Výsledky vyhľadávania

číslovka

číslovka 1 (slovo vyjadrujúce počet, poradie a pod.)
numerále lat. lingv.
nula lat.-tal.
zero (základná č. označujúca žiadny počet) arab.-franc. zastar.
ordinálium (radová č.) lat. lingv.
multiplikatívum (násobná č.) lat. lingv.

číslovka

číslovka 2 (slovná hra)
aritmogrif (slovná hra, hádanka založená na nahradení písmen číslicami) gréc.

hra

hra 2 (zábavná činnosť)
lora tal. kart.
šnaps nem. hovor.
kaláber tal. zastar.
cribbage /kribidž/ (kartová h.) angl.
alager franc.
bakarat
baccarat /baka-/ franc.
farao egypt.-lat.
ferbľa nem. slang.
makao vl. m.
mariáš franc.
poker angl. kart.
ramšľa
ramšeľ (hazardná kartová h.) franc.
skat (nem. kartová h. s 32 kartami pre 3 hráčov) tal.-nem.
kvarteto (detská kartová h.) lat.
bridž (kartová h. pre dve dvojice hráčov) angl.
preferans
preferanc (kartová h. s dôležitou úlohou farieb) franc.
tarok
taroky (kartová h. s 54 listami) tal.
piket
pikety (kartová h. s 32 kartami pre 2 – 4 osoby) franc.
whist /uist/ (kartová h. s 52 kartami pre 4 osoby) angl.
špády (kartová h. s tal. kartami) gréc.-tal. kart.
pasians (kartová h. pre jednu osobu) franc.
žolík
žolíky vl. m.
remy (kartová h. s kartami s obrázkom šaša) angl. kart.
kanasta (kartová h. so žolíkovými kartami) špan.
hazard (h., najmä kartová, založená na náhode) arab.-franc.
vabank (hazardná h. o celý vklad, o všetko) franc.
šach (h. na štvorcovej ploche so 64 poľami striedavo svetlými a tmavými, založená na posúvaní bielych a čiernych figúr podľa určitých pravidiel) perz.
dáma (spoločenská h. na šachovnici s bielymi a čiernymi kameňmi) franc.
ma-čang (čín. spoločenská h. podobná dáme) čín.
go (jap. národná h. s bielymi a čiernymi kameňmi na šachovnici s 361 bodmi) čín.-jap.
lurč (h. s kockami a kameňmi, puf, triktrak) franc.-angl.
halma (spoločenská h., pri kt. sa premiestňujú figúrky do pôvodného postavenia protihráča) gréc.
domino (spoločenská h. s obdĺžnikovými bodkovanými doštičkami) franc.
loto (spoločenská stolná h. s vyťahovaním a obsadzovaním čísel) tal.
mikádo (jap. h. s tenkými tyčinkami) jap.
tamagoči (elektronická h. vo forme virtuálneho domáceho zvieratka, o kt. sa treba starať) jap.
tangram (štvorec rozdelený piatimi čiarami na sedem častí, z kt. sa dajú skladať rôzne obrazce) um.
origami (jap. papierová skladačka) jap.
puzzle /pazl, hovor. pucle/ (detská obrázková skladačka z nepravidelných dielikov) angl.
lego (detská stavebnica s mnohými kombinačnými možnosťami) obch. zn.
piga (detská h. s dreveným, na koncoch špicatým kolíkom) rom. iba sing.
gamesa (počítačová h.) angl. slang.
adventúra (akčná dobrodružná počítačová h. s úlohami a hádankami) angl. slang.
anagram (slovná h., keď nové slovo vznikne premiestnením hlások, prešmyčka) gréc.
logogrif (slovná h., keď sa význam slova mení priberaním al. uberaním písmen) gréc. odb.
rébus (slovná h. naznačujúca hľadané slovo al vetu obrázkami al. písmenami) lat.-franc.
šaráda (slabiková slovná h.) franc.
palindróm (slovná h., slovo al. veta, kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.
paragram (slovná h. vznikajúca zámenou al. vypustením písmen) gréc.
melatónia (slovná h. založená na zvukovej zhode a podobnosti slov al. slovných spojení) gréc. odb.
kalambúr (slovná h. založená na zvukovej zhode významovo odlišných slov) franc.
aritmogrif (slovná h. založená na nahradení písmen číslicami, číslovka) gréc.
scrable /skrebl/ (dosková hra, pri kt. hráči skladajú slová ako v krížovke) angl.
kvíz (spoločenská h., kde súťažiaci odpovedá na otázky, zábavný program, súťaž s otázkami, hádankami) angl.
lotéria (verejná stávková h., pri kt. vyhrávajú vlastníci vytiahnutých žrebov) tal.
bingo (lotéria s výhrami v hotovosti) angl.
tombola (lotéria s vecnými výhrami pri spoločenskej zábave) tal.
loto (číselná lotéria) tal.
ruleta (hazardná stávková h., pri kt. guľôčka na otáčajúcej sa doske označuje vyhrávajúce číslo) franc.
petting (ľúbostná h. bez súlože, erotické dotyky v dolnej časti tela, v oblasti pohlavných orgánov) angl. psych.
necking /nek-/ (ľúbostná h., erotické dotyky v hornej časti tela) angl. psych.
panem et circenses /pá- -zés/ (chlieb a hry, ako uspokojenie rímskeho ľudu za cisárstva) lat. kniž.

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)
logos gréc. kniž. a filoz.
logo-
-lóg gréc. v zlož. sl.
onomato- gréc. v zlož. sl.
lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.
synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.
homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.
antonymum gréc.
opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.
tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.
homofón
homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.
homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.
dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.
paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.
palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.
heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.
ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.
hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.
hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.
autosémantikum
autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.
synsémantikum
synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.
definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.
definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.
archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.
neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.
pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.
eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.
melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.
augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.
deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.
dialektizmus (nárečové s.) gréc.
regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.
okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.
kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.
disfemizmus
dysfemizmus
vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.
trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.
slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.
argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.
expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.
hypokoristikon
hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.
onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.
expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.
profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.
žurnalizmus franc.
publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.
prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.
solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.
fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.
idióm
idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.
klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.
klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.
parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.
poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.
radif
redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.
lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.
kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.
akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.
logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.
anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.
juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.
indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.
indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.
simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.
kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.
derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.
desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.
denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.
deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.
enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.
oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.
parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.
vokabulum
vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.
reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.
paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.
mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.
abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.
incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.
razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.
hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.
amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.
biblicizmus
biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.
tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.
responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.
europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.
jazykový prvok v inom jazyku
slavizmus (slovan.) lat.
slovakizmus (slov.) lat.
bohemizmus
bohemikum (čes.) lat.
moravizmus (moravský) vl. m.
polonizmus (poľ.) lat.
ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.
rusizmus (rus.) vl. m.
slovenizmus (slovinský) lat.
bulharizmus (bulh.) vl. m.
hungarizmus lat.
maďarizmus (maď.) vl. m.
rumunizmus (rum.) vl. m.
grécizmus (gréc.) vl. m.
latinizmus (lat.) vl. m.
hebreizmus
hebraizmus (hebr.) vl. m.
germanizmus
germanikum (nem.) lat.
romanizmus (románskych jazykov) lat.
italizmus
italianizmus
talianizmus (tal.) vl. m.
galicizmus (franc.) vl. m.
hispanizmus (špan.) lat.
lusitanizmus (port.) vl. m. lat.
anglicizmus (angl.) lat.
amerikanizmus (amer.) vl. m.
arabizmus (arab.) vl. m.
indianizmus (indián.) vl. m.
japonizmus (jap.) vl. m.
orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.
ad verbum
de verbo ad verbum (od s. do s.) lat. porovnaj označenie 2prostriedok 1