Výsledky vyhľadávania

odstránenie

odstránenie 1 (danie preč; spôsobenie, aby niečo prestalo jestvovať)
a-
ab-
abs-
de-
des- lat. v zlož. sl.
likvidácia (odstraňovanie, zrušenie, rušenie, zničenie, ničenie, skoncovanie, skončenie, zneškodnenie, zneškodňovanie) lat.
eliminácia (odstraňovanie, vylúčenie, vylučovanie) lat. kniž.
deprivácia (odstraňovanie, strata, zbavenie, zbavovanie niečoho dôležitého, nedostatok) lat.
deplecia (vyprázdnenie) lat. lek.
evulzia (vybratie, vytrhnutie) lat. lek.
remócia (chir. vybratie lek.; o. všeobecne) lat. lek.
-tomia
-tómia (o. orgánu, chirurgické otvorenie telovej dutiny al. orgánu, rez, preťatie) gréc. v zlož. sl.
amputácia (chir. o. orgánu al. časti tela, najmä končatiny) lat. lek.
ektómia gréc. lek.
-ectomia
-ektómia (o. orgánu, vybratie, vyrezanie) gréc. v zlož. sl.
exenterácia (o. orgánov z telových dutín al. tkanív uložených hlbšie pod povrchom tela) gréc. lek.
resekcia (chir. o. tkaniva, orgánu al. ich časti, vyrezanie) lat. lek.
eviscerácia (vybratie vnútorných orgánov z tela) lat. lek.
excízia (vybratie, vyrezanie tkaniva al. jeho časti z liečebných al. diagnostických dôvodov) lat. lek.
explantácia (vybratie živého tkaniva z tela) lat. lek.
exkochleácia (vyškrabanie chorobného tkaniva ostrou lyžičkou) lat. lek.
extrakcia (vytiahnutie, vybratie, trhanie, vytrhnutie zuba, telesa z rany) lat. lek.
abolícia (zničenie orgánu) lat. lek.
ablácia (o. chorobne zmenenej časti tela, napr. nechta) lat. lek.
onychektómia (o. nechta) gréc. lek.
exstirpácia (o. chorobného útvaru al. celého orgánu z tela) lat. lek.
helotómia (o. "kurieho oka") gréc. lek.
angiektómia (o. cievy) gréc. lek.
vazektómia (vyrezanie cievy) lat. + gréc. lek.
flebektómia (vybratie žily, najmä rozšírenej) gréc. lek.
trombektómia (o. krvnej zrazeniny) gréc. lek.
lobektómia (o. laloku niektorého orgánu, napr. pľúc, pečene a pod.) gréc. lek.
radektómia (o. miechového koreňa) lat. lek.
pulmonektómia (vybratie časti pľúc) lat. + gréc. lek.
gingivektómia (o. ďasna al. jeho časti) lat. lek.
tonzilektómia (o. podnebných mandlí) lat. + gréc. lek.
chordektómia (vybratie hlasiviek) gréc. lek.
apikotómia (o. zubného koreňa) lat. + gréc. lek.
devitalizácia (o. zubnej drene postihnutej zápalom) lat. lek.
adenotómia (o. zväčšenej hltanovej mandle) gréc. lek.
tyreoidektómia (o. štítnej žľazy) gréc. lek.
laryngektómia (o. hrtana) gréc. lek.
gastrektómia (o. žalúdka, jeho časti) gréc. lek.
hepatektómia (o. časti pečene) gréc. chirurg.
cholecystektómia (o. žlčníka) gréc. lek.
pankeasektómia (o. podžalúdkovej žľazy al. jej časti) gréc. lek.
splenektómia (o. sleziny) gréc. lek.
enterektómia (o. časti čreva) gréc. lek.
kolektómia (o. hrubého čreva al. jeho časti) gréc. lek.
apendektómia (o. červovitého výbežku slepého čreva) lat. + gréc. lek.
proktektómia gréc. lek.
rektektómia (o. konečníka) lat. + gréc. lek.
nefrektómia (o. obličky) gréc. lek.
adrenalektómia (o. nadobličky) lat. + gréc. lek.
cystektómia
urocystektómia (o. močového mechúra) gréc. lek.
prostatektómia (o. predstojnej žľazy) gréc. lek.
litolapaxia (o. rozdrobených kamienkov z močového mechúra) gréc. lek.
litotómia (o. kamienkov z močového mechúra, obličkovej panvičky) gréc. lek.
litocystotómia (o. kameňov z močového mechúra) gréc. lek.
tymektómia (o. detskej žľazy) gréc. lek.
mamektómia lat. + gréc. lek.
mastektómia (o. prsníka) gréc. lek.
papilektómia (o. bradavky) lat. + gréc. lek.
nymfektómia (o. malého pysku ohanbia) gréc. lek.
hysterektómia (o. celej maternice) gréc. lek.
tracheloktómia (o. krčka maternice) gréc. lek.
gonadektómia gréc. lek.
kastrácia (o. pohlavných žliaz) lat. vet. lek.
semikastrácia (o. jednej pohlavnej žľazy) lat. lek.
orchektómia
orchidektómia (o. mužskej al. samčej pohlavnej žľazy, semenníka, miškovanie) gréc. lek.
orchiotómia
orchotómia (o. semenníka) gréc. lek.
cirkumcíza
cirkumcízia (o. predkožky, obriezka) lat. lek.
peotómia (o. mužského pohlavného údu) gréc. lek.
vulvektómia (vybratie ženského vonkajšieho pohlavného ústrojenstva) lat. + gréc. lek.
ovariektómia
ovariotómia (vybratie vaječníka) lat. + gréc. lek.
tubektómia (vybratie vajcovodu) lat. + gréc. lek.
osteoktómia
ostektómia (vybratie časti kosti) gréc. lek.
patelektómia (vybratie kolennej kosti, jabĺčka) lat. + gréc. lek.
myektómia (o. svalu al. jeho časti) gréc. lek.
anestézia (vylúčenie vnímania bolesti) lek.
dezinfekcia (o. infekcie, choroboplodných zárodkov chem. al. fyz. prostriedkami) franc. + lat. lek.
detoxikácia (o. jedovatých látok, otravy z organizmu al. z prostredia) lat. + gréc. lek.
dekontaminácia (o. škodlivých látok, mikróbov, zamorenia z prostredia al. organizmu, odmorenie) lat. lek.
deratizácia (o., ničenie, hubenie škodlivých hlodavcov, potkanov, myší) franc.
dehelmintizácia (o., ničenie cudzopasných červov, odčervovanie) lat. + gréc. veter.
epilácia
depilácia (o. vlasov, chlpov z pokožky; o nežiadúcich chĺpkov a vlasov, odchlpenie, holenie lek.) lat.
peeling /pí-/ (o. povrchovej, odumretej pokožky na tvári krémom) angl.
kupírovanie (o. časti uší a chvosta niektorých zvierat, najmä psov) franc.-nem.
demolácia
demolícia (búranie, napr. odstrelom, a odstraňovanie nevyhovujúcej stavby, ničenie, rúcanie, borenie, pustošenie) lat.
asanácia (odstraňovanie nedostatkov, napr. stavebných z územia z dôvodu ozdravenia životného prostredia) lat. odb.
demontáž (odstraňovanie stroja a pod. z jeho miesta, rozklad určitého poriadku, celku pren.) franc.
dezaktivácia (odstraňovanie účinných látok z prostredia chem. al. fyz. pochodmi; mechanické odstraňovanie rádioaktívnych látok z výstroja, zbraní, stavieb, terénu, vody, potravín voj.) franc.
erózia (odstraňovanie, premiestnenie, premiestňovanie, odnášanie časti zemského povrchu, hornín, vodou, vetrom, ľadom, snehom, rozrušovanie, vymieľanie zemského povrchu) lat. geol.
exarácia (erózia ľadovcom, brázdenie) lat. geol.
deterzia (obrusovanie a ohladzovanie sklaného podložia ľadovca) lat. geol.
detrakcia (odlamovanie a odtŕhanie rozpukaného skalného podložia ľadovcom) lat. geol.
ablácia (odnášanie zeminy zo zemského povrchu pôsobením ľadu, vody a vetra) lat. geol.
evorzia (vymieľanie hornín vírivou činnosťou prúdiacej vody) lat. geol.
eforácia (vymieľanie podzemnými tlakovými vodami) lat. geol.
dehydratácia (odstraňovanie vody z látok, zbavenie, zbavovanie vody, odvodnenie, odvodňovanie) lat. + gréc.
exhaustácia (odstraňovanie vzduchu, plynu, vyčerpanie, vyčerpávanie, odčerpanie, odčerpávanie, odsanie, odsávanie vzduchu, napr. z konzerv) lat. odb.
degoržovanie (odstraňovanie kalu, nečistoty, odkaľovanie) lat. + franc.
detašovanie (odstraňovanie ťažko odstrániteľných škvŕn z tkanín pred ďalšou úpravou) franc.
decentralizácia (zrušenie, rušenie sústredenia právomoci a zodpovednosti) lat.
liberalizácia (odstraňovanie zásahov štátu, uvoľnenie, uvoľňovanie obmedzení najmä ekon.) lat.
demilitarizácia (zrušenie, rušenie, obmedzenie, obmedzovanie al. zákaz ozbrojených síl, zbraní, na určitom území, odzbrojenie) lat.
defašizácia (o. spôsobu vlády fašistov, vplyvu fašistov) lat. + tal. polit.
denacifikácia (o. nacizmu a nacistov v Nemecku a obsadených krajinách po 2. svetovej vojne podľa rozhodnutia postupimskej dohody) lat.
deboľševizácia (o. spôsobu vlády komunistov, vplyvu boľševikov) lat. + rus. polit.
laicizácia gréc.-lat. kniž.
sekularizácia (odstraňovanie vplyvu cirkvi, náboženstva, zosvetštenie, zosvetšťovanie) lat. kniž. a odb.
depurácia (o. fiktívnych položiek zo súvahy jej úpravou al. zostavením novej súvahy) lat. obch.

pohyb

pohyb 1 (zmena polohy v priestore)
kineto-
kinesio-
-kinesis gréc. v zlož. sl.
moto- lat. v zlož. sl.
dynamika
dynamizmus
dynamickosť (pohyblivosť, hybnosť, zmena, vývin, vývoj, živosť, rušnosť, sila) gréc.
fluktuácia (stála zmena, neustále zmeny, kolísanie, vlnenie, nestálosť, výkyvy) lat.
drift (zmena, kolísanie) angl. odb.
grif (p. rukou, hmat) nem. hovor. expr.
finta (p. na oklamanie súpera v športe) tal.-nem. šport.
paráda (pôsobivý obratný p.) špan. hovor.
manéver (premyslený, účelný p. al. postup) franc.
blafák (účelný zavádzajúci manéver na oklamanie brankára v hokeji) angl. slang. šport.
švenk (prudký p. kamery) nem. film. slang.
štart (p. lietadla od rozjazdu cez odpútanie sa po dosiahnutie letovej výšky) angl.
rolovanie (p. lietadla po zemi na letisku) franc.-nem. let.
manéver (organizovaný p. voj. síl a prostriedkov, postup, presun, premiestnenie v priebehu boja) franc. voj.
mimika (premenlivé pohyby tváre al. výraz tváre odrážajúce citový stav) gréc.
gesto (p. časti tela, najmä ruky, kt. niečo vyjadruje, posunok) lat.
gestikulácia (pohyby, posunky, gestá ako neverbálny komunikačný prostriedok) lat.
pantomimika (pohyby vyjadrujúci vnútorné pohnútky a stavy človeka) gréc. odb.
mudra (gestá rukou al. rukami vyjadrujúce nálady, predstavy, predmety, v ind. umení) sanskrit
lokomócia (p. z miesta na miesto, v priestore, najmä pomocou svalovej činnosti) lat. biol.
bipedia (p. po zadných končatinách typický pre človeka) lat. + gréc.
brachiácia (p. pomocou horných al. predných končatín typický pre opice, rúčkovanie) lat.
brachybázia (chôdza s častými zastaveniami) gréc. lek.
dukcia (p. vo vodorovnej rovine) lat. lek.
addukcia (pritiahnutie končatiny k strednej osi tela) lat. lek.
abdukcia (odtiahnutie končatiny od strednej osi tela) lat. lek.
laterodukcia (p. orgánov do boku) lat. lek.
tanec (opakované rytmické pohyby podľa hudby a ustálených pravidiel) franc.-nem. porovnaj tanec
turistika
turizmus (p. so športovým, poznávacím a rekreačným cieľom, cestovanie, chôdza v prírode) franc.
hiking /haj-/ (pešia turistika) angl.
trek
trekking (vysokohorská turistika) angl.
fleš (rýchly útočný p. v šerme) angl. šport.
traverza (úhybný p. pri šerme) franc. šport.
tempo (rytmický p., najmä pri plávaní) tal.
epeiroforéza (horizontálny p. pevnín, svetadielov) gréc. geol.
epeirogenéza
epirogenéza (dlhodobý rozsiahly p. zemskej kôry) gréc. geol.
lavína (rýchly p. hmôt po príkrom svahu nadol, zosuv, napr. snehu, ľadu, kamenia) lat.-tal.
soliflukcia (p. pôdy po svahu pod vplyvom príťažlivosti Zeme po zamrznutom podloží, pôdotok) lat. geol.
difúzia (samovoľný p. častíc vyvolaný spádom, napr. koncentrácie al. teploty) lat. fyz. chem.
elevácia (p. nahor, dvíhanie, zdvíhanie) lat. odb.
rotácia (otáčavý p., otáčanie, krúženie, obiehanie) lat. odb.
tumbling (otáčavý samovoľný p. tela okolo ťažiska pri voľnom páde) angl. let.
cirkulácia (obeh, obiehanie, kolobeh, kolovanie) lat.
rotácia (obeh nebeských telies okolo vlastnej osi) lat. astron.
pendulácia (kolísavý obeh zemskej osi) lat. geogr.
librácia (kývavý p., výkyv Mesiaca, malá zmena polohy Mesiaca) lat. astron.
tik (mimovoľný neúčelný opakujúci sa p., najmä na tvári, žmurkanie a pod. ako nervová porucha) franc. lek.
iterácia (rytmicky opakované mimovoľné p. v rovnakom slede) lat. lek.
synkinéza (mimovoľný p., často spojený s vôľovým pohybom, súhybnosť orgánov) gréc. lek.
sakáda (rýchly mimovoľný p. oka neriadený vôľou, nepodliehajúci vôli) lat. fyziol.
nystagmus (mimovoľný p. očí, mimovoľné rytmické zášklby očí, žmurkanie) gréc. lek.
flokcilégium (p. prstami pripomínajúci zbieranie chumáčikov bavlny) lat. lek.
peristaltika (rytmické zmršťovanie svalstva tráviacej trubice slúžiace na posúvanie a premiešanie potravy) gréc.
kinéza (neriadený p. organizmu vyvolaný určitými podnetmi, napr. svetlom) gréc. biol.
tropizmus gréc. biol.
-tropizmus (zmena polohy tela al. časti tela rastlín al. prichytených živočíchov v smere al. od smeru podnetu, napr. svetla, slnka, príťažlivosti, chem. látok) gréc. v zlož. sl.
taxia gréc. biol.
-taxia (smerovo orientovaný p. organizmu, najmä rastliny, vyvolaný a usmernený určitým podnetom) gréc. biol. v zlož. sl.
nastia gréc. bot.
-nastia (p. organizmu, najmä rastliny, neorientovaný v smere podnetu) gréc. bot. v zlož. sl.
termotropizmus
termotaxia
termonastia (p. vyvolaný zmenou al. rozdielmi teploty) gréc. biol.
fototropizmus
fototaxia
fotonastia (p. ovplyvnený intenzitou svetla al. striedaním svetla a tmy) gréc. biol.
heliotropizmus
heliotaxia (p. ovplyvnený svetlom, ak je zdrojom svetla slnko) gréc. bot.
hydrotropizmus
hydronastia (p. vyvolaný vlhkosťou prostredia) gréc. bot.
geotropizmus
geotaxia (p. pôsobením príťažlivosti, v smere al. proti smeru zemskej príťažlivosti) gréc. biol.
ortotropizmus (p. pôsobením príťažlivosti smerom nahor al. nadol) gréc. bot.
aerotropizmus (p. smerom k prístupu k vzduchu, kyslíku) gréc. bot.
trofotropizmus
trofotaxia (p. smerom k zdroju potravy) gréc. biol.
haptotropizmus (p. rastlín v smere al. proti smeru podráždenia pevným predmetom) gréc. bot.
tigmotropizmus
tigmotaxia
tigmonastia (p. vyvolaný dotykom) gréc. biol.
seizmonastia (p. vyvolaný otrasmi al. dotykom) gréc. bot.
mechanotaxia (p. v dôsledku jednosmerného mechanického podnetu) gréc. bot.
chemotropizmus
chemotropia (p. v smere al. proti smeru výskytu chem. látok) gréc. bot.
niktinastia (spánkový p. rastlín v noci) gréc. bot.
traumatropizmus (p. rastlín v dôsledku poranenia) gréc. bot.
anemotaxia (p. živočíchov vetrom) gréc. ekol. porovnaj premiestňovanierýchlosť 1cvikkmitanie

časť

časť
pars lat.
-mér
-meria
-méria
mero- (súčasť, zložka, prvok, základný článok) gréc. v zlož. sl.
element (najjednoduchšia č. celku, zložka, prvok) lat.
segment (úsek, zložka, prvok) lat. kniž.
komponent
sekcia (zložka, súčasť) lat.
gros /gro/
gro (hlavná, podstatná č., jadro, väčšina) franc. kniž.
leonina pars (prevažná č., leví podiel) lat. kniž.
ingrediencia (prísada, súčasť, zložka) lat. odb.
etapa (č. cesty, dráhy, napr. v športe, štafete) franc.
rajón (č. územia ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
sektor (úsek, zložka väčšieho celku, činnosti) lat.
intravilán (zastavaná č. územia obce al. určená na zástavbu) lat. + tal.
exteriér (vonkajšia č., vonkajší priestor, vonkajšok) lat.
interiér (vnútorná č., vnútorný priestor, vnútrajšok) franc.
pasáž franc.
pasus (č. umeleckého diela, najmä lit. al. hud., úryvok, výňatok, úsek) lat. kniž.
fragment
partia lat.
pasáž (č. umeleckého diela, najmä lit. al. vedeckého, úryvok, výňatok; malá, zlomkovitá č. celku všeobecne) franc. lat.
epocha (obsiahla ucelená č. umeleckého diela, napr. filmu) gréc.
percento (stá č. celku, stotina) lat.
promile (tisícina čísla považovaného za základ) lat.
partikula (nepatrná č., čiastočka) lat. odb.
atóm (najmenšia č. chem. prvku schopná vstúpiť do chem. reakcie fyz., chem.; nepatrná časť, čiastočka expr.) gréc. porovnaj častica 1
kvóta (pomerná č., pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, stanovený počet) lat.-tal.
elita (najlepšia, vyberaná č. určitého celku; vyberaná, najlepšia č. spoločnosti, skupiny, výkvet) franc.
fakulta (č. vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.
komora (č. zákonodarného, zastupiteľského orgánu) gréc.-lat.
senát (horná komora v niektorých štátoch) lat. polit.
kolónka lat.-franc.
rubrika (č. tlačiva na vyplnenie určitých údajov často vymedzená čiarami) lat.
oikumena /oj-/ (známa č. sveta, v starom Grécku) gréc.
set (ucelená samostatná č. šport. zápasu, <i>sada</i> v tenise, volejbale a pod.) angl. šport.
per partes (po častiach, postupne) lat. práv. mat.
totum pro parte (celok za č.) lat. lit.
pars pro toto /tó-/ (č. za celok, č. namiesto celku) lat. lit.
tomus gréc.-lat. kniž.
volúmen (diel knihy, lit. diela, zväzok) lat. kniž.
maieutika (č. rozhovoru, keď sú účastníci vyzvaní na tvorbu vlastných myšlienok, riešení, nájdenie pravdy) gréc. filoz.
perorácia (záverečná č. reči zhrnujúca obsah a základné myšlienky) lat. kniž.
perex (širšie vysádzaná č. článku) lat. žurn.
rubrika (č. časopisu, novín, vyhradená pre články z určitého odboru) lat. žurn.
paragraf (č. práv. normy presne vymedzená číslom) gréc.
dispozícia (č. práv. normy, kt. určuje pravidlá správania účastníkov práv. vzťahov) lat. práv.
petit (č. žaloby s návrhom rozhodnutia súdu, žalobný nárok) lat. práv.
enunciát (rozhodujúca, základná č. súdneho rozhodnutia) lat. práv.
morféma (najmenšia č. slova, kt. má vecný al. gramatický význam, najmenšia významová jaz. jednotka) gréc. lingv.
afix (morféma stojaca pred koreňom slova, za ním al. v ňom) lat. lingv.
prefix
preverbium (morféma pred koreňom slova, predpona) lat. lingv.
O’ /ou/ (prefix v ír. priezviskách vzniknutých z mena al. zo zamestnania otca) ír.
infix (morféma vložená do koreňa slova) lat. lingv.
sufix (morféma za koreňom slova, prípona) lat. lingv.
postfix (morféma pripojená k slovu, napr. -sia pri slovesách v ruštine) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
kapitola (pomerne samostatná č. lit. diela, hlava) lat.
lekcia (kapitola v učebnici) lat.
arza (č. stopy, slabika bez metrickégo dôrazu, ľahká doba) gréc. lit.
téza (č. stopy, slabika s metrickým dôrazom, ťažká doba) gréc. lit.
refrén franc.
tornáda (č. básne al. piesne, kt. sa pravidelne opakuje) špan. lit.
verš (rytmicky organizovaná č. básne, sled slov usporiadaných rytmicky, jeden riadok básne) lat.
kólon (úsek verša al. vety spojený jedným hlavným prízvukom) gréc.
invokácia (úvodná č. eposu, v kt. básnik vzýva múzy) lat. lit.
akt (č. dram. diela, dejstvo) lat.
časti klasickej divadelnej hry, drámy, tragédie
expozícia lat.
prológ gréc. lit.
protáza (úvodná č., zoznámenie s postavami a prostredím, úvod) gréc. div.
kolízia
konflikt (zauzlenie deja) lat.
kríza (vyvrcholenie konfliktu) gréc.
peripetia (zvrat vo vývoji deja) gréc.
katastrofa (záverečná č., konečný obrat, tragické rozuzlenie) gréc.
finále (záverečná scéna div. hry; záverečná č. hud. skladby) tal.
epilóg (záver diela s vysvetlením zámeru a zmyslu hry al. zhrnutím obsahu diela, doslov al. s informáciou o ďalších osudoch postáv, doslov; samostatná č. hud. skladby, dohra) gréc.
parabáza (č. komédie, v kt. autor ústami zboru hovorí svoj názor) gréc. lit.
exodus (odchod zboru) gréc.-lat.
stretta (č. hud. sklady, koncertu, árie v živom tempe) tal. hud.
postlúdium (improvizovaná hra na organe po skončení omše, improvizované finále, dohra) lat. hud.
promulgácia (č. listiny, kde vydavateľ vyjadruje úmysel uviesť jej obsah do všeobecnej známosti) lat.
preambula (úvodná č. listiny, predhovor, úvod, napr. ústavy, stanov a pod.) lat.
časti textu stredovekej listiny
invokácia (úvodná č.) lat. hist.
arenga
exordium
proemium (č. s uvedením dôvodu jej vzniku) lat. hist.
narácia
diplomatika (č. uvádzajúca dôvody jej vydania) lat.
komináca (väčšinou predposledná č., vyhrážka narušiteľovi práv. ustanovení trestami) lat.
aprekácia (č. v závere listiny, modlitba za jej platnosť, napr. ámen) lat.
eschatokol (záverečná č. s podpismi svedkov, kancelárskych úradníkov al. vydavateľa a údajmi o čase a mieste vzniku) gréc.
koroborácia (posledná č. s ohlásením spôsobu jej overenia, najmä pečaťou, utvrdenie) lat.
kolofón (záverečná č. textu rukopisných al. najstarších tlačených kníh, o autorovi, mieste, dátume, tlačiarovi) gréc.
plika (zosilnenie dolnej č. stredovekej listiny, prehnutý dolný okraj listiny umožňujúci pevnejšie pripevnenie pečate, prehnutie) lat. odb.
juxta (diel listiny, kt. zostane po odtrhnutí oddeliteľnej časti listiny, napr. č., kt. zostane v šekovej knižke po odtrhnutí šeku) lat.
mišna (prvá č. talmudu, písomne zachytená ústna tradícia) hebr.
gemara (druhá č. talmudu, zbierka komentárov, poznámok a výkladov k prvej č.) hebr.
haftara (č. textu Starého zákona, Prorokov, kt. sa číta v synagóge po čítaní z tóry počas šabatu, veľkých sviatkov a posvätných dní)
súra (kapitola koránu) arab. náb. porovnaj kniha 2
lóža (oddelená č. hľadiska, napr. divadla) franc.
galéria (č. hľadiska, najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.
proscénium gréc.-lat.
rampa (predná č. antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.
skéna
skéné (č. antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.
orchestra (č. antického divadla, priestor pre zbor s oltárom) gréc. hist. div.
chór (č. antického divadla, priestor pre tanec) gréc.
epóda (záverečná č. antického chóru) gréc.
satelit
trabant
suburbium (pomerne samostatná štvrť veľkomesta s určitou doplnkovou funkciou) lat. archit.
dormitórium (časť mesta bez pracovných a kultúrnych príležitostí, slúžiaca len na obytné účely) lat. archit.
periféria (okrajová štvrť, okraj mesta, predmestie) gréc. porovnaj predmestie
časti oltára
menza (oltárny stôl, kamenná doska na podstavci) lat. cirk.
stipes (podnožie)
predela (podstavec oltára na oltárnom stole) tal. cirk.
antependium lat.
frontale (ozdobný kryt al. záves prednej časti oltára z látky, kovu, dreva a pod.) lat. výtv. cirk.
cibórium lat.
tabernákulum (nadstavba al. strieška nad oltárom na stĺpoch) lat. archit.
baldachýn (strieška al. ozdobný kryt zavesený nad oltárom) vl. m. cirk.
umbela (menší oválny baldachýn na prenášenie oltárnej sviatosti) lat. cirk.
retabulum (nadstavec oltára, zadná stena s maľbami a so sochami) lat. cirk. výtv.
sepulcrum (priestor na relikvie)
edikula
tabernákulum (schránka na oltárnej doske na uloženie hostie) lat.
časti omše
epikléza
epiklézia (zložka eucharistie v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, prosba kňaza o premenu chleba a vína) gréc. cirk.
prefácia (čítaná al. spievaná úvodná modlitba pred pozdvihovaním, predspev pred pozdvihovaním) lat. cirk.
ofertórium (obetovanie) lat. cirk.
sekvencia (č. omše, kt. vznikla osamostatnením chorálu aleluja, medzispev) lat. cirk.
epištola (č. omše, pri kt. sa číta výňatok z listu apoštola veriacim) gréc. cirk.
evanjelium (č. omše, pri kt. sa čítajú spisy apoštolov o živote Krista) gréc. cirk.
pašie (čítané al. zhudobnené evanjelium opisujúce poslednú večeru, zatknutie, súd, smrť a pohreb Krista) lat. cirk.
graduále (č. omše medzi epištolou a evanjeliom, medzispev) lat. cirk.
Kyrie eleison (úvod niektorých modlitieb, omše, <i>Pane, zmiluj sa</i>) gréc.
homília (č. omše venovaná výkladu prečítaného biblického textu, kázeň) gréc. cirk.
exhorta (napomínajúci, povzbudzujúci príhovor pri bohoslužbe) lat. cirk.
perikopa (výňatok, úryvok z Biblie čítaný počas bohoslužby určité nedele a sviatky) gréc. cirk.
matutínum (prvá, ranná č. kňazských a rádových hodiniek, modlitieb konaných povinne v určitom čase) lat. cirk.
karoséria (vrchná č. automobilu tvoriaca priestor na dopravu osôb al. nákladu) franc.
tudor (uzavretá dvojdverová štvormiestna dvojradová karoséria s pevnou strechou) angl. hovor.
hatchback /hečbek/ (šikmo sklonená zadná časť karosérie s dverami) angl.
limuzína (uzavretá (štvordverová) karoséria osobného auta) franc. vl. m.
landaulet (karoséria zatvoreného automobilu so sklopnou strechou vzadu) franc.
roadster /roudster/ (dvojsedadlová karoséria športového auta s plátennou strechou) angl.
targa (karoséria s odnímateľnou tuhou strechou) tal. porovnaj auto
korba (č. nákladného cestného vozidla, kde sa ukladá materiál) nem.
modul (oddeliteľná č. kozmickej lode určená na pristátie) lat. kozm.
prova (predná č. lode, čelo, predok) port. lod.
korma (zadná č. lode nad kormidlom) ind.-rus.
outor (č. lodného trupu v mieste, kde prechádza lodné dno do bokov) ?
rostrum (zobák na čele starorím. lode na prerážanie nepriateľských lodí) lat. hist.
rejda (vonkajšia č. prístavu hraničiaca s morom al. riekou, kotvisko) hol. lod.
centroplán (stredná č. krídla spojená s trupom, ku kt. sú pripevnené vonkajšie nosné plochy) lat. let.
trakt (č., krídlo väčšej budovy) lat. archit.
antikum (predná č. rím. obytného domu) lat. archit.
taberna (hosp. č. rím. domu) lat. archit.
rizalit (predsunutá č. priečelia stavby v celej výške) tal. stav.
sokel (spodná č. stavby) franc.-nem. stav.
tambur (č. stavby medzi sférickými trojuholníkmi a kupolou, niekedy s oknami, bubon) arab.-franc. archit.
parter (rovinná č. záhrady rozdelená na pravidelné záhony pred zámkom) franc. záhr.
hárem (č. moslimského domu vyhradená ženám) arab.-tur.
zenana (hárem v Iráne a Indii) perz.
časti antického stĺpa
abakus (č. hlavice, štvorcová krycia doska, platňa, na kt. spočíva vodorovný článok) gréc.-lat. archit.
echinus
echinos (č. hlavice dórskeho stĺpu medzi driekom stĺpa a krycou doskou, v tvare taniera) gréc. archit.
hypotrachelion
epitrachélium (krčok stĺpovej hlavice tvoriaci prechod medzi hlavicou a driekom dórskeho stĺpu) gréc. archit.
ankóna (nosný článok podopierajúci rímsu nadpražia, iónsky štýl) lat. archit.
spira (pätka stĺpa) gréc. archit.
torus (vypuklý polkruhový prstencový podporný článok pätky stĺpa) lat. archit.
trochilos (ustupujúci spojovací článok al. vzpera pätky stĺpa, vodorovný žliabok) gréc. archit.
plint
plinta (najnižšia č. päty stĺpa, podnožná doska pod stĺpom) gréc. archit.
časti antickej gréckej rímsy
geison
gejzon (hlavná č., doska) gréc. archit.
kyma (podporujúci článok) gréc. archit.
sima (ukončujúci vodorovný článok, žliabkovnica) lat. archit.
entablatúra (č. stĺporadia s vlysom a rímsou, kladie) lat. archit.
vlys franc.-nem.
fryz (stredná č. kladia medzi architrávom a rímsou) franc.-nem. archit. zastar.
architráv lat.
epistyl
epistylión (spodná č. trámovia vodorovne ležiaca na hlaviciach antických stĺpov, hlavný vodorovný trám, podrímsie) gréc. archit.
volúta (špirálovito stočený stavebný článok, priestorový závit ako ozdoba, závitnica) lat. archit.
frakcia (č. produktu oddelená zo zmesi látok destiláciou, zrážaním a pod.) lat. chem. tech.
kvadrant (jedna zo štyroch častí roviny vzniknutá rozdelením roviny pravouhlými súradnicovými osami, štvrtina kruhu) lat.
segment (úsek kruhu, kruhový výsek) lat. odb.
anergia (č. energie systému, kt. nie je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.
exergia (č. energie systému, kt. je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.
ekotón (hraničná č., prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, napr. okraj lesa, pobrežie) gréc. biol.
terén (č. zemského povrchu, jeho prirodzený al. upravený tvar) lat.-franc.
ekuména
ekumena (č. Zeme trvalo obývaná a pozmenená činnosťou človeka) gréc. ekol.
anekumena (č. Zeme trvalo neobývaná a nevyužívaná) gréc. ekol.
subekumena (č. Zeme človekom obývaná a využívaná iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.
litosféra (vrchná č. Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.
astenosféra (vrstva Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.
tektonosféra (vrstva zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.
sial (vonkajšia č. zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.
sima (vrchná vrstva zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol.
umbra (tmavšia vnútorná č. slnečnej škvrny)
penumbra (svetlejšia vonkajšia č. slnečnej škvrny, polotieň okolo jadra slnečnej škvrny) lat. astron.
lagúna (č. mora oddelená piesočným valom od voľného mora) tal.
eulitorál (príbrežná č. vodnej nádrže medzi vysokým stavom hladiny na jar a nízkym stavom v lete a na jeseň) gréc. + lat. vod.
hypotalamus (spodná č. medzimozgu tvoriaca dno tretej mozgovej komory, podlôžko) gréc. anat.
epifýza (č. medzimozgu stavovcov, stopkatá výdutina medzimozgu) gréc. anat.
epifýza (koncová kĺbová č. dlhej kosti, koniec dlhej kosti) gréc. anat.
diafýza (stredná č. dlhej kosti, stred dlhej kosti) gréc. anat.
prominencia (vyčnievajúca č. kosti a pod., výčnelok) lat. anat.
hypogastrium (č. brucha pod pupkom, podbrušie) gréc. anat.
abdómen (č. tela stavovcov obsahujúca tráviace orgány, brucho) lat. biol.
ileum (dolná č. tenkého čreva, bedrovník) gréc.-lat. anat.
jejunum (stredná č. tenkého čreva, lačník) lat. anat.
falanga
phalanx /fa-/
falanx gréc. anat.
phalango-
falango- (článok prsta na končatine) gréc. v zlož. sl.
lunula (belavá č. nechta pri koreni) lat. anat.
sekvester (odumretá č. tkaniva) lat. lek.
explantát (oddelená č. rastliny al. živočícha pestovaná pri stabilných podmienkach na živnej pôde) lat. odb.
akrón (najprednejšia č. tela hmyzu) gréc. zool.
mezotorax (druhá, stredná č. hrude hmyzu, stredohruď) gréc. zool.
metatorax (tretia č. hrude hmyzu, zadohruď) gréc. zool.
abdómen (posledná č. tela článkonožcov, zadoček) lat. biol.
opistoma (posledná, zadná č. tela niektorých bezstavovcov, pavúkov) gréc. zool.
metaméra (pravidelne sa opakujúci článok tela živočíchov, článkonožcov) gréc. zool.
pedicel
pedicellus (druhý článok tykadla hmyzu so zmyslovým orgánom na vnímanie vlnenia) lat.
torus (č. kvetnej stopky s kvetnými časťami, kvetné lôžko) lat. bot.
internódium (č. stonky rastlín medzi dvoma uzlinami, článok) lat. bot.
radikula (č. zárodku rastliny, kt. vyrastá pri klíčení do hlavného koreňa, korienok) lat. bot.
lot (č. pôdy vzniknutá rozdelením pozemkov v amer. prostredí) angl.
šál (č. hovädzieho stehna) nem. potrav.
sára (horná č. čižiem) maď.
lafeta (č. dela, kt. slúži na nastavenie hlavne dela a zaistenie stability dela, podstavec dela) franc. voj.
konštrukcia lat. stav.
skelet (nosná č., sústava, napr. stavby, kostra) gréc. stav.
rám (kostra, do kt. sa niečo vsádza, kt. niečo nesie, upevňuje) nem.
fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan, kostra) angl. tech.
suport (č. obrábacieho stroja nesúca nástroj, podstavec) lat.-angl. tech.
šachta (horná č. vysokej pece) nem. hut.
matrica (spodná č. lisovacieho stroja, lisovnica) franc.-nem. tech.
patrica (vrchná pohyblivá č. lisovacieho stroja, lisovník) lat. tech.
fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan) angl. tech.
rotor (otáčavá č. stroja, strojného zariadenia) lat. tech.
stator (pevná, nepohyblivá č. stroja, strojného zariadenia) lat. eltech.
izolátor (nevodivá, oddeľujúca č. elektrického zariadenia) tal.-franc.
franšíza (č. škody, kt. znáša poistený zo svojho, na vlastné náklady) angl. obch. práv.
epeda ?
tapacírung
tapecírung (čalúnená č. nábytku, najmä snímateľná) nem. hovor.
č. odevu, úboru pozri úbor
konečná, záverečná, posledná č. pozri koniec 1záver 1
úvodná, začiatočná č. pozri úvodzačiatok
vnútorná, stredná č. pozri jadro 1polovica 2 porovnaj oblasť 1obal 2vrstva 1

porucha

porucha
dys- gréc. v zlož. sl.
lézia (zdravotné poškodenie, postihnutie) lat. lek.
dysfunkcia (p. prirodzenej funkcie orgánov, prirodzeného priebehu) gréc. + lat. lek.
arytmia (p. rytmu, pravidelnosti, nepravidelná činnosť, nepravidelnosť) gréc. kniž. a odb. a. srdca
absencia (náhla krátka p., strata vedomia al. pamäti) lat. lek.
kóma (p., strata vedomia, hlboké bezvedomie) gréc. lek.
somnolencia (ľahká p. vedomia, ospalosť v dôsledku úrazu, straty krvi a pod.) lat. lek.
obnubilácia
nubilita (náhla p. vedomia, zastretie mysli, mrákotný stav, bezvedomie) lat. lek.
sopor (stredne ťažká p. vedomia, bezvedomie) lat. lek.
delírium (p. vedomia spojená so vzrušením, zmätenosťou, desivými predstavami, blúznenie, najmä pri horúčke, otrave a pod.) lat. lek.
delirium tremens (p. vedomia ako následok alkoholizmu) lat. lek.
enománia (p. vedomia u pijanov, prechodný zákal vedomia, blúznenie) gréc. lek.
dyzestéza
dyzestézia (p. citlivosti) gréc. lek.
parestézia (p. citlivosti, pocit nezodpovedajúcim druhu podnetu, napr. vnímanie dotyku ako pálenia) gréc. lek. psych.
paralgézia
paralgia (p. citlivosti, vnímanie bolestivých pocitov ako príjemných) gréc. lek. porovnaj citlivosť 1
dificilita (ľahšia p. správania) lat. psych.
moral insanity /-sen-/ (mravná porucha, nedostatok schopnosti mravného konania a cítenia, nekontrolovaná násilnosť) angl. lek. psych.
sociopatia (chorobný, nenormálny vzťah k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.
depravácia (p. osobnosti, strata ľudských citov, návykov a hodnôt, úpadok, spustnutosť, zvrátenosť, zvrhlosť) lat. lek.
mutizmus (p. spoločenského kontaktu s útlmom reči pri zachovanom vedomí, duševne podmienená nemota) lat. lek. psych.
hydrocefalus (vývojová porucha mozgovej časti hlavy dieťaťa, nahromadenie mozgovomiechového moku v mozgových komorách, vodnateľnosť mozgu) gréc. lek.
chorea (p. centrálnej nervovej sústavy u detí, vykonávanie bezúčelných pohybov, tanec svätého Víta, zrádnik) gréc. lek.
epilepsia gréc. lek.
beťah (p. prejavujúca sa opakovanými záchvatmi a kŕčmi, stratou vedomia, padúcnica, zrádnik) maď. hovor. expr.
tik (nervová p., mimovoľné neúčelné opakujúce sa pohyby, najmä na tvári, žmurkanie a pod.) franc. lek.
sakáda (rýchly mimovoľný pohyb oka neriadený vôľou, nepodliehajúci vôli) lat. fyziol.
nystagmus (mimovoľný pohyb očí, mimovoľné rytmické zášklby očí, žmurkanie) gréc. lek.
titubácia (nervová p., kolísanie tela) lat. lek.
psychopatia (duševná úchylka, nenormálnosť) gréc. lek.
dezorientácia (p. vedomia, myslenia, pamäti, nedostatok al. strata orientácie v čase, mieste a pod.) franc. + lat.
amencia (duševná p., strata pamäti, orientácie, chorobná zmätenosť, roztržitosť) lat. lek.
aprosexia (neschopnosť sústrediť myšlienky na podnet) gréc. lek.
dysgnosia
agnózia (p. schopnosti chápania, neschopnosť poznávania, spájania vnemov, predstáv) gréc. lek. psych.
dysmenzia (p. pamäti) gréc. lek.
amnézia (p., strata pamäti v dôsledku choroby al. úrazu) gréc. lek.
paramnézia (s. pamäti so spomienkovými preludmi) gréc. lek. psych.
mnemasténia (duševná p., strata, ochabovanie pamäti) gréc. lek. psych.
pseudomnézia (strata pamäti pri hystérii al. duševnej p.) gréc. lek.
deteriorácia (strata rozumových schopností, úbytok pamäti, úsudku) lat. lek.
anómia (prechodná neschopnosť vybaviť si al. vysloviť meno osoby al. veci) gréc. + lat. lek.
paranoja (chronická duševná p., logicky ucelený blud neodôvodnenej podozrievavosti, vzťahovačnosti a pocitu prenasledovania) gréc. lek. psych.
obsesia (duševná p. s vtieravými stavmi, posadnutosť) lek.
katatýmia (duševná p., skreslenie, ovplyvnenie myslenia a pod. silnými dojmami, napätím, predpojatosť) gréc. lek.
psychóza (duševná p. s poruchami vnímania, myslenia a konania a následne aj osobnosti) gréc. lek.
parafrénia (duševná p. s bludmi a halucináciami) gréc. lek.
psychogénia (duševná p. vyvolaná duševnými stresmi, predstavami) gréc. lek.
autizmus (duševná p., uzavretie do seba, do vnútorného sveta bez ohľadu na okolie) lek.
katatónia (duševná p. postihujúca aj pohybovú činnosť, napr. pohyby bez vonkajšieho podnetu, pohybový útlm a strnulosť) gréc. psych.
hypochondria (duševná p., prehnané zameranie na vlastný zdravotný stav, presvedčenie o vážnej, ale v skutočnosti neexistujúcej chorobe, sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu) gréc. lek.
patomímia (duševná p., snaha o napodobnenie príznakov určitej choroby) gréc. lek. psych.
teománia (duševná p., chorobné náb. blúznenie) gréc. lek. psych.
pyrománia (duševná p., túžba zakladať požiare, podpaľačstvo) gréc. psych. lek.
zoantropia
zooantropia (duševná p., predstava chorého, že je zvieraťom) gréc. lek.
lykantropia (duševná p., predstava chorého, že je divou zverou) gréc. lek.
mória (rozumová p., neprimerane veselá nálada a žartovanie) gréc. lek.
logopatia (p. reči) gréc. lek.
dysfrázia (chorobná p. reči) gréc. + lat. lek.
alolália (chybná, nenormálna výslovnosť) gréc. lek.
dyzartria (chybná výslovnosť) gréc. lek.
kakofrázia (chybná, zlá výslovnosť) gréc. psych.
lalopatia gréc. lek.
balbuties (p. reči, zajakavosť) lat. lek. psych.
dysfémia (p. reči, neschopnosť plynule hovoriť, vyslovovať, zajakavosť, koktavosť) gréc. lek.
hotentotizmus vl. m.
tetizmus (najhorší stupeň zajakavosti) um. lek.
anartria (poškodená výslovnosť, nezrozumiteľnosť reči) gréc. lek.
afázia (čiastočná al. úplná chorobná p. reči vzniknutá narušením rečových oblastí mozgu, strata reči) gréc. lek.
logoneuróza
aftongia (p. reči nervového pôvodu) gréc. lek.
afrázia (chorobná p. reči v určitej situácii) lat. lek.
parafázia (p. reči, nahradzovanie chýbajúceho výrazu nesprávnym, skomoleným al. opisom) gréc. lek.
pselizmus (p. reči, neschopnosť správne vyslovovať väčšinu hlások, bľabotanie) gréc. lek.
dyslália (p. reči, neschopnosť tvoriť niektoré hlásky, zlá výslovnosť, hatlavosť, brblavosť) gréc. lek.
alália (p. reči, neschopnosť vyslovovať zreteľne hlásky) gréc. lek.
paralália (nesprávna výslovnosť, keď správnu hlásku nahrádza iná) gréc. lek.
rotacizmus (chybná výslovnosť hlásky r, ráčkovanie) gréc. lingv.
pararotacizmus (chybná výslovnosť hlásky r, jej nahradenie spravidla hláskou l) gréc. lek.
chinoanizmus /ši-/ franc. lek.
lambdacizmus (vyslovovanie l namiesto r) gréc. lek.
traulizmus (chybná výslovnosť hlások l a r) gréc. lek.
chitizmus (chybná výslovnosť hlásky ch) gréc. lek.
gamacizmus (chybná výslovnosť hlásky g) gréc. lek.
sigmatizmus (chybná výslovnosť sykaviek, šušlanie) gréc. lek.
parasigmatizmus (chybná výslovnosť sykaviek, ich nahrádzanie inými hláskami) gréc. lek.
tetizmus (p. reči, pri kt. sa všetky spoluhlásky vyslovujú ako t al. sa vynechávajú) um. lek.
embolofrázia
embololália (p. reči, vsúvanie hlások al. slov, kt. nepatria do príslušného slova al. vety) gréc. lek.
emboloartria (znetvorenie slov mimovoľným vsúvaním nesprávnych hlások) gréc. lek.
mogilália (p. reči, vynechávanie určitej hlásky v reči) gréc. lek. psych.
interdentalizmus (p. reči, pri kt. sa väčšina hlások tvorí medzizubne) lat. lek.
palatolália (p. reči, huhňavosť, pri rázštepe podnebia) lat. + gréc. lek.
parafrázia (p. reči vyjadrovania, vetná, slovná al. slabičná neusporiadanosť, neschopnosť nájsť vhodný výraz a pod.) gréc. lek.
dyslógia (p. reči spôsobená neusporiadanosťou myšlienok) gréc. lek.
heterofázia (p. reči, vyslovenie iného ako zamýšľaného slova) gréc. lek.
heterolália (p. reči, prednes iného ako zamýšľaného prejavu, prehadzovanie slov) gréc. lek.
dysfázia (p. reči neschopnosť nájsť vhodný výraz pri rozprávaní) gréc. lek.
palifemia (p. reči, strata plynulosti reči spôsobená prechodnou neschopnosťou nájsť vhodný výraz) gréc. lek.
neoglosia (p. reči, vytváranie umelej reči al. písma pri duševnej chorobe) gréc. psych.
bradyfázia
bradylalia (p. reči, spomalenie) gréc. lek.
tachyfrázia
tachyfázia (rýchla reč, najmä nadmerne, neprirodzene) gréc. lek.
tachyfémia
tachylália (súvislá reč zrýchľovaná do nezrozumiteľnosti) gréc. lek.
schizofrázia (chorobne zmätená, nejasná, nezmyselná reč) gréc. lek.
afónia (strata hlasu, neschopnosť hovoriť, neschopnosť reči) gréc. lek.
logamnézia (strata schopnosti hovoriť) gréc. lek.
surdomuitizmus (náhla strata schopnosti hovoriť a počuť, hluchonemota) lat. lek.
agramatizmus
dysgramatizmus (neschopnosť tvoriť gramaticky správne tvary, vyjadrovať sa gramaticky správne) gréc. lek.
akatafázia (neschopnosť usporiadať slová do viet, vyjadriť myšlienku v súvislých vetách) gréc. lek.
ergaziománia (p. konania, chorobná nutkavá potreba činnosti, nadšenie pre prácu) gréc. lek.
grafománia
grafomanstvo (p. konania, chorobná nutkavá potreba písať) gréc.
dromománia
poriománia gréc. lek.
ekdománia (p. konania, chorobná naliehavá potreba úteku bez cieľa a plánu, nutkavá túžba po cestovaní, túlavosť) gréc. kniž.
echokinéza
echomatizmus (p. konania, napodobňovanie pohybov, správania iných) gréc. lek.
echopraxia (p. konania, napodobňovanie pohybov) gréc. lek.
echolália
echofrázia (p. konania, napodobňovanie počutých slov, chorobné opakovanie) gréc. lek.
echomímia (p. konania, napodobňovanie výrazu tváre) gréc. lek.
herostratizmus (p. konania, potreba stať sa slávnym za každú cenu, i za cenu zločinu) vl. m.
dipsománia (p. konania, chorobná pravidelná túžba po alkohole) gréc. lek.
hypobúlia (p. schopnosti konať cieľavedome, nedostatok pevnej vôle) gréc. lek.
kreténizmus
kreténstvo (p. telesného a duševného vývinu spôsobená zníženou činnosťou štítnej žľazy) franc. lek.
hospitalizmus (p. telesného a duševného vývoja dieťaťa v dôsledku dlhodobého pobytu v nemocnici, ústave) lat. lek.
agrypnia gréc. lek.
asomnia
hyposomnia gréc. + lat. lek.
insomnia (p. spánku, chorobná nespavosť) lat. lek.
hypnobatia gréc. odb.
lunatizmus
noktambulizmus
somnambulizmus (p. spánku, pri kt. spiaci vykonáva rôzne úkony, námesačníctvo, námesačnosť) lat. lek.
somnilokvia (p. spánku, hovorenie zo spánku, zo sna) lat. lek.
alexia (p. čítania, chorobná neschopnosť čítania, neschopnosť pochopiť čítaný text) gréc. lek.
dyslexia
legasténia (p. čítania, neschopnosť čítania spôsobená poruchami v zrakovom vnímaní) gréc. lek.
paralexia (získaná p. čítania, strata schopnosti čítať ako dôsledok poruchy mozgovej kôry prejavujúca sa zamieňaním slov) gréc. lek. psych.
strefosymbolia (p. čítania, neistota pri rozlišovaní písmen, najmä b-d, zamieňanie poradia písmen a pod.) gréc. lek.
dislexia (p. učenia spôsobená poruchami poznávania a jemnej motoriky) gréc. lek.
agrafia (p. schopnosti písania spôsobená poškodením časti mozgu) gréc. lek.
paragrafia (p. schopnosti písania, písanie nesprávnych slov al. písmen, skomolenín) gréc. lek.
dysgrafia
grafosténia (p. schopnosti písania, súhry pohybu, zraku a sluchu) gréc. lek.
akalkúlia
dyskalkúlia (p. schopnosti počítať, čítať a písať číslice, chápať matematické pojmy a vzťahy medzi nimi) gréc. + lat. lek.
ametropia (p. oka) gréc. lek.
anopsia (neschopnosť vidieť spôsobená nezapojením oka) gréc. lek.
parablepsa (kvalitatívna p. zraku) gréc. lek.
skotóm (p. zraku, výpad, zatemnenie časti zorného poľa oka) gréc. lek.
astigmatizmus (p. zraku spôsobená nesprávnym zakrivením rohovky) gréc. lek.
strabizmus
loxoftalmus (p. zraku, pri ktorej oči nehľadia rovnobežne, škuľavosť, škúlenie) gréc. lek.
heterofória (skryté škúlenie) gréc. lek.
hypermetropia
hyperopia (ďalekozrakosť) gréc. lek.
presbyopia /prez-/ (p. zraku v dôsledku zníženej akomodačnej schopnosti oka v starobe, starecká ďalekozrakosť) gréc. lek.
hypometropia
brachymetropia
myopia gréc. lek.
dyzopia (krátkozrakosť) gréc. zastar.
achromatopsia
achromázia
dyschromatopsia
parachromatizmus gréc. lek.
daltonizmus (vrodená farbosleposť, neschopnosť rozoznávať farby) vl. m.
dichromázia
dichromatopsia (čiastočná farbosleposť) gréc.
protanopia
protanopsia (farbosleposť na červenú farbu) gréc. lek.
akyanoblepsia
akyanopsia (farbosleposť na modrú farbu) gréc. lek.
tritanopia (farbosleposť na modrú a žltú farbu) gréc. lek.
achloropia
deuteranopia (farbosleposť na zelenú farbu) gréc. lek.
monochromatopsia (schopnosť vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.
chromatopsia (p. zraku, farebné videnie bezfarebných predmetov al. videnie farebných škvŕn) gréc. lek.
xantopsia
xantopia (p. zraku, videnie na žlto, najmä pri žltačke) gréc. lek.
erytropsia (p. zraku, videnie na červeno) gréc. lek.
polyopia (chorobné videnie jedného predmetu viacnásobne) gréc. lek.
ambiopia
diplopia (p. zraku, dvojité videnie) gréc. lek.
trilopsia (p. zraku, trojité videnie) gréc. lek.
mikropsia (p. zraku, pri kt. sa videné predmety javia menšie, než sú v skutočnosti) gréc. lek.
makropsia
megalopsia (p. zraku, pri kt. sa videné predmety javia väčšie, než sú v skutočnosti) gréc. lek.
nyktalopia (videnie, kt je počas dňa znížené, ale pri súmraku dobré) gréc. lek.
hemeralopia (znížená schopnosť vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek.
seniopia (starecké oslabnuté videnie) lat. + gréc. lek.
katarakta (p. zraku, zníženie priehľadnosti očnej šošovky, šedý zákal, beľmo) gréc. lek.
fotopsia (p. zraku, vnímanie neskutočných svetelných javov pri chorobe vnútorného oka) gréc. lek.
black-out /blekaut/ (dočasná strata zraku pri vedomí; dočasná strata vedomia al. pamäti, okno) angl. lek.
pareidólia (p. zraku, zrakové vnímanie, pri kt. je vnem dotváraný fantazijnými prvkami) gréc. psych. lek.
halucinácia (p. vnímania, keď vlastná predstava je vnímaná ako skutočnosť, zmyslový klam, prelud, vidina, mámenie) lat. psych.
pseudohalucinácia (p. vnímania, ak pacient po čase zistí, že jeho zážitok nemá reálny podklad) gréc. + lat. lek. psych. porovnaj slepotapredstava 2
monoideizmus (p. vnímania v hypnóze) gréc. psych.
dyzortografia (p. sluchového vnímania vedúca k pravopisným chybám, neschopnosť zvládnuť pravopis) gréc. lek.
akutrauma (p. sluchu spôsobená silným zvukom) lat. + gréc. lek. porovnaj hluchota
akoazma (sluchová p. vnímania prejavujúca sa ako praskanie, bzučanie, šumenie a pod.) gréc. lek.
dyzosmia (p. citlivosti čuchu) gréc. lek.
kakosmia (p. čuchu, falošné vnímanie nepríjemných zápachov) gréc. lek.
pseudosmia (p. čuchu, mylné vnímanie vône al. zápachu) gréc. lek.
parosmia (p. čuchu, vnímanie neexistujúceho pachu) gréc. lek.
hyposmia (znížené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.
hyperosmia (zvýšené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.
anosmia (úplná strata čuchu) gréc. lek.
dysguezia (p. chuti) gréc. lek.
aglúzia (neschopnosť vnímať chuť) gréc. lek.
ageuzia (celková strata chuťových pocitov) gréc. lek.
parageuzia (p. chuti, keď chuť nezodpovedá podnetu, pachuť) gréc. lek.
hypogeuzia (znížené vnímanie chuťových podnetov) gréc. lek.
anorexia
dyzorexia gréc. lek.
inapetencia (strata chuti do jedla, nechuť do jedla, nechutenstvo) lat. lek.
afágia gréc.
aglutícia (neschopnosť prehĺtať) lat. lek.
disfágia (sťažené prehĺtanie) gréc. lek.
odynofágia (sťažené bolestivé prehĺtanie) gréc. lek.
dysfónia (p. hlasu) gréc. lek.
trachyfónia (p. hlasu, chrapľavý hlas, chrapľavosť, chrapot) gréc. lek.
fonasténia (p. hlasu, najmä neurotického pôvodu, únava hlasu, napr. u spevákov) gréc. lek.
rinofónia
rinoglosia
rinolália (p. hlasu, nadmerná fufnavosť, hovorenie cez nos) gréc. lek.
rezasténia (p. hlasu, slabosť hlasu, neschopnosťou hovoriť, u hercov, rečníkov) gréc. lek.
diplofónia (p. hlasu, zaznievanie dvoch tónov, dvojhlasovosť) gréc. lek.
dyzódia (p. spevného hlasu) gréc. lek.
dysplázia (p. vývoja al. rastu tkaniva) gréc. lek.
dysmélia (vývojová chyba, vrodený nedokonalý vývoj) gréc. lek.
dystopia (nesprávna poloha, uloženie orgánu) gréc. lek.
heterotaxa
heterotaxia (poloha orgánu na nesprávnej strane) gréc. biol.
interpozícia (nenormálne uloženie orgánu medzi iné) lat. anat.
ektopia gréc. lek.
protrúzia (poloha, umiestnenie orgánu na iné miesto tela, vysunutie orgánu, vrodená porucha) lat. lek.
dyspraxia (p. hybnosti horných končatín, jemnej motoriky a koordinácie, neobratnosť) gréc. lek.
abázia (neschopnosť chodiť, neschopnosť chôdze) gréc. lek.
astázia (neschopnosť stáť, udržať sa vo vzpriamenom postoji) gréc. lek.
akinéza (neschopnosť pohybu, nehybnosť, ochrnutie) gréc. lek.
dyskinéza (p. pohybov, normálnej pohybovej činnosti) gréc. lek.
parakinéza (p. súladnosti pohybov) gréc. lek.
bradybázia (p. chôdze, spomalenie) gréc. lek.
asynergia (p. koordinácie činnosti svalov) lek.
dystónia (p. napätia svalstva) gréc. lek.
alterácia (p. tkaniva a pod. chorobou al. prostredím, poškodenie, zmena) lat. lek.
apoplexia gréc. lek.
iktus (náhla p. krvného obehu v oblasti mozgu, mozgová príhoda, mŕtvica) lat. lek.
trombopatia (p. krvných doštičiek) gréc. lek.
struma (p. štítnej žľazy prejavujúca sa jej zväčšením) lat. lek.
hepatomegália (chorobné zväčšenie pečene) gréc. lek.
nefromegália (zväčšenie obličky) gréc. lek.
akromegália (chorobné zväčšenie okrajových častí tela, napr. končatín, nosa a pod., vyvolané poruchou hypofýzy) gréc. lek.
elefantiáza (choroba prejavujúca sa zväčšením orgánu, najmä dolných končatín) gréc. lek.
tachyauxéza (rast orgánu, časti tela rýchlejší než rast organizmu, tela ako celku) gréc. biol.
gynekomastia (zväčšenie prsnej, mliečnej žľazy u muža spôsobené hormonálnou poruchou) gréc.
pseudogynekomastia (zväčšenie oblasti okolo pŕs znásobením tukového tkaniva, najmä u mužov) gréc. lek. porovnaj zväčšenie
hypoplázia (zmenšenie normálne vyvinutého orgánu al. jeho časti spôsobené p. vývoja) gréc. lek.
atrofia (zmenšenie normálne vyvinutého orgánu al. jeho časti spôsobené zmenšením al. zánikom buniek) gréc. lek. porovnaj zmenšenie
dystrofia
trofopatia (choroba spôsobená p. výživy) gréc. lek.
malnutrícia (p. vyvolaná nedostatočnou výživou, podvýživa) lat. lek.
aptyalizmus (p. vylučovania slín) gréc. lek.
dyspepsia gréc. lek.
indigescia (p. trávenia) lat. lek.
steatóza (p. metabolizmu tukov prejavujúca sa hromadením tukov v cytoplazme buniek) gréc. lek.
dyzdipsia (p. pociťovania smädu spojená so znížením príjmu tekutín) gréc. lek.
polyúria
urorágia
urorea (nadmerné vylučovanie moču) gréc. lek.
oligúria (znížené vylučovanie moču) gréc. lek. porovnaj močenie
heliplexia
helióza
siriáza (p. organizmu spôsobená nadmerným ohriatím slnkom, prehriatie organizmu, úpal) gréc. lek.
névus lat. lek.
spilóm
spilus (vrodená vývojová p. kože prejavujúca sa ložiskami inej farby, nahromadenie farbiva v koži, rozšírenie, roztiahnutie ciev, materské znamienko, škvrna) gréc. lek.
sauriáza
sauroderma (p. kože vyznačujúca sa nadmernou tvorbou rohovitej vrstvy) gréc. lek. porovnaj škvrna 2
dyskeratóza (p. rohovatenia pokožky, kože) gréc. lek.
sklerodermia (choroba kože prejavujúca sa zväčšením a stvrdnutím kože al. podkožných tkanív) gréc. lek.
caries /ka-/
karies (zubný kaz) lat. lek.
dyspareunia (pohlavná p., najmä u žien, spojená s nepríjemnými pocitmi pri pohlavnom styku, pohlavná chladnosť) gréc. lek.
frigidita
frigidnosť lat. lek.
anafrodízia (nedostatok sexuálnych záujmov, pohlavná chladnosť, o žene) gréc. lek.
vaginizmus (pohlavná p., mimovoľné kŕčovité stiahnutie svalstva pošvy pri pokuse o pohlavný styk) lat. lek.
fetopatia (p. postihujúca plod v tele matky) lat. + gréc. lek.
erotománia gréc. lek.
hypersexualita (nadmerná vystupňovaná túžba po pohlavnom styku, chorobná pohlavná dráždivosť a žiadostivosť, vystupňovanie pohlavných záujmov a pudov) gréc. + lat. lek.
gynekománia
satyriáza (chorobná erotománia u mužov) gréc. lek.
nymfománia (erotománia u žien) gréc. lek.
metrománia gréc. lek.
andrománia gréc. lek.
uterománia (chorobná erotománia u žien) lat. + gréc. lek.
ovariománia (nenásytná erotománia u žien) lat. + gréc. lek. porovnaj chorobanedostatok 1porušenie 1

postoj

postoj 2 (držanie tela)
póza franc.
pozícia (držanie, poloha tela) lat.
garde (základný p. v boxe, šerme, zápasení, streh) franc. šport.
ásana (p., poloha tela v joge) ind.
šavásana (polohový uvoľňovací oddychový p. v joge) ind.
širšásana (náročný polohový p. na hlave v joge) ind.
arabeska (baletný p. na jednej nohe s druhou nohou zanoženou a napätou) tal.-franc.
atitúda (baletný p. na jednej nohe s druhou nohou zanoženou s ohnutím v kolene) franc. tal.
kontrapost (pohybovo vyvážený p. človeka al. sochárskej figuríny odvodený z prirodzenej pozície tela) lat. výtv.
hapták (p. v pozore, pozor) nem. voj. zastar. al hovor. expr. porovnaj postavenie 1

ochrnutie

ochrnutie
akinéza (neschopnosť pohybu, nehybnosť) gréc. lek.
plégia gréc. lek.
-plégia (úplná strata pohyblivosti, úplná obrna, spôsobená poruchou centrálnej nervovej sústavy) gréc. v zlož. sl.
paréza gréc. lek.
-paréza (obrna, čiastočná strata pohyblivosti, najmä svalu, končatiny) gréc. v zlož. sl.
paralýza (ťažký stupeň obrny) gréc. lek.
monoparéza (obrna jednej končatiny) gréc. lek.
paraparéza (obrna oboch, najmä dolných končatín) gréc. lek.
monoplégia (o. jednej končatiny, jednej svalovej skupiny) gréc. lek.
triplégia (o. jednej hornej a oboch dolných končatín) gréc. lek.
kvadruparéza
kvadruplégia (o. všetkých štyroch končatín) lat. + gréc.
paraplégia (o. oboch, najmä dolných končatín) gréc. lek.
hemiparéza (čiastočné o. polovice tela) gréc. lek.
panplégia (o. celého tela) gréc. lek.
diplégia (obojstranné o. časti tela, detská mozgová obrna) gréc. lek.
hemiplégia (obrna jednej polovice tela) gréc. lek.
myoparalýza (o. svalstva) gréc. lek.
prozopoplégia (o. polovice tváre pri obrne tvárového nervu) gréc. lek.
oftalmoplégia (o. očných svalov) gréc. lek.
logoplégia (o. rečových orgánov) gréc. lek.
palatoplégia (o. svalstva mäkkého podnebia) lat. + gréc. lek.
gastroparéza
gastroplégia (rozšírenie a o. žalúdka) gréc. lek.

príživník

príživník 2 (cudzopasný organizmus, cudzopasník)
parazit gréc. biol.
komenzál (neškodný p. majúci zo súžitia prospech, bez vplyvu na hostiteľa) lat. biol.
holoparazit (úplný p. výhradne odkázaný na hostiteľa) gréc. biol.
hyperparazit (p., kt. cudzopasí na inom al. v inom cudzopasníkovi) gréc. biol.
parazitoid (p., kt. hostiteľa počas vlastného vývoja usmrcuje) gréc. biol.
patoergont (p., kt. prítomnosť v tele hostiteľa vyvoláva obrannú reakciu a vznik choroby) gréc. biol.
hematofág (p. cicajúci krv iných organizmov) gréc. zool.
fytoparazit (p. napádajúci rastliny) gréc. biol.
ektofyt (rastlinný p. žijúci na povrchu tela hostiteľa) gréc. biol.
ektoparazit (živočíšny p. žijúci na povrchu tela hostiteľa) gréc. biol.
endofyt (rastlinný p. žijúci vnútri tela inej rastliny al. živočícha) gréc. biol.
endoparazit gréc. biol.
entozoá (p. žijúci vnútri tela iného organizmu) gréc. plur.
monoxénny parazit (p. žijúci iba na jednom druhu hostiteľov) gréc. biol.

schopnosť

schopnosť
potencialita
potenciálnosť lat.
potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
potencia (s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.) lat.
energia (s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc. porovnaj sila 2
vitalita
vitálnosť (životná s., sila, životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.
produktivita
produktívnosť (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.
kapacita (s. niečo obsiahnuť, prijať, pojať do seba, niečo vyrábať) lat.
sociabilita (náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
inteligencia (s. chápania a samostatného myslenia, rozumové nadanie, chápavosť, súdnosť) lat.
intelekt (s. myslenia, rozumové schopnosti) lat. porovnaj rozum
kvalifikácia
kvalifikovanosť (spôsobilosť, s. vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.
kompetencia
kompetentnosť (spôsobilosť, oprávnenie rozhodovať, odbornosť) lat.
disponovanosť (s. niečo konať) lat.
dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie) lat.
talent (s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy) gréc.-lat.
majstrovstvo (s. na vynikajúci, dokonalý výkon) lat.-nem.
charizma (s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.) gréc.
fond (zdatnosť, nadanie) franc. hlasový f.
fantázia gréc.
imaginácia (s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť) lat. kniž.
hypermnézia (zvýšená s. zapamätávania a reprodukcie na úkor iných schopností) gréc. lek.
elokvencia (s. plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.
fluencia (s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu) lat. psych.
eristika (s. hľadať pravdu cestou sporu, umenie viesť spor) gréc. filoz.
perceptibilita
perceptívnosť (s. vnímania, vnímavosť) lat. psych.
senzibilita
senzitivita
senzitívnosť (s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.
sagacita (s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť) lat. lek. porovnaj vnímavosťcitlivosť 1
empatia (s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa) gréc. psych.
asertivita (s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.
zicflajš (s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.) nem. hovor.
reaktibilita lat. biol.
reaktivita
reaktívnosť (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.
kompatibilita (s. zlučovať sa, spájať sa, zlučiteľnosť, spájateľnosť, znášanlivosť) lat.-franc. odb.
plasticita
plastickosť (s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.) gréc. tech.
elasticita
elastickosť (miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť) gréc.-lat. odb.
adaptabilita
adaptabilnosť lat. kniž. a odb.
adaptívnosť
adaptivita (s. prispôsobenia, prispôsobovania, prispôsobivosť) lat. odb.
flexibilita
flexibilnosť (ohybnosť, prispôsobivosť, pružnosť) lat.
autoregulácia (s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie) gréc. + lat. odb. porovnaj prispôsobivosť
rezistencia (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolnosť) lat.
imunita (odolnosť organizmu proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek.
aptitúda (s. dosiahnuť určitý výkon) lat. psych.
mobilita
mobilnosť (s. pohybu, pohyblivosť) lat. kniž. a odb.
motilita (s. pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.
hypomobilita
hypomotilita gréc. + lat. lek.
hypokinéza (znížená pohyblivosť) gréc. lek.
hypermobilita
hypermotilita gréc. + lat. lek.
hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) gréc. lek.
trichromázia (normálna s. rozoznávať tri základné farby, normálne farebné videnie) gréc. lek.
vízus (ostrá rozlišovacia s. oka) lat. lek. fyziol.
monochromatopsia (s. vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.
hemeralopia (znížená s. vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek. porovnaj videnie
ambidextria (s. rovnako používať obe ruky)
stereognózia (s. zistiť pohmatom základné priestorové vlastnosti predmetu) gréc. lek.
mimetizmus (s. napodobňovať) gréc. kniž.
proskopia (s. predvídať budúcnosť, jasnovidnosť, mimozmyslové vnímanie) gréc.
lucidita (s. predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti, jasnovidnosť) lat. psych.
telekinéza
psychokinéza (neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.
telepatia (s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.
telegnózia (s. rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.
divinácia (veštecká s.) lat. kniž.
serendipita (s. nachádzať stratené predmety) lat.
eidetizmus /ej-/ (s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.
magnetizmus (s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom) gréc.
fertilita (s. rozmnožovať sa pohlavným spôsobom, plodnosť) lat. biol.
interfertilita (s. oplodnenia medzi dvoma rôznymi formami organizmov) lat. biol.
fekundita (s. plodiť al. rodiť potomstvo, plodnosť) lat. ekol. biol.
natalita lat. zool.
nativita (vrodená s. populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.
solvencia
solventnosť (s. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
likvidita
likvidnosť (s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.
ubikvita (s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.
excitabilita (s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť) lat. biol.
autotómia (s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života) gréc. zool.
regenerácia (s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom) lat. biol.
navigácia (s. živočíchov určiť polohu a smer pri ťahoch a presunoch) lat. zool.
endotermia (s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela) gréc. odb.
homoiotermia (s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť) gréc. biol.
ektotermia (s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku) gréc. biol.
fototrofia
fotoautotrofia (s. organizmov prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.
mutabilita
mutabilnosť (s. tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.
modifikabilita (s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami) lat. biol.
organotropizmus (s. látky pôsobiť na určité ústroje al. tkanivá) gréc. biol.
toxigenita (s. mikroorganizmov produkovať jedy) gréc. biol.
patogenita (s. mikroorganizmov vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodnosť) gréc. biol.
invazivita
inváznosť (s. mikroorganizmov prenikať do hostiteľa a poškodzovať ho) lat. biol.
solubilita
solubilnosť (s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť) lat. chem.
afinita (s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami) lat. chem.
valencia (s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.) lat.
rádioaktivita (s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie) lat. chem. fyz.
dimorfizmus
dimorfia (s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť) gréc. odb.
trimorfizmus
trimorfia (s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť) gréc. odb.
hygroskopia
hygroskopickosť (s. látok pohlcovať a udržiavať vlhkosť z prostredia) gréc. odb.
oligodynamia (s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy) gréc. chem. biol.
monokarpia (s. rastlín raz za života vykvitnúť a priniesť plody) gréc. bot.
xeromorfizmus
xeromorfia (s. rastlín rásť na suchých miestach, prispôsobivosť nedostatku vody) gréc. bot.
autogenéza (s. nehmotných síl spôsobiť vznik života, samovznik, samozrodenie) gréc. biol.
brizancia (s. výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.

rozmnožovanie

rozmnožovanie 1 (zväčšovanie počtu al. rozsahu)
propagácia lat. biol.
gameto-
gamo-
pleio-
pleo- gréc. v zlož. sl.
reprodukcia (r. organizmov) lat. biol.
protogenéza (r. pučaním) gréc. bot.
kryptogamia (r. výtrusmi) gréc. bot.
tokogónia (pohlavné a nepohlavné plodenie a rodenie) gréc. biol.
agamia
agamogenéza
agamogónia
monogenéza
monogónia
amixia (nepohlavné r.) gréc. biol.
schizogónia (nepohlavné r. rozpadom jadra materskej bunky) gréc. biol.
schizogamia
schizogenéza (nepohlavné r. delením v určitých častiach tela) gréc. biol.
fisipária (nepohlavné r. rozdelením tela mnohobunkového živočícha, bezstavovca) lat. biol.
strobilácia (nepohlavné r. mechúrnikov oddeľovaním kocových častí tela) gréc. biol.
gemácia
gemiparia (nepohlavné r. tvorbou púčikov, z kt. vzniká nový organizmus) lat. biol.
gamogenéza
gamogónia (r. organizmov tvorbou pohlavných buniek) gréc. biol.
viviparia (r., keď samica rodí živé mláďatá, živorodosť) lat. biol.
oogamia gréc.
ovogamia (pohlavné r., keď je veľké nepohyblivé vajíčko oplodnené malou pohyblivou spermiou) lat. + gréc.
amfigónia (pohlavné r. splývaním pohlavných buniek) gréc. biol.
partenogenéza (pohlavné r., pri kt. sa nový organizmus vyvíja z neoplodneného vajíčka, vývoj vajíčka bez oplodnenia spermiou) gréc. biol.
amfimixia (normálny spôsob pohlavného r., keď splývajú gaméty dvoch rôznych jedincov) gréc. biol.
telygénia (r. potomstva prevažne al. výlučne samičieho pohlavia) gréc. biol.
ovoviviparia (rodenie živých mláďat z vajíčok zadržaných v pohlavných vývodoch samice, vajcoživorodosť) lat. zool.
oviparia (r. živočíchov vajcami, vajcorodosť) lat. zool.

jedinec

jedinec 2 (samostatný živý, živý tvor, bytosť (rastlina al. živočích))
organizmus
biont gréc. biol.
hominid (j. z čeľade primátov zahrnujúcej vyhynuté druhy a človeka, napr. opočlovek, pračlovek) lat.
solitér (j. vyskytujúci sa jednotlivo) franc. kniž.
eobiont (najjednoduchší živý organizmus) gréc. biol.
monéra (predpokladaný prvotný živý jednobunkový organizmus) gréc. biol.
makroorganizmus (organizmus viditeľný okom) gréc. biol.
mikroorganizmus
mikrób
mikrobión
protista (jednobunkový organizmus) gréc. biol.
patogén (choroboplodný zárodok, mikroorganizmus schopný vyvolať chorobu) gréc. biol. lek.
baktéria (mikroskopický jednobunkový mikroorganizmus bez jadra) gréc. biol.
bacil (tyčinkovitý mikroorganizmus biol.; choroboplodný mikroskopický organizmus, ľudové označenie) lat.
vírus (najjednoduchší nebunkový mikroorganizmus vyvolávajúci choroby) lat. biol.
bakteriofág
fág (vírus, kt. hostiteľom sú baktérie) gréc. biol.
HIV /háívé/ (vírus spôsobujúci chorobu aids) angl. skr. lek.
streptokok (mikroorganizmus vyvolávajúci infekcie, napr. angínu, šarlach a pod., usporiadaný do retiazok) gréc. biol.
stafylokok (guľovitýmikroorganizmus tvoriaci strapcovité zhluky, vyvolávajúci hnisanie) gréc. biol.
rickettsia /riket-/
riketsia (mikroorganizmus na rozhraní medzi vírusmi a baktériami) vl. m. biol.
parazit (cudzopasný organizmus využívajúci iný organizmus ako zdroj potravy a ako životné prostredie a tak mu škodiaci, cudzopasník) gréc. biol. porovnaj príživník 2
pseudoparazit (organizmus, kt. náhodne vnikol do tela iného organizmu) gréc. zool.
endozoá (organizmus žijúci vnútri telových dutín živočíchov) gréc. zool. plur.
endofág (organizmus žijúci a živiaci sa vnútri živočíchov a rastlín) gréc. biol.
biofág (organizmus živiaci sa na úkor živých rastlín a živočíchov) gréc.
ektofág (organizmus živiaci sa na povrchu hostiteľa) gréc. biol.
symbiont (organizmus žijúci v trvalom spolužití s iným organizmom) gréc. biol.
kozmopolit (rastlina al. živočích rozšírený po celej Zemi) gréc. biol.
ubikvist (organizmus schopný obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.
alochtón (organizmus pochádzajúci odinakiaľ, ako sa vyskytuje) gréc. odb.
autochtón (organizmus pochádzajúci z oblasti svojho terajšieho pobytu) gréc. odb.
penetrant (organizmus, kt. prenikol na nové územie za hranicu svojho pôvodného výskytu) lat. ekol.
ekáda (prispôsobený organizmus vzniknutý výberovým pôsobením okolia) gréc. genet.
stenochor (organizmus vyskytujúci sa v úzkej oblasti výskytu) gréc. bot.
hydrobiont (organizmus viazaný spôsobom života na vodné prostredie) gréc. biol.
saprobiont (organizmus žijúci v znečistenej vode, živiaci sa rozkladajúcimi sa látkami) gréc. biol.
planktón (drobný organizmus tvoriaci zložku spoločenstva drobných organizmov vznášajúcich sa vo voľnej vode) gréc. biol.
amfibiont (obojživelný organizmus) gréc. biol.
geobiont (organizmus žijúci v pôde trvalo, celý život) gréc. biol.
geoxena
geoxenum (organizmus žijúci náhodne, dočasne v pôde) gréc. biol.
geophila (organizmus žijúci v pôde počas určitého vývojového štádia) gréc. biol.
litofyt
litofilný organizmus gréc. biol.
petrikolný organizmus (organizmus žijúci na kameňoch, skalách) gréc. + lat. biol.
tyrfobiont (organizmus žijúci na rašelinisku) gréc. biol.
psamobiont (organizmus žijúci v piesku) gréc. biol.
troglofil (organizmus žijúci v jaskyniach i mimo nich) gréc. biol.
trogloxén (organizmus žijúci v jaskyni iba náhodne) gréc. biol.
chionofóbny organizmus (organizmus žijúci na miestach bez snehovej pokrývky) gréc. biol.
chionofilný organizmus (snehomilný organizmus žijúci na miestach so snehovou pokrývkou) gréc. biol.
halofóbny organizmus (organizmus neznášajúci slané prostredie) gréc. biol.
eurybiont (organizmus s pomerne malými nárokmi na životné prostredie) gréc. biol.
mezofilný organizmus (organizmus so strednými nárokmi na vlhkosť, živiny a pod.) gréc. biol.
halobiont (slanomilný organizmus žijúci v slanom prostredí) gréc. biol.
psychrofil
psychrofilný organizmus (chladnomilný, studenomilný organizmus rastúci pri nízkych teplotách, 4 – 15 °C) gréc. biol.
termofil
termofilný organizmus (teplomilný organizmus, kt. optimálna teplota je 60 – 70 °C) gréc. biol.
fotofilný organizmus (svetlomilný organizmus) gréc. biol.
heliofilný organizmus gréc.
sciofóbny organizmus (svetlomilný, slnkomilný organizmus vyskytujúci sa na silno osvetlených netienených miestach) gréc. biol. bot.
fotoautotrof (organizmus prijímajúci energiu z viditeľnej časti slnečného žiarenia) gréc. biol.
heliofóbny organizmus
sciofilný organizmus (tieňomilný organizmus rastúci v tieni al. unikajúci do tieňa) gréc. biol. bot.
troglobiont (jaskynný organizmus trvalo žijúci v jaskyniach) gréc. biol.
osmotrofný organizmus (organizmus prijímajúci potravné roztoky povrchom tela, napr. baktérie) gréc. zool.
dekompozitor lat. + franc.
reducent lat.
deštruent (organizmus rozkladajúci organickú hmotu na jednoduchšie látky) lat. ekol.
litofágny organizmus (organizmus so schopnosťou rozrušovať horniny) gréc. biol.
anaerób
anaerobiont
anaeróbny organizmus (organizmus žijúci bez vzdušného kyslíka) gréc. biol.
entomofág (organizmus živiaci sa hmyzom) gréc. biol.
mycetofág (organizmus živiaci sa hubami a plesňami) gréc. biol.
heterotrof (organizmus živiaci sa inými organickými látkami) gréc. biol.
detritofág (organizmus živiaci sa rozpadajúcou sa odumretou organickou hmotou) lat. + gréc. zool.
saprofág
saprofyt
schizofág
saprofágny organizmus
saprofytický organizmus (organizmus živiaci sa hnijúcimi látkami, zvyškami rastlín a živočíchov) gréc. biol.
gynandromorf (organizmus, kt. má časť tela tvorenú samčími tkanivami a časť samičími) gréc. biol.
intersex (pohlavne prechodný organizmus so samčími i samičími znakmi) lat. biol.
androgýn gréc. biol.
hermafrodit gréc. biol. lek.
unisexuál (organizmus so znakmi oboch pohlaví) lat.-angl.
monovoltínny organizmus (organizmus vyvíjajúci sa a rozmnožujúci iba raz za rok) gréc. + lat. biol.
polyvoltínny organizmus (organizmus vyvíjajúci sa a rozmnožujúci v priebehu jedného roka viackrát za sebou) gréc. + lat. biol.
mutant (organizmus vzniknutý, vyznačujúci sa obmenou, dedičnou zmenou) lat. genet. porovnaj rastlinaživočíchspoločenstvo 2

rúrka

rúrka nem.
tuba (valcovitá, rúrkovitá schránka na lieky, na tabletky a pod.) lat.-franc.
byreta (kalibrovaná sklená nádoba, trubica na meranie kvapaliny, obyčajne s kohútikom) franc. chem.
pipeta (sklená kalibrovaná r. na presné meranie menšieho objemu kvapaliny) franc.
kapilára (veľmi úzka r., najmä sklená) lat. fyz.
bovden (oceľové lanko, drôt v ohybnej rúrke na prenos sily) vl. m. tech.
bužírka (izolačná r., obal z plastickej látky na drôty) franc.-nem. eltech.
drén (podzemné odvodňovacie vedenie, trúbka, trativod; r. na odvádzanie výlučkov, hnisu a pod. z rany al. telovej dutiny) angl.-franc.
kanyla (sklená al. kovová r. používaná pri operácii) lat.-franc.
katéter (tenká r. zavádzaná do dutých orgánov tela, cievkovač) gréc. lek.
tubus (posúvacia trubica s objektívom, časť optického prístroja) lat. odb.
eudiometer (sklená kalibrovaná trubica na meranie objemu plynov al. kvapalín) gréc.
šnorchel (r. na dýchanie používaná pri šport. potápaní) ? slang.
neónka (svietiaca sklená trubica naplnená inertným plynom, používaná na reklamu al. osvetlenie, výbojka) gréc.
tubulus (kanálik, trubička) lat. anat.
Eustachova trubica (trubica spájajúca dutinu stredného ucha s nosohltanom) vl. m. anat.
ovidukt (trubička na zostup vajíčka z vaječníka do maternice al. z tela von, vajcovod) lat. zool.
salpinx gréc. anat.
salpingo- gréc. v zlož. sl.
tuba lat. anat.
tubo- (párový kanál, vývod ženských pohlavných ústrojov; sluchová trubica) lat. v zlož. sl.
syringo- (sluchová trubica) gréc. v zlož. sl.
ductus /duk-/
dukt
duktus lat. lek.
ducto- /duk-/ (kanál na odvádzanie výlučku orgánu, vývod, priechod, trubica) lat. v zlož. sl.
fistula (kanálik z chorobného ložiska do tkaniva al. na povrch tela, píšťala) lat. lek.
ovariola (vaječná trubica hmyzu) lat. zool.
cigareta (papierová r. naplnená tabakom určená na fajčenie) indián.-franc.
cigara (zvitok tabakových listov na fajčenie) indián.-špan. porovnaj rúra 1
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 175. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.