Výsledky vyhľadávania

pochod 2. marcia

pochod 2. marcia /marča/ tal. hud.

marš (pochodová skladba) franc.-nem. zastar. hovor.

smer

smer 3 (súhrn zásad, názorov a pod. v umení, vede, politike atď.)

koncepcia

doktrína lat.

izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.

línia (prúd) lat.-nem.

mainstream /mejnstrím/ (hlavný, stredný prúd vo vede, hudbe a pod.) angl.

avantgarda (s. zasadzujúci sa o nové myšlienky, skupina priekopníkov pokroku, predvoj, priekopníci) franc.

fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľný voči iným názorom, pravovernosť, napr. v islame) lat.

náb. a cirk. smery

montanizmus (starokresťanský sektársky s. očakávajúci koniec sveta a druhý príchod Krista, zdôrazňujúci prísnu mravnosť, 2. – 6. st.) vl. m. cirk.

pelagianizmus (kresťanský s. odmietajúci dedičnosť hriechu, zdôrazňujúci slobodnú vôľu človeka nehrešiť, 4. – 5. st.) vl. m. cirk.

nazaréni (kresťanský s., sekta uznávajúca záväznosť Starého zákona, 4. a 5. st.) vl. m.

donatizmus (kresťanský s. namierený proti biskupom, kt. zlyhali pri prenasledovaní, severná Afrika, 4. – 7. st.) vl. m.

adamitstvo

adamitizmus

adamiti (pôvodne stredoveký kresťanský s. a sekta hlásajúca návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti) hebr.-gréc.

chiliazmus (stredoveký kresťanský s. hlásajúci druhý príchod Krista a jeho tisícročnú vládu na zemi) gréc. náb.

pauliciánstvo

paulikánstvo (kresťanský s. hlásajúci večný boj dobra a zla, Malá Ázia a Balkán, 7. – 12. st.) vl. m. hist. cirk.

ikonoklazmus (náb., sociálne a polit. hnutie vyvolané zákazom uctievať obrazy svätých, Byzancia, 8. – 9. st.; zavrhovanie uctievania obrazov svätých a ich ničenie, obrazoborectvo) gréc. hist.

valdénstvo (stredoveké protestné a nápravné hnutie v západnej cirkvi presadzujúce chudobu, jednoduché obrady, kazateľstvo, od 12. st.) vl. m.

galikanizmus (hnutie za nezávislosť franc. katolíckej cirkvi od pápeža, od 14. st.) vl. m. hist.

husitstvo

husitizmus (náb., národné a sociálne hnutie, Čechy, 1402 – 1485) vl. m.

utrakvizmus lat. hist.

kališníctvo (kališnícka viera hlásajúca prijímanie pod obojakým spôsobom, kališníctvo) lat.-nem.

triteizmus (starokresťanský sektársky s. neuznávajúci Trojicu, ale tri odlišné božstvá) gréc.-lat. cirk.

socinianizmus

sociniáni (kresťanská sekta odmietajúca Svätú trojicu, božstvo Kristovo, dedičný hriech, od 16. st.) vl. m. náb.

unitarizmus

unitárstvo (kresťanský s. odmietajúci náuku u svätej trojici, uznávajúci len jednu Božskú osobu) lat. náb.

sabellianizmus (kresťanský s., podľa kt. Boh vystúpil najprv ako Otec, potom ako Syn a nakoniec Duch Svätý, 3. a 4. st.) vl. m. náb.

doketizmus (kresťanský s. popierajúci, že Kristus mal ľudské telo) gréc.-lat. cirk. hist.

monoteletizmus (starokresťanský s. o riadení ľudskej aj božskej prirodzenosti Ježiša Krista jedinou vôľou, 7. st.) gréc.-lat. náb.

arianizmus

ariánstvo

arianisti (kresťanský s. popierajúci božstvo Kristovo) vl. m. hist. náb.

albigénci (kresťanský s. vychádzajúci z arianizmu, neuznávajúci rímskokatolícku cirkev, južné Francúzsko, 12. a 13.st.) vl. m.

antitrinitárstvo (kresťanský s. odmietajúci učenie o božskej trojjedinosti) gréc. + lat. náb.

monofyzitizmus (kresťanský s., podľa kt. má Ježiš len božskú prirodzenosť, od 5. st.) gréc. cirk. hist.

katari (kresťanský s. zdôrazňujúci odriekanie, Francúzsko a Taliansko, 11.-13.st.) gréc.

anabaptizmus (kresťanský s. odmietajúci krstenie nemluvniat, novokrstenectvo, 16.a 17. st.) gréc. náb.

habáni (pôvodne nem. anabaptizmus, kt. prívrženci sa usadili na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberali sa remeslami, najmä výrobou keramiky) nem.

hutteriti (pôvodne tirolský anabaptizmus, kt. prívrženci sa pre prenasledovanie presídlili na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky) vl. m.

jansenizmus (opozičné náb. a filoz. hnutie v rímskokatolíckej cirkvi, Francúzsko a Holandsko, 17. – 18. st.) vl. m.

ekumenizmus (hnutie usilujúce sa o zblíženie, spoluprácu a jednotu cirkví, najmä kresťanských) gréc. cirk.

episkopalizmus (katolícky s. presadzujúci prevahu biskupov nad pápežom) gréc. hist.

papizmus (s. priznávajúci všetku cirk. moc hlave rímskokatolíckej cirkvi, Svätému otcovi) gréc.-lat. cirk.

jehovizmus

jehovisti (kresťanský s., sekta založená v 70. rokoch 19. st. v USA, predpovedajúca druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva) vl. m. náb.

pentekostalizmus (kresťanský s. zdôrazňujúci prijatie Ducha svätého ako doložiteľnú skúsenosť, USA, od 1900) gréc. cirk.

mormóni (severoamer. sekta s kresťanskými prvkami, kladúca dôraz na doslovný výklad Biblie, Kristova cirkev svätých posledných dní, od 30. rokov 19. st.) vl. m. náb.

moonisti (sekta Cirkev zjednotenia, hlásajúca, že rodina je základom šťastného sveta, založená Kórejcom Moonom) vl. m.

katolicizmus (základný kresťanský s. uznávajúci pápeža ako hlavu cirkvi) gréc.

ortodoxia (učenie pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

raskoľnictvo (hnutie odštiepené od pravoslávnej cirkvi v Rusku) rus.

fedojesevci (náb. sekta odmietajúca štát, pravoslávnu cirkev a manželstvo, Rusko, 17. st.) vl. m. hist.

kacírstvo gréc.-nem.

heréza (s. odchylný od časti oficiálnej kresťanskej viery) gréc.

bogomilstvo (stredoveký kacírsky s. v gréc. ortodoxnej cirkvi zavrhujúci cirkev a štát, juhovýchodná Európa) vl. m.

reformácia (hnutie usilujúce sa o nápravu rímskokatolíckej cirkvi a obmedzenie jej moci, 16. st.) lat. hist.

protestantizmus lat.

luteránstvo

luterstvo

luteranizmus

kalvinizmus

kalvínstvo vl. m.

helvetitizmus lat. vl. m.

zwinglianizmus

zwingliánstvo /cvi-/

anglikanizmus

anglikánstvo (základný kresťanský reformačný s.) vl. m. náb.

konformisti (anglikánska cirkev) lat.

puritanizmus

puritánstvo (angl. reformačný s. usilujúci sa o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť) lat.-angl. náb.

kvakeri (angl. protestantská sekta, Spoločnosť priateľov, odmietajúca kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st.) angl. cirk.

metodizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci osobné obrátenie a posvätený život, usilujúci sa o dôsledné dodržiavanie náb. Predpisov) gréc. cirk.

pietizmus (hnutie zdôrazňujúce osobnú zbožnosť, činorodú lásku v protestantských cirkvách, 17. a 18. st.) lat. náb.

baptizmus

baptisti (protestantský kresťanský s. uznávajúci len krst v dospelosti) gréc.-lat. náb.

viklefizmus

viklefstvo (reformačné učenie zavrhujúce pápežstvo a niektoré sviatosti) vl. m. hist. náb.

independentizmus (s. v protestantskej anglikánskej cirkvi usilujúci sa o nezávislosť náb. obcí a vytvorenie republiky, 17. st.) lat.-angl. cirk.

kongregacionalizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci plnú samostatnosť a nezávislosť cirk. obcí) lat. cirk.

scientizmus lat.

scientológia (hnutie hlásajúce možnosť odstránenia všetkých negatívnych zážitkov z mysle, rozšírenie duševných schopností jedinca a dosiahnutie úplnej slobody) lat. + gréc.

satanizmus (hnutie uctievajúce protivníka Boha, vládcu pekla, diabla) hebr.

chasidizmus (východoeurópske žid. hnutie zdôrazňujúce radosť zo služby bohu, prostú vieru, pokoru, 2.polovica 18.st.) hebr.

terapeuti (asketická žid. sekta neuznávajúca otroctvo, vlastníctvo, manželstvo a zaoberajúca sa liečením, 1.st.) gréc. hist.

farizeji (stará žid. náb.-polit. skupina) hebr. hist.

zelóta (žid. radikálna sekta za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne) gréc. hist. náb.

esejci

eséni (žid. náb. spoločnosť organizovaná ako náb. rád) lat. náb.

šiiti

(islamský s. uznávajúci za jediného oprávneného nástupcu Mohameda jeho zaťa Alího) arab. náb.

suniti

sunniti (islamský s. vyznávajúci popri koráne aj sunnu, t.j. právne a morálne predpisy z výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov) arab. náb.

izmailovci

izmaeliti

imámovci (islamská sekta, odnož šíitskeho islámu) arab. náb.

drúzovia arab. vl. m.

muwwahhidún

mustadžibún (islamská šíitska sekta hlásajúca učenie o prevteľovaní, Sýria, Libanon, Palestína) arab.

sanúsijovia

sanúsija (islamská sunitská s. hlásajúca návrat k pôvodnému islamu a svätú vojnu) vl. m. náb.

sufizmus (mystický islamský s. usilujúci o úplnú podriadenosť božej vôli) arab. filoz.

sikhovia (náb. hnutie v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu) sanskrit-hind.

manicheizmus (s., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla, a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st.) vl. m. porovnaj náboženstvovyznanie 2

teizmus (s. založený na viere v existenciu boha ako stvoriteľa sveta) gréc. filoz. náb.

ateizmus (myšlienkový s. odmietajúci existenciu al. poznateľnosť boha) gréc.

idealizmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za duchovnú) gréc.-lat. filoz.

spiritualizmus (idealistický s. považujúci bytie za výtvor ducha) lat. filoz.

materializmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za hmotnú) lat. filoz.

dualizmus (s. založený na dvoch samostatných, neodvolateľných až vylučujúcich sa princípoch, hmota a duch, dobro a zlo a pod.) lat. filoz.

monizmus gréc. filoz.

singularizmus (s., podľa kt. je základom sveta jediná podstata, materiálna al. duchovná) lat. filoz. zried.

psychomonizmus (s. vyhlasujúci, že duševno je základom skutočnosti, že všetko má dušu) gréc.

kreacionizmus (s. , podľa kt. organizmy boli stvorené vyššou silou, bohom) lat. filoz.

scholastika (stredoveké učenie o kresťanských dogmách a ich výklade) gréc.-lat. filoz.

tomizmus (základný s. kresťanskej filozofie vychádzajúci zo zásady, že rozumové a zjavené poznanie si vzájomne neodporujú) vl. m. filoz. náb.

fenomenalizmus (s. založený na názore, že človek poznáva skutočnosť tak, ako sa mu bezprostredne javí, a nie aká je) gréc. filoz.

fideizmus (s. založený na názore, že viera stojí nad rozumovým poznaním) lat. filoz.

deizmus (s. uznávajúci boha ako stvoriteľa, ale popierajúci jeho ďalšie pôsobenie na svet) lat. filoz.

panteizmus (s. hlásajúci jednotu boha a sveta, stotožňujúci boha a svet, boh je vo svete) gréc. filoz.

panenteizmus (s. hlásajúci, že svet existuje v bohu) gréc. filoz.

racionalizmus (s. považujúci rozum za najvyšší al. jediný prostriedok poznania pravdy) lat. filoz.

iracionalizmus (s. považujúci rozumové al. vedecké poznanie za nedostatočné, vykladajúci svet ako rozumom nepochopiteľný) lat. filoz.

empirizmus (s. považujúci skúsenosť za jediný zdroj poznania) gréc. filoz.

finalita (s. považujúci účel za prvotný pred javom samotným, vysvetľujúci jav z jeho účelu) lat. filoz.

hedonizmus (s. považujúci slasť za najvyššie dobro, v antickej etike) gréc.

utilitarizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium mravnosti) lat. filoz.

pragmatizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium pravdy) gréc. filoz.

voluntarizmus (s. považujúci vôľu za základ bytia alebo poznania) lat. filoz.

senzualizmus (s. pokladajúci zmyslové poznanie za hlavnú al. jedinú formu poznania) lat. filoz.

skepticizmus (s. pochybujúci o možnosti pravdivého poznania) gréc. filoz.

gnosticizmus

gnóza (s. považujúci bezprostredné poznanie za vyšší stupeň ako poznanie rozumové, považujúci hmotu za zdroj zla) gréc. filoz.

teozofia (gnosticizmus založený na poznaní Boha, tajomstva al. poznania sveta) gréc. filoz.

agnosticizmus (s. popierajúci možnosť poznania sveta, podstaty vecí) gréc. filoz.

iluzionizmus (s. pokladajúci vonkajší svet len za predstavu, zdanie) lat. filoz.

pozitivizmus (s. obmedzujúci poznanie a skúmanie na opis a triedenie faktov získaných bezprostredným pozorovaním) lat. filoz.

empiriokriticizmus (s. považujúci každý jav za súbor subjektívnych pocitov, forma pozitivizmu) gréc. filoz.

reizmus (s., podľa kt. existujú iba veci a samostatne neexistujú ich vlastnosti a vzťahy) lat. log.

realizmus (stredoveký s., podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami) lat. filoz.

nominalizmus (stredoveký s. pokladajúci pojmy len za mená vecí) lat. filoz.

terminizmus (s. pokladajúci všeobecné pojmy iba za značky a nie odrazy vecí) lat. filoz.

dynamizmus (s. pokladajúci za prvotnú podstatu sveta nemateriálnu silu) gréc. filoz.

existencializmus (s. ponímajúci ľudské bytie ako individuálny duchovný život, zameraný na ľudskú osobnosť, osobnú slobodu) lat. filoz.

hylozoizmus (s. považujúci hmotu za živú, oduševnelú, citlivú) gréc. filoz.

finitizmus (s. považujúci nekonečno za neprípustné zovšeobecnenie skúsenosti, kt. je vždy len konečná) lat. filoz.

eleati (starogréc. s., učenie o jedinom nemennom bytí) vl. m.

antropocentrizmus (s., podľa kt. je človek centrom i cieľom sveta a vesmíru) gréc. + lat. filoz. náb.

kvietizmus (s. hlásajúci pasívny vzťah k svetu, podriadenosť bohu, ľahostajnosť k dobru a zlu, 17.st.) lat.

pyrrhonizmus (s. hlásajúci krajnú nedôverčivosť, pochybovačnosť) vl. m. filoz.

cynizmus

kynizmus (starogréc. s. hlásajúci prirodzenosť človeka a odmietajúci civilizáciu) gréc.

epikureizmus (starogréc. materialistický s. zdôrazňujúci cnosť, blaženosť, duševný pokoj, rozumné užívanie slasti) vl. m. filoz.

stoicizmus (staroveký s. usilujúci sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov) gréc. filoz.

pytagorizmus

pytagoreizmus (učenie vyznávajúce tézu, že základom všetkého je číslo) vl. m. filoz.

determinizmus (učenie uznávajúce vzájomnú príčinnú podmienenosť javov a dejov) lat. filoz.

teleologizmus (s. založený na učení o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.

kazualizmus (učenie, podľa ktorého dianie je určené náhodami) lat. filoz.

platonizmus (s. založený na Platónovom učení o ideách ako pravzoroch vecí) vl. m. filoz.

atomizmus

atomistika (s. založený na predstave o pretržitej skladbe hmoty, látok) gréc. filoz.

holizmus (s. zdôrazňujúci celkovosť, celostnosť, považujúci celok za nerozložiteľný a nepoznateľný) gréc. filoz.

personalizmus (s. zdôrazňujúci jedinečnosť ľudskej osoby a ľudských vzťahov) lat. filoz.

kabala (stredoveké žid. učenie pestujúce obrazný výklad Starého zákona ako cestu k objasneniu jeho pravého zmyslu) hebr.

védanta (staroind. Idealistický s. vychádzajúci z výkladu, upanišád k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam) sanskrit filoz.

brahmanizmus

brahmanstvo

budhizmus (staroind. učenie) sanskrit

lamaizmus (tibetská forma budhizmu) tib. náb.

zen

zenbudhizmus

zen-budhizmus (jap. budhizmus) jap. filoz. náb.

mahájána (jeden z dvoch hlavných smerov budhizmu) sanskrit

njája (ind. s. založený na poňatí atomizovanej pralátky a božskej príčiny ich pohybu) sanskrit filoz.

mímánsa (ind. ortodoxná škola presadzujúca ideál spravodlivého života) ind. filoz.

hinduizmus (spojenie brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.

sánkhja (najstarší staroind. hinduistický s. deliaci súcno na prírodu a vedomie) sanskrit filoz.

joga (ind. s. poskytujúci súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy) ind.

rádžajoga (kráľovská joga) ind.

hathajoga (telesná joga) ind.

taoizmus (staročín. s. založený na pojme cesty, tao, ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. – 3. st. pr. n. l.) čín. filoz.

konfucianizmus (filoz., sociálny a polit. s. založený na spoločenskej povinnosti a zladení záujmov jednotlivca a spoločnosti) vl. m. filoz. náb.

hermetizmus

hermetika (tajné učenie o podstate a príčinách vecí určené výhradne zasväteným, rozšírené v neskorej antike a renesancii) vl. m.

eklekticizmus

eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.

solidarizmus (s. založený na princípe súdržnosti, vzájomnosti, spoluúčasti medzi jednotlivcom a spoločnosťou) lat.

polit., ekon. a pod. smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.

reformizmus (hnutie usilujúce sa o reformu, zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu; s. v robotníckom hnutí uprednostňujúci reformy) lat.

revizionizmus (hnutie za preskúmanie niečoho s cieľom zmeny, úpravy; s. usilujúci sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu) lat. polit.

fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom) lat.

moderantizmus

moderatizmus (umiernený s.) lat. kniž.

radikalizmus (s. usilujúci sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.

liberalizmus (s. presadzujúci slobodu jednotlivca a súkromného podnikania s práv. zárukami) lat. polit. ekon.

neoliberalizmus (s. odmietajúci štátne zásahy do hospodárstva a existenciu monopolov, uznávajúci úlohu štátu pre zaistenie trhového mechanizmu) gréc. + lat. polit. ekon.

konzervativizmus (s. presadzujúci voľné podnikanie a nízke zdanenie podnikateľov) lat. polit. ekon.

komunizmus (ideológia a hnutie za presadenie beztriednej spoločnosti založenej na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb) lat.

boľševizmus (komunizmus radikálnej sociálnej demokracie orientovanej na prevzatie moci a odstránenie kapitalizmu) rus.

socializmus (ideológia a hnutie vychádzajúce z učenia o spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a usilujúceho sa o spravodlivý spoločenský poriadok, rovnosť všetkých ľudí) lat.-franc.

marxizmus (sociálnoekonomická teória K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy) vl. m.

leninizmus (ideológia naväzujúca na marxizmus, vytvorená Leninom a použitá v komunistickom hnutí) vl. m. polit.

stalinizmus (s. spájajúca marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby, despotizmus, vytvorená Stalinom) vl. m.

maoizmus (sociálnopolit. učenie a radikálne ľavicové polit. hnutie spojené s Mao Ce-tungom) vl. m. polit.

eurokomunizmus (s. v niektorých západoeurópskych komunistických stranách, 60. a 70. roky 20. st.) vl. m. + lat.

antikomunizmus (hnutie proti komunizmu) gréc. + lat.

mccarthizmus /mekkar-/ (s. v politike USA po 2. svetovej vojne namierený proti komunizmu) vl. m. polit.

fašizmus (ideológia a hnutie obhajujúce a hlásajúce útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.

nacizmus (nem. forma fašizmu) lat.-nem.

hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.

frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.

perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.

antifašizmus (hnutie proti fašizmu) gréc. + tal. polit.

nacionalizmus (s. jednostranne zdôrazňujúci význam národa, vychádzajúci z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa) lat.

ultranacionalizmus (krajný nacionalizmus) lat.

šovinizmus (krajný nacionalizmus spojený s nenávisťou k iným národom, slepé presvedčenie o nadradenosti vlastného národa) vl. m.

kozmopolitizmus (s. podceňujúci al. popierajúci samobytnosť národov a vlastenectvo, zdôrazňujúci nadnárodné hodnoty, príslušnosť jednotlivcov a národov k ľudstvu, svetoobčianstvo) gréc. filoz.

anarchizmus (s. odmietajúci organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúci neobmedzenú slobodu jednotlivca) gréc.

pacifizmus (s. odmietajúci vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúci sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.

pacifizmus (hnutie odmietajúce vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúce sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.

militarizmus (politika zbrojenia, prípravy na útočnú vojnu) lat.

antimilitarizmus (hnutie proti militarizmu) gréc. + lat.

populizmus (páčivý, bezzásadový s. zameraný na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, používajúci prázdne heslá a sľuby: lat.)

monarchizmus gréc.

rojalizmus (hnutie prívržencov vlády, štátu na čele s panovníkom) franc.

feminizmus (hnutie za zrovnoprávnenie žien s mužmi) lat.

machiavelizmus (bezohľadná politika, bez ohľadu na morálne princípy) vl. m. polit.

avanturizmus (dobrodružná, nezodpovedná, bezohľadná politika) franc.

revanšizmus (hnutie hlásajúce odplatu, odvetu za porážku) franc.-nem.

tolstojovstvo

tolstojizmus (s. hlásajúci zásadu neodporovať zlu násilím) vl. m.

gándhizmus (učenie a hnutie hlásajúce nenásilné spôsoby polit. boja, pôvodne v odpore voči brit. kolonializmu v Indii, a vytrvalosť v pravde) vl. m. hist.

ultramontanizmus (uplatňovanie nárokov, záujmov pápeža a katolíckej cirkvi voči európskym štátom, najmä 19. st.) lat. cirk. polit.

antiklerikalizmus (hnutie proti využitiu náboženstva na polit. ciele, proti cirkvi a duchovenstvu) gréc.

internacionalizmus (s. usilujúci sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.

sionizmus (žid. nacionalistické hnutie usilujúce sa o jednotu Židov a vybudovanie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.

antisemitizmus (hnutie proti Židom založené na rasovej, národnostnej a náb. neznášanlivosti) gréc. + vl. m.

panrusizmus gréc. + vl. m. polit.

panslavizmus (hnutie za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára a vytvorenie všerus. pravoslávnej monarchie) gréc. + vl. m. polit.

slavianofilstvo (hnutie vyzdvihujúce spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.) rus. + gréc.

narodnictvo (s. a hnutie snažiace sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúce sa o roľníctvo, Rusko) rus. hist.

menševizmus (umiernený menšinový s. sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus. polit.

boľševizmus (radikálny väčšinový smer sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus.

hungarizmus (s. snažiaci sa o splynutie nemaď. obyvateľstva v rámci Uhorska, myšlienka jednonárodnostného Uhorska) lat. hist.

ilyrizmus (hnutie za zjednotenie južných Slovanov, 30. a 40. roky 19. st.) vl. m. hist.

pangermanizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie Nemcov vo svete a vytvorenie silného nem. štátu) gréc. + vl. m.

paneuropeizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie európskych štátov, o vytvorenie Spojených štátov európskych, medzi svetovými vojnami) gréc. + vl. m.

panturkizmus (hnutie za zachovanie tur. ríše a zjednotenie všetkých národov hovoriacich turkotat., od Bajkalu po Balkán, zač. 20. st.) gréc. + vl. m. polit.

panarabizmus (hnutie usilujúce sa o hosp. spoluprácu a polit. zjednotenie všetkých arab. krajín) gréc. + vl. m.

panislamizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie moslimských národov a štátov proti kolonializmu, 2. polovica 19. st.) gréc. + arab.-lat.

panafrikanizmus (hnutie časti nebelošského obyvateľstva Afriky, Severnej Ameriky a Karibiku za oslobodenie spod útlaku) gréc. + vl. m.

panamerikanizmus (hnutie usilujúce sa o spoluprácu a spolupatričnosť všetkých národov a krajín Severnej a Južnej Ameriky) gréc. + vl. m. polit.

risorgimento /-dži-/ (hnutie za slobodu a zjednotenie Talianska, 19. st.) tal. hist.

enosis /-zis/ (hnutie Grékov za zjednotenie v spoločnom štáte) gréc.

fenianizmus (tajné hnutie za slobodu Írska, 1858 – 1922) ír.

sinnfeinizmus (protibrit. hnutie za ír. nezávislosť, zač. 20. st.) ír. hist. polit.

iredenta

iredentizmus (hnutie národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa polit.; tal. nacionalistické hnutie za pripojenie území obývaných Talianmi k Taliansku, koniec 19. st. hist.) tal.

svadéší (hnutie v Indii podporujúce domáci priemysel a bojkotujúci brit. tovar, od 1905) sanskrit hist. polit.

taliban (militatné islamské hnutie v Afganistane) ?

reúnia (franc. politika pripájania rím. nem. miest a lén, 17. st.) franc. hist.

fronda (odboj šľachty a meštianstva proti absolutizmu kardinála Mazarina, Francúzsko, 1648 – 1653)

chartizmus (prvé masové hnutie robotníkov, Veľká Británia, 30. – 50. roky 19. st.) gréc.-angl. hist.

luddizmus (hnutie robotníkov proti zavádzaniu strojov, Anglicko, 1. polovica 19. st.) vl. m. hist.

abolicionizmus (hnutie za zrušenie zákona a pod.; hnutie za zrušenie otroctva, USA, 1. polovica 19. st.) lat.

beatnici /bít-/

bítnici

beat generation /bít dženerejšn/ (sociálne a lit. hnutie časti amer. mládeže, 50. a 60. roky) angl.

skinhead /-hed/

skinhed (hnutie mládeže vyjadrujúcej krajné postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii) angl.

punk /pank/ (hnutie mládeže prejavujúce protispoločenský postoj, nesúhlas v hľadaní nových hodnôt a životného štýlu najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov) angl.

hippies /-pis/ (únikové protestné hnutie západnej, najmä amer. mládeže vyznačujúce sa výstredným oblečením, správaním, príp. používaním drog, 2. polovica 60. rokov) angl.

maltuzianizmus (s. hlásajúci, že obyvateľstvo rastie geometrickým radom, ale ponuka potravín rastie aritmetickým radom) vl. m. polit. ekon.

neomaltuzianizmus (s. usilujúci sa obmedzovať populačný rast) gréc.-vl. m. polit. ekon.

merkantilizmus (s. považujúci za zdroj bohatstva výmenu a obchod, 15.-17.st.) tal.-franc. hist. ekon.

proudhonizmus /prudo-/ (s. s utopickými predstavami o spoločnosti malovýrobcov s výmenou bez peňazí a úvermi bez úrokov, 19. st.) vl. m. filoz. polit.

monetarizmus (s. presadzujúci samoregulačný vývoj ekonomiky a odmietajúca štátne zásahy do ekonomiky) lat. ekon.

nominalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí určená cenami bez ohľadu na ich kovový obsah) lat. ekon.

metalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí priamo závislá na ich kovovom obsahu) gréc. ekon.

freetradizmus /frítrej-/ (hosp. politika požadujúca slobodu obchodu bez zásahov štátu) angl. + lat. polit. ekon.

separatizmus (politika presadzujúca územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.

izolacionizmus (politika presadzujúca neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierená proti aktívnej zahraničnej politike) tal.-franc.

autarkia (politika s cieľom získania hosp. nezávislosti a vytvorenia uzatvoreného hosp. celku v krajine) gréc. ekon.

splendid isolation /ajsolejšn/ (brit. politika spočívajúca v neúčasti v paktoch a konfliktoch na kontinente, 19. st.) angl. hist. polit.

sakoku (politika odlúčenia, oddelenia Japonska, zákaz výjazdu Japoncov z krajiny a obmedzenie vstupu cudzincov, 17. – 19. st.) jap.

appeasement /epíz-/ (politika uzmierovania a ústupkov, najmä voči nacistickému Nemecku) angl. polit.

protekcionizmus (politika zameraná na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod.) lat.-franc. ekon.

imperializmus (dobyvačná, utláčateľská, rozpínavá politika štátu voči cudzím územiam) lat.

NEP rus.

Nep (tzv. nová ekonomická politika v sov. štáte umožňujúca niektoré kapitalistické prvky pri zachovaní vedúcej úlohy štátu, 1921 – 24) rus. hovor. polit.

syndikalizmus (s. v robotníckom hnutí pokladajúci odbory za najvyššiu formu organizácie robotníkov) gréc.-lat. polit.

tradeunionizmus /trejdjun-/ (s. v robotníckom, odborovom hnutí zameraný na ekon. a sociálne požiadavky) angl. polit.

technokratizmus

technologizmus (sociologický s. zdôrazňujúci úlohu výroby a techniky vo vývoji spoločnosti, vládu technikov a najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.

biologizmus (sociologický s. uplatňujúci biol. zákonitosti na spoločenské javy) gréc.

human relations /hjúmen rilejšnz/ (sociologický s. vnútropodnikovej sociálnej a personálnej politiky zdôrazňujúci medziľudské vzťahy) angl. odb.

behaviorizmus /bihej-/ (psych. s. zameraný na skúmanie správania a odmietajúci štúdium vnútorných podmienok) angl. psych.

reflexológia (psych. s. vysvetľujúci konanie a myslenie mechanicky na základe spätného pôsobenia organizmu na vonkajšie podnety, Rusko, zač. 20. st.) lat.

freudizmus /frojd-/ (psych. s. hľadajúci príčiny správania v raných skúsnostiach, sexuálnom a agresívnom pude) vl. m. psych.

glosátori (tal. práv. škola podávajúca pomocou poznámok výklad Justiniánovej kodifikácie rím. práva, 11. st.) gréc.-lat. práv. hist.

logicizmus (matem. s. chápajúci matematiku ako súčasť logiky) gréc. mat.

umelecké smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.

humanizmus (európske kultúrne hnutie nadväzujúce na antickú vzdelanosť a obracajúce pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16. st.) lat.

secesia (s. konca 19. a začiatku 20. st. zdôrazňujúci ozdobnosť) lat.

moderna (s. konca 19. a začiatku 20. st.; novodobý, novoveký s.) franc.

funkcionalizmus (archit. s. presadzujúci, že forma má byť odrazom funkcie, úlohy) lat. archit.

konštruktivizmus (archit. a umelecké hnutie zdôrazňujúce dynamizmus, Rusko, po 1917)

artizmus

formalizmus

lartpourlartizmus /lárpúrlár-/ (estetický s. hlásajúci samoúčelnosť umenia, zdôrazňujúci formu) franc.

sentimentalizmus (európsky lit. s. vyznačujúci sa nadmernou citovosťou, 18. st.) franc. lit.

romantizmus (s. zdôrazňujúci osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.

nazarenizmus (nem. romantický maliarsky s. zobrazujúci náb. námety, 1. polovica 19. st.) vl. m. výtv.

parnasizmus (lit. s. vo franc. poézii usilujúci sa o formálnu dokonalosť, 2. polovica 19.st.) vl. m.-franc. lit.

naturalizmus (s. usilujúci sa o zachytenie skutočnosti bez príkras a bez hodnotenia, 2.polovica 19.st.) lat.

fin de sićcle /fen d sjekl/ (lit. a umelecké smery konca 19.st.) franc. kniž.

impresionizmus (s. usilujúci sa o zachytenie okamžitých zmyslových vnemov a osobných dojmov, koniec 19.st.) lat.-franc.

neoimpresionizmus gréc. + lat.-franc.

pointilizmus /poen-/ franc. výtv.

divizionizmus (impresionizmus na konci 19. st.) lat. výtv.

verizmus (taliansky výtvarný, lit., hud. s. usilujúci sa o verné vystihnutie skutočnosti, koniec 19. st.) tal.

realizmus (s. usilujúci sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19.st.) lat.

symbolizmus (s. usilujúci sa o vyjadrenie vnútorného zážitku z mnohovýznamovej skutočnosti pomocou znakov, značiek, koniec 19. st. a zač. 20. st.) gréc. lit. výtv.

expresionizmus (s. zdôrazňujúci subjektívnu výrazovú stránku formy i obsahu, začiatok 20. st.) lat.

futurizmus (s. usilujúci sa o vytvorenie netradičného dynamického umenia, vyzdvihujúci techniku, civilizáciu, silu a čin, začiatok 20. st.) lat.

kubizmus (maliarsky s. usilujúci sa o zobrazenie predmetu z viacerých uhlov súčasne, prevádzajúci predmet do geom. tvarov)

orfizmus (maliarsky s. usilujúci sa skladbou línií a farebných plôch vyvolať hudobné dojmy, Francúzsko, začiatok 20. st.) vl. m.

unanimizmus (estetický s. hlásajúci prostotu, pravdivosť a súdržnosť ľudí, Francúzsko, začiatok 20. st.) lat. lit.

suprematizmus (abstraktný výtvarný s. založený na geom. tvaroch, Rusko, začiatok 20. st.) lat. výtv.

fauvizmus (maliarsky s. uplatňujúci čisté svietivé farby na väčších plochách, začiatok 20. st.) franc.

dada

dadaizmus (výtv. a lit. s. odmietajúci tradície a uznávané hodnoty a hlásajúci slobodu tvorby založenú na náhodnosti, 1916 – 1924) franc.

Bauhaus (archit. a umeleckopriemyslová škola, Nemecko, 1919 – 1933) nem. archit.

surrealizmus /süre-, sure-/ (avantgardný s. snažiaci sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920) lat.-franc. lit. výtv. div.

poetizmus (s. čes. veršovanej literatúry, poézie zdôrazňujúci fantáziu a hravosť, 20. roky) gréc.-lat. lit.

lettrizmus (lit. a výtv. s. vychádzajúci z tvaru písmen, založený v Paríži 1945) franc.

tachizmus /-ši-/

tašizmus (maliarsky s. zdôrazňujúci najmä proces tvorby, prejavujúci sa v automatickom kladení farieb, škvŕn bez zámeru, Francúzsko, 50. roky) gréc. výtv.

signal-art (výtv. s. využívajúci žiarivé farby na veľkých plochách, 60. roky) angl.

muralizmus (maliarsky s. zameraný na veľké nástenné maľby s hist. a revolučnými námetmi, Mexiko, 20. st.) špan. výtv.

pop-art

popart (výtv. s. nachádzajúci zdroj v modernej mestskej civilizácii) angl. výtv.

underground /andergraund/ (hnutie protestujúce proti prispôsobivosti v umení) angl.

paganizmus (s. hlásajúci návrat k pohanstvu) lat. kniž.

primitivizmus (s., najmä výtv., usilujúci sa o prostosť, jednoduchosť) lat. odb.

regionalizmus (hnutie usilujúce sa o poznanie a povznesenie určitého kraja, o zachovanie jeho osobitostí) lat.

purizmus (výtv. s. požadujúci jednoduchosť, štýlovú čistotu v architektúre) lat. výtv. archit.

ruralizmus (s. zaoberajúci sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou) lat. lit.

eklekticizmus

eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.

hudobný s. pozri hudba porovnaj sloh 1

jednotka

jednotka 1 (základná veličina na meranie)

jednotky dĺžky

meter (základná j. dĺžky v sústave SI) gréc.-franc.

parsek (vedľajšia astronomická j. dĺžky, 3,262 svetelného roka) lat. skr.

míľa (j. dĺžky pre väčšie vzdialenosti) lat.

yard /jard/ (anglická j. dĺžky, 0,9144 m) angl.

foot /fút/ (j. dĺžky, stopa, 0,305 m) angl.

inch (j. dĺžky, palec, 0,0254 m) angl.

cól (staršia j. dĺžky, palec, 2,5 cm) nem.

jednotky hmotnosti

kilogram (základná j. hmotnosti v sústave SI) gréc.

tona (vedľajšia j. hmotnosti, 1 000 kilogramov) kelt.-germ.

pound angl.

funt nem.

libra (brit. j. hmotnosti, 0,454 kg) lat.

unca (brit. j. hmotnosti, 28,35 g) lat.

karát (stará j. hmotnosti zlata, drahokamov a periel, 0,2 g) arab.

jednotky času

sekunda (základná j. času v sústave SI) lat.

minúta (vedľajšia j. času, 60 sekúnd) lat.

eón (najvyššia j. času) gréc. geol.

móra (základná j. času zodpovedajúca dĺžke krátkej slabiky) lat. lit. lingv.

ampér (základná j. elektrického prúdu v sústave SI) vl. m. fyz.

kelvin (základná j. teploty v sústave SI) vl. m. fyz.

stupeň Celzia (vedľajšia j. teploty) vl. m.

mol (základná j. látkového množstva v sústave SI) lat. fyz. chem.

kandela (základná j. svietivosti v sústave SI) lat. fyz.

radián (doplnková j. rovinného uhla v sústave SI) lat. mat. fyz.

grád lat.

gon (vedľajšia j. rovinného uhla, π/200 rad) ?

steradián (doplnková j. priestorového uhla v sústave SI) lat. mat. fyz.

hertz (odvodená j. frekvencie) vl. m.

newton /ňjútn/ (odvodená j. sily) vl. m.

dyn

dyna (staršia j. sily, 10-5N) gréc. fyz.

pascal (odvodená j. tlaku a mechanického napätia) vl. m. fyz.

bar (vedľajšia j. tlaku) gréc. fyz.

joule /džaul/ (odvodená j. energie, práce, tepla) vl. m.

watt (odvodená j. výkonu) vl. m. fyz.

horse power /horspaur/ (staršia j. výkonu, kôň, konská sila, 740 W) angl. fyz.

coulomb /ku-/ (odvodená j. elektrického náboja) vl. m.

volt (odvodená j. elektrického napätia) vl. m. fyz.

ohm /óm/ (odvodená j. elektrického odporu) vl. m. fyz.

siemens /sí-/ (odvodená j. elektrickej vodivosti) vl. m. fyz.

farad (odvodená j. elektrickej kapacity) vl. m. fyz.

henry (odvodená j. indukčnosti) vl. m. fyz.

weber (odvodená j. magnetického indukčného toku) vl. m. fyz.

tesla (odvodená j. magnetickej indukcie) vl. m. fyz.

lúmen (odvodená j. svetelného toku) lat. fyz.

lux (odvodená j. osvetlenia) lat. fyz.

becquerel /beke-/ (odvodená j. aktivity) vl. m.

gray /grej/ (odvodená j. dávky žiarenia) vl. m.

sievert /sí-/ (odvodená j. ekvivalentnej dávky) vl. m.

hektár (vedľajšia j. plošného obsahu, 104m2) gréc. + lat.

ár (j. plošného obsahu, 119,60 yd2) lat.

aker (nesprávny názov pre ár; anglosaská j. plošného obsahu, 0,4 ha) lat.-ang.

jutro (stará j. plošného obsahu v siahovej sústave, 0,28 až 0,58 ha) nem. zastar.

jednotky objemu

liter (vedľajšia j. objemu, 10-3m3) gréc. fyz.

kubík (kocka so stranou 1 m al. cm) gréc.-lat. hovor.

galón (anglosaská j. objemu, v USA 3,785 l, vo Veľkej Británii 4,546 l) angl.

bušel

bushel /bušel/ (j. objemu obilia v anglosaských krajinách, asi 36 l) angl.

barrel

barel (j. objemu, najmä pre kvapaliny, 158,988 l) angl.

žajdlík (stará j. objemu, 0,35 – 0,48 l) lat.-nem.

holba (stará j. objemu kvapalín, 0,775 l) nem. hist.

pinta (stará j. objemu tekutín a sypkých látok, 0,95 l, 1,91 l) franc.

gbel (stará j. objemu, 13 l al. 110 l) nem.

fúr (stará j. objemu pre víno, 2 000 až 2 500 l) nem.

rumpeľ (miera na pálenku) nem. zastar.

dioptria (vedľajšia j. optickej mohutnosti, lámavosti) gréc. fyz.

fón (j. hladiny hlasitosti) gréc. fyz.

son (j. hlasitosti) lat. fyz.

magnitúda (j. jasnosti hviezd) lat. astron.

bit (najmenšia j. množstva informácie) angl.

byte /bajt/ (8 bitov) angl.

shannon /šenon/ (j. množstva informácie) vl. m.

decibel (bezrozmerná logaritmická j. na meranie výkonu, útlmu, hladiny intenzity zvuku, akustického tlaku a pod.) lat. + vl. m.

mach (j. rýchlosti rovnajúca sa rýchlosti zvuku vo vzduchu, 340 m/s) vl. m. fyz.

jednotky počtu kusov

tucet (12 kusov) franc.-nem.

mandeľ (15 kusov) nem.

gros (veľtucet, 144 kusov) franc.

talent (stredoveká číselná j., 240 kusov, najmä mincí) gréc.-lat.

arch (j. rozsahu textu, 36-tisíc tlačových znakov) lat.

dol (j. intenzity bolesti) lat. psych. lek.

gén (j. genetickej informácie uložená v chromozómoch, dedičná vloha, faktor dedičnosti) gréc. biol.

lietadlo

aero gréc.

aerodyn (l. ťažšie ako vzduch) gréc.

aeroplán gréc. + lat.

eroplán (l. s pevnými krídlami; lietadlo všeobecne) gréc. + lat. hovor.

avión (l. s pevnými nosnými plochami a motorovým pohonom, letún) franc. kniž.

monoplán (l. s jednou nosnou plochou) gréc. + lat.

biplán (l. s dvoma nosnými plochami, dvojplošník) lat.

triplán (l. s troma nosnými plochami, trojplošník) gréc. + lat.-franc. let.

diskoplán (l. s kruhovou nosnou plochou) gréc. + lat.

koleoptéra (l. s prstencovou nosnou plochou, krídlom okolo trupu, s možnosťou kolmého štartu a pristátia) gréc.

monobiplán (l. s meniteľnou geometriou krídla v zmysle zmeny plochy) gréc. + lat.

ornitoptéra (motorové l. s kývavými krídlami, krídelník) gréc.

glizér (jednoduché ľahké bezmotorové l. na výcvik al. vlečenie nákladu, klzák) franc. let.

hydroplán gréc. + lat.

hydroavión (vodné l. s plavákmi, štartujúce a pristávajúce len na vode) gréc. + franc.

amfíbia (obojživelné l. schopné vzlietať a pristávať na súši i vode) gréc.

autogíra

gyroplán (rotorové l. s nosnými plochami z veľkej otáčavej vrtule, vírnik) gréc. let.

hypersonik (l. schopné letieť nadzvukovou rýchlosťou) gréc. + lat. let.

vertiplán (l. schopné štartovať aj pristávať kolmo) lat. let.

konvertiplán

konvertoplán (l. s pevnými krídlami a pohyblivými nosnými plochami al. pohonnými jednotkami, schopné štartovať a pristávať zvisle) lat. let.

helikoptéra (rotorové l. poháňané motorom, s vodorovnými vrtuľami, kolmým štartom a pristávaním, vrtuľník) gréc. let.

gyrodyn (vrtuľník s čelnou vrtuľou na boku trupu na vyrovnávanie) gréc. lek.

helikoplán (spojenie vrtuľníka a letúňa s pevnou nosnou plochou a kolmým štartom) gréc. + lat. let.

bombardér (veľké voj. l. na dopravu a zhadzovanie bômb) franc. voj.

aerobus

airbus /érbas/ (veľkokapacitné dopravné l.) gréc.-angl. + lat. dopr.

jet /džet/ (l. s prúdovým pohonom) angl. odbor. hovor.

fokker (stredné l., najmä voj. stíhacie) vl. m. let.

spitfire /-fajer/ (jednomiestna brit. stíhačka z 2. svetovej vojny) angl.

šturmovik (sov. bojové l. v 2. svetovej vojne) nem.-rus. voj.

mig (sov. voj. l.) vl. m.

messerschmidt /meseršmit/ (nem. l., najmä prúdové, v 2. svetovej vojne) vl. m.

štuka (nem. voj. bombardovacie, útočiace strmhlav, v 2. svetovej vojne) nem. skr.

TU vl. m.

tučko (sov. nadzvukové dopravné l.) vl. m. hovor.

boeing /boui-/ (l. amer. výroby) vl. m.

jumbo jet /džambou džet/ (veľké l. s prúdovým pohonom amer. výroby) angl.

aerostat (l. ľahšie ako vzduch) gréc.

balón (neriaditeľné l. ľahšie ako vzduch, naplnené plynom) tal.-franc.

montgolfiéra (balón naplnený teplým vzduchom) vl. m. hist. let.

charliéra /šar-/ (balón naplnený vodíkom, 1783) vl. m.

stratostat (balón so vzduchotesnou kabínou určený na výstup nad 10 km) lat. + gréc. let.

zepelín (riaditeľné l. ľahšie ako vzduch, naplnené plynom, riaditeľná vzducholoď cigarového tvaru) vl. m.

aerotaxi

aerotaxík (malé nájomné l., najmä na kratšie vzdialenosti) gréc. + lat.

charter /čar-/ (l. zmluvne najaté súkromnou spoločnosťou na vykonanie dopredu určenej cesty al. ciest) angl.

scout /skaut/ (l. vyslané získať informácie o postavení a pohyboch nepriateľa) angl.

raketoplán tal. + lat. kozm.

shuttle /šatl/

space shuttle /spejs šatl/ (opakovane použiteľné l. s reaktívnym motorom na prekonávanie príťažlivosti Zeme) angl. kozm.

oblak

tuman (mrak, hmla) turk.-rus. meteor.

arkus (hustý o. na prednej strane kopovitých oblakov v tvare valca, oblúka) lat. meteor.

stratus (sivá jednotvárna vrstva oblakov so základňou do 2 km od zemského povrchu) lat. meteor.

kumulus (osamotený ostro ohraničený biely o., kopa) lat. meteor.

stratokumulus (o. v tvare sivej al. bielej vrstvy v tvare okruhliakov s hrúbkou 0,5-1 km) lat. meteor.

nimbostratus (veľký sivý al. tmavý o. so základňou do 2 km nad zemou, z kt. padajú trvalé zrážky) lat. meteor.

altokumulus (skupina al. vrstva bielych al. sivých, pravidelne usporiadaných oblakov s vlastnými tieňmi vo výške 2 – 6 km) lat. meteor.

altostratus (súvislá biela al. sivá vrstva oblakov vo výške 2 – 6 km) lat. meteor.

cirokumulus (malé kopivité ooblaky bez tieňov vo výške 6 – 9 km) lat. meteor.

cirostratus (priesvitné vláknité oblaky) lat. meteor.

cirus (vláknité hodvábne oblaky) lat. meteor.

protuberancia (hustý chladný o. plazmy v slnečnej koróne) lat. astron.

príslušník

aktivista (p. organizácie, činorodý, iniciatívny spolupracovník, pomocník) lat.

prétorián (oddaný stúpenec, prisluhovač, pätolízač) lat. pren. pejor.

ligista (člen združenia, spolkovej organizácie, spolku, zväzu) tal. špan. zried.

lobbista

lobista (člen skupiny ľudí ovplyvňujúcej poslancov) angl.

minister (člen vlády poverený vedením ústredného správneho úradu v určitom odbore) lat.-franc. porovnaj minister

redaktor lat.-franc.

editor (člen redakcie) lat.

šéfredaktor (hlavný, vedúci redaktor) franc.

akademik (člen vrcholnej ústrednej vedeckej, vzdelávacej a pod. inštitúcie, akadémie) gréc.

skaut (p. organizácie zameranej na výchovu mládeže vo vzťahu k prírode) angl.

rover (starší p. skautskej organizácie) angl.

woodcrafter /vudkra-/ (p. odnože skautingu založenej E. T. Setonom, vychovávajúcej k všestrannému zdokonaľovaniu človeka pobytom v prírode, zálesák) angl.

forward

forvard (p. útočného radu hráčov, útočník vo futbale, hádzanej a pod.) angl. šport.

komparzista franc.-tal.

štatista (člen zboru hercov vystupujúcich v hromadných scénach, spoločne) lat.-nem. div. film.

primista

prímista (člen skupiny prvých huslí) lat. hud.

p. rodiny, rodu

antecedent (predchádzajúci p. rodiny, predok) lat.

benjamín (najmladší p. rodiny al. určitej spoločnosti) vl. m. bibl.

patriarcha (najstarší p. rodiny, hlava rodiny, rodu, praotec) gréc. pren.

nestor vl. m.

senior (najstarší p. spoločnosti, spoločenstva, staršina) lat.

vogt (staršina dedinskej občiny v Poľsku) poľ. hist.

princ (nevládnuci p. panovníckeho al. kniežacieho rodu, syn panovníka) franc.-nem. porovnaj následník

polit. smeru a pod.

reformista (stúpenec hnutia usilujúceho sa o zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat.

reformista (stúpenec smeru v robotníckom hnutí uprednostňujúcom reformy, úpravy smerujúce k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat.

revizionista (prívrženec smeru usilujúceho sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu) lat. polit.

radikalista

radikál (prívrženec smeru usilujúceho sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.

revolucionár (prívrženec revolúcie, zásadnej zmeny, prevratu, zvrhnutia starého a nastolenia nového poriadku aj násilím) lat.

jakobín (rázny, rozhodný, dôsledný revolucionár) franc. vl. m. pren.

neofyt (horlivý al. nový vyznávač určitého názoru) gréc.

tradicionalista (zástanca zvykov, spôsobov, názorov prechádzajúcich z pokolenia na pokolenie) lat.

fundamentalista (prívrženec náb. al. polit. smeru lipnúceho na pôvodnom učení, odmietajúceho, aj násilne, zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľného k iným názorom) lat.

islamista (islamský fundamentalista) arab. hovor. publ.

revanšista (prívrženec hnutia hlásajúceho odplatu, odvetu za porážku) franc.-nem.

anarchista (prívrženec polit. smeru odmietajúceho organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúceho neobmedzenú slobodu jednotlivca) gréc.

internacionalista (prívrženec hnutia usilujúceho sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.

narodnik (prívrženec polit. hnutia v Rusku snažiaceho sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúceho sa o roľníctvo) rus. hist.

nacionalista (prívrženec polit. smeru jednostranne zdôrazňujúceho význam národa, vychádzajúceho z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa) lat.

ultranacionalista (prívrženec krajného nacionalizmu) lat.

šovinista (prívrženec krajného nacionalizmu spojeného s nenávisťou k iným národom, slepo presvedčený o nadradenosti vlastného národa) vl. m.

separatista (prívrženec hnutia presadzujúceho územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.

izolacionista (prívrženec politiky presadzujúcej neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch) tal.-franc.

pacifista (prívrženec smeru al. hnutia odmietajúceho vojnu a stavajúceho sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.

iredentista (prívrženec hnutia národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa) tal. polit.

maďarón (pomaďarčený p. nemaďarského národa, pomaďarčený Nemaďar) vl. m. pejor.

feminista (prívrženec hnutia za zrovnoprávnenie žien s mužmi, bojovník za práva žien, častejšie feministka) lat.

sufražetka (prívrženec hnutia za polit. práva žien, najmä za volebné právo) angl. hist.

monarchista gréc.

rojalista (prívrženec vlády, štátu na čele s panovníkom) franc.

republikán (stúpenec vlády, zriadenia s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.

unionista (prívrženec úsilia o zjednotenie, jednotu, spojenie) lat.

federalista (prívrženec štátneho zriadenia založeného na zväzku dvoch al. viacerých štátov do jedného spoločného štátu) lat. polit.

eurokrat (prívrženec vlády európskych správnych orgánov a organizácií nad európskymi štátmi v Európskej únii) vl. m. + gréc.

eurofil (prívrženec začlenenia do európskych orgánov a organizácií) vl. m. + gréc. publ.

technokrat (prívrženec vlády technikov a sociálnej vrstvy najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.

slavianofil (prívrženec hnutia vyzdvihujúceho spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.) rus. + gréc.

panslavista

pansláv (prívrženec hnutia za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára) gréc. + vl. m. polit.

sionista (prívrženec žid. nacionalistického hnutia pôvodne za založenie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.

oranžista (prívrženec strany v Holandsku usilujúcej sa o monarchiu, 17. – 18. st.) vl. m. hist.

ghibellin (prívrženec cisára v Taliansku a Nemecku proti pápežovi, 13. – 15. st.) tal. vl. m. hist.

guelf (prívrženec pápeža v Taliansku a Nemecku proti cisárovi, 13. – 15. st.) nem. vl. m.-tal. hist.

unionista (stúpenec Severu počas amer. občianskej vojny) lat. hist.

federalista (stúpenec Juhu počas amer. občianskej vojny) lat. hist.

pankáč angl.

punk /pank/

punker /panker/

panker (stúpenec hnutia mládeže prejavujúceho protispoločenský postoj najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov 20. st.) angl. hovor.

hippie /-pi/ angl.

hipi

hipík

hipišák

hipisák (stúpenec únikového, protestného hnutia západnej, najmä amer. mládeže, vyznačujúci sa výstredným oblečením, správaním, prípadne používaním drog, 2. polovica 60. rokov) angl. slang.

skinhead /-hed/

skinhed

skín (stúpenec hnutia mládeže vyjadrujúcej krajné, rasistické postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii) angl.

p. armády, vojska, ozbrojených síl

paladín (p. mýtickej voj. družiny Karola Veľkého, jeden z 12) franc. hist.

komunard (p. ozbrojenej jednotky Parížskej komúny, 1871) vl. m.

partizán (p. nevoj. ozbrojenej skupiny, kt. vedie záškodnícku vojnu v zázemí nepriateľa) franc.

četník (p. partizánskych oddielov pravoslávnych južných Slovanov bojujúcich proti Turkom, 19. st.; p. ozbrojených jednotiek srbského antikomunistického hnutia odporu) srb. hist.

ustašovec (p. chorv. šovinistickej organizácie) chorv.

milicionár (p. ozbrojenej organizácie pôsobiacej v podnikoch pod vedením komunistickej strany, 1948 – 1989) lat.

ordnér

ordner (p. uniformovaných jednotiek Henleinovej sudetonemeckej strany v 1. ČSR) nem. hist.

vlasovec (p. rus. národnooslobodzovacej armády vytvorenej Hitlerom počas 2. svetovej vojny zo zajatých sov. vojakov) vl. m. hist.

gangster (p. organizovanej zločineckej bandy) angl.

mafián tal.

mafioso /-ózo/

mafiózo (p. protispoločenského záujmového spoločenstva, mafie) tal. hovor. porovnaj vojakpovstalecstrážnik

p. spoločenskej al. polit. vrstvy

paladín (p. kráľovskej, dvorskej družiny, kráľovského dvora) franc. hist.

oligarch (p. malej vládnucej skupiny ľudí) gréc. polit.

plutokrat (p. bohatej vládnucej vrstvy) gréc.

helóta (p. bezprávnej podrobenej neslobodnej otrockej vrstvy v starovekej Sparte, bezprávny roľník v Sparte) gréc. hist.

optimát (p. polit. vrstvy opierajúcej sa o rozsiahle pozemkové vlastníctvo, na sklonku rím. republiky) lat. hist.

feudál (p. vládnucej triedy, vlastník výrobných prostriedkov, pôdy, léna v lénnom zriadení) lat. porovnaj miestodržiteľ

šľachtic (p. vládnucej vrstvy vo feudálnej spoločnosti) nem. porovnaj šľachticšľachtičná

bárin (p. vyššej spoločenskej vrstvy, urodzený pán v predrevolučnom Rusku) rus.

inka (p. vládnucej triedy v Inkskej ríši) vl. m. hist.

populár (p. stredných a ľudových vrstiev republiky v starom Ríme, 2. – 1. st pr. n. l.) lat. hist.

peregrínus (slobodný p. cudzej obce, kt. právu podliehal, cudzinec v rím. práve) lat. práv. hist.

buržoa

buržuj (p. bohatej mestskej vrstvy, meštiak) franc.

proletár (p. nemajetnej, chudobnej vrstvy, chudoby, v starom Ríme, lat. hist.; p. revolučnej robotníckej triedy, triedy námedzne pracujúcich, námedzný robotník, v marxizme) lat.

lumpenproletár (p. nízkej spoločenskej vrstvy, kt. sa neživí prácou, spodiny spoločnosti, tulák, žobrák) nem. + lat.

bíreš maď.

hofier (p. dedinskej chudoby bez domu a pôdy, želiar) nem. zastar.

pária (p. najnižšej bezprávnej spoločenskej kasty v Indii, nedotknuteľných; p. najnižšej spoločenskej vrstvy, vydedenec, vyvrheľ, opovrhovaný, bezprávny človek pren.) tamil.

šúdra (p. najnižšej kasty v Indii, roľníci, bezzemkovia, remeselníci) sanskrit

kšatrij (p. druhej kasty v Indii, vládci a bojovníci, plur. kšatrijovia) sanskrit

váišja (p. tretej kasty v Indii) sanskrit

bráhman (p. najvyššej kasty v Indii) sanskrit

p. polit. organizácie

partajník (p. polit. strany) franc.-nem. hovor. expr. pejor.

frakcionár (stúpenec al. zakladateľ zoskupenia v polit. strane, kt. členovia majú odlišný program, líniu, názory) lat. polit.

sektár (p. oddelenej, odštiepenej polit. al. ideologickej skupiny od strany, od hnutia) lat.

labourista /lejbri-/ (p. brit. ľavicovo orientovanej robotníckej strany) angl.

whigh /uig/ (p. brit. polit. strany pôvodne namierenej proti rekatolizácii a absolutizmu, zastupujúcej záujmy podnikateľov a obchodníkov, neskôr liberáli, 17. st.) angl. hist.

tory

toryovec (p. brit. polit. strany pôvodne zastupujúcej záujmy pozemkovej šľachty, neskôr príslušník konzervatívnej strany, 17. st.) angl.

girondista (p. republikánskej parlamentnej frakcie za Veľkej franc. revolúcie, kt. reprezentovala záujmy obchod. a priemysel. buržoázie) franc. vl. m. hist.

dixiekrat (pravicový, rasistický člen demokratickej strany, USA) vl. m. + gréc.

pionier (p. detskej polit. organizácie) franc. zastar.

komsomolec (p. komunistického zväzu mládeže v bývalom ZSSR) rus.

komunista (stúpenec komunizmu) lat.

boľševik (p. komunistickej strany leninského typu) rus. polit.

eser (p. protiboľševickej strany socialistických revolucionárov v predrevolučnom Rusku a počas občianskej vojny) rus. hist.

socialista (p. hnutia za socializmus) lat.-franc.

marxista (stúpenec marxizmu, sociálnoekonomickej teórie K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy) vl. m.

leninista (stúpenec leninizmu) vl. m. polit.

stalinista

stalinovec (stúpenec ideológie spájajúcej marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby vytvorenej Stalinom) vl. m.

maoista (stúpenec sociálnopolit. učenia a radikálneho ľavicového polit. hnutia spojeného s Mao Ce-tungom) vl. m. polit.

fašista (stúpenec fašizmu) tal.

nacista lat.

nacík

naci (stúpenec nemeckej formy fašizmu) lat.-nem. hovor. pejor.

frankista (stúpenec hnutia vedeného špan. diktátorom Frankom) vl. m.

hitlerovec (stúpenec hnutia vedeného nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.

perónista (stúpenec hnutia vedeného argent. diktátorom Perónom) vl. m.

henleinovec /-laj-/ (p. sudetonemeckej strany, ČSR, 1933 – 38) vl. m.

cagoulard /kagu-/ (p. franc. fašistickej a teroristickej organizácie, 20. roky) franc.

iluminát (p. tajnej spoločnosti za myšlienky osvietenstva, 18. st.) lat. hist.

karbonár (p. tajného revolučného spolku v Taliansku a vo Francúzsku, začiatok 19. st.) tal. hist.

rotarián (p. medzinárodného združenia vedúcich osobností, Rotary Clubu) angl.

p. posádky

kormidelník (člen posádky lode zodpovedný za dodržanie smeru plavby) rus.

navigátor (člen posádky lode a lietadla zodpovedný za určovanie ich polohy a za ich vedenie po stanovenej trati) lat. dopr.

kozmonaut gréc.-rus.

astronaut gréc.-angl.

taikonaut (člen posádky vesmírnej lode) čín.

p. rady, súdu, skupiny zástupcov a pod.

efét (p. súdneho zboru v antických Aténach) gréc. hist.

geront (p. rady starších v antickej Sparte) gréc. hist.

senátor (p. najvyššej štátnej rady v starom Ríme, zboru starších vážených občanov) lat. hist.

duovir

duumvir (člen dvojčlennej komisie v starom Ríme) lat. hist.

triumvir (p. zboru troch vládnucich mužov v starom Ríme) lat. hist.

legát (senátor so zvláštnym poslaním) lat. hist.

decemvir (p. desaťčlenného zboru vládnych, súdnych, cirk. a pod. úradníkov v starom Ríme) lat.

konšel (p. mestskej, obecnej rady za feudalizmu, radný) lat. hist.

prímas (prvý konšel spravujúci majetok obce) lat. hist.

votant (p. súdneho senátu, prísediaci na súde) lat. práv. zastar.

virilista (p. zboru z titulu svojho úradu al. funkcie, so stálym hlasom) lat. práv.

doyen /doajen/ (najstarší p. zboru, staršina) franc.

pair /pér/ (p. Panskej snemovne, Francúzsko, 1814 – 1848) lat.-franc.

peer /pír/ (p. brit. Hornej snemovne, snemovne lordov) franc.-angl.

senátor (p. jednej zo snemovní, hornej komory zastupiteľského zboru, v niektorých štátoch) lat. polit.

kongresman (p. zákonodarneho zboru, USA) lat. polit.

genró (p. rady starších, poradného orgánu jap. cisára, 1875 – 1937) jap.

delegát (člen skupiny vyslaných, zmocnených, vybraných zástupcov) lat.

alternát (člen delegácie, kt. v nutnom prípade nahradzuje iného člena) lat. dipl.

deputát

deputant (člen skupiny zástupcov vyslaných na vybavenie určitej záležitosti) lat. porovnaj poslanec

p. umeleckého smeru

ruralista (prívrženec lit. smeru zaoberajúceho sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou) lat. lit.

romantik (stúpenec umeleckého smeru zdôrazňujúceho osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.

realista (stúpenec umeleckého smeru usilujúceho sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19. st.) lat.

surrealista /süre-, sure-/ (prívrženec avantgardného umeleckého smeru snažiaceho sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920) lat.-franc. lit. výtv. div.

p. filoz. smeru

idealista (prívrženec filoz. smeru považujúceho podstatu sveta prvotne za duchovnú) gréc.-lat. filoz.

materialista (prívrženec filoz. smeru považujúceho podstatu sveta prvotne za hmotnú) lat. filoz.

deista (prívrženec učenia uznávajúceho boha ako stvoriteľa, ale popierajúceho jeho ďalšie pôsobenie na svet) lat. filoz.

naturalista (prívrženec názoru o výlučnosti a jedinečnosti prírody, pokladajúci prírodu za jediný a všeobecný základ všetkých javov) lat. filoz.

panteista (prívrženec učenia hlásajúceho jednotu boha a sveta, stotožňujúceho boha a svet) gréc. filoz.

realista (stúpenec stredovekého filoz. smeru, podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami) lat. filoz.

stoik (stúpenec starovekého filoz. smeru usilujúceho sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov) gréc. filoz.

hedonista (prívrženec učenia považujúceho slasť za najvyššie dobro, v antickej etike) gréc.

orfik (prívrženec učenia o blaženosti v posmrtnom živote, v starom Grécku) vl. m. filoz.

relativista (prívrženec názoru odmietajúceho možnosť pravdivosti poznania, považujúceho poznanie za neisté a premenlivé) lat. filoz.

tolstojovec

tolstovec (stúpenec učenia hlásajúceho zásadu neodporovania zlu násilím) vl. m.

p. cirkvi

monoteista (prívrženec náboženstva uznávajúceho jediného boha) gréc. náb.

polyteista (prívrženec náboženstva uznávajúceho viacerých bohov) gréc. náb.

judaista (prívrženec žid. náboženstva) vl. m.-lat.

saducej

saduceus (prívrženec konzervatívneho starožid. smeru uznávajúceho len päť kníh Mojžišových, kt sa nebránil rím. vplyvom) hebr. hist. náb.

farizej (p. starej žid. náb.-polit. skupiny) hebr. hist.

zelóta (p. žid. radikálnej sekty za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne) gréc. hist. náb.

esejec

esén (p. žid. náb. spoločnosti organizovanej ako náb. rád) lat. náb.

levita (p. izraelského kmeňa povereného kňažskou službou) hebr.

gabbe (p. vedenia synagogálnej obce poverený vyberaním daní, žid. sinagogálny starosta) hebr. cirk.

kresťan (prívrženec, vyznávač učenia Ježiša Krista) lat. porovnaj kresťan

gój (p. nežid. národa al. náboženstva, Nežid, inoverec) hebr.

adamita (p. stredovekej kresťanskej sekty hlásajúcej návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti) hebr.-gréc.

monofyzita (p. kresťanskej sekty hlásajúcej, že Ježiš má len božskú prirodzenosť) gréc. cirk. hist.

arián (vyznávač náb. kresťanského smeru popierajúceho božstvo Kristovo) vl. m. hist. náb.

montanista (prívrženec starokresťanského sektárskeho smeru očakávajúceho koniec sveta a druhý príchod Krista, 2. – 6. st.) vl. m. cirk.

anabaptista (p. kresťanského učenia, sekty, odmietajúcej krstenie nemluvniat, novokrstenec, 16. a 17. st.) gréc.

habán (nem. anabaptista usadený na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberajúci sa remeslami, najmä výrobou keramiky) nem.

hutterit (tirolský anabaptista pre prenasledovanie presídlený na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky) vl. m.

flagelant (prívrženec náb. hnutia uplatňujúceho sebabičovanie ako kajanie) lat. hist.

jehovista (p. kresťanskej sekty predpovedajúcej druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva, od 70. rokov 19. st., USA) vl. m. náb.

pikart (p. kacírskej odpadlíckej sekty v Picardii, Francúzsko) vl. m. hist. náb.

valdénec (p. stredovekého protestného a nápravného hnutia v západnej cirkvi, od 12. st.) vl. m.

husita (stúpenec náb., národného a sociálneho hnutia, Čechy, 1402 – 1485) vl. m.

arminián vl. m. hist. náb.

remonštrant (prívrženec učenia hlásajúceho náb. znášanlivosť katolíkov a holandskej kalvínskej cirkvi) lat. hist. náb.

predikant (p. protestantskej cirkvi) lat. cirk. zastar.

diakon (laický kazateľ v protestantskej cirkvi) gréc.-lat.

presbyterián (p. protestantskej cirkvi, v kt. majú moc starší, volení zástupcovia) gréc. cirk.

puritán (p. angl. reformačného smeru usilujúceho o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť) lat.-angl. náb.

konformista (p. anglikánskej cirkvi) lat.

kongregacionalista (p. evanjelickej, anglikánskej cirkvi s plne samostatnými cirk. obcami) lat. cirk.

kvaker (p. angl. protestantskej sekty Spoločnosť priateľov odmietajúcej kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st.) angl. cirk.

sektár (p. oddelenej, odštiepenej náb. skupiny, spoločenstva, od cirkvi) lat.

ofita (p. sekty uctievajúcej zvieratá) gréc. náb.

mormón (p. severoamer. sekty s kresťanskými prvkami, kladúcej dôraz na doslovný výklad biblie) vl. m. náb.

moonista (p. sekty Cirkev zjednotenia, hlásajúcej, že rodina je základom šťastného sveta, založenej Kórejcom Moonom) vl. m.

scholastik (prívrženec stredovekého náb.-filoz. smeru o kresťanských dogmách a ich výklade) gréc.-lat. filoz.

klerik (p. katolíckeho duchovenstva, duchovný, cirk. hodnostár) gréc.-lat.

akolyt

akolyta (klerik s posledným nižším svätením, prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.

inkvizítor (p. stredovekej ustanovizne na vyhľadávanie a súdenie kacírov, v katolíckej cirkvi) lat.

kardinál (p. poradného zboru pápeža, oprávnený voliť pápeža) lat. cirk.

laik (p. kresťanskej cirkvi, ktorý nie je členom kňazstva, duchovenstva, nekňaz) gréc.-lat. cirk.

sodál (p. katolíckeho laického bratstva, najmä mariánskeho) lat. cirk.

mozarab (p. kresťanskej cirkvi žijúci pod arab. nadvládou v Španielsku) špan. hist.

maronita (p. kresťanskej cirkvi v Libanone a Sýrii) vl. m. cirk.

kurátor (p. rady starších pravoslávnej náb. obce) lat. cirk.

raskoľnik (p. sekty odštiepenej od pravoslávnej cirkvi, Rusko) rus.

uniat (p. východnej kresťanskej cirkvi s vlastným obradom, sviatkami, právom, čiastočne zjednotenej s rímskokatolíckou) lat. cirk.

farník (p. najmenšej, najnižšej cirk. územnej jenotky) nem.

misionár (duchovný hlásajúci kresťanstvo medzi inovercami, šíriaci kresťanstvo na nových územiach) lat. porovnaj kňazmních

prozelyta (p. iného náboženstva, kt. pristúpil na novú náb. vieru vieru; nový, horlivý prívrženec viery, náboženstva, idei) gréc.-lat. kniž.

mohamedán vl. m.

moslim arab.

musulman

muzulman (prívrženec moslimského náboženstva, islamu) arab. zastar. porovnaj moslim

sikh (p. náb. hnutia v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu) sanskrit-hind.

hinduista (vyznávač ind. náboženstva, spojenia brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.

budhista (p. staroind. neteistického náboženstva) sanskrit náb.

lamaista (p. tibetskej formy budhizmu) tib. náb.

džinista (vyznávač ind. náboženstva vychádzajúceho z brahmanizmu) sanskrit

taoista (prívrženec staročín. náb. a filoz. smeru založeného na pojme cesty ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí) čín. filoz.

jogín (prívrženec ind. náb.-filoz. smeru poskytujúceho súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy) ind.

vitalista (prívrženec názoru, podľa kt. živú prírodu riadi zvláštna nemateriálna životná sila) lat. filoz.

nudista

naturista (prívrženec kultu nahoty) lat.

satanista (prívrženec hnutia uctievajúceho protivníka boha, vládcu pekla, diabla) hebr.

okultista (prívrženec viery v možnosť nadprirodzeného spojenia s posmrtnými javmi, s dušami zomretých, v tajomné skryté sily, duchárstva, duchár) lat.

špiritista (prívrženec viery v možnosť spojenia s dušami, duchmi zomretých ľudí, duchárstva, duchár) lat. porovnaj smer 3hlásateľ 2účastník

skladba

skladba 1 (hud. al. lit. dielo)

sólo (s. al. jej časť pre jedného speváka, hudobníka, tan.) tal.

ária (s. pre sólový spev so sprievodom hud. nástrojov) tal. hud.

a cappella /á ka-/ (s. pre spev, najmä zborový, bez nástrojov) tal. hud.

duo

dueto (s. pre dva hlasy al. nástroje) tal. hud.

trio (s. pre tri hlasy al. nástroje) tal. hud.

trio

tercet

terceto (s. pre tri hlasy al. nástroje) tal. hud.

tricínium (trojhlasová s., 16. a 17. st.) lat. hud.

kvartet

kvarteto lat. hud.

tetrafónia (s. pre štyri hlasy al. nástroje) gréc. hud.

kvinteto (s. pre päť hlasov al. nástrojov) tal. hud.

sexteto (s. pre šesť hlasov al. nástrojov) lat. hud.

septeto (s. pre sedem hlasov al. nástrojov) lat. hud.

okteto (s. pre osem hlasov al. nástrojov) tal. hud.

noneto (s. pre deväť hlasov al. nástrojov) tal. hud.

kondukt (viachlasová stredoveká s.) hud.

etuda /-tü-/ (cvičná hud. s.; náročná virtuózna koncertná s.) franc. hud.

ouvertúra /uv-/ (úvodná s. k väčšiemu hud. dielu, najmä opere, baletu a pod., predohra) franc. hud.

prelúdium (úvodná s. k cyklickej skladbe, predohra) lat. hud.

antelúdium (predohra) lat. hud.

koncert (väčšia s. pre sólový nástroj a orchester) franc.-nem.

concerto grosso /končer-/ (barokový inštrumentálny koncert; koncert pre komorný súbor a orchester) tal. hud.

symfónia (orchestrálna s., spravidla so štyrmi kontrastnými časťami, vetami) gréc. hud.

symfonieta (malá symfónia) gréc. hud.

sonáta (inštrumentálna s. s tromi al. štyrmi časťami, vetami) tal. hud.

sonatína (sonáta menšieho rozsahu) tal. hud.

kantáta (oslavná s. pre sólový a zborový spev s orchestrom) lat.

rapsódia (inštrumentálna s. s voľnou formou a dram. obsahom) gréc. hud.

rondo (inštrumentálna s. založená na návratoch hlavnej myšlienky, témy) franc. hud.

sinfonia (inštrumentálna viachlasová s., od 15. st.; tal. druh predohry) gréc.-tal. hud.

suita franc.

partita (cyklická s. zložená z niekoľkých voľne zoradených viet) tal. hud. zried.

serenáda (lyrická inštrumentálna s. s ľúbostnou témou) tal.-franc. hud.

romanca (piesňová al. inštrumentálna lyrická s., najmä ľúbostná) franc.-špan. hud.

balada (lyricko-epická s. s ponurým dejom a smutným koncom) franc. hud.

madrigal (svetská vokálna al. vokálno-inštrumentálna polyfónna s.) tal. hud.

marcia /marča/ tal. hud.

marš (pochodová s., pochod) franc.-nem. zastar. hovor.

divertimento (komorná al. orchestrálna s., najmä ľahšia, zábavná) tal. hud.

arabeska (drobná nenáročná s.) tal.-franc. hud.

bagatela (drobná s., najmä klavírna, od 18. st.) tal.

impromptu /empromptü/ (menšia jednoduchšia trojdielna s., najmä klavírna) franc. hud.

tokáta

toccata /-ká-/ (s. pre klávesové nástroje s voľnou formou) tal. hud.

tokatína

toccatina /-ka/ (malá tokáta) tal. hud.

fúga (trojdielna viachlasná s., v kt. tému uvedenú na začiatku prvým hlasom postupne preberajú hlasy ostatné) tal. hud.

siciliána (inštrumentálna al. vokálna s., 17. – 18. st.) vl. m. hud.

sarabanda (stará špan. trojdobová s. s voľným tempom) perz.-špan.

kasácia (skladba s viacerými vetami, najmä pre dychové nástroje) lat.

air /ér/ (kratšia baroková inštrumentálna s.) franc.

ricercar /-čerka-/ (polyfónna inštrumentálna s. imitačne spracúvajúca jeden al. niekoľko motívov, 16. a 17. st.) tal. hud.

pastorála tal.

pastorále tal.

pastorela tal. lit.

ekloga (s. s motívmi z pastierskeho života; krátka idylická inštrumentálna s.) gréc.

balletto (tan. s. pre spev al. nástroje, Taliansko, 16. st.) tal. hud.

scherzo /skerco/ (rozmarná, hravá, žartovná s., najmä ako stredná, tretia veta v symfónii a pod.) tal. hud.

capriccio /kapričo/ (s. s humorným, rozmarným rázom) tal. hud.

badinage /-náž/

badinerie /-ri/ (veselá, hravá s., 18. st.) franc. hud.

humoreska (veselá, rozmarná s.) nem. hud.

burleska (hrubá, drsná, nevyberaná s. vysmievajúca sa vážnym témam) tal.-franc.

fantázia (voľná s.) gréc. hud.

andante (s. s voľným, miernym, pomalým tempom) tal. hud.

largo (s. s pomalým, širokým tempom) tal. hud.

allegro (s. so živým, rýchlym tempom) tal. hud.

nokturno (s. vyjadrujúca pokojnú nočnú náladu) tal. hud.

fanfára (krátka slávnostná s. pre plechové nástroje, znelka, slávnostné trúbenie) franc.

tuš (krátka slávnostná fanfára na počesť, privítanie a pod.) angl.

intráda (fanfára pri otváraní slávností) tal. hud.

halali (slávnostná lovecká fanfára trúbená pri zakončení lovu) franc.

hymnus (s. vznešeného, oslavného rázu, chválospev) gréc.

oratórium (rozsiahla vokálno-inštrumentálna s. s náb. a neskôr svetským námetom) lat. hud.

missa solemnis (s. pre sóla, zbor a orchester ako slávnostná omša) lat. cirk.

antifóna (zborová bohoslužobná s.) gréc. cirk. hud.

anthem /antem, ensem/ (zborová s. v anglikánskej cirkvi) gréc.-angl. hud.

intonácia (krátka organová s. udávajúca tóninu bohoslužobného spevu, 16. – 18. st.) tal. hud.

rekviem

requiem (smútočná s. hraná na zádušnej omši) lat. hud.

stomp (rýchla džezová s.) angl. hud.

remix (nová s. vytvorená spojením častí iných skladieb, najmä úspešných) angl. porovnaj pieseňspevbáseň

hra

hra 3 (športový zápas, stretnutie)

-bal angl. v zlož. sl.

fair play /fér plej/ (čestná, slušná h podľa pravidiel) angl. šport.

partia (jedna, jednotlivá h.) lat.

singel (h. jednej dvojice, dvojhra, v tenise) angl. šport.

double /dabl/ (h. so 4 hráčmi, dvoma dvojicami, napr. v tenise) angl.

mix

mixdouble /-dabl/

mixdebl (zmiešaná h. so 4 hráčmi) angl. šport.

setball

setbal (rozhodujúca h., lopta, podanie v samostatnej časti športového zápasu, v tenise al. volejbale) angl. šport.

tajbrejk

tiebreak /tajbrejk/ (skrátená h. v tenise pri nerozhodnom výsledku setu, keď sa každé podanie počíta ako h.) angl. šport.

game /gejm/

gem

gém (jedna h. v tenise, úsek setu, pri kt. podáva ten istý hráč) angl. šport.

power-play /paueplej/ (presilová hra bez brankára, s ďalším hráčom, v hokeji) angl. šport.

simultánka (h. jedného šachistu proti viacerým súperom súčasne) lat. šach.

turnaj (stredoveká bojová rytierska h., najmä na koňoch) franc. hist.

futbal (kolektívna h., pri kt. sa kope do lopty, aby sa lopta dostala do súperovej bránky) angl. šport.

soccer /soker/ (angl. označenie európskeho futbalu) angl.

futsal (futbal v uzavretých, zakrytých priestoroch, s upravenými pravidlami) angl. šport.

basketbal /-ked-/ angl. šport.

basket

baskit (h. s loptou vhadzovanou do vysoko upevnených košov) angl. slang.

volejbal (loptová h., pri kt. sa lopta odbíja rukami ponad sieť do poľa súpera) angl. šport.

beach /bíč/

beachvolejbal /bíč-/ (plážový volejbal) angl.

bejzbal

baseball /bejzból/ angl. šport.

hardball /-bol/ (h. s drevenou pálkou a tvrdou loptičkou) angl. šport. zried.

softbal (jednoduchšia forma bejzbalu s mäkšou loptičkou na menšom ihrisku) angl. šport.

handbal (kolektívna loptová h. s 11 hráčmi, hádzaná) angl. šport. zastar.

codeball /koudból/ (h. s loptou hraná medzi štyrmi stenami, amer. hádzaná) angl.

pólo (kolektívna loptová h. vo vode; loptová h. hraná na koňoch s pálkami) ind.-angl. šport.

ragby

rugby /rag-/ (h., pri kt. sa body dosahujú dopravením a položením vajcovitej lopty za základnú čiaru súperovho územia al. kopnutím do hornej časti bránky) angl. šport.

speedball /spídbol/ (amer. loptová h. vytvorená spojením basketbalu, futbalu a ragby) angl. šport.

kroket (h. s drevenou guľou, kt. má hráč prehnať pomocou drevenej paličky 12 bránkami k cieľovému kolíku) angl.-franc.

tenis (h. s loptou odrážanou raketou ponad sieť, hraná 2 al. 4 hráčmi) angl.

paddle tennis /pedl/ (prípravný detský tenis) angl. šport.

squash /skvoš/ (loptová h. pre dvoch hráčov hraná odrážaním malej gumovej loptičky od stien pomocou rakety) angl. šport.

rackets /rekits/ (h., pri kt. sa odráža tvrdá loptička s priemerom 2,5 cm malou raketou o stenu) angl. šport.

pingpong angl.

pinec angl. slang.

table-tennis /tejblte-/ (h. s malou celuloidovou loptičkou odrážanou raketou ponad sieť na stole, hraná 2 al. 4 hráčmi, stolný tenis) angl. šport. zastar.

bedminton (sieťová h. s raketami a košíkovou operenou loptičkou) vl. m. šport.

poona /pú-/ (indián. h. s loptičkou s pierkami) vl. m. šport.

kriket (h. s malou tvrdou koženou loptou odrážanou palicami, pri kt. sa družstvá snažia získať viac prebehnutí medzi bránkami) angl. šport.

fídbal

fied-ball /fídbol/ (h. s pálkou, spojenie kriketu a bejzbalu) angl. šport.

golf (h. s malou tvrdou loptičkou dopravovanou palicou do jamky na trávnatom ihrisku) angl. šport.

minigolf (golf na malom, osobitne upravenom ihrisku) lat. + angl.

curling /kerling/ (h. so zvláštnym kotúčom, kt. má zostať na označenom cieli na ľade) šport.

pétanque /petank/ (h. s ťažkými kovovými guľami hádzanými na jednu malú drevenú guľu) franc.

boccia /bočča/ (h. s guľami, kt. treba umiestniť čo najbližšie k cieľu, malej guľke) tal. šport.

pelota (baskická h. s malou tvrdou loptou zachytávanou a odrážanou od steny do ihriska pomocou košíka lyžicovitého tvaru) špan. a franc. šport.

jai alai /chaj alaj/ (pelota ako stávkový šport v Španielsku, Latinskej Amerike, USA) bask. šport.

ringo (sieťová h., pri kt. si dve mužstvá prehadzujú cez sieť dva gumené krúžky tak, aby ich súper nechytil) angl. šport.

gorodky (rus. ľudová h., hádzanie drevenej tyče tak, aby zrazila drevené valčeky zostavené do rôznych tvarov) rus. šport.

hokej (h., pri kt. sa hráči usilujú palicou dostať puk al. loptu do bránky, hraná na ľade al. na zemi) angl. šport.

bandy

bandyhokej /ben-/ (pozemný hokej s loptičkou) angl. šport.

hokejbal (hokej s loptičkou) angl. šport.

lacrosse /lakros/ (h. kanadského pôvodu podobná pozemnému hokeju s paličkou a loptou) franc.

florbal (hokej v uzavretých zakrytých priestoroch s ľahkou loptou a hokejkami, nie na ľade) angl.

cageball /kejdžból/ (rekreačná h. s veľkou loptou) angl.

bowling /bou-/ (h. s kolkami na parketovej dráhe) angl.

biliard (spoločenská stolová h. s guľami a palicou, tágom) franc.

preferans

preferanc (biliard s piatimi kolkami) franc.

torbala (loptová h. pre nevidiacich) ? šport.

paintball /pejntbal/ (bojová h., v kt. protivníci strieľajú farbiacimi nábojmi, želatínovými guľkami) angl. šport.

pato (jazdecká h. gaučov, latinskoamer. pastierov dobytka, pri kt. jazdci hrajú na dve bránky s koženou loptou) indián.

gymkhána (zábavné jazdecké al. motocyklové hry) ind. šport.

episkyros (starogréc. loptová kopacia h.) gréc. šport.

harpastum (starorím. loptová kopacia h.) gréc.-lat. hist.

nemejské hry (starogréc. šport. hry v behu, zápasení a pod.) vl. m. hist.

istmické hry (starogréc. hry na počesť boha Poseidóna so šport. a umeleckými súťažami) gréc. hist.

juvenílie (starorím. hry mládeže) lat. hist. porovnaj pretekysúťaž 2

živočích

zoon gréc. kniž.

zoo- gréc. v zlož. sl.

organizmus (samostatný živočíšny jedinec, živý tvor, bytosť) gréc. biol.

animal (živočíšny tvor) lat. kniž. aj pejor.

kozmopolit (ž. rozšírený po celej Zemi) gréc. biol.

exot (ž. pochádzajúci z ďalekých, tropických krajín) gréc. odb.

endemit (druh, rod al. čeľaď vyskytujúca sa len na malom území) gréc. bot. zool.

species (súbor geneticky príbuzných organizmov, najnižší stupeň) lat. biol.

albín (ž. s vrodeným nedostakom farbiva kože, dúhovky a vlasov) lat.-port.

gynander (obojpohlavný ž.) gréc. zool.

ovipariá (vajcorodé živočíchy rozmnožujúce sa vajcami) lat. zool.

vektor (ž. prenášajúci pôvodcov nákazlivých chorôb, prenášač) lat. lek.

krepuskulárny ž. (ž. aktívny iba v čase po západe slnka) lat. odb.

reofóbny ž. (ž. žijúci v stojatých vodách) gréc. zool.

reofilný ž. (prúdomilný ž. žijúci v tečúcich vodách) gréc. zool.

epifauna (vodné živočíchy žijúce prichytené na dne vodných nádrží a tokov) gréc. zool.

amfibiont (obojživelný ž.) gréc. biol.

edafón (súbor živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.

zooedafón (súbor živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.

megafauna

megaedafón (väčšie živočíchy žijúce v pôde, nad 20 mm) gréc. biol.

makroedafón gréc.

makrofauna (väčšie živočíchy žijúce v pôde, 2 – 20 mm) gréc. + lat.

mezofauna (veľké živočíchy žijúce v pôde, 0,2 až 2 mm) gréc. + lat. zool.

mikroedafón gréc.

mikrofauna (živočíchy žijúce v pôde, do veľkosti 0,1 mm) gréc. + lat. biol.

limikolný ž. (ž. žijúci v bahne al. na ňom) lat. zool.

fytofilný ž. (rastlinomilné ž. vyhľadávajúci rastliny ako úkryt al. potravu) gréc. zool.

synantrop (ž. vyskytujúci sa v blízkosti človeka, ľudského obydlia) gréc. biol. akol.

inkvilín (ž. žijúci v hniezde, nore, hálke iných živočíchov bez prospievania al. škodenia svojmu hostiteľovi) lat. zool.

epizoá (necudzopasné živočíchy žijúce na povrchu tela iného živočícha) gréc. zool.

lignikolný ž. (ž. žijúci trvalo v dreve) lat. zool.

kryptozoá (živočíchy žijúce skryto, pod kameňmi, pod kôrou a pod.) gréc. zool.

omnivor lat. biol.

pantofág gréc. zool.

heterofág (ž. živiaci sa rôznorodou potravou, všetkými druhmi rastlinnej aj živočíšnej potravy, všežravec) gréc. zool. zastar.

euryfág

polyfág (ž. živiaci sa rôznorodou rastlinnou a živočíšnou potravou) gréc. zool.

monofág gréc. zool.

stenofág (ž. živiaci sa len jedným druhom potravy) gréc. biol.

oligofág (ž. živiaci sa len niekoľkými druhmi potravy) gréc. zool.

geofág (ž. požierajúci pôdu a tráviaci organické časti z nej) gréc. biol.

heterotrof

heterotrofný ž.

organotrof (ž. živiaci sa inými ústrojnými látkami) gréc. biol.

heterotrof (ž. živiaci sa inými organickými látkami) gréc. biol.

xylofág (ž. živiaci sa výhradne drevom) gréc. zool.

fungivor

fungivorný ž. (ž. živiaci sa hubami) lat. zool.

mycetofág (ž. živiaci sa hubami a plesňami) gréc. biol.

herbivorný ž.

herbivor (ž. živiaci sa výhradne rastlinami, najmä bylinami a trávami, bylinožravec) lat. zool.

fytoepizit

fytofág (ž. živiaci sa rastlinnou potravou, trávou, bylinožravec) gréc. biol.

florivor (ž. živiaci sa kvetmi) lat. zool.

karpofág gréc.

fruktivor

fruktivorný ž. (ž. živiaci sa plodmi rastlín) lat.

radicivorný ž. (ž. živiaci sa podzemnými časťami rastlín, koreňmi a pod., koreňožravý ž.) lat. zool.

fytosaprofág (ž. živiaci sa telami odumretých rastlinných organizmov) gréc. zool.

detritofág (ž. živiaci sa rozpadajúcou sa odumretou organickou hmotou) lat. + gréc. zool.

hematofágny ž. (ž. živiaci sa krvou iných organizmov) gréc. zool.

insektivorný ž. (hmyzožravý ž., hmyzožravec) lat. odb.

entomofág (ž. živiaci sa hmyzom) gréc. biol.

apivorný ž. (ž. živiaci sa včelami a ich larvami) lat. zool. biol.

karnivor lat.

zoofág

zoofágny ž. (ž. živiaci sa výhradne mäsom, mäsožravec) gréc. biol.

sarkofág (ž. živiaci sa mäsom odumretých živočíchov) gréc. biol.

nekrofág (ž. živiaci sa mŕtvym telom iného živočícha) gréc. zool.

ichtyofág gréc. zool.

piscivorný ž. (ž. živiaci sa rybami) lat. zool.

epizit gréc.

predátor (ž. živiaci sa lovom a zabíjaním koristi, dravec) lat. zool.

šelma nem.

beštia (dravé, divé zviera) lat.

koprofág

skatofág (ž. živiaci sa výkalmi iných živočíchov) gréc. biol.

saprofág

schizofág

saprofyt

saprofágny

saprofytický ž. (ž. živiaci sa hnijúcimi látkami, zvyškami rastlín a živočíchov) gréc. biol.

biofág (ž. živiaci sa na úkor živých rastlín a živočíchov) gréc.

ektofág (ž. živiaci sa na povrchu hostiteľa) gréc. biol.

lochneská príšera vl. m.

lochneska (ž. žijúci údajne v škótskom jazere Ness) vl. m. hovor.

yetti

yeti /jeti/ (ž. podobný človeku, žijúci údajne v Himalájach, snežný človek, snežný muž) tib.

cudzopasný ž. pozri príživník 2 porovnaj jedinec 2bytosť

dostihy

racing /rejsing/ angl. šport.

turf angl. šport.

derby (d. trojročných koní na 2,4 km) angl. vl. m.

steeplechase /stíplčejs/

stíplčejs angl. šport.

stípl (prekážkové d. najmenej na 3,2 km) angl. slang. šport.

omnium (jazdecké preteky s vyrovnávaním šancí koní nesenou hmotnosťou) lat. šport.

postup

postup 1 (spôsob konania; ustálený spôsob práce)

proces lat.

prax gréc.

úzus (bežný, obvyklý p.) lat. kniž.

operácia (riadený p., výkon, vykonávanie činnosti, úkon) lat.

akcia (zámerný p. s istým cieľom) lat.

metodika (pracovný p.) gréc.

praktika (osvedčený p.) gréc.

procedúra (zvyčajný p. najmä zložitý) lat.

metóda (p. na dosiahnutie cieľa; p. získavania poznatkov) gréc.

mechanizmus (ustálený, samovoľný, neuvedomelý p.) gréc.

technika (súbor postupov, prostriedkov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt) gréc.

know-how (súbor výrobných, tech. a obch. postupov a znalostí ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.

rutina (ustálený, mechanický, netvorivý p. v určitej činnosti) franc. aj pejor.

manier

maniera (ustálený, opakujúci sa, vyhranený p. práce, tvorby) franc.

grif nem. hovor. expr. pren.

manéver (obratný p., premyslené konanie, ťah, úskok) franc.

scenár (postupnosť, rozpis krokov pri dosahovaní cieľa, plán) gréc.-lat. pren. publ.

program (vopred stanovený sled, náplň, obsah nejakej činnosti, najmä kultúrneho podujatia, rokovania) gréc.

maršruta (nariadený, prikázaný p.) franc.-nem. hovor.

stratégia

taktika (premyslený, zámerný p. pri určitej činností vedúcej k dosiahnutiu určeného cieľa) gréc.

diplomacia (obratný, premyslený p., umenie rokovať, obratnosť, obozretnosť, prezieravosť, opatrnosť pri rokovaní) franc. pren.

indukcia (myšlienkový p. od jednotlivého, jedinečného k všeobecnému) lat. log.

dedukcia (myšlienkový p. od všeobecného k jednotlivému) lat. filoz.

analýza (vedecká metóda rozkladajúca jav al. predmet na jednotlivé časti na zistenie jeho vlastností) gréc.

syntéza (spojenie, zjednotenie jednotlivých častí do celku) gréc.

konkretizácia lat. odb.

hypostáza (p. spredmetňovania, zvecňovania myšlienkových javov a procesov) gréc. filoz.

abstrakcia

abstrahovanie (p. poznávania, tvorby pojmov, pri kt. sa odhliada od odlišností a zvláštností javov a zisťujú sa ich všeobecné a podstatné vlastnosti a vzťahy, zovšeobecnenie, zovšeobecňovanie) lat.

generalizácia (metóda tvorby všeobecných pojmov z menej všeobecných alebo jedinečných, zovšeobecňovanie) lat.-franc. kniž.

redukcionizmus (metodologický p. využívajúci prevedenie zložitých, vyšších javov na jednoduchšie, nižšie) lat. filoz.

heuristika (metóda a spôsob riešenia a objasňovania problémov) gréc.

synkríza (metóda poznania sveta u Komenského) gréc. filoz.

štrukturalizmus (vedecká metóda skúmajúca javy ako usporiadanie prvkov al. zložiek celku) lat.

dubitácia (rečnícky p., predstieranie váhania, hľadania riešenia na upútanie pozornosti) lat. kniž.

chronológia (určovanie časového poradia, časovej postupnosti javov, vecí) gréc.

dendrochronológia (datovacia metóda založená na počítaní prírastkov, letokruhov na kmeňoch stromov) gréc.

emanácia (p. vznikania nižšieho z vyššieho, vzniku sveta výronom božstva) lat. filoz.

liturgia (bohoslužobný p.) gréc.-lat.

hermeneutika (súbor pravidiel výkladu textov, jazyka, diel a pod.) gréc. filoz.

regres

regresia (spätný p., pochod, vývoj, návrat do predchádzajúceho stavu, na prekonaný stupeň vývoja, ústup) lat. kniž. a odb.

glotogónia (p. vzniku ľudskej reči) gréc. lingv.

glotogenéza (p. vzniku jazykov al. jaz. skupín) gréc. lingv.

etnogenéza (p. vzniku národností a národov z rodov a kmeňov) gréc.

hominizácia (p. telesných a sociálnych zmien od primátov k človeku, poľudštenie) lat. antrop.

sapientácia (p. vývoja k vyspelému človeku s rozvinutým rozumom) lat. antrop.

antropogenéza (p. vzniku, vývoja a vytvárania človeka ako biol. a sociálnej bytosti) gréc. odb.

senescencia (proces starnutia) lat. lek.

reakcia (pochod, pri kt. dochádza ku kvalitatívnej zmene látky) lat. chem.

syntéza (p. získavania zložitých chemických látok z jednoduchších, zlučovanie) gréc. chem.

fotosyntéza (základný metabolický p., premena kysličníka uhličitého v rastlinách na organické látky pôsobením svetla) gréc. biol. chem.

homogenizácia (p. prevedenia rôznorodej zmesi na rovnorodú) gréc. odb.

vulkanizácia (p. pretvárania kaučuku na technickú gumu ohrevom a pôsobením činiteľov) vl. m. tech.

humifikácia (pôdotvorný proces) lat. odb.

fosilizácia lat. geol.

petrifikácia (p. vedúci k skameneniu odumretého organizmu, skamenenie) gréc. + lat. kniž. a odb.

intuskrustácia (petrifikácia, ak minerálne látky prenikajú do organických zvyškov a tam sa usadzujú) lat. + nem.

granulácia

granulovanie (p. úpravy látok do stavu zrnitosti, tvorenie zrniek, hrudiek) lat.

flokulácia (p. úpravy vody urýchľovaním usadzovania malých častíc pridávaním prísad do kalov, vločkovanie, zrážanie) lat. vod.

industrializácia (p. premeny poľnohosp. krajiny na priemyselnú, spriemyselnenie, zavedenie priemyslu) lat.

technológia (výrobný p. pri spracovaní materiálu na určitý výrobok) gréc.

plejbek

playback /plejbek/ (p. využívajúci vopred nahratý zvukový záznam v televízii, filme a pod.) angl.

aurea mediocritas /-kri-/ (zlatá stredná cesta k šťastiu) lat. kniž.

postup liečenia pozri liečenie

postup merania pozri meranie

postup vyšetrovania pozri vyšetrovanie

postup vyučovania pozri vyučovanie porovnaj spôsob 1

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 78. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.