Výsledky vyhľadávania

tri

tri
tri- gréc. v zlož. sl.
pel-mel
pêle-mêle /pel mel/ (dve na t., neusporiadane, nesúladne, zmätene, bez hlavy a päty) franc. hovor.

rozdelenie

rozdelenie 1 (rozčlenenie na časti)
schizo-
-schisis (rozštiepenie) gréc. v zlož. sl.
segmentácia (rozdeľovanie, rozčlenenie, členenie na časti, úseky, zložky, prvky) lat. kniž. a odb.
rajonizácia
rajonizovanie (rozdeľovanie na územné časti ako miesta pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
periodizácia (rozdeľovanie na časové úseky, obdobia) gréc.-lat.
decentralizácia (rozdeľovanie, rozloženie, rozkladanie medzi viaceré jednotky, zložky) lat.
alokácia (rozdeľovanie, rozmiestnenie, rozmiestňovanie, rozloženie, rozkladanie; rozdeľovanie medzi rôzne odvetvia) lat.
dislokácia (rozdeľovanie, rozmiestnenie, rozmiestňovanie, rozloženie, rozkladanie) lat.
fragmentácia (r. na časti) lat. kniž.
sejunkcia (oddelenie) lat. odb.
discízia (r. rezom, rozrezanie) lat. lek.
kvotácia (r. na pomerné časti, diely, podiely, ich určenie) lat. práv. ekon.
disekcia (r. na dvoje) lat. odb.
dichotómia (r. na dve rovnaké časti, rozdvojenie, dvojdielnosť, roztriedenie do dvoch skupín, vetvenie) gréc.
bipartícia (r. na dve časti, rozdvojenie) lat.
bifurkácia (rozdvojenie, rozštiepenie, rozvetvenie kniž.; r. strednej školy na humanitnú a prírodovednú vetvu škol.; rozvetvenie toku rieky do rôznych riečnych systémov) lat.
trisekcia (r. na troje) lat. odb.
trichotómia (r. na tri rovnaké časti, trojdielnosť, roztriedenie do troch skupín, vetvenie) gréc.
tripartícia (r. na tri diely, skupiny, časti) lat. kniž.
trifurkácia (r. na tri časti) lat. kniž.
repartícia (pomerné r., rozvrhnutie) lat. kniž. a odb.
gonochorizmus (r. jedincov živočíšneho druhu na samcov a samice, rôznopohlavnosť v rámci jedného druhu) gréc. biol.
metaméria
metaméra (r. tela živočíchov, článkonožcov na pravidelne sa opakujúce články, článkovanie) gréc. zool.
dispozícia (osnova, rozvrh, rozvrhnutie) lat.
portfólio (r. investičného rizika rozdelením investícií do rôznych oblastí) lat. ekon.
schizma (rozštiepenie, rozkol cirkvi) gréc. cirk.

delenie

delenie 1 (členenie na časti, rozdeľovanie)
segmentácia (rozdeľovanie, rozdelenie, členenie na časti, úseky, zložky, prvky) lat. kniž. a odb.
zonácia (d. do oblastí, území, pásiem) gréc. odb.
rajonizácia
rajonizovanie (d., rozdelenie na územné časti ako miesta pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
partikularizácia (členenie, štiepenie) lat. kniž.
bifurkácia (štiepenie, vetvenie) lat. kniž.
disociácia (rozklad na zložky, štiepenie) lat. odb.
fragmentácia (rozdelenie na časti) lat. kniž.
periodizácia (d., rozdelenie na časové úseky, obdobia) gréc.-lat.
parcelácia (d. väčšieho pozemku na menšie diely, obyčajne na stavanie; d. všeobecne) franc.-nem.
stratifikácia (rozvrstvenie, vrstvenie, rozčlenenie, členenie) lat. kniž. a odb.
polytómia (mnohočlenné d. pojmu na väčší počet tried) gréc. log.
bipartícia (d., rozdelenie na dva diely, skupiny, časti, rozdvojenie) lat.
dichotómia (d., rozdelenie na dve, najmä rovnaké časti, rozdvojenie, dvojdielnosť, triedenie do dvoch skupín, vetvenie) gréc.
tripartícia (d., rozdelenie na tri diely, skupiny, časti) lat. kniž.
trichotómia (d., rozdelenie na tri, najmä rovnaké časti, trojdielnosť, triedenie do troch skupín, vetvenie) gréc.
amitóza (priame d. jadra bunky) gréc. biol.
karyokinéza gréc.
mitóza (nepriame d. jadra bunky) gréc.-lat. biol.
meio- gréc. v zlož. sl. porovnaj členenierozdelenie 1

skladba

skladba 1 (hud. al. lit. dielo)
sólo (s. al. jej časť pre jedného speváka, hudobníka, tan.) tal.
ária (s. pre sólový spev so sprievodom hud. nástrojov) tal. hud.
a cappella /á ka-/ (s. pre spev, najmä zborový, bez nástrojov) tal. hud.
duo
dueto (s. pre dva hlasy al. nástroje) tal. hud.
trio (s. pre tri hlasy al. nástroje) tal. hud.
trio
tercet
terceto (s. pre tri hlasy al. nástroje) tal. hud.
tricínium (trojhlasová s., 16. a 17. st.) lat. hud.
kvartet
kvarteto lat. hud.
tetrafónia (s. pre štyri hlasy al. nástroje) gréc. hud.
kvinteto (s. pre päť hlasov al. nástrojov) tal. hud.
sexteto (s. pre šesť hlasov al. nástrojov) lat. hud.
septeto (s. pre sedem hlasov al. nástrojov) lat. hud.
okteto (s. pre osem hlasov al. nástrojov) tal. hud.
noneto (s. pre deväť hlasov al. nástrojov) tal. hud.
kondukt (viachlasová stredoveká s.) hud.
etuda /-tü-/ (cvičná hud. s.; náročná virtuózna koncertná s.) franc. hud.
ouvertúra /uv-/ (úvodná s. k väčšiemu hud. dielu, najmä opere, baletu a pod., predohra) franc. hud.
prelúdium (úvodná s. k cyklickej skladbe, predohra) lat. hud.
antelúdium (predohra) lat. hud.
koncert (väčšia s. pre sólový nástroj a orchester) franc.-nem.
concerto grosso /končer-/ (barokový inštrumentálny koncert; koncert pre komorný súbor a orchester) tal. hud.
symfónia (orchestrálna s., spravidla so štyrmi kontrastnými časťami, vetami) gréc. hud.
symfonieta (malá symfónia) gréc. hud.
sonáta (inštrumentálna s. s tromi al. štyrmi časťami, vetami) tal. hud.
sonatína (sonáta menšieho rozsahu) tal. hud.
kantáta (oslavná s. pre sólový a zborový spev s orchestrom) lat.
rapsódia (inštrumentálna s. s voľnou formou a dram. obsahom) gréc. hud.
rondo (inštrumentálna s. založená na návratoch hlavnej myšlienky, témy) franc. hud.
sinfonia (inštrumentálna viachlasová s., od 15. st.; tal. druh predohry) gréc.-tal. hud.
suita franc.
partita (cyklická s. zložená z niekoľkých voľne zoradených viet) tal. hud. zried.
serenáda (lyrická inštrumentálna s. s ľúbostnou témou) tal.-franc. hud.
romanca (piesňová al. inštrumentálna lyrická s., najmä ľúbostná) franc.-špan. hud.
balada (lyricko-epická s. s ponurým dejom a smutným koncom) franc. hud.
madrigal (svetská vokálna al. vokálno-inštrumentálna polyfónna s.) tal. hud.
marcia /marča/ tal. hud.
marš (pochodová s., pochod) franc.-nem. zastar. hovor.
divertimento (komorná al. orchestrálna s., najmä ľahšia, zábavná) tal. hud.
arabeska (drobná nenáročná s.) tal.-franc. hud.
bagatela (drobná s., najmä klavírna, od 18. st.) tal.
impromptu /empromptü/ (menšia jednoduchšia trojdielna s., najmä klavírna) franc. hud.
tokáta
toccata /-ká-/ (s. pre klávesové nástroje s voľnou formou) tal. hud.
tokatína
toccatina /-ka/ (malá tokáta) tal. hud.
fúga (trojdielna viachlasná s., v kt. tému uvedenú na začiatku prvým hlasom postupne preberajú hlasy ostatné) tal. hud.
siciliána (inštrumentálna al. vokálna s., 17. – 18. st.) vl. m. hud.
sarabanda (stará špan. trojdobová s. s voľným tempom) perz.-špan.
kasácia (skladba s viacerými vetami, najmä pre dychové nástroje) lat.
air /ér/ (kratšia baroková inštrumentálna s.) franc.
ricercar /-čerka-/ (polyfónna inštrumentálna s. imitačne spracúvajúca jeden al. niekoľko motívov, 16. a 17. st.) tal. hud.
pastorála tal.
pastorále tal.
pastorela tal. lit.
ekloga (s. s motívmi z pastierskeho života; krátka idylická inštrumentálna s.) gréc.
balletto (tan. s. pre spev al. nástroje, Taliansko, 16. st.) tal. hud.
scherzo /skerco/ (rozmarná, hravá, žartovná s., najmä ako stredná, tretia veta v symfónii a pod.) tal. hud.
capriccio /kapričo/ (s. s humorným, rozmarným rázom) tal. hud.
badinage /-náž/
badinerie /-ri/ (veselá, hravá s., 18. st.) franc. hud.
humoreska (veselá, rozmarná s.) nem. hud.
burleska (hrubá, drsná, nevyberaná s. vysmievajúca sa vážnym témam) tal.-franc.
fantázia (voľná s.) gréc. hud.
andante (s. s voľným, miernym, pomalým tempom) tal. hud.
largo (s. s pomalým, širokým tempom) tal. hud.
allegro (s. so živým, rýchlym tempom) tal. hud.
nokturno (s. vyjadrujúca pokojnú nočnú náladu) tal. hud.
fanfára (krátka slávnostná s. pre plechové nástroje, znelka, slávnostné trúbenie) franc.
tuš (krátka slávnostná fanfára na počesť, privítanie a pod.) angl.
intráda (fanfára pri otváraní slávností) tal. hud.
halali (slávnostná lovecká fanfára trúbená pri zakončení lovu) franc.
hymnus (s. vznešeného, oslavného rázu, chválospev) gréc.
oratórium (rozsiahla vokálno-inštrumentálna s. s náb. a neskôr svetským námetom) lat. hud.
missa solemnis (s. pre sóla, zbor a orchester ako slávnostná omša) lat. cirk.
antifóna (zborová bohoslužobná s.) gréc. cirk. hud.
anthem /antem, ensem/ (zborová s. v anglikánskej cirkvi) gréc.-angl. hud.
intonácia (krátka organová s. udávajúca tóninu bohoslužobného spevu, 16. – 18. st.) tal. hud.
rekviem
requiem (smútočná s. hraná na zádušnej omši) lat. hud.
stomp (rýchla džezová s.) angl. hud.
remix (nová s. vytvorená spojením častí iných skladieb, najmä úspešných) angl. porovnaj pieseňspevbáseň

triedenie

triedenie
klasifikácia (t. vo vedných disciplínach) lat.
kategorizácia (rozdeľovanie na skupiny, zatrieďovanie, zaraďovanie, začleňovanie do skupín) gréc.
sortimentácia (t. výrobkov, tovaru podľa druhovo príbuzných súborov) franc.
systematizácia
systemizácia (usporadúvanie, zatrieďovanie vecí, javov a pod. do sústavy) gréc.
dichotómia (delenie na dve, najmä rovnaké časti, t. do dvoch skupín, vetvenie) gréc.
tripartícia (delenie na tri diely, skupiny, časti) lat. kniž.
trichotómia (delenie na tri, najmä rovnaké časti, t. do troch skupín, vetvenie) gréc.
brakovanie
brakácia (vyraďovanie, vylučovanie, negatívne vyberanie, najmä zvierat) nem.
eidografia /ej-/ (t. literatúry podľa lit. druhov) gréc.
saprobia (t. vôd podľa prítomnosti al. neprítomnosti organizmov žijúcich v znečistenej vode) gréc. biol.

trojdielnosť

trojdielnosť
trichotómia (rozdelenie na tri, najmä rovnaké časti, trojdielnosť, triedenie do troch skupín, vetvenie) gréc.
tripartícia (rozdelenie na tri diely, skupiny, časti) lat. kniž.

dva

dva
bi-
bin-
bis- lat. v zlož. sl.
di- gréc. v zlož. sl.
pel-mel
pêle-mêle /pel mel/ (dve na tri, neusporiadane, nesúladne, zmätene, bez hlavy a päty) franc. hovor.
ab hoc et ab hac (dve na tri, o tomto i o tamtom) lat.

schopnosť

schopnosť
potencialita
potenciálnosť lat.
potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
potencia (s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.) lat.
energia (s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc. porovnaj sila 2
vitalita
vitálnosť (životná s., sila, životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.
produktivita
produktívnosť (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.
kapacita (s. niečo obsiahnuť, prijať, pojať do seba, niečo vyrábať) lat.
sociabilita (náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
inteligencia (s. chápania a samostatného myslenia, rozumové nadanie, chápavosť, súdnosť) lat.
intelekt (s. myslenia, rozumové schopnosti) lat. porovnaj rozum
kvalifikácia
kvalifikovanosť (spôsobilosť, s. vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.
kompetencia
kompetentnosť (spôsobilosť, oprávnenie rozhodovať, odbornosť) lat.
disponovanosť (s. niečo konať) lat.
dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie) lat.
talent (s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy) gréc.-lat.
majstrovstvo (s. na vynikajúci, dokonalý výkon) lat.-nem.
charizma (s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.) gréc.
fond (zdatnosť, nadanie) franc. hlasový f.
fantázia gréc.
imaginácia (s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť) lat. kniž.
hypermnézia (zvýšená s. zapamätávania a reprodukcie na úkor iných schopností) gréc. lek.
elokvencia (s. plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.
fluencia (s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu) lat. psych.
eristika (s. hľadať pravdu cestou sporu, umenie viesť spor) gréc. filoz.
perceptibilita
perceptívnosť (s. vnímania, vnímavosť) lat. psych.
senzibilita
senzitivita
senzitívnosť (s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.
sagacita (s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť) lat. lek. porovnaj vnímavosťcitlivosť 1
empatia (s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa) gréc. psych.
asertivita (s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.
zicflajš (s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.) nem. hovor.
reaktibilita lat. biol.
reaktivita
reaktívnosť (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.
kompatibilita (s. zlučovať sa, spájať sa, zlučiteľnosť, spájateľnosť, znášanlivosť) lat.-franc. odb.
plasticita
plastickosť (s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.) gréc. tech.
elasticita
elastickosť (miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť) gréc.-lat. odb.
adaptabilita
adaptabilnosť lat. kniž. a odb.
adaptívnosť
adaptivita (s. prispôsobenia, prispôsobovania, prispôsobivosť) lat. odb.
flexibilita
flexibilnosť (ohybnosť, prispôsobivosť, pružnosť) lat.
autoregulácia (s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie) gréc. + lat. odb. porovnaj prispôsobivosť
rezistencia (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolnosť) lat.
imunita (odolnosť organizmu proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek.
aptitúda (s. dosiahnuť určitý výkon) lat. psych.
mobilita
mobilnosť (s. pohybu, pohyblivosť) lat. kniž. a odb.
motilita (s. pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.
hypomobilita
hypomotilita gréc. + lat. lek.
hypokinéza (znížená pohyblivosť) gréc. lek.
hypermobilita
hypermotilita gréc. + lat. lek.
hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) gréc. lek.
trichromázia (normálna s. rozoznávať tri základné farby, normálne farebné videnie) gréc. lek.
vízus (ostrá rozlišovacia s. oka) lat. lek. fyziol.
monochromatopsia (s. vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.
hemeralopia (znížená s. vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek. porovnaj videnie
ambidextria (s. rovnako používať obe ruky)
stereognózia (s. zistiť pohmatom základné priestorové vlastnosti predmetu) gréc. lek.
mimetizmus (s. napodobňovať) gréc. kniž.
proskopia (s. predvídať budúcnosť, jasnovidnosť, mimozmyslové vnímanie) gréc.
lucidita (s. predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti, jasnovidnosť) lat. psych.
telekinéza
psychokinéza (neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.
telepatia (s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.
telegnózia (s. rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.
divinácia (veštecká s.) lat. kniž.
serendipita (s. nachádzať stratené predmety) lat.
eidetizmus /ej-/ (s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.
magnetizmus (s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom) gréc.
fertilita (s. rozmnožovať sa pohlavným spôsobom, plodnosť) lat. biol.
interfertilita (s. oplodnenia medzi dvoma rôznymi formami organizmov) lat. biol.
fekundita (s. plodiť al. rodiť potomstvo, plodnosť) lat. ekol. biol.
natalita lat. zool.
nativita (vrodená s. populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.
solvencia
solventnosť (s. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
likvidita
likvidnosť (s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.
ubikvita (s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.
excitabilita (s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť) lat. biol.
autotómia (s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života) gréc. zool.
regenerácia (s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom) lat. biol.
navigácia (s. živočíchov určiť polohu a smer pri ťahoch a presunoch) lat. zool.
endotermia (s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela) gréc. odb.
homoiotermia (s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť) gréc. biol.
ektotermia (s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku) gréc. biol.
fototrofia
fotoautotrofia (s. organizmov prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.
mutabilita
mutabilnosť (s. tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.
modifikabilita (s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami) lat. biol.
organotropizmus (s. látky pôsobiť na určité ústroje al. tkanivá) gréc. biol.
toxigenita (s. mikroorganizmov produkovať jedy) gréc. biol.
patogenita (s. mikroorganizmov vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodnosť) gréc. biol.
invazivita
inváznosť (s. mikroorganizmov prenikať do hostiteľa a poškodzovať ho) lat. biol.
solubilita
solubilnosť (s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť) lat. chem.
afinita (s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami) lat. chem.
valencia (s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.) lat.
rádioaktivita (s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie) lat. chem. fyz.
dimorfizmus
dimorfia (s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť) gréc. odb.
trimorfizmus
trimorfia (s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť) gréc. odb.
hygroskopia
hygroskopickosť (s. látok pohlcovať a udržiavať vlhkosť z prostredia) gréc. odb.
oligodynamia (s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy) gréc. chem. biol.
monokarpia (s. rastlín raz za života vykvitnúť a priniesť plody) gréc. bot.
xeromorfizmus
xeromorfia (s. rastlín rásť na suchých miestach, prispôsobivosť nedostatku vody) gréc. bot.
autogenéza (s. nehmotných síl spôsobiť vznik života, samovznik, samozrodenie) gréc. biol.
brizancia (s. výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.

napínavý

napínavý
dramatický gréc.
akčný lat.
detektívny lat.-angl.
thrillerový /tri-/
trilerový (vzrušujúci, dobrodružný) angl.
adrenalínový (dobrodružný, nebezpečný, výstredný) lat.

troj-

troj-
tri- (trojitý) gréc. lat. v zlož. sl.

trojitý

trojitý
tri- gréc. lat. v zlož. sl.
triplicitný lat. kniž.
triplovaný (trojnásobný, trojaký) lat. hovor. zastar.
ternárny (skladajúci sa, vytvorený, utvorený z troch zložiek, trojčlenný, trojzložkový) lat. odb.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 47. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.