Výsledky vyhľadávania

tu

tu
loco /-ko/
in loco /-ko/ (na mieste, v mieste) lat. kniž.
hic et nunc /hík nunk/ (tu a teraz) lat.
hic et ubique /hík/ (tu a všade) lat.

lietadlo

lietadlo
aero gréc.
aerodyn (l. ťažšie ako vzduch) gréc.
aeroplán gréc. + lat.
eroplán (l. s pevnými krídlami; lietadlo všeobecne) gréc. + lat. hovor.
avión (l. s pevnými nosnými plochami a motorovým pohonom, letún) franc. kniž.
monoplán (l. s jednou nosnou plochou) gréc. + lat.
biplán (l. s dvoma nosnými plochami, dvojplošník) lat.
triplán (l. s troma nosnými plochami, trojplošník) gréc. + lat.-franc. let.
diskoplán (l. s kruhovou nosnou plochou) gréc. + lat.
koleoptéra (l. s prstencovou nosnou plochou, krídlom okolo trupu, s možnosťou kolmého štartu a pristátia) gréc.
monobiplán (l. s meniteľnou geometriou krídla v zmysle zmeny plochy) gréc. + lat.
ornitoptéra (motorové l. s kývavými krídlami, krídelník) gréc.
glizér (jednoduché ľahké bezmotorové l. na výcvik al. vlečenie nákladu, klzák) franc. let.
hydroplán gréc. + lat.
hydroavión (vodné l. s plavákmi, štartujúce a pristávajúce len na vode) gréc. + franc.
amfíbia (obojživelné l. schopné vzlietať a pristávať na súši i vode) gréc.
autogíra
gyroplán (rotorové l. s nosnými plochami z veľkej otáčavej vrtule, vírnik) gréc. let.
hypersonik (l. schopné letieť nadzvukovou rýchlosťou) gréc. + lat. let.
vertiplán (l. schopné štartovať aj pristávať kolmo) lat. let.
konvertiplán
konvertoplán (l. s pevnými krídlami a pohyblivými nosnými plochami al. pohonnými jednotkami, schopné štartovať a pristávať zvisle) lat. let.
helikoptéra (rotorové l. poháňané motorom, s vodorovnými vrtuľami, kolmým štartom a pristávaním, vrtuľník) gréc. let.
gyrodyn (vrtuľník s čelnou vrtuľou na boku trupu na vyrovnávanie) gréc. lek.
helikoplán (spojenie vrtuľníka a letúňa s pevnou nosnou plochou a kolmým štartom) gréc. + lat. let.
bombardér (veľké voj. l. na dopravu a zhadzovanie bômb) franc. voj.
aerobus
airbus /érbas/ (veľkokapacitné dopravné l.) gréc.-angl. + lat. dopr.
jet /džet/ (l. s prúdovým pohonom) angl. odbor. hovor.
fokker (stredné l., najmä voj. stíhacie) vl. m. let.
spitfire /-fajer/ (jednomiestna brit. stíhačka z 2. svetovej vojny) angl.
šturmovik (sov. bojové l. v 2. svetovej vojne) nem.-rus. voj.
mig (sov. voj. l.) vl. m.
messerschmidt /meseršmit/ (nem. l., najmä prúdové, v 2. svetovej vojne) vl. m.
štuka (nem. voj. bombardovacie, útočiace strmhlav, v 2. svetovej vojne) nem. skr.
TU vl. m.
tučko (sov. nadzvukové dopravné l.) vl. m. hovor.
boeing /boui-/ (l. amer. výroby) vl. m.
jumbo jet /džambou džet/ (veľké l. s prúdovým pohonom amer. výroby) angl.
aerostat (l. ľahšie ako vzduch) gréc.
balón (neriaditeľné l. ľahšie ako vzduch, naplnené plynom) tal.-franc.
montgolfiéra (balón naplnený teplým vzduchom) vl. m. hist. let.
charliéra /šar-/ (balón naplnený vodíkom, 1783) vl. m.
stratostat (balón so vzduchotesnou kabínou určený na výstup nad 10 km) lat. + gréc. let.
zepelín (riaditeľné l. ľahšie ako vzduch, naplnené plynom, riaditeľná vzducholoď cigarového tvaru) vl. m.
aerotaxi
aerotaxík (malé nájomné l., najmä na kratšie vzdialenosti) gréc. + lat.
charter /čar-/ (l. zmluvne najaté súkromnou spoločnosťou na vykonanie dopredu určenej cesty al. ciest) angl.
scout /skaut/ (l. vyslané získať informácie o postavení a pohyboch nepriateľa) angl.
raketoplán tal. + lat. kozm.
shuttle /šatl/
space shuttle /spejs šatl/ (opakovane použiteľné l. s reaktívnym motorom na prekonávanie príťažlivosti Zeme) angl. kozm.

budúcnosť

budúcnosť
in futurum
in futuro /-tú-/ (v b.) lat. kniž.
pro futuro (pre b.) lat. kniž.

skladba

skladba 1 (hud. al. lit. dielo)
sólo (s. al. jej časť pre jedného speváka, hudobníka, tan.) tal.
ária (s. pre sólový spev so sprievodom hud. nástrojov) tal. hud.
a cappella /á ka-/ (s. pre spev, najmä zborový, bez nástrojov) tal. hud.
duo
dueto (s. pre dva hlasy al. nástroje) tal. hud.
trio (s. pre tri hlasy al. nástroje) tal. hud.
trio
tercet
terceto (s. pre tri hlasy al. nástroje) tal. hud.
tricínium (trojhlasová s., 16. a 17. st.) lat. hud.
kvartet
kvarteto lat. hud.
tetrafónia (s. pre štyri hlasy al. nástroje) gréc. hud.
kvinteto (s. pre päť hlasov al. nástrojov) tal. hud.
sexteto (s. pre šesť hlasov al. nástrojov) lat. hud.
septeto (s. pre sedem hlasov al. nástrojov) lat. hud.
okteto (s. pre osem hlasov al. nástrojov) tal. hud.
noneto (s. pre deväť hlasov al. nástrojov) tal. hud.
kondukt (viachlasová stredoveká s.) hud.
etuda /-tü-/ (cvičná hud. s.; náročná virtuózna koncertná s.) franc. hud.
ouvertúra /uv-/ (úvodná s. k väčšiemu hud. dielu, najmä opere, baletu a pod., predohra) franc. hud.
prelúdium (úvodná s. k cyklickej skladbe, predohra) lat. hud.
antelúdium (predohra) lat. hud.
koncert (väčšia s. pre sólový nástroj a orchester) franc.-nem.
concerto grosso /končer-/ (barokový inštrumentálny koncert; koncert pre komorný súbor a orchester) tal. hud.
symfónia (orchestrálna s., spravidla so štyrmi kontrastnými časťami, vetami) gréc. hud.
symfonieta (malá symfónia) gréc. hud.
sonáta (inštrumentálna s. s tromi al. štyrmi časťami, vetami) tal. hud.
sonatína (sonáta menšieho rozsahu) tal. hud.
kantáta (oslavná s. pre sólový a zborový spev s orchestrom) lat.
rapsódia (inštrumentálna s. s voľnou formou a dram. obsahom) gréc. hud.
rondo (inštrumentálna s. založená na návratoch hlavnej myšlienky, témy) franc. hud.
sinfonia (inštrumentálna viachlasová s., od 15. st.; tal. druh predohry) gréc.-tal. hud.
suita franc.
partita (cyklická s. zložená z niekoľkých voľne zoradených viet) tal. hud. zried.
serenáda (lyrická inštrumentálna s. s ľúbostnou témou) tal.-franc. hud.
romanca (piesňová al. inštrumentálna lyrická s., najmä ľúbostná) franc.-špan. hud.
balada (lyricko-epická s. s ponurým dejom a smutným koncom) franc. hud.
madrigal (svetská vokálna al. vokálno-inštrumentálna polyfónna s.) tal. hud.
marcia /marča/ tal. hud.
marš (pochodová s., pochod) franc.-nem. zastar. hovor.
divertimento (komorná al. orchestrálna s., najmä ľahšia, zábavná) tal. hud.
arabeska (drobná nenáročná s.) tal.-franc. hud.
bagatela (drobná s., najmä klavírna, od 18. st.) tal.
impromptu /empromptü/ (menšia jednoduchšia trojdielna s., najmä klavírna) franc. hud.
tokáta
toccata /-ká-/ (s. pre klávesové nástroje s voľnou formou) tal. hud.
tokatína
toccatina /-ka/ (malá tokáta) tal. hud.
fúga (trojdielna viachlasná s., v kt. tému uvedenú na začiatku prvým hlasom postupne preberajú hlasy ostatné) tal. hud.
siciliána (inštrumentálna al. vokálna s., 17. – 18. st.) vl. m. hud.
sarabanda (stará špan. trojdobová s. s voľným tempom) perz.-špan.
kasácia (skladba s viacerými vetami, najmä pre dychové nástroje) lat.
air /ér/ (kratšia baroková inštrumentálna s.) franc.
ricercar /-čerka-/ (polyfónna inštrumentálna s. imitačne spracúvajúca jeden al. niekoľko motívov, 16. a 17. st.) tal. hud.
pastorála tal.
pastorále tal.
pastorela tal. lit.
ekloga (s. s motívmi z pastierskeho života; krátka idylická inštrumentálna s.) gréc.
balletto (tan. s. pre spev al. nástroje, Taliansko, 16. st.) tal. hud.
scherzo /skerco/ (rozmarná, hravá, žartovná s., najmä ako stredná, tretia veta v symfónii a pod.) tal. hud.
capriccio /kapričo/ (s. s humorným, rozmarným rázom) tal. hud.
badinage /-náž/
badinerie /-ri/ (veselá, hravá s., 18. st.) franc. hud.
humoreska (veselá, rozmarná s.) nem. hud.
burleska (hrubá, drsná, nevyberaná s. vysmievajúca sa vážnym témam) tal.-franc.
fantázia (voľná s.) gréc. hud.
andante (s. s voľným, miernym, pomalým tempom) tal. hud.
largo (s. s pomalým, širokým tempom) tal. hud.
allegro (s. so živým, rýchlym tempom) tal. hud.
nokturno (s. vyjadrujúca pokojnú nočnú náladu) tal. hud.
fanfára (krátka slávnostná s. pre plechové nástroje, znelka, slávnostné trúbenie) franc.
tuš (krátka slávnostná fanfára na počesť, privítanie a pod.) angl.
intráda (fanfára pri otváraní slávností) tal. hud.
halali (slávnostná lovecká fanfára trúbená pri zakončení lovu) franc.
hymnus (s. vznešeného, oslavného rázu, chválospev) gréc.
oratórium (rozsiahla vokálno-inštrumentálna s. s náb. a neskôr svetským námetom) lat. hud.
missa solemnis (s. pre sóla, zbor a orchester ako slávnostná omša) lat. cirk.
antifóna (zborová bohoslužobná s.) gréc. cirk. hud.
anthem /antem, ensem/ (zborová s. v anglikánskej cirkvi) gréc.-angl. hud.
intonácia (krátka organová s. udávajúca tóninu bohoslužobného spevu, 16. – 18. st.) tal. hud.
rekviem
requiem (smútočná s. hraná na zádušnej omši) lat. hud.
stomp (rýchla džezová s.) angl. hud.
remix (nová s. vytvorená spojením častí iných skladieb, najmä úspešných) angl. porovnaj pieseňspevbáseň

boh

boh
teo- gréc. v zlož. sl.
divinita (b., božstvo) lat. teol.
in nomine Domini /nó-/ (v mene Pána) lat. kniž. a náb.
trinitas (b. v troch osobách v kresťanstve, svätá trojica, otec, syn a duch svätý) lat. cirk.
lord (b. v angl. prostredí) angl.
panteón (súbor bohov určitého náboženstva) gréc. pren.
Elói, Elói, lama zabachtani (výkrik Ježiša Krista pred smrťou na kríži „Môj bože, môj bože, prečo si ma opustil“) aram.
Deo gratias /gráciás/ (vďaka Bohu) lat. náb.
deus ex machina /-chíná/ („b. zo stroja“ spustený zariadením na javisko antického divadla, aby vyriešil zložitú situáciu) lat. kniž.
avatár (vtelenie boha do viditeľnej podoby, napr. do zvieraťa, v ind. mytológii) sanskrit
inkarnácia (premena boha al. inej nadprirodzenej bytosti na človeka al. zviera) lat. náb.
podľa krajín a náboženstiev
egyptskí bohovia
Serápis
Sarápis
Amón (b. slnka)
Hór (najstarší b. slnka a svetla)
Tot (b. mesiaca, písma a múdrosti)
Oziris
Osiris
Usíre (b. plodenia, vegetácie, podsvetia, slnka)
etruskí a rímski bohovia
Saturn
Saturnus (etrucký otec bohov)
germánski bohovia
Asovia (prvá skupina bohov)
Odin
Wodan
Wotan (najvyšší b. v prvej skupine, b. vojny, čarodejníctva)
Thor
Donar (b. hromu a dažďa)
Tyr (b. nebies, niekedy aj vojny)
Loki
Baldr
Frigga (bohovia prvej skupiny)
Vanovia (druhá skupina bohov)
Njörd
Freyr
Freya (bohovia druhej skupiny)
grécki bohovia
Chaos (stelesnenie prázdneho a pustého priestoru pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.
Titan (príslušník prvej generácie gréckych bohov) gréc. mytol.
Chronos
Kronos (zosobnenie času, otec bohov)
Zeus (najvyšší b., vládca Olympu)
Poseidon (b. mora)
Áres (b. vojny)
Bakchus
Dionýzos (b. plodnosti, úrody a vína) gréc.
Helios (b. Slnka)
Eros (b. lásky) gréc.
Hermes (b. obchodu, zlodejov, pastierov, rečníctva, posol bohov)
Hefaistos (b. ohňa a kováčskeho remesla)
Apolón (b. svetla, slnka, hudby a veštenia)
Pan (b. lesov, lúk, pastierov a lovcov, ochranca stád)
Aeskulap
Eskulap
Asklépios (b. lekárstva)
Hymen
Hymenaios (b. manželstva, rodinného šťastia)
Priapos (b. plodnosti)
Erebos gréc.
Hádes (b. podsvetia) gréc. mytol.
Morfeus (b. snov)
Hypnos (b. spánku)
Aiolos
Aiolus (b. vetrov)
Néreus (b. mora a veštenia)
Proteus (morské božstvo, starec a veštec schopný premieňať sa do ľubovoľnej podoby)
Tritón (morský b., napoly človek, napoly ryba)
hinduistickí bohovia
Trimurti (trojjediný b.) sanskrit
Brahma (jeden z troch hlavných bohov, stvoriteľ)
Višnu (dobrý b., udržiavateľ) ind.
Šiva (b. ohňa, ničiteľ) ind.
Krišňa (prevtelenie boha Višňu, hinduistické božstvo uctievané v Indii) hind. náb.
Rímski bohovia
Jupiter (najvyšší b., b. nebies a vesmíru)
Mars (b. vojny a poľných prác) lat. mytol.
Neptún (b. mora a riek)
Pluto
Plutón (b. podsvetia)
Amor
Cupido /kupídó/ (b. lásky) lat.
Merkúr (b. obchodu a zisku)
Vulkán (b. ohňa a kováčstva)
Aeskulap
Eskulap
Asklépios (b. lekárstva) gréc.
Faun (b. plodnosti a dobytka)
Ianus /já-/
Jánus (b. počiatku, kalendára, dverí a brán, s dvoma tvárami)
lár (domáce ochranné božstvo) lat.
génius (strážny, ochranný duch chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu) lat. mytol.
genius loci /-cí/ (ochranný duch domu al. miesta) lat. hist.
Indra (staroind. najvyšší b., b. búrky, vetra a vojny) sanskrit
Ormuzd perz.
Ahura Mazda (staroiránsky, staroperz. b. dobra, svetla)
Ahriman perz.
Angra Mainju (staroirán., staroperz. b. zla)
Baal /bál/ (sýrsko-palestínsky b. búrky)
Eliáš
Perun (slovan. b., vládca hromu a blesku)
El (semitský b.)
Moloch (semitský a fénický b., kt. prinášali ľudské obete)
Elohim (b. v Starom zákone) hebr.
Jahve
Jehova (starožid. b.) hebr. bibl.
Alláh
Alah (islamský b., b. v islamskom náboženstve)
manitou /-tu/ (b. severoamer. Indiánov podľa kresťanského chápania) indián.
El (ugaritský b. plodnosti, múdrosti, tvorca zeme a neba, 17. st. pr. n. l., Sýria)
zombie
zombi (b. v magickom náboženstve, vúdú, pôvodne u černochov na Haiti, neskôr aj v západnej Afrike, had uctievaný ako b.) afr. porovnaj bôžikbytosťpoloboh

sila

sila 2 (schopnosť k nejakej činnosti, výkonu)
energia gréc.
potencia lat. kniž. a odb.
motor (hybná, hnacia s., vzpruha) lat. pren.
elán (životný rozmach, životná energia) franc.
drive /drajv/ (základná motivujúca s. organizmu, pud) angl.
vitalita
vitálnosť (životná s., životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.
vehemencia
vehementnosť lat. kniž.
razancia
razantnosť franc. kniž.
rezolútnosť (ráznosť, rozhodnosť, prudkosť, priebojnosť, zápal) lat.
dynamika
dynamizmus
dynamickosť (pohyb, vývin, vývoj, živosť, rušnosť, hybnosť, pohyblivosť) gréc.
sténia (telesná s., sviežosť, činorodosť) gréc. kniž.
virilita
virilnosť (mužská s., mužnosť, mužskosť, mužstvo) lat. kniž.
element (prírodná s., živel) lat.
vigor lat. biol.
vis vitalis /-tá-/ lat. kniž.
archeus (životná s.) gréc. filoz.
entelechia (s. živej prírody, účelnosť, tvorivosť, vo vitalizme) gréc. filoz.
ód (zdanlivá s. niektorých osôb, vyžarovanie) hebr. kniž.
manitou /-tu/ (zázračná tajomná s. u severeamer. Indiánov) indián.
démon
daimón (s. al. bytosť, kt. ovláda človeka, dobrý al. zlý duch) gréc.
reiki (vesmírna energia, kt. zosúlaďuje človeka a prostredie) ?
forza /-ca/ (dôraz) tal. hud. porovnaj činorodosťmoc 1

cena

cena 1 (hodnota tovaru vyjadrená v peniazoch)
bagateľ (malá, nepatrná c., hodnota) franc. hovor.
ordiner (predajná c. v drobnom) angl. obch.
tarifa (sadzba,určený poplatok, úhrada) arab.-tal.
réžijná c. (c., v kt. sú zohľadnené len náklady, nie zisk) franc.
dumpingová c. /dam-/
dampingová c. (stratová c. pri vývoze tovaru) angl. ekon.
kurz (c. určitej meny vyjadrená v inej mene, c. cenného papiera a pod.) lat. fin.
notícia (posledný kurz cenného papiera počas obchodného dňa) lat. ekon.
floating (pohyblivý, pružný kurz meny vznikajúci voľne na trhu pod vplyvom ponuky a dopytu) angl. fin.
nominále lat. ekon.
nominál (menovitá hodnota cenného papiera, bankovky, známky a pod.) lat. hovor.
al pari tal.
au pair /o pér/ franc.
pari (hodnota cenného papiera, keď sa nominálna a kurzová hodnota kryje) tal. fin. obch.
notícia (posledný kurz cenného papiera počas obchodného dňa) lat. ekon.
fustage (c. obalu, kt. platí kupujúci, ak nevráti obal) lat.-franc. obch.
au courant /ó kurán/ (v bežnej c.) franc. obch.
à tout prix /tu pri/ (za každú c., stoj čo stoj) franc.
ad valorem (podľa hodnoty, ceny) lat. ekon.
all inclusive
all-inclusive /ól inklúziv/ (c., v kt. sú zahrnuté všetky služby) angl. porovnaj poplatok

tykanie

tykanie
per tu lat. kniž. pripiť si pertu

všade

všade
hic et ubique /hík/ (tu a v.) lat.

teraz

teraz
momentálne lat.
momentánne (ihneď, hneď, okamžite, zaraz) lat. zastar.
hoc tempere /hok/ (v tomto čase) lat.
pro tempore /pró –pó-/ (toho času) lat. kniž.
hic et nunc /hík nunk/ (tu a t.) lat.
nunc aut nunquam /nunk/ (t. al. nikdy) lat. kniž.

stáť

stáť 2 (mať cenu)
koštovať (mať cenu) nem. hovor.
à tout prix /tu pri/ (stoj čo stoj, za každú cenu) franc.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 19. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.