Výsledky vyhľadávania

mena

valuta tal.

meno

meno 1 (slovné označenie, pomenovanie)

nomen lat. kniž. a odb.

onomato- gréc. v zlož. sl.

alétonym (občianske m. autora) gréc.

autonym (pravé, pôvodné m. autora) gréc.

pseudonym (krycie m. autora) gréc.

nomen omen

nomen est omen (m. je znamením, vystihujúcim, príznačným pre nositeľa, priliehavé m. vystihujúce svojho nositeľa, napr. kováč Kováč) lat. kniž.

andronym (ženské m. odvodené od mužského) gréc. lingv.

in nomine Domini /nó-/ (v m. Pána) lat. kniž. a náb.

otčestvo (krstné, rodné m. po otcovi, prechádzajúce do mena detí, v Rusku a Bulharsku) rus.

firma (názov podniku, obchodné m. podniku) tal.

topikum (miestne m.) gréc.

eponym (m. osoby použité na pomenovanie krajiny, miesta, národa a pod.) gréc. lingv.

matronymikum

matronymikon (osobné m. odvodené z mena, zamestnania matky, ženy) lat. + gréc. lingv.

patronymikum

patronymum

patronymikon (osobné m. odvodené z mena, zo zamestnania otca, muža) gréc. lingv.

singulatívum (m. označujúce jednotlivinu a odvodené od látkového al. hromadného mena) lat. lingv.

onymum (vlastné m.) gréc. lingv.

proprium (vlastné podstatné m.) lat. lingv.

toponymum (vlastné zemepisné m.) gréc. lingv.

geonymum

geotoponymum (vlastné m. zemepisného útvaru, objektu, najmä rieky, mesta a pod., jeho názov) gréc. lingv.

endonym (vlastné m. zemepisného útvaru v jazyku krajiny, kde sa nachádza) gréc. lingv.

exonymum (vlastné m. zemepisného útvaru v inom jazyku) gréc. lingv.

limnonymum (vlastné m. vodnej nádrže, jazera, rybníka) gréc. lingv.

ojkonymum (vlastné m. sídla, obývaného miesta, aj zaniknutého) gréc. lingv.

choronymum (vlastné m. väčších prírodných al. správnych celkov) gréc. lingv.

hydronymum (vlastné m. vodného objektu, mora, toku, jazera a pod.) gréc. lingv.

dromonymum (vlastné m. cesty al. inej komunikácie) gréc. lingv.

hodonymum (vlastné m. dopravnej cesty, ulice, námestia, mosta a pod.) gréc. lingv.

drimonymum (vlastné m. lesa al. jeho časti) gréc. lingv.

oronymum (vlastné m. zvislého útvaru, hory, vrchu, pohoria, priesmyku, údolia a pod.) gréc. lingv.

eklézionymum (vlastné m. náb. miesta, oltára, kríža a pod.) gréc. lingv.

anoikonymum (vlastné m. neživého objektu na mape, kt. nie je určený na obývanie) gréc. lingv.

selenonymum (vlastné m. objektu na Mesiaci) gréc. lingv.

chrononymum (vlastné m. časového úseku, napr. Veľká noc) gréc. lingv.

antroponymum (vlastné m. človeka al. skupiny ľudí) gréc. lingv.

hypokoristikon

hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé rodné al. príbuzenské vlastné m.) gréc. lingv.

etnonymum (vlastné m. národa, národnosti, kmeňa) gréc. lingv.

ergonymum (vlastné m. organizácie, ústavu, spolku) gréc. lingv.

ideonymum (vlastné m. prejavu duchovnej kultúry, napr. obrazu, lit. diela) gréc. lingv.

zoonymum (vlastné m. zvieraťa) gréc. lingv.

substantívum (podstatné m.) lat. lingv.

maskulínum (podstatné m. mužského rodu) lat. gram.

feminínum (podstatné m. ženského rodu) lat. lingv.

feminatívum (podstatné m. ženského rodu, najmä odvodené z mužského rodu) lat. lingv.

neutrum (podstatné m. stredného rodu) lat. lingv.

epikoinon (podstatné m. nevyjadrujúce prirodzený rod, napr. nájdenec, sirota a pod.) gréc. lingv.

singulare tantum /-lá-/ (podstatné m., kt. má iba jednotné číslo) lat. lingv.

kolektívum (hromadné podstatné m.) lat. lingv.

konkrétum (predmetné podstatné m.) lat. gram.

gerundium (slovesné podstatné m. utvorené zo slovesa) lat. lingv.

apelatívum (všeobecné podstatné m.) gram.

proprium (vlastné podstatné m.) lat. lingv.

adjektívum (prídavné m.) lat. lingv.

gerundívum (slovesné prídavné m. s významom nutnosti) lat. lingv.

indeklinábile (nesklonné m.) lat. lingv.

indefinítum (neurčité m., napr. zámeno) lat. lingv.

odvodzovanie

inferencia (usudzovanie vo vlastnom slova zmysle, úsudok) lat. log.

derivácia (o., tvorenie slov) lat. lingv.

afixácia (o. slov predponami, príponami) lat. lingv.

prefixácia (o. slov predponami) lat. lingv.

sufixácia (o. slov príponami) lat. lingv.

perfektivizácia lat.

perfektivácia (o. dokonavých slovies od slovies nedokonavých predponami al. príponami) lat. zried.

matronymia (o. mena od mena matky) lat. + gréc.

patronymia (o. mena od mena otca) gréc.

unilateralita (o. následníctva trvale len v mužskej al. len v ženskej línii) lat.

bilateralita (o. následníctva súčasne v otcovskej aj materskej línii) lat.

ambilateralita (o. následníctva v otcovskej al. materskej línii pripúšťajúce zmeny v jednotlivých generáciách) lat. porovnaj odvodenie

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)

logos gréc. kniž. a filoz.

logo-

-lóg gréc. v zlož. sl.

onomato- gréc. v zlož. sl.

lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.

synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.

homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.

antonymum gréc.

opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.

tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.

homofón

homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.

homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.

dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.

paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.

palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.

heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.

ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.

hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.

hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.

autosémantikum

autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.

synsémantikum

synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.

definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.

definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.

archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.

neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.

pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.

eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.

melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.

augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.

deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.

dialektizmus (nárečové s.) gréc.

regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.

okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.

kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.

disfemizmus

dysfemizmus

vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.

trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.

slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.

argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.

expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.

hypokoristikon

hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.

onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.

expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.

profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.

žurnalizmus franc.

publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.

prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.

solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.

fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.

idióm

idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.

klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.

klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.

parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.

poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.

radif

redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.

lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.

kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.

akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.

logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.

anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.

juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.

indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.

indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.

simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.

kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.

derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.

desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.

denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.

deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.

formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.

proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.

enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.

oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.

parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.

vokabulum

vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.

reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.

paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.

mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.

abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.

incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.

razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.

hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.

amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.

biblicizmus

biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.

tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.

responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.

europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.

jazykový prvok v inom jazyku

slavizmus (slovan.) lat.

slovakizmus (slov.) lat.

bohemizmus

bohemikum (čes.) lat.

moravizmus (moravský) vl. m.

polonizmus (poľ.) lat.

ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.

rusizmus (rus.) vl. m.

slovenizmus (slovinský) lat.

bulharizmus (bulh.) vl. m.

hungarizmus lat.

maďarizmus (maď.) vl. m.

rumunizmus (rum.) vl. m.

grécizmus (gréc.) vl. m.

latinizmus (lat.) vl. m.

hebreizmus

hebraizmus (hebr.) vl. m.

germanizmus

germanikum (nem.) lat.

romanizmus (románskych jazykov) lat.

italizmus

italianizmus

talianizmus (tal.) vl. m.

galicizmus (franc.) vl. m.

hispanizmus (špan.) lat.

lusitanizmus (port.) vl. m. lat.

anglicizmus (angl.) lat.

amerikanizmus (amer.) vl. m.

arabizmus (arab.) vl. m.

indianizmus (indián.) vl. m.

japonizmus (jap.) vl. m.

orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.

ad verbum

de verbo ad verbum (od s. do s.) lat. porovnaj označenie 2prostriedok 1

odvodenina

derivát (odvodené slovo) lat. lingv.

deminutívom (slovo so zdrobňujúcim významom odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.

desubstantívum (slovo odvodené od podstatného mena) lat. gram.

denominatívum (slovo odvodené z podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.

deverbatívum (slovo odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.

pán

pán 3 (označenie al. oslovenie muža)

džentlmen

gentleman /džentlmen/ angl. zried.

gospodin

gosudar

hosudar (oslovenie v rus. prostredí) rus.

bárin (urodzený p. v predrevolučnom Rusku, príslušník vyššej spoločenskej vrstvy) rus.

monsieur /mesjé, mesjö/ (oslovenie vo franc. prostredí) franc.

signor(e) /siňo-/ (oslovenie v tal. prostredí) tal.

seňor (oslovenie v špan. prostredí) špan.

don (oslovenie v špan. a tal. prostredí) špan. tal.

sir /sör, sér/ (oslovenie bez pripojenia mena v angl. prostredí) angl.

mister /mistr/ (oslovenie v angl. a amer. prostredí) angl.

lord (o. v angl. prostredí) angl.

mylord (o. v angl. vyššej spoločnosti) angl.

šor (oslovenie v dalmátskom prostredí) chorv.

efendi (oslovenie v tur. prostredí) tur.-gréc.

aga (oslovenie staršieho muža v Turecku, Iráne, Indii) tur.

sáhib (oslovenie v arab. prostredí; oslovenie Európana v Indii) arab.

sidi (oslovenie Európana v arab. krajinách) arab.

tuan (oslovenie v juhovýchodnej Ázii) indonéz.

bábu (oslovenie vzdelaného Bengálca) beng.

mirza (oslovenie u niektorých východných národov pred menom) irán.

beg

bej (oslovenie islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov, aj ako súčasť mena) tur.

bwana (oslovenie v arab. svete a Afrike) arab.-svahil. porovnaj muž

oslovenie

oslovenie 3 (pomenovanie vhodným menom, titulom a pod.)

titulovanie (o. hodnosťou al. jej vyjadrením) lat.

džentlmen

gentleman /džentlmen/ (o. muža) angl. zried.

domine praestantissime /prestant-/ (prevzácny pane, ako o.) lat. kniž.

domine spectabilis /spekt-/ (urodzený pane, ako o.) lat. kniž.

domine magnifice (veľkomožný, vznešený pane, ako o.) lat. kniž.

domine perillustris (vzácny pane, ako o.) lat. kniž.

gospodin

gosudar

hosudar (o. muža v rus. prostredí) rus.

monsieur /mesjé, mesjö/ (o. muža vo franc. prostredí) franc.

signor(e) /siňo-/ (o. muža v tal. prostredí) tal.

seňor (o. muža v špan. prostredí) špan.

don (o. muža v špan. a tal. prostredí) špan. tal.

sir /sör, sér/ (o. muža bez pripojenia mena v angl. prostredí) angl.

mister /mistr/ (o. muža v angl. a amer. prostredí) angl.

lord (o. muža v angl. prostredí) angl.

mylord (o. muža v angl. vyššej spoločnosti; o. sudcu v angl. prostredí) angl.

šor (o. muža v dalmátskom prostredí) chorv.

efendi (o. muža v tur. prostredí) tur.-gréc.

aga (o. staršieho muža v Turecku, Iráne, Indii) tur.

sáhib (o. muža v arab. prostredí; o. Európana v Indii) arab.

sidi (o. Európana v arab. krajinách) arab.

tuan (o. muža v juhovýchodnej Ázii) indonéz.

bábu (o. vzdelaného Bengálca) beng.

mirza (o. u niektorých východných národov pred menom) irán.

beg

bej (o., titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov, aj ako súčasť mena) tur.

bwana (o. muža v arab. svete a Afrike) arab.-svahil.

Sire /sír/ (o. panovníka, Veličenstvo) franc. angl.

báťuška (dôverné o. muža, otca, starca v rus. prostredí) rus.

padrone (o. hostinského, majstra, ochrancu al. zamestnávateľa v Taliansku) tal.

padre (o. katolíckeho rádového kňaza, otče, otec, v románskych krajinách) tal. port. špan. cirk. porovnaj kňaz

carissime /kar-/ (rehoľné o., drahý brat)

amice! (milý priateľ, ako o.) lat. zastar.

mi amice! (priateľ môj, ako o.) lat. zastar.

madam

madame /madam/ (zdvorilé o. ženy) franc.

šora (o. ženy v dalmátskom prostredí) chorv.

signora /siňo-/ (o. ženy v tal. prostredí) tal.

doňa (o. ženy v špan. prostredí) špan.

seňora (o. ženy pôvodne v špan. prostredí) špan.

mistress /misiz/ (o. ženy v angl. a amer. prostredí) angl.

mylady /majlej-/ (o. ženy v brit. vyššej spoločnosti) angl.

memsahib (o. ženy v Indii) ind.

domina (o. rím. ženy, pani) lat. hist.

mademoiselle /madm(u)azel/ (o. slečny vo franc. prostredí) franc.

signorina /siňo-/ (o. slečny v tal. prostredí) tal.

seňorita (o. slečny pôvodne v špan. prostredí) špan.

miss (o. slečny v angl. a amer. prostredí) angl.

dárling (zlato, drahý, miláčik, najmä ako o.) angl. subšt.

baby /bejby/

bejbi

bejby (milá, zlatko, miláčik, ako o. v amer. prostredí) angl. hovor.

illustrissimus (najjasnejší, vysokoosvietený, najosvietenejší, ako o.) lat.

honorabilis (úctyhodný, ctihodný, ako o.) lat.

spectabilis (úctyhodný, vážený, ako o., ceremoniálny titul dekana) lat.

venerabilis (vysoko ctený, ctihodný, ako o. pri promócii) lat. porovnaj titulšľachtic

oslovenie

oslovenie 2 (žiadosť, výzva)

invokácia (vzývanie mena božieho) lat. kniž. a odb.

vzývanie

vzývanie 1 (úpenlivé prosenie o pomoc)

invokácia (v. mena božieho, oslovenie) lat. kniž. a odb.

adorácia (zbožňovanie, uctievanie, najmä boha) lat. kniž. a náb.

implorácia (úpenlivá prosba) lat. kniž.

bezmennosť

anonymita

anonymnosť (zatajenie mena, napr. autora diela) gréc.

preklad

vulgáta

vulgata (p. biblie z gréčtiny a hebrejčiny do latinčiny) lat.

targumy

targúmy (p. Starého zákona do aramejčiny) aram.

septuaginta (p. Starého zákona z hebrejčiny do gréčtiny) lat.

Hexapla

hexapla (p. biblie do šiestich jazykov) gréc. teol.

metonomázia (p. vlastného mena do cudzieho jazyka) gréc. lingv.

kalk (slovo, pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom slova z cudzieho jazyka) franc. lingv.

dabing

dubbing /dab-/ (nahradenie zvuku, hovoreného slova vo filme, prevedenie do iného jazyka, pretlmočenie) angl. film.

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 29. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.