očnej gule, očné bielko)
gréc. anat.
epiderma
(vrchná v. kože živočíchov)
gréc.
zool.
zamša
(hlavná, najhustejšia vrchná vrstva kože)
nem.?
korium
(väzivová spodná v. kože)
lat.
pancier
(kryt tela niektorých živočíchov zo zrohovatenej v. kože)
tal.-nem.
zool.
kutikula
(v. pokrývajúca vonkajšie steny pokožkových buniek bot.; v. na povrchu tela niektorých bezstavovcov zool.)
lat.
borka
(vrchná odumretá v. pletív na povrchu kmeňa, konárov a koreňa, kôra)
nem.
bot.
perleť
(vnútorná v. lastúr niektorých lastúrnikov)
román.
aura
(neviditeľná v. okolo tela vnímaná senzibilmi, vyžarovanie organizmu)
gréc.