najvhodnejší

optimálny (v daných podmienkach najlepší, najvýhodnejší, najpriaznivejší, najlepšie vyhovujúci) lat.

riešiť

riešiť 2 (vhodne upravovať)

optimalizovať (najlepšie, najvhodnejšie r. v daných podmienkach, zlepšovať) lat. kniž. a odb.

fľakovať (nedokonalo, núdzovo r., naprávať chyby) nem. hovor. expr.

zlepšenie

regradácia lat. odb.

sanácia

sanovanie (zlepšovanie fin. stavu, ozdravenie, ozdravovanie podniku, banky) lat. ekon.

optimalizácia (najlepšie, najvhodnejšie riešenie v daných podmienkach, zlepšovanie) lat. kniž. a odb.

meliorácia lat. odb.

ameliorácia (zlepšovanie pôdy, hosp. využiteľnosti a výnosnosti pôdy odvodňovaním a pod.) lat. zried. odb.

priaznivý

optimistický (so sklonom nazerať na život z lepšej stránky, nádejný, šťastný, radostný) lat.

pozitívny (žiaduci, dobrý, kladný) lat.

optimálny (v daných podmienkach najpriaznivejší, najlepší, najvhodnejší, najvýhodnejší) lat.

eu- (príjemný, šťastný, dobrý, správny, kladný) gréc. v zlož. sl. porovnaj dobrý

riešenie

riešenie 2 (vhodné usporiadanie, úprava)

optimalizácia (najlepšie, najvhodnejšie r. v daných podmienkach, zlepšenie, zlepšovanie) lat. kniž. a odb.

interim (dočasné, prechodné r.) lat. práv.

architektúra

architektonika (vnútorné r. z tech. al. umeleckého hľadiska, skladba celku) gréc.

design /dizajn/

dizajn (výtvarné r., povrchové vzorovanie výrobku al. diela, stvárnenie, spracovanie, vzhľad) angl.

najpriaznivejší

optimálny (v daných podmienkach najlepší, najvhodnejší, najvýhodnejší, najlepšie vyhovujúci) lat.

zlepšiť

sanovať (zlepšovať fin. stav, ozdraviť, ozdravovať podnik, banku) lat. ekon.

optimalizovať (zlepšovať, najlepšie, najvhodnejšie vyriešiť, riešiť v daných podmienkach) lat. kniž. a odb.

meliorovať (zlepšovanie pôdy, hosp. využiteľnosti a výnosnosti pôdy odvodňovaním a pod.) lat. odb.

množstvo

množstvo 1 (počet)

kvantita lat.

plejáda (počet) gréc. kniž.

minimum (najmenšie možné m.) lat.

maximum (najvyššie možné m.) lat.

en détail /andétaj/ (v malom m., v drobnom) franc. obch.

en gros /angró/ (vo veľkom m., meradle) franc. obch.

limit (najmenšie al. najväčšie m.) lat.-franc.

normál (zvyčajné, bežné m.) lat.

štandard (obvyklé, bežné, ustálené m.) angl.

optimum (v daných podmienkach najlepšie, najvhodnejšie, najpriaznivejšie, najvýhodnejšie m.) lat. kniž. a odb.

pesimum (v daných podmienkach nahoršie, najmenej vhodné, priaznivé, výhodné m.) lat. odb.

extrém (krajné, hraničné m.) lat. odb.

kvantum (spravidla určitý počet) lat.

multiplum (viacnásobné m.) lat. kniž.

kvóta (pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, pomerná časť, stanovený počet) lat.-tal.

norma (m. práce určenej na určitú časovú jednotku) lat. ekon.

penzum (m. uloženej, vymedzenej práce) lat. kniž.

produktivita (m. výrobkov na jedného pracovníka za jednotku času) lat. ekon.

kontingent (pevne určené m. tovaru, peňazí, poľnohosp. výrobkov) lat.

partia (vopred stanovené m. tovaru, výrobkov) lat.

suma (m. peňazí vyjadrené číselne) lat.

šarža (m. látky, dávka vyrobená naraz) franc.

receptúra (m. a pomer zložiek určitého výrobku) lat. odb.

koncentrácia (m. danej látky v objeme sústavy, hustota) lat. chem.

salinita (m. rozpustených solí vo vode vyjadrené v promile, slanosť) lat. geol.

glykémia (m., hladina cukru v krvi) gréc. lek.

lipémia (m., hladina tukových látok v krvi) gréc. lek.

natrémia (m., hladina sodíka v krvi) lat. + gréc.

telma (malé m. zadržanej dažďovej vody, v kt. žijú a vyvíjajú sa drobné organizmy) gréc. ekol.

seizmicita (m. zemetrasení za určité obdobie na určitom mieste) gréc. geofyz.

imisia (m. znečisťujúcich prímesí vo vzduchu) lat. meteor.

kvantum (najmenšie možné m. fyzikálnej veličiny) lat. fyz.

luminozita (m. energie vyžarovené hviezdou za jednotku času, svietivosť) lat. astron.

insolácia (m. priameho slnečného žiarenia dopadajúceho za jednotku času na jednotku plochy zeme) lat. meteor.

pórovitosť

poréznosť

poróznosť

pórozita (m. dutín v telese al. v materiáli) gréc.-lat.

etát (m. dreva, kt. je možné z lesa vyťažiť bez ohrozenia podstaty lesa) franc. les.

transport (väčšie m. osôb al. materiálu dopravované jednotne, najmä vlakom) lat. porovnaj početdávkaúroveňzníženiezvýšenie

stav

stav 1 (súhrn vlastností v určitom čase)

situácia (súhrn okolností, podmienok, pomery) lat.

pozícia (situácia s ohľadom na okolie) lat.

status (situácia s ohľadom na okolie sociol.; s. všeobecne kniž. a odb.) lat.

kondícia lat.

kondička lat. hovor.

fyzička (telesný al. duševný s., rozpoloženie, šport. a telesná zdatnosť, výkonnosť) gréc. slang.

forma (miera výkonnosti, najmä šport.) lat. hovor.

kapacita (maximálny stav výkonnosti) lat.

štatút (práv. s. upravený zákonmi, predpismi a pod.) lat. š. utečenca

konjunktúra (priaznivý s., podmienky, priaznivá zhoda okolností) lat.

kríza (ťažký, zložitý, nebezpečný, napätý s.) gréc.

reakcia (protikladný s. opačný k predchádzajúcemu stavu, zvrat, obrat) lat.

provizórium (dočasný, predbežný, prechodný s.) lat.

impas (bezvýchodiskový, neriešiteľný s.) lat. pren. kniž.

štich (zlý, nepríjemný, bezvýchodiskový s.) nem. len v spoj. „nechať niekoho v š.“

legalita

legálnosť (zákonný s., zákonnosť) lat.

ilegalita (s. mimo zákon, nezákonnosť, protiprávnosť) lat.

anarchia (s. bez poriadku, bez vlády, zmätok) gréc.

štandard (obvyklý, bežný, ustálený s.) angl.

normál

normálnosť lat.

normalita (zvyčajný, obyčajný, bežný, prirodzený, stredný s., priemer) lat. kniž.

minimum (najmenší možný s.) lat.

maximum (najvyšší možný s.) lat.

optimum (v daných podmienkach najlepší, najvhodnejší, najpriaznivejší, najvýhodnejší s.) lat. kniž. a odb.

pesimum (v daných podmienkach nahorší, najmenej vhodný, priaznivý, výhodný s.) lat. odb.

extrém (krajný, hraničný s.) lat. odb.

financie (s. majetku, hospodárenia, majetkové pomery) franc.

saldo (konečný s. pohľadávky al. záväzku, rozdiel medzi príjmami a výdavkami, zostatok účtu) tal. účt. obch.

pasivita (s., keď sú výdavky vyššie ako príjmy al. dlhy väčšie ako majetok, zadlženosť) lat. fin.

sediskvancia (s., keď nie je obsadený cirk. úrad, najmä pápeža al. biskupa, z dôvodu zosadenia al. smrti) lat. cirk.

nov (s. osvetlenia Mesiaca Slnkom pozorovaný zo Zeme, keď Mesiac je obrátený k Zemi neosvetlenou časťou) lat. astron.

status quo

status in quo /kvó/ (súčasný, doterajší s., ako dovtedy) lat. kniž. a odb.

in statu quo /kvó/ (v doterajšom stave) lat.

status quo ante /kvó/ (predchádzajúci, minulý s., ako predtým) lat. kniž. a odb.

in statu quo ante /kvó/ (v stave ako predtým, v predchádzajúcom stave) lat.

citový s. pozri pocit 1blaženosťuspokojeniepokoj 2napätie 1ostražitosťnepokojvzrušeniepodráždenosťhnevúzkosťstrachskleslosťstiesnenosťsmútokslabosť 1únavavyčerpanie 2

zdravotný, chorobný s. pozri zdravierovnováhachorobanedostatok 1poruchabezvedomiedokonávaniezotavovaniespánok 1

s. útlmu organizmov pozri zastavenie porovnaj postavenie 2

vyhovujúci

optimálny (v daných podmienkach najlepšie v., najlepší, najvhodnejší, najpriaznivejší, najvýhodnejší) lat.

normálny

normovaný

normalizovaný lat.

štandardný

štandardizovaný angl.

typizovaný (zodpovedajúci záväzným predpisom, pravidlám, ustálený) gréc.-lat.

suficientný (dostatočný) lat. kniž. a odb.

kóšer hebr.

kóšerný (obradne čistý, prípustný, pripravený na jedenie podľa židovských rituálnych predpisov) hebr. zastar. porovnaj primeranývhodný

dobrý

pozitívny (žiaduci, priaznivý, kladný) lat.

optimálny (najlepší, najvhodnejší, najpriaznivejší, najvýhodnejší, najlepšie vyhovujúci v daných podmienkach) lat.

fajn (príjemný, pekný) nem. hovor.

fajný

fajnový (akostný) nem. hovor.

kvalitný lat.

bonitný (hodnotný, akostný) lat.

anjelský (ušľachtilý) gréc.

optimum possibile (najlepší možný) lat. kniž.

optimus inter optimos (najlepší medzi najlepšími) lat. kniž.

eu- (príjemný, šťastný, priaznivý, správny, kladný) gréc. v zlož. sl. porovnaj výborný

Výsledky vyhľadávania