Výsledky vyhľadávania

raz

raz
prima volta (prvý r., po prvý r.) tal. hud.
seconda volta /-kon-/ (druhý r., po druhý r.) tal. hud.
repete (ešte r., znovu, opakovať!) lat. hovor.
una tantum (posledný r., r. navždy) lat. kniž.
semel pro semper (r. navždy) lat. kniž.

výborný

výborný
betálny franc.? slang.
elitný (vyberaný, výlučný, výnimočný) franc.
senzačný franc. hovor. expr.
senzi
senza (skvelý, ohromný, úžasný) franc. subšt.
klasický (dokonalý, vynikajúci, prvotriedny, vzorný, trvalý, osvedčený) lat.
kabinetný (dokonalý, vybraný, vzorový, príkladný, ukážkový, znamenitý) franc.
brilantný (znamenitý, skvelý, oslňujúci) franc.
bravúrny (dokonalý, znamenitý, skvelý, obratný, zručný, smelý) franc.
fantastický (vynikajúci, úžasný, skvelý, obrovský, neslýchaný) gréc. hovor. expr.
bombový (úspešný, senzačný) tal.
ideálny (dokonalý, vzorný, bezchybný) gréc.-lat.
perfektný lat.
perfekt
perfektoš
perfiš lat. hovor.
absolútny lat.
suverénny (dokonalý, bezchybný, vynikajúci) franc. s. víťaz
exportný (vynikajúci, prvotriedny, skvelý) lat.-angl. pren. expr. e. tovar, výkon
geniálny (vynikajúci, výnimočný, vrcholný) lat.
kongeniálny (rovnako nadaný, vynikajúci) lat.
majstrovský lat.-nem.
virtuózny (vynikajúci, znamenitý, dokonalý) tal.
kapitálny lat. expr.
klasa lat.
luminózny (znamenitý, vynikajúci) lat. kniž. pren.
kolosálny (vynikajúci, znamenitý, úžasný) gréc.-franc.
fenomenálny (vynikajúci, neobyčajný, výnimočný) gréc.
fascinujúci (úchvatný, podmanivý, očarujúci, okúzľujúci, oslňujúci, strhujúci) lat.
fulminantný (vynikajúci, oslňujúci, skvelý) lat. kniž.
fulgentný (žiarivý, oslňujúci, skvelý) lat. kniž.
prominentný (vynikajúci, významný, popredný, čelný, hlavný) lat.
eminentný (vynikajúci, význačný, mimoriadny, znamenitý, výrazný) lat. kniž.
eklatantný franc. kniž.
excelentný lat. kniž.
famózny lat. kniž. al. hovor.
ligový (vynikajúci, skvelý) tal. pren. expr.
exhibičný (ukážkový) lat.
príma lat. hovor.
primisima tal.
prima primisima (vynikajúci, znamenitý, skvelý, bezchybný, príjemný) tal. hovor.
top (vynikajúci, prvotriedny, popredný, vrcholný) angl.
top- (vynikajúci, prvotriedny, popredný, vrcholný) angl. v zlož. sl.
tip-top
tiptop (vynikajúci, skvelý, dokonalý) angl. hovor.
super lat.-nem. hovor.
super- lat. v zlož. sl.
crack /krek/ (vynikajúci, skvelý, prvotriedny, výnimočný) angl. slang.
proeminentný lat. kniž.
faha
fasa ? slang.
origoš lat. slang.
špica
špicový (vynikajúci) nem. slang.
cool /kúl/ (úžasný, skvelý, pohodový) angl. slang.
par excellence /parekseláns/ (vynikajúci) franc. kniž. odborník p. e.
non plus ultra (skvelý, neprekonateľný, nepredstihnuteľný) lat. kniž.
puncovaný (prvotriedny) nem. hovor.

príjemný

príjemný
zamatový franc. z. hlas
sympatický (vzbudzujúci kladný citový vzťah, náklonnosť, milý) gréc.
fajn (dobrý, pekný) nem. hovor.
príma lat. hovor.
primisima tal.
prima primisima (výborný, vynikajúci, znamenitý, skvelý, bezchybný) tal. hovor.
optimistický (nádejný, šťastný, priaznivý, radostný, so sklonom nazerať na život z lepšej stránky) lat.
eolský (jemný, ľúbezný, lahodný) gréc. vl. m. bás.
eu- (dobrý, šťastný, priaznivý, správny, kladný) gréc. v zlož. sl.
utile cum dulci /úti- kum -cí/ (užitočné spojiť s príjemným, sladkým) lat. kniž.

skvelý

skvelý
fantastický (obrovský, neslýchaný, úžasný, vynikajúci, premrštený) gréc. hovor. expr.
bravúrny (dokonalý, znamenitý, obratný, zručný, smelý) franc.
brilantný (znamenitý, oslňujúci) franc.
splendidný (prepychový, nádherný, veľkolepý, honosný) lať. kniž. zastar.
eklatantný franc. kniž.
excelentný lat. kniž.
famózny lat. kniž. al. hovor.
ligový (vynikajúci) tal. pren. expr.
fulminantný (vynikajúci, oslňujúci) lat. kniž.
fulgentný (žiarivý, oslňujúci) lat. kniž.
exportný (vynikajúci, prvotriedny) lat.-angl. pren. expr. e. tovar, výkon
super lat.-nem. hovor.
super- lat. v zlož. sl.
crack /krek/ (vynikajúci, prvotriedny, výnimočný) angl. slang.
príma lat. hovor.
primisima tal.
prima primisima (vynikajúci, znamenitý, bezchybný, príjemný) tal. hovor.
senzačný franc. hovor. expr.
senzi
senza (ohromný, úžasný) franc. subšt.
bombový (úspešný, senzačný) tal.
tip-top
tiptop (vynikajúci, dokonalý) angl. hovor.
non plus ultra (neprekonateľný, nepredstihnuteľný) lat. kniž.
cool /kúl/ (výborný, úžasný, pohodový) angl. slang. porovnaj výborný

vzdialenosť

vzdialenosť
dištancia lat.
dištanc (odstup) lat. hovor.
akčný rádius (v., kt. prekoná dopr. prostriedok bez doplnenia paliva, dolet) lat. odb.
kóta (v. bodu na povrchu Zeme od základnej plochy, najmä hladiny mora, číslo, údaj o nadmorskej výške bodu) franc. geod.
elongácia (uhlová v. vnútorných planét, Merkúra a Venuše od Slnka) lat. astron.
interkolumnium (v., medzera medzi stĺpmi, medzistĺpie) lat. archit.
marža (v. medzi dnom plavebnej dráhy a spodnou hranou trupu lode) franc. lod.
menzúra (predpísaná v. súperov v šerme) lat. šport.
v. od základného tónu, interval dvoch tónov
prima (prvý tón)
sekunda (druhý tón)
tercia (tretí tón)
kvarta (štvrtý tón)
kvinta (piaty tón)
sexta (šiesty tón)
septima (siedmy tón)
oktáva (ôsmy tón)
nóna (deviaty tón)
decima (desiaty tón)
undecima (jedenásty tón)
duodecima (dvanásty tón) lat. hud.

interval

interval lat.
interval dvoch tónov
prima (prvý tón)
sekunda (druhý tón)
tercia (tretí tón)
kvarta (štvrtý tón)
kvinta (piaty tón)
sexta (šiesty tón)
septima (siedmy tón)
oktáva (ôsmy tón)
nóna (deviaty tón)
decima (desiaty tón)
undecima (jedenásty tón)
duodecima (dvanásty tón) lat. hud.

tanec

tanec franc.-nem.
dancing /-si-/ angl.
sólo (t. určený jednému páru alebo viacerým párom pri tan. zábave; t. ako pocta; t. jednotlivca alebo jednej dvojice) tal.
orchéma (sólový t.) gréc. tan.
balet (umelecký výrazový t.) tal.
pas (baletný t. jednej al. viacerých osôb) franc.
pas de deux /pa d dö/ (baletný t. vo dvojici) franc.
furiant (čes. ľudový párový t. s rýchlym tempom) lat.-čes.
mazúrka (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte) vl. m.
kujaviak (poľ. ľudový t. podobný mazúrke) poľ.
polonéza (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom a slávnostným rázom) franc.
varšavianka (poľ. národný t.) poľ.
oberek (poľ. ľudový t. v trojdobom takte) poľ.
krakoviak (poľ. ľudový veselý rýchly t.) poľ.
hajduch
hajduk (hajdúsky t., odzemok) maď.
čardáš (maď. ľudový párový t. s pomalou a rýchlou časťou) maď.
frišká (druhá rýchla časť čardáša) nem.
kör /ker/ (maď. t. umelo zostavený okolo 1840) maď.
zingaresca /-ka/ (cigánsky t.) tal. hud.
hóra (rumun. ľudový t.) rum.
arkán (huculský, rumunský mužský t.) lat.
choro (bulh. ľudový zborový t.) bulh.
kalamajka (slovan. ľudový t. do kola) ukraj.
kolomyjka (ukraj. ľudový t.) ukraj.
gopak
hopák (ukraj. ľudový dvojdobý rýchly t. tancovaný prevažne mužmi) ukraj.
kozáčik (ukraj. a rus. ľudový rýchly mužský t.) tur.-rus.
trepak (ukraj. a rus. ľudový t. v dvojštvrťovom takte a s rýchlym tempom) ukraj.
chorovod (rus. ľudový zborový dievčenský obradný t.) rus. tan.
lezginka (ľudový rýchly t. kaukazských národov tančený na špičkách prstov nôh) vl. m.
islamej (kabardínsky a gruz. ľudový t. s prudkým tempom) arab.
chorea (starogréc. t. na počesť boha Apolóna) gréc. hist.
sirtaki (moderný t. podľa beatovej hudby s gréc. prvkami) gréc.
valčík nem.-poľ.
valcer (spoločenský párový t. v trojštvrťovom takte) nem. zastar.
lendler
ländler (hornorak. ľudový t. v trojdobom takte a s pomalým tempom) nem. tan.
verbunk (ľudový mužský t., pôvodne stredoveký voj.) nem.
allemande /almánd/
allemanda (nem. pomalý radový t. v párnom takte, 16. st.; nem. rýchly t. v trojštvrťovom takte, 18. st.) franc. hud.
bourrée /buré/ (živý starofranc. tanec v párnom takte) franc.
danse macabre /dans makabr/ (t. kostlivcov, súčasť stredovekých mystérií, 13. st.) franc. kniž.
haute-danse /ótdans/ (stredoveké spoločenské tance) franc.
menuet (t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom) franc. hud.
kankán (franc. rýchly výstredný kabaretný t.) franc.
gavota (franc. ľudový t. s miernym tempom, 16. st.) franc.
basse-danse /bazdáns/ (dvorný slávnostný radový t., 16. st.) franc. tan.
courante /kuránt/ (franc. rýchly t., 16. st.) franc.
musette /mizet/ (franc. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) franc.
passapied /paspje/ (franc. rýchly t. v nepárnom takte, koniec 16.st.) franc.
kotilión (franc. spoločenský t. na záver plesu, 18. st.) franc.
tordion
tourdion /tur-/ (franc. spoločenský rýchly trojdobový kráčavý t., 16. st.) franc.
galop (spoločenský kruhový rýchly t. franc. pôvodu, od zač. 19. st.) franc.
anglaise /angléz/ (rýchly dvojdobý t. v Európe, 17. – 19. st.) franc.
farandola (provensalský ľudový kruhový t. s rýchlym tempom) franc.
rigaudon /-god/ (provensalský starý ľudový t.) franc.
estampia (provensalský starý t.) franc.
jáva (spoločenský t. franc. pôvodu v trojštvrťovom takte) vl. m.
kadrila franc.
kvadrila (spoločenský t. pre štyri páry, štvorylka) lat. zastar.
canarie /ka-/ (franc. a tal. spoločenský rýchly t., 16. st.) franc.
tedesca /-ka/ (neskorogotický a renesančný kráčavý t.) tal.
pavana
padovana
paduana (tal. dvojdobý al. štvordobý pomalý t., 16. st) tal.
tarantella (tal. ľudový t. s rýchlym tempom) vl. m.
napoletana (ľudový t. z okolia Neapola) vl. m.
bergamasca /-ska/ (tal. ľudový t., 16. až 18. st.) tal.
passamezzo /-sa-co/ (tal. t. v párnom takte, 16. a 17. st.) tal.
piva (tal. rýchly t.) tal.
gagliarda /galja-/ tal. hist.
gaillarde /gajárd/ (tal., románsky spoločenský trojdobý t. s rýchlym tempom, 15. a 16. st.) franc. hist.
brando (spoločenský t. na zakončenie maškarády, 16. st.) tal.
volta (spoločenský párový t. v trojdobovom takte, 16. a 17. st.) tal.
siciliána (sicílsky pastorálny t.) vl. m. hud.
saltarello (tal. a špan. rýchly trojdobový t.) tal. hud.
forlana
furlana (špan. a severotal. ľudový t. veselého rázu a s rýchlym tempom, 17. st.) tal.
seguidilla /segidiľa/ (špan. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) špan.
sarabanda (špan. starý trojdobový t. s voľným tempom) perz.-špan.
sardana (špan. katalánsky ľudový t. v dvojštvrťovom al. šesťosminovom takte, s figúrami) špan.
zapateado (špan. ľudový trojdobový t. s vydupávaním rytmu) špan.
bolero (špan. ľudový t., od 18. st.) špan.
madrileňa (druh bolera) špan.
malagueňa
malagenia (špan. t. so stálym harmonickým základom) špan.
japona (špan. stredoveký t. so spevom) špan. hud.
magualeňa /maga-/ (špan. ľudový t.) špan.
fandango (špan. ľudový párový t. s miernym tempom) špan.
jarabe /charave/ (špan. ľudový t. sprevádzaný hudbou a neskôr spevom) špan.
jota /cho-/ (špan. ľudový t. z Aragónie v trojštvrťovom takte) špan.
cachucha /kačuča/ (špan. ľudový t. s miernym tempom) špan.
folia (špan a port. t. v trojštvrťovom takte a s voľným tempom, 15. st.) port.
flamenco /-ko/ (špan., andalúzske a kastilské, cigánske ozdobné rytmické živé farbisté tance a piesne s podupávaním a tlieskaním) špan.
gitana (t. špan. Rómov) špan.
moreska (sólový al. zborový t. maurského pôvodu, 14. st.) špan.
guaracha /-ča/ (špan. a latinskoamer. t. v striedavom takte, pri kt. tanečník hrá aj na gitare) špan. hud.
letkis (spoločenský kolektívny t., kt. tempo sa zrýchľuje aj spomaľuje) fín.
halling (nór. ľudový rýchly mužský t.) germ. vl. m.
foxtrot
fox (angl. moderný t. v dvojštvrťovom takte) angl.
shimmy /šimi/
šimy (obmena foxtrotu) angl.
slowfox
slow-fox /slou-/ (pomalý foxtrot) angl.
quickstep /kvik-/ (rýchly foxtrot) angl.
contredanse /kontrdáns/ (angl. radový t., predchodca štvorylky, 16. st.) franc.
giga (škót. starý rýchly t., 17. st.) angl.
écossaise /ekoséz/ (škót. ľudový t. v kolese, neskôr rýchly radový t.) franc.
go-go
gogo (t. jednej al. viacerých tanečníc na uvoľnenie zábavy v podniku, USA) angl.
boston (amer. t., kt. vznikol z valčíka) angl.
cake-walk
cakewalk /khejkuók/ (rytmický divoký t. amer. Černochov) angl.
stomp (černošský rýchly t.) angl.
waltz
wals (spoločenský pomalý t. v trojštvrťovom takte, angl. valčík) angl.
swing (moderný t. amer. pôvodu s pohojdávaním) angl. tan.
jitterburg /džiterbag/ (amer. spoločenský t, kt. vznikol zo swingu, obľúbený vojakmi v 2. svetovej vojne) angl. tan.
kick
shake /šejk/ (moderný t. podľa beatovej hudby) angl.
twist (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte, bez držania, po 1960) angl.
charleston /čárlston/ (moderný spoločenský t. severoamer. pôvodu) vl. m.
jive /džajv/
džajv (moderný spoločenský t. angloamer. pôvodu) angl.
squeeze /skvíz/ (spoločenský t. s dotýkajúcimi sa tvárami, ale čo najviac vzdialenými telami) angl.
rock and roll /rokenrol/
rokenrol (moderný spoločenský t. s rýchlym tempom a akrobatickými prvkami, pôvodne amer.) angl.
step (t., pri kt. sa rytmus vyklepáva podrážkami topánok) angl.
onestep /vans-/ (spoločenský t. amer. pôvodu v dvojštvrťovom takte) angl.
flash-dance /flešdans/ (moderný t. s trhavými pohybmi) angl.
break dance /brejk dens/ (t. černošskej a portorikánskej amer. mládeže s akrobatickými prvkami, od 70. rokov 20. st.) angl.
madison /medizon/ vl. m.
slop (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte) angl. hud.
monkiss
surf (spoločenský t. podľa beatovej hudby) angl.
hali-gali
hully-gully /haligali/ (spoločenský t.) angl.
tango (pomalý spoločenský t. argentínskeho pôvodu) špan.
habanera (špan.-amer., kubánsky t. v dvojštvrťovom takte a s miernym tempom, podobný tangu) vl. m.
čača (latinskoamer. rytmický párový t.) špan.
samba (spoločenský t. brazíl. pôvodu vo štvorštvrťovom takte s rýchlym tempom) port.
karioka (juhoamer. spoločenský t., variant samby) indián.-port.
mambo (latinskoamer., kubánsky spoločenský t.) špan.
bamba (latinskoamer. spoločenský t.) špan.
rumba (moderný spoločenský t. kubánskeho pôvodu) špan.
kukarača (latinskoamer. dynamický t., druh rumby) indián.-špan.
conga /kon-/ (špan.-amer. spoločenský t., kombinácia foxu a rumby) tal.
bossa-nova (spoločenský t. juhoamer. pôvodu) port.
paso doble
pasodoble
passo doble (juhoamer. rýchly spoločenský t.) špan.
beguine /-gin/ (juhoamer. ľudový t. rozšírený do Európy v 30. rokoch) franc.
twostep /tús-/ (spoločenský t. juhoamer. pôvodu v dvojštvrťovom takte, podobný polke) angl.
boogie-woogie /bugu vugi/ (spoločenský t. v trojštvrťovom takte, pôvodne amer.) angl.
lambada (juhoamer. rýchly párový t., koniec 80.rokov) port.
salsa (juhoamer. t.) špan.
finolka (spoločenský párový t.) ?
kalypso (moderný spoločenský t., pôvodne z Trinidadu) gréc.-angl.
hula (havajský tradičný t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov) polynéz.
hula-hup
hula-hop (exotický t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov, prípadne aj s rozkmitanou obručou) polynéz.-angl. polynéz.
hula-hula (havajský ľudový t. za sprievodu havajských gitár) polynéz.
bojong (indonézsky svadobnný t.) indonéz.
tandak (jávsky ľudový spoločenský t.) jáv.
kagura (jap. tradičný obradný t.) jap.

úskok

úskok
trik franc.-angl.
fígeľ lat.-nem. hovor.
fór (podvod, podfuk) nem. hovor.
švindeľ (podvod, klam, klamstvo, lesť) nem. hovor.
finta (lesť, klam, predstieranie) tal.-nem. hovor.
machinácia lat. pejor. obyčajne v plur.
machle nem. pejor.
čachre hebr.-nem. pejor.
machre nem. hovor. expr.
techtle-mechtle (podvod, podvodné úskočné konanie) tal. hovor.
bluf (klam, lož, táranina, pretvárka, zavádzanie) angl. hovor.
praktiky (úklady, čachre) gréc.
grif nem. hovor. expr. pren.
manéver (premyslené konanie, obratný postup, ťah) franc.
intriga (úklad, nástraha, lesť) tal.-franc.
rejdy (úskoky, úklady, ľsti) čes.-nem. expr.
danajský dar vl. m.
trójsky kôň (zákerná lesť, zrada) vl. m. gréc. mytol.
dolus (úmyselné zavinenie, podovod) lat. práv.
dolus malus (zlý úmysel, podvod) lat. práv.
sofizmus (vedome použitý logický klam al. ú., nesprávny úsudok, súd, záver al. dôkaz vedome vydávaný za správny) gréc. kniž. a odb.
pia fraus (zbožná, dobromyseľná, ospravedlniteľná lesť, klamstvo v dobrom úmysle) lat.
volta (kartový trik, nenápadné prehodenie kariet v ruke) tal.

ročník

ročník
klasa (školský postupový r., trieda) lat. hovor. slang. zastar.
paralelka (vedľajšia trieda toto istého postupového r.) gréc. hovor.
skríbenda (trieda, kde sa učilo písať) lat. zastar.
príma (prvý r. gymnázia) lat.
sekunda (druhý r. gymnázia) lat.
tercia (tretí r. gymnázia) lat.
kvarta (štvrtý r. gymnázia) lat.
kvinta (piaty r. gymnázia) lat.
sexta (šiesty r. gymnázia) lat.
septima (siedmy r. gymnázia) lat.
oktáva (ôsmy r. gymnázia) lat.
preparandia (prípravný r. starého gymnázia) lat. zastar.
gramatika (tretí r. starého gymnázia) gréc. zastar.
syntax (štvrtý r. starého gymnázia) gréc. hist.
poetika (piaty r. starého gymnázia) gréc.-lat. zastar.
rétorika (šiesty r. starého gymnázia) gréc. zastar.
princípia (prvý al. druhý r. latinskej strednej školy) lat. hist.

stupeň

stupeň 2 (miera, úroveň)
rang angl. odb.
niveau /nivó/ (úroveň) franc. odb. a kniž.
dimenzia (rozmer, miera, rozsah) lat.
grád (s. alkoholu v nápoji) lat. hovor.
pari passu (v rovnakom stupni, v rovnakej miere) lat. kniž.
tempo (s. rýchlosti) tal.
intenzita (s. sily, mohutnosti, účinnosti, výdatnosti) lat.
swing (rytmická intenzita džezu) angl. hud.
príma (s. v stupnici, pomer dvoch tónov rovnakej výšky) lat. hud.
tonika (prvý, základný s. v stupnici) gréc.-tal.
tonus (trvalý s. napätia živého tkaniva) gréc.-lat. biol.
formácia (s. vývoja ľudskej spoločnosti určený spôsobom výroby a výrobnými vzťahmi) lat. marx.
kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.
civilizácia (s. al. úroveň spoločenského vývoja, materiálna kultúra, prejavy ľudskej spoločnosti) lat.
primitivizmus
primitívnosť lat.
primitivita (nízky s. vývoja, kultúry, zaostalosť, obmedzenosť) lat. zried.
debilita
debilnosť (najľahší s. slabomyseľnosti) lat.
imbecilita
imbecilnosť (stredný s. slabomyseľnosti) lat. lek.
idiotia /-cia/
idiocia
idiotizmus (najťažší s. slabomyseľnosti) lat. lek. psych.
kiu
kjú (žiacky s. tech. vyspelosti zápasníka džuda al. karate) jap.
dan (majstrovský s. tech. vyspelosti zápasníka džuda al. karate) jap.
s. prídavných mien a prísloviek
pozitív (prvý s.) lat. lingv.
komparatív (druhý s.) lat. lingv.
superlatív (tretí s.) lat. lingv.
elatív (s. vyjadrený bez porovnávania 2. al. 3. stupňom al. vyjadrujúci veľkú mieru vlastnosti, napr. premilý) lat. lingv.
s. veľkosti tlačového písma
briliant (3 body) franc.
diamant (4 body) franc. + gréc. polygr.
perl (5 bodov) lat. polygr.
nonpareille /-rej/ (6 bodov) franc. polygr.
kolonel (7 bodov) nem. polygr.
petit (8 bodov) franc.
borgis (9 bodov) román. polygr.
garmond (10 bodov) vl. m. polygr.
breviár (11 bodov) lat. polygr.
cicero (12 bodov) lat. polygr.
tercia (16 bodov) lat. polygr.
parangón (18 bodov) gréc. polygr.
text (20 bodov) lat. polygr. porovnaj úroveňmiera 1hodnosť

postavenie

postavenie 1 (rozmiestnenie, poloha)
štelung nem. voj. slang.
situácia (poloha, umiestnenie vo vzťahu k času) lat.
pozícia (poloha, umiestnenie vo vzťahu k okoliu) lat.
lokalizácia (umiestnenie, určenie miesta) lat.
lokácia (umiestnenie v priestore al. čase) lat. odb.
in situ (vo svojej polohe) lat. kniž.
orientácia (p. predmetu, najmä stavby, vzhľadom na svetové strany) lat.-franc.
kolokabilita (umiestnenie na tom istom mieste, v tom istom priestore) lat.
interpozícia (p. medzi dvoma časťami) lat. odb.
opozícia (protiľahlé al. protikladné p., umiestnenie, uloženie) lat. odb.
superpozícia (p., umiestnenie, uloženie nad niečím) lat. kniž. a odb.
antepozícia (p., umiestnenie, uloženie vpredu, pred niečím) lat. odb.
postpozícia (p., umiestnenie, uloženie vzadu, za niečím) lat. odb.
retropozícia (p., umiestnenie, uloženie vzadu) lat. lek.
dystopia (nesprávna poloha, uloženie orgánu) gréc. lek.
heterotaxa
heterotaxia (p. orgánu na nesprávnej strane) gréc. biol.
interpozícia (nenormálne uloženie orgánu medzi iné) lat. anat.
ektopia gréc. lek.
protrúzia (poloha, umiestnenie orgánu na iné miesto tela, vysunutie orgánu, vrodená porucha) lat. lek.
dextrokardia (p. srdca vpravo) lat. + gréc. lek.
sinistrokardia (p. srdca vľavo, normálna poloha) lat. + gréc. lek.
kontraktúra (trvalé, vynútené p. kĺbu s obmedzením pohyblivosti) lat. lek.
ortofória (správna poloha očí, pri kt. sú obe osi súbežné pri pohľade dopredu) gréc. lek.
exoftalmus (vysunutie oka z očnice) gréc. lek.
syntopia (p. tela voči okoliu) gréc. anat. lek.
juxtapozícia (položenie vedľa seba, o veciach, najmä porovnávaných textoch) lat. odb.
centralita (p. jednotlivca v komunikačnej štruktúre malej skupiny) lat.
konštelácia (p., zoskupenie nebeských telies) lat. astron.
aspekt (významné p. nebeského telesa na oblohe) lat. astron.
konjunkcia (stretnutie dvoch nebeských telies, zdanlivé priblíženie, aspekt s hodnotou 0º) lat. astron.
opozícia (vzájomná poloha dvoch telies, najmä planéty a Slnka vzhľadom k Zemi, keď sú v jednej priamke so Zemou uprostred) lat. astron.
kvadratúra (vzájomná poloha dvoch telies, najmä planéty a Slnka vzhľadom k Zemi, pri kt. uhol planéta-Zem-Slnko je 90 st.) lat. astron.
efemerida (vypočítané p. nebeského telesa, predpoveď jeho polohy) gréc. astron.
horoskop (p. planét a hviezd, z kt. sa predpovedá budúcnosť, osud) gréc.
fix (skutočná poloha lietadla vzhľadom na zem) lat. let.
ofsajd (p. hráča mimo hry v kolektívnych športoch) angl. šport.
palpost (palebné p.) rus. voj. slang.
príma (p. zbrane, vrchná poloha zbrane v šerme ako výzva al. kryt) lat. šport.
sekonda (p. zbrane, spodná sklopná poloha zbrane v šerme ako výzva al. kryt) franc. šport.
neutrál (pokojová poloha rýchlostnej páky motorového vozidla) lat. hovor.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 24. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.