Výsledky vyhľadávania

javisko

scéna (j. v divadle) gréc.-lat.

manéž (kruhovité j. na cirkusové predstavenia) tal.-franc.

proscénium gréc.-lat.

rampa (predná časť antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.

forbína (priestor pred oponou, predscéna) nev. div. slang.

priestor

-sféra gréc. v zlož. sl.

stereo- gréc. v zlož. sl.

exteriér (vonkajší p., vonkajšia časť, vonkajšok) lat.

interiér (vnútorný p., vnútorná časť, vnútrajšok) franc.

komora (uzavretý p. v tech. zariadeniach, v ktorom prebieha určitý dej) gréc.-lat.

batysféra (vodotesná ponorná tlaková komora umožňujúca posádke priame pozorovanie vo veľkých hĺbkach mora) gréc. tech.

mufľa (komora pece zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.

kamera (tmavá komora optického prístroja) gréc.-lat.

camera obscura /ka- -kura/ (tmavá komora) lat.

terárium (p. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.

serpentárium (terárium na chov hadov) lat.

vivárium (p. na chov živočíchov upravený ako prirodzené prostredie) lat.

areál (vymedzená časť územia so stavbami) archit.

square /skvér/

skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo, najmä s malým parkom) angl. archit.

korzo tal.

promenáda (miesto na hromadné prechádzanie sa, najmä v meste, kúpeľoch, prechádzková cesta) franc.

kolonáda (široký otvorený p. so stĺporadím) franc.

hala franc.-nem.

vestibul (veľký krytý priestor, veľká priestranná sieň; vstupná al. oddychová miestnosť vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana) lat.

habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.

kabína (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb) franc.

box (oddelený, ohradený, vyhradený p., oddelenie) angl.

separé (menší oddelený p., oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.

respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.

trakt (p. budovy vymedzený nosnými múrmi) lat. archit.

lucerna (p. medzi ramenami schodiska, zrkadlo) lat. stav.

ateliér (uzatvorený p. určený na nakrúcanie filmov) franc.

štúdio (miesto na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.

pľac (miesto, kde sa nakrúca film) nem. film. slang.

pressfoyer /presfoajé/ (p. pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.

respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.

diatyron (krytý p. pred vstupom do budovy) gréc. archit.

šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý p.) nem. stav.

íván (zaklenutý p. z pálených tehiel, zdobený štukou al. obkladmi, otvorený oblúkom do vnútorného nádvoria, v palácoch, obytných domoch, mešitách, islamská architektúra) perz. archit.

exil (miesto pobytu vyhnanca) lat.

azyl (pokojné, bezpečné miesto poskytujúce pocit pokoja, útočisko) gréc. pren.

oáza (pokojné, príjemné, isté miesto) egypt.-gréc. pren.

post (miesto, stanovište, napr. stráže) lat.-nem. kniž.

rajón (miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

domicil (miesto trvalého pobytu fyzickej osoby al. sídlo právnickej osoby, bydlisko; miesto kde má byť zaplatená zmenka al. šek) lat.

parket (miesto v zábavnom podniku vyhradené na tanec) franc.

parket (oddelené miesto na burze pre úradných odhadcov) franc. ekon.

kulisa (p. na burze, kde sa obchoduje voľnejšie s tovarom al. inými hodnotami, málo bežnými na trhu) franc.

planš (miesto, kde sa šermuje) franc. šport.

fórum

aréna (miesto na verejné vystúpenia, rokovania, vyjadrovanie názorov) lat.

bema (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníkov) gréc. archit.

estráda franc.

pódium (vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov, zvýšená plocha, plošina určená na verejné vystúpenia) gréc.-lat.

tribúna (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.; vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod., v starom Ríme hist.) lat.

rostrum

rostra (tribúna na starorím. Fóre) lat. hist.

ambo

ambona (staroveké vyvýšené, rečnícke miesto) gréc. archit. hist.

tribunál (vyvýšené miesto, kde úradovali najvyšší súdni úradníci v starom Ríme) lat. hist.

tokonoma (miesto na písanie v jap. dome) jap.

golgota (miesto utrpenia, trápenia, múk) aram. pren. kniž.

pranier (miesto, kde vystavovali vinníka verejnej potupe, lešenie, stĺp, kôl ku ktorému priväzovali vinníka) nem. hist.

ergastulum (miesto na zatváranie nespoľahlivých al. potrestaných otrokov, žalár v antike) gréc.-lat. hist. porovnaj väzenie 1

pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.

sodoma (miesto nerestí, nemravností, neviazanosti, hriechu) vl. m. expr. hotová S. a Gomora

strunga (ohradené miesto v košiari, kde sa doja ovce) rum.

pozícia (miesto na boj al. na obranu) lat.

mýto nem.

richta (miesto, kde sa vyberal poplatok za používanie ciest a mostov) nem. hist.

checkpoint /čekpojnt/ (miesto, kontrolné stanovište na hraničných prechodoch) angl.

parkán (p. medzi hlavnou, vnútornou a predsunutou, vonkajšou, nižšou stredovekou hradbou, múrom, hradbová priekopa) nem.

depónia (miesto na ukladanie vykopanej nepotrebnej zeminy, skládka, násyp) lat. stav.

kazematy (podzemné priestory pod hradmi používané na ubytovanie, skladovanie, obranu, väznenie) tal.

kaverna (podzemný p. na továrne, sklady, nádrže, pevnosti a pod.) lat. stav. voj. ban.

kolumbárium (p. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.

cinerárium (miesto na uloženie popolníc, urien) lat.

osárium

ossarium (p. na ukladanie kostí zo zrušených hrobov, najmä bývalých bojísk, kostnica) lat. kniž.

koruptela (porušené miesto v texte, najmä v rukopisnom texte) lat. filol.

štart (miesto, z kt. sa začínajú preteky) angl.

cieľ (miesto, kde sa končia preteky, kt. sa má zasiahnuť) nem.

terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.

aut (p. za hraničnou čiarou ihriska) angl. šport.

umpire /empajer/ (vyvýšené, miesto pre rozhodcu, najmä v tenise) angl.

paddock /pedek/

paddok (ohradený p. pri dostihovom závodisku, kde sa vodia osedlané kone pred závodom) angl. šport.

prírodný, biologický p.

partia (miesto v prírode, na tele) lat.

gnation (miesto na dolnej čeľusti najviac vystupujúce dopredu) gréc. lek.

glabella (ploché políčko na čelovej kosti nad koreňom nosa) lat. anat.

gonion (vrchol uhla dolnej čeľuste) gréc. anat.

efelida (škvrna, peha, tmavé miesto na pokožke) gréc. lek.

madiastínum (p. medzi pravou a ľavou pohrudnicovou dutinou, medzipľúcie) lat. anat.

interstícium (p. medzi tkanivovými bunkami vyplnený vmedzereným tkanivom) lat. biol.

intercelulára (medzibunkový p. v pletive rastliny) lat. biol.

lokus (miesto na chromozóme, kde je umiestnený určitý gén) lat. biol.

proveniencia (miesto pôvodu, zemepisná oblasť, z ktorej niekto al. niečo pochádza) franc.

lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.

pól (miesto sústredenia magnetického množstva, s najsilnejším silovým pôsobením) gréc. fyz.

epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.

sféra (vesmírny p. okolo zemegule, nebeská klenba) gréc. kniž.

gravisféra (p. okolo nebeského telesa, v kt. prevláda jeho príťažlivé pole) lat. + gréc.

magnetosféra (p. okolo Zeme s výrazným magnetickým poľom) gréc. astron.

fytosféra (p. na povrchu Zeme pokrytý rastlinami) gréc.

batysféra (p. pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.

biotop gréc.

habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.

ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný p.) gréc. biol.

hibernákulum (miesto, v kt. živočíchy trávia nepriaznivé obdobie zimy, zimovisko) lat. zool.

ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.

refúgium (miesto umožňujúce prežívanie organizmov z minulých geol. období) lat. ekol.

osárium (p. so zachovanými kosťami vyhynutých živočíchov vo väčšom množstve) lat. kniž.

alpínium (miesto v záhrade upravené na pestovanie vysokohorských rastlín, skalka)

oáza (miesto v púšti s vodným zdrojom a vegetáciou) egypt.-gréc.

éter (vesmírny p.) gréc.

vákuum (prázdny p., v kt. takmer nie sú plyny al. pary, vzduchoprázdno) lat. odb.

chaos (pustý a prázdny p. pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.

vertex (miesto na oblohe, do kt. smerujú zdanlivé pohyby hviezd, hviezdny prúd) lat. astron. porovnaj územieoblasť 1bod 1

dopravný p.:

kufor (p. na batožinu v automobile) franc.-nem.

paluba rus.

bord (vnútorný p. lietadla al. kozmickej lode pre posádku, cestujúcich a náklad) nem. kniž. zastar.

hangár (veľký krytý p. na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.

kajuta

kója (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.

gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.

tank (lodný p. na uloženie nákladu kvapalného paliva al. plynu) angl. lod.

bilž (lodný p. medzi dnom a podlahou člna) angl. lod.

koferdam (lodný p. medzi dvoma stenami lode al. priečkami dvojitého dna) angl. lod.

trum (lodný p. medzi palubou a dnom lode, na stroje a náklad) hol. lod.

alterpeak /-pík/ (lodný p. v zadnej časti lode, kde býva voda) angl. lod.

lekáž (miesto v trupe lode, kade môže vnikať voda) angl. lod.

štapel (výrobný p. v lodenici, kde sa montujú lode) nem. lod.

akvatórium (vodný p. v hranici prístavu) lat.

kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.

gabarit (p. nad koľajou a vedľa nej, do kt. nesmú zasahovať žiadne stavby a prekážky, prejazdný prierez) franc. žel. dopr.

kokpit (p. vodiča a spolujazdca v závodnom aute, p. pilota v lietadle, p. na ovládanie lode v malej a šport. lodi) angl.

garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.

depo

remíza (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.

rampa (vyvýšené miesto, plošina určená na nakladanie a vykladanie tovaru a pod.) franc.

obytný p.

balkón (plošina vyložená pred obvodové murivo, výstupok z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy) gréc.-franc.

lodžia

loggia /lodžia/ (balkón zasunutý do fasády, krytý spredu al. aj zboku, otvorený p. nevyčnievajúci z priečelia) tal. archit.

terasa (balkón na plochej streche, plochá strecha so zábradlím upravená na používanie) franc. stav. porovnaj balkón

ložument (miesto na prechodné hromadné ubytovanie, najmä vojska) franc. zastar. voj. porovnaj obydlie

sanssouci

sans-souci /-susi/ (miesto odpočinku panovníkov, šľachticov) franc. kniž.

átrium (ústredný štvorcový p. v rím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.

alkovňa (vedľajší p. s posteľou spojený s obytnou miestnosťou, prístenok) arab.-nem.

patio (otvorený vnútorný obytný p. s nábytkom a kvetmi v špan. dome) špan. archit.

protyron (p. pred vstupom do átria starorím. domu) gréc. archit. porovnaj miestnosť

divadelný, predvádzací p.

aréna (p. na konanie zápasov, div. predstavení, výstupov a pod.) lat.

scéna (javisko v divadle) gréc.-lat.

manéž (kruhovité javisko na cirkusové predstavenia) tal.-franc.

kulisa (p. na bokoch javiska neviditeľný pre diváka) franc.

proscénium gréc.-lat.

rampa (predná časť antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.

forbína (p. pred oponou, predscéna) nem. div. slang.

chór (p. na tanec v antickom divadle) gréc.

skéna

skéné (časť antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.

orchestra (p. s oltárom pre zbor v antickom divadle) gréc. hist. div.

tribúna (stupňovité vyvýšené hľadisko) lat.

amfiteáter (hľadisko so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) gréc.

parter franc.

parket (hľadisko na prízemí kina, divadla a pod.) franc. zried.

balkón (zvýšená časť hľadiska nad prízemím v divadle, kine a pod.) germ.-franc.

galéria (najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.

lóža (oddelená časť hľadiska, napr. divadla) franc.

bariéry (hľadisko oddelené od ihriska) franc. najmä v plur.

teatron (polkruhové hľadisko v starogréc. divadle) gréc.

náboženský, cirkevný, chrámový p.

naos gréc.

cela (hlavný p. v gréc. chráme so sochou božstva prístupný len kňazom) lat. archit.

altis (zasvätený p. al. miesto v starogréc. posvätnom okrsku poskytujúce azyl) gréc. archit.

abaton (p. neprístupný verejnosti, nezasväteným, v starom Grécku) gréc. archit.

galgala

gilgál (staroveké kultové zhromaždisko, miesto s kamennou mohylou, obetisko) ? hist.

Armageddon

Harmagedon (miesto, kde traja nečistí duchovia zhromažďujú kráľov celého sveta v predvečer konečnej bitky Boha so silami zla, podľa biblie) vl. m.

krypta (podzemný p. pod chórom kostola na uchovávanie relikvií al. používaný ako hrobka) gréc.

ambona (rečnícky vyvýšený p. v starokresťanských chrámoch) gréc. archit. cirk.

adytón (p. oddelený a prístupný len kňazom a vládcom v antických a kresťanských chrámoch východného obradu) gréc. archit.

oltár (vyvýšené al. inak vymedzené kultové miesto, najmä na prinášanie obetí, na bohoslužobné úkony) germ.-lat. porovnaj oltár

kanceľ (vyvýšené miesto v kostole na kázanie, kazateľnica) lat. hovor.

ambo (ranokresťanská al. stredoveká kazateľnica) lat. archit. cirk.

mimbár (kazateľnica pred výklenkom v stĺpovej sieni mešity) arab. archit.

empora gréc.

galéria tal.

tribúna lat.

chór gréc. cirk. archit.

chórus gréc. hovor.

presbytérium

presbytár gréc.-lat. cirk. archit.

kruchta (vyvýšený p. na poschodí, ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami umiestnená oproti oltáru al. nad bočnými loďami; priestor pre kňaza, spevácky zbor a organ, kňazište) gréc.-nem. porovnaj chodba

oratórium (kňazský chór v kláštorných kostoloch) lat. archit.

sakrárium (miesto za oltárom, kde sa vylieva voda použitá pri obradoch a kde sú uložené posvätné predmety) lat. cirk.

kaplnka (menší bohoslužobný p. v kresťanskom chráme) lat.-nem.

oratórium (oddelený al. uzavretý p. v kostole s vlastným vstupom určený pre šľachtu al. pre mníchov v kláštornom kostole) lat. archit.

klauzúra (uzavretý, oddelený p. v kláštore prístupný len mníchom) lat.

pastofórium gréc. archit.

sanktuárium lat. cirk.

tabernákulum (výklenok na schránku so svätou hostiou vedľa oltára, do 1563; p. pri výklenku pre oltár, pri apside, starokresťanské a ortodoxné kostoly) lat. zried.

diakonikon (p. pri výklenku na oltár, pri apside, pre diakonov, južná časť pastofória) gréc. archit.

prothesis /-tez-/ (p. pri výklenku na oltár, pri apside, na poskytovanie darov, starokresťanské a ortodoxné kostoly; severná časť pastofória) gréc. archit.

apsida

exedra (výklenok pre oltár na konci chóru, najmä polkruhový a pod.) gréc. archit.

apsidiola (malá al. vedľajšia apsida) gréc. archit.

sedília (výklenok so sedadlom na južnej stene chóru gotického kostola al. na prízemí stredovekého meštianskeho domu, uzavretý oblúkom na konzolách al. stĺpikoch) lat. archit.

armárium (nika vedľa oltára na úschovu kostí, relikvií a sviatostí) lat. cirk.

mihráb (výklenok v stĺpovej sieni mešity na uloženie a čítanie koránu) arab. archit.

bema (vyvýšené miesto pre kňaza v ranokresťanských a byzantských chrámoch) gréc. archit.

kibla (p. v mešite na uloženie koránu) arab.

kaaba

kába (pútnické miesto moslimov, hlavná islamská svätyňa s čiernym kameňom) arab.

tonzúra (vyholené al. vystrihané miesto na temene hlavy u mníchov, katolíckych kňazov a pod.) lat. cirk.

Achillova päta (zraniteľné miesto) porovnaj miesto 1priestranstvo

výprava

výprava 2 (výtv. znázornenie v divadle a pod.)

dekorácia (scénická, div. v., prostredie pre hru hercov) lat.

scéna (dekorácia pre konkrétnu div. hru) gréc.-lat.

prospekt (plošná dekorácia ako pozadie uzatvárajúce javisko) lat. div.

kulisa (prenosná časť výpravy, dekorácie) franc. porovnaj pozadie 1

pozadie

pozadie 1 (zadná časť priestoru, priestor vzadu)

štafáž (p. div. scény al. obrazu, drobné osoby vypĺňajúce a dotvárajúce scénu al. obraz; doplňujúce p.) franc.-nem. div. a výtv.

scenéria (p. javiska, javiskového výjavu) gréc.-lat.

horizont (látkové p. javiska, záves na vykrytie p. a bokov javiska) gréc. div.

prospekt (p. uzatvárajúce javisko, plošný dekoračný obraz) lat. div.

dekorácia (scénická, div. výprava, prostredie pre hru hercov) lat.

scéna (dekorácia pre konkrétnu div. hru) gréc.-lat.

kulisa (prenosná časť výpravy, dekorácie) franc.

kulisa (najmä zvukovo dokresľujúce prostredie div. hry, filmu a pod.) franc.

background /beggraund/ (zvuková kulisa, sprievod nástrojového al. hlasového sólového prejavu, hudba v p.) angl. hud.

tapeta gréc.-nem.

wallpaper /volpejpr/ (grafické p. pracovnej plochy monitora počítača a pod.) angl.

obraz

obraz 1 (plošné výtvarné zobrazenie, znázornenie)

ikono- gréc. v zlož. sl.

piktúra lat. kniž.

sulieta (tieňový o., plošný jednofarebný obrys predmetu al. osoby) franc. vl. m.

mobiliár (prenosné zariadenie v hradoch, zámkoch, kostoloch a pod., najmä nábytok, koberce, obrazy a pod.) lat.

prospekt (plošný dekoračný o. ako pozadie uzatvárajúce javisko) lat. div.

diptych (dvojdielny, dvojkrídlový o.) gréc.

triptych (trojdielny, trojkrídlový o.) gréc.

polyptych (o. zložený z najmenej troch častí) gréc. výtv.

medailón (o. v kruhovom al. oválnom ráme) tal.-franc.

pastel (o. maľovaný farebnými kriedami na plátno al. papier) tal. výtv.

tempera (o. maľovaný rýchlo schnúcimi krycími farbami rozpustnými vo vode) tal. výtv.

akvarel (o. maľovaný vodovými farbami) tal. výtv.

kvaš

gvaš (o. maľovaný vodovými farbami zmiešanými s krycou belobou, 19. st.) franc.

grafika (výtvarné dielo vytvorené technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.

monochróm (jednofarebný o.) gréc. odb.

mozaika (plošný o. z farebných kamienkov, skielok a pod.) tal. výtv.

koláž

papiers collés /papjé kolé/ (výtvarné dielo vytvorené lepením rôznych materiálov, najmä papiera, textilu, fotografií a pod.) franc. výtv.

fotokoláž

fotomontáž (o. zostavený z rôznych fotografií) gréc. + franc.

diagánia

litofánia (priesvitný o. z neglazovaného porcelánu) gréc. ker.

dioráma

panoráma (plastický, zdanlivo plastický al. maľovaný o. s plastickými doplnkami, najmä veľký, budiaci dojem skutočnosti) gréc.

kartón (kresba na tvrdom papieri ako príprava na výtvarné dielo) tal.-franc. výtv.

tuš (kresba nezmazateľnou farbou, najmä čiernou) franc.-nem.

skica tal.

škica (prípravná kresba, náčrt, náčrtok, črta, nákres) tal. hovor.

frontispice /-spis/ (obrázok al. kresba na strane oproti titulnému listu knihy) franc. typ.

ilustrácia (obrázok v texte doplňujúci text, súvisiaci s textom) lat.

miniatúra (kresba drobných rozmerov, drobnokresba) lat.-tal.

gravúra (rytina) franc.

xylografia (drevoryt, drevorytina) gréc. výtv.

chromoxylografia (farebný drevoryt al. drevorez) gréc. výtv.

ukijoe (jap. farebný drevorez) jap.

chalkografia (obraz ručne vyrytý do medenej tlačovej platne pre tlač z hĺbky, mediryt) gréc. výtv.

siderografia (obraz vyrytý do oceľových dosiek pre tlač z hĺbky) gréc. polygr.

litografia (o. vniknutý tlačou z plochy, z kameňa, na kt. je kresba mastnou kriedou) gréc. polygr.

tonfo (kruhový o. al. reliéf v tal. renesancii) tal. výtv.

grafit (obyčajne v plur. grafity)

grafiti

graffiti /-ty/ (o. vytvorený rozprašovačom na múroch a iných verejných plochách) tal.

makimono (jap. horizontálny zvitkový o. na hodvábe al. papieri) jap.

kakemono (jap. závesný zvinovací o. z papiera al. hodvábu) jap.

žáner (zobrazenie scén s námetom z bežného každodenného života) franc. výtv.

impresia (náladový obrázok) lat. výtv.

portrét (o. zobrazujúci niekoho podobu, podobizeň) franc.

autoportrét (vlastná podobizeň) gréc. + franc.

silueta /anfas/ (plošný jednofarebný portrét) lat. výtv. fot.

en face /anfas/ (portrét s pohľadom spredu) franc. kniž.

profil (portrét s pohľadom zboku, bočný pohľad) franc.

identikit (portrét hľadanej osoby na základe výpovedí svedkov) angl.

pin-up-girl /pinapgörl/

pin-up /pinap/ (obrázok al. fotografia ženy, najmä herečky, modelky, na upevňovanie na stenu, v aute a pod.) angl. hovor.

akt (o. nahého ľudského tela) lat. výtv. fot.

pejsáž /-zá-/ (maľba krajiny, krajinomaľba) franc. kniž.

plenér (maľba krajiny podľa skutočnosti priamo vo voľnej prírode) franc. výtv.

panoráma gréc.

scenéria (o. rozľahlej, šírej krajiny) gréc.-lat.

veduta (maľované al. grafické presné zobrazenie mesta al. krajiny, od 15. st.) tal. výtv.

mural

murallas (veľká nástenná maľba s historickými a revolučnými námetmi, v Mexiku) špan. výtv.

marína (zobrazenie mora al. morského pobrežia) franc.

ikona (zobrazenie Krista, Márie al. svätcov v pravoslávnej cirkvi, najmä na drevenej doske) gréc. cirk.

madona (zobrazenie Panny Márie) tal. výtv.

thangha (lamaistický nezarámovaný plátenný o. s výjavmi božstiev) tib. porovnaj zobrazenie

plošina

plošina 3 (ploché miesto)

podesta (p. na schodisku, odpočívadlo) gréc.-nem. stav.

pódium (vyvýšené miesto, p. určená na verejné vystúpenia) gréc.-lat.

tribúna (vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod. v starom Ríme hist.; vyvýšené miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.) lat.

rostrum

rostra (tribúna na starorím. fóre) lat. hist.

ambo

ambona (staroveké vyvýšené rečnícke miesto) gréc. archit. hist.

tribunál (vyvýšené miesto, kde úradovali najvyšší súdni úradníci v starom Ríme) lat. hist.

almemor (stupeň so zábradlím a čítacím pultom v synagóge) hebr. archit.

bema (kruhový stupeň v starogréc. divadle; vyvýšený stupeň v ranokresťanských a byzanských chrámoch pre kňaza; vyvýšené miesto pre rečníkov) gréc. archit.

mólo (vyvýšená p. predlžujúca javisko pre módne prehliadky al. umelecké vystúpenia) tal.

perón (železničné nástupište) franc.-nem.

travolátor (pohyblivá p., rovina určená najmä na dopravu osôb) tal.

paleta (drevená al. kovová podložka, p. na prepravu, premiestňovanie al. skladovanie tovaru s normalizovanými rozmermi) tal.-franc. dopr.

rampa (vyvýšené miesto, p. určená na nakladanie a vykladanie tovaru a pod.) franc.

paluba rus. lod.

bord (lodná p.) nem. kniž. zastar.

balkón (p. vyložená pred obvodové murivo, výstupok z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy) gréc.-franc.

lodžia

loggia /lodžia/ (balkón zasunutý do fasády, krytý spredu al. aj zboku, otvorený priestor nevyčnievajúci z priečelia) tal. archit.

altán (balkón s podporami na zemi) tal. archit.

arkier (uzavretý krytý balkón vystupujúci z priečelia al. rohu budovy) nem. archit.

mirador (zasklený balkón vystupujúci z priečelia al. rohu budovy) špan. archit.

terasa (balkón na plochej streche, plochá strecha so zábradlím upravená na používanie) franc. stav.

boh

teo- gréc. v zlož. sl.

divinita (b., božstvo) lat. teol.

in nomine Domini /nó-/ (v mene Pána) lat. kniž. a náb.

trinitas (b. v troch osobách v kresťanstve, svätá trojica, otec, syn a duch svätý) lat. cirk.

lord (b. v angl. prostredí) angl.

panteón (súbor bohov určitého náboženstva) gréc. pren.

Elói, Elói, lama zabachtani (výkrik Ježiša Krista pred smrťou na kríži „Môj bože, môj bože, prečo si ma opustil“) aram.

Deo gratias /gráciás/ (vďaka Bohu) lat. náb.

deus ex machina /-chíná/ („b. zo stroja“ spustený zariadením na javisko antického divadla, aby vyriešil zložitú situáciu) lat. kniž.

avatár (vtelenie boha do viditeľnej podoby, napr. do zvieraťa, v ind. mytológii) sanskrit

inkarnácia (premena boha al. inej nadprirodzenej bytosti na človeka al. zviera) lat. náb.

podľa krajín a náboženstiev

egyptskí bohovia

Serápis

Sarápis

Amón (b. slnka)

Hór (najstarší b. slnka a svetla)

Tot (b. mesiaca, písma a múdrosti)

Oziris

Osiris

Usíre (b. plodenia, vegetácie, podsvetia, slnka)

etruskí a rímski bohovia

Saturn

Saturnus (etrucký otec bohov)

germánski bohovia

Asovia (prvá skupina bohov)

Odin

Wodan

Wotan (najvyšší b. v prvej skupine, b. vojny, čarodejníctva)

Thor

Donar (b. hromu a dažďa)

Tyr (b. nebies, niekedy aj vojny)

Loki

Baldr

Frigga (bohovia prvej skupiny)

Vanovia (druhá skupina bohov)

Njörd

Freyr

Freya (bohovia druhej skupiny)

grécki bohovia

Chaos (stelesnenie prázdneho a pustého priestoru pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.

Titan (príslušník prvej generácie gréckych bohov) gréc. mytol.

Chronos

Kronos (zosobnenie času, otec bohov)

Zeus (najvyšší b., vládca Olympu)

Poseidon (b. mora)

Áres (b. vojny)

Bakchus

Dionýzos (b. plodnosti, úrody a vína) gréc.

Helios (b. Slnka)

Eros (b. lásky) gréc.

Hermes (b. obchodu, zlodejov, pastierov, rečníctva, posol bohov)

Hefaistos (b. ohňa a kováčskeho remesla)

Apolón (b. svetla, slnka, hudby a veštenia)

Pan (b. lesov, lúk, pastierov a lovcov, ochranca stád)

Aeskulap

Eskulap

Asklépios (b. lekárstva)

Hymen

Hymenaios (b. manželstva, rodinného šťastia)

Priapos (b. plodnosti)

Erebos gréc.

Hádes (b. podsvetia) gréc. mytol.

Morfeus (b. snov)

Hypnos (b. spánku)

Aiolos

Aiolus (b. vetrov)

Néreus (b. mora a veštenia)

Proteus (morské božstvo, starec a veštec schopný premieňať sa do ľubovoľnej podoby)

Tritón (morský b., napoly človek, napoly ryba)

hinduistickí bohovia

Trimurti (trojjediný b.) sanskrit

Brahma (jeden z troch hlavných bohov, stvoriteľ)

Višnu (dobrý b., udržiavateľ) ind.

Šiva (b. ohňa, ničiteľ) ind.

Krišňa (prevtelenie boha Višňu, hinduistické božstvo uctievané v Indii) hind. náb.

Rímski bohovia

Jupiter (najvyšší b., b. nebies a vesmíru)

Mars (b. vojny a poľných prác) lat. mytol.

Neptún (b. mora a riek)

Pluto

Plutón (b. podsvetia)

Amor

Cupido /kupídó/ (b. lásky) lat.

Merkúr (b. obchodu a zisku)

Vulkán (b. ohňa a kováčstva)

Aeskulap

Eskulap

Asklépios (b. lekárstva) gréc.

Faun (b. plodnosti a dobytka)

Ianus /já-/

Jánus (b. počiatku, kalendára, dverí a brán, s dvoma tvárami)

lár (domáce ochranné božstvo) lat.

génius (strážny, ochranný duch chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu) lat. mytol.

genius loci /-cí/ (ochranný duch domu al. miesta) lat. hist.

Indra (staroind. najvyšší b., b. búrky, vetra a vojny) sanskrit

Ormuzd perz.

Ahura Mazda (staroiránsky, staroperz. b. dobra, svetla)

Ahriman perz.

Angra Mainju (staroirán., staroperz. b. zla)

Baal /bál/ (sýrsko-palestínsky b. búrky)

Eliáš

Perun (slovan. b., vládca hromu a blesku)

El (semitský b.)

Moloch (semitský a fénický b., kt. prinášali ľudské obete)

Elohim (b. v Starom zákone) hebr.

Jahve

Jehova (starožid. b.) hebr. bibl.

Alláh

Alah (islamský b., b. v islamskom náboženstve)

manitou /-tu/ (b. severoamer. Indiánov podľa kresťanského chápania) indián.

El (ugaritský b. plodnosti, múdrosti, tvorca zeme a neba, 17. st. pr. n. l., Sýria)

zombie

zombi (b. v magickom náboženstve, vúdú, pôvodne u černochov na Haiti, neskôr aj v západnej Afrike, had uctievaný ako b.) afr. porovnaj bôžikbytosťpoloboh

stroj

mašina franc.-nem. hovor. zastar. al. expr.

mechanizmus gréc.

mechano- gréc. v zlož. sl.

aparát (technické zariadenie) lat.

aparatúra (sústava nástrojov, prístrojov, zariadenie) lat.

verk

verkeľ

vergeľ (s., najmä starý) nem. pejor. zastar.

kraksňa (starý, nepotrebný, nefunkčný s.) nem. hovor. pejor.

veterán (starší s., najmä pre zberateľov) lat.

perpetuum mobile (neuskutočniteľný s. pracujúci bez dodávania energie) lat.

kombajn (s. vykonávajúci postupne rôzne pracovné úkony) franc.-angl.

automat (s. vykonávajúci určitú činnosť bez ľudskej obsluhy, samočinne) gréc. tech.

robot (automat podobajúci sa človeku a vykonávajúci ľudskú prácu, umelý človek) um.

android (umelá mechanická napodobenina človeka) gréc.

replikant (robot s ľudskou podobou a inteligenciou) lat.-angl.

motor (s. meniaci dodanú energiu na mechanickú prácu) lat. tech.

diesel(motor) /dízel/ (motor) vl. m. tech.

dízel

dízlák

dýzlak (naftový motor) vl. m. slang.

turbína (rotačný lopatkový motor) lat. tech.

booster /buster/

buster (prídavný raketový m.) angl.

šramačka (dobývací s., s kt. sa vytvárajú brázdy al. záseky v hornine, pneumatické kladivo) nem. ban. slang.

pulverizátor (s. na mletie hmoty na jemný prášok) lat. tech.

holender (s. na mletie papieroviny) vl. m. tech.

hoper (plávajúci s. s vlastným pohonom a priestorom na vyťaženú zeminu) angl. tech.

melanžér (s. na miešanie hmôt, látok) franc. odb.

kompresor (s. na stláčanie plynov a pár) lat. tech.

granulátor (s. na výrobu zrnitého materiálu, drvič) lat. tech.

falcovačka (s. na zahýbanie, žliabkovanie, drážkovanie, skladanie plechu, papiera, dreva a pod.) nem. odb. slang.

frézka

frézovačka (obrábací s.,, kt. hlavnou časťou je otáčavý nástroj na obrábanie kovových al. drevených plôch, s niekoľkými ostriami) franc. tech.

šeping

shapping /šeping/ (obrábací s., vodorovná obrážačka) angl. tech.

horizontka (obrábací s., vodorovná vyvrtávačka) gréc.-lat. tech.

sloter (papiernický s. na presekávanie priesekov na hárkoch lepenky pri výrobe škatúľ) angl. tech.

finišer (cestný stav. s. vytvárajúci vrchnú vrstvu vozoviek) angl. stav.

rooter /rú-/ (stav. s. na rozrývanie povrchu cesty) angl.

exkavátor lat. tech.

bager hol. hovor.

skrejper

skraper /skrej-/

scraper /skrej-/ (stav. s. na zemné práce, naberanie a nakladanie zeminy, rýpadlo, škrabák) angl. stav.

buldozér (stav. s. na zemné práce s mohutnou prednou vodorovnou zdvíhateľnou radlicou postavenou kolmo na os stroja) angl. tech.

turnadozér (pluhový stav. s. na zemné práce s radlicou obdĺžnikového tvaru umiestnenou pod strojom) angl. stav.

angldozér

angledozér (stav. s. na zemné práce s radlicou odklonenou v pôdorysnej rovine) angl. tech.

tiltdozér (stav. s. na zemné práce s radlicou otáčateľnou vo zvislej rovine) angl.

grader /grejder/

grejder (stav. s. na zemné práce s radlicou otáčateľnou okolo vodorovnej aj zvislej osi, kt. môže dvíhať a urovnávať, zrovnávač) angl. tech.

fréza (s. na úpravu pôdy, zemné práce, odstraňovanie snehu a pod.) franc.

kultivátor (s. na drobenie a kyprenie pôdy) lat. poľnohosp.

rotavátor (s. na obracanie pôdy, rotačný kyprič) lat. poľnohosp.

triér (s. na čistenie a triedenie semien podľa dĺžky) franc. poľnohosp.

tarár (s. na čistenie a triedenie obilia prúdom vzduchu) franc. poľnohosp.

šrotovník (s. na drvenie, mletie zrna a pod.) nem. poľnohosp.

reforma (mlynský s. na čistenie múky a krupice) lat.-franc. potrav.

pasírovačka

pasírka (s. na pretláčanie ovocia, zeleniny a pod.) franc.-nem. hovor.

žakár (tkáčsky s. na vytváranie zložitých väzieb a vzorov, mechanické krosná) vl. m. text.

selfaktor (starší tkáčsky dopriadací s.) lat.-angl.

valcha

valchovačka (s. na spracúvanie vlnených tkanín splstňovaním vláken tlakom, nárazmi a pod.) nem. text.

rašel (s. na výrobu vzorovanej pleteniny) nem. text.

fulár (s. na farbenie a impregnáciu tkanín) franc. text.

singerka /zin-/ (šijací s.) vl. m. hovor.

underwood /andervúd/

underwoodka /andervúdka/ (amer. písací s.) vl. m. hovor.

perlička (písací s. s menším písmom) román. admin.

remington

remingtonka (prvý použiteľný písací s.) vl. m.

adrema (kancelársky s. na tlač krátkych textov, napr. adries) nem. skr.

varitiper /veritajper/ (sádzací s. na princípe písacieho s.) angl. polygr.

monotyp (sádzací s. odlievací jednotlivé písmená) gréc. typ.

linotyp (sádzací riadkový s.) angl. typ.

ofsetka (s. na tlač z plochy, pri kt. sa obraz prenáša z kovového valca na gumový valec a z neho na papier) angl. polygr.

rotaprint (rozmnožovací al. tlačiarenský ofsetový s.) vl. m.

rotačka (tlačiarenský s. tlačiaci z otáčavej valcovitej formy) lat. polygr.

perfektor (s. umožňujúci súčasnú tlač na papier po oboch stranách) lat. polygr.

perforátor

perforovačka (s. na dierkovanie, dierkovač) lat.

paginovačka (s. na číslovanie stránok, číslovačka) lat. odb.

holerit (počítací, účtovací s. na dierne štítky) vl. m.

frankotyp (výplatný s. zlučujúci potvrdenie o zaplatení poštovného a poštovú pečiatku) vl.m. pošt. filat.

komputer angl.

personal computer [PC] angl.

pécéčko

písíčko (s. na spracúvanie informácií, počítač) angl. hovor.

server (počítač riadiaci počítačovú sieť a poskytujúci služby ostatným používateľom siete) angl. výp. tech.

mainfram

mainframe /mejnfrem/ (výkonný riadiaci strediskový počítač) angl. výp. tech.

macintosh /mekintoš/ (osobný počítač určený na polygrafické práce a spracovávanie iných ako písomných údajov) angl. výp. tech.

pentium (veľmi výkonný počítač s procesorom piatej generácie) angl. výp. tech.

portable /-tejbl/ (prenosný počítač) angl.

notepad /noutped/ (prenosný miniatúrny osobný počítač) angl.

notebook /noutbuk/ (prenosný osobný počítač veľkosti A4) angl.

laptop (prenosný osobný počítač veľkosti kufríka) angl. výp. tech.

palmtop

pentop (veľmi malý prenosný osobný počítač do dlane) angl.

penbook /-búk/ (veľmi malý prenosný osobný počítač schopný rozoznávať písmo rukou) angl.

tower (počítač so skriňou konštruovanou na výšku) angl.

desktop (počítač so skriňou konštruovanou vodorovne) angl.

noname

no-name /nounejm/ (neznačkový počítač s predpokladanou nižšou kvalitou) angl.

periakt (div. trojboký pohyblivý s. umiestnený pri bočných vchodoch na scénu, používaný v starom Grécku a renesancii na zmeny dekorácie) gréc. div.

automatofón (hud. hrací mechanický s.) gréc.

verkeľ

verklík nem. hovor.

flašinet (hracia skrinka hrajúca pri otáčaní kľukou) franc.-nem. hovor.

manopan (flašinet, koniec 19. st.) gréc. hud.

orchestrión (flašinet napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.) gréc.

rolba (s. na úpravu ľadovej plochy ihriska) um.

vojnový, voj. s. pozri zbraň

deus ex machina /-chíná/ („boh zo s.“ spustený zariadením na javisko antického divadla, aby vyriešil zložitú situáciu) lat. kniž. porovnaj zariadenie 1