Výsledky vyhľadávania

lehota

lehota
ráta lat. obch.
termín lat.
terminus (čas, doba, deň na splnenie úlohy) lat. odb.
tajm
time /tajm/ (čas, doba) angl.
deadline /dedlajn/ (konečný termín) angl.
terminus ad quem /kvem/
terminus ante quem /kvem/ (konečná l., po kt. sa počíta) lat.
terminus a quo /á kvó/
terminuspost quem /kvem/ (začiatočná l., od kt. sa počíta) lat.
respiro (l. na zaplatenie, v kt. sa neprejavia následky z omeškania splnenia záväzku) tal. obch.
exspirácia (záručná l. lieku, obdobie účinnosti lieku, po uplynutí kt. môže byť liek škodlivý) lat. farm. porovnaj obdobie

smrť

smrť
mors lat.
necro- /nekro/
nekro- gréc. v zlož. sl.
thanato- /ta-/
tanato-
-thanasia /tanázia/
-tanázia gréc. v zlož. sl.
exitus (koniec života, úmrtie, skon) lat. lek.
martýrium
martýrstvo (mučenícka s. pre vieru, mučenícke utrpenie, mučeníctvo) gréc.-lat.
eutanázia (usmrtenie, najmä nevyliečiteľne chorého človeka, na jeho žiadosť al. zo súcitu, z hľadiska práva vražda) gréc. lek.
sufokácia (s. spôsobená udusením, zadusením) lat. lek.
strangulácia (zaškrtenie, obesenie, zahrdúsenie) lat.
ante finem (pred s.) lat. kniž.
sub finem /fí-/ (krátko pred koncom, pred s.) lat. lek.
in extremis lat. lek.
in ultimis
ante mortem (krátko pred s.) lat. kniž.
post mortem [p.m.]
post obitum (po s.) lat.
per obitum (úmrtím) lat. kniž.
memento mori (pamätaj na s.) lat. porovnaj usmrtenievražda

stav

stav 1 (súhrn vlastností v určitom čase)
situácia (súhrn okolností, podmienok, pomery) lat.
pozícia (situácia s ohľadom na okolie) lat.
status (situácia s ohľadom na okolie sociol.; s. všeobecne kniž. a odb.) lat.
kondícia lat.
kondička lat. hovor.
fyzička (telesný al. duševný s., rozpoloženie, šport. a telesná zdatnosť, výkonnosť) gréc. slang.
forma (miera výkonnosti, najmä šport.) lat. hovor.
kapacita (maximálny stav výkonnosti) lat.
štatút (práv. s. upravený zákonmi, predpismi a pod.) lat. š. utečenca
konjunktúra (priaznivý s., podmienky, priaznivá zhoda okolností) lat.
kríza (ťažký, zložitý, nebezpečný, napätý s.) gréc.
reakcia (protikladný s. opačný k predchádzajúcemu stavu, zvrat, obrat) lat.
provizórium (dočasný, predbežný, prechodný s.) lat.
impas (bezvýchodiskový, neriešiteľný s.) lat. pren. kniž.
štich (zlý, nepríjemný, bezvýchodiskový s.) nem. len v spoj. „nechať niekoho v š.“
legalita
legálnosť (zákonný s., zákonnosť) lat.
ilegalita (s. mimo zákon, nezákonnosť, protiprávnosť) lat.
anarchia (s. bez poriadku, bez vlády, zmätok) gréc.
štandard (obvyklý, bežný, ustálený s.) angl.
normál
normálnosť lat.
normalita (zvyčajný, obyčajný, bežný, prirodzený, stredný s., priemer) lat. kniž.
minimum (najmenší možný s.) lat.
maximum (najvyšší možný s.) lat.
optimum (v daných podmienkach najlepší, najvhodnejší, najpriaznivejší, najvýhodnejší s.) lat. kniž. a odb.
pesimum (v daných podmienkach nahorší, najmenej vhodný, priaznivý, výhodný s.) lat. odb.
extrém (krajný, hraničný s.) lat. odb.
financie (s. majetku, hospodárenia, majetkové pomery) franc.
saldo (konečný s. pohľadávky al. záväzku, rozdiel medzi príjmami a výdavkami, zostatok účtu) tal. účt. obch.
pasivita (s., keď sú výdavky vyššie ako príjmy al. dlhy väčšie ako majetok, zadlženosť) lat. fin.
sediskvancia (s., keď nie je obsadený cirk. úrad, najmä pápeža al. biskupa, z dôvodu zosadenia al. smrti) lat. cirk.
nov (s. osvetlenia Mesiaca Slnkom pozorovaný zo Zeme, keď Mesiac je obrátený k Zemi neosvetlenou časťou) lat. astron.
status quo
status in quo /kvó/ (súčasný, doterajší s., ako dovtedy) lat. kniž. a odb.
in statu quo /kvó/ (v doterajšom stave) lat.
status quo ante /kvó/ (predchádzajúci, minulý s., ako predtým) lat. kniž. a odb.
in statu quo ante /kvó/ (v stave ako predtým, v predchádzajúcom stave) lat.
citový s. pozri pocit 1blaženosťuspokojeniepokoj 2napätie 1ostražitosťnepokojvzrušeniepodráždenosťhnevúzkosťstrachskleslosťstiesnenosťsmútokslabosť 1únavavyčerpanie 2
zdravotný, chorobný s. pozri zdravierovnováhachorobanedostatok 1poruchabezvedomiedokonávaniezotavovaniespánok 1
s. útlmu organizmov pozri zastavenie porovnaj postavenie 2

rok

rok
annus lat. kniž.
annus civilis (občiansky r.) lat. kniž.
anni
anno (roku) lat. kniž.
anno Domini [A. D.] (roku Pána) lat. cirk.
hoc anno /hok/ (v tomto roku) lat.
anni currentis
anno currente [a. c.] /ku-/
anni praesentis [a. p.] /prézen-/
huius anni [h. a.] /hvi-/ (tohto roku, bežného roku) lat. kniž.
eiusdem anni (toho istého roku) lat.
anni praecedentis
anni praeteriti
anni praetereti [a. p.] /pré-/ (minulého roku, minulý r.) lat. kniž.
anno futuri
anni futuri [a. f.] (budúceho roku, budúci r.) lat. kniž.
anno mundi
anno orbis konditi (roku po stvorení sveta) lat. kniž.
post urbem conditam [p. u. c.] /ko-/ lat.
ab urbe condita [a. u. c.] /ko-/ (roku po založení mesta, t.j. Ríma, 753 pr. n. l.) lat.
anno ante Christum (natum) [a. a. Chr. (n.)]
anno Christi [A. Chr.] lat. kniž.
ante Christum (natum) [a. Chr. (n.)] (v roku pred Kristom, pred naším letopočtom)
anno post Christum (natum) [a. p. Chr. (n.)]
post Christum (natum) [p. C./Chr. (n.)] (roku po Kristovi, nášho letopočtu) lat.
per annum
pro anno [p. a.] (pre r., na r., za r., ročne) lat.
intra annum (v priebehu r., počas r.) lat.
sine anno [s.a.] (bez udania roku, letopočtu, napr. vydania) lat. kniž.
ad multos annos /-tós -nós/ (želanie pri prípitku, aby si dlho žil, <i>na dlhé roky</i>) lat. porovnaj letopočet

kameň

kameň 2 (opracovaný kus tvrdej horniny)
menhir (hrubo opracovaný, do kruhu a zvisle postavený k., údajne obradný predhistorický pamätník neznámeho účelu) kelt.-franc.
cippus (fénický náhrobný, oltárny al. trónny k. s ozdobami; etruský náhrobný k. na vrchu s guľami; rím. hraničný al. náhrobný hranol al. ihlan) lat.
dolmen (kelt. náhrobný k., pohrebný pamätník z veľkých kamenných blokov) kelt. hist.
omfalos (posvätný okrúhly k. v Delfách považovaný za stred sveta) gréc.
stéla (výškovo postavený a zdobený k. s nápisom, kolmo vztýčená kamenná doska, kamenný náhrobok v podobe zdobeného hranola, stĺpu al. tabule s nápisom, v staroveku) gréc. archit.
chačkhar
chačkar (arménska kamenná pamätná stéla so znamením kríža) armén. archeol. archit.
terminus (kultový k. medzi pozemkami v starom Ríme) lat.
bétyl (vztýčený k. považovaný za vtelenie al. príbytok boha) hebr.
kába
kaaba (posvätný moslimský čierny k. v Mekke) arab.
abadir (posvätný uctievaný okrúhly k. v Oriente) orient.
trilit (megalitická stavba v tvare brány z troch zvislých a jedného vodorovného k.) gréc. archeol.
kromlech (kultová stavba z hrubo opracovaných a zvisle postavených veľkých k. usporiadaných najmä do kruhu, hore spojených vodorovným k.) kelt.
kváder (veľký opracovaný k. tvaru kocky al. hranola) lat.-nem.
rust (hrubo opracovaný k. používaný na murivo z kvádrov) lat. archit.
bosa (hrubo tesaný stavebný kamenný kváder) franc. archit.
monolit (stavebný prvok vytvorený z jedného kusa k.) gréc. stav.
konzola franc. stav. archit.
krakorec (výstupok zo steny na podopieranie balkóna, rímsy a pod., vyčnievajúci nosný k., nosník) nem. stav.
antepagmenta (terakotová al. kamenná doska zdobená ornamentom, maľbou al. reliéfom používaná ako obklad kamenných al. drevených antických stavieb) lat. archit.
antefixa (terakotová al. kamenná doska zdobená reliéfom al. maľbou zakrývajúca škáry antických stavieb) lat. archit.
menza (časť oltára, oltárny stôl, kamenná doska na podstavci) lat. cirk.
abakus (vrchná doska, platňa oltára) gréc.-lat. archit.
epitaf (náhrobná doska umiestnená v stene kostola na pamiatku zomretého, pamätník mŕtvemu) gréc. archit.
bogomil vl. m.
stécak
stetchak (náhrobný monolit na území Bosny a Hercegoviny) srbochorv.
míľnik (k. pri ceste označujúci vzdialenosti, pätník) lat.-nem.
hektometrovník (značka, pätník, míľnik označujúci stometrové úseky trate) gréc. dopr.
lapis philosophorum /filosofo-/ (k. mudrcov, prostriedok na údajnú premenu neušľachtilých kovov na zlato a pod. v stredoveku) lat. porovnaj drahokam

čas

čas 1 (časový úsek, obdobie, doba určená al. vhodná na niečo)
štádium gréc.-lat.
fáza gréc.
etapa franc.
kapitola (obdobie, stupeň, úsek vývoja; časový úsek; obdobie v ľudskom živote) lat.
epocha gréc.
éra lat.
eón (ucelené, ohraničené obdobie súvisiace obyčajne s významnou udalosťou, časový úsek, časový medzník; dejinný vek) gréc. kniž. bás.
termín lat.
terminus (lehota, deň na splnenie úlohy) lat. odb.
perióda (časový úsek, po kt. sa určitý jav opakuje, najmä pravidelne) gréc.
spacium /-pá-/ (obdobie medzi niečím) lat. kniž.
durée /dyre/ (trvanie, konkrétny č. prežívaný v živote človeka) franc. filoz.
tajm
time /tajm/ (čas, lehota) angl.
pentáda (obdobie piatich dní, týždňov a pod.) gréc.
dekáda (obdobie desiatich dní, týždňov a pod.) gréc.
triénium (obdobie troch rokov, trojročie) lat. kniž.
kvadriénium (obdobie štyroch rokov) lat. kniž.
quinquennium /kvinkve-/ (obdobie piatich rokov, päťročie) lat. kniž.
decénium (obdobie desiatich rokov, desaťročie) lat. kniž.
generácia (obdobie približne 30 rokov) lat.
saeculum /séku-/ (obdobie sto rokov, storočie) lat. kniž. zastar.
chiliada (o. tisíc rokov, tisícročie) gréc. kniž. porovnaj výročie
semester (polročné obdobie, napr. študijné, na vysokej škole, polovica školského roku na vysokej škole, polrok) lat.
trimester (štvrťročné obdobie, napr. študijné, na vysokej škole, jedna z troch častí školského roku) lat.
nóna (č. od druhej do tretej popoludní, neskôr popoludňajší č.) lat. hist.
time-out /tajmaut/
tajmaut (oddychový č. v kolektívnych hrách) angl. šport.
totalita (č. úplného zatmenia Slnka al. Mesiaca) lat. astron.
minutáž (dĺžka, vymedzenie času v minútach) lat. odb.
stopáž (č. trvania programu, nahrávky, záberu a pod.) angl. odb.
prime time /prajm tajm/ (č. vysielania určitého programu v televízii al. rozhlase s najvyššou sledovanosťou, hlavný vysielací č.) angl. žurn.
vigília (č., v kt. konala službu nočná hliadka v starom Ríme, štvrtina noci) lat.
hóra (modlitby konané povinne v určitých hodinách, č. modlitby, hodinka) lat. náb.
víkend (obdobie pracovného odpočinku na konci týždňa, koniec týždňa, sobota a nedeľa) angl.
fajront nem. hovor.
fraj (voľný čas po práci, voľno) nem. subšt.
(dolce) far niente /dolče/ (č. (sladkého) ničnerobenia, nečinnosti, záhaľky, leňošenia) tal.
in termino /-mí-/ (v určitom č.) lat. kniž.
hoc tempere /hok/ (v tomto č., teraz) lat.
pro tempore /pró -pó-/ (toho č., vzhľadom na č.) lat. kniž.
tempore in omni /-pó- -ní/ (v každom č., vždy) lat. kniž.
tempi passati /-sá-/ (minulé, staré časy) tal. kniž.
dextro tempore
iusto tempore /jus-/ (v pravý č.) lat.
fugit hora
hora ruit (č. letí) lat. kniž.
suo tempore (svojho č., v určenom č.) lat. kniž.
à la longue /ala long/ (na dlhší č.) franc. kniž.
time is money /tájm iz many/ (č. sú peniaze) angl. kniž. porovnaj obdobiedĺžka 2

obdobie

obdobie
štádium gréc.-lat.
fáza gréc.
etapa franc.
kapitola (o., stupeň, úsek vývoja; časový úsek; o. v ľudskom živote) lat.
epocha gréc.
éra lat.
eón (ucelené, ohraničené o. súvisiace obyčajne s významnou udalosťou, časový úsek, časový medzník; dejinný vek) gréc. kniž. bás.
termín lat.
terminus (čas, doba, lehota, deň na splnenie úlohy) lat. odb.
perióda (časový úsek, po kt. sa určitý jav opakuje, najmä pravidelne; doba kmitu eltech. fyz.) gréc.
spacium /-pá-/ (o. medzi niečím) lat. kniž.
durée /dyre/ (trvanie, doba, konkrétny čas prežívaný v živote človeka) franc. filoz.
tajm
time /tajm/ (čas, doba, lehota) angl.
sezóna (o. vhodné, vyhradené na určitú činnosť) franc.
kampaň (o. zvýšenej pracovnej činnosti, najmä v poľnohosp.) franc.
kríza (vrcholné o., rozhodujúca chvíľa, okamih náhleho obratu) gréc.
advent (o. štyroch týždňov, nedieľ pred Vianocami) lat. cirk.
fašiangy
fašiang (o. od Troch kráľov do Popolcovej stredy, najmä posledné tri dni) nem.
karneval (predveľkonočné, fašiangové o. v katolíckych, najmä románskych krajinách, s ľudovými zábavami) tal.
quadragesima /kva-/ (štyridsaťdňové pôstne o. od Popolcovej stredy do prvého veľkonočného sviatku) lat. cirk. porovnaj deň 1mesiacrok
biénium (o. dvoch rokov, dvojročie) lat. kniž.
pentáda (o. piatich dní, týždňov a pod.) gréc.
dekáda (o. desiatich dní) gréc.
semester (polročné o., napr. študijné, na vysokej škole, polovica školského roka na vysokej škole, polrok) lat.
trimester (štvrťročné o., napr. študijné, na vysokej škole, jedna z troch častí školského roka) lat.
triénium (trojročné o., trojročie) lat. kniž.
kvadriénium (o. štyroch rokov) lat. kniž.
quinquennium /kvinkve-/ (o. piatich rokov, päťročie) lat. kniž.
decénium (o. desiatich rokov, desaťročie) lat. kniž.
generácia (o. približne 30 rokov) lat.
saecelum /séku-/ (o. sto rokov, storočie) lať. kniž. zastar.
chiliada (o. tisíc rokov, tisícročie) gréc. kniž. porovnaj výročie
latencia
latentnosť (o. medzi pôsobením podnetu a ním vyvolanou odpoveďou, reakciou) lat. odb.
inkubácia (o. medzi prvým stykom organizmu s nákazou a prvými príznakmi ochorenia) lat. lek.
exspirácia (o. účinnosti lieku, po uplynutí kt. môže byť liek škodlivý, záručná lehota lieku) lat. farm.
apyrexia (o. choroby bez horúčky) gréc. lek.
rekonvalescencia (o. po prekonanej chorobe, zotavovanie) lat.
diastola (o. medzi sťahmi srdcového svalu, uvoľnenie, ochabovanie srcového svalu) gréc. lek.
víkend (o. pracovného odpočinku na konci týždňa, koniec týždňa, sobota a nedeľa) angl.
lustrum (niekoľkoročné funkčné o., najmä päťročné) lat. kniž.
vacatio legis /-káci- lé-/ (o. medzi dňom vyhlásenia práv. formy a dňom jej účinnosti) lat. práv.
legisvakancia (o. medzi okamžikom platnosti a účinnosti práv. normy) lat. práv.
interregnum (o. bezvládia, bez organizovanej polit. moci, vlády, vládcu, medzivládie) lat. polit.
stagiona /-džó-/ (o. účinkovania kočovného div. súboru na určitom mieste) tal. div.
interval (časový al. miestny úsek, prestávka, medziobdobie, medzera) lat.
entreakt /ántr akt/ (medzihra, prestávka, čas medzi dejstvami, spustením a zdvihnutím opony) franc. div. porovnaj medzihra 1
maturita (o. splatnosti) lat. ekon. porovnaj splatnosť
pontifikát (o. vlády jedného pápeža, biskupa) lat. cirk.
sediskvancia (o., počas kt. nie je obsadený cirk. úrad, najmä pápeža al. biskupa, z dôvodu zosadenia al. smrti) lat. cirk.
noviciát (o. prípravy na zloženie rehoľného sľubu) lat. cirk.
nengó (éra letopočtu v Japonsku) jap. hist.
kalpa (vesmírny vek trvajúci 8 640 mil. rokov, deň a noc stvoriteľa Brahmy, v hinduizme) sanskrit
durée /dyre/ (doba, trvanie, konkrétny čas prežívaný v živote človeka) franc. filoz.
juvenilizmus (o. vývoja jedinca predchádzajúce dospelosti, detstvo, mladosť) lat. lek. psych.
lalácia (prvé o. vývoja detskej reči, bľabotanie, džavotanie) gréc. lek.
infancia (o. do pohlavného dospievania, detstvo) lat. biol.
prepuberta lat. psych. fyziol.
prepubescencia (o. pred pohlavným dospievaním, pubertou) lat. fyziol. zried.
puberta lat. psych. fyziol.
pubescencia (o. pohlavného dospievania, pohlavné dospievanie, dozrievanie) lat. fyziol. zried.
adolescencia (o. dospievania od skončenia puberty do dospelosti, dospievanie, mladosť) lat. ped. psych.
impuberta (o. nedospelosti) lat. práv.
efébia (mládenecká dospelosť, zrelosť, mládenectvo, junáctvo, 18 – 20 rokov) gréc. kniž.
presenium (o. pred starobou, starnutie) lat. biol. lek.
senium (staroba) lat. lek.
puerperium (o. šiestich až ôsmich týždňov po pôrode, u ženy) lat. lek.
couvade /kuvad/
kuvade
kuváda (o. šiestich týždňov po pôrode, šestonedelie, zachovávané otcom dieťaťa, zvyk v rodových spoločnostiach) franc.
klimaktérium
klimax (o. ukončenia menštruácie, pohlavného cyklu žien, prechod) gréc.
ášram (o. v živote veriaceho hinduistu, jedno zo štyroch) sanskrit náb.
paleolit (staršia doba kamenná) gréc. archeol.
mezolit (stredná doba kamenná) gréc. archeol.
neolit (mladšia doba kamenná) gréc. archeol.
eneolit (neskorá, najmladšia doba kamenná) lat. + gréc. archeol. geol.
prehistória (najstaršie o. ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky, pravek) lat. + gréc.
alcheringa /alče-/ (dávne o. života vzdialených predkov, podľa predstáv pôvodných obyvateľov Austrálie) austr.
antika (o. starého Grécka a Ríma) lat.
helenizmus (o. staroveku od výprav Alexandra Veľkého, v kt. sa šírila gréc. kultúra, znalosti a pod.) gréc. vl. m.
olympiáda (štvorročné o. medzi súťažami v starom Grécku) vl. m. hist.
ekecheiria (mesiac bez bojovania počas olympijských hier, prímerie) gréc. hist.
indikt (pätnásťročná lehota vyberania daní od podmanených národov v starom Ríme) lat. hist.
džáhilíja (o. pred príchodom islamu v chápaní islamských historikov, o. pohanstva, nevedomosti, barbarstva) arab.
haskala (o. osvietenstva v žid. svete od polovice 18. st., šírenie vzdelania medzi európskymi Židmi) hebr.
belle époque /bel épok/ (o. rozkvetu umení, remesiel a pod., Francúzsko, 1890 – 1914) franc.
viktoriánske o. (o. panovania angl. kráľovnej Viktórie spojené s rozmachom Brit. ríše, 1837 – 1901) vl. m.
normalizácia (o. komunistickej vlády v ČSSR po vpáde armád Varšavskej zmluvy, 1968 – 1989) lat.
feudalizmus (o. so zriadením založenom na úplnom vlastníctve výrobných prostriedkov, pôdy, vládnucou triedou, kt. mimoekonomickými prostriedkami ovládala priamych výrobcov, poddaných) lat. marx. ekon.
kapitalizmus (o. so zriadením založenom na súkromnom vlastníctve, slobodnom trhu, osobnej slobode, úsilí o dosiahnutie podnikateľského zisku) lat. marx. ekon.
imperializmus (najvyššie, posledné o. kapitalizmu, podľa Lenina) lat. marx. ekon.
socializmus (o. so zriadením založenom na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti) lat.-franc. marx. ekon.
gotika (o. európskeho umeleckého slohu, 12. až 15. st.) germ.
renesancia (o. kultúrneho a myšlienkového hnutia snažiaceho sa o obrodu humanizmu, antickej kultúry a myslenia, 14. – 16. st.) franc.
humanizmus (o. európskeho kultúrneho hnutia, kt. nadväzovalo na antickú vzdelanosť a obracalo pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16.st.) lat.
trecento /trečen-/ (renesancia v tal. umení, 14. st.) tal.
cinquecento /činkvečento/ (vrcholná renesancia v tal. umení, 16. st.) tal. lit.
rinascimento /-ši-/ (tal. renesancia) tal. výtv.
barok (o. európskeho umeleckého slohu, 17. a 18. st.) port. tal.
rokoko (o. európskeho umeleckého slohu, 2. polovica 18. st.) franc.
romantizmus (o. európskeho umeleckého smeru zdôrazňujúceho osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.
settecento /-če-/ (o. v tal. umení, 18. st.) tal.
ottocento /otoče-/ (o. v tal. umení, 19. st.) tal. výtv.
secesia (o. európskeho umeleckého smeru, prelom 19. a 20. st.) lat. porovnaj smer 1
konjunktúra
expanzia (o. rozmachu, rastu, vzostupu výroby, zamestnanosti, spotreby, cien a zisku) lat. ekon.
kríza (o. opakujúcej sa poruchy hospodárstva, porušenie rovnováhy medzi dopytom a ponukou) gréc.
recesia (ustupovanie; miernejšia, kratšia kríza) ekon.
stagflácia (kríza s rastúcou nezamestnanosťou a znížením hodnoty peňažnej jednotky, infláciou) lat. ekon.
depresia (o. po kríze s vysokou nezamestnanosťou a klesajúcim dopytom a cenami, hosp. pokles) lat.
o. vo vývoji Zeme
archaikum
archeozoikum (prahory) gréc. geol.
proterozoikum (starohory) gréc. geol.
paleozoikum (prvohory) gréc. geol.
perm vl. m.
karbón lat.
devón
silúr vl. m.
ordovik vl. m.-lat.
kambrium (útvary prvohôr) vl. m.
mezozoikum (druhohory) gréc. geol.
jura vl. m.
trias (útvary druhohôr) gréc.
kenozoikum (treťohory a štvrtohory) gréc. geol.
terciér (treťohory) franc. geol.
neogén
pliocén
miocén
oligocén
eocén
paleogén
paleocén (oddelenia treťohôr) gréc.
kvartér (štvrtohory) lat. geol.
dilúvium lat.
pleistocén (staršie štvrtohory) gréc. geol.
holocén gréc.
alúvium (najmladšie štvrtohory, súčasnosť) lat. geol.
glaciál (ľadové, studené o. v starších štvrtohorách) lat. geol.
interglaciál (o. medzi dvoma ľadovými obdobiami) lat. geol.
štadiál (studené o. v ľadovej dobe) gréc. geol.
interštadiál (teplé o. medzi dvoma studenými obdobiami) lat. geol.
totalita (čas úplného zatmenia Slnka al. Mesiaca) lat. astron.
lunácia lat.
synodický mesiac (o. obehu Mesiaca vzhľadom k Slnku, za kt. Mesiac vystrieda všetky svoje fázy) gréc. astron.
saros (o., v kt. sa opakujú zatmenia Slnka a Mesiaca, 18 rokov a 11 dní) semit.
epakta (vek Mesiaca v dňoch na rozhraní roka medzi posledným novom a 1. januárom) gréc. astron.
epocha (okamih, na kt. sa viaže vypočítaná hodnota premennej veličiny, napr. súradnice hviezd) gréc. astron.
ekvinkocium (okamih, na kt. sa viaže sústava súradníc hviezd al. planét) lat. astron.
stazigenéza (o. nemennosti, nemenného trvania vývojových vetiev v kmeňovom hist. vývoji organizmov) gréc. biol.
estrus (o. zvýšenej pohlavnej činnosti cicavcov, ruja) gréc. biol.
monoestria (ruja u samíc, raz ročne) gréc. zool.
polyestria (ruja u samíc, viackrát do roka) gréc. zool.
embryo (počiatočné štádium vývoja organizmu pri pohlavnom rozmnožovaní) gréc. biol.
neurula (embryo v o. vývoja mozgu a časti miechy) gréc. biol.
nymfa (nedospelé štádium hmyzu) gréc. zool.
kukla lat.-nem.
pupa (o. vývinu hmyzu z larvy na dospelý hmyz) lat. zool.
larva (vývojové štádium niektorých živočíchov, najmä hmyzu) lat. zool.
vegetácia (o. rastu rastlín) lat. bot.
antéza (o. kvitnutia) gréc. bot.
inflorescencia (o. kvetov, súkvetí) lat. bot.
jarovizácia (o. vo vývine rastlín, keď sa niekoľkotýždňovým pôsobením teplôt tesne nad 0 ºC zaisťuje ich kvitnutie na jar) rus. bot.
dormancia (pokojové o. organizmov, spomalenie al. zastavenie vývoja, životných pochodov; pri rastlinách stav, keď semená nemôžu vyklíčiť) lat. biol.
hibernácia (o. odpočinku rastlín so znížením al. z. životných pochodov bot.; zimný spánok živočíchov sprevádzaný poklesom telesnej teploty, krvného tlaku a spomalením metabolických procesov zool) lat.
anabióza (pokojové o., dočasné zastavenie vývoja s nízkou úrovnou látkovej premeny a zastavením rastu ako prispôsobenie nepriaznivým podmienkam) gréc. biol.
kviescencia (pokojové o., z. al. spomalenie vývoja živočíchov s premenlivou teplotou tela následkom zmeny životných podmienok) lat. zool.
estivácia (zastavenie al. spomalenie životných pochodov al. vývoja organizmov v letnom o., letný spánok) lat. biol.
diapauza (pokojové o., dedične podmienené zastavenie al. spomalenie vývoja živočíchov, najmä bezstavovcov) gréc. biol.
kryptozoikum (o. skrytého života, so zriedkavými prejavmi života) gréc. biol. porovnaj čas 1

deň

deň 1 (časová jednotka 24 hodín)
jour-fixe /žúrfiks/ (pevne stanovený d. na prijímanie návštev v spoločenskom styku) franc.
ultimo (posledný d. v mesiaci, štvrťroku, polroku, roku) tal. peňaž.
Silvester (posledný d. v roku) vl. m.
férie (voľné dni, dni odpočinku) lat. kniž.
sabat hebr.
šábes (siedmy d. v týždni pripadajúci na sobotu, zasvätený pokoju a oddychu, žid. sviatok; sviatočný, voľný d.) hebr. hovor. pren. kniž. expr.
kalendy (prvý deň mesiaca v starom Ríme) lat.
nóny
nony (siedmy d. v marci, máji, júni, októbri, piaty v ostatných mesiacoch v starom Ríme) lat.
ídy (dni mesačného splnu, 13. al. 15. deň v mesiaci v starom Ríme) lat.
termín lat.
terminus (čas, doba, obdobie, lehota, d. na splnenie úlohy) lat. odb.
maturita (d. splatnosti, splatnosť) lat. ekon.
valuta (d. splatnosti, splatnosť pohľadávky, dlhu) tal. účt.
skadencia (d. splatnosti, splatnosť záväzku, dlhu) tal.
per diem (každý d., každodenne) lat. kniž.
pro die /pró dije/ (na d., denne) lat. kniž.
eodem (v ten istý d.) lat. práv.
à jour /ažúr/
ažúr (na určitý d., dátum, načas, dokončiť prácu, byť hotový) franc. kniž.
a dato [a. d.] (od uvedeného, príslušného dňa, dátumu, odo dňa) lat. kniž.
a die (od tohto dňa) lat.
carpe diem /kar-/ (využi deň, uži si život) lat. porovnaj obdobie

skôr

skôr
pro- lat. v zlož. sl.
ante- (pred, vopred) v zlož. sl.

proti-

proti-
anti-
ant-
ana- gréc. v zlož. sl.
ob-
oc- /ok/
op- lat. v zlož. sl.
contra- /kon-/
kontra- (oproti, opačný, protikladný, protichodný) lat. v zlož. sl.

pred-

pred-
prae- /pré/
pre- lat. v zlož. sl.
pro- gréc. lat. v zlož. sl.
ante- (vopred, skôr)
cis- (z tejto strany) lat. v zlož. sl.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 26. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.