Výsledky vyhľadávania

osobitný

osobitný 3 (určený na mimoriadnu úlohu; nie bežný, výnimočný)

extra (mimoriadny, nezvyčajný, neobyčajný, zvláštny) lat. hovor.

špeciálny lat.

špeci

špéci (mimoriadny) lat. slang.

extrovný (mimoriadny, výnimočný, neobyčajný, zvláštny) lat. hovor. porovnaj mimoriadny

nevšedný

originálny (osobitý, zvláštny, svojský, svojrázny, osobitný, jedinečný) lat.

špeciálny lat.

špeci

špéci (osobitný, zvláštny, mimoriadny) lat. slang.

špecifický (osobitý, zvláštny, príznačný, svojrázny) lat. kniž. a odb.

atypický (odporujúci pravidlu, osobitý, zvláštny, nezvyčajný) gréc.

paratypický (nezvyčajný, odchylný od obvyklých vlastností a vzhľadu) gréc. odb.

unikátny (osobitý, jedinečný, ojedinelý, zvláštny, jediný svojho druhu) lat.

singulárny (osobitý, jedinečný, zvláštny, výnimočný) lat. kniž. a odb.

kuriózny (zvláštny, neobvyklý, neobyčajný, nezvyčajný, zriedkavý) lat.

raritný (zvláštny, vzácny, nezvyčajný, zriedkavý) lat.

atraktívny (nezvyčajný, lákavý, príťažlivý, pútavý, zaujímavý) lat.

exotický (nezvyčajný, nápadný, zaujímavý) gréc.

extrovný (zvláštny, výnimočný, neobyčajný) lat. hovor.

exkluzívny (nezvyčajný, zvláštny, výnimočný, mimoriadne lákavý, pútavý, zaujímavý, žiadaný, výhodný, výlučný, výhradný) lat.

elitný (nezvyčajný, výnimočný, mimoriadny, výlučný, výhradný, osobitý, zvláštny) franc.

extraordinárny (nezvyčajný, mimoriadny, zvláštny) lat. kniž. odb.

extra (nezvyčajný, neobyčajný, zvláštny, mimoriadny) lat. hovor.

ultra- (nezvyčajný, neobyčajný, mimoriadny) lat. v zlož. sl.

sporadický (zriedkavý, ojedinelý, vzácny, občasný) gréc. kniž. s. výskyt

spektakulárny (zvláštny, neobyčajný, nezvyčajný, osobitý, vzbudzujúci pozornosť) lat.-franc. kniž.

pekuliárny (osobitý, zvláštny, odchylný sa od normálu) lat. kniž.

neobvyklý

atypický (nezvyčajný, odporujúci pravidlu, osobitý, zvláštny) gréc.

exotický (nezvyčajný, nápadný, zaujímavý) gréc.

originálny (osobitý, zvláštny, svojský, svojrázny, osobitný, jedinečný) lat.

unikátny (osobitý, jedinečný, ojedinelý, zvláštny, jediný svojho druhu) lat.

kuriózny (zvláštny, nevšedný, neobyčajný, nezvyčajný, zriedkavý) lat.

raritný (zvláštny, vzácny, nezvyčajný, zriedkavý) lat.

bizarný špan.

pitoreskný (podivný, čudný, zvláštny) tal.-franc. kniž.

extraordinárny (nezvyčajný, mimoriadny, zvláštny) lat. kniž. odb.

spektakulárny (zvláštny, neobyčajný, nezvyčajný, osobitý, vzbudzujúci pozornosť) lat.-franc. kniž.

extra (nezvyčajný, neobyčajný, zvláštny, mimoriadny) lat. hovor.

extrovný (zvláštny, výnimočný, neobyčajný) lat. hovor.

ultra- (nezvyčajný, neobyčajný, mimoriadny) lat. v zlož. sl.

singulárny (osobitý, jedinečný, zvláštny, výnimočný) lat. kniž. a odb.

špeciálny lat.

špeci

špéci (osobitý, zvláštny, mimoriadny) lat. slang.

špecifický (osobitý, zvláštny, príznačný, svojrázny) lat. kniž. a odb.

paratypický (nezvyčajný, odchylný od obvyklých vlastností a vzhľadu) gréc. odb.

pekuliárny (osobitý, zvláštny, odchylný sa od normálu) lat. kniž.

atraktívny (nezvyčajný, lákavý, príťažlivý, pútavý, zaujímavý) lat.

exkluzívny lat.

elitný (nezvyčajný, výnimočný, mimoriadny, výlučný, výhradný, osobitý, zvláštny) franc.

excentrický lat.

extravagantný (výstredný, prepiaty, nápadný, zvláštny, neobvyklý) lat. + franc.

anomálny (odchylný od normálneho stavu, pravidla, tvaru a pod., nepravidelný, výnimočný) gréc.

abnormálny lat.

abnormný lat. zried.

anormálny (odchylný od normy, normálneho stavu, nepravidelný, nezvyčajný, zvláštny, úchylný, vymykajúci sa norme) gréc. + lat. kniž.

exorbitantný (nezvyčajný, nesmierny, prílišný) lat. odb. kniž.

sporadický (zvláštny, zriedkavý, ojedinelý, vzácny, občasný) gréc. kniž. s. výskyt

mimoriadny

extra (nezvyčajný, neobyčajný, zvláštny) lat. hovor.

ultra- (nezvyčajný, neobyčajný) lat. v zlož. sl.

mega-

megalo-

-megalia (veľkolepý, významný) gréc. v zlož. sl.

extraordinárny (nezvyčajný, zvláštny) lat. kniž. odb.

špeciálny lat.

špeci

špéci (osobitný, zvláštny) lat. slang.

extrovný (výnimočný, neobyčajný, zvláštny) lat. hovor.

exkluzívny lat.

elitný (nezvyčajný, výnimočný, výlučný, výhradný, osobitý, zvláštny) franc.

eminentný (vynikajúci, význačný, znamenitý, výrazný) lat. kniž.

atypický (nezvyčajný, odporujúci pravidlu, osobitý, zvláštny) gréc.

paratypický (nezvyčajný, odchylný od obvyklých vlastností a vzhľadu) gréc. odb.

abnormálny lat.

abnormný lat. zried.

anormálny (odchylný od normy, normálneho stavu, nepravidelný, nezvyčajný, zvláštny, úchylný, vymykajúci sa norme, neprirodzený) gréc. + lat. kniž.

anomálny (odchylný od normálneho stavu, pravidla, tvaru a pod., nepravidelný, výnimočný, neprirodzený) gréc.

pekuliárny (osobitý, zvláštny, odchylný od normálu) lat. kniž. porovnaj nezvyčajnýprvotriedny

prípad

prípad 1 (jednotlivý jav)

eventualita (možný p., možnosť) lat.

causa /kauza/

kauza (právny p., súdny spor, súdne konanie) lat.

unikum (jedinečný, ojedinelý, zvláštny p., p. jediný svojho druhu) lat.

antecedencia (predchádzajúci, predošlý p., predpoklad, podmienka) lat. kniž. a odb.

precedens (p. slúžiaci ako príklad, vzor pre podobné prípady, v angloamer. práv. systéme) lat. práv.

casus belli /kazus/ (udalosť, kt. je dôvodom vyhlásenia vojny) lat.

casus foederis /kazus fe-/ (p. zaväzujúci štát plniť záväzky zo zmluvy, najmä vstúpiť do vojny) lat.

ad hoc (na tento p., cieľ, účel) lat. kniž.

in eventum

in casu /ká-/ (v p.) lat. kniž.

in hoc casu /hok ká-/ (v tom p.) lat. kniž.

in casu necessitatis /ká-/ (v p. potreby) lat. kniž.

in casum /ká-/ (pre p.) lat. kniž.

in omnem eventum (pre každý p.) lat.

omni casu /kasu/ (v každom p.) lat. kniž.

in specie (vo zvláštnom p.) lat.

faute de mieux /fót d miö/ (v krajnom prípade, núdzovo) franc. kniž.

najmä

par excellence /parekseláns/ (hlavne, predovšetkým) franc. kniž.

nominatim /nó-ná-/ (menovite) lat. kniž.

in specie /spécié/ (zvlášť) lat. kniž.

pro primo /prí-/ (najprv, najskôr, predovšetkým, po prvé) lat. kniž.

katexochén (predovšetkým, výhradne, v najvlastnejšom zmysle slova) gréc. kniž.

živočích

zoon gréc. kniž.

zoo- gréc. v zlož. sl.

organizmus (samostatný živočíšny jedinec, živý tvor, bytosť) gréc. biol.

animal (živočíšny tvor) lat. kniž. aj pejor.

kozmopolit (ž. rozšírený po celej Zemi) gréc. biol.

exot (ž. pochádzajúci z ďalekých, tropických krajín) gréc. odb.

endemit (druh, rod al. čeľaď vyskytujúca sa len na malom území) gréc. bot. zool.

species (súbor geneticky príbuzných organizmov, najnižší stupeň) lat. biol.

albín (ž. s vrodeným nedostakom farbiva kože, dúhovky a vlasov) lat.-port.

gynander (obojpohlavný ž.) gréc. zool.

ovipariá (vajcorodé živočíchy rozmnožujúce sa vajcami) lat. zool.

vektor (ž. prenášajúci pôvodcov nákazlivých chorôb, prenášač) lat. lek.

krepuskulárny ž. (ž. aktívny iba v čase po západe slnka) lat. odb.

reofóbny ž. (ž. žijúci v stojatých vodách) gréc. zool.

reofilný ž. (prúdomilný ž. žijúci v tečúcich vodách) gréc. zool.

epifauna (vodné živočíchy žijúce prichytené na dne vodných nádrží a tokov) gréc. zool.

amfibiont (obojživelný ž.) gréc. biol.

edafón (súbor živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.

zooedafón (súbor živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.

megafauna

megaedafón (väčšie živočíchy žijúce v pôde, nad 20 mm) gréc. biol.

makroedafón gréc.

makrofauna (väčšie živočíchy žijúce v pôde, 2 – 20 mm) gréc. + lat.

mezofauna (veľké živočíchy žijúce v pôde, 0,2 až 2 mm) gréc. + lat. zool.

mikroedafón gréc.

mikrofauna (živočíchy žijúce v pôde, do veľkosti 0,1 mm) gréc. + lat. biol.

limikolný ž. (ž. žijúci v bahne al. na ňom) lat. zool.

fytofilný ž. (rastlinomilné ž. vyhľadávajúci rastliny ako úkryt al. potravu) gréc. zool.

synantrop (ž. vyskytujúci sa v blízkosti človeka, ľudského obydlia) gréc. biol. akol.

inkvilín (ž. žijúci v hniezde, nore, hálke iných živočíchov bez prospievania al. škodenia svojmu hostiteľovi) lat. zool.

epizoá (necudzopasné živočíchy žijúce na povrchu tela iného živočícha) gréc. zool.

lignikolný ž. (ž. žijúci trvalo v dreve) lat. zool.

kryptozoá (živočíchy žijúce skryto, pod kameňmi, pod kôrou a pod.) gréc. zool.

omnivor lat. biol.

pantofág gréc. zool.

heterofág (ž. živiaci sa rôznorodou potravou, všetkými druhmi rastlinnej aj živočíšnej potravy, všežravec) gréc. zool. zastar.

euryfág

polyfág (ž. živiaci sa rôznorodou rastlinnou a živočíšnou potravou) gréc. zool.

monofág gréc. zool.

stenofág (ž. živiaci sa len jedným druhom potravy) gréc. biol.

oligofág (ž. živiaci sa len niekoľkými druhmi potravy) gréc. zool.

geofág (ž. požierajúci pôdu a tráviaci organické časti z nej) gréc. biol.

heterotrof

heterotrofný ž.

organotrof (ž. živiaci sa inými ústrojnými látkami) gréc. biol.

heterotrof (ž. živiaci sa inými organickými látkami) gréc. biol.

xylofág (ž. živiaci sa výhradne drevom) gréc. zool.

fungivor

fungivorný ž. (ž. živiaci sa hubami) lat. zool.

mycetofág (ž. živiaci sa hubami a plesňami) gréc. biol.

herbivorný ž.

herbivor (ž. živiaci sa výhradne rastlinami, najmä bylinami a trávami, bylinožravec) lat. zool.

fytoepizit

fytofág (ž. živiaci sa rastlinnou potravou, trávou, bylinožravec) gréc. biol.

florivor (ž. živiaci sa kvetmi) lat. zool.

karpofág gréc.

fruktivor

fruktivorný ž. (ž. živiaci sa plodmi rastlín) lat.

radicivorný ž. (ž. živiaci sa podzemnými časťami rastlín, koreňmi a pod., koreňožravý ž.) lat. zool.

fytosaprofág (ž. živiaci sa telami odumretých rastlinných organizmov) gréc. zool.

detritofág (ž. živiaci sa rozpadajúcou sa odumretou organickou hmotou) lat. + gréc. zool.

hematofágny ž. (ž. živiaci sa krvou iných organizmov) gréc. zool.

insektivorný ž. (hmyzožravý ž., hmyzožravec) lat. odb.

entomofág (ž. živiaci sa hmyzom) gréc. biol.

apivorný ž. (ž. živiaci sa včelami a ich larvami) lat. zool. biol.

karnivor lat.

zoofág

zoofágny ž. (ž. živiaci sa výhradne mäsom, mäsožravec) gréc. biol.

sarkofág (ž. živiaci sa mäsom odumretých živočíchov) gréc. biol.

nekrofág (ž. živiaci sa mŕtvym telom iného živočícha) gréc. zool.

ichtyofág gréc. zool.

piscivorný ž. (ž. živiaci sa rybami) lat. zool.

epizit gréc.

predátor (ž. živiaci sa lovom a zabíjaním koristi, dravec) lat. zool.

šelma nem.

beštia (dravé, divé zviera) lat.

koprofág

skatofág (ž. živiaci sa výkalmi iných živočíchov) gréc. biol.

saprofág

schizofág

saprofyt

saprofágny

saprofytický ž. (ž. živiaci sa hnijúcimi látkami, zvyškami rastlín a živočíchov) gréc. biol.

biofág (ž. živiaci sa na úkor živých rastlín a živočíchov) gréc.

ektofág (ž. živiaci sa na povrchu hostiteľa) gréc. biol.

lochneská príšera vl. m.

lochneska (ž. žijúci údajne v škótskom jazere Ness) vl. m. hovor.

yetti

yeti /jeti/ (ž. podobný človeku, žijúci údajne v Himalájach, snežný človek, snežný muž) tib.

cudzopasný ž. pozri príživník 2 porovnaj jedinec 2bytosť

druh

druh 1 (súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi)

fajta maď. hovor.

sorta franc.-tal.

species (súbor geneticky príbuzných organizmov, najnižší stupeň biol.; d. všeobecne kniž. a odb.) lat.

kategória (d. javov, predmetov, ľudí a pod. so spoločnými znakmi) gréc.

subkategória (nižšia, čiastková kategória) gréc.-lat. kniž. a odb.

klasa (trieda) lat. hovor.

žáner (umelecký d.) franc.

sui generis /suí/ (svojho d., svojrázny) lat. kniž.

typ gréc.

typus (súhrn jedincov al. vecí s rovnakými znakmi) gréc. kniž. zastar.

formát (d., typ programu) angl. publ.

introflexívny jazyk (typ jazyka, ak sa gramatické funkcie vkladajú do koreňa, základu slova) lat.

izolačný jazyk (typ jazyka, ak gramatické funkcie vyjadrujú lexikálne prvky) lat.

aglutinačný jazyk (typ jazyka, ak každý gramatický prvok vyjadruje práve jednu gramatickú funkciu) lat.

flektívny jazyk (typ jazyka, ak sa gramatické funkcie vyjadrujú ohýbaním)

inkorporujúci jazyk (typ jazyka, ak štruktúra vetných vzťahov je vyjadrená pri slovese) lat.

d. slova pozri meno 1zámenočíslovkaslovesopríslovkapredložkaspojkačasticacitoslovce

endemit (d., rod al. čeľaď vyskytujúci sa len na malom území) gréc. bot. zool.

linnéon (rastlinný d., tzv. veľký, široký) vl. m. bot.

asektátor (rastlinný d. dopĺňajúci druhové zloženie spoločenstva rastlín) lat. ekol.

jordanon vl. m. bot. zastar.

mikrospecies (rastlinný d., tzv. malý, málo odlišný) lat. biol.

relikt (d., kt. sa zachoval ako pozostatok z predchádzajúceho obdobia) lat. geol. zool. bot.

(d. krajiny) pozri oblasť 1 porovnaj trieda 1

zmes

melanž franc. odb.

konglomerát (nesúrodá z., spojenie rôznorodých častí, zmiešanina, zlepenina, zhluk) lat.

magľajz (z. rôznych látok al. vecí; lepkavá z.) vl. m. hovor. expr.

mišmaš nem. hovor. expr.

mišung nem. subšt.

pel-mel

pele-mele

pêle-mêle /pel mel/ franc. kniž.

mix (miešanina, zmiešanina) angl.

koktail

kokteil (rôznorodá, najmä zámerne vytvorené z.) angl.

varia (z. rôznych vecí) lat. kniž.

kvodlibet (z. všetkého možného, kadečo, zo všetkého trochu; z. niekoľkých obľúbených piesní) lat.

potpourri /-puri/ (zo všetkého trochu, miešanina; z. melódií z rôznych skladieb; vonná z. sušených kvetov, listov, kôry a pod.) franc. kniž.

pasticcio /-čo/ (z. známych nápevov, melódií) tal. hud.

tutti-frutti (pestrá z. ovocia; pestrá z. všeobecne pren.) tal. hovor.

kupáž (z. vín pre výrobu šumivého vína) franc. vin.

čalamáda (nakladaná miešaná zelenina) ?

fondán (z. z cukru al. sacharózy a škrobového sirupu) franc. potrav.

karí (z. viac druhov jemne mletého korenia, najmä ind.) ind.-angl. kuch.

worcester /vorče-/ (tekutá z. korení ako prísada do omáčok) vl. m.

elektuárium (kašovitá z. z prachov, najmä rastlinných, zmiešaných s medom al. sirupom) lat. farm.

silica (z. prchavých voňavých látok obsiahnutých v rastlinách, používaná v potravinárstve, kozmetike, medicíne a pod.) lat. chem.

species (liečivá z. rastlinných látok, napr. čajov) lat. farm.

krizma (z. olivového oleja a balzamu, obradný posvätný olej) gréc. cirk.

mixtúra (z. liekov, liečiv) lat. farm.

free baza /frí/ (z. kokaínu a heroínu, kt. sa fajčí zmiešaná s olejom vo vodných fajkách) angl. + gréc.

emulzia (sústava dvoch al. viac nemiešateľných, jemne rozptýlených kvapalín) lat. chem.

ropa (z. uhľovodíkov rôzneho zloženia, zemný olej) poľ.

nafta (spracovaná ropa) orient.-gréc. chem.

benzín (z. kvapalných uhľovodíkov, horľavá tekutina používaná ako pohonná látka, rozpúšťadlo a pod.) arab. tech.

parafín (z. tuhých nasýtených uhľovodíkov z nafty al. uhlia, na výrobu sviečok, kozmetiky a pod.) franc. chem.

pufer (z. kyslých a zásaditých látok na udržovanie stálej kyslosti prostredia, tlmivý roztok) nem. chem.

šuter (z. štrku) nem. hovor.

šotolina (drobná zmes štrku) tal. stav. slang.

makadam (hrubšia kamenná drvina na podklad vozovky) vl. m.

betón (stavebná hmota zo z. štrku al. piesku, cementu a vody, po vytuhnutí tvrdá a stála) franc. stav. porovnaj betón

malta (stavebná hmota zo z. piesku, vápna, vody, prípadne cementu používaná na spájanie muriva a omietanie) tal. porovnaj malta

pačok (z. vápna s vodou na prvé bielenie omietky, vápenné mlieko) nem. stav.

štuka (z. jemného piesku a sadry al. vápna na vrchné jemné omietky) tal.-nem. stav.

smog (z. hmly a dymových splodín v ovzduší veľkých miest a priemyselných oblastí) angl. skr.

bitúmen (z. pevných a kvapalných uhľovodíkov, živica) lat. geol.

asfalt gréc.

tér (čierny bitúmen na stavbu ciest a pod.) nem. zastar. porovnaj roztok

podrobnosť

podrobnosť 1 (jednotlivá, drobná vec, jav)

detail /-tajl/ (jednotlivosť, maličkosť, drobnosť) franc.

finesa (jemná a dôvtipná p., jemný odtienok) franc. kniž.

species facti /fakti/ (podrobnosti nejakej udalosti) lat. kniž.