Výsledky vyhľadávania

melodický

melodický pozri spevný

spevný

spevný 2 (lahodne znejúci)

kantabilný lat. hud.

melodický (ľubozvučný) gréc.

mélický (hudobný) gréc. hud. porovnaj ľubozvučný

ľubozvučný

eufonický gréc. odb.

konsonančný

konsonantný lat. hud.

akordový

akordický (súzvučný) tal. hud.

melodický (spevný) gréc.

spev

spev 1 (hud. prejav ľudského hlasu; pieseň)

melódia gréc.

melo- gréc. v zlož. sl.

cantus /kan-/ (nápev, melodický hlas) lat.

sólo (s. jednotlivca) tal.

monodia (jednohlasý s.) tal. hud.

duo

dueto (s. dvoch hlasov zároveň, dvojspev) tal.

ária (sólový s. so sprievodom hud. nástrojov) tal. hud.

kavetina (krátky sólový s. v opere kratší než ária) tal.

sket

scat /sket/

sketovanie

scatovanie /sket-/ (džezový s. používajúci slová a slabiky bez určitého významu) angl. hud.

koloratúra lat. hud.

tiráda (s. s uplatnením melodických ozdôb) franc. hud.

fioritúrta (ozdobný, okrasný s.) tal. hud.

trilok (chvejivý zvuk vznikajúci rýchlym opakovaním dvoch susedných tónov, chvejivý, trasľavý tón al. s.) tal.

parlando (s. približujúci sa hovorenej reči) tal. hud.

heterofónia (jednoduchý viachlas, prednes melódie niekoľkými spevákmi a pod., v kt. sú drobné obmeny a ozdoby) gréc. hud.

bel canto /ka-/

belkanto (s. s dôrazom na dokonalú techniku dychu a krásu tónu, od 17. a 18. st.) tal. hud.

jódlovanie (s. s rýchlym striedaním hlasových polôh, preskakovaním z prsného registra do falzetu) nem.

machalath (starožid. kultový zborový s.) hebr.

organum (technika tredovekého viechlasého s.) gréc.-lat. hud.

gymel (jedna z najstarších techník viachlasu, pôvodne Anglicko) angl. hud.

karaoke (amatérsky s. na podklade vopred nahratej hudby) jap.

de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná pieseň, modlitba, žalm, t. j. z hlbín duše) lat.

chorál (bohoslužobný jednohlasný kresťanský s.) gréc.

sekvencia (bohoslužobný s. spievaný pri omši v určitých dňoch) lat. cirk.

gregorián vl. m.

gregoriánsky chorál (jednohlasný s. zavedený pápežom Gregorom I., 6. st.) vl. m. gréc.

intonácia (úvodný vstupný s. v gregoriánskom choráli) tal. hud.

Dies irae /dijés iré/ (s. pri zádušnej omši, deň hnevu) lat. cirk.

roráty (spevy spievané pri rannej katolíckej adventnej omši) lat. cirk.

antifóna (bohoslužobný s. so striedaním dvoch zborov) gréc. cirk. hud.

impropérie (s. pri katolíckej bohoslužne na Veľký piatok) lat. cirk.

responzórium (s., pri kt. na sólový s. duchovného odpovedá zbor spevákov al. veriacich) lat. cirk.

psalmódia (s. žalmov) gréc. hud.

lamentácia (žalospev pri katolíckej omši v pašiovom týždni) lat. cirk.

jeremiáda (žalostný, plačlivý s., žalospev, nárek nad skazou, katastrofou) vl. m. kniž.

nénia (žalostný s., pohrebný žalospev) lat. hist.

glória (oslavný s. v katolíckej liturgii) lat. cirk.

aleluja

haleluja (radostný náb., cirk. chválospev na boha) hebr. cirk.

tedeum

Tedeum

Te Deum (ďakovný chválospev al. omša) lat. cirk.

Magnificat /-kat/ (chválospev Panny Márie) lat. náb.

sanctus (chválospev biblického pôvodu používaný pri katolíckej omši) lat. cirk.

dityramb (oslavná, nadšená pieseň, chválospev) gréc. bás.

dityramb (s. na oslavu boha Dionýza, zborová pieseň) gréc. hist.

thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný s. nad mŕtvym) gréc. lit. porovnaj skladba 1pieseň

prízvuk

akcent (zdôraznenie, zvýraznenie slabiky al. tónu, dôraz) lat. lingv.

oxytonon (p. na poslednej slabike slova) gréc. lingv.

penultima (p. na predposlednej slabike slova) lat. lingv.

iktus (rytmický p. na slabike vo verši) lat. lit. lingv.

akút (tónový, melodický stúpavý p.) lat. lingv.

znak

znak 4 (názorné vyjadrenie, označenie, značka)

signifikácia (označenie značkou) lat. kniž. a odb.

litera (z. pre hlásku, písmeno) lat.

letter (písmeno) angl. polygr.

graféma (písomný z. hlásky, základná jednotka písomnej podoby jazyka) gréc. lingv.

typ (písmeno al. iný z., značka) gréc. polygr.

index (písmenný al. číselný z. pripájaný k inému znaku danej veličiny na rozlíšenie od inej veličiny) lat. odb.

font (sada písmen, grafických znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.

stenéma

steném (rýchlopisný obrazec slova) gréc.

hieroglyf (z. staroegypt. a chetitského písma) gréc.

digram (dvojčlenný grafický z., napr. dz) gréc. odb.

digraf (dvojčlenný grafický z., zložka z dvoch písmen, napr. ch) gréc. lingv.

trigraf (trojčlenný grafický z., zložka z troch písmen, napr. sch =š) gréc. lingv. porovnaj písmeno

cifra (číslica) arab.-nem.

alfanumerický z. (z. vyjadrený písmenami a číslicami) gréc. + lat.

filigrán (presvitajúce označenie papiera viditeľné proti svetlu, priesvitka, vodotlač, vodoznak) lat. tech.

kameo (slabo viditeľný vodoznak v papieri spôsobený tlakom, priesvitka) tal. tech.

kustoda

kustód (označenie poradia rukopisných strán číslicou al. písmenom) lat. odb.

vidi /vídí/ (dodatok, poznámka, značka na spise, že bol prečítaný al. schválený) lat. kniž.

hic sunt leones /hík -ónés/ (označenie neprebádaných miest na starých mapách, tu sú levy) lat.

triskeles (trojramenný z. otáčavého pohybu v pohanskom kulte slnka) gréc.

stigmatizácia (z. vypálením znamenia na tele otroka al. väzňa v starom Grécku hist.; znamenie znakom kniž.) gréc.

signatúra (z. umelca na výtv. diele menom) lat.

šifra (značka namiesto podpisu, skrátený podpis; dohovorená tajná značka na zatajenie obsahu odovzdávaných správ) arab.-franc.

parafa (skrátený podpis, podpisová značka odb.) franc.

tag /teg/ (značka namaľovaná sprejom na múroch, vagónoch a pod.) angl. slang.

symbol (dohodnutý graf. z., značka, znamenie pre niečo, napr. predmet, postup a pod.) gréc.

signum (označenie, značka) lať. zastar. kniž.

piktograf

piktogram (medzinárodne zrozumiteľný obrázkový z. znázorňujúci informáciu) lat. + gréc. lingv.

ideogram

ideograf (z. pre určitý pojem, myšlienku, nie slovo, kt. má obrazovú podobu) gréc. lingv.

logo (z. firmy vo výtv. úprave) gréc.

brand (obchodná značka) angl.

trademark

trade-mark /trejdmá-/ (ochranná známka tovaru) angl. ekon.

woolmark /vulmárk/ (medzinárodná ochranná známka kvality tkaniny s obsahom 100% čistej nepoužitej vlny, vlnená pečať) angl.

made in /mejd/ (označenie krajiny pôvodu tovaru, vyrobené v) angl.

tamga (značka na označenie vlastníctva dobytka al. výrobkov rodového priemyslu, Mongolsko) turk.

stopka (dopravná značka prikazujúca zastaviť) angl. motor. slang.

míľnik (kameň pri ceste označujúci vzdialenosti, pätník) lat.-nem.

hektometrovník (značka, pätník, míľnik označujúci stometrové úseky trate) gréc. dopr.

punc (označenie pravosti a akosti na predmetoch z drahých kovov) tal.-nem.

ciacha (úradný z. na predmetoch, meradlách al. prístrojoch potvrdzujúci ich správnosť a použiteľnosť) nem.

invenit (označenie tvorcu pôvodného návrhu, predlohy graf. umeleckého diela) lat.

fecit [fec.] (označenie tvorcu, autora výtv. diela, vytvoril, vyhotovil) lat. výtv.

excudebat /ekskudébat/ (označenie vydavateľa na graf. listoch) lat.

kontramarka (dodatočne vyrazený z. na minci obiehajúcej na cudzom území ako označenie pravosti mince) lat. + nem.

signatúra (značka knihy v knižnici, predmetu v zbierke apod.) lat. odb.

exlibris

ex libris (knižná značka, označenie majiteľa knihy, umelecky spracovaný štítok, nálepka al. pečiatka na vnútornej strane obálky knihy) lat.

supralibros (vlastnícka značka majiteľa knihy vyrazená na prednej al. zadnej doske knihy) lat. knih.

signet (graf. z. tlačiarne, vydavateľstva, nakladateľstva a pod.) franc. polygr.

hi-fi

hifi

Hi-fi

Hi-Fi

Hifi (označenie elektroakustických zariadení s veľmi kvalitnou, vernou reprodukciou, high fidelity) angl. skr.

dry /draj/ (označenie najnižšieho obsahu alkoholu v gine, minimálne 40 %; označenie obsahu cukru šumivého vína, 3-4 %, suché víno) angl.

méta (z. pre cvičencov pri hromadných telocvičných vystúpeniach) lat. šport.

nota (graf. z. pre tón) lat. hud. porovnaj príprava bez p-y

segno /seňo/ (notová značka, od kt. sa má skladba opakovať) tal. hud.

neuma (notová značka v ranom stredoveku) gréc.-lat. hud.

repetícia (z. na opakovanie časti skladby) lat. hud.

tacet (označenie dlhšej pomlky nástroja al. hlasu) lat. hud.

ligatúra (oblúčik spájajúci dve noty s rovnakou výškou) lat. hud.

akút (z. pre tónový, melodický stúpavý prízvuk) lat. lingv.

colla parte /ko-/ (znamenie na podriadenie sprievodných hlasov hlavnému) tal. hud.

ikona (obrázkový z. určitej činnosti, príkazu a pod. umožňujúci ovládanie počítača, obrázok znázorňujúci určitú činnosť) gréc. výp. tech.

kurzor (pohyblivá viditeľná značka na obrazovke, monitore počítača označujúca miesto ďalšej operácie) lat.

adresa (z. odkazujúci na miesto v pamäti počítača) franc. výp. tech.

emotikon (značka, symbol vyjadrujúci náladu al. pocity v písomnej elektronickej komunikácii) angl.

smiley /smajli/

smajlík (značka, symbol vyjadrujúci náladu al. pocity v písomnej elektronickej komunikácii, pôvodne graf. zobrazenie, značka smiechu) angl. porovnaj znamienko

obrátenie

-tropia

tropo- (obrat) gréc. v zlož. sl.

reverzia (obrat, otočenie) lat. kniž. a odb.

inverzia (prevrátenie, premiestnenie) lat. kniž. a odb.

tour /túr/ (obrat, otočenie) franc. kniž.

pivot (obrátka hráča s loptou na jednej nohe, v basketbale a hádzanej) franc.

rondo (obrat lode o 180° po približne kruhovej dráhe) franc. lod.

telemark (obrat lode do protismeru v kanoistike) vl. m. nór.

loop /lúp/

loping (akrobatický obrat, premet lietadlom) angl. let.

reverzácia

reverzovanie (obracanie smeru pohybu, napr. otáčania, na opačný, u strojov a zariadení) lat. tech.

túra (obrátka motora) franc. slang.

telemark (obrat v tanci troma krokmi o 270°) vl. m. nór.

túra franc.

turn (obrat v tanci) angl. tan.

telemark (prudký o., švih nohou na zmenu smeru al. zastavenie) vl. m. nór.

kristiánka (prudký obrat, švih telom na zmenu smeru jazdy pri lyžovaní) vl. m. nor.

anastrofa (o. zvyčajného poradia slov s ohľadom na rytmus, rým a pod.) gréc. lingv.

torzia (otočenie orgánu) lat. lek.

everzia (prevrátenie, napr. viečka a pod.) lat. lek.

katakláza (o. mihalnice naopak) gréc. lek.

kadencia (melodický sólový o. na záver koncertu) tal. hud.

spád

kadencia (melodický s. v reči pôsobiaci dojmom záveru) tal.

vložka

vložka 2 (vložená časť, vsuvka)

intermezzo /-medzo/ (vsuvka, vedľajšia udalosť, príhoda kniž.; veseloherná scénická al. inštrumentálna hud. v. medzi aktami opery, medzihra hud.) tal.

koment (vsuvka, doplnok textu rukopisu) lat. polygr.

exkurz (odbočenie od hlavnej témy prednášky, výkladu a pod., vsuvka na doplnenie výkladu) lat. kniž.

extempore (nečakaná, nepripravená, príležitostná poznámka v prejave, odbočenie, vsuvka) lat.

digresia (odbočka od základnej dejovej línie lit. diela, vsuvka) lat. kniž.

epizóda (dejová v., odbočka, podružný príbeh, vložený dej do hlavného deja lit. diela) gréc. lit.

interpolácia (dodatočná nepôvodná v. do pôvodného textu) lat. lit.

farce /fars/

farsa (krátka komická v. vo franc. cirk. hrách, 12. a 13. st.) franc. div.

parentéza (samostatná vsuvka vo vete, slovo al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu) gréc. lingv.

kadencia (sólová v., melodický obrat na záver koncertu, najmä improvizačný) tal. hud.

invencia (vsuvka na preladenie niektorých fúkacích nástrojov počas hry) lat. hud.

melódia

melódia 1 gréc.

iterácia (vtieravá, pravidelne sa opakujúca m.) lat. psych.

intonácia (priebeh tónu hlasu, jaz. prejavu, melodický pohyb hlasu, m. reči) tal. lingv.

tonéma (intonácia na odlíšenie významu slov, najmä v čínštine) gréc. lingv. porovnaj nápev

priebeh

dekurz lat.

proces (plynulý p. deja, diania, vývinu) lat.

turnus (pravidelne sa opakujúci p. niečoho) lat.

paralelita

paralelnosť

paralelizmus (súčasný p., súbežnosť) gréc. kniž.

synchrónia

synchrónnosť

synchronickosť (súčasný p., súbežnosť v čase) gréc. kniž. a odb.

latencia

latentnosť (skrytý, utajený niektorých dejov) lat. odb.

dekurs morbi (p. choroby, denný lek. záznam o ňom) lat. lek.

katamnéza (p. choroby od skončenia liečenia po smrť chorého) gréc. lek.

intonácia (p. tónu hlasu, jaz. prejavu, melodický, tónový pohyb hlasu, melódia reči) tal. lingv.

tonéma (intonácia na odlíšenie významu slov v čínštine a pod.) gréc. lingv.