Výsledky vyhľadávania

postava

postava 1 (podoba (ľudského) tela, telo, jeho rozmery)
figúra
figúrka lat.
muskulárny typ lat.
atletický typ (typ človeka s dobre vyvinutou p., kostrou a svalstvom, širokým hrudníkom a ramenami) gréc.
pyknik
pyknický typ gréc. fyziol.
eurysomný typ gréc. antrop.
brachymorfný typ gréc. antrop.
laterálny typ (typ človeka s krátkymi končatinami, silnou p., kostrou, okrúhlou tvárou, sklonom k tučnote, ukladaniu podkožného tuku) lat. antrop.
astenik gréc. lek.
astenický typ gréc. lek. fyziol.
dolichomorfný typ gréc. lek. antrop.
leptozóm
leptozómny typ gréc. lek.
lineárny typ (typ človeka so štíhlou p., dlhými končatinami, jemnou kostrou a slabým svalstvom) lat. antrop.
hyperstenik (typ človeka s územčistou p. a širokými kosťami) gréc. odb.
makrosómia (obrovitá p., obrovitý telesný vzrast, obrovitosť) gréc. lek.
atlant
atlas vl. m. archit.
telamón (svalnatá mužská p. vo funkcii zvislej podpery budovy) gréc. archit. zried.
erot (v antike) gréc.
putti (v renesancii, baroku) tal.
amoret (v rokoku) tal.
stafáž (drobné postavy na obraze slúžiace na jeho oživenie) franc. výtv.
figurína (umelo zhotovená ľudská p., bábka do výkladu a pod.) lat.
manekýn
manekýnka (figurína na predvádzanie al. skúšanie odevov) hol.-franc.
oskar (figurína používaná pri bariérových skúškach automobilov) vl. m. slang.
pimprľa
pimperľa (trojrozmerná bábka) nem. zastar.
javajka vl. m. div.
vajang
wajang
wayang
vajanga (bábka vodená na paličke odspodu) malaj. div.
marioneta (závesná bábka ovládaná zhora niťami al. drôtikmi) franc. div.
pajác (bábka, bábika, panák, panáčik, so smiešnym výzorom) tal.
gašpar
gašparko (smiešna p. v bábkovom divadle) vl. m.
golem (umelá p. z hliny, oživovaná magicky, v stredovekej žid. povesti) čes.-hebr.
orant
orans (p. so zdvihnutými a otvorenými rukami, najmä v starokresťanskom umení, na obrazoch, náhrobkoch) lat. archeol.
figúra (p. v šachu)
figúrka (všetky postavy okrem pešiakov, t.j. kráľ, kráľovná, veža, strelec, jazdec) lat. šach.
pión franc. šach.
pinčel (najnižšia figúra, pešiak, bežec) franc.-angl. hovor.
bašta (veža) tal. šach. zastar.
dáma (figúra pohybujúca sa v akomkoľvek priamom smere, kráľovná) franc. šach.
fers (figúra pohybujúca sa o jedno pole po diagonále) perz.
moa (figúra pohybujúca sa ako jazdec, ak v danom smere po diagonále je susedné pole voľné) ? šach.
mao (figúra pohybujúca sa ako jazdec, ak v danom smere po frontále je susedné pole voľné) ? šach.
pao (figúra pohybujúca sa ako veža, ale brať môže len po preskočení jediného kameňa) čín. šach.
metafigúra (figúra, kt. pohyb a pôsobnosť sa odlišuje) gréc.-lat.
parafigúra (figúra, kt. branie a šachovanie sa odlišuje) gréc.+lat. porovnaj sochabytosť
p. malého nahého dieťaťa ako motív vo výtv. umení
erot (v antike) gréc.
putti (v renesancii, baroku) tal.
amoret (v rokoku) tal.
stafáž (drobné postavy na obraze slúžiace na jeho oživenie) franc. výtv.
figurína (umelo zhotovená ľudská p., bábka do výkladu a pod.) lat.
manekýn
manekýnka (figurína na predvádzanie al. skúšanie odevov) hol.-franc.
oskar (figurína používaná pri bariérových skúškach automobilov) vl. m. slang.
pimprľa
pimperľa (trojrozmerná bábka) nem. zastar.
javajka vl. m. div.
vajang
wajang
wayang
vajanga (bábka vodená na paličke odspodu) malaj. div.
marioneta (závesná bábka ovládaná zhora niťami al. drôtikmi) franc. div.
pajác (bábka, bábika, panák, panáčik, so smiešnym výzorom) tal.
gašpar
gašparko (smiešna p. v bábkovom divadle) vl. m.
golem (umelá p. z hliny, oživovaná magicky, v stredovekej žid. povesti) čes.-hebr.
orant
orans (p. so zdvihnutými a otvorenými rukami, najmä v starokresťanskom umení, na obrazoch, náhrobkoch) lat. archeol.
figúra (p. v šachu)
figúrka (všetky postavy okrem pešiakov, t.j. kráľ, kráľovná, veža, strelec, jazdec) lat. šach.
pión franc. šach.
pinčel (najnižšia figúra, pešiak, bežec) franc.-angl. hovor.
bašta (veža) tal. šach. zastar.
dáma (figúra pohybujúca sa v akomkoľvek priamom smere, kráľovná) franc. šach.
fers (figúra pohybujúca sa o jedno pole po diagonále) perz.
moa (figúra pohybujúca sa ako jazdec, ak v danom smere po diagonále je susedné pole voľné) ? šach.
mao (figúra pohybujúca sa ako jazdec, ak v danom smere po frontále je susedné pole voľné) ? šach.
pao (figúra pohybujúca sa ako veža, ale brať môže len po preskočení jediného kameňa) čín. šach.
metafigúra (figúra, kt. pohyb a pôsobnosť sa odlišuje) gréc.-lat.
parafigúra (figúra, kt. branie a šachovanie sa odlišuje) gréc.+lat. porovnaj sochabytosť

záves

záves 1 (zavesený kus látky)
drapéria (okrasne zriasená tkanina, pokrývka) franc.
plenta (tkaninový z. z plátna a pod.) nem. hovor.
portiéra (z. na dverách) franc. kniž.
koltra (prenosná závesná okrasná tkanina používaná ako z., opona, prikývka) tal.
tapiséria (ozdobná závesná tkanina, tkaný nástenný koberec) gréc.-franc.
síl (plstená závesová tkanina) angl. text.
velárium (z. chrániaci átrium pred priamym slnečným svetlom) lat. hist.
festón (zavesený maľovaný al. plastický polveniec zo štylizovaných kvetov, listov al. plodov, prepletený al. zakončený stuhou, kvetinový z.) tal.-franc. archit.
lambrekýn (oblúkový z. s čipkami al. strapcami na okne, dverách, posteli) hol.-franc.
girlanda (oblúkovitá výzdoba z kvetín, listov, stúh, kvetinový z.) franc.
horizont (z. na vykrytie pozadia a bokov javiska) gréc. div.
sufita (z. zakrývajúci hornú časť javiska) tal. div.
antependium lat.
frontale (ozdobný z. vpredu na oltári) lat. výtv. cirk.

kryt

kryt 1 (zariadenie, predmet na zakrytie)
maska (ochranný k. a jeho vonkajšia podoba) arab.-franc.
roleta (ochranný zvinovací k. z pevného materiálu na výklade obchodu a pod.) franc.
kapota (otvárateľný k. motora auta, lietadla a pod.) franc.
krecht (stavba, jama, k. na uskladnenie zemiakov, zeleniny a pod., hrobľa) nem. poľnohosp. hovor.
pancier (stredoveký kovový ochranný kovový kryt, najmä hornej časti trupu, brnenie hist.; ochranný oceľový k. lodí, obrnených vozidiel; k. tela niektorých živočíchov zo zrohovatenej vrstvy kože zool.) tal.-nem.
kyrys (pancier, zbroj, brnenie z kovu chrániace hruď, niekedy aj chrbát) franc.-nem.
pektorál (pancier chrániaci iba plecia a časť hrude) lat.
antependium lat.
frontale (ozdobný k. prednej časti oltára z látky, kovu, dreva a pod.) lat. výtv. cirk.
barbeta (k. na delo tvorený troma násypmi na pevnostnom vale, 17. – 18. st.) franc. hist.

časť

časť
pars lat.
-mér
-meria
-méria
mero- (súčasť, zložka, prvok, základný článok) gréc. v zlož. sl.
element (najjednoduchšia č. celku, zložka, prvok) lat.
segment (úsek, zložka, prvok) lat. kniž.
komponent
sekcia (zložka, súčasť) lat.
gros /gro/
gro (hlavná, podstatná č., jadro, väčšina) franc. kniž.
leonina pars (prevažná č., leví podiel) lat. kniž.
ingrediencia (prísada, súčasť, zložka) lat. odb.
etapa (č. cesty, dráhy, napr. v športe, štafete) franc.
rajón (č. územia ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
sektor (úsek, zložka väčšieho celku, činnosti) lat.
intravilán (zastavaná č. územia obce al. určená na zástavbu) lat. + tal.
exteriér (vonkajšia č., vonkajší priestor, vonkajšok) lat.
interiér (vnútorná č., vnútorný priestor, vnútrajšok) franc.
pasáž franc.
pasus (č. umeleckého diela, najmä lit. al. hud., úryvok, výňatok, úsek) lat. kniž.
fragment
partia lat.
pasáž (č. umeleckého diela, najmä lit. al. vedeckého, úryvok, výňatok; malá, zlomkovitá č. celku všeobecne) franc. lat.
epocha (obsiahla ucelená č. umeleckého diela, napr. filmu) gréc.
percento (stá č. celku, stotina) lat.
promile (tisícina čísla považovaného za základ) lat.
partikula (nepatrná č., čiastočka) lat. odb.
atóm (najmenšia č. chem. prvku schopná vstúpiť do chem. reakcie fyz., chem.; nepatrná časť, čiastočka expr.) gréc. porovnaj častica 1
kvóta (pomerná č., pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, stanovený počet) lat.-tal.
elita (najlepšia, vyberaná č. určitého celku; vyberaná, najlepšia č. spoločnosti, skupiny, výkvet) franc.
fakulta (č. vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.
komora (č. zákonodarného, zastupiteľského orgánu) gréc.-lat.
senát (horná komora v niektorých štátoch) lat. polit.
kolónka lat.-franc.
rubrika (č. tlačiva na vyplnenie určitých údajov často vymedzená čiarami) lat.
oikumena /oj-/ (známa č. sveta, v starom Grécku) gréc.
set (ucelená samostatná č. šport. zápasu, <i>sada</i> v tenise, volejbale a pod.) angl. šport.
per partes (po častiach, postupne) lat. práv. mat.
totum pro parte (celok za č.) lat. lit.
pars pro toto /tó-/ (č. za celok, č. namiesto celku) lat. lit.
tomus gréc.-lat. kniž.
volúmen (diel knihy, lit. diela, zväzok) lat. kniž.
maieutika (č. rozhovoru, keď sú účastníci vyzvaní na tvorbu vlastných myšlienok, riešení, nájdenie pravdy) gréc. filoz.
perorácia (záverečná č. reči zhrnujúca obsah a základné myšlienky) lat. kniž.
perex (širšie vysádzaná č. článku) lat. žurn.
rubrika (č. časopisu, novín, vyhradená pre články z určitého odboru) lat. žurn.
paragraf (č. práv. normy presne vymedzená číslom) gréc.
dispozícia (č. práv. normy, kt. určuje pravidlá správania účastníkov práv. vzťahov) lat. práv.
petit (č. žaloby s návrhom rozhodnutia súdu, žalobný nárok) lat. práv.
enunciát (rozhodujúca, základná č. súdneho rozhodnutia) lat. práv.
morféma (najmenšia č. slova, kt. má vecný al. gramatický význam, najmenšia významová jaz. jednotka) gréc. lingv.
afix (morféma stojaca pred koreňom slova, za ním al. v ňom) lat. lingv.
prefix
preverbium (morféma pred koreňom slova, predpona) lat. lingv.
O’ /ou/ (prefix v ír. priezviskách vzniknutých z mena al. zo zamestnania otca) ír.
infix (morféma vložená do koreňa slova) lat. lingv.
sufix (morféma za koreňom slova, prípona) lat. lingv.
postfix (morféma pripojená k slovu, napr. -sia pri slovesách v ruštine) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
kapitola (pomerne samostatná č. lit. diela, hlava) lat.
lekcia (kapitola v učebnici) lat.
arza (č. stopy, slabika bez metrickégo dôrazu, ľahká doba) gréc. lit.
téza (č. stopy, slabika s metrickým dôrazom, ťažká doba) gréc. lit.
refrén franc.
tornáda (č. básne al. piesne, kt. sa pravidelne opakuje) špan. lit.
verš (rytmicky organizovaná č. básne, sled slov usporiadaných rytmicky, jeden riadok básne) lat.
kólon (úsek verša al. vety spojený jedným hlavným prízvukom) gréc.
invokácia (úvodná č. eposu, v kt. básnik vzýva múzy) lat. lit.
akt (č. dram. diela, dejstvo) lat.
časti klasickej divadelnej hry, drámy, tragédie
expozícia lat.
prológ gréc. lit.
protáza (úvodná č., zoznámenie s postavami a prostredím, úvod) gréc. div.
kolízia
konflikt (zauzlenie deja) lat.
kríza (vyvrcholenie konfliktu) gréc.
peripetia (zvrat vo vývoji deja) gréc.
katastrofa (záverečná č., konečný obrat, tragické rozuzlenie) gréc.
finále (záverečná scéna div. hry; záverečná č. hud. skladby) tal.
epilóg (záver diela s vysvetlením zámeru a zmyslu hry al. zhrnutím obsahu diela, doslov al. s informáciou o ďalších osudoch postáv, doslov; samostatná č. hud. skladby, dohra) gréc.
parabáza (č. komédie, v kt. autor ústami zboru hovorí svoj názor) gréc. lit.
exodus (odchod zboru) gréc.-lat.
stretta (č. hud. sklady, koncertu, árie v živom tempe) tal. hud.
postlúdium (improvizovaná hra na organe po skončení omše, improvizované finále, dohra) lat. hud.
promulgácia (č. listiny, kde vydavateľ vyjadruje úmysel uviesť jej obsah do všeobecnej známosti) lat.
preambula (úvodná č. listiny, predhovor, úvod, napr. ústavy, stanov a pod.) lat.
časti textu stredovekej listiny
invokácia (úvodná č.) lat. hist.
arenga
exordium
proemium (č. s uvedením dôvodu jej vzniku) lat. hist.
narácia
diplomatika (č. uvádzajúca dôvody jej vydania) lat.
komináca (väčšinou predposledná č., vyhrážka narušiteľovi práv. ustanovení trestami) lat.
aprekácia (č. v závere listiny, modlitba za jej platnosť, napr. ámen) lat.
eschatokol (záverečná č. s podpismi svedkov, kancelárskych úradníkov al. vydavateľa a údajmi o čase a mieste vzniku) gréc.
koroborácia (posledná č. s ohlásením spôsobu jej overenia, najmä pečaťou, utvrdenie) lat.
kolofón (záverečná č. textu rukopisných al. najstarších tlačených kníh, o autorovi, mieste, dátume, tlačiarovi) gréc.
plika (zosilnenie dolnej č. stredovekej listiny, prehnutý dolný okraj listiny umožňujúci pevnejšie pripevnenie pečate, prehnutie) lat. odb.
juxta (diel listiny, kt. zostane po odtrhnutí oddeliteľnej časti listiny, napr. č., kt. zostane v šekovej knižke po odtrhnutí šeku) lat.
mišna (prvá č. talmudu, písomne zachytená ústna tradícia) hebr.
gemara (druhá č. talmudu, zbierka komentárov, poznámok a výkladov k prvej č.) hebr.
haftara (č. textu Starého zákona, Prorokov, kt. sa číta v synagóge po čítaní z tóry počas šabatu, veľkých sviatkov a posvätných dní)
súra (kapitola koránu) arab. náb. porovnaj kniha 2
lóža (oddelená č. hľadiska, napr. divadla) franc.
galéria (č. hľadiska, najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.
proscénium gréc.-lat.
rampa (predná č. antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.
skéna
skéné (č. antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.
orchestra (č. antického divadla, priestor pre zbor s oltárom) gréc. hist. div.
chór (č. antického divadla, priestor pre tanec) gréc.
epóda (záverečná č. antického chóru) gréc.
satelit
trabant
suburbium (pomerne samostatná štvrť veľkomesta s určitou doplnkovou funkciou) lat. archit.
dormitórium (časť mesta bez pracovných a kultúrnych príležitostí, slúžiaca len na obytné účely) lat. archit.
periféria (okrajová štvrť, okraj mesta, predmestie) gréc. porovnaj predmestie
časti oltára
menza (oltárny stôl, kamenná doska na podstavci) lat. cirk.
stipes (podnožie)
predela (podstavec oltára na oltárnom stole) tal. cirk.
antependium lat.
frontale (ozdobný kryt al. záves prednej časti oltára z látky, kovu, dreva a pod.) lat. výtv. cirk.
cibórium lat.
tabernákulum (nadstavba al. strieška nad oltárom na stĺpoch) lat. archit.
baldachýn (strieška al. ozdobný kryt zavesený nad oltárom) vl. m. cirk.
umbela (menší oválny baldachýn na prenášenie oltárnej sviatosti) lat. cirk.
retabulum (nadstavec oltára, zadná stena s maľbami a so sochami) lat. cirk. výtv.
sepulcrum (priestor na relikvie)
edikula
tabernákulum (schránka na oltárnej doske na uloženie hostie) lat.
časti omše
epikléza
epiklézia (zložka eucharistie v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, prosba kňaza o premenu chleba a vína) gréc. cirk.
prefácia (čítaná al. spievaná úvodná modlitba pred pozdvihovaním, predspev pred pozdvihovaním) lat. cirk.
ofertórium (obetovanie) lat. cirk.
sekvencia (č. omše, kt. vznikla osamostatnením chorálu aleluja, medzispev) lat. cirk.
epištola (č. omše, pri kt. sa číta výňatok z listu apoštola veriacim) gréc. cirk.
evanjelium (č. omše, pri kt. sa čítajú spisy apoštolov o živote Krista) gréc. cirk.
pašie (čítané al. zhudobnené evanjelium opisujúce poslednú večeru, zatknutie, súd, smrť a pohreb Krista) lat. cirk.
graduále (č. omše medzi epištolou a evanjeliom, medzispev) lat. cirk.
Kyrie eleison (úvod niektorých modlitieb, omše, <i>Pane, zmiluj sa</i>) gréc.
homília (č. omše venovaná výkladu prečítaného biblického textu, kázeň) gréc. cirk.
exhorta (napomínajúci, povzbudzujúci príhovor pri bohoslužbe) lat. cirk.
perikopa (výňatok, úryvok z Biblie čítaný počas bohoslužby určité nedele a sviatky) gréc. cirk.
matutínum (prvá, ranná č. kňazských a rádových hodiniek, modlitieb konaných povinne v určitom čase) lat. cirk.
karoséria (vrchná č. automobilu tvoriaca priestor na dopravu osôb al. nákladu) franc.
tudor (uzavretá dvojdverová štvormiestna dvojradová karoséria s pevnou strechou) angl. hovor.
hatchback /hečbek/ (šikmo sklonená zadná časť karosérie s dverami) angl.
limuzína (uzavretá (štvordverová) karoséria osobného auta) franc. vl. m.
landaulet (karoséria zatvoreného automobilu so sklopnou strechou vzadu) franc.
roadster /roudster/ (dvojsedadlová karoséria športového auta s plátennou strechou) angl.
targa (karoséria s odnímateľnou tuhou strechou) tal. porovnaj auto
korba (č. nákladného cestného vozidla, kde sa ukladá materiál) nem.
modul (oddeliteľná č. kozmickej lode určená na pristátie) lat. kozm.
prova (predná č. lode, čelo, predok) port. lod.
korma (zadná č. lode nad kormidlom) ind.-rus.
outor (č. lodného trupu v mieste, kde prechádza lodné dno do bokov) ?
rostrum (zobák na čele starorím. lode na prerážanie nepriateľských lodí) lat. hist.
rejda (vonkajšia č. prístavu hraničiaca s morom al. riekou, kotvisko) hol. lod.
centroplán (stredná č. krídla spojená s trupom, ku kt. sú pripevnené vonkajšie nosné plochy) lat. let.
trakt (č., krídlo väčšej budovy) lat. archit.
antikum (predná č. rím. obytného domu) lat. archit.
taberna (hosp. č. rím. domu) lat. archit.
rizalit (predsunutá č. priečelia stavby v celej výške) tal. stav.
sokel (spodná č. stavby) franc.-nem. stav.
tambur (č. stavby medzi sférickými trojuholníkmi a kupolou, niekedy s oknami, bubon) arab.-franc. archit.
parter (rovinná č. záhrady rozdelená na pravidelné záhony pred zámkom) franc. záhr.
hárem (č. moslimského domu vyhradená ženám) arab.-tur.
zenana (hárem v Iráne a Indii) perz.
časti antického stĺpa
abakus (č. hlavice, štvorcová krycia doska, platňa, na kt. spočíva vodorovný článok) gréc.-lat. archit.
echinus
echinos (č. hlavice dórskeho stĺpu medzi driekom stĺpa a krycou doskou, v tvare taniera) gréc. archit.
hypotrachelion
epitrachélium (krčok stĺpovej hlavice tvoriaci prechod medzi hlavicou a driekom dórskeho stĺpu) gréc. archit.
ankóna (nosný článok podopierajúci rímsu nadpražia, iónsky štýl) lat. archit.
spira (pätka stĺpa) gréc. archit.
torus (vypuklý polkruhový prstencový podporný článok pätky stĺpa) lat. archit.
trochilos (ustupujúci spojovací článok al. vzpera pätky stĺpa, vodorovný žliabok) gréc. archit.
plint
plinta (najnižšia č. päty stĺpa, podnožná doska pod stĺpom) gréc. archit.
časti antickej gréckej rímsy
geison
gejzon (hlavná č., doska) gréc. archit.
kyma (podporujúci článok) gréc. archit.
sima (ukončujúci vodorovný článok, žliabkovnica) lat. archit.
entablatúra (č. stĺporadia s vlysom a rímsou, kladie) lat. archit.
vlys franc.-nem.
fryz (stredná č. kladia medzi architrávom a rímsou) franc.-nem. archit. zastar.
architráv lat.
epistyl
epistylión (spodná č. trámovia vodorovne ležiaca na hlaviciach antických stĺpov, hlavný vodorovný trám, podrímsie) gréc. archit.
volúta (špirálovito stočený stavebný článok, priestorový závit ako ozdoba, závitnica) lat. archit.
frakcia (č. produktu oddelená zo zmesi látok destiláciou, zrážaním a pod.) lat. chem. tech.
kvadrant (jedna zo štyroch častí roviny vzniknutá rozdelením roviny pravouhlými súradnicovými osami, štvrtina kruhu) lat.
segment (úsek kruhu, kruhový výsek) lat. odb.
anergia (č. energie systému, kt. nie je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.
exergia (č. energie systému, kt. je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.
ekotón (hraničná č., prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, napr. okraj lesa, pobrežie) gréc. biol.
terén (č. zemského povrchu, jeho prirodzený al. upravený tvar) lat.-franc.
ekuména
ekumena (č. Zeme trvalo obývaná a pozmenená činnosťou človeka) gréc. ekol.
anekumena (č. Zeme trvalo neobývaná a nevyužívaná) gréc. ekol.
subekumena (č. Zeme človekom obývaná a využívaná iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.
litosféra (vrchná č. Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.
astenosféra (vrstva Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.
tektonosféra (vrstva zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.
sial (vonkajšia č. zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.
sima (vrchná vrstva zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol.
umbra (tmavšia vnútorná č. slnečnej škvrny)
penumbra (svetlejšia vonkajšia č. slnečnej škvrny, polotieň okolo jadra slnečnej škvrny) lat. astron.
lagúna (č. mora oddelená piesočným valom od voľného mora) tal.
eulitorál (príbrežná č. vodnej nádrže medzi vysokým stavom hladiny na jar a nízkym stavom v lete a na jeseň) gréc. + lat. vod.
hypotalamus (spodná č. medzimozgu tvoriaca dno tretej mozgovej komory, podlôžko) gréc. anat.
epifýza (č. medzimozgu stavovcov, stopkatá výdutina medzimozgu) gréc. anat.
epifýza (koncová kĺbová č. dlhej kosti, koniec dlhej kosti) gréc. anat.
diafýza (stredná č. dlhej kosti, stred dlhej kosti) gréc. anat.
prominencia (vyčnievajúca č. kosti a pod., výčnelok) lat. anat.
hypogastrium (č. brucha pod pupkom, podbrušie) gréc. anat.
abdómen (č. tela stavovcov obsahujúca tráviace orgány, brucho) lat. biol.
ileum (dolná č. tenkého čreva, bedrovník) gréc.-lat. anat.
jejunum (stredná č. tenkého čreva, lačník) lat. anat.
falanga
phalanx /fa-/
falanx gréc. anat.
phalango-
falango- (článok prsta na končatine) gréc. v zlož. sl.
lunula (belavá č. nechta pri koreni) lat. anat.
sekvester (odumretá č. tkaniva) lat. lek.
explantát (oddelená č. rastliny al. živočícha pestovaná pri stabilných podmienkach na živnej pôde) lat. odb.
akrón (najprednejšia č. tela hmyzu) gréc. zool.
mezotorax (druhá, stredná č. hrude hmyzu, stredohruď) gréc. zool.
metatorax (tretia č. hrude hmyzu, zadohruď) gréc. zool.
abdómen (posledná č. tela článkonožcov, zadoček) lat. biol.
opistoma (posledná, zadná č. tela niektorých bezstavovcov, pavúkov) gréc. zool.
metaméra (pravidelne sa opakujúci článok tela živočíchov, článkonožcov) gréc. zool.
pedicel
pedicellus (druhý článok tykadla hmyzu so zmyslovým orgánom na vnímanie vlnenia) lat.
torus (č. kvetnej stopky s kvetnými časťami, kvetné lôžko) lat. bot.
internódium (č. stonky rastlín medzi dvoma uzlinami, článok) lat. bot.
radikula (č. zárodku rastliny, kt. vyrastá pri klíčení do hlavného koreňa, korienok) lat. bot.
lot (č. pôdy vzniknutá rozdelením pozemkov v amer. prostredí) angl.
šál (č. hovädzieho stehna) nem. potrav.
sára (horná č. čižiem) maď.
lafeta (č. dela, kt. slúži na nastavenie hlavne dela a zaistenie stability dela, podstavec dela) franc. voj.
konštrukcia lat. stav.
skelet (nosná č., sústava, napr. stavby, kostra) gréc. stav.
rám (kostra, do kt. sa niečo vsádza, kt. niečo nesie, upevňuje) nem.
fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan, kostra) angl. tech.
suport (č. obrábacieho stroja nesúca nástroj, podstavec) lat.-angl. tech.
šachta (horná č. vysokej pece) nem. hut.
matrica (spodná č. lisovacieho stroja, lisovnica) franc.-nem. tech.
patrica (vrchná pohyblivá č. lisovacieho stroja, lisovník) lat. tech.
fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan) angl. tech.
rotor (otáčavá č. stroja, strojného zariadenia) lat. tech.
stator (pevná, nepohyblivá č. stroja, strojného zariadenia) lat. eltech.
izolátor (nevodivá, oddeľujúca č. elektrického zariadenia) tal.-franc.
franšíza (č. škody, kt. znáša poistený zo svojho, na vlastné náklady) angl. obch. práv.
epeda ?
tapacírung
tapecírung (čalúnená č. nábytku, najmä snímateľná) nem. hovor.
č. odevu, úboru pozri úbor
konečná, záverečná, posledná č. pozri koniec 1záver 1
úvodná, začiatočná č. pozri úvodzačiatok
vnútorná, stredná č. pozri jadro 1polovica 2 porovnaj oblasť 1obal 2vrstva 1

stena

stena 2 (plocha, strana ohraničujúca priestor)
panel (tabuľa, doska na vystavovanie exponátov al. grafických materiálov) lat.-hol.
-éder (plocha, základňa) gréc. v zlož. sl.
šalovanie
šalung (obal, obloženie, debnenie z dosák, do kt. sa plní betón) nem. stav. slang.
antependium lat.
frontale (predná, ozdobná s. oltára z látky, kovu, dreva) lat. výtv. cirk.
dorsale /-zá/
dorzála (zadná s. chórových lavíc) lat. archit. porovnaj plocha

kameň

kameň 4 (figúra v šachu al. dáme)
figúra
figúrka (všetky k. okrem pešiakov, t. j. kráľ, kráľovná, veža, strelec, jazdec) lat. šach.
pinčel franc.-angl. hovor.
pión (najnižší k., pešiak, bežec) franc. šach.
bašta (veža) tal. šach. zastar.
pao (k. pohybujúci sa ako veža, ale brať môže len po preskočení jediného k.) čín. šach.
moa (k. pohybujúci sa ako jazdec, ak v danom smere po diagonále je susedné pole voľné) ? šach.
mao (k. pohybujúci sa ako jazdec, ak v danom smere po frontále je susedné pole voľné) ? šach.
dáma (k. pohybujúci sa v akomkoľvek priamom smere, kráľovná) franc. šach.
fers (k. pohybujúci sa o jedno pole po diagonále) perz.
metafigúra (k., kt. pohyb a pôsobnosť sa odlišuje) gréc.-lat.
parafigúra (k., kt. branie a šachovanie sa odlišuje) gréc. + lat.

jazdec

jazdec 2 (postava v šachu, kôň)
figúra
figúrka (všetky postavy okrem pešiakov, t. j. kráľ, kráľovná, veža, strelec, j.) lat. šach.
moa (postava pohybujúca sa ako j., ak v danom smere po diagonále je susedné pole voľné) ? šach.
mao (postava pohybujúca sa ako j., ak v danom smere po frontále je susedné pole voľné) ? šach.