Výsledky vyhľadávania

mesto

poli- gréc. v zlož. sl.

city /si-/ (m., najmä stred m.) angl.

metropola (veľké, významné, najmä hlavné m.) gréc.

rezidencia (sídelné m.) lat. zastar.

aglomerácia (zoskupenie, nahromadenie obyvateľstva al. priemyslu) lat. kniž. a odb.

technopolis (m. s vysokou úrovňou technologického rozvoja) gréc.

municípium (m. s osobitným zriadením vyčlenené zo správneho obvodu) lat. práv.

homeland /houmlend/ (malé m. pre černochov v JAR) angl.

latrán (m. pri murovanom hrade al. zámku, priamo od neho závislé, od ostatného m. oddelené riekou) lat. archit.

podľa urbanistickej teórie ekistiky

polis (tradičné, statické m.)

dynapolis (živelne vyvinuté m. počas 19. st.)

metropolis (sústredenie s prelínaním s okolitými oblasťami)

megalopolis (veľkomestské rozpínavé nahromadenie obyvateľstva)

ekumenopolis (posledná fáza, spojenie metropol a megapol)

Babylon

Bábel (hlavné m. starovekej ríše v Mezopotámii)

Roma aeterna /éter-/ (večný Rím, staroveké označenie) tal. kniž.

urbs aeterna /éter-/ (večné mesto, staroveké označenie) lat. kniž.

Roma caput mundi /ka-/ (Rím, hlava sveta, hlavné mesto sveta) lat. kniž.

municípium (starorím. m. s rímskym občianskym právom a povinnosťami) lat. hist. práv.

civitas (mestský štát v Rím. ríši, štát) lat.

oppidum (rímske antické m. budované zámerne ako m.) lat. hist.

posad (obchodné a priemyslové m. v Rusku v 17. – 18. st.) rus. hist.

extra muros (mimo m., za hradbami) lat. kniž. porovnaj časť mesta

hlava

hlava 1 (horná, predná časť tela s očami)

caput /ka-/ lat. lek.

capito- /ka-/

cipito- lat. v zlož. sl.

cephalo- /cefa-/

- cephalia /cefa-/ gréc. v zlož. sl.

pachycefália (krátka široká h.) gréc. anat.

dolichocefália gréc. antrop.

dolichokránia (dlhá a úzka h. pretiahnutá v predozadnom smere) gréc. lek.

leptocefália (úzka pretiahnutá h.) gréc. lek.

mikrocefália (nápadne malá h.) gréc. anat.

nanocefália (podpriemerne malá h.) gréc. lek.

oxycefália (vysoká úzka krátka vežovitá h.) gréc. antrop.

makrocefália

megalocefália (nadmerne veľká h.) gréc. anat.

plagiocefália (jednostranné nesúmerné znetvorenie lebky, pleskolebosť) gréc. lek.

geryón (ľudská h. s troma tvárami, jednou spredu a dvoma z boku, heraldický netvor) gréc. odb.

bukranión (štylizovaná býčia h., antický a renesančný motív) gréc. archit.

gorgoneión (uťatá h. Medúzy, motív v antickom výtv. umení) gréc.

pel-mel

pêle-mêle /pel mel/ (bez h. a päty, dve na tri, neusporiadane, nesúladne, zmätene) franc. hovor.

svetlo

photo- /fo-/

foto-

opto- gréc. v zlož. sl.

lux lat. lek.

lumen naturale /-rá-/ (prirodzené s.) lat. filoz.

lumen mundi (s. sveta) lat. cirk.

lux in tenebris (s. v temnotách) lat. cirk.

fiat lux! (buď s.!, slová, kt. podľa biblie boh stvoril Slnko) lat. kniž. porovnaj osvetlenie 1

vesmír

kozmos gréc.

univerzum lat. kniž.

kozmo- (svet) gréc. v zlož. sl.

makrokozmos (svet ako celok oproti človeku, kt. je svet v malom) gréc.

mikrokozmos (svet v malom, človek oproti svetu ako celku) gréc.

reálno (skutočný svet) lat. kniž.

éter (vesmírny priestor) gréc.

anima mundi (duša sveta) lat.

dielo

produkt lat.

verk (výtvor) nem. hovor. zastar.

opus (výtvor, najmä hud.) lat. kniž. a odb.

kreácia (výtvor, výsledok umeleckej činnosti) lat.

ars (umelecké d.) lat.

artefakt (umelý predmet, výtvor) lat. kniž. a odb.

monument (veľké, veľkolepé d.) lat. kniž.

klasika (d. vynikajúceho, vzorného umelca) lat.

moderna (novodobý, novoveký výtvor) franc.

opere citato /-tá/ (v citovanom, uvedenom d.) lat. kniž.

titul (lit., hud., film. a pod. d.) angl.

skriptúra (písomné d.) lat. kniž. a odb.

manu scriptum

manuscriptum /-skrip-/ (písané r., rukopisné dielo) lat.

kompozícia (hud. al. výtv. d.) lat.

fragment (neúplne zachované al. nedokončené d., najmä lit., zlomok) lat.

torzo (nedokončené, neúplné al. neúplne zachované umelecké d., zlomok) gréc.-tal.

hexameron (d. šiestich dní) gréc.

diptych (dvojdielne d., d. skladajúce sa z dvoch diel) gréc.

triptych (trojdielne d., d. skladajúce sa z troch diel) gréc.

dilógia (lit. d. skladajúce sa z dvoch obsahovo súvisiacich diel) gréc. lit.

trilógia (lit. d. skladajúce sa z troch obsahovo súvisiacich diel) gréc. lit.

tetralógia (lit. d. skladajúce sa zo štyroch niekoľkých obsahovo súvisiacich diel) gréc. lit.

pentalógia (lit. d. skladajúce sa z piatich obsahovo súvisiacich diel) gréc. lit.

donum auctoris /auktó-/ (d. venované niekomu autorom) lat.

originál (d. v pôvodnej autorskej podobe, výsledok tvorivej práce autora, pôvodina) lat.

alonym (d. vydané pod menom inej ako autorovej osoby)

pendant /pandán/ (d. vytvárané ako náprotivok iného diela) franc. kniž.

apokryf (nepravý, podvrhnutý spis) gréc.

gýč (páčivý, povrchný, umelecky bezcenný výtvor) nem. pejor.

limonáda (plytké, dojímavé, sentimentálne d.) perz.-tal.-franc. pren. pejor.

pueriliá (diela z autorových chlapčenských rokov) lat. lit.

juvenílie (diela z autorových mladých rokov, prvotiny) lat. kniž.

debut (prvé uverejnené al. predstavené d.) franc.

chef d’oeuvre /šedévr/ (vrcholné majstrovské d.) franc.

parergón (vedľajšie, dodatkové, drobné umelecké al. vedecké d.) gréc. kniž.

senílie (diela z autorových stareckých rokov) lat.

opus postumum

opus posthumum

posthumum (d. vydané, zverejnené, nájdené po smrti autora) lat.

opera omnia (úplné d. vedca al. umelca, zobrané spisy, súborné vydanie) lat. kniž.

prodromus (predbežné, skrátené vydanie zobraných spisov) gréc.

utópia (d. opisujúce niečo vysnívané, neuskutočniteľné, dokonalé, najmä takú krajinu) gréc.-angl.

horor (d. vyvolávajúce pocity strachu, hrôzy) angl.

science-fiction /sajens fikšn/ angl. lit.

sci-fi (d. s vedecko-fantastickým námetom) angl. skr.

fantasy (d. založené na opise neskutočných, vymyslených, vybájených svetov, bytostí, schopností a príbehov) angl.

thriller /tril-/

triler (d. s napínavým a vzrušujúcim dejom) angl.

groteska (d. s prvkami komiky, tragiky, karikatúry a so situačnými zvratmi) tal.

kovbojka (dobrodružné d. zo života a z prostredia pastierov dobytka v USA) angl. hovor.

indiánka

mayovka (dobrodružné d. zo života, z prostredia Indiánov) vl. m.

robinzonáda (dobrodružné d. o stroskotancovi na pustom ostrove, o osamelo a sebestačne žijúcom človeku) vl. m. lit.

detektívka (d. s dejom o odhaľovaní trestnej činnosti a pátraní v kriminálnych prípadoch) lat.-angl.

krimi

kriminálka (d. s dejom o zločine, trestnej činnosti a pod.) lat. hovor.

kliftonka (staršia podradná detektívna literatúra) vl. m.

pornografia gréc.

porno (d. nemravne zobrazujúce pohlavný život, pohlavný styk, vybočujúce z noriem bežnej mravnosti) gréc. hovor.

softporno

soft-porno (ľahké, mierne, jemné porno) angl. + gréc.

seriál (d. s niekoľkými časťami zverejňované na pokračovanie) lat.

aforizmus

apoftegma (stručný a vtipný výrok, krátka lit. forma) gréc.

gnóma (výrok so všeobecne platným obsahom, stručná a hutne vyjadrená myšlienka s poučením) gréc. kniž.

sentencia (stručný výrok obsahujúci životnú skúsenosť, pravdu) lat. kniž.

maxima (krátka lit. forma vyjadrujúca trpkú skúsenosť al. mravnú zásadu) lat. kniž.

adespoton (drobné d. od neznámeho autora) gréc. lit.

parabola (kratší epický útvar podávajúci poučenie prostredníctvom príbehu z inej oblasti, široko rozvinuté prirovnanie v príbehu, podobenstvo) gréc. lit.

satira (d. ostro kritizujúce al. zosmiešňujúce spoločenské pomery, nedostatky al. ľudské vlastnosti) lat. lit.

pamflet (ostré, útočné, hanlivé literárno-publicistické d., najmä aktuálne, namierené proti osobe, skupine al. javu, hanopis) vl. m.-angl.

autograf (d. napísané vlastnou rukou, vlastný rukopis) gréc.

écriture /ekritür/ (d. ako proces hľadania a nachádzania nových významov, rukopis) franc. lit.

kompilácia

kompilát (nepôvodné odb. al. umelecké d., t. j. zostavené z cudzích poznatkov bez vlastného prínosu) lat.

etuda (drobný lit., div., film. a pod. útvar) franc.

personálie (d. obsahujúce údaje o živote a činnosti určitej osoby) lat.

apologetika (d. obhajujúce myšlienky, učenie, často zaujatým spôsobom) gréc.

theatrum mundi /teá- -dí/ (rozsiahle hist. d., 16. – 18. st.) lat.

elégia (lit. al. hud. d. smutného, trúchlivého rázu) gréc.

epištola (d. adresované určitému okruhu čitateľov, básnický, umelecký list) gréc. lit.

slavikum (d. napísané slovan. jazykom al. týkajúce sa slovan. krajín a národov) lat.

slovacikum (d. napísané po slovensky al. slov. autorom, al. vydané na území Slovenska, al. týkajúce sa Slovenska, al. Slovákov) lat.

bohemikum (d. napísané po česky al. čes. autorom, al. vydané na území Česka, al. týkajúce sa čes. krajín, al. Čechov) lat.

moravikum (d. vydané na území Moravy, týkajúce sa Moravy al. Moravanov) vl. m.

polonikum (d. napísané po poľ. al. poľ. autorom, al. vydané na území Poľska, al. týkajúce sa Poľska, al. Poliakov) lat.

hungarikum (d. napísané po maď. al. maď. autorom, al. vydané na území Maďarska, al. týkajúce sa Maďarska, al. Maďarov) lat.

slovenikum (d. napísané po slovinsky al. slovinským autorom, al. vydané na území Slovinska, al. týkajúce sa Slovinska, al. Slovincov) lat.

germanikum (d. napísané po nem. al. nem. autorom, al. vydané na území Nemecka, al. týkajúce sa Nemecka, al. Nemcov) lat.

rusikum (d. napísané po rus. al. rus. autorom, al. vydané na území Ruska, al. týkajúce sa Ruska, al. Rusov) vl. m.

judaikum (d. týkajúce sa Židov) vl. m.-lat.

polyglotum (d. napísané v niekoľkých jazykoch) gréc.

antilegomenon (d. antického spisovateľa, kt. pravosť je sporná) gréc.

doxografia (antická filoz. literatúra obsahujúca názory filozofov) gréc. odb.

grafika (výtv. d. vytvorené technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.

koláž franc. výtv.

papiers collés /papjé kolé/ (výtv. d. vytvorené lepením rôznych materiálov) franc. výtv.

asambláž (trojrozmerné výtv. d. vytvorené spojením rôznych materiálov a predmetov) franc. výtv.

film (zvukové a obrazové d. určené na premietanie v kinách a pod.) angl.

napodobené d. pozri napodobnenina porovnaj kniha 1spis 2báseňpoviedkahra 1rozprávkapríručkaučebnicaskladba 1pieseňobraz 1sochazobrazeniemaľba 2drevorytfilm 1záber

duša

duša 2 (nehmotná podstata)

anima lat. filoz.

anima candida /ka-/ (čistá d. nepoškvrnená nízkymi myšlienkami, záujmami a pod.) lat. kniž.

lemur (d. zomretého v starom Ríme) lat. mytol.

puruša (d. človeka, čisté nehybné vedomie v staroind. hinduistickom myslení) sanskrit náb.

átman (ľudská nepominuteľná d., nepominuteľné duchovno človeka) sanskrit náb.

kačina

kachina

kokko (d. mŕtvych Indiánov, kt. môže spôsobiť dážď a zaistiť úrodu) indián.

anima mundi (duša sveta) lat.

dejepis

história

historiografia (veda o dejinách) gréc.

theatrum mundi /teá- -dí/ (rozsiahle historické dielo, 16. – 18. st.) lat.

divadlo

divadlo 1 (budova al. miesto predvádzania)

scéna gréc.-lat.

teáter lat. zastar.

opera (budova na predvádzanie hudobno-dram. diel) tal.

opereta (budova na predvádzanie hud. divadla so zábavným dejom, s hovoreným slovom a tancom) tal. div.

štúdio (študijná al. experimentálna scéna) tal.

varieté (d. s kratšími tan. a speváckymi a pod. výstupmi) franc.

aréna (letné drevené d., najmä otvorené) lat.

odeón (budova určená na koncerty, div. al. zábavné podujatia) gréc. zried.

teátergraf (svetelné d., v kt. je dekorácia vytvorená svetelným premietaním na premietaciu plochu pred hracím priestorom) gréc. div.

theatrum mundi /teá- -dí/ (mechanické bábkové d. s plochými figúrkami) lat.

kabaret (zábavný podnik s tan., hud. al. artistickým programom) franc.

šantán (zábavný podnik, v kt. speváci spievali žartovné al. satirické piesne, kuplety) franc.

tingeltangel (podradný zábavný podnik) nem. zastar. pejor.

amfiteáter (antické, kruhové al. elipsovité d. so stupňovitým hľadiskom) gréc.

skéna

skéné (div. stavba pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium, časť antického d.) gréc. hist.

balagán (estrádne d. pri trhoch a jarmokoch, v Rusku, 18. a 19. st.) perz.-rus. hist.

vertep (ukraj. ľudové bábkové d. v podobe poschodového domčeka) ukraj.

rok

annus lat. kniž.

annus civilis (občiansky r.) lat. kniž.

anni

anno (roku) lat. kniž.

anno Domini [A. D.] (roku Pána) lat. cirk.

hoc anno /hok/ (v tomto roku) lat.

anni currentis

anno currente [a. c.] /ku-/

anni praesentis [a. p.] /prézen-/

huius anni [h. a.] /hvi-/ (tohto roku, bežného roku) lat. kniž.

eiusdem anni (toho istého roku) lat.

anni praecedentis

anni praeteriti

anni praetereti [a. p.] /pré-/ (minulého roku, minulý r.) lat. kniž.

anno futuri

anni futuri [a. f.] (budúceho roku, budúci r.) lat. kniž.

anno mundi

anno orbis konditi (roku po stvorení sveta) lat. kniž.

post urbem conditam [p. u. c.] /ko-/ lat.

ab urbe condita [a. u. c.] /ko-/ (roku po založení mesta, t.j. Ríma, 753 pr. n. l.) lat.

anno ante Christum (natum) [a. a. Chr. (n.)]

anno Christi [A. Chr.] lat. kniž.

ante Christum (natum) [a. Chr. (n.)] (v roku pred Kristom, pred naším letopočtom)

anno post Christum (natum) [a. p. Chr. (n.)]

post Christum (natum) [p. C./Chr. (n.)] (roku po Kristovi, nášho letopočtu) lat.

per annum

pro anno [p. a.] (pre r., na r., za r., ročne) lat.

intra annum (v priebehu r., počas r.) lat.

sine anno [s.a.] (bez udania roku, letopočtu, napr. vydania) lat. kniž.

ad multos annos /-tós -nós/ (želanie pri prípitku, aby si dlho žil, <i>na dlhé roky</i>) lat. porovnaj letopočet

vznik

genéza gréc.

-genéza (pôvod, zrod, stvorenie) gréc. v zlož. sl.

-genesis (vývin) gréc. v zlož. sl.

-gónia (pôvod, zrod) gréc. v zlož. sl.

syngenéza (súčasný, spoločný v.) gréc. kniž. a odb.

osteogenéza (v. a vývoj kostí) gréc. biol.

psychogenéza (v. a vývoj duševna, duševného života) gréc.

patogenéza (v. a vývoj chorobných zmien v tele) gréc. lek.

metastáza (v. druhotného ložiska rozšírením, zavlečením chorobného procesu, zhubných buniek na iné, vzdialené miesto v organizme) gréc. lek.

speciácia (v. nového samostatného druhu) lat. biol.

habituácia (vytváranie, v. návyku správať sa určitým spôsobom, návykovosť) lat. psych.

biogenéza (v. a vývin organizmov z iných organizmov, tvorba organických látok živými organizmami) gréc. biol.

abiogenéza (v. života z látok neživej prírody) gréc. biol.

archigónia (v. organizmov priamo z neživej hmoty, ako domnienka) gréc. biol.

orogenéza (v. pohorí deformáciou zemskej kôry) gréc. geol.

ab origine mundi /-rí- -dí/ (v. od stvorenia, po stvorení sveta) lat. kniž. porovnaj tvorenie 1vývoj