Výsledky vyhľadávania

vrch

mont /mon/ franc.

mount /maunt/ angl.

monte (hora) tal. špan. port.

pic /pik/ (hora, vrchol) franc.

oro- (hora, horstvo) gréc. v zlož. sl.

džabal

džebel (hora, pohorie) arab.

kopje

koppie afrik.-hol.

matopo (v. nápadne vystupujúci nad plochou krajinou) ? geogr.

monadnok /mone-/ (osamotený v. na parovine) vl. m. geol.

duván (vyvýšenina pod šírym nebom) turkotat.

inselberg /-zel-/ (zvyškový ostrovný v. v púštiach a polopúštiach) nem. geogr.

bornhardt (inselberg v Afrike) vl. m. geogr.

guyot (podmorská hora, sopka tvaru zrezaného kužeľa) vl. m. geol.

palz (povrchové kopčekovité, aj niekoľko metrov vysoké pôdne útvary vytvorené spolupôsobením mrazu a rašeliny) sanskrit geogr.

šeps (v. s plochým vrcholom, tabuľová, stolová hora) angl. geol.

kalvária (v. s výjavmi z biblickej krížovej cesty) lat.

Golgota aram.

Kalvária (v. pri Jeruzaleme, kde bol ukrižovaný Ježiš Kristus) lat. bibl.

Parnas (v. v Grécku, sídlo ochrankýň umenia a vedy, múz) porovnaj pahorokhorstvo

oblasť

oblasť 1 (vymedzené územie)

región lat.

teritórium lat.

régia lať. kniž. zastar.

-sféra gréc. v zlož. sl.

zóna (územie, pásmo) gréc. kniž. a odb.

rajón (územná o. ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

terén (pracovná o. mimo mesta, v prírode, na vidieku a pod.) lat.-franc. výskum v t.

lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.

proveniencia (zemepisná o., z ktorej niekto al. niečo pochádza, miesto pôvodu) franc.

rezervácia (územie vyhradené pre domorodé obyvateľstvo; vymedzené chránené územie, prírodná al. pamiatková oblasť) lat.

revír (uzavretá o. vymedzená na určitú činnosť, napr. lesná, uhoľná, policajná a pod.; o. na poľovačku, lov, polesie) franc.-nem.

epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, prípadne nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.

kordón (ochranné pásmo, pás územia na ochranu proti niečomu) franc.

areál (vymedzená časť územia so stavbami archit.; o. rozšírenia určitého organizmu, javu) lat. odb.

green /grín/ (o. cieľa na golfovom ihrisku) angl. šport.

litosféra (vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.

hydrosféra (vodný obal, súhrn všetkého vodstva na Zemi) gréc. geol.

atmosféra (plynný obal okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie) gréc. odb.

troposféra (najspodnejšia vrstva atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie) gréc. meteor.

front (o. prechodu medzi dvoma vzduchovými hmotami) lat. meteor.

fytosféra (vrstva Zeme pokrytá rastlinami) gréc.

biosféra (o. Zeme s podmienkami na život, časť zemského povrchu, osídlená živými organizmami) gréc. biol.

ekosféra (vrstva Zeme, v kt. sú živé organizmy) gréc.

noosféra (o. vzájomného pôsobenia prírody a človeka, rozumovej ľudskej činnosti) gréc. filoz.

trópy

tropická o. (o. siahajúca okolo rovníka medzi obratníkmi s horúcim a vlhkým podnebím) gréc. geogr.

subtrópy

subtropická o. (teplá zemepisná a vegetačná o. okolo obratníka Raka a Kozorožca) lat. + gréc. geogr.

selva

selvas (typ krajiny súvislých tropických dažďových lesov v povodí Amazonky) port. geogr.

kalma (o. bezvetria, tíšiny po oboch stranách rovníka) gréc.-lat.-rom. meteor.

antarktis (o. najchudobnejšia na rastlinstvo s najvyšším podielom machov a lišajníkov zaberajúca Antarktídu a juh Južnej Ameriky) gréc. geogr.

Arktída

Arktis (o. severného pólu)

Pacifik (o. Tichého oceána) lat.

belt (územie pretiahnutého, predĺženého tvaru) dán.-angl. geogr. zastar.

ekoton (hraničná časť, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, okraj lesa, pobrežie, prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami) gréc. biol.

step (rovinatá o. Zeme porastená trávou a nízkymi rastlinami v miernom pásme) ukraj. geogr. bot.

eremiál (suchá o. Zeme so žiadnym al. nepatrným rastlinstvom, suchá step, polopúšť) gréc.

monte (typ krajiny na východných úpätiach Ánd so suchomilným rastlinstvom) špan. geogr.

sahel (typ krajiny v Afrike na južnom okraji Sahary so suchomilným porastom) afr. geogr.

pampa (juhoamer., najmä argentínska trávnatá rovinatá step) indián.-špan.

préria (trávnatá step v strednej a západnej časti Severnej Ameriky) franc.

pusta (trávnatá step v Maďarsku) maď.

brus (tropická rovina porastená drobnými kríkmi) angl.

tundra (o. Zeme, rozsiahla rovina s nízkou vegetáciou, s machmi, trávou, kermi, bez lesov, najmä v sev. Ázii) lap.-rus. geogr.

savana (o. Zeme s vysokým trávnatým porastom a skupinami drevín v tropickom al. subtropickom pásme) indián.-špan. geogr.

muskeg (o. Zeme s rašeliniskami v Kanade) indián. geogr.

scrub /sra-/ (o. Zeme s rozsiahlymi porastmi vždyzelených, najmä tŕnistých rastlín na suchých územiach Austrálie a južnej Afriky) angl. geogr. bot.

sertao /-tanu/ (o. Zeme s polosuchým podnebím a pôdou nevhodnou na pestovanie obilia, severovýchod Brazílie) port.

sebcha (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami na Sahare) arab. geogr.

šot (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami na severnej Sahare) arab. geogr.

takýr (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami v Strednej Ázii) turkmén. geogr.

kevír (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami v Iráne) perz. geogr.

badlands /bedlendz/ (územie s úzkymi stržovitými korytami vytvorenými eróziou v nespevnených horninách a málo spevnených usadeninách) angl.

marše (občas zaplavované územie pri pobreží Severného a Baltského mora, ploché úrodné nížiny na morskom pobreží) nem. geogr. pomn.

moor (trvalo zamokrené územie s vodným rastlinstvom na rašelinovej a močaristej pôde) nem.

kras (územie, najmä vápencové, kde pôsobením vody vznikli rôzne útvary, napr. jaskyne, priepasti a pod.) ilyr.-srb. geol.

depresia (územie s nižšou nadmorskou výškou ako okolie alebo ležiace nižšie ako hladina mora, preliačina) lat. geol.

arktogea (zoogeografická o. severnej pologule) gréc. geogr. zool.

paleoarktická o. (zoogeografická o. zahŕňajúca Európu, Stredomorie, severnú a strednú Áziu) gréc. zool.

paleogea (zoogeografická o. zahŕňajúca madagaskarské, etióp. a ind.-malajské živočíšstvo) gréc. zool.

biotop gréc. biol.

habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.

ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný priestor) gréc. biol.

biochor (životná o. na Zemi s vegetáciou) gréc. ekol.

bióm (spoločenstvo organizmov, rastlín a živočíchov v rozsiahlej zemepisnej o. spolu s prostredím) gréc. ekol.

ekuména

ekumena (územie trvalo obývané a pozmenené činnosťou človeka) gréc. ekol.

subekumena (územie človekom obývané a využívané iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.

anekumena (územie trvalo neobývané a nevyužívané) gréc. ekol.

ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.

šelf (okrajová o. mora, kt. je ešte súčasťou pevniny, do 200 m) angl. geol.

litorál (pobrežná o. mora a sladkých vôd) lat. geol. geogr.

pelagiál (o. voľnej vody od hladiny ku dnu v mori, jazerách a vo vodných nádržiach) gréc. odb.

batysféra (priestor pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.

epipelagiál (plne presvetlená o. morskej vody do 100 m, s bohatým zastúpením zvierat) gréc. biol.

batypelagiál (málo presvetlená o. morskej vody, od 100 m) gréc. biol.

fytál

fytal (o. dna s dostatkom svetla pre život rastlín) gréc. biol.

profundál (o. dna sladkovodných jazier a vodných nádrží) lat. geol.

infralitorál (o. dna mora, jazier a vodných nádrží s dostatkom svetla s vyššími rastlinami a svetlomilnými riasami) lat.

bentál (o. dna oceánov, zasahujúca od brehu do hlbín) gréc. geol. geogr.

batyál (o. dna oceánov od 200 do 2 000 m hĺbky) gréc.

abysál (o. dna oceánov od 1 000 do 6 000 m hĺbky) gréc.-lat.

hadál (o. dna oceánov od 6 000 m hĺbky) gréc.

mare (tmavá rozsiahla o. na Mesiaci al. na Marse) lat. astron.

ekosféra (o. okolo vesmírneho telesa, hviezdy, s priaznivými podmienkami pre vznik a udržanie života) gréc. porovnaj plošina 1lespúšťúzemieobvod 2miesto 1spoločenstvo 2 a pod.