Výsledky vyhľadávania

mesto

poli- gréc. v zlož. sl.
city /si-/ (m., najmä stred m.) angl.
metropola (veľké, významné, najmä hlavné m.) gréc.
rezidencia (sídelné m.) lat. zastar.
aglomerácia (zoskupenie, nahromadenie obyvateľstva al. priemyslu) lat. kniž. a odb.
technopolis (m. s vysokou úrovňou technologického rozvoja) gréc.
municípium (m. s osobitným zriadením vyčlenené zo správneho obvodu) lat. práv.
homeland /houmlend/ (malé m. pre černochov v JAR) angl.
latrán (m. pri murovanom hrade al. zámku, priamo od neho závislé, od ostatného m. oddelené riekou) lat. archit.
podľa urbanistickej teórie ekistiky
polis (tradičné, statické m.)
dynapolis (živelne vyvinuté m. počas 19. st.)
metropolis (sústredenie s prelínaním s okolitými oblasťami)
megalopolis (veľkomestské rozpínavé nahromadenie obyvateľstva)
ekumenopolis (posledná fáza, spojenie metropol a megapol)
Bábel (hlavné m. starovekej ríše v Mezopotámii)
Roma aeterna /éter-/ (večný Rím, staroveké označenie) tal. kniž.
urbs aeterna /éter-/ (večné mesto, staroveké označenie) lat. kniž.
Roma caput mundi /ka-/ (Rím, hlava sveta, hlavné mesto sveta) lat. kniž.
municípium (starorím. m. s rímskym občianskym právom a povinnosťami) lat. hist. práv.
civitas (mestský štát v Rím. ríši, štát) lat.
oppidum (rímske antické m. budované zámerne ako m.) lat. hist.
posad (obchodné a priemyslové m. v Rusku v 17. – 18. st.) rus. hist.
extra muros (mimo m., za hradbami) lat. kniž. porovnaj časť mesta

mnohosť

mnohosť 2 (množstvo, hojnosť)
poly- (početnosť) gréc. v zlož. sl.
multiplicita (mnohonásobnosť) lat. porovnaj množstvo 1

rozdielny

disparátny (nezhodný, odlišný, rôznorodý, neporovnateľný) lat. kniž.
diskrepantný (nezhodný, odlišný) lat. kniž.
diferenčný (rozdielový) lat.
kontrastný (nápadne r., úplne odlišný, nepodobný, protikladný, opačný) tal.
diametrálny (celkom r., protikladný, protichodný, opačný, odporujúci si) gréc.
divergentný (nezhodný, rozbiehavý, nesúhlasný, odlišný, odchylný) lat. odb.
allo- (odlišný, iný) gréc. v zlož. sl.
hetero- (rôzny, rozličný, iný, odlišný) gréc. v zlož. sl.
poly- (rôzny, mnohý, početný) gréc. v zlož. sl.

štát

štát lat.
res publica /rés públika/ lat.
impérium (veľký š., veľká ríša, veľmoc) lat.
monarchia (š. na čele s panovníkom) gréc.
cisárstvo (š. na čele s neobmedzeným vládcom, cisárom) lat.
republika (š. s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.
protektorát (krajina podriadená inému štátu, závislá od iného štátu) lat. práv.
satelit (formálne samostatný š., ale polit. a hosp. podriadený inému štátu, závislý od veľmoci) lat. polit.
vazal (polit. al. hosp. závislý š.) kelt.-franc. pejor.
totalizmus lat. polit.
totáč (š. s násilím zavedenou a udržovanou jednotou) lat. slang.
absurdistan (š., v kt. neplatia zákony, kde nič nie je normálne, nič nefunguje) um. expr.
erár (š. ako subjekt majetkových práv) lat.
offshore /ofšor/ (krajina, kt. poskytuje osobitné daňové úľavy a iné obchodné a pod. zvýhodnenia) angl. ekon.
état commerçant /éta komersan/ (š. vystupujúci v medzinárodných vzťahoch ako podnikateľ, obchodník) franc. obch. práv.
polis (mestský š. v starom Grécku) gréc.
politeiá (š. v starom Grécku) gréc. hist. práv.
civitas (mestský š. v Rím. ríši, štát) lat.
imperium Romanum (rímska ríša, jej územie) lat.
Senatus Populusque Romanus [S. P. Q. R.] /-ná- - kve- -má-/ (rím. štát, antický názov) lat. hist.
dominát (štátna forma Rím. ríše, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.
principát (štátna forma Rím. ríše, za raného cisárstva) lat. hist.
Vysoká porta (Osmanská ríša) lat.
Sacrum Romanum Imperium /sakrum/ (Svätá ríša rím., 962 – 1806) lat. hist.
džamahiríja (š. ľudových más založený na priamej demokracii, štátoprávne usporiadanie Lýbie) arab. polit.
Sajúz (bývalý ZSSR) rus. hovor.
Paneurópa (Spojené štáty európske podľa plánu z 1929) gréc.
uncle Sam /ankl/
strýčko Sam (Spojené š. amer.) vl. m. pren. expr.
Dixie /dixi/
dixieland /-xile-/ (štáty na juhu USA v 19. st.) vl. m.
reich /rajch/
rajch (nem. nacistická ríša, tzv. tretia ríša) nem. pejor.
frankofónny š. (š. pod vplyvom franc. kultúry a jazyka) vl. m. + gréc.
anglofónny š. (š. pod vplyvom angl. kultúry a jazyka) lat. + gréc.
domínium (š. patriaci do Brit. spoločenstva národov, Kanada, Austrália) lat.
Patrimonium sancti Petri (pápežský, cirk. š., <i>dedičstvo svätého Petra</i>) lat. hist.
l’état c’est moi /leta se moa/ (<i>š. som ja</i>, výrok Ľudovíta XIV.) franc.

mestský

poli- gréc. v zlož. sl.
urbánny lat.
komunálny (obecný, v právomoci obce al. mesta) lat.

rôzny

allo- (odlišný, iný) gréc. v zlož. sl.
hetero- (rozličný, iný, odlišný) gréc. v zlož. sl.
poly- (mnohý, početný) gréc. v zlož. sl. porovnaj rozmanitý 1rozmanitý 2rôznorodýrozdielnyodlišný

mnohý

poly- (početný, rôzny) gréc. v zlož. sl.

početnosť

poly- (mnohosť, rôznosť) gréc. v zlož. sl.
frekvencia (počet pravidelne sa opakujúcich dejov al. javov na určitom mieste za jednotku času, častosť výskytu) lat.
abundancia (nadbytočnosť, nadmernosť, hojnosť, častosť) lat. kniž. a odb.
redundantnosť (nadbytočnosť, prebytočnosť, nehospodárnosť) lat.-angl.

veľa

do aleluja (dlho, nadmerne, do omrzenia, nabaženia) hebr. expr.
fúra (mnoho, hojne, plno) nem. hovor. expr.
tucet (kopa, mnoho) franc.-nem. expr.
fest nem. hovor. expr.
makro- gréc. v zlož. sl.
molto (veľmi v.) tal. hud.
multus lat.
multi- lat. v zlož. sl.
poly- (mnoho) gréc. v zlož. sl.
ma non tanto (nie tak mnoho) tal. hud. porovnaj viac

početný

poly- (mnohý, rôzny) gréc. v zlož. sl.
frekventovaný (často sa vyskytujúci, hojný, častý) lat.
frekventný (častý, hojný) lat. lek.
abundantný (nadbytočný, nadmerný, hojný, bohatý množstvom, častý) lat. kniž. a odb.
masový (davový, veľký, hromadný) lat.
abundantný (nadbytočný, nadmerný, hojný, častý, bohatý množstvom) lat. kniž. a odb.
redundantný (nadbytočný, prebytočný, nehosp.) lat.-angl.

mnohosť

mnohosť 1 (mnohorakosť)
pluralita (rozmanitosť, mnohorakosť, rozrôznenosť) lat.
poly- (rôznosť) gréc. v zlož. sl.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 20. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.